{"guid": "b0308325-b2de-4154-a0a0-eece552f5aa1:123859d5-e01d-4200-a914-addb2dd4f7aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6017200150.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/27/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/27/2018 z 29. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2020, sp. zn. 10Sžfk/27/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:6017200150.1", "identifikacne_cislo": "6017200150", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2020-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/123859d5-e01d-4200-a914-addb2dd4f7aa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200150.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200150.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200150.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/27/2018\n6017200150\n29. 01. 2020\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2020:6017200150.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,\nPhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Pavol Medveď - MEDMETAL, Podkoreňová 30, 977 01\nBrezno, IČO: 32 228 058, právne zastúpený Aequitas, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dolná\n19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100177684/2017 zo dňa 30. januára 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/47/2017-170 zo dňa 28. novembra\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Banská Bystrica, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 104195810/2016\nzo dňa 28.10.2016 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu 4.795,30 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014, znížil\nnadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 zo sumy 9.293,85 €\nna sumu 4.498,55 €.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100177684/2017 zo dňa 30.01.2017\nprvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. Podľa správneho súdu sú správne závery daňových orgánov o tom, že nebolo preukázané, že žalobca\nbol v roku 2012 v inej odberateľskej pozícii, že bol len akýmsi doplnkovým odberateľom na prebytky\nkovového odpadu a že až v dôsledku sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE, s. r. o., sa dostal\n\ndo inej kategórie odberateľov. Svedok I.. Q. (štatutárny orgán ALFAFIN, s.r.o.) potvrdil, že žalobca sa\nstal odberateľom spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., na základe určitého sprostredkovania cez T. B., konateľa\nLEGA TRADE, s.r.o., ale len vo vzťahu k Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 01.03.2012. Zároveň tiež\nuviedol, že ceny neboli určené výhodnejšie pre tých, čo odoberajú veľké množstvá, ale určujúca je pri\ncene kovového šrotu cena na trhu v Slovenskej republike a kvalita odpadu. V priebehu daňového konania\nsa teda nepreukázalo tvrdenie žalobcu, že by sprostredkovanie bolo potrebné za účelom dojednania\nlepších cenových podmienok, ani to, že pred uzavretím Zmluvy o sprostredkovaní by bol žalobca len\ndoplnkovým odberateľom spoločnosti ALFAFIN, s.r.o..\n5. Správny súd ďalej poukázal na to, že výpovede I.. W. a I.. Q., ktoré považoval žalobca za zásadné\na daňovými orgánmi za nesprávne vyhodnotené, sú rozporné. I.. W. v rámci ústnej výpovede ako\nsvedok uviedol, že spoločnosť ALFAFIN, s.r.o., so spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o., od decembra\n2012 nespolupracuje, a to z dôvodu neplnenia finančnej disciplíny (nedodržiavanie splatnosti faktúr).\nUviedol, že dodávky kovového odpadu a fakturácia pre žalobcu boli realizované na základe Rámcovej\nkúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2012. Zároveň potvrdil úhrady od žalobcu a aj to, že žalobca si sám realizuje\ndopravu. Až spolu s vyjadrením k Protokolu o daňovej kontrole žalobca predložil doplňujúce písomné\nvyjadrenie od I.. W., podané na žiadosť žalobcu. V tomto písomnom vyjadrení I.. W. doplnil svoju výpoveď\na uviedol, že v čase výpovede nevedel, že spoločnosť ALFAFIN, s.r.o. spolupracuje so spoločnosťou\nLEGA TRADE, s.r.o. od 01.01.2013 ako so sprostredkovateľom pre žalobcu a komunikácia prebehla\nna úrovni štatutárnych orgánov spoločnosti. Správny súd uviedol, že ak by bolo pravdou toto tvrdenie\nspolu s tvrdením žalobcu o výhodnejších cenových podmienkach dojednaných spoločnosťou LEGA\nTRADE, s.r.o. ako sprostredkovateľom, ako aj o tom, že sa žalobca na základe sprostredkovania stal\nväčším odberateľom od spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., I.. W., ktorý podľa vyjadrenia I.. Q. je finančným\nriaditeľom spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., jej účtovníkom a obchodníkom, ktorý stanovuje ceny, by musel\nmať o sprostredkovaní od jeho počiatku vedomosť. Ak výsledkom sprostredkovania malo byť dohodnutie\nlepších odberateľských a najmä cenových podmienok pre žalobcu, musela by to byť práve táto osoba,\nktorá by o existencii sprostredkovania musela vedieť a výsledok sprostredkovateľskej činnosti by\npremietla do dodávok a cien kovového šrotu. Uvedené tvrdenia žalobcu sa v rámci administratívneho\nkonania a ani v rámci súdneho konania nepreukázali.\n6. K poukazom na rozdielne ceny kovového šrotu, ktorý mal byť dodávaný žalobcovi priamo, oproti\ncenám kovového šrotu, ktorého dodanie sprostredkovala spoločnosť LEGA TRADE, s.r.o., správny súd\nešte uviedol, že ani I.. Q. a ani I.. W. nepotvrdili, že by fakturované ceny boli odlišné práve z dôvodu,\nže určité dodávky boli realizované na základe sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o.. I..\nQ. vypovedal, že ceny ovplyvňuje cena na trhu a kvalita kovového odpadu a že ceny dohaduje na 99,9\n% pán I.. W.. Ani výpoveďou I.. Q. a ani výpoveďou I.. W. nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že ceny\nkovového odpadu boli v roku 2013 a 2014 nižšie práve vďaka sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti\nLEGA TRADE, s.r.o.. I.. W. (ako osoba zodpovedná v spoločnosti ALFAFIN, s. r. o., za určovanie\ncien) nič konkrétne v tomto smere neuviedol. Uviedol len to, že obchody so žalobcom prebiehajú na\nzáklade Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2012. I.. Q. navyše vylúčil obchodnú politiku, podľa\nktorej by cena mala byť stanovovaná rozdielne, v závislosti od odobratého množstva kovového šrotu.\nNepotvrdil tvrdenie žalobcu, že by cena mohla byť výhodnejšia tam, kde uskutočňoval odber vo väčšom\nmnožstve namiesto spoločnosti LEGA TRADE, s.r.o., a naopak vyššia tam, kde mal byť len akýmsi\ndoplnkovým odberateľom na prebytky kovového odpadu. Z vykonaných dôkazov nebolo preukázané\nani to, že ak by bolo ukončené sprostredkovanie, bola by spolupráca spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. a\nžalobcu hneď ukončená. Navyše žalobca sám tvrdil, že so spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o., obchoduje aj\nbez sprostredkovania.\n7. Ďalej správny súd poukázal na to, že svedok I.. Q. uviedol, že dodávky pre žalobcu mali byť\nrealizované len na základe Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2012, autodopravu si žalobca mal\nzabezpečovať sám, pričom bola uzatvorená aj Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 01.03.2012. Tento\nsvedok zároveň vypovedal, že ich o dodanie tovaru pre žalobcu požiadal LEGA TRADE, s.r.o. - T. B.,\nkonateľ. Ohľadom žalobcu ako odberateľa mali rokovania medzi ALFAFIN, s.r.o. a LEGA TRADE, s.r.o.,\nprebiehať už od uzatvorenia Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2012, a to na základe toho, že\nspoločnosť LEGA TRADE, s.r.o., si neplnila záväzky, ukončila sa preto ich spolupráca, ale chceli naďalej\nspolupracovať s pánom B. ako osobou, preto pán B. priviedol žalobcu, ktorý bol schopný dodržiavať\nsplatnosť faktúr. Spolupráca ohľadom sprostredkovania obchodu medzi spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o. a\n\nžalobcom mala byť dojednávaná práve z dôvodu, že spoločnosť LEGA TRADE, s.r.o., nebola schopná\nplatiť svoje záväzky a táto spolupráca mala byť už v marci 2012.\n8. K uvedenej výpovedi správny súd uviedol, že ak by aj bolo uzavretie Rámcovej kúpnej zmluvy\nzo dňa 01.03.2012 medzi žalobcom a spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o., sprostredkované spoločnosťou\nLEGA TRADE, s.r.o., nemohlo to byť na základe posudzovanej a pre prejednávanú vec podstatnej\nsprostredkovateľskej zmluvy z 31.12.2012. Navyše samotný žalobca v správnej žalobe tvrdil, že za\nsprostredkovanie uvedenej Rámcovej kúpnej zmluvy si spoločnosť LEGA TRADE, s.r.o., nenárokovala\nžiadnu províziu. Ďalej ak sa sprostredkovanie vo vzťahu k Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 01.03.2012\nmalo vzťahovať len na rok 2012, táto skutočnosť by podľa správneho súdu jednoznačne vyplynula zo\nsvedeckých výpovedí osôb oprávnených konať za spoločnosť ALFAFIN, s.r.o. Žalobca však žiadne\nďalšie dôkazy v tomto smere nenavrhol a túto ním tvrdenú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal.\nAni I.. Q. a ani I.. W. nevypovedali, že na základe Rámcovej kúpnej zmluvy sa obchodovalo len v roku\n2012 tak, ako to tvrdil žalobca, naopak samotný I.. Q. vo svojej výpovedi potvrdil obchodovanie so\nžalobcom práve len na základe Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2012.\n9. K cenám kovového odpadu krajský súd uviedol aj to, že napokon aj samotný žalobca v správnej žalobe\nk výške cien kovového odpadu poukázal na to, že cena závisí aj od produkcie kovového odpadu a od\npotrieb rozhodujúcich spoločností. Žalobca podľa správneho súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že\nby kúpna cena kovového odpadu bola určená dodávateľskou spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o. rozdielne\npre rozdielnych odberateľov, a nepreukázal ani to, že tovar - kovový odpad, dodaný na základe dvoch\nfaktúr zo dňa 30.04.2014, by napríklad bol rovnakej kvality.\n10. Je pravdou tvrdenie žalobcu, že rámcová kúpna zmluva určuje len všeobecné podmienky do\nbudúcna, na jej podklade vznikajú konkrétne obchodno-právne vzťahy - samostatné kúpne zmluvy.\nV prejednávanom prípade ale nebolo preukázané, že na základe Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa\n01.03.2012 by sa obchodovalo vo vzťahu žalobcu a spoločnosti ALFAFIN, s.r.o, len v roku 2012.\n11. Pokiaľ žalobca zdôrazňoval, že spoločnosť LEGA TRADE, s.r.o., sa mala v jeho prospech vzdať\nsvojej obchodnej činnosti - odberu kovového odpadu od spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., toto tvrdenie sa\npodľa správneho súdu nezakladá na pravde. Z výpovede I.. W. a I.. Q. vyplývalo, že hlavným dôvodom\nukončenia spolupráce medzi spoločnosťami ALFAFIN, s.r.o. a LEGA TRADE, s.r.o., bolo neplatenie\nfaktúr, teda porušovanie platobnej disciplíny.\n12. Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na to, že spoločnosť LEGA TRADE, s.r.o., neustále pre\nneho zabezpečuje dodanie kovového odpadu od spoločnosti ALFAFIN, s.r.o.. V prípade pravdivosti\ntohto tvrdenia žalobcu nie je potom možné akceptovať to, aby konateľ LEGA TRADE, s.r.o. - T.\nB., ktorý mal byť rozhodujúcou osobou pri sprostredkovaní, nevedel uviesť, s kým zo spoločnosti\nALFAFIN, s.r.o., obchody dojednával, resp. ešte ich aj dojednáva. Je nepravdepodobné, aby v\nprípade, že sprostredkovanie trvá, nebola potrebná od uzavretia deklarovanej Zmluvy o sprostredkovaní\ndo prejednávania veci správnym súdom, žiadna ďalšia komunikácia medzi sprostredkovateľom a\ndodávateľskou spoločnosťou, pretože ide o dlhšie časové obdobie takmer 5 rokov.\n13. Pokiaľ ide o preukazovanie reálnosti deklarovanej obchodnej transakcie, v tomto prípade dodania\nslužby, správny súd uznal argumentáciu žalobcu, že nie o všetkom je v prípade sprostredkovateľskej\nčinnosti spisovaná písomná dokumentácia a že často ide aj o rôzne ústne alebo telefonické rokovania. Aj\nnapriek tomu je podľa názoru správneho súdu realizáciu sprostredkovateľskej činnosti možné preukázať.\nZákladný rámec skutočností, ktoré by preukazovali realizáciu sprostredkovania, sú prinajmenšom\nzhodné výsledky konfrontácie výpovedí osôb, ktoré sa rokovaní mali zúčastniť, a to ohľadom obdobia,\nmiesta a spôsobu rokovaní. Konateľ spoločnosti LEGA TRADE, s.r.o., pri miestnom zisťovaní neuviedol\nkonkrétnu osobu, s ktorou mali za spoločnosť ALFAFIN prebiehať rokovania. Ani v lehote 8 dní\nnereagoval na výzvu správcu dane, aby oznámil osobu, s ktorou za spoločnosť ALFAFIN, s.r.o., rokoval.\n14. Správny súd zdôraznil, že povinnosťou správcu dane v prejednávanom prípade nebolo vyvracať\ntvrdenia daňového subjektu. Jeho povinnosťou bolo preveriť tvrdenia daňového subjektu a to, či\nbola skutočne realizovaná sprostredkovateľská činnosť žalobcom deklarovaným spôsobom. Správca\ndane tvrdenia žalobcu spochybnil, čím sa dôkazné bremeno na vyvrátenie pochybností správcu dane\nprenieslo na žalobcu a žalobca dôkazné bremeno neuniesol.\n\n15. Poukaz žalobcu na priemerné mesačné obraty a ich vývoj správny súd taktiež nepovažoval za\nrelevantné, pretože nepreukazujú zásadné skutočnosti vo vzťahu k Zmluve o sprostredkovaní zo dňa\n31.12.2012. Je logické, že ak spoločnosť ALFAFIN, s.r.o., stratila väčšieho odberateľa, ktorým bola\nspoločnosť LEGA TRADE, s.r.o., mohol odoberať viac kovového šrotu žalobca, pretože sa uvoľnilo\nmiesto na odberateľskom trhu.\n16. Pokiaľ žalobca poukázal na výsledky daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2013, k týmto\nžalobným námietkam správny súd uviedol, že v danom zdaňovacom období bola spoločnosťou LEGA\nTRADE, s.r.o., fakturovaná odmena na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 02.01.2013, išlo teda\no úplne iné časové okolnosti a nebol preukázaný ani skutkový súvis s prejednávanou vecou.\n17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že\nneúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n18. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec im vráti na ďalšie konanie.\n19. Sťažovateľ namietal, že krajský súd bez žiadneho dôkazu poprel pravdivosť toho, že na základe\nsprostredkovania prevzal obchodnú činnosť po spoločnosti LEGA TRADE, s.r.o. Sťažovateľ nesúhlasí\nani s tvrdením krajského súdu, že v prípade ďalšej nekomunikácie sprostredkovateľa a dodávateľa\nnedochádza k realizácií obchodov v dôsledku sprostredkovania. Sťažovateľ ďalej namietal postup\nkrajského súdu týkajúci sa dokazovania, ktorý je podľa jeho názoru v rozpore so zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov a nesprávne právne posúdenie protokolu o výsledku daňovej kontroly u sťažovateľa\nza zdaňovacie obdobie máj 2013.\n20. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. januára 2020 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí správnych\norgánov, ktorými bol sťažovateľovi určený rozdiel v sume 4.795,30 € na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie apríl 2014, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako\naj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\n\nsa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nsprávny súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v\nadministratívnom spise.\n23. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n24. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n25. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n27. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n28. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n29. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n30. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n31. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n32. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\n33. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nurčí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si\nuplatnil nárok podľa osobitných predpisov.\n34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n37. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\n\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n38. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n39. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať.\n40. Podľa názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom\nkonaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru,\nresp. vykonanie služby, bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo\nvzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n41. Kasačný súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane,\nktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon\nč. 222/2004 Z.z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej,\nako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na\nzáklade ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je\nrelevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To,\nže určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o\núčtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie\ndane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/26/2014).\n42. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý\npodporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar resp. službu dodal. Je však\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Vzhľadom na to,\nže ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je\npotom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím\na minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj\nodrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie\npovažovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že\nzdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má\nprávo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť\nvzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt\nna predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom\nmá okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením\nvýsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza\nk preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také\n\ndoklady, ktoré by hodnoverne preukázali vykonanú službu, a to sprostredkovanie, čo v prejednávanom\nprípade nenastalo.\n43. Krajský súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom, že sťažovateľ okrem predložených\ndokladov, nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby preukázal, že v rámci obchodnej transakcie naplnil\nskutkovú podstatu a vierohodnosť zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje vo svojich vystavených\ndokladoch, teda reálne dodanie tovaru, resp. vykonanie služby, deklarovaným dodávateľom, tak ako to\nvyplýva z predložených listinných dokladov sťažovateľa. Kasačný súd považuje toto právne posúdenie\nkrajským súdom za správne.\n44. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly,\nako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca\ndane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne\na presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady\na dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na\nvecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.\n45. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so\nvšetkými námietkami sťažovateľa. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. je nevyhnutné\nkumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane\npreukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ\ndane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na\nodpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady\nmusia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, resp. poskytnutie služby, deklarovaným\ndodávateľom, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné\nplnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na\nvznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky\nformálne náležitosti.\n46. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nebolo preukázané, že spoločnosť LEGA TRADE, s.r.o.\nsprostredkovala dodanie kovového šrotu sťažovateľovi od spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. na základe\nzmluvy o sprostredkovaní zo dňa 31.12.2012. Aj vzhľadom na priamu spoluprácu sťažovateľa so\nspoločnosťou ALFAFIN, s.r.o., nebola preukázaná opodstatnenosť tvrdeného sprostredkovania. Z\nuvedeného dôvodu bol preto záver správcu dane, že nebol potrebný zásah tretej osoby - spoločnosti\nLEGA TRADE, s.r.o., logický. Tvrdenia o sprostredkovaní dodávok šrotu od spoločnosti ALFAFIN, s.r.o.\nsťažovateľovi ako odberateľovi spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o. neboli preukázané, pretože žiadna\nzo strán neposkytla konkrétne informácie a dôkazy ohľadom sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti\nLEGA TRADE, s.r.o. Jediný konateľ spoločnosti LEGA TRADE, s.r.o. ani nevedel povedať s kým jednal.\nZ uvedených dôvodov sťažovateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2\nzákona č. 222/2004 Z.z. v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže sťažovateľ dostatočne\nnepreukázal skutočnosti uvedené vo faktúre od spoločnosti LEGA TRADE, s.r.o., teda nepreukázal\nreálne uskutočnenie sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o., na základe ktorého mala byť\nfakturovaná sprostredkovateľská odmena a nepreukázal jeho opodstatnenie. Na základe vykonaného\ndokazovania dospel kasačný súd k záverom, že sťažovateľ nepreukázal za čo konkrétne mal spoločnosti\nLEGA TRADE, s.r.o. vyplatiť sprostredkovateľskú odmenu, nepreukázal ako bol naplnený predmet\nzmluvy o sprostredkovaní, ako spoločnosť LEGA TRADE, s.r.o. splnila svoje povinnosti zo zmluvy. Na\nsplnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky\nzákladu dane, ako už kasačný súd uviedol, nepostačuje deklarovanie uskutočnenej služby zo strany\ndaňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry, pretože formálne doklady nepreukazujú\nreálne dodanie tovaru, resp. vykonanie služby. Kasačný súd podotýka, že správca dane daňovou\nkontrolou preveroval splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2\n\nv nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., pričom sa z vykonaného dokazovania nepodarilo\nodstrániť pochybnosti o tom, že k vykonaniu služby uvedenej na faktúre skutočne došlo.\n47. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo\nzásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového\nhľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych\nplnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie.\nIde o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym\ntitulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej\ntransakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n48. Teda rovnako ako krajský súd musí aj kasačný súd potvrdiť, že správca dane od sťažovateľa\noprávnene vyžadoval v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok uvedených v zákone č. 222/2004 Z.z. a doloženie oprávnenosti uplatneného práva na\nodpočítanie dane. Kasačný súd podotýka, že právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp.\nnutnosti jeho unesenia zo strany daňového subjektu, bola obdobne vyriešená i v predchádzajúcich\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, napr. v rozsudku sp. zn. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, podľa ktorého\n„Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade,\nak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len\nformálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie\nsú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre\nnárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“ Rovnako aj v rozsudku\nNajvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011, podľa ktorého „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o\nDPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná\npodmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu\ndane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen\nz daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje\nmateriálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v\nskutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo\ntvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.“\n49. K ďalším námietkam sťažovateľa kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne\nzaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľky a vyvodil správne skutkové aj právne\nzávery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti\npreskúmavaného ako aj prvoinštančného rozhodnutia.\n50. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n51. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,\nže sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n52. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}