{"guid": "576518cc-1c90-4d49-8a98-5f99e224a3dd:9952a20b-ffff-4024-87ee-7d21dfdcdad6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5917010458.2", "spisova_znacka": "2Tdo/59/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/59/2019 z 23. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. 2Tdo/59/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:5917010458.2", "identifikacne_cislo": "5917010458", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Piovartsy", "sudca_id": 468, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-piovartsy-468", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie", "Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382.odsek-1", "nazov": "§ 382 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "nazov": "§ 285 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-285"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-294.odsek-1", "nazov": "§ 294 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-294.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-294"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/300/#paragraf-171.odsek-1", "nazov": "§ 171 ods. 1 zákona č. 300/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/300/#paragraf-171.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2008/paragraf-171"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-10", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-285", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-294", "/SK/ZZ/2008/300#paragraf-171"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9952a20b-ffff-4024-87ee-7d21dfdcdad6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5917010458.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5917010458.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5917010458.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/59/2019\n5917010458\n23. 06. 2020\nJUDr. Martin Piovartsy\nECLI:SK:NSSR:2020:5917010458.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a\nsudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom 23. júna 2020,\nv trestnej veci obvineného M. C. pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami\npodľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného M. C. podanom prostredníctvom\nobhajcu Mgr. Juraja Friča a o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nKrajského súdu v Žiline z 5. februára 2019, sp. zn. 1To/96/2018, a konaniu, ktoré mu predchádzalo, takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku uznesením Krajského súdu v Žiline z 5. februára 2019, sp. zn.\n1To/96/2018, a konaním, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku\nbol porušený zákon\nv ustanoveniach § 10 ods. 2 Trestného zákona, § 285 písm. b) Trestného poriadku, § 319 Trestného\nporiadku v prospech obvineného M. C..\nPodľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie krajského súdu sa zrušuje v časti týkajúcej\nsa zamietnutia odvolania prokurátora.\nZrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 11. júna 2018, sp. zn. 1T/85/2017, v\noslobodzojúcom výroku.\nZrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia, obsahovo nadväzujúce na zrušené rozhodnutia, ak vzhľadom na\nzmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Ružomberok sa prikazuje, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nII. Podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie obvineného M. C., sa odmieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Ružomberok z 11. júna 2018, sp. zn. 1T/85/2017, bol obvinený M. C.\nuznaný za vinného zo spáchania prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa\n§ 294 ods. 1 Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že\nna presne nezistenom mieste v presne nezistenú dobu bez povolenia sebe zadovážil a následne bez\npovolenia držal najneskôr do 10. januára 2017 v budove autodielne, nehnuteľnosti umiestnenej na\n\nparcele č. XXX/XX, súpisného čísla XXX, ktorá sa nachádza v obci W. U., k. ú. W. U., zapísaná na LV\nč. XXX,\n- 1 ks náboj so stredovým zápalom, českej výroby, kalibru 9 mm Luger, laborovaný mosadznou\nnábojnicou s dnovou signatúrou: \"S & B 9 x 19 08\" a celoplášťovou tombakom plátovanou strelou, v\nzmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide podľa § 2 ods.\n1 písm. g) o strelivo a ods. 2 príloha č. 6 ods. D písm. a) o náboj, pričom na nadobúdanie vlastníctva\nstreliva sa vzťahujú § 8 až § 14 a § 27;\n- 1 ks náboj so stredovým zápalom, československej výroby, kalibru 7,62 x 25 Tokarev, laborovaný\nmosadznou nábojnicou s dnovou signatúrou: \"bxn I 53\" a celoplášťovou tombakom plátovanou strelou,\npričom z technického hľadiska v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v\nplatnom znení podľa § 2 ods. 1 písm. g) ide o strelivo a ods. 2 príloha č. 6 ods. D písm. a) ide o náboj\na na nadobúdanie vlastníctva streliva sa vzťahujú § 8 až § 14 a § 27;\n- 1 ks náboj so stredovým zápalom, československej výroby, kalibru 9 mm Browning Court, laborovaný\nmosadznou nábojnicou s dnovou signatúrou: \"S & B 9 mm Br. C.\" a celoplášťovou niklovanou strelou,\npričom z technického hľadiska v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v\nplatnom znení podľa § 2 ods. 1 písm. g) ide o strelivo a ods. 2 príloha č. 6 ods. D písm. a) ide o náboj\na na nadobúdanie vlastníctva streliva sa vzťahujú § 8 až § 14 a § 27;\n- 9 ks nábojov so stredovým zápalom, ruskej výroby, kalibru 9 mm Makarov, laborované mosadznými\nnábojnicami s dnovou signatúrou: \"38 88\" a celoplášťovým tombakom plátovanými strelami,\n- 5 ks nábojov so stredovým zápalom, maďarskej výroby, kalibru 9 mm Makarov, laborované mosadznými\nnábojnicami s dnovou signatúrou: \"MFS 9x18 MAK\" a celoplášťovým tombakom plátovanými strelami,\nkde z technického hľadiska v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom\nznení podľa § 2 ods. 1 písm. g) ide o strelivo a ods. 2 príloha č. 6 ods. D písm. a) ide o náboje, pričom\nna nadobúdanie vlastníctva streliva sa vzťahujú § 8 až § 14 a § 27.\nPodľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného\nzákona bol za to obvinený M. C. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem)\nmesiacov nepodmienečne.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.\nZároveň, podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd prvého stupňa oslobodil obvineného M. C. spod\nobžaloby pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na\ntom skutkovom základe, že\nod presne nezistenej doby do 19.10 hod. dňa 10. januára 2017 v W. U., okres M., v budove autodielne,\nnehnuteľnosti na parcele č. XXX/XX, neoprávnene pri sebe prechovával pre vlastnú potrebu 1 ks igelitový\nsáčok s uzáverom s obsahom bielej kryštalickej látky - metamfetamínu o celkovej hmotnosti 140 mg s\nobsahom metamfetamínu viac ako 20 mg čistej látky, čo zodpovedá dvom bežným jednotlivým dávkam,\nktorá mu bola zaistená dňa 10. januára 2017 pri osobnej prehliadke vykonanej na základe príkazu\nvyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok pod ČVS: ORP-370/VYS-RK-2016 zo dňa\n9. októbra 2017, metamfetamín (pervitín) je uvedený v II. skupine psychotropných látok v zozname\nomamných a psychotropných látok zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných\nlátkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a doplnkov,\npretože skutok nie je trestným činom.\nNa podklade odvolaní obvineného M. C. a prokurátorky Okresnej prokuratúry Ružomberok voči\nuvedenému rozsudku okresného súdu Krajský súd v Žiline uznesením z 5. februára 2019, sp.\nzn. 1To/96/2018, rozhodol tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolania obvineného M. C. a\nprokurátorky ako nedôvodné zamietol.\nProti uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. C. prostredníctvom obhajcu Mgr. Juraja Friča\ndovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\n\nV rámci uplatneného dôvodu dovolania vyjadreného v § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku obvinený\nodvolaciemu súdu vyčítal, že konštatoval, že nezistil procesné pochybenia orgánov činných v trestnom\nkonaní či súdu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, a\nto aj napriek tomu, že zo spáchania trestnej činnosti bol usvedčený najmä listinným dôkazom vo forme\nzápisnice o vydaní veci z 10. januára 2017, pričom v konaní pred súdom prvého stupňa na hlavnom\npojednávaní vyšlo najavo a bolo preukázané, že:\n1. náboje neboli nájdené v stavbe evidovanej na liste vlastníctve č. XXX pre obec a k. ú. W. U. pod\nsúpisným číslom XXX, postavenej na parcele C-KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere\nXXX m2, ale v inej stavbe - v stavbe bez súpisného čísla, postavenej na parcele registra C-KN č. XXX/\nXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá stavba je evidovaná na liste vlastníctva č.\nXXXX pre obec a k. ú. W. U.,\n2. prehliadka uvedenej stavby bola vykonaná bez toho, aby sa na ňu vzťahoval príkaz na prehliadku; ten\nsa vzťahoval iba na stavbu evidovanú na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k. ú. W. U. pod súpisným\nčíslom XXX, postavenej na parcele C-KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,\n3. náboje našiel S. G., ktorý bol k prehliadke iných priestorov a pozemkov pribratý ako nezúčastnená\nosoba, avšak keďže sa jej aktívne zúčastnil, keď sám zaistené náboje našiel, ako nezúčastnená osoba\nsa diskvalifikoval, čo znamená, že predmetná prehliadka iných priestorov a pozemkov bola vykonaná\nbez prítomnosti nezúčastnenej osoby. Tým sa podľa obvineného celý úkon zmaril a náboje pri ňom\nnájdené by nemohli byť použité ako dôkaz ani v prípade, ak by sa príkaz na prehliadku iných priestorov a\npozemkov vzťahoval i na stavbu, v ktorej boli nájdené, keďže úlohou nezúčastnenej osoby nie je aktívna\núčasť na prehliadke, ale dozor nad dodržaním zákonnosti pri jej vykonávaní.\n4. Náboje nie sú uvedené v zápisnici o prehliadke iných priestorov a pozemkov, hoci je nepochybné,\nže boli zaistené v čase o 20.10 hod., teda v priebehu prehliadky iných priestorov a pozemkov, ktorá sa\nuskutočnila v čase od 19.30 do 20.45 hod.\nVychádzajúc z uvedeného, obvinený vylúčil, že išlo o \"vydanie veci\", ako to má na mysli § 89\nods. 1 Trestného poriadku, keďže uvedené ustanovenie podľa neho dopadá iba na prípady, keď k\ndobrovoľnému vydaniu veci dôjde pred samotným vykonaním prehliadky iných priestorov a pozemkov. V\ndanom prípade však pred vykonaním samotnej prehliadky iných priestorov a pozemkov výslovne uviedol\n„nemám nič“, ako je to uvedené aj v zápisnici o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov.\nObvinený obvinil odvolací súd i súd prvého stupňa z toho, že ignorovali fakt, že k \"vydaniu nábojov\" došlo\npo neoprávnenom vstupe osôb vykonávajúcich prehliadku do budovy, na ktorú sa príkaz na vykonanie\nprehliadky iných priestorov a pozemkov nevzťahoval. Zároveň sa vymedzil voči ich dogmatickým\ntvrdeniam o údajne dobrovoľnom vydaní nábojov. Zdôraznil, že policajti sa ho nepýtali, či do druhej\nbudovy môžu vstúpiť, hoci na vykonanie prehliadky v tejto budove nemajú príkaz. Skutočnosť, že sa k\nvykonávaniu prehliadky iných priestorov a pozemkov v druhej budove, na ktorú sa príkaz nevzťahoval,\nnevyjadroval, označil za bez právneho významu. Považoval za evidentné, že v danom prípade bolo\nporušené ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môžu štátne orgány konať\niba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Mal za to, že\nosoby vykonávajúce prehliadku vyvolali stav, ktorý by v prípade rešpektovania príkazu na vykonanie\nprehliadky iných priestorov a pozemkov nenastal. S poukazom na skutočnosť, že náboje nájdené o\n20.10 hod. boli nájdené v priebehu prehliadky trvajúcej od 19.30 hod. do 20.45 hod., trval na tom, že\nvyhotovením zápisnice o vydaní veci bol \"zlegalizovaný\" nezákonne získaný dôkaz, ktorý by policajti\npri rešpektovaní obsahu príkazu na vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov nikdy nezískali.\nZhrnul, že k vydaniu nábojov by v prípade, ak by osoby vykonávajúce prehliadku neoprávnene nevošli do\nbudovy, na ktorú sa príkaz na vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov nevzťahoval, nedošlo.\nZáverom pripomenul, že na hlavnom pojednávaní nebolo zistené naplnenie niektorej zo zákonných\nvýnimiek ustanovených v § 101 ods. 3 Trestného poriadku, kedy je možné vykonať prehliadku bez\npríkazu, respektíve súhlasu podľa ods. 1, o čom napokon svedčí i samotná skutočnosť, že policajt žiadal\no vydanie príkazu na vykonanie prehliadky.\nVychádzajúc z uvedeného, obvinený konštatoval, že konaním policajtov vykonávajúcich prehliadku\niných priestorov a pozemkov došlo k porušeniu ustanovenia § 99 ods. 2 Trestného poriadku v spojení\ns ustanovením § 101 ods. 3 Trestného poriadku, § 105 ods. 2 Trestného poriadku, § 105 ods. 4\nTrestného poriadku, a preto súdy nemali prihliadnuť na zaistenie nábojov. Keďže tak urobili, postupovali\nv rozpore s ustanovením § 119 ods. 2 Trestného poriadku, založiac svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré\nneboli získané a vykonané zákonným spôsobom, čím podľa obvineného došlo k naplneniu uplatneného\ndovolacieho dôvodu.\nZ uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd\npo preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutých rozsudkov (pozn. súdu: správne\n\nnapadnutého uznesenia a rozsudku) a správnosti postupu konania, ktoré rozhodnutiam predchádzalo\n(so zameraním na dôvody podaného dovolania), rozsudkom vyslovil, že rozsudkom (pozn. súdu:\nsprávne uznesením) Krajského súdu v Žiline z 5. februára 2019, sp. zn. 1To/96/2018, a konaním, ktoré\nmu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 1 Trestného poriadku, § 101 ods. 1\nTrestného poriadku, § 105 ods. 2 Trestného poriadku, § 105 ods. 4 Trestného poriadku, § 119 ods.\n2 Trestného poriadku a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to v jeho\nneprospech; súčasne zrušil napadnutý rozsudok (pozn. súdu: správne napadnuté uznesenie) vo výroku,\nktorým bol uznaný za vinného, a zrušil aj rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 11. júna 2018, sp. zn.\n1T/85/2017, ako aj ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na\nzmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad; a zároveň prikázal Okresnému súdu Ružomberok,\naby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nProti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 5. februára 2019, sp. zn. 1To/96/2018, podal\ndovolanie aj generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len \"generálny prokurátor\"), a to z dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, majúc za to, že napadnutým uznesením krajského\nsúdu bol porušený zákon v ustanovení § 319 Trestného poriadku a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v\nustanoveniach § 10 ods. 2 Trestného zákona, § 171 ods. 1 Trestného zákona a § 285 písm. b) Trestného\nporiadku, a to tak v prospech, ako aj v neprospech obvineného.\nPo úvodnej rekapitulácii doterajšieho priebehu konania, citácii ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona,\n§ 171 ods. 1 Trestného zákona, § 285 písm. b) Trestného poriadku a § 319 Trestného poriadku a zhrnutí\nodôvodnení právnych záverov súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu, v zmysle ktorých skutok uvedený\npod bodom 2/ obžaloby a spočívajúci v prechovávaní metamfetamínu o celkovej hmotnosti 140 mg s\nobsahom účinnej látky viac ako 20 mg nie je trestným činom, vyslovil generálny prokurátor nesúhlas s\nprávnym názorom vyjadreným v napadnutých rozhodnutiach súdov nižších stupňov.\nGenerálny prokurátor sa nestotožnil s argumentáciou súdov, podľa ktorej III. štádium závislosti\nobvineného na omamných látkach, dlhodobé užívanie pervitínu a vypestovaná tolerancia na jeho\núčinky odôvodňuje, so zreteľom na množstvo zaistenej látky, použitie materiálneho korektívu v zmysle\n§ 10 ods. 2 Trestného zákona a oslobodenie obvineného spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie\nje trestným činom. Záver znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatrie, MUDr.\nRuženy Mojžišovej, podľa ktorého droga zaistená u obvineného nemohla ovplyvniť jeho psychiku,\nkeďže dlhodobým užívaním tejto drogy si vypestoval toleranciu, a teda užívanie drog ho výraznejšie\nneovplyvňuje, o čom svedčí aj to, že bol schopný chodiť do práce a opravovať autá, označil za irelevantný\npre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.\nMal za to, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne konštatoval, že obvinený\nprechovával drogy pre osobnú potrebu v množstve hmotnostne menšom ako je jedna obvykle\njednorazová dávka, pretože bol u neho zaistený metamfetamín, ktorý hmotnostne zodpovedá minimálne\njednej bežnej dávke a vzhľadom na koncentráciu účinnej látky dvom bežným jednorazovým dávkam. V\ntejto súvislosti odkázal na výklad právneho pojmu \"obvykle jednorazová dávka\", vyslovený Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky v uznesení zo 16. decembra 2014, sp. zn. 2 Tdo 56/2014 (zverejnenom\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 87/2015), podľa\nktorého „\"obvykle jednorazovou dávkou na použitie\" v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona\nsa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje\npri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer.“ V zhode s týmto právnym záverom poukázal na\njudikát R 74/2017, ako aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 25/2017,\nsp. zn. 3 Tdo 33/2017, a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2019, sp.\nzn. 3 Tdo 83/2018. Vychádzajúc z uvedeného, generálny prokurátor konštatoval, že pojem \"obvykle\"\nnemožno vykladať subjektívne, t.j. vo vzťahu ku konkrétnemu konzumentovi, ale všeobecne, t.j. vo\nvzťahu ku konkrétnej droge. Citujúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca\n2019, sp. zn. 3 Tdo 83/2018, trval na tom, že beztrestnosti sa môže páchateľ domáhať len z dôvodu\nnaplnenia materiálneho korektívu stíhaného prečinu, nie však preto, že prechovával menšie množstvo\ndrogy, ako zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke (podľa koncentrácie účinnej látky dvom\nbežným jednorazovým dávkam). Zároveň pripomenul, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne\npreukázané, že obvinený prechovával pre vlastnú potrebu metamfetamín v množstve, ktoré podľa\nhmotnostného kritéria zodpovedá minimálne jednej dávke (podľa koncentrácie účinnej látky dvom\nbežným jednorazovým dávkam). Súčasne vyjadril presvedčenie, že znaleckým skúmaním preukázaná\nzávislosť obvineného na pervitíne nemôže byť dôvodom na použitie materiálneho korektívu v zmysle\n§ 10 ods. 2 Trestného zákona. Skutočnosť, že obvinený dlhodobo užíva drogy, v dôsledku čoho sa\n\nu neho vyvinula závislosť III. stupňa, ktorá podľa znalkyne znamená stratu kontroly nad užívaním\ndrogy, respektíve s tým súvisiaca dobrá tolerancia drogy, nemôže byť podľa generálneho prokurátora\nvyhodnotená ako poľahčujúca okolnosť v prospech obvineného ani nemôže odôvodňovať záver o\nnepatrnej závažnosti jeho konania. Vyslovil hypotézu, že o použití § 10 ods. 2 Trestného zákona by\nbolo možné uvažovať, pokiaľ by bolo uvedené množstvo drogy zaistené u prvokonzumenta, avšak\nskutočnosť, že obvinený užíva, a teda si zadovažuje a prechováva drogu pravidelne už niekoľko rokov,\nnemôže znižovať závažnosť jeho konania, ale práve naopak. Argumentáciu súdov oboch stupňov,\nže obvinený vzhľadom na dlhodobé užívanie drogy potrebuje na ovplyvnenie svojej psychiky väčšie\nmnožstvo drogy, ako bolo u neho nájdené, a preto je závažnosť jeho konania nepatrná, považoval za\nnemajúcu oporu v zákone ani v elementárnej logike.\nZávažné pochybenie súdov oboch stupňov nadväzujúce na oslobodzujúci výrok predstavovalo podľa\ngenerálneho prokurátora neuloženie ochranného protitoxikomanického liečenia obvinenému. Obom\nsúdom vyčítal, že ignorovali závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, podľa ktorých je pobyt\nobvineného na slobode z psychiatrického hľadiska potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, pretože pri\nďalšom užívaní pervitínu existuje nebezpečenstvo vzniku toxickej psychózy. Vzhľadom na III. vývojové\nštádium syndrómu závislosti na pervitíne znalkyňa uviedla, že je potrebné obvinenému nariadiť ochranné\nprotitoxikomanické liečenie ústavnou formou.\nGenerálny prokurátor zastával názor, že práve skutok v bode 2/ obžaloby, spočívajúci v prechovávaní\ndrog, je podstatne závažnejší ako skutok v bode 1/ obžaloby, spočívajúci v prechovávaní niekoľkých\nnábojov, a že dôležitejšie v danom trestnom konaní bolo uložiť obvinenému ochranné ústavné\nprotitoxikomanické liečenie než nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto ak súd pri použití\nmateriálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona argumentoval zdravotným stavom\nobvineného, prichádzalo jeho použitie do úvahy skôr vo vzťahu k prečinu podľa § 294 ods. 1 Trestného\nzákona s tým, že obvinenému mohlo byť namiesto trestu odňatia slobody uložené ochranné liečenie.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti považoval generálny prokurátor napadnuté uznesenie krajského\nsúdu za nezákonné a založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia - § 10 ods. 2 Trestného zákona, a tým za naplnený dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudkom podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením Krajského súdu\nv Žiline z 5. februára 2019, sp. zn. 1To/96/2018, bol porušený zákon v § 319 Trestného poriadku a v\nkonaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanoveniach § 10 ods. 2 Trestného zákona, § 171 ods. 1 Trestného\nzákona a § 285 písm. b) Trestného poriadku, a to v prospech i neprospech obvineného; súčasne podľa\n§ 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline z 5. februára 2019, sp. zn.\n1To/96/2018, ako aj predchádzajúce konanie, vrátane rozsudku Okresného súdu Ružomberok z 11. júna\n2018, sp. zn. 1T/85/2017; a zároveň podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu\nRužomberok, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nV súlade s ustanovením § 376 Trestného poriadku prvostupňový súd dovolania obvineného M. C. i\ngenerálneho prokurátora doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní\npriamo dotknuté.\nV písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného prokurátorka Okresnej prokuratúry Ružomberok zotrvala\nna presvedčení, že dôkazy, na základe ktorých prvostupňový súd uznal obvineného za vinného zo\nspáchania prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1\nTrestného zákona, boli zadovážené zákonným spôsobom. K námietke obvineného, že náboje boli\nnájdené v inej budove, nachádzajúcej sa na inej parcele než bola uvedená v príkaze na prehliadku,\nuviedla, že v danom prípade sa jedná o jeden stavebný objekt, a nie samostatné stavby, pričom tento\nstavebný objekt bol jednoznačne identifikovaný tak, aby nemohol byť zamenený s inými nebytovými\npriestormi. Poukázala na to, že Trestný poriadok v § 101 nekonkretizuje, akým spôsobom má byť\nnebytový priestor, ktorý má byť prehliadnutý, označený, respektíve identifikovaný. Označiac za zrejmé,\nže sa vyžaduje uvedenie takých údajov, na základe ktorých je nebytový priestor identifikovaný tak, aby\nboli vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, ktorý konkrétny nebytový priestor a z akého dôvodu má\nbyť prehliadnutý, považovala tieto podmienky v danom prípade za splnené. Zároveň, s odkazom na\nzápisnicu o vydaní veci, vyhodnotila postup uplatnený podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku ako zákonný\na odôvodnený.\nK doručenému dovolaniu generálneho prokurátora zaujal písomné stanovisko prostredníctvom obhajcu\nobvinený M. C.. S názormi prezentovanými generálnym prokurátorom a z nich vyvodenými závermi sa\n\nnestotožnil. Za nesprávny považoval predovšetkým záver, že vzhľadom na koncentráciu účinnej látky\nsa jednalo o dve bežné jednorazové dávky, dôvodiac tým, že prvoradé je hmotnostné kritérium, keďže\nužívateľ nemôže poznať koncentráciu účinnej látky. V nadväznosti na to tvrdil, že súdna prax akceptuje,\nže aby išlo o minimálne jednu obvykle jednorázovú dávku predmetnej psychotropnej látky, táto musí\nmať hmotnosť väčšiu ako 100 mg (0,1 g), pričom obsah účinnej látky musí byť vyšší ako 10 mg, t.j. v\npercentuálnom podiele viac ako 10 %. Zároveň sa domnieval, že vzhľadom na zistenú hmotnosť 0,14 g\n(140 mg) metamfetamínu a skutočnosť, že výrobcami váh sa bežne akceptuje odchýlka 0,05 g (50 mg),\nbolo a je dôvodné predpokladať, že zaistené množstvo drogy mohlo mať hmotnosť aj len 0,09 g (90 mg).\nPreto, bez ohľadu na skutočnú hmotnosť zaisteného množstva metamfetamínu (90-140 mg), považoval\nza zrejmé, že množstvo metamfetamínu o tejto hmotnosti, keď jedna dávka musí mať minimálne 100 mg,\nmôže predstavovať maximálne jednu obvyklú jednorázovú dávku a zvyšok metamfetamínu (maximálne\n40 mg) potom nikdy nemôže predstavovať ďalšiu obvykle jednorazovú dávku. Obvinený nesúhlasil\nani s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého je v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona\ntrestné neoprávnené prechovávanie akéhokoľvek množstva omamnej alebo psychotropnej látky, a to aj v\nmnožstve menšom ako je jedna obvykle jednorázová dávka na použitie, ak s ohľadom na toto množstvo\ndrogy a jej účinok možno vysloviť, že ide o návykovú látku v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona.\nNaopak, trval na tom, že v zmysle § 171 ods. 1 Trestného poriadku (pozn. súdu: správne Trestného\nzákona) je trestné iba neoprávnené prechovávanie omamnej a psychotropnej látky, ktorá je spôsobilá\nnepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo\nsociálne správanie, pričom podľa súdnej praxe ide o dávku s minimálnou hmotnosťou 100 mg. Obvinený\nvyslovil, že z rozhodnutí okresného a krajského súdu vyplýva, že prechovával množstvo metamfetamínu,\nktoré nebolo spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť jeho psychiku alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie\nschopnosti alebo jeho sociálne správanie. Dodal, že pri spodnej hmotnosti 0,09 g nebolo spôsobilé\nnepriaznivo ovplyvniť ani bežného konzumenta metamfetamínu. Záverom konštatoval, že formulovaním\nzáveru o nepatrnej závažnosti ním spáchaného skutku, ktorý viedol k jeho oslobodeniu, súdy na jeho\nosobu správne aplikovali materiálny korektív vyplývajúci z dikcie § 10 ods. 2 Trestného zákona, a tento\npostup označil za zodpovedajúci súdnej praxi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky dovolanie podané generálnym prokurátorom podľa § 392 ods. 1 Trestného\nzákona (pozn. súdu: správne Trestného poriadku) ako nedôvodné zamietol.\nK predmetným vyjadreniam, vzájomne doručeným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní\npriamo dotknuté, už žiadna z nich nezaujala písomné stanovisko.\nNásledne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu.\nNajvyšší súd zistil, že dovolania proti napadnutému uzneseniu sú prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.\nh) Trestného poriadku a § 566 ods. 3 Trestného poriadku], boli podané oprávnenými osobami [§ 369\nods. 2 písm. a), písm. b) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného\nporiadku) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Dovolania súčasne spĺňajú\npodmienky uvedené v § 372 a § 373 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374\nTrestného poriadku, a vo vzťahu k žiadnemu z nich nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 382 písm.\na), písm. b), písm. d), písm. e) ani písm. f) Trestného poriadku.\nDovolací súd nahliadnutím do spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného M. C. nie je dôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok.\nNielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej\núpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek\npochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb,\nktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je\npotrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1\nTrestného poriadku.\nDovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z\nustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania,\nktoré sú v ňom uvedené.\nPodľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať ak:\n\ng) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,\ni) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť.\nPodľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v\nustanovení § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku je potrebné uviesť nasledovné:\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno uplatniť len v prípade, ak dôjde\nk porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov.\nVzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch\netapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou\netapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku sa týka predovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj\npredchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretože dôkazy zadovážené\nv rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu,\nkeď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila (§ 119\nods. 4 Trestného poriadku), nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného\ndovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu\npri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku] sa rozumie\nnesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho\nustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol\nv napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin\nalebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu,\nnež ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia\nsa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Trestného\nzákona), prípadne zániku trestného činu (najmä § 87 Trestného zákona), prípadne pochybenie súdu pri\nuložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného\nzákona) a pod. Je však potrebné uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých\nje založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť\nskutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie\nv tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený\nsúdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol\nsubsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.\nLen opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací\nsúd povinný prezumovať.\nOboznámením sa s obsahom predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:\nObvinený M. C. dovolaním podaným z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku\nnapadol zákonnosť získania 17 kusov nábojov ako dôkazov, na základe ktorých bol uznaný za vinného\nzo spáchania prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1\nTrestného zákona. Nezákonnosť získania uvedených dôkazov, popierajúc ich dobrovoľné vydanie, o\nktorom má svedčiť zápisnica o vydaní veci, bola podľa neho spôsobená ich nájdením počas prehliadky\nstavby, na ktorú sa nevzťahoval príkaz na prehliadku, a to osobou pribratou ako nezúčastnenou k\nprehliadke iných piestorov a pozemkov, ako aj ich neuvedením v zápisnici o prehliadke iných priestorov a\npozemkov, a nebola odstránená ani spomínanou zápisnicou o vydaní, argumentujúc tým, že dobrovoľné\nvydanie veci v režime podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré má táto preukazovať, by prichádzalo\ndo úvahy len pred samotným vykonaním prehliadky iných priestorov a pozemkov.\nS prezentovanými výhradami obvineného, ním uplatňovanými v priebehu celého doterajšieho konania\npred súdom, sa rovnako ako už súd prvého stupňa a odvolací súd nemohol stotožniť ani najvyšši\nsúd. Dovolacie námietky obvineného, napádajúce zákonnosť získania usvedčujúcich vecných dôkazov,\n\nsmerujú vo svojej podstate k spochybneniu správnosti a pravdivosti jednak zápisnice o vykonaní\nprehliadky iných priestorov a pozemkov z 10. januára 2017 (č. l. 48-51 spisu), ale predovšetkým\nzápisnice o vydaní veci z 10. januára 2017 (č. l. 154 spisu). V tejto súvislosti preto dovolací súd\npovažuje za dôležité pripomenúť, že o každom úkone trestného konania, vrátane prehliadky iných\npriestorov a pozemkov či vydania veci, o ktoré išlo v danom prípade, sa spíše zápisnica podľa § 58\nods. 1 Trestného poriadku, ktorá okrem iných všeobecných náležitosti uvedených pod písmenami a)\naž c) odseku 1 § 58 Trestného poriadku musí podľa písm. d) odseku 1 tohto paragrafu obsahovať\nstručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení\nupravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol\npri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení. Podľa § 58 ods. 1 písm. e)\nTrestného poriadku musí zápisnica obsahovať návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie\npoučených osôb a podľa písm. f) citovaného ustanovenia musí zápisnica obsahovať aj námietky strán\nalebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.\nV danom prípade zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov, ako aj zápisnica o\nvydaní veci, obe podľa § 59 ods. 1 Trestného poriadku okrem nezúčastnenej osoby, vyšetrovateľa\na (v prípade zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov) príslušníkov Policajného\nzboru vykonávajúcich prehliadku bez výhrad podpísané aj samotným obvineným, poskytujú dostatočný\nprehľad o priebehu v nich zachytených zaisťovacích úkonov.\nZo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov z 10. januára 2017 (č. l. 48-51\nspisu) vyplýva, že uvedeného dňa bolo na základe príkazu na vykonanie prehliadky iných priestorov\na pozemkov z 9. januára 2017, č.p.: ORPZ-RK-OKP-V-7/2017, o 19.30 hod. prikročené k vykonaniu\nprehliadky iných priestorov a pozemkov u obvineného, a to nehnuteľnosti v W. U. s popisným číslom\nXXX - autodielne. Vykonaniu samotnej prehliadky predchádzala výzva adresovaná obvinenému podľa §\n104 Trestného poriadku, odozvou na ktorú bola jeho odpoveď „nemám nič“, ako aj poučenie obvineného\npodľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku a § 106 Trestného poriadku a doručenie rovnopisu príkazu\nna vykonanie prehliadky č.p.: ORPZ-RK-OKP-V-7/2017. V zmysle predmetnej zápisnice sa prehliadka\nzačala o 19.35 hod. a skončená bola o 20.45 hod., pričom z prehľadu vecí pri nej zaistených je zrejmé,\nže prítomnosť nábojov, zákonnosť získania ktorých dovolateľ namietal, nebola v priestoroch, ktoré boli\npredmetom vykonávanej prehliadky, zistená osobami vykonávajúcimi prehliadku. Zápisnica obsahuje aj\núdaje o tom, kto a v akom procesnom postavení (vyšetrovateľ Policajného zboru, kriminalistický technik,\noperatívni pracovníci OKP) prehliadku vykonal, ako aj identifikačné údaje ďalších osôb prítomných pri\nprehliadke (t.j. obvineného a nezúčastnenej osoby pribratej k výkonu prehliadky podľa § 105 ods. 2\nTrestného poriadku). Správnosť a pravdivosť informácií zachytených v dotknutej zápisnici osvedčujú\npodpisy nielen všetkých osôb podieľajúcich sa na vykonaní predmetnej prehliadky, ale aj osôb, ktoré boli\npri nej prítomné, a to vrátane samotného dovolateľa. S poukazom na uvedené považoval dovolací súd\nza zrejmé, že zo zápisnice, ktorá je rozhodujúca pri preskúmavaní postupu polície, vytýkaného podaným\ndovolaním, a ktorá nebola spôsobom predpokladaným v § 58 ods. 1 písm. f) a § 60 ods. 1 Trestného\nporiadku žiadnou zo strán spochybnená, nemožno vyvodiť žiadnu z dovolateľom tvrdených skutočností,\nktoré mali mať za následok nezákonnosť získania namietaných dôkazov.\nV zmysle zápisnice o vydaní veci z 10. januára 2017 (č. l. 154 spisu) obvinený počas prehliadky iných\npriestorov a pozemkov vykonanej v W. U. na základe príkazu č.p.: ORPZ-RK-OKP-V-7/2017 po výzve\na poučení podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku o 20.00 hod. vyhlásil, že dobrovoľne vydáva 17 kusov\nnábojov pre účely trestného konania, čo následne potvrdil aj svojím podpisom. Uvedený procesný úkon\nbol v zmyle zápisnice skončený o 20.10 hod. Aj v tomto prípade platí, že samotný dovolateľ zápisnicu o\nvydaní veci vlastnoručne a bez pripojenia akýchkoľvek výhrad k jej obsahu podpísal a neuplatnil voči nej\nani postup predvídaný § 58 ods. 1 písm. f) a § 60 ods. 1 Trestného poriadku, pričom táto neposkytuje\npriestor pre pochybnosti o zákonnosti získania predmetných vecných dôkazov.\nVychádzajúc z uvedeného, popretie dobrovoľnosti vydania predmetných nábojov obvineným neobstojí.\nDovolateľ bez akýchkoľvek pripomienok či výhrad podpísal zápisnicu, v ktorej vyhlásil, že dotknuté\nnáboje dobrovoľne vydáva, pričom nepožadoval jej doplnenie o opis ním tvrdených okolností, za akých\npodľa neho malo dôjsť k vydaniu predmetných nábojov, t.j. že k ich vydaniu pristúpil len v dôsledku ich\nnálezu osobou pribratou k prehliadke iných priestorov a pozemkov ako nezúčastnenou osobou v stavbe,\nna ktorú sa príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov nevzťahoval. Hoci obvinený predmetnými\ntvrdeniami spochybnil správnosť a úplnosť zápisnice o vydaní veci, ako aj zápisnice o prehliadke\niných priestorov a pozemkov, za účelom preukázania ich opodstatnenosti neoznačil ani nenavrhol\nvykonanie žiadneho dôkazu, pričom ani z predloženého spisového materiálu nevyplýva (s výnimkou\njeho výpovedí) žiadna skutočnosť, ktorú by bolo možné interpretovať ako nasvedčujúcu dôvodnosti\n\njeho dovolacích námietok. Dovolací súd preto nemohol nevyhodnotiť obhajobu dovolateľa, napádajúcu\nzákonnosť získania predmetných dôkazov voči jeho osobe, ako výlučne tendenčnú a majúcu za cieľ\ndosiahnutie oslobodzujúceho rozhodnutia výhradne na podklade tvrdených procesných nedostatkov,\nktoré však Najvyšší súd Slovenskej republiky v postupe orgánov činných v trestnom konaní nevzhliadol a\nna záver o ktorých sa v predloženom spisovom materiáli nenachádza žiadny relevantný podklad. Žiaden\nz dôkazov produkovaných v priebehu trestného konania v danej trestnej veci, s výnimkou obhajobných\ntvrdení obvineného, nepoukazuje na to, že by k vydaniu nábojov došlo nedobrovoľne či v dôsledku ich\nnálezu nezúčastnenou osobou v stavbe, na ktorú sa príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov\nnevzťahoval. Napokon, v samotnej skutkovej vete výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa je ako\nskutkové zistenie vyjadrená skutočnosť, že dovolateľ držal predmetné náboje v budove autodielne nehnuteľnosti umiestnenej na parcele č. XXX/XX, súpisného čísla XXX, ktorá sa nachádza v obci W.\nU., k. ú. W. U., zapísaná na LV č. XXX, t.j. v priestoroch, na ktoré sa príkaz na vykonanie prehliadky\niných priestorov a pozemkov z 9. januára 2017, č.p.: ORPZ-RK-OKP-V-7/201, vzťahoval, a nie v stavbe\nbez súpisného čísla, postavenej na parcele registra C-KN č. XXX/XX a evidovanej na liste vlastníctva\nč. XXXX pre obec a k. ú. W. U., ako to tvrdil dovolateľ.\nNad rámec uvedeného dovolací súd uvádza, že s pripomienkou dovolateľa o nenaplnení žiadnej zo\nzákonných výnimiek ustanovených v § 101 ods. 3 Trestného poriadku pre prípadné vykonanie prehliadky\nstavby bez súpisného čísla, postavenej na parcele registra C-KN č. XXX/XX, bez príkazu, respektíve\nsúhlasu podľa ods. 1, sa nemožno stotožniť. Príkaz na vykonanie prehliadky priestorov autodielne bol\nobstaraný vopred, a teda z tohto hľadiska ich prehliadka nepredstavovala neodkladný úkon. Avšak\nprípadné vykonanie prehliadky priestorov, ktoré obvinený užíval ako kanceláriu autodielne a ktoré sa\nnachádzali v stavbe bez súpisného čísla, postavenej na parcele registra C-KN č. XXX/XX, by za taký\nbolo potrebné považovať. Možno totiž dôvodne predpokladať, že o prepojení priestorov tejto stavby\ns priestormi stavby autodielne a ich využívaní obvineným ako kanceláriou autodielne nemali orgány\nčinné v trestnom konaní v čase podania návrhu na vydanie príkazu na prehliadku iných priestorov a\npozemkov vedomosť (dovolací súd nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by inak nepožiadali o vydanie príkazu\naj na prehliadku týchto priestorov) a túto nadobudli až počas vykonávania prehliadky na mieste samom.\nV takom prípade, vzhľadom na nálezy vecí zaistených u obvineného a v priestoroch autodielne, na\nktoré sa príkaz na prehliadku vzťahoval, by celkom legitímne vzniklo dôvodné podozrenie, že aj v s\nnimi prepojených a obvineným užívaných priestoroch stavby bez súpisného čísla, postavenej na parcele\nregistra C-KN č. XXX/XX, sa môže nachádzať vec dôležitá pre trestné konanie, čo je jeden z dôvodov, z\nktorých možno prehliadku iných priestorov a pozemkov vykonať (§ 99 ods. 2 v spojení s ods. 1 Trestného\nporiadku), pričom celkom nepochybne by šlo o situáciu, kedy by príkaz nebolo možné dosiahnuť vopred\na vec by nezniesla odklad, respektíve kedy by úplne jednoznačne šlo o osobu pristihnutú pri trestnom\nčine (§ 101 ods. 3 Trestného poriadku). Za daných okolností bolo pritom na rozhodnutí orgánu činného\nv testnom konaní (prítomného vyšetrovateľa), či sa v tomto konkrétnom prípade uspokojí s dobrovoľným\nvydaním vecí dôležitých pre trestné konanie zo strany obvineného alebo (za podmienok vymedzených\nv § 101 ods. 3 Trestného poriadku) vykoná prehliadku aj dotknutých priestorov. Napokon, s poukazom\nna § 104 ods. 1 Trestného poriadku sa žiada poznamenať, že aj ak by bol žiadaný a vydaný príkaz\nna vykonanie prehliadky aj dotknutej stavby bez súpisného čísla, postavenej na parcele registra CKN č. XXX/XX, táto by v konečnom dôsledku aj tak nemusela byť zrealizovaná, a to práve v prípade\ndobrovoľného vydania veci.\nNa druhej strane, z posúdenia obsahu predmetných zápisníc v ich súhrne je zrejmé, že skutočnosti\nzodpovedajú výhrady dovolateľa, že k vydaniu nábojov došlo počas prehliadky iných priestorov a\npozemkov, že na ich vydaní sa ako nezúčastnená osoba zúčastnil operatívny pracovník, ktorý vykonával\nprehliadku iných priestorov a pozemkov, a že náboje neboli ako nález uvedený v zápisnici o prehliadke.\nNapriek uvedenému však má dovolací súd za to, že žiadna z konštatovaných okolností nemala vplyv\nna zákonnosť získania dôkazov. Ich vydanie zo strany obvineného sa realizovalo v režime predvídanom\n§ 89 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý z časového hľadiska žiadnym spôsobom neobmedzuje osobu,\nktorá má v držbe vec dôležitú pre trestné konanie, v prejave jej vôle takú vec vydať orgánom činným\nv trestnom konaní. Rovnako tieto, na rozdiel od výzvy na dobrovoľné vydanie veci realizovanej podľa\n§ 104 ods. 1 Trestného poriadku výlučne pred pristúpením k vykonaniu prehliadky (domovej, osobnej,\niných priestorov a pozemkov), nie sú pri výzve na plnenie edičnej povinnosti ustanovením § 89 ods. 1\nTrestného poriadku limitované časom mimo vykonávania iných procesných úkonov. Zo zákonnej úpravy\nnevyplýva, že orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené vyzvať osobu, ktorá má v držbe vec\ndôležitú pre trestné konanie, na jej vydanie, počas realizácie iných procesných úkonov, rovnako ako z\nnej nevyplýva, že taká osoba nesmie takýto prejav vôle uskutočniť počas realizácie iných procesných\n\núkonov. Takýto postup nie je contra legem postupu v intenciách § 89 ods. 1 Trestného poriadku. Práve\nnaopak, je len rozumné, ba priam žiadúce k výzve na splnenie edičnej povinnosti podľa § 89 ods. 1\nTrestného poriadku pristúpiť vždy, keď z okolností realizácie iného procesného úkonu vyvstane taká\npotreba a zároveň sú na to splnené zákonom požadované podmienky a jej operatívnemu vzneseniu\nnebráni žiadna zákonná prekážka. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že práve takáto\nsituácia nastala aj v danom prípade. Treba dodať, že nie je vôbec ojedinelé, ak v rámci výkonu domovej\nprehliadky či prehliadky iných priestorov a pozemkov, realizovaných za účelom zaistenia dôkazov\nmajúcich vzťah k určitej trestnej činnosti, dôjde zo strany osoby, u ktorej sa takáto prehliadka realizuje,\nrespektíve zo strany iných osôb prítomných na takejto prehliadke, aj k vydaniu veci dôležitej pre iné než\nuž vedené trestné konanie tak, ako k tomu došlo aj v prejednávanom prípade.\nAko to už dovolací súd naznačil vyššie, vydanie veci vykonané v režime podľa § 89 ods. 1 Trestného\nporiadku je vo vzťahu k iným procesným úkonom, prehliadku iných priestorov a pozemkov nevynímajúc,\npotrebné vnímať ako samostatný procesný úkon, ktorého realizácia je oddelená a nezávislá od\nvykonania akéhokoľvek iného procesného úkonu. Z uvedeného dôvodu sa o ňom a jeho priebehu\nspisuje samostatná zápisnica, ktorá v danom prípade, ako na to bolo poukázané vyššie, obsahuje všetky\nzákonom vyžadované náležitosti a spoľahlivo preukazuje dodržanie na úkon sa vzťahujúcich zákonných\nustanovení. Výzva na plnenie edičnej povinnosti, upravená v § 89 ods. 1 Trestného poriadku, predstavuje\nosobitný a samostatný procesný inštitút, účelom ktorého je zabezpečenie veci dôležitej pre trestné\nkonanie, teda aj predmetov, ktoré môže byť vecnými dôkazmi, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. V\nzmysle ustálenej judikatúry dovolacieho súdu, ktorú možno analogicky aplikovať i v prejednávanej veci,\nplatí, že procesné inštitúty Trestného poriadku, zamerané na získavanie dôkazov na účel ich následného\nvykonania, sa vo vzťahu ku konkrétnemu dôkazu nekumulujú, ak to nie je vzhľadom na povahu veci\nprocesne nevyhnutné (R 47/2017). V danom prípade niet pochýb, že keďže k zabezpečeniu dôkazov\ndošlo na základe procesného postupu upraveného v § 89 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý predstavuje\nsamostatný a v porovnaní s ostatnými rovnocenný a plnohodnotný procesný inštitút získavania dôkazov,\nje bez právneho významu, že k jeho realizácii došlo počas toho, ako sa vykonával iný procesný\núkon. Rovnako, vzhľadom na skutočnosť, že o jeho priebehu ako o samostatnom procesnom úkone\nbolo nevyhnutné vyhotoviť samostatnú zápisnicu, požiadavka obhajoby na duplicitné uvádzanie v nej\nzachytených skutočností aj v zápisnici o ďalšom, hoci v rovnakom čase realizovanom, ale od neho\nnezávislom, procesnom úkone vyznieva ako nadbytočná.\nS ohľadom na konštatovanú povahu tohto procesného úkonu nie je právne relevantná ani námietka\ndovolateľa, že ako nezúčastnená osoba sa na ňom zúčastnil operatívny pracovník. Zo zápisnice o\nvydaní veci je zrejmé, že do jeho priebehu žiadnym spôsobom nezasiahol a samotný obvinený proti jeho\npriebehu ani nevzniesol žiadne námietky, keď príslušnú zápisnicu bez výhrad vlastnoručne podpísal.\nZhrnúc uvedené zistenia, dovolací súd mal za jednoznačne preukázané, že náboje boli orgánmi činnými\nv trestnom konaní zaistené v súlade so zákonom, keď ich obvinený postupom podľa § 89 ods. 1\nTrestného poriadku po náležitom poučení dobrovoľne vydal, o čom spoľahlivo svedčí ním vlastnoručne\npodpísaná zápisnica o vydaní veci. Zároveň je nepochybné, že policajti vstúpili do priestorov užívaných\ndovolateľom na legálnom základe, t.j. na podklade riadne vydaného a odôvodneného príkazu na\nprehliadku iných priestorov a pozemkov. Námietky dovolateľa, ktorými sa tento snažil presvedčiť (aj)\ndovolací súd, že dotknuté náboje policajtom nevydal, ale tieto našla nezúčastnená osoba aktívne sa\nzapájajúca do prebiehajúcej prehliadky, a to v priestoroch, na ktoré sa príkaz na prehliadku iných\npriestorov a pozemkov nevzťahoval, vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako účelovú obranu\nobvineného, majúcu za cieľ vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Napokon, miesto, kde mal obvienný\nstrelivo pred jeho dobrovoľným vydaním uložené, t.j. či v priestoroch, na ktoré sa príkaz na prehliadku\niných priestorov a pozemkov vzťahoval, alebo v priestoroch, ktoré v ňom neboli zahrnuté, je pre účely\nvydania veci absolútne irelevantné, pretože každý, kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je\npovinný ju vydať.\nS ohľadom na uvedené musel dovolací súd konštatovať, že v prejednávanej veci dovolací dôvod\nuplatnený obvineným podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku nebol naplnený.\nNa druhej strane, s dovolaním generálneho prokurátora smerujúcim voči výroku, ktorým bol obvinený\nM. C. oslobodený spod obžaloby pre skutok uvedený v bode 2/ obžaloby a právne kvalifikovaný ako\nprečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky\nstotožnil.\n\nGenerálny prokurátor videl naplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu vymedzeného v § 371 ods.\n1 písm. i) Trestného poriadku v použití materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného\nzákona, ktoré bolo súdmi nižších stupňov odôvodnené vysokou mierou tolerancie obvineného na účinky\npervitínu, vyvolanou jeho dlhodobým užívaním a spôsobujúcou neschopnosť zaisteného množstva látky\novplyvniť jeho psychiku.\nNa podklade dovolania generálneho prokurátora preto dovolací súd skúmal, či zistený skutkový stav\nustálený súdom prvého stupňa a potvrdený odvolacím súdom v napadnutom uznesení bolo možné\nprávne posúdiť tak, že nejde o prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona pre jeho\nnepatrnú závažnosť v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona.\nTrestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene\nprechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor.\nPodľa § 135 ods. 1 Trestného zákona sa prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu\nalebo prekurzora pre vlastnú potrebu rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú\nlátku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle\njednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.\nZ konštrukcie skutkových podstát trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 a § 172 Trestného zákona v\nspojení s § 135 Trestného zákona vyplýva, že trestným je neoprávnené prechovávanie omamnej látky,\npsychotropnej látky, jedu alebo prekurzora (ďalej tiež \"droga\"), prípadne ďalšia forma nakladania s takými\nlátkami uvedená v § 172 ods. 1 Trestného zákona, bez ohľadu na ich množstvo. Zákonodarca miernejším\ntrestným postihom privileguje len neoprávnené prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, respektíve ich\nprechovávanie pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu (§ 171 Trestného zákona).\nZákon teda výslovne stanovuje, v akom množstve najviac možno mať neoprávnene v držbe omamnú\nlátku, aby jej prechovávanie bolo možné právne posúdiť ako prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu v\nzmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona. Z toho ale v žiadnom prípade nevyplýva, že by prechovávanie\ndrogy - teda látky, ktorá vo všeobecnosti vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí\ncharakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami\n[§ 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len \"zákon č. 139/1998 Z.z.\")] - v množstve menšom, než v\nhmotnostnom vyjadrení zodpovedá obvykle jednorazovej dávke na použitie, malo byť automaticky\nbeztrestným, pokiaľ je takáto látka v konkrétnom prípade prechovávaná v množstve, ktoré je po jeho\nužití (vzhľadom na obsah účinnej látky) spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie\nalebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Trestného zákona). Uvedený\nzáver je v zhode s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súhrnne vyjadrenou v\nrozhodnutí R 74/2017, v zmysle ktorej prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky nie je na\núčel aplikácie § 171 ods. 1 a § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona limitované minimálnym množstvom.\nPrechovávanie drogy v množstve síce obvyklým spôsobom aplikovateľnom, avšak menšom, než z\nhmotnostného hľadiska zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, je trestným činom, pokiaľ je droga\nvzhľadom na množstvo účinnej látky obsiahnutej v celkovom množstve zaisteného materiálu spôsobilá\nnepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo\nsociálne správanie (§ 130 ods. 5 Trestného zákona).\nV nadväznosti na to je potrebné uviesť, že v skutkovej vete rozsudku okresného súdu vyjadrený záver,\nže 140 mg metamfetamínu s obsahom metamfetamínu viac ako 20 mg čistej látky zodpovedá dvom\nbežným jednotlivým dávkam, ktorého správnosť a úplnosť nemôže dovolací súd skúmať ani meniť [§\n371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku], je z popísaného hľadiska kvalifikačne\nnepochybný, keďže zodpovedá spáchaniu trestného činu neoprávneným prechovávaním psychotropnej\nlátky pre vlastnú potrebu.\nPre úplnosť k tomu dovolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, judikovanej v R\n87/2015, sa \"obvykle jednorazovou dávkou na použitie\" v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 Trestného\nzákona rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov)\n\nkonzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer. To znamená, že z hľadiska určenia\nobvykle jednorazovej dávky na použitie nie je určujúce množstvo omamnej alebo psychotropnej\nlátky, ktoré je u konkrétneho konzumenta spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť jeho psychiku alebo jeho\novládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo jeho sociálne správanie, ale také jej množstvo, ktoré je\nuvedené následky spôsobilé vyvolať u priemerného užívateľa. Len takýto záver je v súlade s princípom\nrovnakého zákonného prístupu ku ktorémukoľvek páchateľovi, ktorý omamnú alebo psychotropnú látku\nprechováva, bez ohľadu na jeho individuálne fyzické dispozície alebo vyššiu odolnosť získanú užívaním\ndrogy. V tejto súvislosti považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné zároveň upriamiť\npozornosť súdov nižších stupňov na judikát R 22/2019, ktorým došlo k zjednoteniu súdnej praxe v\notázke spôsobu určenia obvykle jednorazovej dávky tak, že táto sa musí definovať prostredníctvom\nhmotnostného kritéria, práve v ktorom je zahrnuté tak objektívne ako aj subjektívne hľadisko (zavinenie),\nspočívajúce vo vedomosti páchateľa o množstve neoprávnene prechovávanej drogy. Citovaným\njudikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo ustálené, že obvykle jednorazová dávka na\npoužitie v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ako nie individuálny, ale bežný konzumný\npriemer) sa, na základe poznatkov o užívateľskej praxi, určuje ako bežne jednorazovo používané\nmnožstvo finálneho materiálu, obvyklým spôsobom aplikovateľného konečným užívateľom - teda nie\npodľa množstva tzv. účinnej látky v posudzovanom materiáli. Z uvedeného vyplýva, že pri určení\npočtu obvykle jednorazových dávok na použitie, zaistených v danom prípade, bude potrebné použiť\nhmotnostné kvantifikačné kritérium, a tento nevyvodzovať z koncentrácie účinnej látky či závislosti\nobvineného.\nOdhliadnuc od uvedeného, vzhľadom na skutkový záver súdov nižších stupňov, že skutok tak, ako\nbol popísaný v bode 2/ obžaloby sa stal, a o trestný čin nejde len z dôvodu ustanovenia § 10 ods.\n2 Trestného zákona, sa dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti dovolacieho dôvodu uplatneného\ngenerálnym prokurátorom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nezaoberal otázkou naplnenia\nformálnych znakov skutkovej podstaty prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, voči\nktorej námietky generálneho prokurátora ani nesmerovali, ale majúc na zreteli judikovaný imperatív (R\n74/2017) posudzovať pri prečine podľa § 171 Trestného zákona aj materiálny korektív podľa kritérií §\n10 ods. 2 Trestného zákona, nesprávne použitie ktorého bolo hlavnou ideou dovolania generálneho\nprokurátora, pristúpil v súlade s rozhodnutím R 121/2014, vyjadrujúcim oprávnenie dovolacieho súdu\npri posudzovaní dôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku hodnotiť i\npotrebnú (vyššiu než nepatrnú) závažnosť prečinu (§ 10 ods. 2 Trestného zákona) a opierať sa pritom\no dôkazy, ktoré boli v súdnom konaní vykonané (bez toho, aby skúmal a menil správnosť a úplnosť\nzisteného skutku), k posúdeniu správnosti použitia dotknutého hmotnoprávneho ustanovenia, t. j. § 10\nods. 2 Trestného zákona.\nPodľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a\njeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho\nzávažnosť nepatrná.\nVzhľadom na uvedené je zrejmé, že základným predpokladom trestnej zodpovednosti obvineného\nza skutok uvedený v bode 2/ obžaloby a kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1\nTrestného zákona je nielen naplnenie všetkých formálnych znakov daného trestného činu, ale i jeho\nmateriálnych znakov, a teda aj to, že ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Trestného zákona.\nTo znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin\nspáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (tzv. materiálny\nkorektív). Právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa pritom musí zakladať na skutkových\nzisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako ako záver o naplnení či nenaplnení\nformálnych znakov skutkovej podstaty dotknutého trestného činu.\nV ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona je zakotvená výnimka z formálneho chápania kategórie\ntrestných činov, a to vo vzťahu k prečinu. Citované ustanovenie podáva taxatívny výpočet skutočností,\nktoré sú určujúce pre posúdenie závažnosti prečinu. Ide o nasledovné skutočnosti:\na) spôsob vykonania činu a jeho následky,\nb) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti),\nc) miera zavinenia a pohnútka páchateľa,\n\nteda o skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne objektívnej a subjektívnej stránky skutkovej podstaty daného\ntrestného činu (prečinu).\nNapriek takejto výslovnej právnej úprave súdy nižšieho stupňa, hoci zhodne konštatovali, že skutok sa\nstal a zaistené množstvo metamfetamínu zodpovedá dokonca až dvom bežným jednotlivým dávkam,\ndospeli na základe záverov znaleckého skúmania duševného stavu obvineného k záveru, že z dôvodu\nvysokej miery tolerancie organizmu obvineného voči účinkom zaistenej psychotropnej látky, je závažnosť\njeho protispoločenského konania nepatrná. Pritom z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi zákonom\nustanovené kritériá, rozhodujúce pre naplnenie materiálneho znaku prečinu (t.j. vyššej než nepatrnej\nzávažnosti), kritériá týkajúce sa subjektu trestného činu (rovnako ako ani objektu trestného činu)\nnepatria. Preto vykonaným dokazovaním zistená závislosť obvineného je ako okolnosť nepochybne sa\nvzťahujúca na osobu obvineného ako na subjekt predmetného trestného činu evidentne bez právneho\nvýznamu vo vzťahu k prípadnej aplikácii § 10 ods. 2 Trestného zákona. Inak povedané, pokiaľ súdy\nnižšieho stupňa pristúpili k použitiu materiálneho korektívu výlučne z dôvodov majúcich pôvod v osobe\nobvineného, respektíve v jeho zdravotnom stave, došlo z ich strany k nesprávnemu použitiu tohto\nhmotnoprávneho ustanovenia. Z uvedených dôvodov musel dovolací súd konštatovať, že dovolací\ndôvod uplatnený generálnym prokurátorm podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku bol naplnený.\nNavyše, ako vyplýva z už vyššie uvedeného a ako na to správne poukázal aj generálny prokurátor,\nrezistencia získaná predchádzajúcou opakovanou aplikáciou omamnej alebo psychotropnej látky\nnemôže byť dôvodom na priaznivejšiu právnu kvalifikáciu (napríklad podľa § 171 namiesto § 172\nTrestného zákona, respektíve podľa § 171 ods. 1 namiesto § 171 ods. 2 Trestného zákona), o to menej\nna beztrestnosť páchateľa. Taký prístup by popieral zmysel a zameranie dotknutej trestnoprávnej úpravy,\nktorá má prechovávaniu a iným formám disponovania s drogou (a sprostredkovane jej konzumácii)\nzabrániť. Možno preto len súhlasiť so záverom generálneho prokurátora, že argumentácia súdov oboch\nstupňov, že obvinený vzhľadom na dlhodobé užívanie drogy potrebuje na ovplyvnenie svojej psychiky\nväčšie množstvo drogy, ako bolo u neho nájdené, a preto je závažnosť jeho konania nepatrná, nemá\noporu v zákone ani v elementárnej logike.\nNaproti tomu, z rovnakých dôvodov sa dovolací súd nemohol stotožniť s hypotézou generálneho\nprokurátora, že o použití § 10 ods. 2 Trestného zákona by bolo možné uvažovať, pokiaľ by bolo uvedené\nmnožstvo drogy zaistené u prvokonzumenta, keďže aj taká okolnosť by sa vzťahovala výlučne na subjekt\ndaného skutku. Ako už bolo uvedené, pri posúdení závažnosti prečinu, a teda rozhodnutí o použití alebo\nnepoužití označeného zákonného ustanovenia, sú rozhodujúce kritériá týkajúce sa spôsobu vykonania\nčinu, jeho následkov, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, miery zavinenia a pohnútky páchateľa,\npričom uvedené kritériá nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli\npreceňované na úkor iných.\nSpôsob vykonania činu zahŕňa druh a povahu konania, ako aj použité prostriedky. Z tohto hľadiska je\npri posudzovaní závažnosti konania obvineného v danom prípade nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že\nmetamfetamín, ktorý bol u neho zaistený, je psychotropnou látkou, ktorá sa zaraďuje do skupiny tzv.\ntvrdých drog. Rovnako nemožno opomenúť, že súdeného konania sa dopustil v priestoroch autodielne,\nkde obvykle vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, a teda do ktorých majú spravidla prístup aj jeho\nzákazníci.\nBez významu tiež nie je skutočnosť, že súdy nižších stupňov, nevzhliadli v okolnostiach, za ktorých bol\nčin spáchaný, žiadnu z poľahčujúcich okolností. Na druhej strane obvinený, napriek tomu, že v minulosti\nuž bol právoplatne odsúdený, sa predmetného činu dopustil popri ďalšom skutku (právne kvalifikovanom\nako prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného\nzákona), zo spáchania ktorého bol napadnutými rozhodnutiami súdov nižších stupňov uznaný vinným.\nPod pojmom následok nie je v tomto kontexte potrebné rozumieť len primárny následok v podobe\nporušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu, ale aj ohrozenie a porušenie ďalších náhodných\nvedľajších objektov. Pokiaľ je následkom ohrozenie chráneného záujmu, význam má nielen veľkosť\nhroziacej škody, ale aj stupeň pravdepodobnosti, že škoda nastane. V intenciách tohto kritéria aj s\nohľadom na už skôr konštatované okolnosti spáchania skutku (v priestoroch autodielne) potom vyznieva\nprinajmenšom prekvapujúco, že súdy nižších stupňov dospeli k záveru, že užívanie drog obvineného\nvýraznejšie neovplyvňuje, práve s poukazom na to, že bol schopný chodiť do práce a opravovať autá, a\ntúto skutočnosť navyše vyhodnotili v jeho prospech. Je rovnako zarážajúce, že konajúce súdy si osvojili\n\nzáver znaleckého posudku z odvetvia psychiatria, podľa ktorého zaistené množstvo drogy nemohlo pre\nvysokú mieru tolerancie organizmu obvineného na jej účinky ovplyvniť jeho psychiku či ovládacie alebo\nrozpoznávacie schopnosti, avšak v ňom tak isto explicitne vyjadrenému záveru, že pobyt obvineného\nna slobode je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť poteciálne nebezpečný, už neprikladali taký\nvýznam, ba čo viac, znalkyňou konštatovanú potrebu nariadiť obvinenému ústavnú protitoxikomanickú\nliečbu (ktorú možno uložiť aj pri upustení od potrestania) úplne ignorovali. Rozhodnutie súdov pôsobí\no to viac neuvážene, že výkon živnosti obvineného, spočívajúcej v oprave motorových vozidiel, pod\nvplyvom ním užívaných psychotropných látok je celkom očividne spôsobilý viesť k vzniku reálneho\nnebezpečenstva ohrozenia života a zdravia ďalších osôb a ohrozenia ich majetku ako k sekundárnym\nnásledkom protiprávneho konania obvineného. Dovolací súd je pretsvedčený, že pri vyhodnocovaní\nzávažnosti spáchaného prečinu bolo nevyhnutné brať zreteľ aj na všetky uvedené súvislosti a možné\nnásledky konania obvineného.\nNapokon, pokiaľ ide o mieru zavinenia ako kritérium pre posúdenie závažnosti spáchaného prečinu,\ntu treba vychádzať najmä z vyššej závažnosti úmyslu oproti nedbanlivosti a tiež priameho úmyslu\noproti nepriamemu úmyslu. Takisto vopred uvážený úmysel je ťažší než úmysel bezprostredne daný.\nVzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu si potom možno len s ťažkosťami predstaviť, že\nobvinený, ktorý je pravidelným a dlhodobým konzumentom drog, tieto pri sebe prechovával bez\npriameho, vopred uváženého úmyslu.\nVychádzajúc z uvedeného, považoval dovolací súd za zrejmé, že okolnosti, ktoré z hľadiska kritérií pre\nposúdenie závažnosti prečinu, bolo potrebné zohľadniť, v ich súhrne neodôvodňujú použitie ustanovenia\n§ 10 ods. 2 Trestného zákona, ale práve naopak. Okresný súd však napriek tomu obvineného M. C. spod\nobžaloby pre skutok v bode 2/ kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona\noslobodil, čím porušil zákon v ustanoveniach § 10 ods. 2 Trestného zákona a § 285 písm. b) Trestného\nporiadku v prospech tohto obvineného. Keďže krajský súd odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry\nRužomberok voči uvedenému výroku rozsudku okresného súdu ako nedôvodné zamietol, nepostupoval\ndôsledne v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku, dôsledkom čoho sa dopustil porušenia zákona\nv ustanoveniach § 319 Trestného poriadku, § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku, a to v\nprospech obvineného.\nZistené porušenie zákona pritom nepochybne zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, keďže práve\nnesprávna aplikácia § 10 ods. 2 Trestného zákona mala za následok vyhodnotenie jeho konania ako\nbeztrestného, a teda nesporne zásadným spôsobom ovplyvnila postavenie obvineného tak, ako to má\nna mysli § 371 ods. 5 Trestného poriadku, a to v prospech obvineného. So zreteľom na to dovolací súd z\nvyššie vyjadrených dôvodov musel konštatovať, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku bol generálnym prokurátorom uplatnený dôvodne.\nZ vyššie uvedených dôvodov dovolací súd, zistiac naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí v zmysle § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil\nporušenie zákona v dotknutých ustanoveniach v prospech obvineného M. C. a, postupujúc podľa § 386\nods. 2 Trestného poriadku, súčasne zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v celom rozsahu a\nspolu s ním i rozsudok súdu prvého stupňa v oslobodzujúcom výroku, keďže zistené porušenie zákona\nsa týkalo len uvedeného výroku a tento bolo možné oddeliť od ostatných výrokov prvostupňového\nrozhodnutia. Zároveň zrušil aj rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ\nvzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad. V zmysle § 388 ods. 1 Trestného\nporiadku potom Okresnému súdu Ružomberok prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval\na rozhodol.\nZáverom dovolací súd uvádza, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, formálne tvorené jediným\nvýrokom (o zamietnutí odvolaní obvineného a prokurátorky proti prvostupňovému rozsudku), teda\nvýrokom, ktorý neobsahuje (formálne) oddeliteľnú časť (o odvolaní prokurátorky), avšak s obsahovo\noddeliteľnými výrokmi, zrušil len v časti týkajúcej sa zamietnutia odvolania prokurátorky proti\noslobodzujúcemu výroku prvostupňového súdu. To znamená, že výrok o vine obvineného pre\nskutok uvedený v bode 1/ obžaloby a právne kvalifikovaný ako prečin nedovoleného ozbrojovania a\nobchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a výrok o treste uloženom obvinenému\nza tento trestný čin a o spôsobe jeho výkonu zostávajú týmto rozhodnutím dovolacieho súdu nedotknuté\n\na keďže rozhodnutie prvostupňového súdu je v tejto časti aj naďalej právoplatné, nemožno ich už ani\nopätovne napadnúť riadnym opravným prostriedkom.\nNa podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "976b5684-fefd-4d2d-956c-15dedf7f4dc9:49e00d6f-ed8c-41f7-a67d-0f56f7cff391", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5412010053.1", "spisova_znacka": "2Tdo/56/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/56/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 37, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5412010053.1"}, {"guid": "6d68d8f2-d064-47f1-b63b-644fa85fa113:28818bf8-84be-4198-ad9c-745cf9f1be3c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4617010111.2", "spisova_znacka": "1To/96/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/96/2018 z 9. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-12-09", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4617010111.2"}], "citovane_v": []}