{"guid": "d67fda13-ac31-4f4f-a989-76307ade42c2:5b8ecc2f-a56d-4592-8153-533bed758288", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6016200784.1", "spisova_znacka": "9So/14/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/14/2018 z 26. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 9So/14/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:6016200784.1", "identifikacne_cislo": "6016200784", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2020-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b8ecc2f-a56d-4592-8153-533bed758288", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6016200784.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6016200784.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6016200784.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/14/2018\n6016200784\n26. 02. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:6016200784.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a\nčlenov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: H. Š.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, W. Š., právne zastúpený: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát so sídlom\nDobšinského 14, 969 33 Banská Štiavnica proti odporkyni: Sociálnej poisťovni - ústrediu, so sídlom v\nBratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o nároku na starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 26Sa/21/2016-28 zo 14.12.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 26Sa/21/2016-28\nzo dňa 14.12.2017 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 05.05.2016 v znení\nrozhodnutia totožného čísla z 25.08.2016 potvrdil a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.\nNapadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny (v dôvodovej časti) odporkyňa podľa § 65 ods. 1 a 2, § 274\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), §§ 21 ods. 1 a\n174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a podľa čl. 52\nods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 11.12.2015.\nKrajský súd v zhode s odporkyňou konštatoval, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok\nvo zvýhodnenom fyzickom veku 55 rokov, pretože nezískal dobu zamestnania v baníctve so stálym\npracoviskom pod zemou v hlbinných baniach v prostredí postavenom na úroveň uránovej bane v\nrozsahu potrebných 10 rokov, ale len 9 rokov a 262 dní a keďže nebol zo zamestnania I. A pracovnej\nkategórie s možným vznikom nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov uvoľnený v súvislosti s\nuskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení ani preto, že by natrvalo stratil vzhľadom\nna svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre\nochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej\nprípustnej expozície, nezískal ani potrebných 20 rokov zamestnania v tejto zvýhodnenej pracovnej\nkategórii. Nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku mu nevznikol ani podľa § 174\nzákona č. 100/1988 Zb., pretože jeho zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii netrvalo do\n31.12.1999, keďže bolo ukončené k 30.04.1994. Spornú dobu jeho výkonu základnej vojenskej služby\nod 01.10.1981 do 26.09.1983 nebolo možné hodnotiť vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii\nale len v I. A pracovnej kategórii s poukazom na ust. § 5 a 6 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 117/1988 Zb.\nKonštatoval, že vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii, v bani postavenej na úroveň uránovej\nbane získal dobu zamestnania v rozsahu 9 rokov a 262 dní - od 09.02. do 30.09.1981 a od 27.09.1983 do\n\n30.06.1991, od 05.01. do 29.12.1993 a od 01.01. do 30.04.1994. V I. AA pracovnej kategórii, v prostredí\nhlbinnej bane, ktorá z hľadiska rizikového prostredia na zdravie človeka nezodpovedala uránovej bani\nzískal 1 rok a 168 dní zamestnania - od 04.07.1991 do 31.12.1991 a od 15.01. do 31.12.1992. V I. AA\npracovnej kategórii úhrnom získal 11 rokov a 65 dní dôchodkového poistenia. V II. pracovnej kategórii\nzískal dobu zamestnania od 01.07.1980 do 31.01.1981 celkom v rozsahu 215 dní a úhrnom v I. AA,\nv I.A a v II. pracovnej kategórii získal 13 rokov a 288 dní dôchodkového poistenia. Konštatoval, že\nodporkyňa správne hodnotila nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi, ktorý vznikne až dovŕšením\nfyzického veku 62 rokov, t. j. dňom XX.XX.XXXX, pretože pre vznik jeho nároku na starobný dôchodok\nvo zvýhodnenom fyzickom veku neboli splnené zákonné predpoklady.\nNámietku navrhovateľa ohľadom nesprávneho zaradenia základnej vojenskej služby (od 01.10.1981\ndo 28.09.1983), ktorá mala byť zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii so zohľadnením pracovného\nprostredia postaveného na úroveň uránovej bane, pretože bol na ňu povolaný práve z takého\nzamestnania a po skončení sa do takého zamestnania aj vrátil, krajský súd nepovažoval za dôvodné.\nPoukázal na ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. podľa ktorých ako doba\nzamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach\n(I. AA) sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou doby uvedené v § 5 ods. 1 písm. a/ - f/ a doby\ntýchto prekážok v práci na strane pracovníka z dôvodu všeobecného záujmu. Podľa ods. 2 ostatné doby\nuvedené v § 5 ods. 1 (t. j. aj doba uvedená v § 5 ods. 1 písm. g/) sa započítavajú, ak sú obklopené dobou\nzamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach\n(I.AA) ako doby ostatných zamestnaní v baníctve vykonávaných pod zemou v hlbinných baniach (I.A)\ninak ako doby zamestnania, ktoré týmto dobám predchádzajú alebo na ne nadväzujú.\nNámietku navrhovateľa, týkajúcu sa diskriminačného výkladu zákonného ust. § 174 ods. 2 zákona č.\n100/1988 Zb. taktiež nepovažoval za dôvodnú. Uviedol, že „legitímnym právom každého štátu je určovať\npodmienky dôchodkového zabezpečenia poistencov s ohľadom na existujúce spoločensko-ekonomické\npodmienky. K predlžovaniu dátumu, do ktorého sa podľa citovaného zákonného ustanovenia vyžadovalo\ntrvanie zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii súviselo s objektívne existujúcou možnosťou\nvykonávať zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rámci banskej činnosti v podzemí\nhlbinných baní. Keďže sa časová podmienka upravená v ust. § 174 ods. 2 cit. zákona uplatňuje\nrovnako voči všetkým poistencom v rovnakej skutkovej situácii, nie je možné jej uplatnenie vo vzťahu\nk navrhovateľovi považovať za diskriminačné. Keďže navrhovateľ úhrnom získal vo zvýhodnených\npracovných kategóriách len 13 rokov a 288 dní dôchodkového poistenia, nesplnil podmienky pre vznik\nnároku na starobný dôchodok ani podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., pretože nezískal\nnajmenej 20 rokov takého zamestnania. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie\nodporkyne ako súladne so zákonom potvrdil.\nNavrhovateľ sa voči uvedenému rozsudku krajského súdu včas odvolal. Trval na svojich námietkach\ntvrdiac, že spor nevidí v skutkových zisteniach danej veci, ale v právnom vyhodnotení jednotlivých\nnáhradných dobách. Ako uviedol až v priebehu súdneho odvolacieho konania si všimol, že odporkyňa\nnezohľadnila dobu jeho štúdia, ktorú ukončil vo veku 20 rokov. Išlo o štúdium na Strednej priemyselnej\nškole baníckej v Banskej Štiavnici ktorá bola zaradená na úroveň bani pre výskyt ionizujúceho žiarenia.\nPodľa navrhovateľa započítaním uvedenej doby vo zvýhodnenej kategórii (1.AA) by splnil podmienky\npre vznik nároku na starobný dôchodok v 55. alebo 56. roku fyzického veku, preto ju žiadal zohľadniť.\nOdporkyňa vo svojich písomných stanoviskách trvala na napadnutých rozhodnutiach a žiadala ich\npotvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania\n(§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že\nodvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\nPri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na §\n219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých\n\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k odvolacím dôvodom.\nPodľa ust. § 174 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. „občan, ktorý vykonával pred 01. januárom 2000\nzamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri\n1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56\nrokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne\n9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v §\n14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.“\nPodľa ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. „podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa\nodseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k\n31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a\nv § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.“\nPodľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. „občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol\nzamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov\nv zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových\nbaniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.\nb/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/\na e/, c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/\naž h/, d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.\ni/ až l/, alebo e) 60 rokov.“\nZ obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ ukončil pracovný pomer dňom\n30.04.1994. Navrhovateľ získal celkovo vo zvýhodnených pracovných kategóriách (I.AA, I.A a II.) 5.033\ndní, čo je 13 rokov a 288 dní. Na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi nárok\nnevznikol.\nZ obsahu odvolania navrhovateľa tiež vyplynulo, že úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť výklad\nkrajského súdu ohľadom sporného ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., teda či je\npodmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok trvanie služby v I. alebo II. pracovnej kategórii ku dňu\n31.12.1999 so zohľadnením niekoľkonásobného predĺženia zaraďovania zamestnaní do pracovných\nkategórií.\nNajvyšší súd sa nestotožnil so záverom, ku ktorému dospel navrhovateľ, pričom poukazuje na ustálenú\nsúdnu prax NS SR v rozhodnutiach napr. sp. zn. 7So/71/2012 zo dňa 29.05.2013; sp. zn. 9So/62/2009\nzo dňa 28.10.2009; sp. zn. 9So/88/2011 zo dňa 25.04.2012 alebo 1So/91/2014 zo dňa 28.04.2015.\nPredpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 100/1988 Zb. už od dovŕšenia veku 56 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania\nzaradeného do I. pracovnej kategórie uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, resp. v službe I. kategórie\nfunkcií, v rozsahu aspoň 19 rokov, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také\nzamestnanie trvalo do 31.12.1999, ktorú navrhovateľ nesplnil.\nZ uvedených dôvodov mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ ku dňu 11.12.2015 (55 rokov)\nresp. ku dňu 11.12.2016, kedy dovŕšil vek 56 rokov, nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný\ndôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 174 ods. 1 a 2\nzákona č. 100/1988 Zb. Rozhodnutie odporkyne z toho dôvodu považoval za súladné so zákonom, a\npreto rozsudok krajského súdu potvrdil.\nV súvislosti s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa nezohľadnenia doby učebného pomeru odporkyňou\nodvolací súd uvádza, že aj keby bolo možné hodnotiť ju v zmysle § 12 ods. 1 vyhlášky č. 128/1975 Zb. vo\nzvýhodnenej kategórii, napriek tomu by táto okolnosť nezaložila nárok na priznanie dôchodku dovŕšením\n55. resp. 56 roku veku, keďže nie je v danom prípade splnená aj podmienka v zmysle § 174 ods. 1 a\n2 a § 21 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 100/1988 Zb. ako jedna z viacerých podmienok vzniku nároku\nna starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi vzniká až splnením\n\nvšetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje\npodľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok, t. j. v\ndanom prípade podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce\nzo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie do 31.12.2023, poukazujúc na zákon o sociálnom\nzabezpečení.\nRovnako nebolo možné postup odporkyne považovať za diskriminačný, nakoľko podmienka trvania\nslužby vo zvýhodnenej kategórii k 31.12.1999 platí pre všetkých poistencov. Teda s navrhovateľom sa\nnezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o starobný dôchodok, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom\na preskúmavané rozhodnutia odporkyne, vychádzajúce zo striktného výkladu sporného ustanovenia §\n174 zákona č. 100/1988 Zb., považoval za vecne správne.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku\nv súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 OSP, keďže navrhovateľ v odvolacom\nkonaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal senát pomerom 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Sa/21/2016", "guid": "01a77d20-92e9-41c9-aae2-df9fc92776c3:2c4213d5-ece0-4d0f-afa0-afd21014c818", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}