{"guid": "b4107bb9-820a-435d-91d9-9aeeee944fbd:c6584982-333a-484a-b90f-f69a2d3d3894", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5814207848.1", "spisova_znacka": "7Cdo/278/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/278/2018 z 25. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2020, sp. zn. 7Cdo/278/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:5814207848.1", "identifikacne_cislo": "5814207848", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "datum_vydania": "2020-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j.odsek-3", "nazov": "§ 151j ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a.odsek-1", "nazov": "§ 151a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553c.odsek-2", "nazov": "§ 553c ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553c.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-553c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553.odsek-1", "nazov": "§ 553 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-553"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41a.odsek-2", "nazov": "§ 41a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-41a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-552", "nazov": "§ 552 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-552", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-552"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151j", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-553c", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-553", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-41a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-552", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6584982-333a-484a-b90f-f69a2d3d3894", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5814207848.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5814207848.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5814207848.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/278/2018\n5814207848\n25. 06. 2020\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2020:5814207848.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ P. M., bývajúceho G. L., P. Č.. XXXX/XX a 2/ N.\nM., bývajúcej v L., P. Č.. XXXX/XX, zastúpených advokátom JUDr. Ľubomírom Kubošom, so sídlom v\nTrstenej, Bernolákova č. 18, proti žalovanému Z. Z., bývajúcom v N., H.. E.. V. Č.. XXX/X, zastúpenému\nsplnomocnenou zástupkyňou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom v Martine, E. B. Lukáča č.\n2, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7C/173/2014, o\ndovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. apríla 2018 sp. zn. 5Co/339/2017, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 24. apríla 2018 sp. zn. 5Co/339/2017 z r u š u j e a vec mu v r\na c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Námestovo (ďalej tiež len ,,súd prvej inštancie\") rozsudkom . septembra 2016 č. k.\n7C/173/2014 - 114 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa voči žalovanému domáhali určenia vlastníckeho\npráva k 4-izbového bytu č. 13, ktorý sa nachádza na 6. poschodí, vchod 19 bytového domu súpisné\nčíslo XXXX v L., postaveného na pozemku C KN parc. č. XXXX/XX. a spoluvlastníckeho podielu\n8898/534838-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorý byt a spoluvlastnícky\npodiel na spoločných častiach a zariadeniach domu sú zapísané na LV č. XXXX pre obec a k. ú. L.,\nktorý žalovaný nadobudol od Q.. Š. kúpnou zmluvou. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba je\nz procesného hľadiska žalobou určovacou, kde je povinnosťou žalobcov preukázať naliehavý právny\nzáujem na požadovanom právnom určení. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je v súčasnosti\nevidovaný ako výlučný vlastník predmetného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach\na zariadeniach domu. Vzhľadom k tomu, že v prípade vyhovujúceho rozsudku by bolo možné v katastri\nvykonať zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia\nmajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo určovacím výrokom možno odstrániť stav\nprávnej neistoty, ktorý nastal medzi nimi a žalovaným. Čo sa týka vecnej stránky žaloby, súd prvej\ninštancie nepovažoval kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 13. apríla 2011 medzi žalobcami a Q.. V. Š. ako\nkupujúcou za neplatnú. Žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia, že kúpna zmluva nezodpovedá ich\nskutočnej vôli, keďže ich predchádzajúca ústna dohoda s Q.. V. Š. bola taká, že byt síce prevedú\nna ňu, ale ona im ho prevedie zase naspäť. Žalobcovia nepreukázali, kedy malo dôjsť k spätnému\nprevodu, pričom s Q.. V. Š. sa nikdy osobne nestretli a nikdy s ňou nejednali, jednali len s K. I., ktorého\noslovili na základe jeho inzerátu, ktorým ponúkal sprostredkovanie pôžičky. Nebolo preukázané, že by\nK. I. mal splnomocnenie, aby v mene Q.. V. Š. so žalobcami dohodol niečo iné, než bolo uvedené v\nkúpnej zmluve. Súd skonštatoval, že žalobcovia nepreukázali ani, čo malo byť ich skutočnou vôľou,\nresp. obsahom skutočnej dohody s kupujúcou Q.. Š., ktorá sa však nakoniec nepretavila do písomnej\nkúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie za podstatný dôvod, pre ktorý žalobu zamietol, uviedol, že v prípade\nprevodnej zmluvy, ktorej predmetom je predaj bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a\nspoločných zariadeniach domu sa vyžaduje obligatórne písomná forma a podpisy prevodcov musia byť\núradne osvedčené, pričom vôľu účastníkov takéhoto prísne formálneho právneho úkonu možno zisťovať\nlen zo samotného tohto právneho úkonu, teda v danom prípade z kúpnej zmluvy, ktorá bola žalobcami a\n\nQ.. Š. uzavretá v písomnej forme. Z tejto zmluvy nevyplýva, že byt mal byť po splnení určitých podmienok\nprevedený naspäť na nich, resp. že byt mal slúžiť ako záloh na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o\npôžičke uzatvorenej s veriteľkami Q.. V. Š. a N. Š. a žalobcami. Žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia,\nže pri podpise zmluvy bola zneužitá ich tieseň, neskúsenosť, rozrušenie a finančná závislosť, keď súd\nskonštatoval, že zmluva, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť, je právnym úkonom, ktorému zmluvné strany\nobvykle venujú osobitnú pozornosť, keďže sa jedná o veci vysokej hodnoty. Pokiaľ žalobcovia zanedbali\nobvyklú opatrnost' pri vykonaní tohto úkonu, tak znášajú dôsledky svojho konania. Súd prvej inštancie\nzamietol návrh žalobcov na zmenu žaloby tak, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcami a Q.. Š. je\nneplatná z dôvodu, že podpis Q.. Š. nie je jej pravým podpisom, keďže výsledky doterajšieho konania\nby nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.\nNa odvolanie žalobcov Krajský súd v Žiline (ďalej tiež len ,,odvolací súd,,) rozsudkom z 24. apríla\n2018 sp. zn. 5Co/339/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“, ako\nsprávny; žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Dôvodil, že\nsúd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne\nsprávne rozhodol a svoje rozhodnutie výstižne a dostatočne odôvodnil. Odvolatelia v podanom odvolaní\nneuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť\nskutkový stav a následne prijaté právne závery. Mal za to, že súd prvej inštancie správne ustálil existenciu\nnaliehavého právneho záujmu, podrobne sa venoval otázke platnosti kúpnej zmluvy s ohľadom na\nžalobcami tvrdenú absolútnu neplatnosť z dôvodu dojednania prepadného zálohu vo vzťahu k predmetu\nkúpnej zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o platnosti kúpnej zmluvy, ktorá spĺňa\nformálne náležitosti, ako aj obsahové náležitosti. Vo vzťahu k spornej otázke dojednaného prepadného\nzálohu ustálil, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nimi tvrdené dojednanie nevyplynulo\nani zo samotnej kúpnej zmluvy, ani zo žiadneho z predložených listinných dôkazov. Žalovanému ako v\nodvolacom konaní úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nŽalobcovia podali 1. augusta 2018 proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodzovali, vychádzajúc aj z obsahu dovolania, z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a\nb) CSP. Namietali prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, ktorý predstavuje rozpor s princípom\nspravodlivosti a taktiež, že súd nesprávnym procesným postupom im znemožnil, aby uskutočňovali im\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodili,\nže už v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, konkrétne o prenechaní požičanej sumy peňazí Q.. V. Š. žalobcom a o\ndojednaniach kúpnej zmluvy týkajúcich sa tzv. prepadného zálohu, keď zamietol návrhy žalobcov na\nvykonanie dôkazov, výsluchy svedkov a pripojenie vyšetrovacieho spisu, pričom zamietnutie návrhov\nsúd prvej inštancie riadne neodôvodnil. Dodali, že i v odvolacom konaní predložili ďalšie dôkazy, ktoré\nbez svojej viny nemohli uplatniť počas konania súdu prvej inštancie, avšak odvolací súd sa pri svojom\nrozhodovaní vôbec nezaoberal a nevyporiadal s týmito žalobcami predloženými dôkazmi a nevenoval\npozornosť ani námietkam vo vzťahu ku konaniu na súde prvej inštancie. Rozhodnutie odvolacieho súdu\npovažujú za nedostatočne odôvodnené. Dodali, že riadne preukázali svoj naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení a zotrvali na svojom tvrdení, že zmluva je neplatná pre rozpor s § 39 zákona č.\n40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže bola dojednaná ako tzv. prepadný záloh\na keďže ide o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona, mali súdy na ňu prihliadať. Súd\nprávny úkon nesprávne vyhodnotil, z predložených dôkazov vyplýva, že ani žalobcovia ani V. Š. nechceli\nbyt predať ani kúpiť a išlo o prepadný záloh s úmyslom obísť § 151j ods. 3 OZ, preto je kúpna zmluva\nneplatná pre rozpor so záložným právom a zabezpečovacím prevodom práva v zmysle § 553c ods. 2\nOZ a išlo o disimulovaný právny úkon. Naďalej trvali na tvrdení, že nikto nemôže previesť viac práv\nnež má sám. Poukázali na rozsudok NSSR sp. zn. 3MCdo/2/2006, v zmysle ktorého „protiprávne je\nnie len dojednanie samotného tzv. prepadného zálohu, ale každá zmluva, ktorá umožňuje záložnému\nveriteľovi, aby so zálohom nakladal ako s vlastným a aby záloh ,,ako keby bol jeho vlastný\" predal\nza účelom uspokojenia zabezpečenej pohľadávky alebo inak speňažil, hoci zákon nedovoľuje takéto\nspeňaženie zálohu uskutočnené záložným veriteľom. Preto je okrem iného neplatná i kúpna zmluva,\nktorá bola uzavretá za tým účelom, aby pohľadávka kupujúceho záložného veriteľa bola uspokojená\ntým, že naňho prejde vlastníctvo predávajúceho záložného dlžníka zálohu. Ďalej poukázali na rozsudok\nNS SR sp. zn. 4Cdo/33/2005 z 28. apríla 2005, podľa ktorého uzavretie darovacej zmluvy samo o\nsebe zákonu neodporuje. Situáciu je však nutné posúdiť v kontexte ostatných konkrétnych okolností, z\nktorých vyplýva, že darovacia zmluva bola uzavretá za účelom zabezpečenia zmluvy o pôžičke a že jej\n\nrealizáciou malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k bytu ako zálohu na žalovaného, ako záložného\nveritel'a, teda k prepadnutiu zálohu. Takéto dojednanie svojimi dôsledkami obchádza kogentnú zákonnú\núpravu realizácie záložného práva. Darovacia zmluva je preto v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná\npre obchádzanie zákona.\" Ďalej poukázali na obdobné rozsudky NS ČR sp. zn. 21Cdo/2037/2006 z 3.\njúla 2007 a sp. zn. 31OdO/1424/2006 z 9. decembra 2009. Dovolatelia majú za to, že vyhodnotenie\nplatnosti právneho úkonu a jeho právne posúdenie je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Kúpna\nzmluva z 13. apríla 2011 je absolútne neplatná nie len pre rozpor s § 39 OZ, keďže bola dojednaná\nako tzv. prepadný záloh, ale ako ďalší dôvod neplatnosti uviedli aj dôvod podľa § 39 a) OZ (úžera),\nopakovane tvrdiac, že zmluva bola uzavretá za okolností, pri ktorých bola zneužitá tieseň žalobcov, ich\nneskúsenosť, rozrušenie a tiež poukázali na skutočnosť, že hodnota bytu (približne 50.000 eur) bola\nv hrubom nepomere s dlhom, ktorý žalobcovia mali a ktorý bol vymáhaný exekučne (8.228,18 eur) a\nnapokon v rozpore s § 37 ods. 1 OZ, keďže žalobcovia nemali vôľu predať byt, ale len vôľu požičať si\npeniaze. Žalobcovia považujú právnu otázku neplatnosti kúpnej zmluvy z 13. apríla 2011 za nesprávne\nprávne posúdenú, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Navrhli,\naby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, prípadne i súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie\nkonanie.\nK dovolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že bez ohľadu na to, či bola kúpna zmluva\nuzatvorená platne, sa žalobcovia mali domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy a žalovať pani Š., s ktorou\nbola zmluva podpísaná, a ktorá nadobudla platnosť povolením vkladu do katastra nehnuteľností.\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie je prípustné a dôvodné.\nV zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421\nCSP.\nŽalobcovia prípustnosť svojho dovolania vyvodzujú okrem iných aj z § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Podľa\ntohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\nPodľa § 432 ods. 1 a ods. 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\nVychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať\ndovolaním, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť splnená nielen podmienka\nvymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 CSP, ale musia byť splnené aj\npredpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 CSP.\nPrávnou úpravou dovolania v CSP sa sleduje náprava nesprávností v individuálnom spore dovolateľa,\nale tiež dosiahnutie cieľov významných z hľadiska celkového rozhodovania všeobecných súdov\nSlovenskej republiky. Ustanovením § 421 ods. 1 písm. a) CSP sa takto sleduje zámer minimalizovať\nnežiadúce odklony rozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a tým prispieť\nk ich jednotnému rozhodovaniu. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP má tiež\nosobitný význam korelačný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“.\nDefiníciu ustálenej rozhodovacej praxe podal judikát R 71/2018. Za ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP treba považovať predovšetkým rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\n\nSlovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. 1. 1993 s pôvodným\nnázvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období\njudikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý\nprávny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne\nnadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu\nspočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených\notázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť\naj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom\nČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. 12. 1992, ako aj rozhodnutia\nuverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov\nČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami\ndemokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou.\nPre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia,\nktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v\nktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom\nriešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne tiež napríklad v\nrozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že\n„v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ: a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\n(a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa\nriešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nc/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.\nDovolatelia zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzili právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací\nsúd - podľa ich názoru - odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu; v dovolaní označili rozhodnutia\ndovolacieho súdu predstavujúce pri rozhodovaní o tejto otázke jeho ustálenú rozhodovaciu prax. Samo\ntoto tvrdenie, že odvolací súd sa riešením určitej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, však ešte nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP;\nrelevantným je až zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľmi tvrdenému odklonu skutočne\ndošlo. Dovolací súd preto pristúpil k posúdeniu, či je opodstatnená argumentácia dovolateľov o odklone\nodvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nDovolatelia v danom prípade založili svoje dovolanie na spochybnení správnosti právneho posúdenia\nveci odvolacím súdom a rovnako aj súdom prvej inštancie, keď oba nižšie súdy vyhodnotili kúpnu zmluvu\nza platnú a neprihliadli na jej neplatnosť a rozpor s § 39, § 39a OZ, § 37 ods. 1, § 151j ods. 3 a\n§ 553c ods. 2 OZ, ktoré ustanovenia vzhľadom na zistený skutkový stav nesprávne právne posúdili.\nNevykonali dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho zamietnutie ani neodôvodnili. Na podporu svojej\nargumentácie o nesprávnosti právnych záverov prijatých odvolacím súdom a odklone od ustálenej\nrozhodovacej praxe označili rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/2/2006 (zrejme ide o chybu\nv písaní a dovolatelia mienili uviesť sp. zn. 2MCdo/2/2006, na ktoré sa odvolávajú aj v texte odvolania\nna č. l. 120 p. v., a ktorého predmetom konania a riešenými právnymi otázkami vyhovuje tomuto\ndovolaciemu konaniu, pričom rozhodnutie 3MCdo/2/2006 v rámci dovolacieho prieskumu preskúmaval\nvýrok rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania; pozn. súdu) a taktiež sp. zn. 4Cdo/33/2005.\nRozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/2/2006 prejednávalo mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora v spore žalobkyne, ktorá sa domáhala neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril jej nebohý\notec s podnikateľom popri zmluve o pôžičke a zmluve o záložnom práve. Okresný súd žalobu zamietol\na vyhodnotil, že sa žalobkyni nepodarilo preukázať, že konanie otca nebolo slobodné a vážne. Krajský\nsúd potvrdil rozhodnutie a stotožnil sa so záverom o neunesení bremena žalobkyňou, zmluvu považoval\nza perfektne právne uzatvorenú, pričom dodal, že aj pri neplatnosti kúpnej zmluvy by zostala v platnosti\nzáložná zmluva. Dovolací súd z kontextu uzavretých zmlúv a výpovedí svedkov vyvodil, že kúpna a\nzáložná zmluva, uzatvorená v rovnaký deň, boli uzatvorené na účel zabezpečenia zmluvy o pôžičke\na že realizáciou dohodnutého zabezpečenia malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k zálohu na\nzástavného veriteľa, teda k prepadnutiu zálohy. Vzhľadom na zabezpečovaciu funkciu záložného práva\n\nsa nepripúšťa prepadný účinok záložného práva. Vyhodnotil, že kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá, aby\npohľadávka záložného veriteľa mohla byť v prípade, že ju dlžník neuspokojí, uspokojená tým, že na\nveriteľa prejde vlastníctvo predmetu kúpy, je neplatná, pretože obchádza zákon (§39 OZ). Obchádzanie\nzákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami osebe\nneodporujú výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu. Skonštatoval, že pri\nzabezpečovacom prevode práva v zmysle § 553 ods. 1 OZ dlžník prevedie na veriteľa svoje právo\ns rozväzovacou podmienkou, že zabezpečovací záväzok bude splnený a zabezpečovacím prevodom\ndôjde k zmene subjektu práva do momentu splnenia záväzku a až v prípade jeho splnenia sa obnoví\npôvodný stav. V prejednávanej veci však bola dohodnutá zmena v subjekte práva bez dohodnutia\nmožnosti obnovy pôvodného stavu. V danom prípade bola podporným dôvodom rozhodnutia aj tá\nskutočnosť, že žalovaným je podnikateľ, ktorý získal oprávnenie poskytovať úvery z vlastných zdrojov\nnebankovým spôsobom až 22. septembra 2004, pričom vykonávanie podnikania vo väčšom rozsahu\nnež je povolené, je protiprávne (§ 118 TZ č. 140/1961 Zb. platného v čase poskytnutia pôžičky). Sporná\nzmluva, ktorá je predmetom tohto sporu bola uzavretá 22. marca 2000. Právnym následkom činnosti,\nktorá je v rozpore so zákonom je neplatnosť právneho úkonu urobeného v rámci takej činnosti (§ 39\nOZ). Dovolací súd vyhodnotil mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako podané dôvodne a\nnapadnuté rozhodnutie súdu zrušil.\nRozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/33/2005 bolo prijaté občianskoprávnym kolégiom\nnajvyššieho súdu do Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. R 20/2006, podľa právnej vety ktorého „Darovacia zmluva uzavretá za účelom zabezpečenia\nuspokojenia pohľadávky obdarovaného voči darcovi je neplatným právnym úkonom.“ V danej veci\nsa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy o darovaní nehnuteľnosti medzi ňou a\nžalovaným, ktorou mienila zabezpečiť dlh z pôžičky, ktorý poskytol žalovaný jej priateľke, pričom v\nskutočnosti nemala v úmysle scudziť svoj byt. Okresný súd žalobu zamietol, keď vyhodnotil, že zmluva je\nplatná, lebo spĺňa účel zabezpečenia záväzku, bola uzavretá slobodne, neodporuje zákonu, neobchádza\nho a ani sa neprieči dobrým mravom. Zo skutkového stavu bolo zistené, že medzi účastníkmi nebolo\nsporné, že darovaciu zmluvu uzavreli za účelom zabezpečenia návratnosti pôžičky. Krajský súd zmenil\nrozsudok okresného súdu tak, že určil neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy, keď vzhľadom na\nzistený skutkový stav vyhodnotil darovaciu zmluvu ako odporujúcu § 151a ods. 1 OZ a § 39 OZ. Následné\ndovolanie podané žalovaným vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodné a dovolanie zamietol. Dovolací\nsúd skonštatoval, že v prejednávanej veci uzavretie darovacej zmluvy samo o sebe zákonu neodporuje,\navšak situáciu považoval nutné posúdiť v kontexte s ostatnými okolnosťami, z ktorých vyplývalo, že\ndarovacia zmluva bola uzavretá za účelom zabezpečenia zmluvy o pôžičke a že jej realizáciou malo\ndôjsť k prevodu vlastníckeho práva k bytu ako zálohu na žalovaného ako záložného veriteľa, teda k\nprepadnutiu zálohu. Na záväzkové vzťahy sa uplatňuje zmluvná voľnosť. Úpravu realizácie záložného\npráva, ktoré je právom vecným a vzťahuje sa aj na iné osoby ako účastníkov zmluvného vzťahu,\nsa považuje za úpravu kogentnú, zmluvnú voľnosť obmedzujúcu. Záložný veriteľ nemôže realizovať\nzáložné právo spôsobom odchylným od zákona. Nemôže si zmluvne upraviť, že k uspokojeniu jeho\npohľadávky dôjde tým, že záloh sám predá alebo že na neho prejde vlastnícke právo k zálohu.\nObchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý\nsám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho\npráva nenapadnuteľným. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, kedy sa niekto chová síce podľa\npráva, avšak so zámerom dosiahnuť výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Darovacia\nzmluva preto obchádza zákon a je absolútne neplatná.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nZ rozhodnutí najvyššieho súdu, na odklon od ktorých poukazujú dovolatelia, je zrejmé usmernenie\ndovolacieho súdu, aby súdy nepostupovali nevyhnutne formalisticky, ale aby dodržiavali ústavnú\npožiadavku o poskytnutí spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.\nDovolací súd opakovane (v oboch uvedených rozhodnutiach) apeluje na posudzovanie skutkových\nokolností vo vzájomných súvislostiach. Nepovažuje strohé konštatovanie súdov o perfektnosti právneho\núkonu, vzhľadom na zákonnú úpravu zabezpečovacieho prevodu práva, za dostačujúce a trvá na\n\nprehodnotení tých skutočností, ktoré perfektnosť právneho úkonu vo svetle zabezpečenia prevodu\nspochybňujú. Právo na prístup k spravodlivosti je jedným z kľúčových prvkov právneho štátu. K\nvyššie uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu sa prikláňa dovolací súd následne aj vo svojej\nďalšej rozhodovacej činnosti, a to napríklad v rozsudku najvyššieho súdu 30. marca 2011 sp. zn.\n3Cdo/144/2010, ktorým zamietol dovolanie žalovaných 3/ a 4/, voči ktorým určil odvolací súd neplatnosť\nkúpnej zmluvy, ktorú vyvodil z vykonaného dokazovania, ktorým zistil, že žalobca chcel finančne\nvypomôcť svojmu známemu, ktorý nemal dostatok finančných prostriedkov na opravu havarovaného\nauta. Za tým účelom žalovaný 1/ poskytol žalobcovi pôžičku 110 000 Sk s tým, že na jej zabezpečenie\nmali ako záloh slúžiť nehnuteľnosti. V rozhodnutí dovolací súd poukazuje na nedostatok vážnosti vôle,\nktorý predstavuje okolnosť zakladajúcu neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 OZ. O nedostatok\nvážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje,\navšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené\ns vnútornou výhradou a simulované právne úkony. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny\núkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a\nods. 2 veta prvá OZ). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným\nlen „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny\núkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov\nurobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný\nprávny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.\nPokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§\n39 OZ). V prejednávanom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci\nzmluvy označenej ako „kúpna zmluva“ len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti\nmali vôľu zabezpečiť pohľadávku žalovaného 1/ zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril so žalobcom.\nKeďže predmetná „kúpna zmluva“ ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval\nv nej jeden prvok vôle - vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka\nabsolútne neplatná. Ich disimulovaný právny úkon by mohol byť platný, iba ak by spĺňal všetky náležitosti\nprávneho úkonu. Disimulované zmluvné dojednanie, účelom ktorého bolo, aby pohľadávka veriteľa bola\nuspokojená tak, že na neho prejde vlastnícke právo k veci slúžiacej na zabezpečenie pohľadávky,\npredstavuje dojednanie spôsobu realizácie záložného práva spôsobom, ktorý nie je zákonom dovolený\na prieči sa § 552 OZ v spojení s § 151a až 151j OZ. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995\n(publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho\núkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na\nabsolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí\nprávne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo\nzákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone\npráv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo\nneuzná“ (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho\núkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa\nprvý kupujúci vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších\nnadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho.\nNa základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho\npráva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.\nRovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv\nnadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako\nmá sám. V tomto konaní poukazuje na rozhodnutie sp. zn. 2MCdo/2/2006 a R 20/2006 už rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktorého správnosť dovolací súd nespochybnil.\nUvedené rozhodnutia najvyššieho súdu neboli doposiaľ prekonané inou rozhodovacou praxou a je\nmožné ich považovať za ustálené. Aby bola zachovaná podmienka odklonu od ustálenej rozhodovacej\npraxe je potrebné súbežné vyhodnotenie takej skutočnosti dovolacím súdom, že k odklonu skutočne\ndošlo.\nV predmetnom spore odvolací súd vyhodnotil vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie ako aj jeho\nprávne posúdenie danej veci za postačujúce a správne. Nemal žiadne výhrady k právnemu posúdeniu\nveci súdom prvej inštancie, ktorý tvrdil, že v prípade prevodnej zmluvy, ktorej predmetom je predaj bytu\nsa vyžaduje obligatórne písomná forma a podpisy prevodcov musia byť úradne osvedčené, pričom\nvôľu účastníkov takéhoto prísne formálneho právneho úkonu možno zisťovať len zo samotného tohto\n\nprávneho úkonu, teda v danom prípade z kúpnej zmluvy, ktorá bola žalobcami a Q.. Š. uzavretá v\npísomnej forme. Po preskúmaní zmluvy súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť byt po splnení\nurčitých podmienok prevedený naspäť, resp. že byt mal slúžiť ako záloh na zabezpečenie záväzku zo\nzmluvy o pôžičke uzatvorenej s veriteľkami Q.. V. Š. a N. Š. a žalobcami. K takémuto záveru súdy mohli\ndospieť len v dôsledku aplikácie prílišného formalizmu a ignorácie rozhodovacej činnosti dovolacieho\nsúdu. Súdy správne vyhodnotili naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetu sporu,\nrovnako správnym postupom sa snažili ako predbežnú otázku určiť platnosť právneho úkonu, avšak\nnapokon celú vec nesprávne právne posúdili, keď neprihliadli na súvisiace okolnosti daného prípadu tak,\nako to vyžaduje ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, reprezentovaná nie len rozhodnutiam\n2MCdo/2/2006 a R 20/2006, ale aj následným rozhodnutím 3Cdo/144/2010. Odvolací súd nezohľadnil\nvšetky okolnosti týkajúce sa nehnuteľnosti (okrem kúpnej zmluvy), na ktoré sa už v žalobe žalobcovia\nodvolávali, neposúdil súvislosti právnych úkonov, ktoré s kúpou súviseli (napr. prípadná otázka pôžičky\nfinančných prostriedkov, resp. zabezpečenie prostriedkov na úhradu exekučne vymáhaného dlhu voči\nnim; prípadný právny vzťah či vôľa účastníkov zabezpečiť si dočasne finančné prostriedky nemusí\nmať nevyhnutne písomnú formu, a teda taký vzťah nie je preskúmateľný prostredníctvom hmatateľne\nvyhotoveného písomného úkonu, ale len výsluchom účastníkov) a teda neaplikoval a nevyhodnotil danú\nvec ani v súvislosti s § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 151j ods. 3 a napokon ani s § 553c ods. 2 OZ. Súdy\nsa nezaoberali vôľou účastníkov právneho úkonu, ich vážnosťou pri prejave vôle a účelom, ktorý chceli\nprávnym úkonom dosiahnuť. Zo žalobcami predložených dôkazov a tvrdení je možné usúdiť, že vec\nnie je možné celkom jednoznačne uzavrieť tak, ako to spravili súdy nižších inštancií. Aby dospeli súdy\nnižších inštancií k záveru o zamietnutí žaloby o určení vlastníckeho práva museli by riadne vykonaným\nnáležitým dokazovaním v zmysle § 185 a nasl. CSP jednoznačne vylúčiť, že prejudiciálne posudzovaný\nprávny úkon - kúpna zmluva - nenasvedčuje obchádzaniu zákona. K takému podkladu pre taký záver,\nvšak nedošlo. Pri skúmaní predbežnej otázky o platnosti kúpnej zmluvy však súdy pochybili, keď\npísomný právny úkon skúmali samostatne, bez súvislostí k danej veci, bez vzťahu k prípadnej pôžičke\na k exekúcii, ktorú žalobcovia mali, bez ohľadu na nepomer hodnoty ich dlhu, vymáhaného exekučne a\nkúpnou cenou bytu, k záveru o skutočnostiach ktorých však bez výsluchu svedkov a zainteresovaných\nstrán úkonu, súdy nemohli ani náležite dospieť. Súdy nevykonali v danom prípade náležité dokazovanie,\naby k právnemu posúdeniu o prítomnosti alebo neprítomnosti obchádzania zákona vôbec dospeli.\nVzhľadom na to, že sa súd obmedzil pred právnym posúdením veci pri skúmaní skutkového stavu len\nna strohé konštatovanie, že z textu kúpnej zmluvy nevyplýva, že by zmluvné strany mali iný úmysel, než\nako uzatvorením deklarovali a žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno sa súdy dopustili odklonu od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, k prílišnému formalizmu a napokon k odopretiu práva\nna prístup k spravodlivosti v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nOtázkou prílišného formalizmu sa zaoberal aj Ústavný súd SR vo svojom náleze IV. ÚS 192/2008,\nkeď povedal, že „z ústavnoprávneho hľadiska treba určiť podmienky, pri splnení ktorých má nesprávna\naplikácia jednoduchého práva všeobecnými súdmi za následok porušenie základných práv a slobôd.\nZákladné práva a slobody v oblasti jednoduchého práva pôsobia ako regulatívne idey, na ktoré obsahovo\nnadväzujú komplexy noriem jednoduchého práva. Porušenie niektorej z týchto noriem, a to v dôsledku\nsvojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti (napr. prílišný formalizmus), potom zakladá porušenie základných\npráv a slobôd.“\nSo zreteľom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že prípustnosť a dôvodnosť dovolania\nžalobcov vyplýva dostatočne z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, keďže skonštatoval odklon\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 449 ods. 1 v spojení s § 450 CSP, ktorého úlohou\nbude vysporiadať sa s odklonom, doplniť dokazovanie a opätovne vec právne posúdiť, prípadne vec\nv dôsledku nedostatočne vykonaného dokazovania s ťarchou nesprávneho právneho posúdenia vrátiť\nsúdu prvej inštancie. Nakoľko tu pripadá do úvahy náprava už na úrovni odvolacieho súdu, ktorý\nsa so spôsobeným odklonom môže vysporiadať, dovolací súd nepovažoval za potrebné súčasné\nzrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dovolací súd v rozsahu ďalších dovolacích námietok\nžalobcov rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmaval, i keď sa okrajovo k nim vyjadruje, ako k\nsúčasti pochybenia súdov nižšej inštancie, ich obsah však zostáva už predmetom ďalšieho konania\nodvolacieho súdu, ktorý sa bude musieťvysporiadať s dôkladným právnym posúdením danej veci v\nširších súvislostiach, v tých intenciách opätovne danú vec rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v\nzmysle namietaných nedostatkov aj odôvodniť. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na\n\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie i odvolací súd sú viazaní právnym názorom\ndovolacieho súdu (§ 455 CSP).\nSúd nižšej inštancie v ďalšom konaní zároveň rozhodne o trovách pôvodného konania ako aj o trovách\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}