{"guid": "ccb0da27-ac2d-403f-a7f2-88b9d3d6cc62:ead51f34-0d1f-44b9-950b-b4e16f877dfa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6017200496.1", "spisova_znacka": "9Sk/38/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/38/2018 z 30. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. 9Sk/38/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:6017200496.1", "identifikacne_cislo": "6017200496", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ead51f34-0d1f-44b9-950b-b4e16f877dfa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200496.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200496.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200496.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sk/38/2018\n6017200496\n30. 06. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:6017200496.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: Z.. S. N., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom Z.. U. XXXX/X, XXX XX G. G., zastúpeného advokátom JUDr. Marianom Ďurinom,\nul. Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63\nBratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne\nč. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.07.2017, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici, č. k. 20Sa/24/2017-41 z 21.06.2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd rozsudkom, č. k. 20Sa/24/2017-41 z 21.06.2018, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.07.2017 (poznámka súdu - v žalobnom\nnávrhu i v rozsudku nesprávne uvedený rok 2016), ktorým mu žalovaná podľa § 65 ods. 2, § 274 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n461/2003 Z. z.) a podľa § 14 ods. 4, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla žiadosť o starobný dôchodok\nk 07.05.2016. Týmto rozhodnutím potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej\npoisťovne - ústredie vydané pod totožným číslom dňa 01.07.2016.\n2. Krajský súd z obsahu spisu zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 30.05.2016 požiadal o starobný\ndôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. od 58 roku veku, t. j. od XX.XX.XXXX. Z potvrdenia úradu\nsociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby mal preukázané, že žalobcovi bol podľa § 210\na § 211 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon\nč. 73/1998 Z. z.“) priznaný výsluhový príspevok od 26.10.1998, a že žalobcov služobný pomer trval ku\ndňu 25.10.1998.\n3. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu\nvojenskej služby od 30.09.1977 do 28.09.1979 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od\n01.10.1979 do 31.01.1992 v I. kategórii funkcií a doba od 01.08.1996 do 25.10.1998 v I. kategórii funkcií;\nzískal celkom 16 rokov a 211 dní v I. kategórii funkcií. U žalobcu služba zaradená do I. kategórie funkcií\ntrvala do 25.10.1998.\n\n4. Na základe týchto skutočností bol krajský súd toho názoru, že žalovaná vo veci postupovala zákonne,\nkeď vychádzala z § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a dôchodkový vek určila od 62 roku veku, ktorý\ndovŕši žalobca XX.XX.XXXX. Keďže žalobca nesplnil zákonnú podmienku vzniku nároku na starobný\ndôchodok v čase jeho žiadosti lebo jeho služobný pomer netrval k 31.12.1999 ale len k 25.10.1998,\nžiadosť o priznanie starobného dôchodku k 07.05.2016 považoval za zamietnutú správne. Žalobu z tohto\ndôvodu vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju podľa § 191 ods. 1 SSP zamietol.\n5. Krajský súd zásadné tvrdenie žalobcu, že „.... podmienky uvedené v § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988\nZb. spĺňa a podmienku podľa odseku 2 spĺňal v čase, kedy ukončil službu v zamestnaní zaradeného\ndo I. pracovnej kategórie a v čase podania žiadosti o starobný dôchodok ju nespĺňal len z toho dôvodu,\nže došlo k zmene predpisu potom, ako prestal byť príslušníkom SIS, a preto bola žalovaná povinná\nzohľadniť takúto pre žalobcu nevýhodnú zmenu predpisu a preklenúť ju výkladom...“ nepovažoval za\nprávne relevantné.\n6. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že „... Z posledného znenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb.\núčinného ku dňu jeho zrušenia vyplýva, že podmienkou na vznik nároku na dôchodok podľa odseku\njedna je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k\n31.12.1999. Ide o ďalšiu podmienku nároku na skorší odchod do dôchodku, ktorá je odlišná od\ntých podmienok, ktoré sú uvedené v prvom odseku. Nemožno ju preto vyložiť nijako inak ako je\nuvedené v texte zákona, ktorý je jednoznačný, jasný, zrozumiteľný, neprinášajúci žiadnu pochybnosť či\nnejednoznačnosť jeho obsahu. To znamená, že na to, aby vznikol po 31.12.1999 nárok na dôchodok\nza podmienok podľa § 174 ods. 1 zákona č 100/1988 Zb. musí byť súčasne splnená podmienka,\nže zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999.\nNestačí teda, že k tomuto dátumu bola naplnená podmienka počtu rokov odpracovaných v takomto type\nzamestnania uvedená v odseku 1. Logicky ani neskôr naplnená nemohla byť, keďže zákon pracovné\nkategórie po tomto termíne už neupravoval. Žiadnym výkladom nemožno dospieť k inému významu,\nako že zákonodarca zachoval výhody skoršieho odchodu do dôchodku vyplývajúce zo zaradenia\nzamestnania či služby do I. pracovnej kategórie v oblasti sociálneho zabezpečenia po 31.12.1999 len\npre tých pracovníkov, ktorí v takomto zamestnaní boli zamestnaní ku dňu 31.12.1999, resp. podľa §\n175g aj k 31.12.1998. Zákonodarca pracovné kategórie zrušil ako správne uvádza žalobca už zákonom\nč. 235/1992 Zb., pričom nároky z nich pre obdobie po ich zrušení, t. j. po 31.12.1992 upravil osobitne\nv § 174 a skorší odchod do dôchodku aj po zrušení pracovných kategórií zachoval len pre tých,\nktorým zamestnanie v takejto pracovnej kategórii trvalo k 31.12.1992. Následne zákonodarca predlžoval\nplatnosť pracovných kategórií novelami, čím umožnil získať potrebný počet rokov odpracovaných v\ntýchto kategóriách tým, ktorí v takých zamestnaniach pracovali a zároveň vždy stanovil na obdobie\npo skončení ich predĺženia zmenenú podmienku trvania zamestnania - služby v takejto pracovnej\nkategórii zhodne s dobou predĺženia jej platnosti. Žalobcom požadovaný výklad, že na zachovanie\nnároku na skorší odchod do dôchodku zo zaradenia žalobcom vykonanej služby do I. kategórie funkcií\npo 31.12.1999 stačí, že splnil podmienku počtu odpracovaných rokov v takej službe by nebol výkladom\n§ 174 predmetného zákona, ale negáciou odseku 2 tohto ustanovenia.“\n7. Krajský súd zdôraznil, že nemožno považovať za diskrimináciu jednotlivých osôb a ani za spätný\nzásah do už existujúcich práv také zákonom stanovené zmeny veku odchodu do dôchodku, resp.\nposunutie vekovej hranice na neskorší vek do budúcna pre poistencov, ktorým ešte nárok na dôchodok\npodľa predchádzajúceho predpisu nevznikol, a to aj v prípade stanovenia takých podmienok v závislosti\nod splnenia ktorých nie je hranica rovnaká pre všetkých poistencov.\n8. Rovnako nepovažoval za dôvodné námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za obsahujúce všetky rozhodné skutočnosti ako aj\nich právne posúdenie.\n9. Žalobca včas podanou kasačnou sťažnosťou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie v alternatíve možno aj prostredníctvom krajského súdu\na tiež náhrady trov konania.\n10. Namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a nevykonanie\ndokazovania vo veci žiadúcim spôsobom (najmä nepreveroval hodnovernosť listinných dôkazov,\n\nnevykonával vyčerpávajúce dokazovanie, nevypočul svedkov, neustanovil znalca z odboru služobného\npráva).\n11. Žalobca zopakoval v rozsiahlej úvahe okolnosti svojho zamestnania a súvisiace právne podmienky,\npričom zotrval na všetkých svojich argumentoch a námietkach prezentovaných už pred krajským súdom.\nNepovažoval za sporné, že bol zamestnaný najmenej 25 rokov a mal odpracovaných 6.051 dní, t. j. 16\nrokov a 211 v zamestnaní I. kategórii funkcií. Spolu odslúžil a odpracoval 43 rokov a 60 dní; služobný\npomer mu vznikol 30.09.1977 a zanikol 25.10.1998. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa §\n132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením veku 58 rokov, ktorý dosiahol dňa XX.XX.XXXX.\nV čase jeho odchodu platil zákon č. 376/1996 Z. z.. Služobný pomer v Policajnom zbore mu zanikol\nz dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení (§ 12 ods. 3 písm. g/ zákona č. 100/1988 Zb.).\nUstanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvuje vo všeobecnom systéme sociálneho\npoistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II.\npracovnej kategórie až do 31.12.2023. Tvrdil však, že výkon zamestnania v I. a II. kategórii funkcií má\nzásadný vplyv na priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1998 Z. z., a to aj na skorší vznik\nnároku na starobný dôchodok, t. j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č.\n461/2003 Z. z., a preto podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno mu určiť menej výhodné\npodmienky na vznik nároku na starobný dôchodok.\n12. Žiadal, aby kasačný súd napravil „arogantnosť“ žalovanej a rozhodol tak, aby tým, ktorí štátu\nslúžili čestne a zodpovedne toľké roky a mnohokrát s nasadením vlastného života priznal to, čo im zo\nzákona patrí bez zneužívania retrospektívneho uplatnenia prijatých noriem. Zdôraznil, že krajský súd\nsvojim rozhodnutím a postupom porušil princípy počnúc nedodržaním spravodlivého procesu cez princíp\nlegitímneho očakávania, právnej istoty, až po materiálnu ochranu zákonnosti. Zároveň si uplatnil trovy\nkonania.\n13. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že po preskúmaní spisovej dokumentácie žalobcu\na prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie nebolo dôvodné, a preto prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. Na svojich rozhodnutiach naďalej zotrváva, keďže ich považuje za zákonné. Pri\nposudzovaní nároku na starobný dôchodok žalobcu môže v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. Navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol ako\nnedôvodnú.\n14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\noprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná, a preto ju zamietol. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.06.2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s\n§ 452 ods. 1 SSP).\n15. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní starobného dôchodku pre nesplnenie podmienky\ndosiahnutia veku.\n16. Sťažovateľ tvrdil, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 100/1988 Zb. dovŕšením 58 roku veku, pretože bol 16 rokov v službe I. kategórie funkcií. Zákon č.\n100/1988 Zb. bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. 01.01.2004.\nZákon č. 461/2003 Z. z. v časti „Nároky na dôchodkové dávky vzniknuté po 31.12.2003“ stanovil v § 274\nods. 1, že nároky vyplývajúce zo zaradení zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.\nNároky zo zaradení zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie upravoval zrušený zákon č. 100/1988 Zb.\nv druhej hlave „Úprava nárokov z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií po 31.12.1999“.\nZákon č. 100/1988 Zb. v § 174 ods. 1 písm. c/ stanovil, že občan ktorý vykonával pred 01.01.2000\nzamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií má po 31.12.1999\nnárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 58 rokov, ak\n\no. i. bol 16 rokov v službe I. kategórie funkcií. Podmienkou vzniku nároku na dôchodok za uvedených\npodmienok bolo podľa odseku 2, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie\nfunkcií trvali k 31.12.1999. Podľa § 175g ods. 2 zákona č.100/1988 Zb., ktorý bol prijatý novelou zákona\nč. 355/1999 Z. z. a ktorý nadobudol účinnosť 22.12.1999, ak o nároku na starobný dôchodok podľa\n§ 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na\nstarobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.\nTo znamená podľa predpisov účinných do 21.12.1999. Takýmto predpisom bol zákon č. 100/1988 Zb.\nv znení zákona č. 107/1999 Z. z., ktorý v § 174 ods. 2 stanovil, že podmienkou vzniku nároku na\nstarobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. a II. kategórii\nfunkcií trvali k 31.12.1998. Z uvedeného právneho rámca vyplýva, že žalovaný správne právne posúdil\nvšetky rozhodné skutočnosti, keď dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok\ndovŕšením 58 roku podľa § 174 ods. 1 zákona č.100/1988 Zb., pretože žalobca nesplnil podmienku\nuvedenú v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Skutočnosť, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, a\nto, že žalobca ukončil službu v SIS, a tým zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie funkcií dňa\n25.10.1998, bola preto správne právne posúdená ako dôkaz o nesplnení podmienky podľa § 174 ods.\n2 zákona č. 100/1988 Zb..\n17. Ustanovenie § 174 je zaradené v desiatej časti zákona č.100/1988 Zb., je teda ustanovením\nprechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31.12.1999,\npôvodne po 31.12.1992. Krajský súd správne uviedol, že ustanovenie malo za cieľ, v dôsledku zániku\nzaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1992, postupne predlžovaného až do\n31.12.1999, odstrániť tvrdosť zákona spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa § 21 tohto\nzákona po 31.12.1992, resp. po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí\nvykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 zákona, resp. v I. a II.\nkategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok.\n18. Uvedené ustanovenie kasačný súd nepovažuje za retroaktívne alebo diskriminačné, naopak malo\numožniť zamestnancom, ktorí vykonávali také zamestnanie k 30.06.1992 dosiahnuť v zamestnaní\nzaradenom do zvýhodnenej kategórie v tam určenom období (najskôr len do 31.12.1992, naposledy a\nv súvislosti s predlžovaním zaraďovania zamestnaní do zvýhodnených kategórií), teda do 31.12.1999\npotrebný počet rokov v tejto kategórii pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok v rozsahu nižšom,\nako je upravený v § 21, resp. § 132 zákona č. 100/1988 Zb..\n19. Pokiaľ sťažovateľ namietal ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., túto jeho námietku\nkasačný súd nepovažoval za dôvodnú. Zákonom č. 355/1999 Z. z. bolo totiž predĺžené obdobie\nzaraďovania zamestnaní do I a II. pracovnej kategórie a do I. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr.\n§ 14, § 130 a § 174 tohto zákona) a zákonodarca v ustanovení § 175g ustanovil len to, že v konaniach o\nnároku na starobný dôchodok podľa § 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona (22.12.1999), sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov\núčinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Konanie o nároku sťažovateľa na starobný\ndôchodok sa však začalo na základe jeho žiadosti z 30.05.2016 (§ 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.\nz.), teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z.).\n20. Aj kasačný súd mal z uvedených dôvodov preukázané, že sťažovateľ podľa žiadosti nespĺňa\npodmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení\ns § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., resp. v spojení\ns § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb..\n21. Pokiaľ sťažovateľ v podrobnostiach svojej sťažnosti uviedol, že krajský súd svojim rozhodnutím\na postupom porušil princípy počnúc nedodržaním spravodlivého procesu cez princíp legitímneho\nočakávania, právnej istoty, až po materiálnu ochranu zákonnosti, kasačný súd uvádza, že z predložených\nlistín a záznamov výpovedí takéto tvrdenie nemá žiadne racionálne opodstatnenie. Rovnako o\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným v danom prípade krajským\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (viď. napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06), a\ntým by boli jeho závery aj z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za\nnásledok porušenie základného práva alebo slobody (napr. II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01). Krajský\n\nsúd v priebehu celého konania sa pridržiaval ako procesnoprávnych tak aj hmotnoprávnych ustanovení\na vo veci zákonne rozhodol, tak ako z vyššie popísaných skutočností vyplýva.\n22. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu v prejednávanej\nveci nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n23. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, a účastníkom nepriznal\nnáhradu trov konania, pretože sťažovateľ v konaní nebol úspešný a žalovanej nárok na náhradu trov\nv zásade zo zákona neprináleží.\n24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Sa/24/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}