{"guid": "d2d327f9-791f-4e2c-89cb-9f530036db2f:5a67c71d-4d85-4edc-99e9-6fbeeadc25b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6016200779.1", "spisova_znacka": "2Sžk/27/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/27/2017 z 18. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2020, sp. zn. 2Sžk/27/2017, ECLI:SK:NSSR:2020:6016200779.1", "identifikacne_cislo": "6016200779", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-180.odsek-1", "nazov": "§ 180 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-180.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-180"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-48", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-52", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-53", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-56", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-57", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-59", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-60", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-13", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-35", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-180"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a67c71d-4d85-4edc-99e9-6fbeeadc25b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6016200779.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6016200779.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6016200779.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/27/2017\n6016200779\n18. 06. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:6016200779.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): E.. L.. E.. E. E., F..XX.C. XXXX, T. R. XX, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom ul. 9.mája č.1, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-VO2-4-013/2015-PK zo dňa 18. mája 2016, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/90/2016-97 zo dňa 31.\njanuára 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len „krajský\nsúd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BBVO2-4-013/2015-PK zo dňa 18. mája 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nDisciplinárny rozkaz č. 4 zo dňa 13. februára 2015 vydaný v prvom stupni riaditeľom Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), ktorým podľa §\n53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej\nlen „zákon č. 73/1998 Z.z.“) bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného\nplatu o 5% na dobu 1 mesiaca v stálej štátnej službe vo funkcii riaditeľa odboru Poriadkovej polície\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej aj ako „PZ“) v Žiari nad Hronom, Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.\n2. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie podľa § 52\nods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tým, že:\n- dňa 24. júla 2014 ako oprávnená osoba s loginom E. vykonal lustráciu dotknutej osoby E.. E. T.\nv IS REGOB, pričom nepreukázal jednoznačný dôvod lustrácie dotknutej osoby, čím porušil článok\n7 ods. 1 písm. c/ Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012 o bezpečnostnej\npolitike Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre oblasť informačných systémov v znení Nariadenia\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky č. 115/2012,\n\n- nemal zmenené prvotné heslo do IS REGOB, k čomu sa vo vyjadrení kontrolnej skupine nevedel\nvyjadriť, čím porušil článok 9 písm. c/ Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013\no ochrane osobných údajov v znení Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 74/2014.\nUvedeným konaním mal žalobca porušiť základnú povinnosť policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona\nč. 73/1998 Z.z.\n3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného, ktorým\nžalovaný potvrdil disciplinárny rozkaz prvostupňového orgánu, bolo krajským súdom zrušené rozsudkom\nč.k. 24S/113/2015-53 zo dňa 11. decembra 2015, a to pre jeho nepreskúmateľnosť spôsobenú\nnedostatkom dôvodov. Žalovaný v predchádzajúcom rozhodnutí v odôvodnení neuviedol ako posúdil\nodvolacie námietky žalobcu, opísal len stanovisko prvostupňového orgánu k odvolaniu a neuviedol\nsvoje vlastné stanovisko. Neuviedol ani to, ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil a aké skutočnosti z nich\nzistil, a to ani minimálne odkazom na správnosť zistení prvostupňového orgánu. Predchádzajúce\nrozhodnutie žalovaného bolo krajským súdom zrušené, pretože cit.: „...napadnuté rozhodnutie nie je\nmožné preskúmať bez toho, aby z odôvodnenia nebolo možné zistiť, na základe ktorých skutočností\nbolo rozhodnuté, t. j. ako žalovaný posúdil každú z podstatných odvolacích námietok, ako a na základe\nčoho v rámci prieskumu celého rozhodnutia dospel k záverom vyjadreným vo výroku rozhodnutia“. Po\nopätovnom vrátení veci žalovanému bolo jeho úlohou posúdiť všetky podstatné odvolacie námietky a\nrozhodnutie odôvodniť v súlade s § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.\n4. V novom rozhodnutí vo veci žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie zákonnosťou prvostupňového\nrozhodnutia, jeho správnosťou založenou náležite zisteným skutkovým stavom a správnosťou právneho\nposúdenia s tým, že pred jeho vydaním žalobcovi bolo umožnené využiť jeho práva v zmysle § 237\nzákona č. 73/1998 Z.z.. Krajský súd mal za to, že prvostupňový orgán dostatočným spôsobom preukázal\nspáchanie disciplinárneho previnenia, keď vychádzal z toho, že žalobca kontrolnému orgánu a ani\npočas disciplinárneho konania, neuviedol žiadny preukázateľný dôvod pre vykonanú lustráciu a zároveň\nprvostupňový orgán si zabezpečil správy od podriadených útvarov a útvaru, ktorý žalobca riadil, z ktorých\nvyplýva, že tieto neevidovali v roku 2014 ani priestupok ani trestný čin, kde by sa takáto potreba lustrácie\nvyskytla. Toto vyhodnotil tak, že z týchto skutočností vyplýva, že nebol preukázateľný dôvod túto lustráciu\nvykonať. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa krajského súdu vyplýva aj to, že sa žalovaný\nzaoberal všetkými podstatnými odvolacími námietkami. To, že s tým žalobca nesúhlasí, nemá podľa\nkrajského súdu žiadny právny význam. Relevantné argumenty a námietky účastníka konania sú také,\nktoré sa týkajú skutkových zistení a spôsobu, akým k nim správny orgán dospel, právneho posúdenia\ntýchto skutkových zistení, a tiež takých procesných pochybení, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie.\n5. Krajský súd dôvodil, že odvolacia námietka o nedostatkoch odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia, ktorá s jeho obsahom nekorešponduje, resp. ktorá sa nevzťahuje ku skutkovým\nzisteniam, na základe ktorých bol založený výrok rozhodnutia, nemôže byť považovaná za námietku\npodstatnú, ktorej nezodpovedanie by spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo jeho arbitrárnosť.\nPrvostupňový orgán zodpovedal námietku uplynutia lehoty na uloženie disciplinárneho previnenia v\nodôvodnení už tým, že na druhej strane odôvodnenia uviedol, kedy a z čoho sa o disciplinárnom\nprevinení dozvedel. K návrhu na doplnenie spisu o ďalšie registratúrne záznamy ako prílohy k úradnému\nzáznamu prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol, že získal tie prílohy, resp. registratúrne záznamy,\nktoré súviseli s disciplinárnym konaním. Posledný z návrhov mal smerovať k preukazovaniu, že\ninformácie tretím osobám mohli poskytnúť iné osoby, a teda smeroval ku skutku, ktorý bol žalobcovi\nkladený za vinu v oznámení o začatí disciplinárneho konania, avšak ktorý mu nebol kladený za\nvinu v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia sa vzťahuje výlučne k výroku\nrozhodnutia, a preto nebol dôvod zdôvodňovať, prečo nebolo návrhu na vykonanie dokazovania\nvyhovené, keď návrh sa netýkal skutku uvedeného vo výroku rozhodnutia, a preto ani v tejto časti\nnešlo o podstatnú odvolaciu námietku. Nezodpovedanie tejto nepodstatnej námietky nespôsobilo podľa\nkrajského súdu nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ďalej krajský súd poukázal na § 243\nods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a uviedol, že odvolací orgán sa práve návrhmi žalobcu musel zaoberať,\naby mohol posúdiť, či je potrebné konanie doplniť, alebo či trpí nedostatkami, ktoré je potrebné odstrániť.\nŽalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s návrhmi žalobcu vysporiadal v podstate tak, že\nsa stotožnil s dôvodmi obsiahnutými v prvostupňovom rozhodnutí.\n\n6. Krajský súd sa otázkou, či bola zodpovednosť voči žalobcovi vyvodená v zákonom stanovenej lehote,\nzaoberal aj z úradnej povinnosti. Z obsahu administratívneho spisu zistil, že nadriadenému žalobcu\nbol 16. januára 2015 doručený Úradný záznam o výsledku kontroly vykonanej Ministerstvom vnútra\nSlovenskej republiky, Sekciou kontroly a inšpekčnej služby, Úradom kontroly, Odborom sťažností a\nkontroly výkonu štátnej služby z 15. januára 2015, z ktorého mohol zistiť, že žalobca vykonal lustráciu\nbez toho, aby uviedol dôvod, resp. kontrolnej skupine takýto dôvod nepreukázal a tiež, že si ako užívateľ\ninformačného systému nezmenil heslo. Disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené jeho vyhlásením\n13. februára 2015. To znamená, že bolo uložené v lehote 30 dní odo dňa, keď sa nadriadený žalobcu\ndozvedel o výsledku prešetrovania konania žalobcu Úradom kontroly Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky. Podľa krajského súdu nebolo sporné, že išlo o orgán, ktorý bol oprávnený podnet pani T.\nprešetriť a ktorý takúto kontrolnú činnosť vo vzťahu k žalobcovi bol oprávnený vykonať. Preto lehota 30\ndní začala plynúť až odo dňa, kedy sa nadriadený žalobcu dozvedel o výsledku takéhoto prešetrovania,\nčo bol deň 16. januára 2015.\n7. Krajský súd uviedol, že nie je možné od žalobcu požadovať, aby preukazoval, že sa disciplinárneho\nprevinenia nedopustil, keďže by to bolo aj v rozpore so základnými zásadami logiky. Avšak toto\nnezbavuje žalobcu zodpovednosti za to, že použil informačný systém v súlade so zásadami bezpečného\nvyužívania na základe preukázateľného dôvodu. Preto sa krajský súd nestotožnil s argumentáciou\nžalobcu, že žalovaný preniesol dôkazné bremeno na žalobcu a potrestal ho z dôvodu, že žalobca\ntoto dôkazné bremeno nezvládol. Úvaha žalovaného, že žalobca v súvislosti s vykonanou lustráciou\nneoznačil (ani nepreukazoval) žiadny dôvod a zároveň žalovaný zistil, že takýmto dôvodom nemohlo\nbyť žiadne konanie o trestnom čine alebo priestupku z čoho vyplynulo, že žalobca porušil nariadenie,\npodľa ktorého na využitie informačného systému musí mať policajt oprávnený a preukázateľný dôvod, je\npodľa krajského súdu úvahou, ktorá vychádza zo skutočností v konaní zisťovaných, je v súlade s týmto\nvykonaným dokazovaním a je výsledkom logického uvažovania.\n8. Krajský súd dôvodil, že medzi základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998\nZ.z. patrí aj povinnosť svedomite plniť úlohy uložené nariadeniami, ak bol s nimi riadne oboznámený.\nZo znenia článku 7 ods. 1 písm. c/ Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o bezpečnostnej\npolitike ministerstva vnútra vyplýva, že úlohou policajta ako užívateľa informačného systému je tento\nužívať len na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému,\nteda bez takéhoto dôvodu nie je oprávnený informačný systém využívať. Využívať ho pritom možno\nlen takým spôsobom, ktorým sa dodržia platné bezpečnostné zásady tak na využívanie informačného\nsystému, ako aj na spracovanie údajov z neho zistených. To znamená, že nadriadený na základe\ntakto uložených úloh policajtovi je oprávnený od neho požadovať oznámenie preukázateľného dôvodu\noprávňujúceho policajta na použitie informačného systému. Pokiaľ by tomu tak nebolo, zodpovednosť\npolicajta by bola len iluzórna. Podľa krajského súdu nemôže obstáť ani námietka, že mohli existovať\niné dôvody oprávneného prístupu do informačného systému za účelom zisťovania údajov o pani T., aké\nzisťoval žalovaný, pretože žalobca v disciplinárnom konaní ani v konaní odvolacom žiadne takéto dôvody\nneoznačil. Prvostupňový orgán teda logicky zisťoval existenciu takéhoto dôvodu v rámci kompetencií\nútvaru, v ktorom žalobca vykonával riadiacu činnosť. Negatívnu skutočnosť, že nemal oprávnený dôvod\nna využitie informačného systému pre lustráciu pani T., logicky zisťoval tak, že zisťoval, či existovala\npozitívna skutočnosť, to znamená, či oprávnený dôvod mal.\n9. Krajský súd ďalej s poukazom na § 59 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uviedol, že toto ustanovenie rieši\nstret disciplinárneho a trestného konania tak, že dôvodom na zastavenie disciplinárneho konania je len\nprávoplatne skončená trestná vec. V takom prípade, ak by bol žalobca právoplatne v trestnom konaní\nodsúdený, bolo by úlohou správneho orgánu skúmať, či ide o skutok, ktorý je totožný s disciplinárnym\nprevinením. Podľa krajského súdu preto nemožno nič vyčítať prvostupňovému orgánu a ani žalovanému,\nže nenašiel dôvody na zastavenie disciplinárneho konania potom, ako zistil, že proti žalobcovi nebolo\nani vznesené obvinenie, nie to ešte právoplatne skončené trestné konanie. Takáto úprava je v súlade\nso zásadou ne bis in idem, ktorá je zakotvená v Dohovore o ochrane ľudských a základných slobôd,\nkonkrétne v Protokole č. 7 článku 4 odseku 1, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať, alebo potrestať v\ntrestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený\nalebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. Zákon č. 73/1978\nZb. zabraňuje dvojitému trestaniu aj v prípade, že by išlo o disciplinárne previnenie, ktoré nemá znaky\ntrestného obvinenia, a teda ak bolo uložené skôr, potrestanie v disciplinárnom konaní nebránilo vedeniu\ntrestného konania, avšak tak ako je uvedené vo vete za bodkočiarkou § 59 ods. 1 uvedeného zákona,\n\ndisciplinárne opatrenie sa zruší s účinnosťou odo dňa jeho uloženia, ak bol policajt za ten istý skutok\nprávoplatne odsúdený až po tom, ako bolo disciplinárne opatrenie uložené. Krajský súd v tejto súvislosti\nuzavrel, že pokiaľ bolo v disciplinárnom konaní zisťované, či bolo vedené trestné konanie voči žalobcovi\na v akom je štádiu, tak takéto zisťovanie postačovalo na to, aby oprávnený orgán mohol posúdiť, či sú\ntu dôvody na zastavenie disciplinárneho konania.\n10. Ďalej krajský súd dôvodil, že na disciplinárne konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. sa vzťahujú\njednak ustanovenia upravujúce disciplinárnu právomoc a disciplinárne previnenia v § 50 až § 62, ale aj\nustanovenia o konaní vo veciach služobného pomeru, ktoré sú upravené v tomto zákone v § 231 a nasl.\nPráva a povinnosti účastníkov konania upravuje § 237. Z odseku 2 tohto ustanovenia je podľa krajského\nsúdu nepochybné, že zákon dáva účastníkovi právo nahliadnuť do spisu s výnimkou protokolov o\nhlasovaní a robiť si z neho výpisy. Pokiaľ by v súvislosti s právom na vydanie fotokópie obsahu spisu\nakceptoval názor žalobcu, nešlo by o výklad tohto ustanovenia, ale o jeho rozšírenie, doplnenie o ďalšie\nprávo. Zákonodarca takúto úpravu prijal v roku 1998, kedy vyhotovovanie fotokópií dokumentov bolo\nbežnou záležitosťou. To znamená, že ani historickým výkladom by nebolo možné dôjsť k tomu, že\nprávo robiť si výpisy znamená právo na fotokópiu spisu, preto žalobcovi patriace právo upreté nebolo.\nDo spisu mal možnosť nahliadnuť a robiť si z neho výpisy. Aj v prípade, že by žalobca mal právo na\nfotokópiu spisu a táto by mu nebola vydaná a bolo by mu umožnené len nahliadnuť do spisu, nešlo by\npodľa krajského súdu o také procesné pochybenie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako podstatné vo\nvzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia a na ktoré by teda súd v rámci preskúmavania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia mohol prihliadnuť.\n11. Podľa krajského súdu si žalobca ustanovenie článku 7 ods. 1 písm. c/ Nariadenia o bezpečnostnej\npolitike vykladá tak, že oprávnený dôvod sa vzťahuje len k spracovaniu informácií získaných z\ninformačného systému a nie aj k ich získavaniu. Takýto výklad ale nemá oporu v texte tohto ustanovenia\na vymyká sa gramatickému a logickému výkladu. S poukazom na znenie tohto článku krajský súd\nzdôraznil, že policajt, resp. užívateľ informačného systému zodpovedá za to, že využíva informačný\nsystém a spracúva údaje z neho podľa bezpečnostných zásad. Ďalej, že využíva informačný systém\na spracúva údaje získané z tohto informačného systému len na základe preukázateľného dôvodu\noprávňujúceho na prístup do informačného systému. Výklad uvedeného článku nariadenia žalobcom\nje podľa názoru krajského súdu založený na nesprávnej interpretácii predmetného nariadenia, ktorá\nnezodpovedá jeho obsahu.\n12. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného na tom základe, ako\nsa žalovaný vysporiadal s odvolacou námietkou o nesprávnom postupe pri ukladaní disciplinárneho\nopatrenia, táto skutočnosť podľa krajského súdu nekorešponduje s obsahom napadnutého rozhodnutia.\nŽalovaný sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal jasne, zrozumiteľne a dostatočne podrobne,\nkeď uviedol, že disciplinárne opatrenie na zníženie platu 5% na dobu jedného mesiaca je primerané\npovahe zistených disciplinárnych previnení. Žalovaný zaujal stanovisko, že oprávnený orgán pri ukladaní\ndisciplinárneho opatrenia prihliadal na povahu protiprávneho konania a na okolnosti, za ktorých bol\nskutok spáchaný. Žalobca vedome porušil právnu povinnosť ustanovenú v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona\nč. 73/1998 Z.z. Zo strany žalobcu išlo o závažné porušenie služobnej disciplíny. V jednom konaní mu\nbolo uložené disciplinárne opatrenie za porušenie povinností vyplývajúcich z dvoch interných predpisov.\nSprávny orgán prihliadol aj na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností, a to najmä\nna skutočnosť, že žalobca si v krátkom časovom slede pred uložením tohto disciplinárneho opatrenia\nneplnil svedomite služobné povinnosti. Z toho vyplýva, že tu boli zobraté do úvahy všetky kritériá, na\nktoré musí nadriadený prihliadať pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia v zmysle § 56 ods.\n2 uvedeného zákona. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu,\nkrajský súd považoval za potrebné uviesť, že v preskúmavanom prípade bolo napadnutým rozhodnutím\nprvostupňové rozhodnutie potvrdené, a preto treba na ne pozerať ako na jeden celok. Keď prvostupňový\norgán uviedol, že prihliadol aj na v tom čase vedené ďalšie disciplinárne konanie voči žalobcovi v štádiu\nodvolacieho konania, nebolo to podľa názoru krajského súdu v rozpore s uvedeným ustanovením § 56\nods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.\n13. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia\npred vydaním prvostupňového rozhodnutia krajský súd uviedol, že konanie o disciplinárnom previnení\npolicajta podľa zákona č. 73/1998 Z.z. sa neriadi správnym poriadkom. Správny poriadok na rozdiel\nod zákona č. 73/1998 Z.z. ukladá správnemu orgánu umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia. S poukazom na § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. krajský súd zdôraznil, že\n\npred uložením disciplinárneho opatrenia bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať\ndôkazy a obhajovať sa. Žalobca v prvostupňovom konaní tvrdil, že lustráciu vykonal v súlade so\nzákonom, avšak dôvod lustrácie neobjasnil napriek tomu, že bol pri predchádzajúcej kontrole vykonanej\npríslušným útvarom Inšpekcie Ministerstva vnútra na to dopytovaný. Neurobil tak ani v odvolacom\nkonaní. Krajský súd preto zhodne so žalovaným nepovažoval za podstatné porušenie procesných\npredpisov skutočnosť, že prvostupňový orgán napriek žiadosti žalobcu pred vydaním rozhodnutia tohto\nneoboznámil s výsledkami jeho šetrenia, a to odpoveďami podriadených útvarov o tom, či bolo vedené\ntrestné stíhanie alebo priestupok, v ktorom by figurovala lustrovaná osoba. Služobný pomer podľa\nzákona č. 73/1998 Z.z. má verejnoprávny charakter, je založený na prísnej subordinácii a požiadavke\nstriktného dodržiavania povinností policajtmi. Tomu zodpovedá aj úprava disciplinárneho konania. Podľa\nkrajského súdu prvostupňovému orgánu nemožno vytknúť, že by nesplnil povinnosť uvedenú v tomto\npredpise, ktorý od neho vyžaduje, aby dal možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa, obhajovať sa a\npodať návrhy na vykonanie dôkazov.\n14. Nedôvodnou vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobcu o porušení procesného postupu\nprvostupňovým orgánom z dôvodu zmeny skutku a jeho právnej kvalifikácie. Táto skutočnosť nemá\npodľa krajského súdu oporu v obsahu administratívneho spisu. S poukazom na § 52 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z.z. krajský súd uviedol, že žalobca bol disciplinárne potrestaný za dve disciplinárne previnenia\nuvedené v oznámení o začatí konania. Oznámenie sa týkalo viacerých disciplinárnych previnení.\n15. Vo vzťahu k porušeniu článku 9 písm. c/ Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k\nochrane osobných údajov krajský súd uviedol, že administratívny spis obsahuje dôkaz o tom, že žalobca\nsi heslo nezmenil. Takýmto dôkazom je výstup z informačného systému, podľa ktorého bol žalobca\nprihlásený do tohto systému, pričom niekto iný ako žalobca, konkrétne kontrolná skupina, vstúpila\ndo informačného systému pod jeho prihlasovacími údajmi, a to nielen užívateľským menom, ale aj\nheslom. Logicky bez hesla do informačného systému vstúpiť nie je možné. Krajský súd dôvodil, že\nmedzi účastníkmi nebolo sporné, že každý policajt ako užívateľ informačného systému dostane od\nadministrátora prístup do tohto informačného systému, resp. tento mu prístup zriadi s tým, že mu dá\nprvotné heslo, ktoré má rovnaké znaky pre každé prvotné heslo, to znamená pre každého užívateľa\ninformačného systému a ktoré pozostáva z rovnakých znakov a mena policajta. Z toho je evidentné, že\nkaždý iný užívateľ informačného systému si môže takéto prvotné heslá ktoréhokoľvek policajta odvodiť\na tak teoreticky tento systém zneužiť. Preto je povinnosťou policajta, ako je uvedené v predmetnom\nnariadení, tieto heslá meniť. Keďže bolo v disciplinárnom konaní zistené, že žalobca si nezmenil prvotné\nheslo, ktoré si ľahko odvodí každý užívateľ informačného systému, nesplnil si povinnosť zmeniť heslo\ntak, ako mu to ukladá vyššie citované nariadenie.\n16. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 SSP a keďže žalobca v konaní úspešný nebol,\npreto mu krajský súd náhradu trov konania nepriznal.\n17. Žalobca podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal\njeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie.\n18. S poukazom na § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy\na § 13 ods. 1 SSP namietal miestnu nepríslušnosť konajúceho krajského súdu. V tejto súvislosti\nuviedol, že v žalobe nesprávne označil ako žalovaného Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici,\npričom v čase podania žaloby bolo v postavení právneho nástupcu Krajského riaditeľstva PZ v\nBanskej Bystrici Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Poukázal na rozhodnutie Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky zo dňa 12. decembra 2012 č. SLV-PS-1120/2012, ktorým došlo k zrušeniu\nKrajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici ako rozpočtovej organizácie ku dňu 31. decembru 2012.\nMal za to, že jeho pochybenie pri označení žalovaného mu nemôže byť na ujmu. Bolo povinnosťou\nkonajúceho krajského súdu preskúmať otázku miestnej príslušnosti a dospieť k poznaniu, že miestna\npríslušnosť konajúceho súdu nebola daná. V tejto súvislosti rovnako namietal poverenie na zastupovanie\npred krajským súdom E.. D.. E. Š., ktoré vydal riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici\nH.. D.. Š. Š.. Mal za to, že na základe zrušenia Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici ako\nrozpočtovej organizácie H.. D.. Š. Š. nebol oprávnený vydať poverenie na právne zastupovanie, pretože\nnebol štatutárnym orgánom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako právneho nástupcu Krajského\nriaditeľstva PZ v Banskej Bystrici. V konaní pred súdom vystupovalo v postavení žalovaného Krajské\nriaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici neoprávnene, keďže nemalo procesnú subjektivitu.\n\n19. Ďalej namietal zistenie krajského súdu o nevykonaní predmetného disciplinárneho rozkazu. Dôvodil,\nže nielenže v súdnom spise chýba disciplinárny rozkaz prvostupňového orgánu, ale súdny spis\nneobsahuje ani iné podklady, z ktorých by krajský súd mohol vyvodiť záver, že disciplinárny rozkaz\nprvostupňového orgánu nebol vykonaný. Preto sa domnieval, že toto zistenie krajského súdu bolo\nzískané nezákonne na základe kontaktu s osobou z prostredia Policajného zboru (podľa žalobcu J.\nH.. D.. Š.), pričom postup predsedníčky senátu krajského súdu počas pojednávania podľa žalobcu\nnasvedčuje tomu, že sa touto osobou nechala ovplyvniť. Mal za to, že predsedníčka senátu sa\ninformáciou o nevykonaní, resp. nevykonateľnosti predmetného disciplinárneho rozkazu snažila žalobcu\nnaviesť na späťvzatie žaloby a týmto postupom preukázala svoju zaujatosť, keďže konala v prospech\nžalovaného.\n20. Podľa žalobcu krajský súd nesprávne právne posúdil jeho žalobné námietky, ktorými poukazoval\njednak na nezákonnosť rozhodnutia (disciplinárneho rozkazu) prvostupňového orgánu, ktorý sa\nnezaoberal návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania a jednak na nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, ktorý sa s dotknutou námietkou žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu\nnezaoberal v tom zmysle, či je alebo nie je dôvodná, ale sám návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania\nvybavil z hľadiska obsahu. Žalobca konštatoval, že tri návrhy na doplnenie dokazovania podal v\nprvostupňovom konaní, pred vydaním disciplinárneho rozkazu, s cieľom ho zákonným spôsobom\novplyvniť. Namietal, že z disciplinárneho rozkazu vôbec nie je zrejmé, či, prípadne ako sa návrhmi\nžalobcu na doplnenie dokazovania prvostupňový orgán zaoberal. Touto skutočnosťou dôvodil aj\nv odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu, pričom žalovaný ako odvolací orgán návrhy žalobcu na\ndoplnenie dokazovania sám vyhodnotil a vybavil. Odobrením tohto postupu žalovaného krajský súd\npodľa žalobcu poprel dvojinštančnosť konania. Žalobca neprijal argumentáciu krajského súdu v tomto\nsmere a poukázal na jeho práva ako účastníka konania garantované zákonom v konaní na prvom stupni.\n21. Nestotožnil sa s úvahou krajského súdu, že prvostupňový orgán zodpovedal námietku uplynutia\nlehoty na uloženie disciplinárneho previnenia v odôvodnení už tým, že uviedol, kedy a z čoho sa o\ndisciplinárnom previnení dozvedel. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že krajský súd sa síce odvoláva\nna odôvodnenie disciplinárneho rozkazu, avšak v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku ho nemal k\ndispozícii. Svedčiť o tom má kópia súdneho spisu, ktorú si žalobca po vyhlásení napadnutého rozsudku\nvyžiadal. V opačnom prípade žalobcovi nebola vydaná úplná fotokópia súdneho spisu, čím mu bolo\nznemožnené uplatniť procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Navyše na posúdenie toho, či v disciplinárnom konaní nedošlo k uloženiu disciplinárneho\nopatrenia po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, nepostačovalo len rozhodnutie prvostupňového\norgánu, ale celý disciplinárny spis, a ten podľa žalobcu krajský súd nemal celý k dispozícii (iba niektoré\nvybrané písomnosti). Preto ak sa krajský súd zaoberal otázkou plynutia zákonnej lehoty na uloženie\ndisciplinárneho opatrenia a nemal k dispozícii spis z disciplinárneho konania, ktorý obsahuje rozhodujúce\npodklady pre posúdenie tejto otázky, konal podľa žalobcu bez opory v skutkových okolnostiach,\nsvojvoľne a nezákonne. Krajský súd ale mal k dispozícii písomnosti označené ako „Disciplinárne\nkonanie, vyjadrenie - zaslanie“ zo dňa 05. februára 2015 a „Odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu\nriaditeľa OR PZ Žiar nad Hronom č. 4/2015 zo dňa 13.02.2015“, z ktorých vyplýva zistenie žalobcu, že\npodanie p. T., ktoré zakladalo dôvod na vykonanie disciplinárneho konania, prišlo z Úradu na ochranu\nosobných údajov na Sekciu kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a odtiaľ\nbolo elektronicky doručené do schránky aj prvému viceprezidentovi PZ už dňa 22. septembra 2014. To\nznamená ešte pred začatím kontroly zo strany Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky. Podľa žalobcu túto skutočnosť krajský súd účelovo prehliadol.\n22. Dôvodil, že prvý viceprezident PZ bol nadriadeným, ktorého disciplinárna právomoc zahŕňala rozsah\ndisciplinárnej právomoci riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, ktorý rozhodol o uložení\ndisciplinárneho opatrenia v prvom stupni. Ak bolo prvému viceprezidentovi PZ doručené podanie p.\nT. dňa 22. septembra 2014, mal s poukazom na § 49 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. povinnosť\nbuď vyvodiť dôsledky z porušenia služobných povinností proti žalobcovi (uložiť disciplinárne opatrenie)\nalebo navrhnúť vyvodenie dôsledkov z porušenia služobných povinností inému nadriadenému. V zmysle\nuvedeného a s poukazom na znenie § 57 ods. 1 uvedeného zákona mal žalobca za to, že lehota na\nuloženie disciplinárneho opatrenia mohla začať plynúť už odo dňa 22. septembra 2014. V tejto súvislosti\nnesúhlasil s posúdením začiatku plynutia lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia žalovaným, ktoré\nprevzal aj krajský súd a podľa ktorého príslušná lehota začala plynúť až okamihom doručenia záznamu\n\no vykonaní kontroly riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom. Taký výklad ustanovenia §\n57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. by podľa žalobcu prichádzal do úvahy iba vtedy, ak by sa pred výkonom\nkontroly o disciplinárnom previnení nedozvedel prvý viceprezident PZ. Zdôraznil, že ak sa ktorýkoľvek\nz nadriadených, ktorý má disciplinárnu právomoc podľa interného predpisu dozvie o disciplinárnom\nprevinení, je s touto okolnosťou spojené automaticky začatie plynutia zákonnej lehoty 30 dní na uloženie\ndisciplinárneho opatrenia.\n23. Ďalej uviedol, že ak by krajský súd mal k dispozícii disciplinárny spis z konania na prvom stupni,\nzistil by, že prvostupňový orgán sa snažil do konania súčasne so záznamom z kontroly zabezpečiť celý\nsúvisiaci spisový materiál z kontroly. Do konania so záznamom z kontroly si zabezpečil aj ďalšie tri\npísomnosti s poradovými číslami 178-001, 178-005 a 178-009, ktoré mu poskytol na základe vlastného\nrozhodnutia kontrolný orgán. Teda nie prvostupňový orgán určil, ktoré písomnosti zo spisu vzťahujúceho\nsa ku kontrole sú dôležité pre disciplinárne konanie, ale kontrolný orgán rozhodol o tom, ktoré písomnosti\nbudú poskytnuté z kontrolného spisu a ktoré môže prvostupňový orgán využiť. Preto žalobca navrhol\npred vydaním disciplinárneho rozkazu doplnenie disciplinárneho spisu o ďalšie písomnosti súvisiace s\nkontrolou. Zastával názor, že dotknuté chýbajúce písomnosti mohli mať zásadný dôkazný význam pre\nrozhodnutie vo veci. Prvostupňový orgán však chýbajúce písomnosti nezabezpečil a svoj postup vôbec\nnezdôvodnil. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný a navyše sa s námietkou žalobcu vysporiadal\nkonštatovaním, že písomnosti evidované pod vyššie uvedenými poradovými číslami boli postačujúce na\nzdôvodnenie vedeného disciplinárneho konania. Podľa žalobcu však toto žalovaný nemohol objektívne\nkonštatovať, nakoľko obsah chýbajúcich písomností nepoznal. Chýbajúce písomnosti mohli podľa\nžalobcu obsahovať významné dôkazy pre konanie a bolo povinnosťou prvostupňového orgánu sa\ns touto okolnosťou vysporiadať. Navyše žalovaný uvedeným konštatovaním nerešpektoval právny\nnázor krajského súdu vyslovený v skôr vydanom rozhodnutí, ktorým krajský súd zrušil pôvodné\nrozhodnutie žalovaného vo veci. Žalobca zdôraznil, že zrušenie pôvodného rozhodnutia žalovaného\nbolo odôvodnené nevybavením žiadnych odvolacích námietok žalobcu, ktoré mali zásadný význam pre\nrozhodnutie. Mal za to, že žalovaný sa dopustil rovnakého nezákonného postupu, za ktorý mu bolo\nzrušené skoršie rozhodnutie, a to len s malým rozdielom, kedy toto nevybavenie zásadnej odvolacej\nnámietky zastieral tým, že to, čo v rámci obsahu námietky bolo vytýkané prvostupňovému orgánu,\nvykonal sám akoby bol prvostupňový orgán. Argumentáciu krajského súdu poukazujúci na znenie § 243\nods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. považoval vzhľadom na okolnosti prípadu a dvojinštančnosť konania za\nneprijateľnú.\n24. Žalobca konštatoval, že krajský súd nesprávne aplikoval interný predpis a súčasne poprel\nzákonné ustanovenia napriek vecným a logickým súvislostiam argumentácie žalobcu, ktorá dokazovala\nnesprávnu a nezákonnú aplikáciu interného predpisu zo strany žalovaného v súvislosti s konaním\nžalobcu. Dokazovať to má tá skutočnosť, že podľa výroku disciplinárneho rozkazu žalobca nepreukázal\njednoznačný dôvod lustrácie. V tejto súvislosti namietal, že konaním správnych orgánov došlo k prenosu\ndôkazného bremena zakotveného v zákone na žalobcu. Mal za to, že nebol povinný nič dokazovať a mal\nlen právo podieľať sa na dokazovaní v disciplinárnom konaní. Ide o pravidlá konania zakotvené v zákone\nč. 73/1998 Z.z., ktoré spolu so žalovaným ignoroval aj krajský súd. Týmto postupom došlo k popieraniu\nprávnej sily zákona, ktorá je vyššia, a preto dodržiavanie pravidiel ustanovených v zákone má prednosť\npred pravidlom v internom predpise. Nesprávnu aplikáciu čl. 7 ods. 1 písm. c/ nariadenia č. 57/2012 v\nznení nariadenia č. 115/2012 dokazuje tá skutočnosť, že žalobca lustráciu osoby vykonal, ale údaje už v\nďalšej služobnej činnosti nevyužíval, t.j. údaje získané z lustrácie nespracovával. Zdôraznil, že uvedené\nustanovenie interného predpisu pojednáva práve o spracovaní údajov. Význam slova spracovávať si v\ntejto súvislosti krajský súd vyložil svojvoľne a v rozpore s logikou.\n25. Zastával názor, že pokiaľ krajský súd hovorí iba o kompetenciách žalobcu v rámci útvaru, ignoruje tým\nprávny rámec daný zákonmi. Konštatoval, že neexistuje právny predpis, ktorý by vymedzoval žalobcovi\nrámec kompetencií lustrovať p. T. len v prípade, ak je na niektorom jemu podriadenom útvare vedené\nkonanie o priestupku alebo trestnom čine. Namietal, že krajský súd nezobral do úvahy postup, ktorý\nžalobca realizoval pri lustrácii a poukázal naň na pojednávaní, pričom zámerne ho v disciplinárnom\nkonaní zamlčal. Uviedol, že disponoval telefónnym číslom, ktorého lustrovaním sa snažil zistiť, kto je\njeho užívateľom. Konal tak preto, že súčasne s telefónnym číslom dostal informáciu od osoby konajúcej\nv prospech PZ, že osoba využívajúca toto telefónne číslo na území mesta Žiar nad Hronom distribuuje\ndrogy. Po zistení osoby využívajúcej predmetné telefónne číslo a jej preverení v systéme REGOB bolo\nžalobcovi zrejmé, že dotknutá osoba vzhľadom na osobné údaje o pobyte a veku nebude mať súvis s\n\npáchaním trestnej činnosti, tzn. žalobca dostal zavádzajúcu informáciu a s údajmi o tejto osobe ďalej\nnepracoval a nevyužíval ich. Tento postup žalobca považoval za neodporujúci zákonu a súladný s\nbežnou praxou nadriadených žalobcu, ako aj radových policajtov.\n26. Rozporoval výklad ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zo strany krajského súdu\na uviedol, že uvedené zákonné ustanovenie nerieši stret disciplinárneho a trestného konania, ale\nprávoplatných rozhodnutí vydaných v prípade toho istého skutku v trestnom a disciplinárnom konaní.\nPoukázal na to, že vo veci toho istého skutku sa nemôže viesť konanie tak pred disciplinárnym orgánom,\nako aj pred orgánom činným v trestnom konaní. Zdôraznil, že neexistuje zákon, ktorý by umožňoval\nžalovanému viesť vedome vo veci skutku disciplinárne konanie, ak vo veci toho istého skutku sa vedie\nkonanie trestné. Mal za to, že krajský súd tento ústavný princíp v rámci svojich úvah popiera. Žalobca\nzastával právny názor, že prvostupňový orgán bol povinný zisťovať, či sa vo veci toho istého skutku vedie\ntak disciplinárne, ako aj trestné konanie a keď sa tak stalo, bol povinný disciplinárne konanie zastaviť,\nkeďže odpadol dôvod konania.\n27. Žalobca sa rovnako nestotožňoval s výkladom ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. zo\nstrany krajského súdu. Zastával názor, že pod slovným spojením „právo nahliadať do spisov s výnimkou\nprotokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy“ nemožno chápať len vizuálne nazretie do spisu a\nručné vypisovanie obsahu na papier. Pod pojmom „robiť výpisy“ je podľa žalobcu nevyhnutné rozumieť\naj vyhotovenie fotokópií listín spisu kopírovacím prístrojom a napríklad aj formou fotenia strán spisu\nprostredníctvom fotoaparátu, či vyhotovenie kópií nosičov elektronických dát a pod. Ak sú súčasťou\nspisu fotografické, zvukové alebo sfilmované obrazy, nie je možné v rámci vypisovania verne a úplne\ntakýto dôkaz zachytiť na papier a zabezpečiť tak podklad pre uplatnenie svojich ďalších práv v konaní. S\npoukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 73/1998 Z.z. mal žalobca za to, že ustanovenie § 237 ods. 2\ntohto zákona nebolo koncipované s cieľom brániť vo vyhotovovaní fotokópií spisu účastníkom konania,\nnakoľko dôvodová správa sa týmto ustanovením vôbec nezaoberá. Zdôraznil, že ak bol bezdôvodne\npri uplatňovaní svojho práva ako účastníka konania obmedzovaný v takej miere, že to mohlo mať vplyv\nna spravodlivé disciplinárne konanie, potom išlo v tejto súvislosti o také porušenie práva, na ktoré mal\nkrajský súd prihliadnuť ako na dôvod zakladajúci nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu.\n28. Ďalej žalobca namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. zo\nstrany správnych orgánov, ktorú prevzal aj krajský súd. Považoval za nezákonné, ak sa pri ukladaní\nsankcie ako okolnosť zohľadnilo to, že prebiehalo iné disciplinárne konanie vo fáze odvolacieho konania.\nKonštatovanie o tom, že žalobca si neplnil služobné povinnosti v krátkom časovom slede druhýkrát\nmožno jednoznačne až na základe existencie právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo ukončené druhé\ndisciplinárne konanie vo veci iného skutku. Až s právoplatným rozhodnutím možno spájať konkrétne\nprávne účinky a tvrdiť, že žalobca spáchal disciplinárne previnenie, t.j. si neplnil služobné povinnosti.\nPrebiehajúce disciplinárne konanie vo veci iného skutku podľa žalobcu nemôže byť priťažujúcou\nokolnosťou pri rozhodovaní o uložení sankcie za disciplinárne previnenie, nakoľko iné prebiehajúce\ndisciplinárne konanie sa môže skončiť v prospech žalobcu. V tejto súvislosti žalobca s poukazom na\n§ 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. dodal, že krajský súd bez primeraných skutkových okolností\nkonštatoval, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní o uložení konkrétneho opatrenia prihliadol na\nkonkrétne skutočnosti a konal na základe konkrétnych úvah, avšak takéto konkrétne skutočnosti a úvahy\nv odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu chýbajú. Napríklad z disciplinárneho rozkazu nie je\nmožné zistiť, ako a či vôbec prvostupňový orgán prihliadol na to, že žalobca nebol za 19 rokov výkonu\nslužby disciplinárne potrestaný.\n29. Podľa žalobcu krajský súd nesprávne vyhodnotil jeho námietku týkajúcu sa porušenia jeho\nprocesného práva ako účastníka konania oboznámiť sa so všetkými podkladmi rozhodnutia správneho\norgánu pred jeho vyhlásením. Dôvodil, že v tejto súvislosti nikdy nepoukazoval na správny poriadok ani\nEurópsky dohovor o ochrane ľudských práv. Mal za to, že to, čo tvrdil v priebehu kontroly, v priebehu\ndisciplinárneho konania a či uviedol alebo neuviedol dôvod lustrácie, nemohlo mať vplyv na to, či\nporušenie procesného predpisu je podstatné alebo nie. Preto sa nestotožňoval so záverom krajského\nsúdu, že postup správnych orgánov v tomto smere síce možno považovať za porušenie procesných\npredpisov, ale nie podstatné. Dodal, že porušenie procesného predpisu bolo tak závažné, že spôsobilo\nnezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu. Navyše si krajský súd v tejto súvislosti podľa názoru\nžalobcu odporoval, keď na jednej strane konštatoval nepodstatné porušenie procesného predpisu a na\n\ndruhej strane uviedol, že prvostupňovému orgánu nemožno vytknúť nesplnenie povinnosti zakotvenej\nv procesnom predpise.\n30. Žalobca sa nestotožňoval s konštatovaním krajského súdu, že spis obsahuje dôkaz o jeho\nnezmenenom hesle. Zdôraznil, že súdny spis takýto dôkaz neobsahuje a rovnako taký dôkaz neobsahuje\nani disciplinárny spis prvostupňového orgánu. Poukázal na znenie záznamu z vykonanej kontroly, podľa\nktorého žalobca nemal zmenené prvotné heslo do REGOB, k čomu sa vo vyjadrení kontrolnej skupine\nnevedel vyjadriť. Mal za to, že ide o konštatovanie nepodložené dôkazom. Podľa žalobcu tak krajský\nsúd, ako aj správne orgány tvrdenia o nezmenenom hesle opierajú iba o konštatovanie kontrolného\norgánu v zázname z kontroly.\n31. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n33. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia, a to\nza disciplinárne previnenie opísané v úvode tohto rozsudku.\n34. Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej\nsprávy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.\n35. Podľa § 35 ods. 1 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti,\norgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.\n36. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom\nprostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny\nopravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.\n37. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) policajt\nje povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a\npokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.\n38. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) disciplinárnym\nprevinením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\n39. Podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015)\ndisciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov.\n40. Podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) pred uložením\ndisciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred\nuložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.\nPri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na\nokolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k\nplneniu služobných povinností.\n41. Podľa § 57 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) za\ndisciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní\ndisciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel\n\nktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho\nprevinenia.\n42. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) disciplinárne\nopatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už právoplatne odsúdený; ak bolo\ndisciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.\n43. Podľa § 60 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) rozhodnutie\no uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho\nopatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. Vyhlásením rozhodnutia je disciplinárne\nopatrenie uložené.\n44. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) oprávnený\norgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na\nten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako\ndôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech\núčastníka konania.\n45. Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) účastníci\nkonania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.\n46. Podľa § 238 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) za dôkaz\nmôžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade\ns právnymi predpismi. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.\nOprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti.\n47. Podľa § 241 ods. 1 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) rozhodnutie\nmusí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,\nodôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie\nvydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením\nhodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom\na oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej\ninformačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno\na priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. V odôvodnení\nrozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený\noprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n48. Podľa § 243 ods. 1 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015)\nodvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolací orgán preskúma\nnapadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne\nzistené nedostatky odstráni.\n49. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2015) na konanie podľa\ntohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.\n50. Podľa článku 7 ods. 1 písm. c/ nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012\no bezpečnostnej politike Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre oblasť informačných systémov\nv znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 115/2012 (ďalej aj ako „nariadenie\no bezpečnostnej politike“) užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných\nbezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a\nspracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného\nsystému.\n51. Podľa článku 9 písm. c/ nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013 o ochrane\nosobných údajov v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 74/2014 (ďalej aj ako\n„nariadenie o ochrane osobných údajov“) oprávnená osoba mení heslá, ktoré využíva pri vstupe do\ninformačných systémov a aplikácií.\n\n52. Pri rozhodovaní vo veci treba zohľadniť aj skutočnosť, že zákon č. 73/1998 Z.z. poskytol\nvybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom\nlepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, než má väčšina pracovníkov a\nzamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce. Preto je prirodzené, že na druhej\nstrane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých\nporušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné\ndodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony (Zákonník práce) vo vzťahu k plneniu\nslužobných povinností (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/23/2011 zo\ndňa 27. októbra 2011). Uvedené závery vychádzajú aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,\npodľa ktorej sú z pôsobnosti článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nvylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých zamestnanie je charakteristické špecifickými činnosťami\nverejnej správy, jedná sa najmä o ozbrojené sily a políciu (napr. rozsudok ESĽP vo veci Pellegrin\nproti Francúzsku č. 28541/95, nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 403/2011 <http://merit.slv.cz/\nII.US403/2011>-23).\n53. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu v intenciách podanej kasačnej\nsťažnosti a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,\ndospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutia vo veci zadovážili dostatok\nskutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom relevantných\nzákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že žalobca sa ako príslušník PZ konaním\nopísaným v úvode tohto rozhodnutia dopustil disciplinárneho previnenia, za ktoré mu bolo možné uložiť\nzákonom určené disciplinárne opatrenie. Kasačný súd tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, zhodne s názorom krajského súdu\nnevzhliadol ich nezákonnosť.\n54. Krajský súd konal ako miestne príslušný správny súd v súlade s § 13 ods. 1 SSP. V prejednávanom\nprípade je riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom orgánom verejnej správy,\nktorý rozhodoval v prvom stupni a ktorý má sídlo v obvode konajúceho krajského súdu. Rovnako najvyšší\nsúd s poukazom na § 35 SSP v spojení s § 180 ods. 1 SSP konštatuje, že žalovaný je orgán verejnej\nsprávy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku proti disciplinárnemu rozkazu prvostupňového\norgánu a ktorý má procesnú subjektivitu priznanú zákonom. V tejto súvislosti je preto irelevantná aj\nnámietka žalobcu súvisiaca s nedostatkom právomoci riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru\nv Banskej Bystrici plk. D.. Š. Š. na vydanie poverenia na právne zastupovanie v konaní pred krajským\nsúdom. Právna úprava zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa týka\npredovšetkým rozpočtu sektora verejnej správy a neovplyvňuje procesnú spôsobilosť orgánu verejnej\nsprávy v konaní pred správnym súdom. Krajský súd posudzoval zákonnosť rozhodnutí správnych\norgánov oboch stupňov vychádzajúc pritom z predloženého administratívneho spisu obsahujúceho\nnielen samotné rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ale aj dostatočné množstvo podkladov\npre vyvodenie záverov o disciplinárnom previnení žalobcu.\n55. Zákonodarca v právnej norme § 57 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom do 31.\ndecembra 2015) ustanovoval lehotu, v ktorej bolo možné uložiť disciplinárne opatrenie za disciplinárne\nprevinenie policajta na 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z\nnadriadených policajta, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.\nZ uvedenej právnej normy teda vyplýva, že zákonodarca ustanovil subjektívnu lehotu pre uloženie\ndisciplinárneho opatrenia do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek\nz nadriadených policajta a objektívnu lehotu do jedného roka, keď toto disciplinárne previnenie policajt\nspáchal, ako predpoklad pre uloženie disciplinárneho opatrenia v súlade so zákonom.\n56. Rozhodujúcou okolnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty je skutočnosť, že ktorýkoľvek\nz nadriadených policajta sa o disciplinárnom previnení dozvedel, pričom zákonodarca bližšie\nneustanovuje, ktorú skutočnosť treba považovať za nositeľa vedomosti o disciplinárnom previnení.\nNajvyšší súd má za to, že pre plynutie subjektívnej lehoty je rozhodujúce, kedy sa nadriadený o\ndisciplinárnom previnení policajta (v tomto prípade žalobcu) reálne dozvedel a nie okamih, kedy mal\nktorýkoľvek z nadriadených žalobcu (vrátane prvého viceprezidenta PZ na základe doručeného podnetu\np. T.) podozrenie, že k disciplinárnemu previneniu mohlo dôjsť (obdobne viď rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/66/2016 zo dňa 23. mája 2018). Preto krajský súd správne\nuzavrel, že subjektívna 30-dňová prekluzívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia začala plynúť\n\naž odo dňa 16. januára 2015, kedy bol prvostupňovému orgánu doručený Úradný záznam o výsledku\nkontroly vykonanej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Sekciou kontroly a inšpekčnej služby,\nÚradom kontroly, Odborom sťažností a kontroly výkonu štátnej služby z 15. januára 2015, z ktorého sa\nprvostupňový orgán ako nadriadený žalobcu reálne (po preverení informácií z podnetu p. T.) dozvedel\no disciplinárnom previnení žalobcu.\n57. Žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie za porušenie služobných povinností vymedzených v\ninterných predpisoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to v nariadení o bezpečnostnej politike\na nariadení o ochrane osobných údajov.\n58. Najvyšší súd zhodne s názorom krajského súdu uvádza, že podľa logického výkladu čl. 7 ods. 1\npísm. c/ nariadenia o bezpečnostnej politike policajt, resp. užívateľ informačného systému zodpovedá za\nto, že využíva informačný systém a spracúva údaje z neho podľa bezpečnostných zásad len na základe\npreukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. Výklad tejto povinnosti\npolicajta žalobcom, ktorý rozdeľuje pojmy „využívať“ a „spracovávať“, sa vymyká účelu uvedenej\nprávnej normy. Správne orgány oboch stupňov postupovali správne, keď vychádzali zo skutkových\nzistení, podľa ktorých žalobca ani kontrolnému orgánu a ani počas disciplinárneho konania neuviedol\nžiadny preukázateľný dôvod pre využitie informačného systému (vykonanú lustráciu). Prvostupňový\norgán v rámci disciplinárneho konania za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci\nsi zabezpečoval ďalšie podklady pre svoje rozhodnutie, na základe ktorých preveroval existenciu\noprávneného dôvodu na lustráciu dotknutej osoby žalobcom. Preto nemožno ani tvrdiť, že by na žalobcu\nbolo prenesené dôkazné bremeno. Naopak, bolo jeho povinnosťou preukázať oprávnený dôvod na\nvyužitie informačného systému. Najvyšší súd zdôrazňuje, že žalobca mal v priebehu kontroly, ako aj\ndisciplinárneho konania dostatok priestoru na to, aby preukázal odôvodnenosť svojho konania (lustrácie\nv informačnom systéme), no v priebehu celého konania pred správnymi orgánmi oboch stupňov žiadny\nrelevantný dôvod neuviedol, ale iba spochybňoval závery a postup správnych orgánov. Prvýkrát sa o\ndôvode na lustráciu p. T. zmienil až v priebehu pojednávania v konaní pred krajským súdom a tento\njeho postup sa javí prinajmenšom ako účelový. V konaní pred správnymi orgánmi bolo nepochybne\npreukázané, že žalobca využil informačný systém (vykonal lustráciu) bez preukázateľného dôvodu.\n59. Vo vzťahu k návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania je nutné uviesť, že žalovaný sa\nv rámci postupu, pri ktorom preskúmal prvostupňové rozhodnutie, disciplinárny rozkaz, v celom\nrozsahu a odstránil nedostatky dovtedajšieho postupu v súlade s ust. § 243 ods. 3 zákona\nč. 73/1998 Z.z. S odvolacou námietkou žalobcu v tomto smere sa vysporiadal, keď správne\nuzavrel, že prvostupňový orgán mal zo zabezpečených podkladov dostatočne preukázané spáchanie\ndisciplinárneho previnenia žalobcu a ďalšie dokazovanie nebolo potrebné. Týmto postupom nebola\nporušená zásada dvojinštančnosti konania. Najvyšší súd v tejto súvislosti dodáva, že v súlade so\nzásadou hospodárnosti konania nie je povinnosťou správnych orgánov viesť dokazovanie dovtedy, kým\nsa nepreukážu skutočnosti svedčiace v prospech účastníka konania, pokiaľ z vykonaného dokazovania\nmožno bezpochyby vyvodiť záver o disciplinárnom previnení policajta.\n60. Ohľadom porušenia povinnosti žalobcu ako príslušníka PZ podľa čl. 9 písm. c/ nariadenia o ochrane\nosobných údajov bolo z vykonaného dokazovania nepochybne preukázané, že žalobca ako oprávnená\nosoba nemal zmenené prihlasovacie heslo, ktoré mu bolo pridelené na prístup do informačného\nsystému. Tým konal v rozpore s povinnosťou podľa uvedeného nariadenia. Podobne ako to konštatoval\nkrajský súd, administratívny spis obsahuje dôkaz o tom, že žalobca si heslo nezmenil. Jedná sa o výstup\nz informačného systému, podľa ktorého sa kontrolná skupina prihlásila do informačného systému pod\nprihlasovacími údajmi žalobcu. I keď nariadenie o ochrane osobných údajov neobsahuje lehoty, v rámci\nktorých je policajt ako oprávnená osoba na vstup do informačného systému povinný meniť prihlasovacie\nheslo, najvyšší súd súhlasí s názorom krajského súdu, že vzhľadom na nebezpečenstvo zneužitia\nprístupu do informačného systému je povinnosťou policajta prihlasovacie heslá meniť a žalobca si\nprihlasovacie heslo od jeho pridelenia nezmenil.\n61. Žalobcovi bolo za uvedené disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie spočívajúce v\nznížení služobného platu o 5% na dobu 1 mesiaca podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z.\nSprávne orgány oboch stupňov pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadali na všetky kritériá v\nzmysle § 56 ods. 2 uvedeného zákona. V prípade žalobcu sa jednalo o vedomé porušenie povinností\npolicajta, ktoré vyplývajú z dvoch interných predpisov. V zmysle § 60 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. je\n\ndisciplinárne opatrenie uložené jeho vyhlásením, a preto ak správne orgány v tejto súvislosti prihliadli\naj na v tom čase vedené ďalšie disciplinárne konanie voči žalobcovi v štádiu odvolacieho konania,\nnajvyšší súd súhlasí s názorom krajského súdu, že tento postup správnych orgánov nemožno považovať\nza sporný. Napokon, v zmysle § 53 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona je možné znížiť služobný plat\naž o 15% na dobu troch mesiacov, pričom žalobcovi bol služobný plat znížený len o 5% a len na\njeden mesiac, čo vzhľadom na závažnosť porušenia služobných povinností považuje najvyšší súd za\nprimerané disciplinárne opatrenie.\n62. Krajský súd správne vyložil § 59 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý rieši stret disciplinárneho\nkonania s konaním trestným za jasne vymedzených podmienok, a to až keď je právoplatne ukončené\ntrestné konanie v tej istej veci toho istého policajta. Až keď by bol žalobca právoplatne v trestnom konaní\nodsúdený, bolo by úlohou správneho orgánu skúmať, či ide o skutok, ktorý je totožný s disciplinárnym\nprevinením a ak by dospel k záveru o totožnosti skutku, bolo by jeho povinnosťou začaté disciplinárne\nkonanie zastaviť. V prípade žalobcu preto nebola porušená procesná zásada ne bis in idem, keďže\nv čase rozhodovania správnych orgánov o disciplinárnom previnení žalobca nebol za ten istý skutok\nprávoplatné odsúdený v trestnom konaní. Navyše ako správne poukázal krajský súd, zákon č. 73/1978\nZb. zabraňuje dvojitému potrestaniu v prípade, že by bolo uložené disciplinárne opatrenie za skutok\n(disciplinárne previnenie), za ktorý by bol policajt neskôr právoplatne odsúdený, k čomu nedošlo.\n63. V zmysle § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/\n> Z.z. majú účastníci konania právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z\nnich výpisy. Ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu, toto právo žalobcu bolo rešpektované.\nZákon č. 73/1998 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/> Z.z. správnym orgánom\nneukladá povinnosť umožniť účastníkovi konania vyhotovovať si zo spisu kópie. Právo na vyhotovenie\nkópií spisov vyplýva účastníkom správneho konania, ktoré sa riadi ustanoveniami správneho poriadku,\nktorého aplikácia je v konaniach podľa zákona č. 73/1998 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/1998/73/> Z.z. vylúčená. Uvedený postup je síce príliš formalistický, avšak žalobca sa s podkladmi\npre rozhodnutie mal možnosť oboznámiť, a ak mu aj nebolo umožnené robiť si kópie zo spisu, nemožno\ntúto vadu považovať za takú, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutí správnych\norgánov v prejednávanej veci (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžk/6/2017 zo dňa 21. februára 2018).\n64. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také\nskutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne\nrelevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne\nvysporiadal. Najvyšší súd tiež nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie\nrozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici.. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne\nzaoberá skutkovými zisteniami správnych orgánov a námietkami žalobcu. Najvyšší súd preto kasačnú\nsťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n65. Pokiaľ sa týka prípadnej námietky zaujatosti predsedníčky senátu konajúceho krajského súdu,\nrozhodujúce je, že žalobca v podaní zo dňa 11. októbra 2017 výslovne uviedol, že predmetné vyjadrenie,\ntvoriace súčasť dôvodov kasačnej sťažnosti nebolo námietkou zaujatosti v zmysle § 90 SSP, nebol preto\ndôvod o nej rozhodovať. Vyriešenie rozhodnutia vo veci súdneho poplatku za námietku zaujatosti je v\nkompetencii krajského súdu.\n66. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý\nnemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§\n467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný\nsúd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a\nv súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1\nv spojení s § 168 SSP).\n67. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139\nods. 4 SSP)\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}