{"guid": "1b2e30b6-e7fa-4b2f-ae16-259b40e5258f:6ab82994-4e01-417e-ad8d-92508e64dc34", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6015200953.2", "spisova_znacka": "7Sžo/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/1/2019 z 29. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2020, sp. zn. 7Sžo/1/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6015200953.2", "identifikacne_cislo": "6015200953", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2020-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "nazov": "§ 492 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ab82994-4e01-417e-ad8d-92508e64dc34", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6015200953.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6015200953.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6015200953.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/1/2019\n6015200953\n29. 01. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:6015200953.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: W TOWER, s. r. o., so sídlom Dr.\nJanského 477/4, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 44 803 753, zastúpený JUDr. Tomášom Rosinom,\nadvokátom a konateľom advokátskej kancelárii JUDr. Tomáš Rosina s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici,\nKukučínova 20, IČO: 47 246 731, proti odporcovi: Mesto Žiar nad Hronom, ul. Š. Moysesa č. 46, 965 19\nŽiar nad Hronom, zastúpené Mgr. Romanom Šulhánekom, advokátom so sídlom v Martine, Ambra Pietra\n10645/17, za účasti Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka 1513/55, 965 01 Žiar\nnad Hronom, IČO: 36 042 544, zastúpený: Capitol Legal Group, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom\nKollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 47 257 211, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu č. 2013/2015, O 18154/2015 zo dňa 24. júna 2015, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. decembra 2018 č. k. 23Sp/60/2015-172, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. decembra\n2018 č. k. 23Sp/60/2015-172 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 20. decembra\n2018 č. k. 23Sp/60/2015-172, postupom podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 24.06.2015\nčíslo 2013/2015 O 18154/2015, ktorým odporca podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej\nenergetike v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľa o vydanie záväzného stanoviska\no súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej\nenergetiky.\n2. Z dôvodov uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd preskúmal zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu v intenciách právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 657/2004 Z. z. o tepelnej\nenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike alebo zákon č. 657/2004\nZ. z.“), postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov\na dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť, keď námietky navrhovateľa\nuvedené v opravnom prostriedku neboli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu.\n3. Krajský súd poukázal na právnu úpravu zákona č. 657/2004 Z. z. a argumentáciu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, na základe ktorej najvyšší súd ustálil právny záver o potrebe zrušenia\npredchádzajúceho prvostupňového rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/60/2015-82\nz 10.02.2016, konštatovaný v uznesení č. k. 7Sžo/59/2016 zo dňa 30. mája 2018.\n\n4. Krajský súd vyhodnotil, že plynová kotolňa je sústavou tepelných zariadení, tak ako to uviedla\nzúčastnená osoba podľa § 2 písm. l) zákona č. 657/2004 Z. z. zariadenia na výrobu rozvod alebo\nspotrebu tepla. Uviedol, že zariadením na výrobu tepla sa podľa § 2 písm. c) zákona rozumie zariadenie,\nktoré slúži na premenu rôznych foriem energie na teplo; zahŕňa stavebnú časť a technologické\nzariadenie. Je pritom nepochybné, že plynový kotol takýmto zariadením na výrobu tepla je, čo napokon\nvyplýva aj so samotnej projektovej dokumentácie, kde sa uvádza, že „projekt rieši návrh nového zdroja\nvykurovania tepla“, pokiaľ nejde o výstavbu novej sústavy tepelných zariadení, ale len o zmenu a\núpravu existujúcej, konanie o vydanie záväzného stanoviska sa vyžaduje aj pri existujúcich sústavách\ntepelných zariadení, pričom do úvahy treba brať celú existujúcu sústavu tepelných zariadení a nielen\nzariadenia na výrobu tepla, ktoré do sústavy tepelných zariadení sa pripája ako nové. Za sústavu je\npritom nevyhnutné považovať vzájomne prepojené zariadenia na výrobu, rozvod a spotrebu tepla. V\nprípade výstavby plynového kotla považoval za potrebné poukázať na to, že navrhovateľ deklaruje účel\ntohto zariadenia ako záložný zdroj tepla pre prípad výpadku dodávky tepla zo systému centralizovaného\nzásobovania, pričom kotol je inštalovaný v existujúcom systéme ústredného kúrenia, t. j. v existujúcej\nsústave tepelných zariadení.\n5. Podľa názoru krajského súdu sústavou tepelných zariadení nie je len zariadenie slúžiace na rozvod\ntepla, ale aj zariadenie na spotrebu tepla alebo výrobu tepla, pričom plynový kotol je zariadením slúžiacim\nna výrobu tepla. Predmetné zariadenie je možné definovať ako zariadenie, v ktorom sa ohrieva voda\nna určitú maximálnu prípustná teplotu, a to buď spaľovaním pevných, kvapalných alebo plynných palív.\nJe to teda zariadenie slúžiace k výrobe teplej vody. Krajský súd na základe uvedeného si osvojil, že\nv predmetnej veci bola daná právomoc obce - odporcu rozhodovať o žiadosti o vydanie záväzného\nstanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v\noblasti tepelnej energie. Na uvedenej skutočnosti nič nemenila ani tá skutočnosť, že sa nejednalo o\nvýstavbu tepelných zariadení s cieľom podnikať, ale o výstavbu pre vlastnú potrebu. V tejto časti sa\nstotožnil s argumentáciou odporcu a zúčastnenej osoby.\n6. Podľa názoru krajského súdu povinnosť aplikovať § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. sa teda vzťahuje\naj na zámery výstavby zariadení na nepodnikateľský účel. Uvedený záver zároveň zodpovedá aj účelu\nkonania o vydanie záväzného stanoviska, ktorým je predovšetkým ochrana životného prostredia a\nochrana koncových odberateľov alebo konečných spotrebiteľov pred zvýšením nákladov za teplo, ktorým\nsa dodáva teplo z centralizovaného zásobovania teplom. Z tohto dôvodu krajský súd konštatoval, že v\ndanom prípade neabsentuje právomoc odporcu - obce postupovať podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004\nZ. z.\n7. Súčasne krajský súd mal za to, že odporca v danej veci vyhodnotil všetky hľadiská uvedené v § 12 ods.\n2 písm. a) až g) zákona o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. a v rámci zákonom dovolenej správnej\núvahy rozhodol tak, že žiadosť navrhovateľa o vydanie záväzného stanoviska zamietol. Vybudovaním\nnového zdroja na fosílne palivo by sa znižovala efektívnosť zdroja centralizovaného zásobovania teplom,\ndochádzalo by k znečisteniu životného prostredia a došlo by k zvýšeniu nárastu nákladov na teplo\nzostávajúcich odberateľov tepla. Z tohto dôvodu mal krajský súd za to, že odporca pri vydaní svojho\nzáväzného stanoviska riadne preskúmal všetky aspekty povolenia nového zdroja tepla.\n8. Krajský súd po preskúmaní veci, po oboznámení sa s administratívnym spisom a so stanoviskami\núčastníkov konania, ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľa nebolo možné vyhovieť. Krajský súd uviedol, že na uvedenom konštatovaní nič nemenila\nžiadna z námietok v odvolaní, ktoré neboli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto\nsprávny súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa § 250q ods. 3 OSP.\n9. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že\núčastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný.\nII.\nOdvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu\n10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov,\nže v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. d) OSP, nakoľko súd prvého stupňa dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP) a podľa § 205 ods. 2\npísm. a/ OSP došlo k vade v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne\n\nvec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil\nskutkový stav. Navrhoval, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu podľa § 220 OSP zmenil tak, že\nrozhodnutie odporcu č. 2013/2015, O 18154/2015 zo dňa 24.06.2015 zruší a vec vráti na ďalšie konanie,\nalternatívne, aby podľa § 221 OSP napádané rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie.\n11. V dôvodoch odvolania navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že krajský súd na základe zrušujúceho\nrozhodnutia najvyššieho súdu prevzal vo svojich právnych úvahách právne názory najvyššieho súdu,\npričom opomenul skutočnosť, že odvolanie navrhovateľa voči napádanému rozhodnutiu odporcu\nbolo podané z úplne iného dôvodu. Navrhovateľ namietal, že dôvodmi, pre ktoré podal odvolanie\nproti rozhodnutiu odporcu, sa krajský súd nezaoberal, čím boli upreté jeho práva na zhodnotenie\njeho argumentácie už na súde prvej inštancie. Dôvodil, že písomným podaním upozorňoval krajský\nsúd, že skutočnosti preukazujúce nezákonný postup odporcu neboli predmetom prieskumnej činnosti\nNajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sžo/59/2016, nakoľko krajský súd pôvodne\nzrušil rozhodnutie odporcu na základe skutočností, ktoré nenapádal a Najvyšší súd sa zaoberal\njedine týmito dôvodmi. Skutkový stav popísaný na str. 9-10 napádaného rozsudku nezodpovedá\nobsahu spisu a ani právnej argumentácii navrhovateľa. Navrhovateľ zdôraznil, že Najvyšší súd\nSR v rozhodnutí 7Sžo/59/2016 zaviazal krajský súd, aby sa vysporiadal so zásadnými námietkami\nuvedenými v navrhovateľom podanom opravnom prostriedku. Vytýkal krajskému súdu, že uvedený\npokyn nerešpektoval.\n12. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ by predstavoval alternatívu k\nodoberaniu tepla voči systému CZT (centralizované zásobovanie teplom; pozn. súdu), tak podaná\nžiadosť o vydanie záväzného stanoviska je odporcom zamietaná z dôvodu nesúladu s koncepciou\nrozvoja tepelného hospodárstva mesta v tepelnej energetike. Uviedol, že predmetná koncepcia\nneobsahuje ustanovenie, ktoré by jasne a jednoznačne bránilo odporcovi vo vydaní súhlasného\nstanoviska so zámerom vybudovať individuálny zdroj tepla pre konkrétneho spotrebiteľa. Striktný výklad\na aplikácia predmetnej koncepcie svedčí o tom, že žiadny záujemca o vybudovanie vlastného zdroja\ntepla nemôže zámer zrealizovať, pretože mesto jeho prípadnú žiadosť zamietne. Zamietnutie žiadosti\npritom nie je ničím bližšie odôvodnené a nie je podmienené žiadnymi objektívnymi kritériami. Z dôvodu\npresadzovania systému CZT nemajú spotrebitelia tepla v meste Žiar nad Hronom možnosť slobodne si\nvybrať dodávateľa tepla. Rozhodnutie odporcu tak obmedzuje súťaž na danom trhu a spoločnosť Veolia\nEnergia Žiar nad Hronom, s.r.o. tak získala v dôsledku konania odporcu súťažnú výhodu. Navrhovateľ\npoukazom § 140b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), podľa ktorého je dotknutý orgán oprávnený\nuplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom uviedol, že v\nzáväznom stanovisku je povinný uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje\nsvoju pôsobnosť a údaj, či záväzným stanoviskom nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa\nzákona. Navrhovateľ tiež poukazoval na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja Slovenskej republiky č. 07187/2014/B622-SV/04874 zo dňa 03.02.2014, na základe ktorého\nje dodávateľ tepla vystupujúci v konaní podľa stavebného zákona ako dotknutý orgán oprávnený na\nvydanie záväzného stanoviska len v rozsahu, čo povolením predmetnej zmeny stavby v prípade, že\nsa nachádza v ochrannom pásme a nebude ohrozená sústava tepelných zariadení, najmä plynulosť\na bezpečnosť jej prevádzky a údržby. Iné ustanovenie zákona o tepelnej energetike neupravuje práva\nvlastníka sietí a zariadení technického vybavenia územia, ktorý je držiteľom povolenia na rozvod tepla, vo\nvzťahu ku konaniu stavebného úradu. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že vychádzajúc z uvedeného stanoviska\ndotknutého orgánu, v ktorom uplatňuje požiadavky odlišného charakteru ako umožňuje § 36 ods.\n7 zákona o tepelnej energetike, nie je možné považovať za záväzné stanovisko. Vyslovil názor, že\nodporcovi uniklo, že pripomienky spoločnosti Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o., v konaní o vydanie\nzáväzného stanoviska na základe žiadosti navrhovateľa neobsahujú údaje v zmysle § 140b ods. 2\nstavebného zákona, keď po obsahovej stránke Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o. uplatňovala\nodlišné námietky, ako jej umožňuje § 36 ods. 7 zákona o tepelnej energetike. Námietku, týkajúcej sa\nobáv Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o. o obmedzení, alebo zastavení odberu tepla zo systému CZT\npovažoval navrhovateľ za obchodnú záležitosť dodávateľa a odberateľa tepla, ktorá nie je a nemôže\nbyť predmetom správneho konania.\n13. Záverom navrhovateľ dôvodil, že v opravnom prostriedku tiež poukazoval na rozhodnutie\nOkresného úradu v Banskej Bystrici odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 14.07.2014 č. OU-\n\nBB-OVBP2-2014-025038-KB, ktoré sa týkalo bytového domu Jadran, v ktorom mesto Žiar nad\nHronom postupovalo inak ako v prípade navrhovateľa. Uviedol, že v prípade „Bytového domu Jadran“\nodporca nevidel problém v odpojení zo systému CZT a v prípade navrhovateľa, v identickej situácii\npokiaľ ide o odpojenie CZT, odporca postupoval inak. Namietal, že krajský súd sa ani uvedenou\nnámietkou nezaoberal a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nijak nevysporiadal s existenciou iného\nrozhodnutia odporcu v identickej veci.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\n14. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním z 01. júla 2019. Navrhoval, aby najvyšší súd\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. decembra 2018 č. k. 23Sp/60/2015-172 potvrdil.\n15. V dôvodoch vyjadrenia odporca nesúhlasil s dôvodmi navrhovateľa uvedenými v odvolaní. Uviedol,\nže povinnosťou krajského súdu bolo vysporiadať sa iba s tými námietkami, ktoré majú z pohľadu\nprebiehajúceho súdneho sporu zásadný charakter. Mal za to, že podstatnými skutočnosťami pre\nposúdenie a rozhodovanie súdu boli otázky súvisiace s právomocou odporcu a vyhodnotením všetkých\nhľadísk správnej úvahy podľa zákona o tepelnej energetike, s ktorými sa krajský súd v rozhodnutí\npodrobne zaoberal. Nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľa ohľadne neúplne zisteného skutkového\nstavu veci. Domnieval sa, že v danom prípade ide o pomerne jednoduchý prípad a podstatné sa javí\nprávne posúdenie veci. V súvislosti s obmedzovaním hospodárskej súťaže uviedol, že účelom konania\no vydanie záväzného stanoviska je predovšetkým ochrana životného prostredia a ochrana koncových\nodberateľov pred zvýšením nákladov za teplo zo systému CZT. Vybudovaním nového zdroja na fosílne\npalivo by sa znížila efektivita uvedeného systému, dochádzalo by k znečisťovaniu životného prostredia\na zvýšili by sa náklady na teplo zostávajúcich odberateľov. Vyjadril nesúhlas s interpretáciou postupu\nnavrhovateľa v konaní, ktoré predchádzalo súdnemu sporu. Uviedol, že pripomienky dotknutého orgánu\nsú súčasťou spisového materiálu a tvoria podklad vydaného rozhodnutia, čo však neznamená, že\nodporca automaticky vychádzal z uvedených pripomienok, keďže pre posúdenie veci boli podstatné\nzákonné požiadavky ako potreba nových zdrojov tepla, ochrana životného prostredia, vplyvy na\nhospodárnosť a energetickú efektívnosť dotknutých sústav a podobne. Skutočnosť, či boli pripomienky\nspoločnosti Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o. uplatnené v súlade so zákonom, považoval pre\nposúdenie súdneho sporu za irelevantné. V súvislosti s rozhodovaním vo veci „Bytového domu Jadran“\nodporca uviedol, že v uvedených prípadoch o identickú situáciu zjavne nejde a ani o úplne totožnú\nsituáciu z dôvodu iných faktorov vplývajúcich na posúdenie (účel nového zdroja vykurovania, typ paliva,\ntechnické parametre a pod.) ísť nemôže. V danej súvislosti odporca poukázal na skutočnosť, že pri\nposúdení veci môže využívať zákonom dovolenú správnu úvahu.\nIV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka konania k odvolaniu navrhovateľa\n16. Ďalší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním z 28. mája 2019. Navrhoval, aby najvyšší\nsúd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. decembra 2018 č. k. 23Sp/60/2015-172 potvrdil\na priznal mu náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.\n17. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že odôvodnenie odvolania je totožné s dôvodmi, ktoré navrhovateľ\nuviedol v podaní označenom ako Odvolanie - doplnenie zo 04. októbra 2015. Poukázal na skutočnosť,\nže navrhovateľ podal opravný prostriedok na krajskom súde dňa 27.05.2015, pričom všetky skutočnosti\nuvedené v odvolaní (proti rozsudku krajského súdu; pozn. súdu) namietal až v doplnení odvolania, ktoré\nbolo súdu doručené dňa 06.10.2015, evidentne po uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku\npodľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 250m ods. 1 a 2 OSP Nové\nskutočnosti uvádzané navrhovateľom predstavujú doplnenie odvolania, na ktoré platí v zmysle § 250m\nods. 2 OSP rovnaká 30-dňová lehota ako pre odvolanie samotné, ktorá v čase podania doplnenia celkom\nzrejme uplynula. Tvrdil, že vzhľadom na uvedené nemožno na doplnenie odvolania prihliadať a nebolo\npovinnosťou krajského súdu sa s týmito skutočnosťami vysporiadať.\n18. Námietku navrhovateľa, ktorou namietal nedovolenú súťažnú výhodu, účastník konania považoval\nza vecne nesprávnu. Tvrdil, že trh so zásobovaním tepla a teplou úžitkovou vodou podlieha prísnej\nvecnej a cenovej regulácii. Nesystémové odpájanie sa od systémov CZT môže viesť k znižovaniu\n\nefektivity prevádzky a k nárastu záťaže odberateľov, ktorí zostávajú k systému pripojení. Poukázal na\nzmenu právnej úpravy účinnej od 01. mája 2014, ktorou boli sprísnené podmienky povoľovania nových\nzdrojov a bolo zavedené dvojstupňové konanie, najprv pred obcou v rámci konania o vydanie záväzného\nstanoviska o súlade výstavby s koncepciou tepelného hospodárstva a následne v štandardnom\nstavebnom konaní. Opätovne poukázal na usmernenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky\nč. 28970/2014-100-53071 zo dňa 02.12.2014, z ktorého vyplýva, že účelom priznania právomoci\nobciam je, okrem iného, vecná regulácia tepelnej energetiky vo všeobecnosti s cieľom ochrany záujmov\nodberateľov a konečných spotrebiteľov v obci. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že konanie o vydanie\nzáväzného stanoviska obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou\nrozvoja mesta v tepelnej energetike je samostatným správnym konaním, na ktoré sa neuplatňuje\nstavebný zákon. V uvedenom konaní mal postavenie účastníka konania a nie postavenie dotknutého\norgánu s právom podávania záväzných stanovísk, preto odporca, ako správny orgán, nemal žiadnu\nprávnu povinnosť námietky zohľadniť.\n19. Záverom poukázal na to, že k rozhodnutiu odporcu v identickej veci (kladné záväzné stanovisko v\nprípade odpojenia „Bytového domu Jadran“) sa už odporca vyjadril, v ktorom vyjadrení uviedol, že v\nuvedenom prípade sa jednalo o rozhodnutie odporcu vydané v stavebnom konaní, nie o postup mesta pri\nvydávaní záväzného stanoviska o súlade navrhovanej sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja\nobce v oblasti tepelnej energetiky podľa § 12 ods. 8 a § 31 písm. c) zákona o tepelnej energetike.\nIV.\nKonanie pred najvyšším súdom\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo v medziach podaného odvolania navrhovateľa (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods.\n1 OSP, § 492 ods. 1, 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP), a dospel k záveru, že odvolanie\nnavrhovateľa je dôvodné.\n21. Podľa § 492 ods. 1 a 2 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nOdvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n22. Predmetom súdneho prieskumu na najvyššom súde ako súde odvolacom v danej veci bol rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 20. decembra 2018 č. k. 23Sp/60/2015-172, ktorým krajský súd ako\nsúd prvého stupňa postupom podľa § 250q ods. 3 OSP potvrdil rozhodnutie odporcu č. 2013/2015, O\n18154/2015 zo dňa 24.06.2015.\n23. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,\nako aj konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal\nso zásadnými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. V\nprocese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis, na ktoré už poukázal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých\ndôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n24. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu mal preukázané, že predmetom\nsúdeho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie odporcu č. 2013/2015, O 18154/2015 zo dňa\n24.06.2015, ktorým odporca postupom podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej\nenergetike v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľa o vydanie záväzného stanoviska\no súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej\nenergetiky.\n\n25. Najvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu (odporcu) je určený rozsahom dôvodov uvedených v\nopravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac,\nže nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na\nsvojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\n26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné\npochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu\nje takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\n27. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v\nrozsahu odvolacích námietok odvolací súd mal preukázané, že krajský súd v procese súdneho\nprieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v zmysle\nprocesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku citovaných vyššie.\n28. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu po tom, čo Najvyšší súd\nuznesením z 30. mája 2018 sp. zn. 7Sžo/59/2016 zrušil jeho predchádzajúci rozsudok z 10. februára\n2016 č. k. 23Sp/60/2015-82 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n29. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení poukazom na právnu úpravu ustanovenú v zákone č. 657/2004\nZ. z., ktorú citoval, konštatoval, že... „sústavou tepelných zariadení nie je len zariadenie slúžiace na\nrozvod tepla, tak ako to konštatoval krajský súd vo svojom rozhodnutí, ale aj zariadenie na spotrebu\ntepla, alebo výrobu tepla, pričom plynový kotol je zariadením slúžiacim na výrobu tepla. Z uvedeného\nvyplýva, že v predmetnej veci bola daná právomoc odporcu rozhodovať o žiadosti o vydanie záväzného\nstanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce\nv oblasti tepelnej energetiky. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že sa nejednalo o výstavbu\nsústavy tepelných zariadení s cieľom podnikať, ale o výstavbu pre vlastnú potrebu, nakoľko názov\nDruhej časti zákona o tepelnej energetike v znení „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“ je jeho\nsúčasťou už od jeho prijatia, t. j. od 1. januára 2005. V tom čase zákona o tepelnej energetike vo\nsvojom § 1 ods. 2 iba ustanovoval, že predmetom podnikania 1) (odkaz na § 2 Obchodného zákonníka;\npozn. súdu) je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre odberateľa alebo konečného\nspotrebiteľa“. Najvyšší súd tiež konštatoval, že....“napriek tomu, že sa názov nezmenil, v priebehu\nnasledujúcich rokov, prijatými novelami - zákon č. 184/2011 Z. z. účinný od 1. júla 2011 a zákon č.\n100/2014 Z. z. účinný od 1. mája 2014, došlo ku zmene zákona v tom smere, že zákon v novom odseku\n3 začal vymedzovať aj činnosti, ktoré sa nepovažujú za predmet podnikania, pričom na ustanovenia\nObchodného zákonníka už neodkazoval. S tým zároveň súvisela aj zmena § 12 ods. 1 zákona č.\n657/2004 Z. z., ktorý v pôvodnom znení uvádzal, že o vydanie osvedčenia môže písomne požiadať\nfyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podnikateľom.1) (§ 2 Obchodného zákonníka v znení\nneskorších predpisov; pozn. súdu). Následnou už zmieňovanou novelou - zákon č. 100/2014 Z. z. bola\npodmienka podnikateľského statusu fyzickej osoby a právnickej osoby vypustená. Povinnosť aplikovať\n§ 12 zákona č. 657/2004 Z. z. sa teda vzťahuje aj na zámery výstavby zariadení na nepodnikateľský\núčel. Uvedený záver zároveň zodpovedá účelu konania o vydanie záväzného stanoviska, ktorým\nje predovšetkým ochrana životného prostredia a ochrana koncových odberateľov alebo konečných\nspotrebiteľov pred zvýšením nákladov za teplo, ktorým sa dodáva teplo z centralizovaného zásobovania\n\nteplom (§ 12 ods. 2 a 3 zákona o tepelnej energetike)“. Najvyšší súd sa v zrušujúcom rozhodnutí\nnestotožnil ani so záverom krajského súdu, ktorý ako ďalší zrušovací dôvod použil § 250j ods. 3\nOSP, spočívajúci v neúplnosti správneho spisu. Najvyšší súd poukazom na to, že....“súdy v správnom\nsúdnictve môžu za nesplnenie povinnosti predložiť súdu spisy v takom stave, ako sú na správnom\norgáne vedené, uložiť pokutu do výšky 1 640 Eur, a to aj opakovane“, konštatoval, že ...„ukladanie\nporiadkových opatrení má prevažne výchovnú funkciu, ako aj, že citované ustanovenie § 250d ods.\n1 OSP nepredpokladá zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pri prvom nepredložení\npožadovaného administratívneho spisu. Automatické vyvodzovanie uvedeného dôsledku by mohlo\nviesť k zbytočným prieťahom v konaní, pričom účelom súdneho konania je predovšetkým zabezpečiť\núčastníkom rýchlu, spravodlivú a účinnú ochranu ich práv a oprávnených záujmov“. Najvyšší súd dospel\nk záveru, že zo strany krajského súdu preto neboli splnené zákonné podmienky ani pre zrušenie\nrozhodnutia odporcu z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nepredloženie spisov podľa § 250j\nods. 3 OSP. Záverom najvyšší súd konštatoval, že.....“povinnosťou krajského súdu v ďalšom konaní\nbude preto opätovne a v medziach podaného opravného prostriedku preskúmať zákonnosť rozhodnutia\na postupu odporcu, vo veci opätovne rozhodnúť, pričom súd sa vysporiada so zásadnými námietkami\nuvedenými v navrhovateľom podanom opravnom prostriedku a súčasne svoje rozhodnutie aj riadne a\npresvedčivo odôvodní“.\n30. Vychádzajúc z výsledkov ďalšieho konania krajského súdu premietnutých do odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku prvostupňového súdu najvyšší súd zistil, že krajský súd ako súd prvého stupňa\nv ďalšom konaní nepostupoval v intenciách záverov konštatovaných najvyšším súdom v zrušujúcom\nuznesení č. k. 7Sžo/59/2016 zo dňa 30. mája 2018, ktorá skutočnosť bez ďalšieho spôsobuje\nnezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Povinnosťou krajského súdu v ďalšom konaní bolo\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu v rozsahu námietok navrhovateľa uvedených v\npodanom opravnom prostriedku a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom v novom rozhodnutí bolo jeho\npovinnosťou sa vysporiadať so zásadnými námietkami uvedenými v navrhovateľom podanom opravnom\nprostriedku, dajúc na ne jasnú a presvedčivú odpoveď. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého\nrozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že krajský súd nevykonal\nsúdny prieskum napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu námietok navrhovateľom vznesených v\nopravnom prostriedku a v odôvodnení rozhodnutia sa nimi náležite nevysporiadal, majúce za následok\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov. Krajský súd nové rozhodnutie vo\nveci odôvodnil tým, že prevzal právne závery najvyššieho súdu vyslovené v uznesení z 30. mája 2018 sp.\nzn. 7Sžo/59/2016 týkajúce sa právomoci obce rozhodovať o žiadosti o vydanie záväzného stanoviska o\nsúlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej\nenergetiky. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd k meritu veci len uviedol, že odporca\nvyhodnotil všetky hľadiská uvedené v § 12 ods. 2 písm. a) až g) zákona o tepelnej energetike a rozhodol\nv rámci dovolenej správnej úvahy tak, že žiadosť o vydanie stanoviska zamietol. Ďalej uviedol, že\nvybudovaním nového zdroja na fosílne palivo by sa znižovala efektivita systému CZT a dochádzalo by\nk znečisťovaniu životného prostredia. Záverom konštatoval, že po preskúmaní veci, administratívneho\nspisu, stanovísk účastníkov konania, ako aj rozhodnutia najvyššieho súdu dospel k záveru, že odvolaniu\nnebolo možné vyhovieť a na uvedenom konštatovaní nič nemenila žiadna z námietok v odvolaní,\nktoré neboli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto rozhodnutie odporcu potvrdil.\nArgumentácia krajského súdu uvedená v odôvodnení napadnutého rozsudku nedáva žiadnu jasnú\na určitú odpoveď na otázky vznesené navrhovateľom v jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu\nodporcu, majúce za následok nesúladnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa so zákonnou\núpravou ustanovenou v § 157 ods. 2 OSP (v § 139 ods. 2 SSP), ako aj s nadväzujúcou judikatúrou\nnajvyšších súdnych autorít, ktorá skutočnosť je dôvodom pre jeho zrušenie pre jeho nepreskúmateľnosť\npre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.\n31. Najvyšší súd upriamuje pozornosť na to, že v predmetnom konaní nebolo sporné, či má mesto\nprávomoc na rozhodovanie o žiadosti o vydanie záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby\nsústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. (túto skutočnosť\nnavrhovateľ v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu ani nenamietal; pozn. súdu). Navyše, uvedená\nskutočnosť bola vyriešená uznesením najvyššieho súdu z 30. mája 2018 sp. zn. 7Sžo/59/2016, ktorým\nbola krajskému súdu uložená povinnosť predovšetkým v medziach podaného odvolania preskúmať\nzákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu, vysporiadať sa so zásadnými námietkami navrhovateľa v\npodanom opravnom prostriedku a opätovne rozhodnúť vo veci. Z obsahu podaného odvolania vyplýva,\nže vo vzťahu k hospodárnosti a energetickej účinnosti sústavy tepelných zariadení, na ktoré výstavbu sa\n\npredmetné osvedčenie požaduje, takisto vo vzťahu k vplyvom na efektivitu a hospodárnosť systému CZT\npo odpojení navrhovateľa a s tým spojené zvyšovanie nákladov zostávajúcich odberateľov zapojených\ndo systému CZT, boli navrhovateľom uplatnené konkrétne námietky, a preto sa na ne vyžaduje aj\nšpecifická odpoveď zo strany krajského súdu. Krajský súd bez povšimnutia ponechal aj námietku\nnavrhovateľa týkajúca sa rozdielnej rozhodovacej praxe odporcu a taktiež sa nijak nevysporiadal s\nnamietaným stanoviskom odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Žiar nad Hronom.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež nevyhodnotil, či a ako posudzoval námietky\nnavrhovateľa, ktoré uviedol v doplnení odvolania zo 04. októbra 2015. Formálne konštatovanie krajského\nsúdu o preskúmaní všetkých aspektov povolenia nového zdroja tepla, znížení efektivity systému CZT\na s tým spojené zvyšovanie nárastu nákladov zostávajúcich odberateľov a o znečisťovaní životného\nprostredia, neposkytuje účastníkom konania žiadne odpovede na podstatné námietky navrhovateľa\nuvedené v podanom opravnom prostriedku, ktorá skutočnosť zaťažuje odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu arbitrárnosťou.\n32. V súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 250l ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 157\nods. 2 OSP povinnosťou súdu prvého stupňa bolo rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré\nskutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil,\nakými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v opravnom\nprostriedku (v žalobe) a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo\nprocesné pochybenia správneho orgánu, namietané v opravnom prostriedku.\n33. V danej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na to, že problematike týkajúcej sa\npovinnosti súdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre\naj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. III. ÚS 36/2010, v ktorej konštatoval,\nže .... „nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom\nprocesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy\nriadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na\nspravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia\nodôvodniť (§ 157 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva\nna spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť\nskutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných\nskutočností nezhodnotil“. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že ... „súd by mal vo svojej\nargumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda\nna to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli\npre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.\nSúd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,\njasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky\nodôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“ (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS\n114/08). ... „Súd musí súčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní\nmateriálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.)“, na ktorú skutočnosť poukazuje Ústavný súd Slovenskej republike v\nrozhodnutiach (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n34. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ESĽP ) napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 kde konštatoval,\nže ... „z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie“.\nRovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).\n35. Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\n\n36. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj\nnesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nzákladných ľudských práv a slobôd. Súd prvého stupňa náležite nepostupoval v intenciách ustálenej\njudikatúry ústavného súdu, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným\nspôsobom nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu\na postup mu predchádzajúci, ako a akým spôsobom sa vysporiadal so zásadnými námietkami\nnavrhovateľa vznesenými v opravnom prostriedku vo vzťahu k argumentácii odporcu a ďalšieho\núčastníka konania, dôsledkom čoho tento nezákonný postup má za následok nepreskúmateľnosť\nnapadnutého súdneho rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.\n37. Vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa\n§ 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP, s § 246c ods. 1 prvá veta OSP a s § 221\nods. 1 písm. f/, ods. 2 OSP a podľa § 492 ods. 1, 2 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n38. Najvyšší súd v danej súvislosti dáva taktiež do pozornosti, že pokiaľ by odvolací súd v danej veci\nrozhodol vo veci samej zaoberajúc sa s námietkami navrhovateľa vo vzťahu k argumentácii odporcu\nkonštatovanej v preskúmavanom rozhodnutí, ktorými v opravnom prostriedku namietal nezákonnosť\nrozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, týmto postupom by odňal účastníkom konania\nprávo na riadny opravný prostriedok, čím by im odňal právo na proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky. Taktiež poukazuje na to, že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa\nv správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy v zásade uplatňoval,\nprimárne preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd\nprvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho bolo preskúmavať\nvecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa\nvrátane odôvodňovania rozhodnutia.\n39. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať,\nv procese súdneho prieskumu v intenciách názoru najvyššieho súdu uvedeného vyššie posúdiť\nzákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu a vo veci opätovne rozhodnúť, a svoje rozhodnutie aj riadne\na presvedčivo odôvodniť, vysporiadajúc sa s námietkami navrhovateľa. V novom rozhodnutí krajský súd\nopätovne rozhodne o náhrade trov konania, vrátane o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224\nods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP, s § 250l ods. 2 OSP a s § 492 ods. 1, 2 SSP).\n40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sp/60/2015", "guid": "c4b52600-92c3-4978-aecc-5858b701764f:4580f2bc-f9b2-4b9d-ae3a-134bcd627823", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}