{"guid": "26b26df2-c895-4692-a354-1b93d541d137:c3fa197f-20a3-425b-b7f4-287b5e9ba7a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6016200846.1", "spisova_znacka": "2Sžk/19/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/19/2017 z 18. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2020, sp. zn. 2Sžk/19/2017, ECLI:SK:NSSR:2020:6016200846.1", "identifikacne_cislo": "6016200846", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "nazov": "§ 88a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3fa197f-20a3-425b-b7f4-287b5e9ba7a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6016200846.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6016200846.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6016200846.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/19/2017\n6016200846\n18. 06. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:6016200846.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcov: 1) W.. C. D.,\nnarodená XX. D. XXXX, trvale bytom C. E. XXX/X, XXX XX X. L. Y., 2) R. D., narodená XX. S. XXXX,\ntrvale bytom C. E. XXX/X, XXX XX X. L. Y., obe právne zastúpené advokátom: Mgr. Martin Štoffa, AK so\nsídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor\nvýstavby bytovej politiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 974 01 Banská Bystrica, za účasti: 1) C.. X. O.,\nnarodená XX. I. XXXX, trvale bytom C. E. XXX/X, XXX XX X. L. Y., 2) I. B., trvale bytom C. E. XXX/X,\nXXX XX X. L. Y., 3) C. B., trvale bytom G. X , XXX XX X. L. Y., 4) Ing. P. G. - AREA DESIGN, miesto\npodnikania SNP 137, 965 01 Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nOU-BB-OVBP2-2016/018092-2 zo dňa 10. júna 2016, o kasačnej sťažnosti žalobkýň proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/110/2016-129 z 01. februára 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 23S/110/2016-129 z 01.\nfebruára 2017 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne domáhali preskúmania zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/018092-2 z 10. júna 2016, ktorým bolo\npotvrdené prvostupňové rozhodnutie Mesta Žiar nad Hronom č. 4324/2015;233/2016; O:8590/2016 zo\ndňa 29. februára 2016, ktorým dodatočne povolil pre stavebníka: C.. X. O. stavbu: „Drevený prístrešok,\nnovostavba“ na pozemku parc. č. Q. XXXX v kat. úz. X. L. Y.. Pre dokončenie stavby podľa ustanovenia §\n88a ods. 4 s použitím § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) (ďalej len „stavebný zákon“) určil osobitné podmienky.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej\nsprávy, t. j. príslušný stavebný úrad Mesto Žiar nad Hronom postupovali v predmetnej veci v súlade\ns ustanoveniami stavebného zákona, ako aj vykonávacích predpisov vrátane zákona č. 71/1967 Zb.\nSprávneho poriadku, na subsidiárne použitie ktorého odkazuje ustanovenie § 140 Stavebného zákona.\nV zhode so žalovaným zastával názor, že dodatočne povoľovaná stavba nie je prístavbou k rodinnému\ndomu stavebníčky, keďže nie je splnená požiadavka, v zmysle ktorej prístavba musí byť prevádzkovo\nspojená s doterajšou stavbou. Takýmto prevádzkovým spojením je napojenie na siete a zariadenia\ntechnického vybavenia z existujúcej stavby, čo nie je splnené, ako to vyplýva z pripojenej projektovej\ndokumentácie. Preto ak stavebný úrad rozhodoval pri dodatočnom povolení stavby o prístrešku, vec\npodľa krajského súdu správne vyhodnotil.\n\n3. K námietke žalobkýň, že v konaní nebol spoľahlivo zistený skutkový stav správny súd zaujal\nstanovisko, že stavebný úrad rozhodujúc o jednoduchej stavbe zabezpečil dostatok podkladov pre\nrozhodnutie vo veci o dodatočnom povolení takejto dotknutej stavby. Stavebníčka predložila doklady\npotrebné k dodatočnému povoleniu stavby v lehotách určených stavebným úradom. Zistený skutkový\nstav veci bol dostatočný pre posúdenie dodatočného povolenia predmetnej stavby vzhľadom na jej\ncharakter. Ustanovenie § 88a ods. 7 Stavebného zákona odkazuje na subsidiárne použitie ustanovení\n§ 58 až § 66, pričom ak by stavebný úrad považoval predloženú žiadosť, najmä dokumentáciu, za\nnedostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, vyzval by stavebníka na doplnenie žiadosti\nv primeranej lehote, prípadne, aby žiadosť uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia\npod následkami zastavenia konania. Takýto postup však nebol potrebný. V súlade s ustanovením §\n139b ods. 1 písm. c) Stavebného zákona spĺňa dodatočne povoľovaná stavba definíciu jednoduchej\nstavby, preto je záver stavebného úradu, ako aj žalovaného o tom, že pri tejto dodatočne povoľovanej\nstavbe spĺňajúcej definíciu jednoduchej stavby, mohol stavebný úrad rozsah projektovej dokumentácie\naj obmedziť, správny, súladný s ustanovením § 9 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., vykonávajúcim\nustanovenie § 58 Stavebného zákona, ktoré upravuje žiadosť o stavebné povolenie. Tento vykonávací\npredpis podrobne upravuje rozsah požadovaných dokladov k žiadosti v § 8 a v § 9 upravuje podrobnosti,\nktoré má obsahovať projektová dokumentácia.\n4. Správny súd zdôraznil, že nemožno namietať proti postupu stavebného úradu, ktorý v priebehu\nkonania prehodnotil svoju pôvodnú výzvu na predloženie ďalších podkladov stavebníčkou, keď upustil\nod predloženia stanoviska zhotoviteľa projektovej dokumentácie k pripomienkam žalobkýň a taktiež\nďalej netrval na doložení statického posudku. Akákoľvek výzva nie je záväznou a od obsahu výzvy\nje možné sa odkloniť. Za rozhodujúce je potrebné považovať to, či práve nový úsudok a postup po\nprehodnotení pôvodnej výzvy je správny, v súlade s aplikovanou právnou úpravou. Správny súd v\nzhode so stanoviskom žalovaného zastával názor, že nebolo potrebné predkladať stanovisko zhotoviteľa\nprojektovej dokumentácie k pripomienkam žalobkýň s prihliadnutím na povahu dodatočne povoľovanej\nstavby. Prepracovaná projektová dokumentácia bola pre rozhodnutie v danej veci postačujúca.\nVypracovaná bola odborne spôsobilou osobou Ing. P. G.. Postup stavebného úradu bol súladný s\nustanovením § 45 a § 46 Stavebného zákona. Vypracovanie projektovej dokumentácie pre všetky\njednoduché stavby nie je vybranou činnosťou vo výstavbe. Vypracovať projekt jednoduchej stavby môže\nosoba s príslušným odborným vzdelaním, ktorá zodpovedá za jeho správnosť a úplnosť.\n5. Paragrafovým vyjadrením správny súd odôvodnil, že sa jedná o stavbu inú než rodinný dom, preto pre\nvzdialenosť so susednou stavbou, ktorou je v danom prípade rodinný dom žalobkýň, platí ustanovenie\n§ 4 a § 6 ods. 1 vyhlášky 532/2002 Z.z. Preto tvrdenie žalobkyne 1) o nutnosti dodržať vzdialenosť\nmedzi stavbami, ktorá nesmie byť menšia ako 7 m, nie je správne. Nejedná sa totiž o dva rodinné\ndomy, vytvárajúce medzi sebou voľný priestor. Krajský súd považoval za irelevantné, ak žalobkyňa\n1) vníma stavbu betónového múru plniaceho účel oplotenia s dreveným prístreškom, ako jednotnú\ncelistvú stavbu. Správny súd pritom poznamenal, že stavbou oplotenia sa nezaoberal, nakoľko táto\nstavba nebola predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby: „Drevený\nprístrešok, novostavba“.\n6. So žalobnou námietkou ohľadom nesprávneho postupu stavebného úradu, ak neaplikoval\nustanovenie § 137 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, t. j. nezohľadnil namietané nesprávne zakreslenie\numiestnenia dodatočne povoľovanej stavby vo vzťahu k priebehu vlastníckej hranice, sa správny\nsúd nestotožnil. Aj podľa stanoviska správneho súdu by bolo odkázanie účastníkov konania na\nobčianskoprávne konanie pred všeobecným súdom opodstatnené len v prípade, pokiaľ by stavba\nmala byť umiestňovaná na pozemku namietateľa, v danom prípade pokiaľ by zasahovala na pozemok\nžalobkýň, čo nebolo preukázané. Naopak, z vyjadrenia stavebníčky na pojednávaní, čo žalobkyňa 1/\nnerozporovala, vyplývalo, že priebeh hranice bol po vzájomnej dohode upravený v prospech žalobkýň.\nPreto žiadna reivindikačná žaloba, resp. určovacia žaloba zrejme podľa správneho súdu neprichádza\ndo úvahy.\n7. Za dôvodnú správny súd nepovažoval ani žalobnú námietku, že stavebný úrad, resp. žalovaný\nnezdôvodnili postup, keď nezabezpečili preukázanie statickej spôsobilosti povoľovanej stavby\nnavrhnutej aj projektantom. Naopak, zo stanoviska stavebného úradu, ako aj žalovaného vyplýva, prečo\ntakto postupovali, keď poukázali na to, že projektant v technickej správe projektovej dokumentácie\n\nuviedol poznámku o vhodnosti konzultácie so statikom, teda išlo len o určité odporúčanie projektanta,\nnie o nutnosť vyhotoviť statický posudok. Správny súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalobkyne namietali,\nže v danom prípade je povoľovaná stavba umiestnená v časti aj na poľnohospodárskej pôde, pričom\nnedošlo k rozhodnutiu o trvalom vyňatí poľnohospodárskej pôdy na iné účely, krajský súd túto námietku\npre rozhodnutie považoval za irelevantnú. V zhode so stanoviskom žalovaného aj správny súd má za\nto, že je potrebné prihliadnuť na koncentračnú zásadu v správnom konaní, ktorá v podstate zabraňuje\ntomu, aby nedochádzalo k neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli\nzabrániť stavebnej činnosti. Žalobkyne boli poučené o možnosti, a o tom, v akej lehote môžu uplatňovať\nnámietky s tým, že na neskôr uplatnené námietky stavebný úrad nebude prihliadať. Navyše, z výpisu\nz katastra nehnuteľností, ktorý je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že dodatočne povoľovaná\nstavba prístreška je umiestňovaná na pozemku parc. č. Q. XXXX v kat. úz. X. L. Y., ktorý je vedený ako\nzastavané plochy a nádvoria.\n8. Správny súd tiež konštatoval, že podstatná časť argumentácie žalobkýň spočívala v tvrdení ohľadom\nzhoršenia pohody bývania v súvislosti s dodatočne povolenou stavbou. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe\npoukázal na to, že žalobkyne nepredložili, a ani nenavrhli taký dôkaz, z ktorého by nimi tvrdená\nskutočnosť o negatívnom zásahu do ich pohody bývania vyplývala. Správny súd sa stotožnil so\nstanoviskom žalovaného, že dôkazné bremeno spočíva na tých účastníkoch konania, ktorí sa cítia\ndotknutí na svojich právach v znížení pohody bývania, teda v danom prípade bolo na žalobkyniach,\naby hodnoverným spôsobom preukázali nimi tvrdenú skutočnosť. Podľa správneho súdu, je možné\nsúhlasiť s vyjadrením žalovaného, že v priebehu konania pred orgánmi verejnej správy žalobkyne\nneprodukovali žiadny dôkaz o negatívnom zásahu do ich pohody bývania. V priebehu súdneho konania\nvšak predložili fotodokumentáciu, ohľadom pohľadov z ich nehnuteľnosti, z ich rodinného domu, zo\nzáhrady na dodatočne povolenú stavbu.\n9. Správny súd na posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia výnimočne vykonal\ndokazovanie týmto predloženým dôkazným materiálom, pričom listiny doručil účastníkom konania. V\ntakom prípade nebolo potrebné vykonávať dokazovanie spôsobom prečítania listín a oboznámenia s\nlistinami na pojednávaní. Žiadni z účastníkov konania nevzniesli námietky k listinám, k predloženej\nfotodokumentácii. Po oboznámení sa so súvisiacou fotodokumentáciou správny súd dospel k záveru,\nže možno súhlasiť so žalobkyňami, že dochádza k zmene v pohode ich bývania v dôsledku dotknutej\nstavby stavebníčky. Relevantným však je, či možno spravodlivo požadovať od žalobkýň strpenie stavby\nv realizovanom rozsahu. V zásade každá stavebná činnosť má dôsledok na susediace pozemky,\nstavby, na užívateľov a vlastníkov susediacich nehnuteľností. Za dôležité považoval správny súd to, že\ndodatočne povolená stavba spĺňa podmienky Stavebného zákona, ako aj podmienky stanovené vyššie\ncitovanými vykonávacími predpismi. Napokon, ani samotné žalobkyne nepresvedčili o negatívnom\nzásahu do ich pohody bývania, ak z ich postoja v minulosti vyplýva, že sa dožadovali vydania povolenia\nstavby betónového múru vo väčšom rozsahu, než aký bol postavený stavebníčkou. Za daného stavu sa\npotom tvrdenie o negatívnom zásahu do ich pohody bývania javí ako účelovým tvrdením. Nasvedčuje\ntomu aj vyjadrenie žalobkyne 1) na pojednávaní, ktorá na otázku správneho súdu, či v prípade, ak by\nstavebníčka namiesto prístreška postavila na rovnakom mieste riadnu prístavbu rodinného domu, a teda\nby mala dom L-kový, ktoré sú typické v tejto ulici, uviedla, že v takom prípade by žalobkyne nenamietali\nproti výhľadom, pretože by mali priaznivejšiu zvukovú pohodu, bola by zvukovou bariérou. Je zrejmé,\nže prístavba rodinného domu by bola objemnejšia a vyššia ako betónový múr plniaci účel oplotenia a\nza ním stojaca stavba dreveného prístrešku.\n10. K námietke žalobkýň o kvalite použitej krytiny na streche dreveného prístrešku, ktorá spôsobuje\nnadmieru intenzívny odraz svetla (slnečných lúčov), správny súd uviedol, že toto nesúvisí so\nzákonnosťou preskúmavaného rozhodnutia, ale sa jedná o eventuálny občianskoprávny susedský spor,\no ktorom rozhodovať patrí do právomoci všeobecného súdu.\n11. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP. Ďalším účastníkom\nkonania správny súd náhradu trov konania voči žalobkyniam, ako účastníčkam konania, ktoré v konaní\nneboli úspešné, nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP a contrario, nakoľko im zo strany súdu\nnebola uložená žiadna taká povinnosť, s plnením ktorej by im vznikli trovy konania\n12. Proti rozsudku správneho súdu podali v zákonnej lehote žalobkyne (sťažovateľky) kasačnú sťažnosť\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej namietali, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho\n\nprávneho posúdenie veci a navrhovali, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu\ntak, že rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu Mesta Žiar nad\nHronom zrušuje v celom rozsahu a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a\nuplatnili si nárok na náhradu trov celého súdneho konania.\n13. V kasačnej sťažnosti sťažovateľky uviedli, že krajský súd sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou,\nže namiesto dvoch drobných stavieb zrealizovala stavebníčka prístavbu k svojmu domu. Na základe\njedného ohlásenia drobnej stavby a jedného vydaného oznámenia k ohláseniu drobnej stavby v\nskutočnosti zrealizovala dve stavby a dve výmeny okna s ich rozšírením a osadením ďalšieho nového\nokna na fasáde. Všetky tieto stavby mali podliehať stavebnému konaniu, čo však správne orgány úplne\nignorovali.\n14. Vo svojej kasačnej sťažnosti vytkli krajskému súdu, že sa nevysporiadal s ich námietkou, že\nžalovaný postupoval nesprávne keď akceptoval stav, kedy prvostupňový správny orgán do dodatočného\nstavebného konania zahrnul iba stavbu „prístrešku“. Obidva správne orgány sa totiž nezaoberali\nnámietkami žalobcov, že stavba „oplotenie“ je zrealizované v rozpore s ohlásením a tiež vydaným\noznámením; nespĺňa parametre drobnej stavby, pretože nemá doplnkovú funkciu, ale na dĺžke viac ako\n16 m vytvára svojou hmotou zadnú stenu samotného „prístrešku“; je postavená na hranici pozemku, o\nktorej sťažovatelia predložili dôkazy, že je skutočnou vlastníckou hranicou, čo správne orgány ignorovali;\nstratila zmenou charakter drobnej stavby a zmenil sa jej účel, nakoľko tvorí súčasť prístavby k domu\nstavebníčky (t. j. zmenou charakteru drobnej stavby „prístrešok“ na prístavbu k domu, nadobudlo\ncharakter súčasti tejto prístavby aj panelové „oplotenie“ postavené v dĺžke „prístrešku“ a základom\npripojené k pôvodnému domu stavebníčky).\n15. Podľa názoru sťažovateliek preto „oplotenie“ malo podliehať riadnemu stavebnému konaniu, aj s\npoukazom na znenie vydaného stanoviska Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č.\n281 26/201 5/B623-SV-l/Šu zo dňa 15.12.2015, a to súčasne so stavebným konaním, ktorého výsledkom\nje napádané rozhodnutie. Sťažovatelia tiež namietali, že krajský súd mal prihliadnuť na vznesené\nnámietky, že zrealizovaná prístavba má charakter poloodkrytého objektu, ktorým sa v zmysle ČSN 73\n4055 výpočet obostavaného priestoru pozemných stavebných objektov rozumie „samostatný pozemný\nobjekt, ktorého stavebné konštrukcie vytvárajú nielen nosnú sústavu, ale ho i čiastočne ohraničujú;\nobjekt sa tak svojím charakterom približuje budove, pretože má zastrešenie a poprípade i niektorú zo\nstenových konštrukcií“. Touto prístavbou sa zväčšil jednak pôdorys pôvodnej stavby rodinného domu,\nale najmä sa významne navýšil ňou celkový obostavaný priestor.\n16. Pod ďalším bodom kasačnej sťažnosti namietali nesprávne právne posúdenie dostatočnosti zistenia\nskutkového stavu žalovaným. Žalovaný, a pred ním tiež prvostupňový stavebný úrad, si totiž vôbec\nnevyjasnili skutočné odstupové vzdialenosti domov žalobcov a stavebníčky. Ďalej uviedli, že krajský súd\ntiež odobril konanie žalovaného, keď sa tento nijako nezaoberal námietkami žalobcov, že prvostupňový\nsprávny orgán bez dostatočného zdôvodnenia upustil od vyžiadania si doplňujúceho stanoviska\nspracovateľa dokumentácie povoľovanej stavby vo vzťahu k námietkam účastníkov správneho\nkonania. Rovnako nezdôvodneným bol postup prvostupňového stavebného úradu, ktorý nezabezpečil\npreukázanie ani statickej spôsobilosti povoľovanej stavby navrhnutej aj projektantom, a tento postup\nprotiprávne odobril aj žalovaný. Žalovaný sa nevysporiadal so závažnou námietkou žalobcov, že v\nkonaní o dodatočnom povolení stavby nebolo preukázané ani len konzultovanie dokumentácie pri jej\nvyhotovení, resp. pri jej realizácií s odborne spôsobilou osobou v oblasti posudzovania statiky stavieb\na ani statický posudok, čo svedčí nielen o ľahkovážnosti správnych orgánov oboch stupňov, ale aj o\nbezprecedentnej ignorancii reálnych hrozieb a nebezpečenstva, ktoré je takto presunuté na sťažovateľov\nbez akejkoľvek možnosti obrany alebo korekcie z ich strany. Namietali tiež, že oba správne orgány v\nskutočnosti vôbec neskúmali súlad dodatočne povoľovanej stavby s verejným záujmom.\n17. Sťažovatelia tiež uviedli, že žalovaný a tiež prvostupňový úrad úplne ignorovali, že stavebníčka\nnikdy nepreukázala súlad s ustanoveniami § 4 a § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. a s ust. §\n43d stavebného zákona, teda aj s verejným záujmom. Poznamenali, že ani prvostupňový stavebný\núrad a ani žalovaný sa nijako nevysporiadali so statickou bezpečnosťou povoľovanej prístavby, jej\nnegatívnymi svetlotechnickými dopadmi a požiarnou odolnosťou, ale tiež s overiteľným a na miestnom\nšetrení spoľahlivo preukázaným faktom, že prístavba nespĺňa základné požiadavky kladené na stavby\na ich zmeny (t. j. aj prístavby) s ohľadom na odhlučnenie a zabránenie tienenia. Prístavba nespĺňa\nzákladné požiadavky na stavby v zmysle ust. § 43d stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky k nemu.\n\nSťažovatelia namietali nesúlad povolenej prístavby s požiadavkami kladenými vyhláškou Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu\nbezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb a tiež s STN 92 0201-4. Pokiaľ preto žalovaný tvrdil, že na\nuvedenú skutočnosť sťažovatelia nepoukazovali, najmä pri obhliadke na mieste samom, je minimálne\nv tejto časti jeho rozhodnutie zmätočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Totiž nie sťažovatelia, ale\nstavebníčka bola povinná preukázať súlad dodatočne povoľovanej prístavby s verejným záujmom, a\nteda aj s ustanoveniami § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vrátane požiadaviek uvedených v ods. 1 cit. vyhl.\nPoukázali aj na doteraz ignorovanú skutočnosť, že stavebníčka odstránila pôvodné stavby s betónovými\nzákladmi, a to stavbu skladu so štyrmi stenami a tiež plota, bez uskutočnenia konania o odstránení\nstavieb a pripravila tak sťažovateľov o možnosť vystupovať v tomto konaní a uplatňovať svoje práva,\nkeďže súčasťou takéhoto konania je aj návrh, ako bude využitý uvoľnený pozemok. Poukázali tu na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/125/2010 zo dňa 28.04.2011, ako aj na rozhodnutie sp.\nzn. 6Sžp/7/2013.\n18. Sťažovatelia namietali, že sa krajský súd nestotožnil ani s ich žalobnou námietkou, že správne orgány\nv rozpore so skutkovým stavom neaplikovali ust. § 137 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), poukázali tu, že tak krajský súd odobril konanie\nprvostupňového stavebného úradu. Nová stavba je prístavbou k domu stavebníčky, ktorá môže byť\numiestnená 2 m od hranice so susedným pozemkom, resp. v stiesnených stavebných podmienkach na\nhranici. Podľa predloženej projektovej dokumentácie, prístavba nie je umiestnená ani na jednom z týchto\ndvoch možných umiestnení. Krajský súd tvrdil, že panelová stena je „oplotenie“, avšak nijako neriešil,\nprečo toto „oplotenie“ nie je umiestnené na hranici pozemkov (vyznačenej v predloženej projektovej\ndokumentácii), čo je hlavná funkcia oplocovania pozemkov.\n19. V kasačnej sťažnosti tiež poukázali, že stavebný zákon nestanovuje obsah znenia námietky, s ktorou\nsa stavebný úrad má vysporiadať. Postačuje vznik sporu o nej a neexistencia dohody medzi účastníkmi\nkonania. Námietka žalobcov bola preto oprávnená, keďže stavba s dĺžkou viac ako 16 m sa umiestňovala\nv dĺžke hranice pozemkov v dvorovej časti domov. Jej základ je daný jednak tým, že sa jedná o podstatnú\npodmienku umiestňovania stavieb v zmysle ust. § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., a jednak tým, že\noba správne orgány už v predchádzajúcom stavebnom konaní vedenie hranice medzi pozemkami overili\niným spôsobom ako v konaní, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Pokiaľ teda krajský súd\ntejto žalobnej námietke neprisúdil potrebnú relevanciu, postupoval nesprávne a vec nesprávne právne\nposúdil.\n20. Pod ďalším bodom kasačnej sťažnosti krajskému súdu vytkli, že celkom nesprávne vyhodnotil\nich žalobnú námietku, týkajúcu sa straty pohody ich bývania. Zrealizovaná prístavba je v rozpore\ns urbanistickým a architektonickým charakterom prostredia, čo krajský súd nezohľadnil. Dôkazná\npovinnosť, že daná stavba negatívne nezasiahne do pohody bývania sťažovateľov spočívala priamo na\nstavebníčke a mala byť predmetom jej kontroly správnymi orgánmi. Krajský súd však svojim rozhodnutím\nnebezpečne zrelativizoval závažnosť následkov ich pochybenia.\n21. Ku kasačnej sťažnosti bolo zaslané aj vyjadrenie stavebníčky C.. X. O. ako ďalšej účastníčky konania\n1), ktorá v prvom rade spochybnila včasnosť podania kasačnej sťažnosti. Ďalej uviedla, že vyjadrenia\nW.. C. D. a R. D. sa nezakladajú na pravde.\n22. Vo svojom vyjadrení ďalej poukázala, že v roku 2015 podala na príslušnom stavebnom úrade v Žiari\nnad Hronom žiadosť o stavebné povolenie na obyčajný drevený prístrešok. Nakoľko to musela postaviť,\npretože pred ním tam stála storočná spráchnivená drevenica, ktorá by sa každú chvíľu zvalila a zároveň\nto bolo postavené v rámci súkromia susedstva, pretože p. D. celý deň stála na svojom balkóne a hľadela\njej do dvora. Pri výstavbe tohto prístrešku p. O. postavila aj nový plot z murovaných tvárnic, pretože\nten bol zhnitý. Zároveň sťažovateľkám prepustila kus jej pozemku, aby ho vyrovnala v línii so svojim\ndomom. Sťažovateľka ju o to žiadala a p. O. v tom nevidela problém, čo ju teraz mrzí, pretože nevedela,\nže až po roku vybaví stavebné povolenie, pretože sa sťažovateľky neustále odvolávali. Uviedla, že so\nsťažovateľkami chcela vždy dobre vychádzať. Nechápala prečo neustále riešia jej okná, ktoré nemajú,\nako aj sudca povedal, nič spoločné s prístreškom ktorý je predmetom tohto konania. Ak sťažovateľky\nnamietali, že zo strechy prístrešku sa budú odrážať netopiere, že tam počujú nejaké tretie ucho, že\nneprejdú domov, pretože im padne sneh zo strechy, ktorá (podotkla) má snehové zábrany a nestojí\ntak ako oni klamú vo svojom vyjadrení, že im bude brániť sneh pri vstupe domov, považovala to za\nnedôvodné a k svojej argumentácii priložila vecne súvisiacu fotodokumentáciu.\n\n23. Vo svojom vyjadrení účastníčka p. O. uviedla, že podľa jej vedomostí sa sťažovateľka/lieči pre\npsychické problémy, už dve rodiny pred ňou vyštvala z tohto domu, pretože akýkoľvek zásah či prestavbu\nv dome, nebolo možné len tak vybaviť na úradoch, nakoľko sa neustále odvolávala a tým sa všetko\nnaťahovalo, ako aj v jej prípade pri stavbe obyčajného dreveného prístrešku s voľnými bočnými stenami.\nUviedla, že rok čakala na stavebné povolenie, ktorého sa dočkala, až v Banskej Bystrici lebo v Žiari\nnad Hronom sa sťažovateľka stále odvolávala a tým pádom vznikali prieťahy v konaní. Už právni\npredchodcovia p. O., ktorí tu bývali sa s ňou súdili na Krajskom súde v Banskej Bystrici ktorý sťažovateľke\nvšetky návrhy a podania opakovane zamietol. Na doplnenie zaslala súdu písomnosti osvedčujúce, že\nv konaní s jej právnymi predchodcami rod. I. sťažovateľka žiadala stavebný úrad, aby nariadil postaviť\nniekoľkometrový múr.\n24. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval kasačnú sťažnosť za neodôvodnenú,\nplne sa stotožňil s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 23S/110/2016-129 zo dňa 01.02.2017\na navrhol, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.\n25. Vo svojom vyjadrení konštatoval, že dodatočne povolená stavba nie je prístavbou k rodinnému\ndomu stavebníčky. Ide o drevený prístrešok rozostavaný pri rodinnom dome súp. č. 203, na pozemku\npare. č. KN-C XXXX v k. ú. X. L. Y., pred oplotením vyhotoveným z betónových dielov, ktorý nie je\nprevádzkovo spojený so stavbou rodinného domu. Správny súd dostatočne posúdil zistený skutkový stav\nveci a na základe zistených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené v odôvodnení rozsudku. Námietky\ntýkajúce sa zhoršenia pohody bývania podložili žalobcovia fotodokumentáciou, podľa ktorej správny\nsúd uznal, že dochádza k zmene v pohode bývania, ako pri každej stavebnej činnosti na susediace\npozemky, na užívateľov a vlastníkov susediacich nehnuteľností. Sťažovateľky sa v minulosti domáhali\nvydania stavebného povolenia na stavbu betónového múru väčšieho rozsahu, než aký bol postavený\nstavebníčkou. Na základe vyššie uvedených skutočností sa tvrdenia sťažovateliek javia ako účelové\ntvrdenia, nakoľko podľa vyjadrenia žalobkyne 1) na pojednávaní, ak by stavebníčka namiesto prístreška\npostavila na rovnakom mieste riadnu prístavbu rodinného domu, ktoré sú typické v tejto ulici, nenamietala\nby proti výhľadom, pretože by žalobkyne mali priaznivejšiu zvukovú pohodu. Záverom poukázal na\ndodržanie lehoty podania kasačnej sťažnosti v súlade s § 443 ods. 1 SSP.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný\n(§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade\ns ustanovením § 449 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.6.2020 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 SSP).\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n29. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n30. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.\n31. Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od\nrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.\n32. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n\n33. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n34. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu.\n35. Vzhľadom na to, že sa jedná o totožné námietky, ktoré boli predmetom konania pred správnym\nsúdom, kasačný súd vo všeobecnosti odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia správneho\nsúdu a tam prezentované právne posúdenie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu kasačný súd len stručne uvádza, že všetky\nkasačné námietky sťažovateľov vyhodnotil ako nedôvodné a uvádza nasledovné:\n36. Mesto Žiar nad Hronom, ako stavebný úrad, rozhodnutím č. 4324/2015;233/2016; O:8590/2016\nzo dňa 29.02.2016 podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(Stavebný zákon) dodatočne povolil pre stavebníka: C.. X. O. stavbu: „Drevený prístrešok, novostavba“\nna pozemku parc. č. Q. XXXX v kat. úz. X. L. Y.. Pre dokončenie stavby podľa ustanovenia § 88a ods. 4\ns použitím § 66 Stavebného zákona určil osobitné podmienky. S námietkami účastníčok konania R. D.\na W.. C. D., ktoré smerovali k ohláseniu drobnej stavby - oplotenie, k obsahu projektovej dokumentácie\n(ďalej v texte aj PD) predloženej v konaní a k základným požiadavkám na stavbu sa vyporiadal tak, že\nnámietky, ktoré smerovali k ohláseniu drobnej stavby - oplotenie a následnému oznámeniu stavebného\núradu k ohláseniu, sa stavebný úrad nezaoberal, nakoľko neboli predmetom tohto konania. Námietky,\nktoré smerujú k obsahu projektovej dokumentácie dodatočne povoľovanej stavbe čiastočne vyhovel,\na to, pokiaľ projekt situácie nemal vyznačené odstupy stavieb a išlo o spochybnenie výkresov č. 2\nPôdorys prízemia a č. 3 Pôdorys krovu. Ostatné námietky, t. j. že nebol predložený projekt pohľadu\nna dom odvolateliek, nebol predložený zadný pohľad na dom stavebníčky, nebol predložený posudok\nstatika, v PD nebola označená hrúbka plota, spochybnenie správnosti zakreslenia výšky dodatočne\npovoľovanej stavby, nesprávne vyznačenie hranice pozemkov a nesprávne zakreslenie krovu, zamietol.\nK vyjadreniam odvolateliek k otázkam základných požiadaviek na stavby v zmysle ustanovení § 43d\nStavebného zákona stavebný úrad uviedol, že sú zmesou úvah, domnienok a popisov susedských\nvzťahov, ktorými sa stavebný úrad nezaoberal.\n37. Kasačné sťažovateľky namietali, že stavebníčka zrealizovala prístavbu k svojmu domu. K tejto\nnámietke sa vyjadril správne krajský súd, keď uviedol, že dodatočne povoľovaná stavba nie je prístavbou\nk rodinnému domu stavebníčky, keďže nie je splnená požiadavka, v zmysle ktorej prístavba musí byť\nprevádzkovo spojená s doterajšou stavbou. Takýmto prevádzkovým spojením je napojenie na siete a\nzariadenia technického vybavenia z existujúcej stavby, čo nie je spojené, ako to vyplýva z pripojenej\nprojektovej dokumentácie. Kasačný súd sa s týmto názorom stotožňuje. V zmysle ust. §139b ods. 1\nStavebného zákona je predmetná stavba jednoduchá stavba. V zmysle ods. 2 toho istého paragrafu\nje za jednoduchú považovaná aj z hľadiska požiarnej bezpečnosti a orgány požiarnej ochrany k nim\nstanoviská nevydávajú.\n38. K námietke vzdialenosť so susednou stavbou kasačný súd uviedol tak ako aj krajský súd, že sa\njedná o stavbu inú než rodinný dom, preto pre vzdialenosť so susednou stavbou, ktorou je v danom\nprípade rodinný dom sťažovateliek, platí ustanovenie § 4 a § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Preto\ntvrdenie sťažovateliek o nutnosti dodržať vzdialenosť medzi stavbami, ktorá nesmie byť menšia ako 7\nm, nie je správne. Nejedná sa totiž o dva rodinné domy, vytvárajúce medzi sebou voľný priestor.\n39. Kasačný sú k námietke na doplnenie stanoviska spracovateľa dokumentácie uvádza nasledovné.\nRozsah požadovaných dokumentov, ktoré sa prikladajú k žiadosti o stavebné povolenie, upravuje\nVyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia stavebného zákona. Podľa ust. 9 ods. 4 uvedenej vyhlášky, pri jednoduchých\nstavbách a dočasných stavbách zariadenia staveniska môže byť po prerokovaní so stavebným úradom\nv jednotlivých prípadoch rozsah a obsah projektovej dokumentácie primerane obmedzený. V zmysle\n\nustanovení § 139b ods. c) stavebného zákona jednoduché stavby sú prízemné stavby a stavby\nzariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m. Podľa uvedeného\ndodatočná povoľovaná stavba je jednoduchá stavba, a teda stavebný úrad mohol rozsah a obsah PD\nobmedziť. Navyše ,,odporúčanie projektanta“, je poznámkou v technickej správe PD o ,,konzultácii so\nstatikom“, nie o nutnosti vyhotoviť statický posudok.\n40. Čo sa týka súladu s verejným záujmom kasačný súd uvádza, že pod pojmom verejné záujmy\nchránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi sa rozumejú najmä ciele a zámery územného\nplánovania vyjadrené v územnoplánovacej dokumentácií, územnoplánovacích podkladoch a v územnom\nrozhodnutí; základné požiadavky na stavbu podľa zákona a všeobecné technické požiadavky na\nvýstavbu; osobitné záujmy chránené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov v konaniach\npodľa stavebného zákona (orgány požiarnej ochrany, ochrany zdravia ľudí, ochrany ovzdušia, prírody a\nkrajiny, odpadového hospodárstva, pamiatkovej starostlivosti a všetky ďalšie podľa druhu a účelu stavby,\nktorá je predmetom konania).\n41. Ostatné námietky uvedené v kasačnej sťažnosti kasačný súd vyhodnotil ako námietky, ktoré\nnemajú súvis s predmetom konania, nakoľko predmetom tohto konania bolo dodatočné povolenie pre\nstavebníka: C.. X. O. stavbu: „Drevený prístrešok, novostavba“ na pozemku parc. č. Q. XXXX v kat.\núz. X. L. Y..\n42. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé\nprivodiť zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľov\nako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.\n43. Len pre úplnosť kasačný súd uvádza, že vyhodnotil ako nedôvodné spochybňovanie včasnosti\npodania kasačnej sťažnosti podanej dňa 18.4.2017 proti rozsudku, ktorý bola právnemu zástupcovi\nsťažovateliek doručený dňa 14.3.2017, nakoľko lehota na podanie kasačnej sťažnosti bola predĺžená z\ndôvodu jej uplynutia v priebehu Veľkonočných sviatkov.\n44. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k § 167\nods. 1, § 168 a § 169 SSP, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania,\npretože sťažovateľky neboli v kasačnom konaní úspešné, ďalší účastníci si nárok na náhradu trov\nkonania, ktoré im mali vzniknúť v súvislosti s plnením povinností, ktoré im uložil správny súd, neuplatnili\na v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. § 168 SSP.\n45. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 v spojení s ust. § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}