{"guid": "a1bb829b-efab-4543-8477-6141d132c0dc:260f9003-6d52-45e7-8688-b8813ceb7bd2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6015201365.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/54/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/54/2017 z 28. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2020, sp. zn. 2Sžfk/54/2017, ECLI:SK:NSSR:2020:6015201365.1", "identifikacne_cislo": "6015201365", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/260f9003-6d52-45e7-8688-b8813ceb7bd2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6015201365.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6015201365.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6015201365.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/54/2017\n6015201365\n28. 05. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:6015201365.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): ELSTAP, s.r.o. „v likvidácii\", so sídlom Námestie SNP 16, Banská Bystrica, IČO:\n44 795 149, zast.: Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Štôla 44, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1329778/2015, č. 1329873/2015, č. 1329961/2015,\nč. 1330015/2015, č. 1330097/2015 a č. 1330142/2015, všetky zo dňa 25. augusta 2015, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/184/2015-38 zo dňa 12.\naugusta 2016, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd\"\nalebo „krajský súd\") podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\")\nzamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal, aby súd zrušil:\n1/ rozhodnutie žalovaného č. 1329778/2015 zo dňa 25. augusta 2015, ktorým bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 423804/2015 zo dňa 12. mája 2015,\nktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH\") za zdaňovacie\nobdobie január 2011 vo výške 1.081,43 Eur,\n2/ rozhodnutie žalovaného č. 329873/2015 zo dňa 25. augusta 2015, ktorým bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 423877/2015 zo dňa 12. mája 2015,\nktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2011 vo výške 2.839,47 Eur,\n3/ rozhodnutie žalovaného č. 1329961/2015 zo dňa 25. augusta 2015, ktorým bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 423929/2015 zo dňa 12. mája 2015,\nktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 vo výške 21.824,17 Eur,\n4/ rozhodnutie žalovaného č. 1330015/2015 zo dňa 25. augusta 2015, ktorým bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 423974/2015 zo dňa 12. mája 2015,\nktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo výške 4.490,66 Eur,\n5/ rozhodnutie žalovaného č. 1330097/2015 zo dňa 25. augusta 2015, ktorým bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 432306/2015 zo dňa 12. mája 2015,\nktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške 14.073,95 Eur,\n6/ rozhodnutie žalovaného č. 1330142/2015 zo dňa 25. augusta 2015, ktorým bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 432375/2015 zo dňa 12. mája 2015,\nktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške 7.486,80 Eur.\n\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj\nako „správca dane\") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH\") za\nzdaňovacie obdobia január až december 2011. Daňová kontrola začala 23. októbra 2012. O výsledku\ndaňovej kontroly bol spísaný protokol č. 9601401/5/4311165/2013/Ma zo dňa 20. septembra 2013, ktorý\nobsahuje popis všetkých vykonaných zisťovaní a dôkazov. Správca dane v ňom konštatoval, že žalobca\nvierohodným spôsobom nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, keďže nepreukázal, že boli\ndodané práce, resp. tovar, ktoré boli fakturované spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o., TNŽ s.r.o. a\nJALUM TRANS s.r.o. Z uvedeného dôvodu nebol uznaný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený\nna základe faktúr od týchto dodávateľov v jednotlivých mesiacoch roka 2011. Žalobca sa k protokolu\nvyjadril, pričom jeho pripomienky boli ústne prejednané so správcom dane, o čom bola spísaná zápisnica\nzo dňa 04. novembra 2013. Následne vo vyrubovacom konaní správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane vo výškach tak, ako je uvedené vyššie.\n3. Krajský súd sa vysporiadal s námietkou žalobcu o chýbajúcom hodnotení dôkazov v rozhodnutí\nžalovaného s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Podľa názoru krajského\nsúdu žalovaný vyhodnotil predložené faktúry, zmluvy a doklady o zaplatení tak, že tieto nie sú\ndôkazom o tom, že plnenie bolo reálne uskutočnené tým dodávateľom, ktorý bol uvedený na faktúrach,\nprípadne, že údaje uvedené na týchto faktúrach zodpovedajú skutočnému stavu, pričom žalobca žiadne\niné dôkazy nepredložil. Dodanie služieb tak, ako boli uvedené na faktúrach nebolo preukázané ani\nvýsluchom konateľa dodávateľa TNŽ s.r.o., ktorý potvrdil dodávky, čo žalovaný vyhodnotil ako formálne\npotvrdenie z dôvodu, že si konateľ dodávateľa nespomínal na žiadne okolnosti dodávok a ani na to,\nprostredníctvom ktorých subdodávateľov práce vykonal. Túto výpoveď žalovaný hodnotil aj tým, že\nsa jedná o dodávateľa, ktorý nemá žiadne kapacity na poskytnutie fakturovaných služieb. Žalovaný z\ntýchto dôkazov vyvodil skutkový záver, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie\npodmienky na odpočet DPH, a to podmienky vzniku daňovej povinnosti pri prijatých plneniach. Žalovaný\nvyhodnotil aj dokazovanie, ktoré vykonal z vlastného podnetu na strane odberateľov, a to tak, že ani týmto\nnebolo preukázané, že žalobca prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľov TNŽ s.r.o., ARMOVOSTAV s.r.o.\na JALUM TRANS, s.r.o. Uviedol, že ak žalobcov odberateľ potvrdil, že od žalobcu prijal plnenie, ale\nnevedel, kto toto plnenie realizoval, či žalobca alebo jeho subdodávateľ a ktorý subdodávateľ, tak tým nie\nje preukázané, že žalobca prijal plnenie od dodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o. alebo TNŽ s.r.o. Uvedené\nplatilo aj vo vzťahu k žalobnej námietke, podľa ktorej žalovaný pochybil, keď nezobral do úvahy, že\nkoncoví odberatelia prác, ktoré boli dodávané cez viacerých subdodávateľov v rade, napr. lešenárske\npráce, ktorí viedli evidenciu vstupov do svojich priestorov, neevidujú vstupy dodávateľov žalobcu, ale len\ngenerálnych dodávateľov a nie na osoby, ale len na karty pre tieto spoločnosti. Túto námietku krajský\nsúd neakceptoval, pretože nemá nijaký vplyv na vyhodnotenie zistenia, že ani šetrením u koncových\nodberateľov nebolo zistené, že práce, ktoré boli predmetom preverovaných faktúr vykonal dodávateľ\nžalobcu TNŽ s.r.o. alebo ARMOVOSTAV s.r.o., a ani na skutkový záver, že žalobca nezvládol dôkazné\nbremeno na preukázanie, že prijal plnenie uvedené na faktúrach od týchto subjektov.\n4. Námietku o chýbajúcom vysporiadaní sa s odvolacou námietkou nedostatočného odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Podľa krajského súdu sa žalovaný\ns touto námietkou vysporiadal a v odôvodneniach uviedol, že prvostupňové rozhodnutia obsahujú všetky\npodstatné kontrolné zistenia a úvahy správcu dane. Námietka nevyhodnotenia súpisov vykonaných\nprác a ostatných dôkazov v prospech žalobcu tiež nie je v súlade s obsahom odôvodnení napadnutých\nrozhodnutí. Krajský súd z obsahu správnych spisov zistil, že všetky faktúry, z ktorých žalovaný neuznal\nodpočet DPH uplatnený žalobcom v daňových priznaniach odkazujú na prílohy, ktorými sú súpisy\nvykonaných prác tak, že tieto sú súčasťou faktúr. Vo faktúrach sa uvádza len to, že dodávateľ fakturuje\nžalobcovi podľa zmluvy a priloženého súpisu vykonaných prác. Z toho vyplýva, že jedna z náležitostí\nfaktúr v zmysle § 74 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH\"), a to\npovinná náležitosť uvedenia množstva a druhu dodaného tovaru alebo rozsahu a druhu dodanej služby\nmala byť uvedená v prílohe predmetných faktúr. Žalovaný preto, keď hodnotil faktúry, hodnotil tým celý\nich obsah vrátane príloh, pričom ich hodnotil tak, že sú splnením formálnej podmienky, ale nie dôkazom\no reálnom splnení predmetu fakturácie. Tvrdenie žalobcu, že v napadnutých rozhodnutiach chýbalo\nvysporiadanie sa s námietkami žalobcu je v rozpore s obsahom odôvodnení napadnutých rozhodnutí.\nŽalovaný podľa názoru krajského súdu zrozumiteľne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy. Vyhodnotil\naj zmluvy a súpisy prác, ktoré hodnotil ako prílohy faktúr s tým, že ich existencia ešte neznamená,\nže platiteľ má právo na odpočet DPH. Je nevyhnutné, aby platiteľ preukázal, aké plnenie prijal na\n\nzáklade vyhotovenej faktúry. Vtedajší konateľ dodávateľa TNŽ s.r.o. p. I. U. len formálne potvrdil dodanie\nprác, pričom si na to, ako boli tieto práce vykonané nevedel spomenúť, uviedol len, že boli vykonané\nsubdodávateľmi, pričom subdodávateľov označiť nevedel. Žalovaný preto podľa názoru krajského súdu\nsprávne vyhodnotil jeho výpoveď len ako formálne potvrdenie dodávky.\n5. Krajský súd konštatoval, že žalovaný jasne a zrozumiteľne poukázal na absenciu predloženia ďalších\ndôkazov žalobcom. Správcovi dane sa miestnym šetrením u odberateľov nepodarilo preukázať, že\nfakturované služby dodala žalobcovi tá spoločnosť, ktorá je uvedená na faktúre. Odberatelia potvrdili\nprijatie prác, ale nie to, že boli vykonané dodávateľom žalobcu, resp. nevedeli identifikovať, kto konkrétne\npráce realizoval. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyplýva aj to, že žalovaný sa vyrovnal so\nvšetkými v odvolaniach uvedenými námietkami. Uviedol, že správca dane je oprávnený preveriť kým\na ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, pričom daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by dodanie\nslužieb preukázali, a preto právo na odpočet dane nemohlo byť uznané. Žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno, preto nie je možné uznať odpočet dane z prijatých faktúr špecifikovaných v rozhodnutiach.\n6. Ako nezrozumiteľnú krajský súd vyhodnotil námietku, podľa ktorej správca dane nehodnotil svoje\npoznatky o tom, ako si plnili povinnosti ohľadom DPH dodávatelia žalobcu, ktorí podľa neho túto daň\nvykazovali tak na vstupe, ako aj na výstupe. Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobca nenavrhol\ntakýto dôkaz. Bolo povinnosťou žalobcu preukazovať, že boli splnené podmienky na odpočet DPH, ktorý\nsi v daňovom priznaní uplatnil. Žalovaný preto nepochybil, ak nevykonal dokazovanie, ktoré nebolo\nnavrhnuté. Nie je úlohou žalovaného, aby hľadal dôkazy za žalobcu. Navyše, nie vykázanie daňovej\npovinnosti dodávateľom, ale až jej nepochybné splnenie, uľahčuje dôkaznú situáciu pre odberateľa ako\ndaňovníka (v tomto prípade žalobcu).\n7. Odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného obsahujú citáciu ustanovení zákona o DPH, a\nto konkrétne § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ a tiež úvahu, ktorou sa žalovaný pri aplikácii týchto\nustanovení riadil, keď uzavrel, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorých\nuplatnenie na podnikateľské účely nevedel dostatočne preukázať, čím porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods.\n2 zákona o DPH. Faktúra s náležitosťami podľa § 71 ods. 1 a § 72 ods. 1 zákona o DPH ani úhrada\nfaktúry nezakladajú zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých\nfaktúr, aj s ohľadom na skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala skutočné dodanie služieb, resp.\ntovaru tuzemskými dodávateľmi. Z toho vyplýva, že námietka chýbajúceho právneho zdôvodnenia v\nodôvodnení napadnutých rozhodnutí nekorešponduje s obsahom týchto odôvodnení.\n8. Žalobca namietal aj chýbajúce hmotnoprávne ustanovenie vo výroku rozhodnutia správcu dane, čo\nje povinnou náležitosťou podľa § 63 ods. 3 písm. d/ daňového poriadku, pričom v zásade platí, že\nnedostatok náležitostí výroku môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože môže spôsobiť jeho\nnezrozumiteľnosť. Žalobca nenamietal nezrozumiteľnosť výroku napadnutých rozhodnutí. Krajský súd k\nuvedenej námietke žalobcu uviedol, že povinnou náležitosťou výroku je ustanovenie právneho predpisu,\npodľa ktorého bolo rozhodnuté. Podľa § 63 ods. 5 je v odôvodnení potrebné uviesť o. i. aj aké úvahy\novplyvnili použitie právnych predpisov. Žalovaný rozhodol na základe zákona o DPH, čo uviedol v úvode\nrozhodnutí, ako i v odôvodnení. Vo výroku konkrétne ustanovenia tohto zákona neuviedol. Túto vadu\nkrajský súd označil za nedostatok, ktorý by sa nemal v rozhodnutiach žalovaného a správcu dane\nvyskytovať. Krajský súd v týchto konkrétnych veciach skúmal, či ide o takú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nezákonnosť rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie obsahuje ustanovenie daňového poriadku,\npodľa ktorého bol správca dane oprávnený vyrubiť daň (§ 68 ods. 5 daňového poriadku). Odôvodnenie\nnapadnutých, ako aj prvostupňových rozhodnutí obsahuje údaj o tom, podľa ktorých hmotnoprávnych\nustanovení zákona o DPH bolo rozhodnuté a akou úvahou sa pritom žalovaný spravoval. Chýbajúca\nnáležitosť výroku pri odôvodnení ohľadom aplikácie práva, ktoré obsahuje aj citáciu konkrétneho\nustanovenia právneho predpisu aj úvahu, ktorou sa správny orgán riadil, keď rozhodol o vyrubení\ndane, podľa krajského súdu nespôsobila jeho nezrozumiteľnosť. Žalobca mal z rozhodnutia zrejmé, aký\nprávny predpis a ktoré ustanovenia boli na dané prípady aplikované. V tejto súvislosti ďalej krajský súd\nuviedol, že žalobcovi nebolo v dôsledku uvedenej chyby bránené účinne sa proti rozhodnutiu brániť.\nInak by tomu bolo, keby táto náležitosť chýbala aj vo výroku a aj v odôvodnení rozhodnutia. Vynechanie\nhmotnoprávneho ustanovenia vo výroku samé osobe nespôsobilo ani nevykonateľnosť rozhodnutia. Z\nvýrokov rozhodnutí je zrejmé, aká daň bola žalobcovi vyrubená, v akej výške a kedy je splatná. Krajský\nsúd preto dospel k záveru, že tento dielčí nedostatok rozhodnutia v daných prípadoch nebol dôvodom\nna ich zrušenie.\n\n9. Uviedol tiež, že správne súdnictvo slúži na poskytnutie ochrany pred nezákonnosťou, ktorou správne\norgány zasahujú do práv a právom chránených záujmov právnych subjektov. Nie je zmyslom tejto\nochrany náprava dielčích chýb a nedostatkov rozhodnutí, či predchádzajúcich konaní alebo formálnych\npochybení, ktorých nápravou nemožno dosiahnuť zmenu správneho rozhodnutia. V preskúmavaných\nprípadoch nebolo preukázané splnenie podmienok na aplikáciu § 49 zákona o DPH, na základe ktorého\nsi žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty, čo žalovaný (ako aj správca dane) vyhodnotil ako\nporušenie tohto ustanovenia zo strany žalobcu.\n10. Krajský súd neakceptoval ani námietku žalobcu, že žalovaný nevychádzal z preukázaných\nkontrolných zistení, ale z pochybností. Z námietky vyplýva, že žalobca nesúhlasil s hodnotením dôkazov\npredkladaných žalobcom a vykonaných správcom dane. Krajský súd mal za to, že takýto nesúhlas\nnespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Nemožno nič vytknúť správnej úvahe, ktorou\nžalovaný hodnotil dôkazy predkladané žalobcom ako také, ktoré sú formálnymi podmienkami, najmä\nfaktúry na odpočítanie DPH, ale nie sú ešte dôkazom o tom, že plnenie uvedené na faktúrach bolo aj\nreálne uskutočnené tak, ako je uvedené na faktúre, a teda, že ho dodal ten dodávateľ, ktorý dodanie\ntovaru, resp. dodanie služby vyfakturoval. Žalovaný vychádzal z kontrolných zistení a vykonaného\ndokazovania. Nie je úlohou žalovaného, resp. správcu dane preukazovať, že niektorá z podmienok\nvyžadovaná zákonom splnená nebola. Naopak, jeho úlohou je zistiť a preveriť skutočnosti rozhodné pre\nsprávne určenie dane. Ako vyplýva z § 24 daňového poriadku, dôkazné bremeno je na daňovníkovi.\nTen musí preukázať, že všetky podmienky vyžadované zákonom o DPH na uplatnenie odpočtu boli\nsplnené. V preskúmavaných prípadoch bolo úlohou žalobcu preukázať, že služby, ktoré boli predmetom\nfakturácie, boli reálne vykonané, a to dodávateľom uvedeným na faktúre.\n11. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku, že správca dane nemohol od žalobcu požadovať\niné doklady ako tie, ktoré mu ukladá viesť všeobecne záväzný právny predpis. Táto námietka nebola\nkonkrétna. Žalobca neuviedol, ktorý konkrétny doklad alebo evidenciu, ktorá bola správcom dane v\npriebehu daňovej kontroly od neho požadovaná, je takým dokladom alebo takou evidenciou, ktorú nie\nje povinný uchovávať (napr. v zmysle zákona o účtovníctve) a jednak nie je zrejmé, aký vplyv to malo\nmať na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy,\nktoré by preukazovali reálne uskutočnenie plnenia, ktoré bolo fakturované dodávateľom, ktorý tieto\nfaktúry vystavil. Požiadavka žalovaného, resp. správcu dane, aby žalobca predložil dôkazy o tom, že boli\nsplnené podmienky na odpočet DPH, je požiadavkou v súlade so zákonom. Je na daňovníkovi, aby si\nzabezpečil dostatok dôkazov o tom, že boli splnené podmienky, za ktorých je oprávnený uplatniť odpočet\nDPH. Práve preto, že žalobca nezodpovedá za konanie alebo nekonanie, plnenie povinností alebo\nneplnenie povinností svojho dodávateľa, je jeho úlohou, aby si zabezpečil dostatok dôkazov, ktorými\nbude vedieť preukázať, že podmienky na odpočet DPH vyžadované zákonom o DPH boli splnené.\n12. Krajský súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ\nk výkladu Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej\nhodnoty, podľa ktorých možno odoprieť právo na odpočet DPH tomu platiteľovi, ktorý musel vedieť\no podvode vo vzťahu k tejto dani na strane svojho dodávateľa alebo predchádzajúceho dodávateľa,\ntak takéto rozhodnutie nemá žiadnu skutkovú spojitosť s prejednávanými prípadmi. V danom prípade\nboli napadnuté rozhodnutia založené na tom, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné plnenie od svojho\ndodávateľa uvedeného na faktúre prijal. Uvedená judikatúra sa vzťahuje k takým prípadom, kde nie je\nsporné, že daňovník zdaniteľné plnenie prijal a v takom prípade, keď je toto preukázané, možno odoprieť\nuplatnenie práva na odpočet DPH vtedy, keď správca dane preukáže, že daňovník vedel alebo musel\nvedieť o podvode na strane jeho dodávateľa. V tomto prípade neboli rozhodnutia založené na tom, že\nniekto v rade dodávateľov žalobcu podvádzal, ale na tom, že žalobca nepreukázal, že fakturované práce,\nresp. tovar dodali jeho dodávatelia uvedení na faktúrach.\n13. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal, keďže v konaní úspešný nebol.\n14. Žalobca podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal\nzrušenia rozsudku krajského súdu a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že\nrozhodnutie krajského súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.\n\n15. Uviedol, že záver správcu dane, podľa ktorého nebolo preukázané, že fakturované práce a dodávky\nuskutočnil žalobca alebo jeho dodávatelia je v rozpore s vykonanými dôkazmi, pretože odberatelia\njednoznačne potvrdili, že fakturované práce a dodávky boli vykonané žalobcom. Podľa žalobcu správca\ndane opomenul vyhodnotiť niektoré vykonané dôkazy, ktoré preukazujú reálne dodanie prác a služieb\nz dodávateľských faktúr, pri ktorých mu neuznal nárok na odpočet DPH. Jedná sa o potvrdené\nsúpisy vykonaných prác tvoriace prílohu faktúr a zmluvy medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou\nARMOVOSTAV, s.r.o. Ďalšie dôkazy správca dane síce vymenoval a uviedol ich obsah, avšak neuviedol\nhodnotenie týchto dôkazov. Tieto dôkazy pritom preukázali, že žalobca zdaniteľné plnenia svojich\ndodávateľov ďalej odovzdal svojim odberateľom. Správca dane vykonával zisťovanie v spoločnostiach,\ns ktorými nemal žalobca ani jeho dodávatelia žiadne právne ani účtovné vzťahy. Ak správca dane\ndospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie plnení dodávateľmi uvedenými vo\nfaktúrach, potom mal uviesť, čím je toto jeho tvrdenie preukázané, pretože jeho záver musí vychádzať z\npreukázaných kontrolných zistení a nie len z pochybností. Jeho postup považoval žalobca z uvedeného\ndôvodu za svojvoľný a nepreskúmateľný.\n16. Žalobca ďalej uviedol, že vo výroku napadnutých rozhodnutí, ako aj v ich dôvodoch absentuje právne\nodôvodnenie daňovej povinnosti žalobcu, pričom správca dane neuviedol hmotnoprávne ustanovenia,\npodľa ktorých mala daňovému subjektu vzniknúť daňová povinnosť. Keďže správca dane svoje\nrozhodnutia neodôvodnil, zasiahol do práv žalobcu. Zdôraznil, že nemôže niesť zodpovednosť za to,\nže spoločnosť TNŽ, s.r.o., resp. jej zástupca nemal v čase výsluchu účtovné doklady. Žalobca nemohol\novplyvniť a ani predvídať, akú dokumentáciu budú mať a aké vyjadrenia urobia jeho dodávatelia po\nuplynutí rokov od zdaniteľného plnenia. Takisto nie je schopný zabezpečiť, aby priznali DPH na výstupe.\nV tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie pri aplikácii smernice č. 2006/112.\n17. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutí, ktorými žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu\ndane, neumožňuje preskúmať jeho myšlienkový pochod, ktorý ho viedol k prijatému záveru. Predmetné\nrozhodnutia považuje za arbitrárne, v rozpore s požiadavkou § 63 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný\nvo svojich rozhodnutiach nespomenul niektoré z dôkazov predložených žalobcom na podporu svojich\ntvrdení, a to potvrdené súpisy vykonaných prác tvoriace prílohu dodávateľských faktúr a zmluvy\nmedzi žalobcom a jeho dodávateľom (spoločnosťou ARMOVOSTAV, s.r.o.). Mal za to, že zdaniteľné\nplnenia sú preukázané účtovnými dokladmi, a to faktúrami, úhradami, ako aj zmluvnými vzťahmi,\npreberacími protokolmi, výpoveďami dodávateľov i odberateľov, ktorí potvrdili existenciu predmetov\nplnenia, pričom títo nemohli vedieť, kto zamestnáva robotníkov, ktorí prácu v konečnom dôsledku\nvykonali. Odberateľ nemusí poznať subdodávateľov dodávateľa alebo jeho zamestnancov. Žalobca\nuviedol, že v prípade evidencie vstupov do spoločnosti Meta Tissue Slovakia s.r.o., kde sú zaznamenané\nlen vstupy zamestnancov spoločnosti YUSLO s.r.o. a Siemens, s.r.o., na vstupné karty týchto spoločností\nvstupovali aj subdodávatelia, teda aj pracovníci TNŽ s.r.o. Predmetné vysvetlenie žalovaný vôbec\nnezohľadnil. Ak správca dane poukazoval na pracovné listy a montážne denníky spoločnosti Siemens\ns.r.o. s tým, že na nich nie je uvedený nikto zo spoločnosti TNŽ s.r.o., k tomuto žalobca uviedol, že\nspoločnosť Siemens s.r.o. mala na zákazke aj vlastných zamestnancov, ktorí komunikovali s konečným\nodberateľom za spoločnosť Siemens s.r.o., ktorá bola hlavným dodávateľom. Nebol preto dôvod, aby\ntak robili aj zamestnanci subdodávateľa, s ktorým konečný odberateľ nemal zmluvný vzťah. Montážne\ndenníky viedli len generálny dodávateľ s konečným odberateľom a nie celá reťaz subdodávateľov.\nŽalobca predložil správcovi dane dôkazy, ktoré sa bežne evidujú pri obchodnej činnosti v danom\npodnikateľskom odvetví, iné dôkazy nemal dôvod zhromažďovať. Daňový subjekt nemôže očakávať, že\nsprávca dane bude od neho požadovať iné podklady, ako mu ukladá všeobecne záväzný predpis a jeho\npostup je preto nepredvídateľný a nesplniteľný.\n18. Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom krajského súdu, ktorý považoval hodnotenie dôkazov\nžalovaným za dostatočné. Pokiaľ krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že žalobca v daňovom\nkonaní nenavrhol ako dôkaz vyhodnotiť poznatky správcu dane o tom, ako si dodávatelia žalobcu plnili\npovinnosti ohľadom DPH, a preto nebol žalovaný povinný takýto dôkaz vykonať, toto jeho konštatovanie\npovažuje žalobca za nesprávne. V danom prípade sa jednalo o údaje, ktoré žalovaný ako správca\ndane pozná zo svojej činnosti a ak tieto informácie nezohľadnil, postupoval podľa žalobcu v rozpore s\nustanovením § 3 ods. 1 a 3 daňového poriadku. V danom prípade žalovaný na základe svojej správnej\núvahy zaťažoval žalobcu dôkazným bremenom nad rámec povinných evidencií, čo je nepredvídateľné a\nnedemokratické, v rozpore s princípom právneho štátu. Pod sankciou dôkaznej tiesne nútil žalobcu, aby\n\nsi pre potreby žalovaného zabezpečoval dôkazy o zdaniteľných plneniach nad rámec povinnej účtovnej\ndokumentácie.\n19. Čo sa týka konštatovania krajského súdu, že neuvedenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého\nžalovaný rozhodol, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, toto považoval žalobca za nesprávne\nprávne posúdenie veci krajským súdom. Zdôraznil, že konkrétne ustanovenie právneho predpisu je\npovinnou náležitosťou výroku rozhodnutia a ak ho rozhodnutie neobsahuje, je nezákonné. Za nesprávny\npovažoval žalobca aj konštatovanie krajského súdu, že citované rozhodnutia Súdneho dvora Európskej\núnie k výkladu smernice Rady č. 2006/112/ES sa nevzťahujú na daný prípad.\n20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti súhlasil s napadnutým rozsudkom krajského súdu a\ntrval na svojom stanovisku k žalobám žalobcu.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n22. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci\nvyrubenia rozdielu DPH za zdaňovacie obdobia január až jún 2011.\n23. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n24. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n28. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n29. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n30. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa\nberie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n31. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\n\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n32. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n33. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n34. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n35. Podľa ust. § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n36. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a\nsúdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.\n37. Hlavným dôvodom podanej kasačnej sťažnosti bol nesúhlas s právnym názorom daňových orgánov\na krajského súdu, podľa ktorých sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia\npodmienok na odpočet DPH za kontrolované obdobia a nedostatok výrokovej časti rozhodnutí správcu\ndane. V danom prípade bol predmetom súdneho prieskumu postup a rozhodnutia správcu dane a\nžalovaného týkajúce sa zdaňovacích období január až jún 2011, ktoré boli vydané na základe zistení\ndaňovej kontroly začatej dňa 23. októbra 2012.\n38. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy\nštátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nSpôsob dokazovania v daňovom konaní upravuje § 24 daňového poriadku.\n39. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\nVzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci\ndaňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex\nlege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže\" § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené\ns dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu\ndane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho\ndvora Európskej únie. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane\ndbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je\npritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n40. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo\nveci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno\nje na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 24 daňového poriadku v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona\n\nč. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok\nnárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý\nsi aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné\nbremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nuznaný ako oprávnený\".\n41. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy\na na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť\n(keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za\ndobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý\nnárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.\nPrávo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia\nboli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte\na dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom.\n42. Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis správnych orgánov, vyplýva,\nže v kontrolovanom zdaňovacom období január 2011 nebolo žalobcovi uznané odpočítanie dane z\nfaktúry dodávateľa ARMOVOSTAV s.r.o. vo výške 1.033,17 Eur za dodanie lešenárskych prác v Mondi\nSCP s.r.o. Za mesiac február 2011 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr\nod spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o. za „práce za február 2011\" vo výške 1.092 Eur a od spoločnosti TNŽ\ns.r.o. za „lešenárske práce\" vo výške 1.747,47 Eur. Za mesiac marec 2011 si žalobca uplatnil odpočítanie\nDPH na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o. za „práce za marec 2011\"\nvo výške 3.778,23 Eur a za „poradenské a odborné služby\" vo výške 4.344 Eur a od spoločnosti TNŽ\ns.r.o. za „kontrolnú činnosť\" vo výške 11.166,94 Eur, za „lešenárske práce\" vo výške 1.085 Eur a za\n„kontrolnú činnosť\" vo výške 1.450 Eur. V zdaňovacom období apríl 2011 si žalobca uplatnil odpočítanie\nDPH vo výške 1.052,40 Eur na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o. za\n„práce za apríl 2011\" a od spoločností TNŽ s.r.o. za „lešenárske práce\" vo výške 2.472,93 Eur a za\n„kontrolnú činnosť\" vo výške 710 Eur a na základe dodávateľskej faktúry od spoločnosti JALUM TRANS\ns.r.o. za „dodávku stropných svietidiel\" vo výške 190,50 Eur. Za mesiac máj 2011 si žalobca uplatnil\nodpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti TNŽ s.r.o. za „stavebné a lešenárske\npráce\" vo výške 5.603,95 Eur, za „elektroinštalačné práce\" vo výške 78,20 Eur a za „kontrolnú činnosť\"\nvo výške 650 Eur. Za mesiac jún 2011 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH na základe dodávateľských\nfaktúr od spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o. za „práce jún 2011\" vo výške 1.257,10 Eur a od spoločnosti\nTNŽ s.r.o. za „stavené a elektromontážne práce\" vo výške 13.777,36 Eur, za „spracovanie podkladov\"\nvo výške 19.299,55 Eur a za „kontrolnú činnosť\" vo výške 3.100 Eur.\n43. Kasačný súd z predloženého spisu zistil, že spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o. mala práce pre žalobcu\nvykonať subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti TNŽ s.r.o. Spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o.\nnemá zamestnancov, neeviduje nákupy materiálu, nemá skladové priestory a je personálne prepojená\nso žalobcom (konateľ bol tá istá osoba - H. S.). I. U., bývalý konateľ spoločnosti TNŽ s.r.o., pri výsluchu\nsvedka síce formálne potvrdil vystavenie faktúr za dodanie prác pre spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o.,\nale doklady nemal k dispozícii, nevedel uviesť, ktorí dodávatelia vykonali práce a nevedel uviesť ani\niné skutočnosti a rovnako tak predložiť dôkazy preukazujúce reálne dodanie prác. Z vykonaného\ndokazovania správcu dane vyplýva, že jednotlivé odberateľské spoločnosti síce potvrdili dodanie prác,\nale nevedeli potvrdiť, či práce boli dodané žalobcom alebo jeho subdodávateľmi, nevedeli reálne\npreukázať a potvrdiť, že sa predmetných prác zúčastnil žalobca alebo jeho subdodávatelia. Taktiež zo\nzistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť JALUM TRANS s.r.o. je nekontaktná, nepredložila žiadne\ndôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov so žalobcom a neučinil tak ani žalobca.\n44. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie dopytmi na žalobcom deklarovaných konečných\nodberateľov. Vypočutím ich zástupcov sa nepodarilo preukázať, že práce, ktoré prevzali od žalobcu\nboli vykonávané inými subjektmi, a to dodávateľmi žalobcu. V spleti vzájomných dodávateľsko odberateľských vzťahov sa dokazovaním vykonaným správcom dane nepodarilo odstrániť pochybností\no žalobcom tvrdených zdaniteľných plneniach a vzniku nároku na odpočet DPH tak, ako to žalobca\n\npreukazoval formálnymi dokladmi. Žalobca preto neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepodarilo\nsa mu v daňovom konaní odstrániť dôvodné pochybnosti správcu dane o skutočnom obsahu jeho\nprávnych úkonov. Bolo na daňovom subjekte (žalobcovi), aby dokázal pri neprehľadnom spôsobe\nsvojej podnikateľskej činnosti presvedčiť správcu dane, že formálne účtovné doklady zodpovedajú\nsvojim obsahom reálnemu plneniu. Ak žalobca vstupoval do spleti komplikovaných dodávateľsko\n- odberateľských vzťahov (v niektorých konateľ H. S. vystupoval ako zástupca dodávateľa a aj\nodberateľa), pre prípad následnej kontroly si mal zabezpečiť dostatok preukazných dôkazov, na\nzáklade ktorých by sa dalo podrobne preveriť, či napr. špecializované práce v oblasti elektrických\nzariadení, na ktoré je potrebné mať nielen potrebnú kvalifikáciu, ale musia byť splnené aj podmienky\npodľa vyhlášky č. 508/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a\nochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými\na ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia,\nvykonávali konkrétni, spôsobilí zamestnanci. Žalobca ani jeho dodávatelia (ARMOVOSTAV s.r.o. a\nTNŽ, s.r.o.) nepreukázali, že by na vykonávanie konkrétnych špecializovaných činností mali personálne\nzabezpečenie. V prípadoch, ak dodávateľ zabezpečil (podľa výpovedí odberateľov) aj dodávku\nmateriálu, neboli preukázané vynaložené náklady na ich zaobstaranie.\n45. Nezodpovedá poctivému obchodnému vzťahu, ak si dodávateľ alebo odberateľ nezabezpečí doklady\npotrebné aj pre prípady vzniku uplatnenia zodpovednosti za vady dodávky. Je povinnosťou každej\nzmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku\nrozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadom obchodného\npartnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá dodávku vykoná. Žalobca ku kontrole nepredložil\nžiadne dôkazné prostriedky, ktorými by vedel jasne, zrozumiteľne a najmä preukazne potvrdiť, že\npráce vyúčtované formálnymi dokladmi, boli skutočne realizované tak, ako to tvrdil. Žiadnym spôsobom\nneidentifikoval osoby, ktoré dodávky realizovali, neuviedol okolnosti ich realizácie, informácie týkajúce sa\nobchodného partnera - skutočného realizátora dodávok si dostatočne neoveril, čo v kontexte zistených\nskutočností vzbudzuje dôvodné pochybnosti, či mu tovar, resp. službu dodal ním tvrdený dodávateľ platiteľ DPH a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie DPH, boli vystavené platiteľom tejto dane.\nTáto jeho dôkazná povinnosť vyplýva z ustanovenia § 24 daňového poriadku. Kasačný súd nezistil, že\nby správca dane vyžadoval od žalobcu povinnosti nad rámec zákona.\n46. Žalobca na základe týchto skutkových zistení preto dostatočným spôsobom nepreukázal skutočnosti,\nktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení\na vyúčtovaní, a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania.\nJe nespornou skutočnosťou, že žalobca nepreukázal vierohodnosť a správnosť povinných evidencií a\nzáznamov ním vedených a svojím konaním (nevysvetlil požadované skutočnosti) neumožnil preveriť\nvšetky skutočnosti týkajúce sa predmetných zdaniteľných obchodov.\n47. Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými\nhmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem\niného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať\nprostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového\nkonania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie odpočtu DPH. Zásada\nobjektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť\ndokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu\nohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko\ndaňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie\na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu\na schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii.\n48. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov\npodľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať na čo najúplnejšie\nzistenie potrebných skutočností, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených\nskutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho\nuváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.\n\n49. Možno sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu, že žaloby neboli dôvodné, pretože žalovaný\nsa v rámci žalobami napadnutého odvolacieho správneho konania riadne vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobcu a svoje rozhodnutia odôvodnil logickým zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu\nk vykonanému dokazovaniu a postupu správcu dane s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a\nprocesné ustanovenia daňových predpisov. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje\nžiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu, ktorý sa riadne a vecne správne vysporiadal aj s procesnými námietkami.\nKasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n50. Právne závery kasačného súdu sú totožné so závermi prijatými v obdobnej veci Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/8/2016 zo dňa 24. januára 2018.\n51. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý\nnemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§\n467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný\nsúd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a\nv súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1\nv spojení s § 168 SSP).\n52. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139\nods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}