{"guid": "87b7c798-f3b5-4dd7-9f1d-355f5cef8eda:07c2db4a-529d-4bbc-9cad-2a186299a213", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6017200066.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/17/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/17/2018 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 2Sžfk/17/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:6017200066.1", "identifikacne_cislo": "6017200066", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/07c2db4a-529d-4bbc-9cad-2a186299a213", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200066.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200066.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200066.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/17/2018\n6017200066\n25. 11. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:6017200066.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci\nžalobcu: Tuber s.r.o., so sídlom Šurice 261, zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka\nKráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom\nLazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 104370141/2016,\nč. 104370058/2016, č. 104370008/2016, č. 104370112/2016, všetky zo dňa 28. novembra 2016, o\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/20/2017-68\nzo dňa 31. októbra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/20/2017-68 zo\ndňa 31. októbra 2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len „krajský\nsúd“) v spoločnom konaní podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutia žalovaného č. 104370141/2016, č. 104370058/2016, č.\n104370008/2016 a č. 104370112/2016, všetky zo dňa 28. novembra 2016, a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. Pred spojením na spoločné konanie boli veci vedené na KS v Banskej Bystrici pod\nspisovými značkami 24S/20/2017, 24S/21/2017, 24S/22/2017, 24S/23/2017.\n2. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami potvrdil rozhodnutia vydané v prvom stupni Daňovým úradom\nBanská Bystrica (ďalej aj ako „správca dane“), a to:\nč. 103809999/2016 zo dňa 31. augusta 2016, ktorým správca dane v zmysle § 68 ods. 6 zákona č.\n563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného\nodpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2014 v sume\n29.486,40 Eur, t. j. znížil nadmerný odpočet na DPH za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 29.582,85\nEur na sumu 96,45 Eur,\nč. 103809554/2016 zo dňa 31. augusta 2016, ktorým správca dane v zmysle § 68 ods. 6 daňového\nporiadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok\n2013 v sume 192.640,05, t. j. znížil nadmerný odpočet na DPH za toto zdaňovacie obdobie zo sumy\n192.640,05 Eur na sumu 0,00 Eur,\nč. 103810301/2016 zo dňa 31. augusta 2016, ktorým správca dane v zmysle § 68 ods. 6 daňového\nporiadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie február\n2014 v sume 74.651,88 Eur, t. j. znížil nadmerný odpočet na DPH za toto zdaňovacie obdobie zo sumy\n75.256,13 Eur na sumu 604,25 Eur,\nč. 103809330/2016 zo dňa 31. augusta 2016, ktorým správca dane v zmysle § 68 ods. 6 daňového\nporiadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného na DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2013 v\n\nsume 56.574,34 Eur, t. j. znížil nadmerný odpočet na DPH za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 56.615\nEur na sumu 40.66 Eur.\n3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že správca dane vykonal u\nžalobcu štyri daňové kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH\nza zdaňovacie obdobia 3. štvrťrok 2013, 4. štvrťrok 2013, január 2014 a február 2014. Výsledky týchto\nkontrol správca danie premietol do protokolov z daňovej kontroly a rozhodnutí, ktorými žalobcovi určil\nrozdiel DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Žalovaný sa so zisteniami správcu dane stotožnil a\npovažoval ich za dostatočné na vyvodenie záveru o nesplnení podmienok na uplatnenie nároku na\nodpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“).\n4. Podľa zistení správcu dane si žalobca v daňových priznaniach odpočítal DPH z dodávateľských\nfaktúr od dodávateľa RISZULA s.r.o. za dodávku cukru v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a v\nzdaňovacom období 4. štvrťrok 2013 aj za výmenu okien a dverí, plávajúcu podlahu s montážou, izoláciu\nstrechy s materiálom, vertikálne žalúzie a dodávku hríbov. Správca dane mal za preukázané, že pohyb,\npreprava a dodanie tovaru (cukru) od dodávateľa RISZULA s.r.o. a jeho subdodávateľov FLP s.r.o. a PSYSTEM s.r.o. k žalobcovi a následné dodanie a preprava tovaru k odberateľom DOSZTÁL-TRADE Kft.,\nNOTO INVESTMENTS a MYBA nebolo preukázané a žalobcovi preto nevzniklo právo na odpočítanie\nDPH podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Nebolo preukázané ani dodanie stavebného materiálu a\nprác dodávateľom RISZULA s.r.o. pre žalobcu ani dodanie hríbov. Subdodávateľské spoločnosti PSYSTEM s.r.o. a FLP s.r.o. sú nekontaktné. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali\nreálne dodanie a pohyb tovaru, ako aj dodanie služieb a tým aj preukázanie práva na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa RISZULA s.r.o. Cukor\nnakúpený od spoločnosti RISZULA s.r.o. mal byť podľa dokladov predložených žalobcom následne\ndodaný maďarským odberateľom, ktorí nepodali daňové priznania, nespolupracujú, na adrese sídla\nsa nenachádzajú a nepriznali nadobudnutie tovaru. Podľa prepravných dokladov mali prepravu tovaru\nodberateľovi do Maďarska vykonať prepravcovia NEO-TRANSZ, LD ÉP. Správca dane zistil, že LD ÉP\nKft. nevykonala prepravy pre žalobcu. NEO-TRANSZ Kft. formálne potvrdila, že vykonala prepravu,\nale nevedela presne špecifikovať miesta dodania tovaru, komu bol tovar odovzdaný. Podľa údajov\nposkytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. motorové vozidlá, ktoré boli použité na prepravu\ntovaru, neboli zaevidované v elektronickom mýtnom systéme.\n5. Krajský súd považoval za dôvodné žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho hodnotenia niektorých\ndôkazov o dodaní tovaru maďarským odberateľom. Žalobca namietal, že správca dane a ani\nžalovaný nehodnotili prepravné doklady CMR dopravcu NEO-TRANSZ a ani to, čo bolo zistené\nmaďarskou daňovou správou u dopravcu NEO-TRANSZ. Žalobca predložil ako dôkaz o vyvezení\ntovaru fakturovaného maďarským odberateľom prepravné doklady CMR, keďže prepravu vykonal\nprostredníctvom zmluvného dopravcu NEO-TRANSZ. Krajský súd v tejto súvislosti dôvodil, že CMR je\nprepravným dokladom, ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu a potvrdenie\nadresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania, v predmetnom prípade v inom členskom štáte. Žalobca\npredložením takéhoto dokladu podľa názoru krajského súdu vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie\nskutočností o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v prepravnom\ndoklade a na miesto tam uvedené, t. j. o vyvezení tovaru do iného členského štátu, a teda splnení\npodmienok na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty. Žalovaný zdôrazňoval, že prepravný\ndoklad vystavil žalobca sám. Podľa krajského súdu nie je zrejmé, čo tým žalovaný mienil. Za právne\nirelevantné krajský súd považoval to, kto konkrétne vypĺňa tlačivo prepravného dokladu. Podstatné\nje, že dopravca na prepravnom doklade CMR potvrdil prevzatie tovaru na prepravu a že adresát\nna prepravnom doklade potvrdil prevzatie tovaru od dopravcu a doklad obsahuje aj miesto prevzatia\ntohto tovaru v inom členskom štáte. Potom, ako daňovník vyčerpá dôkazné bremeno, je na správcovi\ndane preukázať v prípade pochybností opak. Žalovaný argumentoval, že dopravca nepreukázal, kde\ntovar odovzdal, šoféri sa odvolávali len na CMR. Krajský súd zdôraznil, že toto je mimo sféry vplyvu\nžalobcu. Mal za to, že žalobca predložením prepravného dokladu CMR preukázal, že tovar odovzdal\nna prepravu na miesto určenia dopravcovi, ako aj to, že tovar prevzal adresát v mieste, do ktorého bol\nodoslaný. Žalobca správne vytkol žalovanému, že CMR dopravcu NEO-TRANS nevyhodnotil vôbec.\nPokiaľ žalovaný tento dôkaz neuznal z dôvodu, že dopravca nevedel menovať osoby, ktoré tovar\nprevzali a šoféri len odkazovali na CMR a že zistil, že neboli niektoré z vozidiel zachytené elektronickým\nmýtnym systémom, tak takéto posudzovanie je podľa krajského súdu výsledkom nesprávneho právneho\nposúdenia.\n\n6. Krajský súd dôvodil, že ak daňovník vyčerpal dôkazné bremeno, je na správcovi dane, aby ak má\npochybnosti, preukázať opak. Nestačí teda len spochybňovať pravosť CMR, je treba dokázať, že ide o\nfalošný doklad. Poukázal na to, že zo svojej činnosti pozná mnoho prípadov, kedy správca dane takýto\ndôkaz o falošnosti CMR získal. Napr. zistil, že vozidlá uvedené na CMR sú vozidlá, ktorými technicky\nnebolo možné tovar prepraviť, napr. pre nedostatok kapacity, nosnosti, alebo preto, že išlo o vozidlá\nvyradené z cestnej premávky, alebo boli zachytené v elektronickom mýtnom systéme na úplne odlišnej\ntrase pri preprave tovaru pre iný subjekt. Žalobca vo vzťahu k vývozu tovaru do Maďarska maďarským\nodberateľom v prípadoch, keď to preukazoval prepravným dokladom CMR o vykonaní prepravy treťou\nosobou dopravcu NEO-TRANSZ, podľa krajského súdu správne namietol, že odôvodnenia napadnutých\nrozhodnutí sú nepodložené vykonaným dokazovaním. Krajský súd súhlasil s tým, že ak má byť dôkaz,\nktorým je prepravný doklad dopravcu, vyvrátený, t. j. zistená jeho falošnosť, nestačí, že pri niektorých\njazdách nebolo vozidlo zachytené v elektronickom mýtnom systéme bez toho, aby bolo zrejmé, z čoho\nvyplýva, že tam zachytené muselo byť, ak by bola vykonaná preprava uvedená na prepravnom doklade.\nNapríklad, že nie je možné prejsť hraničný priechod inak, ako cestami spoplatnenými mýtnym systémom.\nŽalobca preto podľa krajského súdu dôvodne namietal, že toto preverovanie nebolo vykonané v\ndostatočnom rozsahu. Ak dopravca len porušil predpisy a jazdil cestami obchádzajúcimi mýtny systém,\nnemožno z toho dospieť k záveru, že žalobca nedodal tovar podľa CMR. Takisto nemožno vyvrátiť\npotvrdenie odberateľa o prevzatí tovaru v mieste uvedenom v prepravnom doklade tým, že šoféri vozidiel\nsi nepamätajú mená osôb, ktoré pre adresáta tovar prebrali. Uvedené sa netýka prepravných dokladov,\nktoré žalobca predkladal k prepravám, ktoré mali byť vykonané žalobcom a prepravám, ktoré mali byť\nvykonané LD EP Kft., ktorých nesprávnosť vyhodnotenia v žalobách namietaná nebola.\n7. Za nedôvodné považoval krajský súd žalobné námietky o tom, že žalobca tovar prevzal od dodávateľa\nRISZULA s.r.o. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca vo vzťahu k týmto skutočnostiam forsíroval vlastné\nhodnotenie dôkazov. Takto uplatnené námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením dôkazov,\nktoré urobil správca dane a s ktorým sa žalovaný stotožnil. Nesúhlas však nestačí na to, aby súd\nmohol dospieť k tomu, že rozhodnutie je nezákonné. Nesprávnosť úvahy pri hodnotení dôkazov žalobca\nnamietal len pri hodnotení výpovedí zamestnancov, avšak bez toho, aby konkretizoval, čo z ich výpovede\nbolo nesprávne vyhodnotené. Námietka, že boli vyhodnotené v neprospech žalobcu bez logického\nvysvetlenia nekorešponduje s odôvodnením napadnutých rozhodnutí. Žalovaný v odôvodneniach\nuviedol odpovede vypočúvaných zamestnancov na položené otázky a vyhodnotenie, čo z nich zistil.\nUviedol, že podľa vyjadrení žalobcu a dodávateľa mali tieto subjekty spoločné skladové priestory, v\nktorých mal byť tovar skladovaný a v ktorých manipuláciu s tovarom zabezpečovali tie isté osoby O.\nD. a S. D., ktoré sú zamestnancami len žalobcu. Vypočutí svedkovia, zamestnanci kontrolovaného\ndaňového subjektu (žalobcu), síce do zápisnice potvrdili, že cukor bol privezený do skladových priestorov\nkontrolovaného daňového subjektu, ale uviedli, že bol privezený poľskými kamiónmi a nepotvrdili a\nneuviedli také skutočnosti, ktoré by potvrdili reálne dodanie tovaru dodávateľom RISZULA s.r.o. K\ntomu krajský súd poukázal na konštatovanie správcu dane, že zamestnanci potvrdili podpísanie CMR,\navšak žalobca ani dodávateľ doklady o preprave tovaru pre žalobcu nepredložili. Takému hodnoteniu\nvykonaného dokazovania podľa krajského súdu nemožno vyčítať nedostatok logiky a ani rozpor s\nvýpoveďou zamestnancov. Podľa krajského súdu sa žalobca mýli, keď tvrdí, že zvládol dôkazné\nbremeno predložením faktúry a tým, že obchody má zaevidované vo svojich evidenciách. Odôvodnenia\nnapadnutých rozhodnutí obsahujú hodnotenie dôkazov vykonaných v daňovej kontrole, pričom žalobca\nv žalobe nenamieta, v čom konkrétne je toto hodnotenie nesprávne a odporujúce obsahu dôkazu.\nNamiesto toho len tvrdí, že preukázal splnenie podmienok a že to potvrdili aj zástupca a konateľ\ndodávateľa. Žalovaný ale uviedol hodnotenie týchto vyhlásení dodávateľa, resp. subdodávateľa ako\nničím nepodložené. Ďalej, že výpovede týchto osôb si v niečom vzájomne odporujú, pričom tieto osoby\nnevedeli uviesť žiadne konkrétnosti a bližšie skutočnosti o vykonaných obchodoch a Z.D. J., ktorý\nmal obchody za dodávateľa a subdodávateľa obstarať, nevedel ani uviesť žiadne skutočnosti, ktoré\nby potvrdili dodanie tovaru pre žalobcu alebo v reťazci spoločností a nevedel uviesť, ani kde tieto\nspoločnosti sídlia.\n8. Krajský súd nepovažoval za dôvodné ani ďalšie žalobné námietky, keďže išlo o námietky všeobecné a\nnemajúce oporu v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí. Dôvodil, že všeobecne uplatnené námietky\nneobstoja, pretože neumožňujú vykonať prieskum zákonnosti bez toho, aby boli konkretizované na daný\nprípad podľa okolností vyplývajúcich z obsahu spisu. Podľa krajského súdu neobstoja ani námietky,\nktoré nemajú oporu v obsahu odôvodnení. Správca dane nezamietol návrhy na vykonanie dokazovania.\n\nUviedol úvahy, ktorými dôkazy vyhodnotil. Neargumentoval, že žalobca vedel o podvode. Napadnuté\nrozhodnutia nie sú založené na tom, že v danom prípade išlo o podvod. Žalovaný v odôvodneniach\nrozhodnutí opakovane uviedol, že nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa RISZULA s.r.o.\nnebol uznaný z dôvodu, že žalobca neprodukoval také dôkazy, ktoré by preukázali jeho dodanie, teda\ndôkazy o tom, že tovar od tohto subjektu žalobca prijal. Žalovaný konštatoval, že na základe správcom\ndane vykonaného tuzemského aj medzinárodného šetrenia bolo spochybnené, že sa s deklarovaným\ntovarom reálne obchodovalo tak, ako to žalobca preukazoval listinnými dôkazmi. Tým podľa krajského\nsúdu nepovedal, že v reťazci bol zistený podvod.\n9. S poukazom na § 24 daňového poriadku krajský súd uviedol, že pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet\nDPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na\nodpočet vzniklo. Inak povedané, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, že\nnie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie\nje sporná ani existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce či\nuž právo na odpočet dane z pridanej hodnoty alebo právo na oslobodenie dane z pridanej hodnoty.\nAj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú žalobca v žalobách poukazoval, je založená,\nresp. podáva výklad práva Európskej únie za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a\nmateriálne podmienky splnené boli. V takom prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane.\nBez preukázania, že ide o zneužitie práva alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel, nie je možné\ndaňovníkovi odoprieť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, resp. právo na oslobodenie od platenia\ndane z pridanej hodnoty. Žalovaný napadnuté rozhodnutia nezaložil na tom, ako tvrdí žalobca, že\nžalovaný, resp. správca dane odoprel žalobcovi právo na odpočítanie dane z toho dôvodu, že zistil\nnekontaktnosť na strane dodávateľov, subdodávateľov a odberateľa žalobcu. Na takomto skutkovom\nzáklade rozhodnutia založené nie sú. Rozhodnutia sú založené na tom, že v daňovej kontrole a ani\npočas vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom\ndôkazné bremeno na preukazovanie týchto podmienok znášal žalobca.\n10. Za nedôvodné krajský súd tiež považoval tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný sa nevysporiadal\nso žalobcom poukazovanými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti krajský\nsúd poukázal na to, že žalovaný uviedol svoje stanoviská k týmto námietkam žalobcu v odôvodnení\nnapadnutých rozhodnutí. Krajský súd uviedol, že na základe výkladu práva Európskej únie upravujúceho\noblasť dane z pridanej hodnoty, ktorý podal Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach, aj keď\ndaňovník zvládne dôkazné bremeno, je možné mu odoprieť odpočítanie dane, či oslobodenie od platenia\ndane. Tento záväzný výklad možno vo všeobecnosti zhrnúť na dva prípady, v ktorých správca dane v\nsituáciách, kedy nie je sporné splnenie vecných a materiálnych podmienok, môže odmietnuť priznať\nprávo na odpočet DPH, či oslobodenie od jej platenia pri vývoze zdaniteľného plnenia do iného členského\nštátu. Prvý, že správca dane preukáže, že išlo o zneužitie práva, t. j. obchodné transakcie nemali\nekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej výhody u niektorého daňovníka. Druhý,\nže správca dane preukáže, že vykonaný obchod bol súčasťou reťazca obchodov zaťažených podvodom\na zároveň preukáže, že daňovník o tomto podvode vedel, alebo musel vedieť. V preskúmavaných\nveciach boli napadnuté rozhodnutia založené na tom, že žalobca dôkazné bremeno nezvládol, pretože\nnepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane. Žalovaný a správca dane žalobcovi\ndostatočne zdôvodnili, prečo ním predkladaná faktúra sama o sebe ani v spojení s kúpnou zmluvou\nnestačí na preukázanie toho, že zdaniteľné plnenie žalobca prijal od daňovníka uvedeného na faktúre.\nŽalobca okrem uvedeného a tvrdenia členov štatutárnych orgánov, t. j. svojich a dodávateľových tvrdení,\nžiadny iný dôkaz o prijatí fakturovaného tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre nepredkladal.\n11. Podľa krajského súdu to, že žalobca nevie preukázať od koho nadobudol tovar, ešte neznamená, že\nho nenadobudol. Má to ale ten právny dôsledok v zmysle zákona o DPH, že nie je možné uznať právo\nna odpočet dane z pridanej hodnoty, pretože daňovník nevie preukázať, že mu toto právo vzniklo. Môže\nsa preto javiť ako zbytočné zrušiť rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie týkajúce skutočností, či\nžalobca vyviezol tovar do iného členského štátu, keď na nepriznanie nároku na odpočet dane z pridanej\nhodnoty stačí, že nebolo preukázané, že žalobca prijal plnenie uvedené na faktúre od dodávateľa, ktorý\nju vystavil. Faktom ale je, že žalovaný značnú časť odôvodnení napadnutých rozhodnutí venoval práve\ntomu, že žalobca nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach pre maďarských odberateľov bol vyvezený\ndo Maďarska pre týchto odberateľov. Krajský súd zdôraznil, že žalobca má právo na riadne odôvodnenie,\nčo znamená, aby v odôvodnení boli uvedené len také skutočnosti, ktoré sú riadne zistené a preukázané\n\na na ktorých je rozhodnutie založené. Odôvodnenie rozhodnutia odôvodňuje výrok rozhodnutia. Musí\nteda obsahovať skutkové dôvody vzťahujúce sa k tomu výroku, ako aj ich právne posúdenie.\n12. Na základe vyššie uvedeného krajský súd napadnuté rozhodnutia zrušil, pretože sú výsledkom\nnesprávneho právneho posúdenia, keď žalovaný svoje rozhodnutia založil aj na tom, že žalobca\nnepreukázal, že tovar odoslal zahraničnému odberateľovi prostredníctvom tretej osoby - dopravcu NEOTRANSZ. Podľa názoru krajského súdu skutkový záver o nepreukázaní tohto vývozu nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní.\n13. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi ako úspešnému\núčastníkovi bola priznaná úplná náhradu účelne vynaložených trov konania, na ktorej náhradu bol\nzaviazaný žalovaný.\n14. Žalovaný podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal,\naby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n15. Zastával názor, že krajský súd nesprávne právne posúdil predmetnú vec, nakoľko nezohľadnil\nrelevantné zistenia žalovaného v spojení s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku a zákona o\nDPH. Zotrvával na svojich záveroch uvedených v napadnutých rozhodnutiach, ktoré boli krajským súdom\nnesprávne posúdené z hľadiska dorubenej dane žalobcovi pozostávajúcej len z neuznaného odpočítania\ndane v tuzemsku od dodávateľa RISZULA, s.r.o. Podľa žalovaného krajský súd nesprávne posúdil celý\nzdaniteľný obchod a venoval sa vývozu tovaru do Maďarska, ktorý nebol predmetom dorubu, ale len\nozrejmoval celé obchodovanie s predmetným tovarom. Poukázal na to, že krajský súd sám potvrdil\nsprávnosť postupu správcu dane a žalovaného pri neuznaní predmetného odpočítania dane. Nevidel\npreto opodstatnenosť v zrušení jeho rozhodnutí z hľadiska hospodárnosti konania, keďže zamietnutie\nodpočítania dane v predmetných prípadoch je právne ustálené.\n16. Dôvodil, že v rámci daňovej kontroly dotknutých zdaňovacích období správca dane preveroval,\nči daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného\ndodávateľa RISZULA, s.r.o., či toto právo na odpočítanie dane daňový subjekt uplatnil v súlade s §\n49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, t. j., či pri tomto tovare dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa §\n19 uvedeného zákona, či skutočne došlo k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom a či nakúpený\ntovar daňový subjekt použil na dodávky tovarov a služieb ako deklaroval predloženými dokladmi.\nŽalovaný zdôraznil, že správca dane žalobcovi neuznal len právo na odpočítanie dane na vstupe,\na to z dodávateľských faktúr od uvedeného dodávateľa, nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo\npreukázané, že k dodaniu došlo práve týmto dodávateľom. U dodávateľa RISZULA, s.r.o. nedošlo k\npreukázaniu, že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH. Správca dane existenciu\nsamotného tovaru nespochybňoval, ale nedošlo k preukázaniu, že dodávateľom tovarov bola spoločnosť\nRISZULA, s.r.o., čo potvrdil aj krajský súd tým, že žalobné námietky týkajúce sa dodania od tohto\ndodávateľa považoval za nedôvodné.\n17. Uviedol, že jednou z podmienok na odpočítanie dane je použitie tovaru na dodávky tovarov a\nslužieb. S ohľadom na poukázanie spôsobu obchodovania žalobcu správca dane preveroval aj následné\ndodanie tovaru s oslobodením od dane deklarovaným odberateľom do iného členského štátu. Zo\nzistení správcu dane vyplýva, že ani jeden z týchto odberateľov nepredložil žiadne dôkazy o dodaní\ntovaru žalobcom. Odberateľské spoločnosti na dotknutých adresách ani nevykonávali ekonomickú\nčinnosť. Týmito zisteniami správca dane poukazoval na konanie žalobcu, v ktorom nakupoval tovar od\ndeklarovaného dodávateľa RISZULA, s.r.o., pričom dodanie od tohto dodávateľa nebolo preukázané\na zároveň nebolo preukázané dodanie tovaru odberateľom, ktorí nákup a prijatie tovaru nepreukázali.\nŽalovaný poukázal na to, že správca dane žalobcovi nezdanil a nespochybnil dodanie tovaru do iného\nčlenského štátu, ale neuznal mu len právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa\nRISZULA, s.r.o. Správca dane pritom preveroval celý obchodný reťazec tak na strane dodávateľov, ako\naj na strane odberateľov, aby tak posúdil, či si žalobca odpočítanie dane na vstupe uplatnil v súlade so\nzákonom o DPH.\n18. Vo vzťahu k argumentácii krajského súdu týkajúcej sa prepravy tovaru do iného členského\nštátu (Maďarska) deklarovanej prepravnými dokladmi CMR žalovaný poukázal na zistenia správcu\ndane, podľa ktorých pohyb vozidiel nebol zachytený na Slovensku a vodiči sa odvolávali len na\n\nprepravné doklady CMR, ktoré navyše vystavoval sám žalobca. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že\nsprávca dane nespochybňoval dodanie tovaru mimo územia Slovenskej republiky, keďže toto dodanie\nžalobcovi dodatočne nezdanil. Správca dane poukazoval iba na skutočnosť, že tovar neprijali žalobcom\ndeklarovaní odberatelia. Správca dane vyhodnotil sporné CMR ako dôkaz nepostačujúci na preukázanie\nvývozu tovaru do iného členského štátu konkrétnemu odberateľovi v Maďarsku. Podľa žalovaného sa\nžalobca nemôže zbaviť zodpovednosti len tým, že poukáže na odovzdanie tovaru prepravcovi podľa § 43\nzákona o DPH. Daňové orgány nie sú povinné dokazovať uskutočnenie zdaniteľného obchodu (zisťovať\ntrasu prepravy), ale len prejednávajú predložené doklady. Žalovaný netvrdil, že doklady CMR sú falošné,\nale len poukazoval na skutočnosť, že vývoz tovaru nebol uskutočnený tak, ako to žalobca tvrdil.\n19. Záverom poukázal na konštatovanie krajského súdu o tom, že na nepriznanie nároku na odpočet\nDPH stačí, že nebolo preukázané, že žalobca prijal plnenie uvedené na faktúre od dodávateľa, ktorý\nju vystavil, na čom boli aj žalobami napadnuté rozhodnutia postavené. Krajským súdom zrušené\nrozhodnutia podľa žalovaného dávajú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Žalovaný preto nesúhlasil s názorom krajského\nsúdu, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje posúdenie merita veci podporené úvahami daňových\norgánov a že ide o rozhodnutia predčasné a nepreskúmateľné.\n20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.\n22. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené\nv úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia správcu dane vo veci určenia rozdiel dane v sume\nnadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 3. štvrťrok 2013, 4. štvrťrok\n2013, január 2014 a február 2014.\n23. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n24. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n25. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n26. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n29. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n\n30. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n31. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\n- skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\n- skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\n- vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n32. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n33. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n34. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n35. Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v rozsudku sp. zn. 4Sžf/61/2016 zo dňa\n08. novembra 2017, účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s\npríslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne\nzáujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo\niných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového\nsubjektu. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom\ndokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o\nvšetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\n36. Vo vzťahu k právu daňového subjektu na odpočítanie dane je nutné uviesť, že odpočítanie dane\nnenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo\nje spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na\nsprávcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry\nSúdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie\nplatiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri\npreukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.\n37. V prejednávanom prípade bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce\nv prvom rade oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Daňové orgány v prípadoch jednotlivých\nzdaňovacích období žalobcovi určili rozdiel dane tým, že mu znížili v daňových priznaniach uplatnený\nnadmerný odpočet DPH. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobca vierohodným a nespochybniteľným\nspôsobom nepreukázal dodanie deklarovaného plnenia (viď bod 4 tohto rozhodnutia) od dodávateľa\nRISZULA, s.r.o., čím nedošlo k splneniu podmienky pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o\nDPH. To znamená, že dodávateľovi RISZULA, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o\nDPH, pretože žalobcovi nedodal fakturované plnenie tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach,\na teda nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keďže fakturovaná DPH\nnebola uplatnená platiteľom za dodané plnenie.\n38. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného, správca dane, ktorého závery\nžalovaný prevzal, skúmal celý obchodný reťazec nielen vo vzťahu k nadobudnutiu plnenia žalobcom\nod deklarovaného dodávateľa RISZULA, s.r.o., ale aj vo vzťahu k následnému použitiu dodaného\nplnenia (tovaru) žalobcom v rámci deklarovaného intrakomunitárneho dodania do iného členského\nštátu. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí žalovaného sa kasačný\n\nsúd nestotožňuje so záverom krajského súdu o tom, že značná časť odôvodnení týchto rozhodnutí\nje venovaná nepreukázaniu intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu (Maďarska)\nžalobcom. Práve naopak, žalovaný svoje rozhodnutia, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane o\nznížení uplatneného nadmerného odpočtu DPH, oprel predovšetkým o závery týkajúce sa nesplnenia\npodmienok na odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Tieto závery daňových orgánov o\nnesplnení zákonných podmienok na odpočítanie dane uplatnenej na vstupe považoval krajský súd za\nsprávne.\n39. V kontexte uvedeného sa preto kasačnému súdu javí zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného\nkrajským súdom ako samoúčelné a odporujúce predovšetkým zásade hospodárnosti konania. Ak\ndaňový subjekt nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane uplatnenej voči\nnemu na vstupe, čo bolo daňovými orgánmi ustálené a s týmto záverom sa krajský súd stotožnil, pre\nrozhodnutie vo veci nie je nevyhnutné skúmať a preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane\npri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH. Napokon, splnenie\npodmienok na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní do iného členského štátu nie je vo\nvzťahu k rozhodovaniu o znížení uplatneného nadmerného odpočtu DPH fakturovanej za to isté plnenie\nrozhodujúce.\n40. Na základe uvedeného kasačný súd považuje právne posúdenie veci krajským súdom v\notázke dôvodnosti zrušenia rozhodnutí pre nedostatočné zistený skutkový stav v otázke preukázania\nintrakomunitárneho dodania tovaru, ktorá nie je rozhodujúca pre záver o nároku na nevzniknutie práva\nna odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH za nesprávne, a preto rozsudok krajského súdu zrušil\npodľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať v naznačenom\nsmere a v zmysle § 469 SSP dôsledne vychádzať z právnych záverov najvyššieho súdu.\n41. O trovách kasačného konania kasačný súd nerozhodoval. Bude povinnosťou krajského súdu v\nnovom rozhodnutí podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodnúť aj o trovách a ich náhrade v rámci prvostupňového,\nako aj kasačného konania.\n42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}