{"guid": "c3697f84-52af-459b-ab64-4a34aee21fd0:ad4d0278-4381-40a2-af9b-930e6359da72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6014200708.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/56/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/56/2019 z 18. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2020, sp. zn. 8Sžfk/56/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6014200708.1", "identifikacne_cislo": "6014200708", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2020-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-5.odsek-3", "nazov": "§ 5 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582", "nazov": "zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92", "nazov": "zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/92#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-5", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad4d0278-4381-40a2-af9b-930e6359da72", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6014200708.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6014200708.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6014200708.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/56/2019\n6014200708\n18. 06. 2020\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2020:6014200708.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: X.. K.. K. Š., Q..K.,\nsprávcu úpadcu PIVOVAR GEMER, spol. s r.o. \"v likvidácii\" \"v konkurze\", so sídlom Cukrovarská 67/1,\n979 01 Rimavská Sobota, IČO: 31 565 719; so sídlom správcovskej kancelárie Františka Švantnera 4,\n974 01 Banská Bystrica, právne zastúpeného spol. JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s.r.o., so sídlom\nJ. Cikkera 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 725, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu\nSR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného\nč.1100301/1/201422/2014/4925 z 25. apríla 2014, č. 1100301/1/201417/2014/4925 z 25. apríla 2014\na č. 1100301/1/201423/2014/4925 z 25. apríla 2014, a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/69/2014-141 z 25. januára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 24S/69/2014-141 z 25.\njanuára 2018 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“)\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutí žalovaného\nč. 1100301/1/201422/2014/4925 z 25. apríla 2014, č. 1100301/1/201417/2014/4925 z 25. apríla 2014\na č. 1100301/1/201423/2014/4925 z 25. apríla 2014, ktorými žalovaný ako odvolací orgán potvrdil\nrozhodnutia správcu - Mesta Rimavská Sobota č. 069752/2010 z 3. januára 2014, č. 069752/2010 z\n3. januára 2014 a č. 069752/2010 z 3. januára 2014. Rozhodnutím č. 069752/2010 z 3. januára 2014\nsprávca dane vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na r. 2008 vo výške 16.698,89 €, rozhodnutím č.\n069752/2010 z 3. januára 2014 správca dane vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na r. 2009 vo výške\n16.697,46 € a rozhodnutím č. 069752/2010 z 3. januára 2014 správca dane vyrubil žalobcovi daň z\nnehnuteľností na r. 2010 vo výške 16.697,46 €.\n2. Správny súd uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že správca konkurznej podstaty\núpadcu Pivovar GEMER s.r.o. Rimavská Sobota v konkurze zapísal nehnuteľnosti, za ktoré správca\ndane vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností za r. 2008, 2009 a 2010 v zmysle zákona č. 582/2004\nZ. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady\n(ďalej len „zákon č. 582/2004“) a VZN č. 87/2007, resp. 95/2008, do súpisu konkurznej podstaty\núpadcu s poznámkou podľa § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“),\npričom tieto boli v rozhodnom období zapísané na LV č. XXXX N. J.. Ú.. W. I. a ako vlastník bola na\n\nLV zapísaná spoločnosť Heineken Slovensko Distribúcia s.r.o.. Dôvodom takéhoto postupu správcu\nkonkurznej podstaty úpadcu (podľa § 19 ods. 1 ZKV) bola skutočnosť, že správca konkurznej podstaty\npovažoval kúpne zmluvy, ktorými bol prevedený majetok úpadcu na spoločnosť Heineken Slovensko a.\ns. (resp. jeho právneho predchodcu) a následne na Heineken Slovensko Distribúcia s.r.o., za neplatné.\nRovnako nebolo sporné, že žalobou vedenou na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 34Cbi/9/2008\nsa spoločnosť Heineken Slovensko Distribúcia s.r.o. ako žalobca a spoločnosť Heineken Slovensko a.\ns. ako vedľajší účastník na strane žalobcu domáhali proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu ako\nžalovanému vylúčenia dotknutých nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, t. j. podali na príslušnom\nsúde vylučovaciu žalobu podľa § 19 ods. 2 ZKV. V konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty\nkonkurzný súd skúmal ako predbežnú otázku platnosť kúpnych zmlúv z 24. februára 2000 a z 12.\ndecembra 2006 (od ktorých spoločnosť Heineken Slovensko Distribúcia s.r.o., ktorá bola zapísaná na\nLV č. XXXX v k. ú. W. I. ako vlastník predmetných nehnuteľností, odvodzovala svoje vlastnícke právo).\nZ Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 34Cbi/9/2008 z 23. mája 2010, ktorý je súčasťou\nadministratívneho spisu a z ktorého správca dane pri určení dane podľa pomôcok vychádzal, vyplýva,\nže súd žalobu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu (konkrétne nehnuteľností špecifikovaných\nna LV č. XXXX v k. ú. W.) zamietol s odôvodnením, že kúpnopredajná zmluva z 24. februára 2000\n(uzavretá medzi predávajúcim Pivovar GEMER s.r.o. Rimavská Sobota - úpadca a kupujúcim Pivovar\na sladovňa GEMER a. s. Vlkanová - právny predchodca spoločnosti Heineken Slovensko a. s. Nitra vedľajší účastník v konaní o vylučovacej žalobe) je neplatná z dôvodu, že bola uzavretá v rozpore s §\n19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej len „zákon č.\n92/1991 Zb.“), ktorý upravoval možnosť previesť sprivatizovaný majetok na tretie osoby pred splatením\nkúpnej ceny len so súhlasom Fondu národného majetku SR (ďalej len „FNM SR“) a v konaní bolo\npreukázané, že zo strany úpadcu nebola zaplatená FNM SR nadobúdacia cena v plnej výške a súhlas\nFNM SR na prevod predmetného majetku tretej osobe nebol daný. Krajský súd v Banskej Bystrici v cit.\nrozsudku zároveň konštatoval, že skutočnosť, že kúpnopredajná zmluva z 24. februára 2000 je podľa\n§ 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. neplatná, znamená, že z uvedeného dôvodu je následne neplatná aj\nkúpna zmluva z 12. decembra 2006 ako nadväzujúci právny úkon podľa § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991\nZb.. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Obo/101/2010 zo 6. októbra 2010, v ktorom sa odvolací súd stotožnil s výrokom i\nodôvodnením prvostupňového rozhodnutia a o. i. konštatoval, že: „...v prípade určovacej žaloby podľa\n§ 19 ods. 2 ZKV ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p. o určovaciu žalobu sui generis, kde\nnaliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou\nrýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O.s.p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom\nrieši otázka vlastníctva, čo však nijako neznižuje požiadavku na zákonnosť a správnosť riešenia. Názor,\nže sa v katastri zapísaný vlastník nehnuteľností aj po právoplatnosti žalobou zamietajúceho rozhodnutia\nv konaní o vylučovacej žalobe bude môcť domáhať ochrany svojho vlastníctva, je v rozpore s ust. §\n14 ZKV.“\n3. V tejto súvislosti správny súd poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí\nsprávcu dane vyplýva, že správca dane žalobcovi vyrubil daň z nehnuteľností na základe skutočnosti,\nže spoločnosť Pivovar GEMER s.r.o. Rimavská Sobota nikdy neprestala byť vlastníkom predmetných\nnehnuteľností, čo podľa správcu dane vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. mája\n2010, v ktorom je uvedené, že kúpnopredajná zmluva z 24. februára 2000 a následne aj kúpnopredajná\nzmluva z 12. decembra 2006 sú neplatné. Správca dane teda v odôvodnení svojich rozhodnutí\nneuviedol, že predmetným rozsudkom krajského súdu bola určená neplatnosť predmetných kúpnych\nzmlúv. Rovnako žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí poukázal na rozsudok krajského súdu\ns tým, že krajský súd v rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré považoval kúpne zmluvy za neplatné,\npričom žalovaný konštatoval, že krajský súd skúmal platnosť kúpnych zmlúv ako predbežnú otázku\n(žalovaný teda netvrdil, že rozsudkom krajského súdu bola určená neplatnosť predmetných kúpnych\nzmlúv). Následne žalovaný uviedol svoj záver, že vychádzajúc z uvedeného považoval za nesporné,\nže prevod nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 24.02.2000 je neplatným právnym úkonom pre\nrozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) a z toho dôvodu, aj keď mala spoločnosť Heineken\nSlovensko a.s. predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV v katastri nehnuteľností a tieto zmluvne\nprevádzala ďalej na spoločnosť Heineken Slovensko Distribúcia s.r.o., táto nemohla k predmetným\nnehnuteľnostiam nadobudnúť vlastnícke právo, pretože toto vlastnícke právo nadobudla od spoločnosti\nHeineken Slovensko a.s., ktorá vlastnícke právo z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nikdy\nnenadobudla. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt zapísal dotknutý majetok do súpisu konkurznej\npodstaty z dôvodu, že nikdy neprestal byť vlastníkom týchto nehnuteľností. V tejto súvislosti zároveň\n\nžalovaný poukázal na § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a konštatoval, že z uvedeného\njednoznačne vyplýva, že nie je dôležité, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, pretože sa\njedná o vlastníka domnelého, t. j. za vlastníka je osoba zapísaná v katastri nehnuteľností považovaná len\ndo momentu, kedy sa nepreukáže opak. Žalovaný konštatoval, že v zmysle platných právnych predpisov\nvlastníkom dotknutých nehnuteľností bol v zdaňovacom období r. 2008, 2009 a 2010 daňový subjekt\n(úpadca), z čoho žalovaný vyvodil, že bol aj daňovníkom dane z pozemkov podľa § 5 ods. 1 písm. a/\nzák. č. 582/2004 Z. z. a aj daňovníkom dane zo stavieb podľa § 9 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z. z.. Takýto\nzáver považoval správny súd za výsledok správneho právneho posúdenia veci.\n4. Rovnako za nedôvodné považoval správny súd aj ďalšie námietky žalobcu, t. j. povinnosť žalobcu\npodať daňové priznanie, okamih vzniku daňovej povinnosti, ako aj pochybnosti o správnosti vypočítanej\ndaňovej povinnosti. (bližšie viď. body 38.-41. rozsudku správneho súdu)\n5. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu\ntrov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol.\n6. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci a navrhoval, aby kasačný súd\nzmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že žalobe vyhovie.\n7. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil, že sťažovateľ je\ndaňovníkom povinným zaplatiť daň z nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že nehnuteľnosti nemal zapísané\nna liste vlastníctva, nehnuteľnosti neužíval a ani nemohol užívať, nakoľko ich užívala iná osoba ako\ndomnelý vlastník. Sťažovateľ mal za to, že žalovaný mal vzhľadom na ustálený skutkový stav (ktorý\nv pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ podrobne zopakoval) postupovať podľa ust. § 5 ods. 3\nzákona č. 582/2004 Z. z. účinnom v rozhodnom čase.\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom\nsprávneho súdu, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakuje žalobné dôvody, s ktorými sa správny\nsúd v napadnutom rozsudku vysporiadal, a preto navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu potvrdiť.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. júna 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 S.s.p.).\n10. Najvyšší súd ako súd kasačný zo súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak,\nako bol opísaný v napadnutom rozsudku správneho súdu a v celom rozsahu naň odkazuje. Úlohou\nkasačného súdu v tomto konaní je predovšetkým posúdiť, či potvrdené rozhodnutia správcu dane č.\n069752/2010 z 3. januára 2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na r. 2008\nvo výške 16.698,89 €, č. 069752/2010 z 3. januára 2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi daň\nz nehnuteľností na r. 2009 vo výške 16.697,46 € a č. 069752/2010 z 3. januára 2014, ktorým správca\ndane vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na r. 2010 vo výške 16.697,46 € vychádzajú zo správneho\nprávneho posúdenia veci - čo do určenia daňovníka.\n11. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplýva, že tento určil daňovníka\npodľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z., keď v rámci posudzovania predbežnej otázky platnosť kúpnych zmlúv z 24. februára 2000 a z 12. decembra 2006, ustálil že vlastníkom predmetných\nnehnuteľnosti bol v predmetnom zdaňovacom období žalobca. S uvedeným právnym posúdením\npredbežnej otázky sa stotožnil aj správny súd. A contrario k uvedenému právnemu posúdeniu sťažovateľ\nnamietal, že správne mal byť daňovník určený podľa § 5 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z., keď sťažovateľ\npredmetnými nehnuteľnosťami fakticky nedisponuje od roku 2000 a o ich osude nemá žiadnu vedomosť.\n\n12. Daňovníkom dane z pozemkov, ak nie je v odseku 2 ustanovené inak, je vlastník pozemku (§ 5\nods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z.), správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo\nvlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri\nnehnuteľností (§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z.). Daňovníkom dane z pozemkov je fyzická\nosoba alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené\nz pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav (§ 5 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 582/2004 Z. z.), nájomca, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov\na nájomca je zapísaný v katastri; má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom\nalebo má v nájme náhradné pozemky daňovníka uvedeného v písmene a) (§ 5 ods. 2 písm. b) zákona č.\n582/2004 Z. z.). Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok\nskutočne užíva (§ 5 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.). Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých\ndaňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho\npodielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nich a\nostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky (§ 5 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z.).\n13. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu, závery\nsprávneho súdu považuje za skutkovo aj právne správne a rozsudok považuje za vyčerpávajúco\nodôvodnený. Vzhľadom na to, že predmetom kasačnej sťažnosti je totožné právne posúdenie, s ktorým\nposúdením sa kasačný súd plne stotožňuje, plne naň odkazuje bez toho, aby opakoval dôvody tam\nuvedené.\n14. Na zdôraznenie správnosti rozsudku správneho súdu kasačný súd odkazuje na svoje rozhodnutie\nvo veci sp. zn. 8Sžf/40/2016 z 27. septembra 2018, predmetom ktorého bol obdobný skutkový a právny\nstav.\n15. Možno teda uzavrieť, že z dôvodu, že platnosť kúpnych zmlúv z 24. februára 2000 a z 12. decembra\n2006 bola v konaní ustálená ako absolútne neplatná, k scudzeniu sporných nehnuteľností nikdy nedošlo,\na teda nedošlo ani k zmene vlastníka sporných nehnuteľností zo sťažovateľa na tretiu osobu. Sťažovateľ\nbol v rozhodnom období daňovníkom, pričom daňové priznanie nepodal. Postup správcu dane, ktorý\nvzhľadom na uvedené pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok bol preto správny. Na uvedené nemá\nžiaden vplyv ani tá skutočnosť, že faktickým užívateľom sporných nehnuteľnosti bola tretia osoba, a ani\nto, že tretia osoba podala k sporným nehnuteľnostiam daňové priznane a uhradila daň. Uvedené bolo\nnapokon konvalidované podaním opravného daňového priznania.\n16. Záverom kasačný súd uvádza, že aj keď sa sťažovateľovi, ktorý skutočne predmetné nehnuteľnosti\nod roku 2000 fakticky neužíval, môžu rozhodnutia správcu dane a žalovaného javiť ako nespravodlivé,\nv konečnom dôsledku si situáciu privodil sám tým, že pri scudzovaní nehnuteľnosti porušil zákon, keď\nkonal v rozpore s § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb..\n17. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú\nzamietol podľa § 461 S.s.p..\n18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\nžalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu\nobsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/69/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}