{"guid": "cb1223c2-83f8-43d9-bef2-6993e09c4bef:f5891ad2-c384-4ba7-b9c0-3872f18a446d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6014201225.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/65/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/65/2018 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 2Sžfk/65/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:6014201225.1", "identifikacne_cislo": "6014201225", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-50", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5891ad2-c384-4ba7-b9c0-3872f18a446d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6014201225.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6014201225.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6014201225.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/65/2018\n6014201225\n25. 11. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:6014201225.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci\nžalobcu: ELOSA, s.r.o., IČO: 35 921 455, so sídlom Ružová dolina 33, Bratislava, zast.: STEINIGER |\nlaw firm, s.r.o., so sídlom Jasovská 17, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100308/1/300329/2014 zo dňa 30. júna 2014, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6S/229/2014-47 zo dňa 03. mája 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 6S/229/2014-47 zo\ndňa 03. mája 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil\nrozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/300329/2014 zo dňa 30. júna 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Žalovaný uvedeným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vydané\nv prvom stupni Daňovým úradom Žilina (ďalej aj ako „správca dane“) č. 9510401/5/1089069/2014 zo\ndňa 24. marca 2014 podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový\nporiadok“), ktorým bolo žalobcovi na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej\nhodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január - december 2010 v rozsahu nevyhnutne\npotrebnom zakázané nakladať s peňažnými prostriedkami na bankových účtoch vo výške cca 228.500\nEur, a to až do doby zaplatenia vyrubenej dane na základe výsledkov daňovej kontroly.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že účelom daňovej kontroly je zistenie alebo preverenie\nzákladu dane, resp. zistenie všetkých ostatných podstatných skutočností, ktoré správca dane považuje\nza rozhodné pre správne určenie vzniku a rozsahu daňovej povinnosti kontrolovaného subjektu. Daňová\nkontrola je základným nástrojom správcu dane v daňovom konaní a predstavuje podrobné preskúmanie\núčtovných a iných dokladov potrebných pre správne určenie daňovej povinnosti, a to z hľadiska ich\nhodnovernosti, úplnosti a správnosti.\n3. V prejednávanej veci je z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že správca dane by bol oprávnený\nuložiť žalobcovi predmetné predbežné opatrenie (spočívajúce v zákaze nakladania s jeho finančnými\nprostriedkami vo výške zistenej daňovej povinnosti žalobcu - 228.500 Eur) iba v prípade, ak by bola v\npriebehu daňovej kontroly zistená dôvodná obava správcu dane, že nesplatná daň alebo nevyrubená\ndaň v zistenej výške bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti od daňového subjektu (žalobcu)\nnevymožiteľná, resp. jej vymáhanie by mohlo byť spojené so značnými ťažkosťami. Podľa názoru\n\nkrajského súdu v danom prípade uložené predbežné opatrenie nemohlo nijakým spôsobom prispieť k\nriadnemu zisteniu alebo prevereniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane tak, ako to má\nna mysli daňový poriadok a potom jednoznačne nemohlo plniť ani deklarovaný účel - zabezpečenie\núčelu daňovej kontroly u žalobcu.\n4. Krajský súd prisvedčil žalobcovi, že dotknuté predbežné opatrenie bolo zrejme nariadené s iným\ncieľom než za účelom zistenia alebo preverenia dane tak, ako to ukladá daňový poriadok (účel daňovej\nkontroly). Potom postupom žalovaného došlo k porušeniu § 3 ods. 1 daňového poriadku, nakoľko došlo\nk neodôvodnenému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. K uloženiu predmetného\npredbežného opatrenia došlo podľa názoru krajského súdu bez preukázania existencie dôvodnej obavy,\nže nesplatená daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti nevymožiteľná, ale výhradne za\núčelom zistenia alebo preverenia základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane alebo vznik daňovej povinnosti (celkom zjavne to v napadnutom rozhodnutí uviedol\nžalovaný). Preto vzhľadom na neexistenciu spôsobu naplnenia deklarovaného účelu posudzovaného\npredbežného opatrenia jeho vydanie nemalo podľa krajského súdu oporu v zákone a je treba ho pokladať\nza arbitrárne, z ktorého odôvodnenia žalobca nemohol ani pri najlepšej vôli zistiť, aké skutočné dôvody\nviedli správcu dane a žalovaného k jeho vydaniu.\n5. Krajský súd poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nijako nevyplýva, akým\nspôsobom by mohol žalobca v prípade nenariadenia predmetného predbežného opatrenia zmariť\núčel prebiehajúcej daňovej kontroly. Mal za to, že správca dane a ani žalovaný v tomto smere svoje\nrozhodnutia neodôvodnili (tobôž nie presvedčivo). V napadnutom a ani v prvostupňovom rozhodnutí\nnie je uvedená správna úvaha o primeranosti nariadeného predbežného opatrenia s ohľadom na\nzabezpečenie plnenia prípadných daňových povinností žalobcu vo vzťahu k jeho ústavou (čl. 20) mu\nzaručenému právu na nerušené užívanie svojho majetku (finančných prostriedkoch na bankových\núčtoch v dotknutej výške).\n6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi\npriznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n7. Žalovaný podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal,\naby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n8. Dôvodil, že oprávnenie správcu dane uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal\nalebo niečo strpel, vyplýva priamo z ustanovenia § 50 ods. 1 daňového poriadku. Predbežné opatrenie\nmôže správca dane uložiť daňovému subjektu aj počas daňovej kontroly na zabezpečenie jej účelu.\nPodľa žalovaného je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že správca dane uložil žalobcovi predbežné\nopatrenie na zabezpečenie účelu prebiehajúcej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január\n- december 2010. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na odôvodnenie predbežného opatrenia, kde\nsprávca dane uviedol, že predpokladaná vyrubená daň sa týka odpočítania dane z nákupu tovaru (vína v\ncisternách) od dodávateľa ETOR, s.r.o. Daňový subjekt nepreukázal vývoz tovaru do českej republiky pre\nodberateľa VINOTOP CZ, s.r.o. Podľa doterajších zistení správcu dane vzniklo podozrenie, že nedošlo\nk uskutočneniu zdaniteľných plnení tak, ako to deklaruje žalobca na základe predložených dokladov\na evidencií. Správca dane posúdil existenciu dôvodov, ktoré viedli k uloženiu predbežného opatrenia\nna zabezpečenie účelu daňovej kontroly, a to na základe predbežných výsledkov vykonávanej daňovej\nkontroly, pretože správca dane očakáva budúcu povinnosť plnenia peňažného charakteru vyplývajúcu\nzo zisteného rozdielu dane v predpokladanej výške 228.500 Eur.\n9. Žalovaný zdôraznil, že predbežné opatrenie nebolo uložené z dôvodu obavy z nevymožiteľnosti\nnesplatnej alebo nevyrubenej dane, ale z dôvodu zabezpečenia účelu daňovej kontroly. Preto žalovaný\npovažoval za bezpredmetnú námietku žalobcu, že správca dane sa žiadnym spôsobom nevysporiadal\nso svojimi poznatkami o daňovom subjekte a nezdôvodnil svoju odôvodnenú obavu o nevymožiteľnosti\nvyrubenej dane.\n10. Na tomto mieste žalovaný poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/230/2014-58\nzo dňa 01. decembra 2015 a č. k. 2S/112/2017-61 zo dňa 23. augusta 2017 týkajúce sa uloženia\npredbežných opatrení žalobcovi na zabezpečenie účelu daňových kontrol iných zdaňovacích období, v\nktorých bol vyjadrený názor, že predbežné opatrenie nespĺňa charakteristiku obmedzenia vlastníckeho\n\npráva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Je nepochybné, že pri ukladaní obmedzujúcich\npredbežných opatrení podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku sa neposkytuje primeraná náhrada za\nobmedzenie nakladať s majetkom. Pri ukladaní predbežného opatrenia preto nie je opodstatnené\nposkytovať náhradu za obmedzenie práv daňovníka, a teda nejde o neoprávnený zásah do vlastníckeho\npráva žalobcu k jeho majetkovým hodnotám. Uloženie predbežného opatrenia podľa § 50 daňového\nporiadku nie je v rozpore ani s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, ktorý v čl. 1 ods. 2 umožňuje členským štátom prijímať zákony za účelom\nzabezpečenia platenia daní. Za jedno z takýchto opatrení možno považovať aj predbežné opatrenie,\nktoré slúži na zabezpečenie účelu daňového konania, a teda na riadne a zákonné odvedenie dane.\nNepochybne uložením predbežného opatrenia spočívajúceho v zdržaní sa nakladania s peňažnými\nprostriedkami na účtoch v bankách dochádza k obmedzeniu práva žalobcu disponovať nimi, no má\ndočasný charakter ohraničený zaplatením dane alebo pominutím dôvodov na uloženie predbežného\nopatrenia. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave vyjadreného v uvedených rozhodnutiach správca\ndane a žalovaný uložením predbežného opatrenia neprekročili svoju právomoc a postupovali v súlade\ns § 50 ods. 1 daňového poriadku.\n11. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného trval na tom, že predbežné opatrenie s\nprihliadnutím na okolnosti prípadu je spôsobilé mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.\nPoukázal na účel daňovej kontroly vyplývajúci z § 44 ods. 1 daňového poriadku, ktorým je zistenie\nalebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení\nhmotnoprávnych predpisov. Žalobcovi preto nebolo zrejmé, akým spôsobom mal účelu daňovej kontroly\npomôcť zákaz nakladať s peňažnými prostriedkami na jeho bankových účtoch až do výšky 228.500\nEur. Zastával názor, že pri uložení predbežného opatrenia v podobe zákazu nakladania s finančnými\nprostriedkami musí žalovaný zdôvodniť odôvodnenú obavu. V opačnom prípade by správca dane mohol\nsvojvoľne ukladať predbežné opatrenia aj pred tým, ako vôbec ukončí daňovú kontrolu, čím by mal k\ndispozícii nástroj na likvidáciu daňových subjektov, čo určite nebol zámer zákonodarcu.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n13. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného o potvrdení v\núvode tohto rozsudku opísaného predbežného opatrenia vydaného správcom dane na zabezpečenie\ndosiahnutia účelu u žalobcu vykonávanej daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január december 2010.\n14. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n15. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n16. Podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania\ndane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená\nobava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude\nnevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu\nnevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal\nalebo niečo strpel, a to najmä, aby\na) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,\nb) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.\n\n17. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n18. Právnym zakotvením inštitútu predbežného opatrenia v daňovom poriadku zákonodarca reagoval\nna potrebu vytvoriť prostriedok umožňujúci správcovi dane zabezpečiť obmedzenie dispozičného práva\ndaňového subjektu s jeho majetkom za zákonom stanovených podmienok a so zákonom konkrétne\nurčených dôvodov. Daňový poriadok umožňuje uložiť predbežné opatrenie len na dosiahnutie účelu\nsúvisiaceho s činnosťou správcu dane v prípravnom konaní alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná\ndaň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožniteľná, alebo že v tejto\ndobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Činnosťami správcu dane v prípravnom\nkonaní sa rozumie vykonávanie daňovej kontroly, miestne zisťovanie a určovanie dane podľa pomôcok.\n19. Daňový poriadok oprávňuje správcu dane, aby predbežným opatrením daňovému subjektu uložil\nniečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, a to najmä, aby uložil daňovému subjektu povinnosť\nzložiť na účet správcu dane určitú peňažnú sumu alebo povinnosť nenakladať s určenými vecami\nalebo právami. Ak správca dane daňovému subjektu uloží predbežné opatrenie na zabezpečenie účelu\ndaňovej kontroly, miestneho zisťovania alebo určenia dane podľa pomôcok, spravidla ide o povinnosť\nnenakladať s určenými vecami alebo právami.\n20. Ako kasačný súd už konštatoval v rozhodnutí sp. zn. 2Sžf/26/2016 zo dňa 23. mája 2018, inštitút\npredbežného opatrenia nepochybne zveruje správcovi dane pomerne široké oprávnenia na zásah\ndo práv daňového subjektu. V prejednávanej veci bolo predbežným opatrením žalobcovi uložené\nzdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na bankových účtoch vo výške cca 228.500 Eur.\nTakýmto spôsobom formulované rozhodnutie správcu dane, keď je žalobcovi stanovený zákaz týkajúci\nsa nakladania s finančnými prostriedkami na jeho podnikateľských účtoch, možno považovať za\nrozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktorého preskúmanie v zmysle čl. 46 ods. 2 vety\ndruhej ústavy nesmie byť vylúčené z právomoci súdu, a to bez ohľadu na dočasný charakter tohto\nrozhodnutia. Práve s poukazom na obsah povinnosti uloženej napadnutým predbežným opatrením\nžalobcovi je potrebné skúmať, či pri jeho ukladaní správca dane postupoval v súlade s platnou právnou\núpravou, či boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či pri rozhodovacom\nprocese správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu vyplývajúce s\npríslušnej právnej úpravy.\n21. Účelom správy daní vo všeobecnosti je správne zistenie dane a zabezpečenie jej úhrady. Podľa\ndôvodovej správy k § 44 ods. 1 daňového poriadku sa za účel daňovej kontroly považuje overenie\nskutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov.\nInými slovami za účel daňovej kontroly treba považovať overenie pravdivosti a úplnosti podaného\ndaňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňového subjektu, aby daň bola\nodvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške.\n22. V prejednávanom prípade z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by po vydaní\npredbežného opatrenia správca dane vykonal ďalší úkon smerujúci k zisteniu akejkoľvek skutočnosti\nza účelom správneho určenia dane alebo že by vydanie predbežného opatrenia smerovalo k takémuto\nzisteniu, teda naplneniu účelu daňovej kontroly. Z predbežného opatrenia správcu dane nie je zrejmé,\nakým spôsobom by žalobca v prípade, ak by nebolo nariadené, mohol zmariť účel daňovej kontroly.\nSprávca dane v tomto smere svoje rozhodnutie neodôvodnil a obmedzil sa len na citovanie príslušných\nzákonných ustanovení. Žalovaný tieto nedostatky odôvodnenia predbežného opatrenia v napadnutom\nrozhodnutí neodstránil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného kasačnému súdu nie je\nzrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel žalovaný k záveru, že predbežné\nopatrenie spočívajúce v zákaze nakladať s peňažnými prostriedkami na bankových účtoch žalobcu je v\nsúlade so zákonom a na základe čoho ma tento zákaz prispieť k naplneniu účelu daňovej kontroly, ktorý\nmá byť podľa žalovaného skutočným dôvodom vydania sporného predbežného opatrenia.\n23. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí\nmať všetky predpísané náležitosti podľa § 63 daňového poriadku, vrátane riadneho a presvedčivého\nodôvodnenia, ktoré je o to podstatnejšie, nakoľko vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení\n\nnepredchádza dokazovanie, ale stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú\nosvedčené v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 1Sžf/10/2016 zo dňa 15. decembra\n2017 uviedol, že časovo obmedzený charakter rozhodnutia o predbežnom opatrení vo vzťahu k svojmu\nzabezpečovaciemu účelu splnenia povinností daňového subjektu, o ktorých má byť následne v ďalšom\ndaňovom konaní rozhodnuté, nemôže mať za následok nezachovávanie proporcionality medzi ochranou\njeho základných práv a slobôd garantovaných dodržiavaním zásady zákonnosti pri postupe orgánov\nfinančnej správy.\n25. Kasačný súd zdôrazňuje, že použitie inštitútu predbežného opatrenia spočívajúcom v zákaze\nnakladanie s finančnými prostriedkami daňového subjektu nekorešponduje s dôvodmi uvedenými v\npreskúmavanom rozhodnutí, t. j. jeho uloženie nie je dôvodné na dosiahnutie cieľov daňovej kontroly,\nktorými je zistenie alebo preverenie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Otázka zabezpečenie zaplatenie vyrubenej dane je riešená\nosobitným zákonným titulom na nariadenie predbežného opatrenia. Preto sa kasačný súd stotožňuje\ns názorom krajského súdu, že z kontextu celého prejednávaného prípadu je zrejmý iný účel vydania\nsporného predbežného opatrenia ako je uvedený v rozhodnutí, a to zabezpečenie vymožiteľnosti\nbudúcej daňovej povinnosti, ktorý nie je v rozhodnutiach daňových orgánov oboch stupňov uvedený\na žiadnym spôsobom odôvodnený. Preto sa postup daňových orgánov aj kasačnému súdu javí ako\narbitrárny a v rozpore so zásadou zákonnosti a proporcionality daňového konania, poručujúci ústavnú\npovinnosť daňových orgánov v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR.\n26. Kasačný súd konštatuje, že žalovaný v kasačnej sťažnosti neuviedol také skutočnosti, ktoré by\nspochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne relevantné námietky,\ns ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Kasačný\nsúd tiež nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.\n27. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods. 1 SSP\nv spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo na náhradu\ntrov kasačného konania kasačný súd nepriznal. Kasačný súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo\nna úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti\nrozsudku krajský súd samostatným uznesením.\n28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/229/2014", "guid": "e7ae6b5c-931e-4900-b703-cd9e9f2674c3:215d6d5c-190d-4079-9270-c53f34d5f4ef", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}