{"guid": "b12ece66-48d4-4278-81fa-47c9e3dd6afc:3a8114e5-ad01-42ec-a3ce-92e7626f145a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6017200201.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/23/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/23/2018 z 8. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2020, sp. zn. 2Sžfk/23/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:6017200201.1", "identifikacne_cislo": "6017200201", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "datum_vydania": "2020-12-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-f", "nazov": "§ 63 ods. 3 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-2", "nazov": "§ 64 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-64.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-183", "nazov": "§ 183 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-183", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-441"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-64", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-183", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-441"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a8114e5-ad01-42ec-a3ce-92e7626f145a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200201.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200201.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200201.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/23/2018\n6017200201\n08. 12. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:6017200201.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci\nžalobcu: I.. U. Y., IČO: 14 212 871, so sídlom Ladomerská Vieska 100, zast.: JUDr. Eva Horniaková,\nadvokátka, so sídlom J. Kozačeka 6, Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného\nč. 100420570/2017 zo dňa 08. marca 2017 a č. 100420228/2017 zo dňa 08. marca 2017, v konaní o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/69/2017-91 zo\ndňa 15. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 23S/69/2017-91\nzo dňa 15. novembra 2017 v spoločnom konaní podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„SSP“) zamietol žaloby žalobcu, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného:\n- č. 100420228/2017 zo dňa 08. marca 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom\nstupni Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj ako „správca dane“) č. 104393608/2016 zo dňa 01.\ndecembra 2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj\nako „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z.z.“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 83.864,25\nEur na DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014,\n- č. 100420570/2017 zo dňa 08. marca 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom\nstupni správcom dane č. 104393728/2016 zo dňa 01. decembra 2016, ktorým správca dane podľa § 68\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 96.368,03 Eur na dani z pridanej\nhodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH\nza zdaňovacie obdobie 2. až 4. štvrťroku 2014 ktorou zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa STAVING PR s.r.o.,\na to na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej dňa 31. marca 2014 na dobu určitú do\n31. decembra 2014. Sprostredkovateľskou zmluvou sa spoločnosť STAVING PR s.r.o. zaviazala, že\nbude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca žalobca príležitosť uzavrieť mandátne\nzmluvy s klientmi spoločnosti na kompletné poradenstvo, zastúpenie mandanta a iné služby súvisiace\ns vyhľadaním potenciálnych zmluvných partnerov, ktorí sú prijímateľmi nenávratného finančného\nprostriedku z fondov Európskej únie. Sprostredkovateľská činnosť pozostávala z kompletného\nporadenstva záujemcovi pri uzatváraní zmlúv, vyhľadávaní zmluvných partnerov, ako aj iných služieb\n\nsúvisiacich s vyhľadávaním potenciálnych zmluvných partnerov. Inou službou bolo najmä osobné\nrokovanie so záujemcom, potenciálnymi zmluvnými partnermi, poskytnutie kancelárie spolu s jej\nmateriálno-technickým zariadením, to všetko podľa potreby a požiadaviek záujemcu. Žalobca sa\nzmluvne zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške 80 % z každej fakturácie.\n3. Ďalej správca dane zistil, že v roku 2014 došlo v spoločnosti STAVING PR s.r.o. k viacerým zmenám\nv osobe konateľa spoločnosti, a to z I. C. na C. M. a V.. C. C.. I. C. pred správcom dane uviedol,\nže pre žalobcu nič nedodával. V podstate vykonával finančné poradenstvo len žalobca, pričom on\nako konateľ sprostredkovateľa túto činnosť fakturoval. K sprostredkovateľskej zmluve uviedol, že túto\nso žalobcom podpísal a činnosť, ktorú na základe nej vyvíjal, sa týkala pomáhania mu cez internet,\ncez známych zháňať klientov pre finančné poradenstvo pre rozvoj vidieka, obcí atď. S potenciálnymi\nzmluvnými partnermi on nerokoval, všetko vykonával žalobca. Čo sa týka vystavovania faktúr, on žiadne\nnevystavoval, tieto mu nosil žalobca a on ich len podpísal. Všetky doklady spoločnosti mal žalobca,\npričom k účtovníctvu sa vyjadriť nevedel. K osobe nového konateľa uviedol, že tento ho kontaktoval\nsám, pričom on mu odovzdal všetko, čo mal, aj pečiatku.\n4. C. M. pred správcom dane nevedel uviesť meno osoby, cez ktorú získal kontakt na predchádzajúceho\nkonateľa firmy. K otázke existencie splnomocnenia za firmu STAVING PR s.r.o. uviedol, že nebol\nsplnomocnený v čase, kedy nebol konateľom spoločnosti. Po odkaze správcu dane na výpoveď žalobcu,\npodľa ktorej C. M. mal byť splnomocneným na zastupovanie spoločnosti, sa C. M. vyjadril, že sa\nmohlo stať, že mal splnomocnenie na zastupovanie, avšak nie overené u notára, ale len podpísané\nkonateľom C.. Doklady spoločnosti v čase, keď sa stal konateľom, mu boli odovzdané v Brezne na\njednom parkovisku neznámym mužom. Jednalo sa asi o osem krabíc dokumentov. Ďalej uviedol, že\npotenciálnych zmluvných partnerov vyhľadával cez známych, na internete, ale väčšinou cez známych.\nVzhľadom na veľké množstvo partnerov si už ich mená nepamätal. Jeho sprostredkovateľská činnosť\nspočívala v tom, že klienta informoval o možnostiach týkajúcich sa rozvoja vidieka a obcí. Následne\ninformoval žalobcu o záujemcovi, s ktorým žalobca ďalej konal sám. K osobe posledného konateľa\nV.. C. C. uviedol, že tohto poznal cez spoločného známeho asi štyri roky. Doklady mu odovzdal v\nBratislave na parkovisku, pričom boli preložené z auta do auta. Doklad o odovzdaní doložiť nevedel.\nK otázke udelenia splnomocnenia na zastupovanie uviedol, že pravdepodobne bol splnomocnený na\nzastupovanie spoločnosti aj v čase, kedy bol konateľom V.. C. C.. Vzhľadom k tomu, že mal prístup k\núčtovníctvu, mohol za 3. štvrťrok 2014, 4. štvrťrok 2014 a 1. štvrťrok 2015 podať daňové priznanie DPH\na kontrolné výkazy DPH. Predmetné činnosti vykonal na základe dobrého vzťahu s V.. C. C. a aj na\nzáklade toho, že tento nemal prístup na elektronické podávanie.\n5. V.. C. C. pred správcom dane uviedol, že mu pán M. D. prenajatých priestoroch na Zvolenskej ceste\nodovzdal časť účtovníctva za rok 2013 a 2014, pričom preberací protokol nepredložil. Zároveň uviedol,\nže od doby, kedy sa stal konateľom spoločnosti za túto vystupoval len sám a na zastupovanie spoločnosti\npodľa vlastného vyjadrenia nikoho nesplnomocnil. Hlavným predmetom činnosti podľa jeho vyjadrenia\nbolo dokončenie rozbehnutých obchodov a následne už spoločnosť žiadnu ďalšiu činnosť nevykonávala.\nVo vzťahu k sprostredkovateľskej činnosti uviedol, že on už len dokončoval rozbehnuté činnosti. Uviedol,\nže on osobne vystavil pre žalobcu faktúry, pričom podpis na faktúrach patril jemu. Tieto faktúry boli\nvystavené na základe novej uzatvorenej zmluvy, ktorú s ním chcel uzatvoriť žalobca z dôvodu zmeny\nkonateľa. Svedok si názvy spoločností, ktoré boli na základe zmluvy sprostredkované nepamätal a\nzápisy o nich ani dodatočne nedoložil.\n6. Krajský súd poukázal na ďalšie zistenia správcu dane, podľa ktorých žalobca ako sprostredkovateľ\nuzavrel dňa 05. januára 2014 so spoločnosťou K plus spol. s.r.o. sprostredkovateľskú zmluvu s\nidentickým predmetom zmluvy, ktorú uzavrel ako záujemca so spoločnosťou STAVING PR s.r.o. Na\nzáklade nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2014 až december\n2014 vykonávanej u daňového subjektu K plus spol. s.r.o. správca dane preveril, či skutočne došlo k\njednotlivým zdaniteľným plneniam, na základe ktorých si žalobca uplatnil DPH na základe faktúr, ktorými\nbola vyúčtovaná zmluvná odmena (provízia) v rozsahu 80 % odmeny za sprostredkovanie. Na základe\nzistených skutočnosti z jednotlivých dožiadaní podľa správcu dane vyplynulo, že ani jeden z obchodných\npartnerov v odpovedi na otázku, akým spôsobom vznikol kontakt s daňovým subjektom K plus spol. s.r.o.,\na ako prebiehala komunikácia, kto bol sprostredkovateľom, neuviedol ako sprostredkovateľa spoločnosť\nSTAVING PR s.r.o. Vo väčšine prípadov obchodní partneri uviedli, že žalobcu poznajú osobne, poznajú\n\nsa s ním už dlhšie a že oni sami ho oslovili na spoluprácu v súvislosti s vypracovaním projektov na\nzískavanie prostriedkov z fondov Európskej únie.\n7. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca spochybnil existenciu poverenia konkrétneho zamestnanca\nna podpis napadnutých rozhodnutí, krajský súd dôvodil, že v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 333/2011\nZ.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, prezident finančnej správy riadi\nfinančnú správu a zodpovedá za činnosť finančnej správy ministrovi. V zmysle citovaného zákona, ako aj\nzákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a § 45 zákona č. 563/2009\nZ.z., poverením na výkon daňovej kontroly u žalovaného boli zamestnanci správcu dane V.. N. Ľ. a\nV.. S. G.. Zároveň vyrubovacie konanie vykonal a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydal správca\ndane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole vykonali kontrolóri V.. N.\nĽ. a V.. S. G.. V zmysle podpisového poriadku finančnej správy účinného od 01. augusta 2016 ich\npriamym nadriadeným bola V.. I. C., vedúca oddelenia daňovej kontroly III. Vzhľadom k tejto skutočnosti\nkrajský súd konštatoval, že rozhodnutie správcu dane podpísala oprávnená osoba. V zmysle čl. III.\nods. 3 organizačného poriadku Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky na zabezpečenie výkonu\nniektorých činností môže prezident delegovať svoje právomoci na viceprezidenta, generálneho riaditeľa\nsekcie, riaditeľa daňového úradu, colného úradu, kriminálneho úradu, iného vedúceho zamestnanca\nalebo zamestnanca v rozsahu určenom v organizačnom poriadku, internom riadiacom akte alebo v\npoverení. Z tohto dôvodu možno všetky napadnuté rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy,\nako aj žalovaného, podľa krajského súdu považovať za podpísané oprávnenou osobou.\n8. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa skutočnosti, že\nžalovaný v celom texte odôvodnenia svojho rozhodnutia neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia\nzákona mal žalobca svojim konaním alebo nekonaním porušiť. Z odôvodnení jednotlivých napadnutých\nrozhodnutí podľa krajského súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný podrobne popisuje úkony, ktoré\nvykonal správca dane počas výkonu dokazovania, zároveň popísal vyhodnotenie týchto dôkazov, ako aj\nvyvodenie záverov, ktoré náležite odôvodnil a na základe ktorých nebolo žalobcovi uznané odpočítanie\ndane z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa za ním fakturované služby v zmysle\npredloženej sprostredkovateľskej zmluvy. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, a to najmä na str.\n17, 18 a 23 jednoznačne vyplýva, ktoré ustanovenia zákona žalobca porušil, aj s odôvodnením, prečo\nnemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských faktúr.\n9. Ani námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia zmluvy o sprostredkovaní v zmysle\n§ 642 a nasl. Obchodného zákonníka neboli podľa krajského súdu dôvodné. Na tomto mieste\nuviedol, že žalovaný a správca dane pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní neposudzovali\nplatnosť zmluvy o sprostredkovaní, resp. vhodnosť jej uzavretia v súvislosti so zabezpečením „iba\npríležitosti“ pre žalobcu. Predmetnom administratívneho konania bolo preukázanie, či skutočne došlo\nk vykonaniu predmetnej činnosti a predmetný právny úkon vyhodnocovali pre účely zistenia, vyrubenia\nalebo vybratia dane iba z hľadiska jeho ekonomickej opodstatnenosti vo vzťahu k výsledkom, ktoré\nmôžu viesť k účelovému obchádzaniu daňovej povinnosti alebo získaniu daňového zvýhodnenia. V\nsúvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou krajský súd zdôraznil, že správcom dane ako aj žalovaným\nbola spochybnená ekonomická opodstatnenosť činnosti fakturovanej žalobcovi a bolo povinnosťou\nžalobcu, aby tieto pochybnosti predložením vierohodných dôkazov vyvrátil. Povinnosťou správcu dane\nv prejednávanom prípade nebolo vyvracať tvrdenia žalobcu, ale tieto tvrdenia preverovať vo vzťahu k\ntomu, či bola sprostredkovateľská činnosť skutočne realizovaná žalobcom deklarovaným spôsobom.\nKrajský súd zastával názor, že správca dane tvrdenia žalobcu spochybnil, čím sa dôkazné bremeno na\nvyvrátenie pochybností správcu dane prenieslo na žalobcu a žalobca dôkazné bremeno neuniesol.\n10. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci\nsp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je\nna daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,\nktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil,\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil dôvodne a za splnenia zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.\n\n11. V neposlednom rade krajský súd konštatoval, že ani námietky žalobcu týkajúce sa vykonávaného\ndokazovania, hlavne dodržiavania zásad voľného hodnotenia dôkazov, neboli dôvodné. Mal za to,\nže správca dane vykonal dokazovanie a šetrenie podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. v súlade so\nzásadami daňového konania uvedenými v § 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Na zistenie sporných skutočností\nvykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., vykonané dôkazy\nhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti. V\nodôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí sa správca dane ako aj žalovaný vysporiadali so všetkými\nskutočnosťami aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie nároku na odpočet DPH zo\nstrany žalobcu. Ani dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Správca dane nemá povinnosť\npreukázať platiteľovi dane, od koho nadobudol službu, na ktorú si uplatňuje odpočet DPH. Správca\ndane dokazovaním preveruje (verifikuje) skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom, čo\nsprávca dane v danom prípade vykonal rozsiahlym dokazovaním, ktorého výsledky podrobne opísal v\nodôvodnení svojich rozhodnutí.\n12. Záverom krajský súd s odkazom na § 139 ods. 2 SSP konštatoval, že zaujal stanovisko k podstatným\nžalobným námietkam, pričom za rozhodujúce považoval to, že v danom prípade nebolo hodnoverne\npreukázané dodanie sprostredkovateľskej činnosti a uskutočnenie reálneho obchodného reťazca medzi\njednotlivými obchodnými spoločnosťami.\n13. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu\ntrov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contr.\n14. Žalobca podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal,\naby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného zruší a vec mu vráti\nna ďalšie konanie.\n15. Dôvodil, že krajský súd sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o nezákonnosti kontroly smerujúcej\nk zisteniam v iných ako zákonom stanovených zdaňovacích obdobiach. Pri výkone kontroly sa\nzamestnanci správcu dane nezaoberali skutočnosťou, že žalobca v roku 2014 prekročil obrat 100.000\nEur a mal byť v zmysle § 77 ods. 2. zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako\n„zákon o DPH“) mesačným platiteľom DPH. Vzhľadom na to považoval určenie dane napadnutými\nrozhodnutiami za nesprávne. Žalovaný túto skutočnosť vôbec nezohľadnil, pričom práve určenie\nzdaňovacieho obdobia je prvotným predpokladom pre posúdenie, či vydané rozhodnutie je v súlade so\nzákonom. Daňovým úradom kontrolovaná povinnosť je viazaná na zákonom ustanovené zdaňovacie\nobdobie pre konkrétnu zdaniteľnú osobu. Ak správca dane toto zdaniteľné obdobie definuje časovým\nrozmedzím iným ako zákonom stanoveným, dopúšťa sa podľa žalobcu nezákonnosti. Zastával názor,\nže nezaoberanie sa uvedenou námietkou zo strany krajského súdu spôsobilo zásah do práva žalobcu\nna spravodlivý proces.\n16. Ďalej žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k absencii\npoverenia konajúceho zamestnanca správcu dane. V tejto súvislosti uviedol, že zákon síce nestanovuje\nspôsob konania riaditeľa daňového úradu, mal však za to, že osobou oprávnenou konať za daňový\núrad bez ďalšieho je len riaditeľ daňového úradu, ktorý riadi, koná a podpisuje. Všetky ostatné\nosoby v postavení zamestnanca daňového úradu môžu konať len na základe poverenia riaditeľa\ndaňového úradu. S poukazom na dodržanie zásady právnej istoty zdôraznil, že daňový subjekt by\nmal byť oboznámený so skutočnosťou, či zamestnanec podpisujúci rozhodnutie je na takýto úkon\npoverený. Táto skutočnosť má byť podľa žalobcu zrejmá zo samotného rozhodnutia (napr. jeho\nodôvodnenia), pretože inak také rozhodnutie nie je možné preskúmať. Poukázal na to, že žalovaný sa\nsíce touto námietkou žalobcu zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia podrobne vysvetľoval oprávnenie\nzamestnancov vykonávajúcich kontrolu. Oprávneniu zamestnanca vydávajúceho rozhodnutie sa podľa\nžalobcu žalovaný venoval len okrajovo s tým, že odkázal na podpisový poriadok finančnej správy. Tento\npodpisový poriadok však nebol pripojený ani k napadnutému rozhodnutiu, ani k vyjadreniu žalovaného\nk žalobe a žalovaný ani nevysvetlil, akým spôsobom je tento podpisový poriadok dostupný verejnosti.\nŽalobca zdôraznil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal väzbu konkrétnej osoby (V.. I. C.) ako\nzamestnanca správcu dane na akúkoľvek riadiacu pozíciu v štruktúre správcu dane (napr. pracovnou\nzmluvou, menovacím dekrétom a pod.). Mal za to, že podpisový poriadok finančnej správy nemá\n\npovahu všeobecne záväzného právneho aktu a v konaní navonok musí byť uplatnenie jeho ustanovení\npodporené splnomocnením alebo poverením udeleným na to oprávnenou osobou.\n17. Zastával názor, že krajský súd sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal formalisticky bez bližšieho\nzdôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že krajský súd sa rovnako odvolával na podpisový\nporiadok finančnej správy, ktorý však v súdnom spise absentuje. Mal pre to za to, že krajský súd\nsi bez poznania listiny, na ktorej znenie sa odvolával, osvojil tvrdenie žalovaného bez predloženia\nzodpovedajúceho dôkazu a na tomto základe si vytvoril úsudok o oprávnenosti konania osoby\npodpisujúcej rozhodnutie. Žalobca tiež rozporoval odkaz krajského súdu na čl. III. ods. 3 organizačného\nporiadku Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že delegovanie právomocí\nsa nevykonáva a priori samotným organizačným poriadkom alebo interným riadiacim aktom, ale len\nv rozsahu v nich určenom. Čo sa týka spôsobu (formy delegovania) právomocí, tak ani zákon a ani\norganizačný poriadok nestanovujú presné pravidlá. Žalobca vyslovil predpoklad, že sa tak môže stať i\nznením uvedeným v samotnom organizačnom poriadku alebo inom akte (napr. podpisovom poriadku).\nV takom prípade však musí byť preukázaná väzba konajúcej osoby na takéto delegovanie, čo podľa\nžalobcu v jeho prípade absentuje.\n18. Ďalej žalobca namietal nesprávne posúdenie ekonomickej opodstatnenosti predmetného\nsprostredkovania. Dôvodil, že krajský súd síce konštatoval hodnoverné nepreukázanie dodania\nsprostredkovateľskej činnosti, avšak čo je možné považovať za hodnoverné preukázanie tejto činnosti\nkrajský súd neuviedol. Rovnako krajský súd nekvalifikoval a ani nekvantifikoval ním tvrdenú možnosť\núčelového obchádzania daňovej povinnosti alebo získania daňového zvýhodnenia. Namietal, že krajský\nsúd podobne ako žalovaný absolutizuje rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a opomína\ndeľbu dôkazného bremena. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/8/2016 zo dňa 24. mája 2017, podľa ktorého ťarcha dôkazného bremena\nje v podstatnej miere na kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je však stanoviť\npevné hranice a pravidlá dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych\nskutočností sa žiadanými dôkazmi sleduje, dbať na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s\nplatnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé závery, ktoré budú\nsúčasťou odôvodnenia rozhodnutia. V zmysle uvedeného žalobca zastával názor, že krajský súd ani\nžalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikovali skutočnosť, v ktorej vidia dôvod spochybnenia ekonomickej\nopodstatnenosti činnosti sprostredkovania. Záverom zdôraznil, že právu na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia nezodpovedá, keď krajský súd odôvodnenie založí len na opise zistení uvedených\nžalovaným a citovaní právnych predpisov. Podľa žalobcu krajský súd sa opomenul dostatočne\npresvedčivo vysporiadať s otázkou posúdenia miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom.\n19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudok krajského\nsúdu a s vysloveným právnym názorom sa stotožňoval.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n21. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žaloby žalobcu vo veci preskúmania v úvode\ntohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za\nzdaňovacie obdobia 3. štvrťrok 2014 a 4. štvrťrok 2014.\n22. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\n24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n26. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n28. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa\nberie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n31. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis1 neustanovuje inak.\n32. Podľa § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy1\nneustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať vlastnoručný podpis povereného zamestnanca\nfinančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho\nmena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis\nstarostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a\nodtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis\na odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.\n33. Podľa § 64 ods. 2 daňového poriadku pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie,\na) ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné\nrozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,\nb) ktoré bolo vydané omylom inej osobe,\nc) ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň,\nd) ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie.\n34. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný\nnávrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.\n35. Podľa § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\n\n36. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a\nsúdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom\nrozsahu.\n37. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ\nide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane\ndokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a\ninformácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie\nje pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n38. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\nVzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci\ndaňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex\nlege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s\ndôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane\nje výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane\nna uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní\nje významný aj charakter zdaniteľného plnenia.\n39. Kasačný súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce\noprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom\nnepreukázal, že služby za sprostredkovanie fakturované so všeobecným predmetom fakturácie ako „na\nzáklade zmluvy o sprostredkovaní Vám fakturujeme sprostredkovanie podľa prílohy“, pričom prílohu\nfaktúr tvoril všeobecne formulovaný zoznam realizovaných fakturácií, boli žalobcovi ako odberateľovi\nreálne dodané zo strany dodávateľa STAVING PR s.r.o., čím nedošlo k splneniu podmienky pre\nodpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Ak nebolo preukázané, že dodávateľovi STAVING\nPR s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, pretože žalobcovi nedodal služby tak, ako boli deklarované na\nsporných faktúrach, nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, keďže\nfakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodané služby.\n40. Žalobca len samotným predložením dodávateľských faktúr a zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 31.\nmarca 2014 a rovnako odberateľských faktúr vystavených spoločnosti K plus spol. s.r.o. nepreukázal,\nže spoločnosť STAVING PR s.r.o. dodala žalobcovi služby sprostredkovania vyplývajúce zo sporných\nfaktúr. V konaní pred daňovými orgánmi nebolo preukázané, že sprostredkovateľské služby fakturované\nspoločnosťou STAVING PR s.r.o. boli reálne uskutočnené. Nepodarilo sa teda preukázať naplnenie\nsprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 31. marca 2014. Žalobcovi sa v priebehu vykonaného dokazovania\nsprávcom dane počas daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania nepodarilo odstrániť\noprávnené pochybnosti správcu dane vyplývajúce z jeho zistení ohľadom dodávateľskej spoločnosti\nSTAVING PR, s.r.o. Bývalý konateľ tejto spoločnosti I. C. poskytovanie sprostredkovateľských služieb\nžalobcovi nepotvrdil. Naopak, pred správcom dane vypovedal o formálnom postavení tejto spoločnosti\nvo vzťahu k sprostredkovateľskej činnosti žalobcu pre jeho ďalších obchodných partnerov. Rovnako\nvýpovede ďalších bývalých konateľov spoločnosti STAVING PR, s.r.o. C. M. a V.. C. C. sú všeobecného\ncharakteru, z ktorých nie je možné bezpochyby ustáliť reálne uskutočnenie služieb sprostredkovania pre\nžalobcu. Navyše bývalí konatelia spoločnosti STAVING PR, s.r.o. na preukázanie reálnosti uskutočnenia\n\nsprostredkovateľských služieb nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ako napríklad záznamy činností\na pod. Takéto dôkazy nepredložil ani žalobca. To znamená, že nebolo preukázané, v čom presne\nspočívala činnosť sprostredkovateľa STAVING PR, s.r.o., pričom vzhľadom na nie nízke sumy, ktoré boli\nza sprostredkovanie žalobcovi fakturované, sa javí prinajmenšom neobozretné, že žalobca od svojho\ndodávateľa nežiadal žiadne doklady o obsahu fakturovanej činnosti.\n41. V obchodnom styku je v záujme oboch strán, aby sa v obchodných vzťahoch odstránilo všetko, čo\nby mohlo viesť k vzniku rozporov. Táto požiadavka zahŕňa i potrebu overiť si existenciu a dôveryhodnosť\nobchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá dodanie služby vykoná. Žalobca\nku kontrole nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktorými by vedel jasne, zrozumiteľne a najmä\npreukazne potvrdiť, že služby sprostredkovania vyúčtované formálnymi dokladmi boli tvrdeným\ndodávateľom skutočne realizované tak, ako to žalobca tvrdil. Vôbec neuviedol okolnosti ich realizácie,\nvšetky ním uvádzané informácie a predkladané dôkazy boli všeobecného charakteru, z ktorých\nnebolo možné bezpochyby ustáliť reálne uskutočnenie deklarovaných služieb. Ani z jedného žalobcom\npredloženého dôkazu nie je jednoznačne zrejmé, aká činnosť bola zo strany sprostredkovateľa na\nnaplnenie predmetu zmluvy a nárokovanie si odmeny vyvinutá. Dôkazná povinnosť žalobcu vyplýva z\nustanovenia § 24 daňového poriadku, a preto súd nezistil, že by správca dane vyžadoval od žalobcu\npovinnosti nad rámec zákona. Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom\nštátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový\nsubjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne\npreukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci\ndaňového konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nároku na\nodpočítanie dane zaplatenej na vstupe.\n42. Vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej sa krajský súd nevysporiadal s nezákonnosťou kontroly z\ndôvodu, že bola vykonaná vo vzťahu k iným ako zákonom stanoveným zdaňovacím obdobiam, kasačný\nsúd poukazuje na to, že táto námietka nebola obsiahnutá v žalobe doručenej krajskému súdu dňa 24.\nmája 2017, ale žalobca ju vyslovil až v podaní doručenom krajskému súdu dňa 06. septembra 2017, ako\nreakciu na vyjadrenie žalovaného k žalobe. Jej obsahom je fakticky rozšírenie žalobných dôvodov, čo je\nv zmysle § 183 SSP možné len do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby, ktorá v čase doručenia\nuvedeného podania márne uplynula. Z uvedeného dôvodu nebolo povinnosťou krajského súdu sa touto\nnámietkou zaoberať a tento postup krajského súdu preto nie je možné považovať za zásah do práva\nžalobcu na spravodlivý proces. Obsahom tejto námietky sa rovnako nezaoberal ani kasačný súd, a to s\npoukazom na nemožnosť uplatňovania nových skutočností v kasačnej sťažnosti podľa § 441 SSP.\n43. Kasačný súd nezistil nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu ani vo vzťahu namietanému\nnedostatočnému odôvodneniu absencie poverenia osoby podpísanej na rozhodnutiach správcu dane.\nTáto námietka žalobcu sa kasačnému súdu javí ako účelová a vychádzajúca z formalistického výkladu\nustanovení daňového poriadku. Podľa § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku je formálnou náležitosťou\nrozhodnutia vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok\núradnej pečiatky. V danom prípade bolo rozhodnutie vecne a miestne príslušného správcu dane\npodpísané vedúcou oddelenia daňovej kontroly 3 V.. I. C., pričom pri podpise sa nachádza odtlačok\núradnej pečiatky Daňového úradu Banská Bystrica. Rovnako ako krajský súd, ani kasačný súd nevidí\ndôvod na spochybnenie oprávnenia V.. I. C., ako vedúcej organizačnej zložky správcu dane príslušného\nna konanie a rozhodnutie, konať v jeho mene.\n44. K spochybneniu oprávnenia uvedeného zamestnanca správcu dane nemôže viesť ani absencia\npodpisového poriadku v súdnom spise, ktorý je interným aktom finančnej správy a o relevancii\nktorého vo vzťahu k základu pre podpísanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní v mene správcu\ndane nemožno mať pochybnosti len preto, že nie je verejne dostupný na webovom sídle finančnej\nsprávy. V danom prípade boli rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane žalobcovi nepochybne vydané\npríslušným správcom dane a ak mal žalobca dôvodné pochybnosti o oprávnení V.. I. C. konať v\nmene správcu dane, mal tieto pochybnosti dostatočne preukázať, pretože aj v takomto prípade je\nžalobca zaťažený dôkazným bremenom a spochybnenie oprávnenosti konajúcej úradnej osoby musí\npodporiť relevantnými dôkaznými prostriedkami (obdobne to najvyšší súd už vyslovil v uznesení sp. zn.\n1Sžf/72/2016 zo dňa 15. decembra 2017).\n\n45. Prípadná nulita rozhodnutia správcu dane, ktorej kritériá sú stanovené v § 64 ods. 2 daňového\nporiadku, bola predmetom skúmania žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý oprávnenie V.. I. C.\nkonať a vydať rozhodnutie v mene správcu dane potvrdil. Ani kasačný súd na základe žalobcovho\nspochybňovania kompetencie poverenej pracovníčky správcu dane nepovažoval takúto námietku za\nrelevantnú.\n46. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý\nnemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§\n467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný\nsúd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a\nv súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1\nv spojení s § 168 SSP).\n47. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods.\n2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}