{"guid": "3fca0236-09be-45c2-b0c6-fcae6108b802:b8cd7adc-7848-476c-bb34-b1253945d2e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5714201861.1", "spisova_znacka": "4Cdo/210/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/210/2018 z 29. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2020, sp. zn. 4Cdo/210/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:5714201861.1", "identifikacne_cislo": "5714201861", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2020-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-18.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 18 ods. 2 písm. d) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-18.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/213", "nazov": "zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/213", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/213-1997"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "nazov": "§ 853 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49a", "nazov": "§ 49a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-49a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/213/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 213/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/213/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/213-1997/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/213/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 213/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/213/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/213-1997/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-18", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-49a", "/SK/ZZ/1997/213#paragraf-22", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a", "/SK/ZZ/1997/213#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8cd7adc-7848-476c-bb34-b1253945d2e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5714201861.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5714201861.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5714201861.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/210/2018\n5714201861\n29. 01. 2020\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2020:5714201861.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Ľalíka a členov\nJUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcov 1/ Ing. V. H., bývajúceho v\nY., 2/ MUDr. S. P., bývajúceho v S., 3/ Bc. S. G. bývajúceho v S., zastúpených advokátskou kanceláriou\nKELLER & Partners, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Kuzmányho 3, IČO: 47 235 217, proti žalovaným 1/\nBENETRIX, n.o., so sídlom v Martine, Priehradná 9A, IČO: 37 983 725, 2/ JUDr. Q. G., bývajúcemu v\nG., 3/ J. Y., bývajúcemu v G., zastúpeným advokátskou kanceláriou Karkó s.r.o., so sídlom v Žiline, Sad\nna Studničkách 1029/32, IČO: 50 158 121, o určenie, že funkcia žalobcov 2/ a 3/ nezanikla a že funkcia\nžalovaných 2/ a 3/ nevznikla, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 11 C 9/2014, o dovolaní\nžalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 8. februára 2017 sp.zn. 7 Co 371/2016 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaným1/ a 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nŽalovanému 2/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin rozsudkom z 10. mája 2016 č.k. 11 C 9/2014-291 určil, že funkcia žalobcov 2/ a\n3/ v správnej rade žalovanej 1/ na základe vzdania sa funkcie vykonaného listom zo dňa 21. júna 2012\nnezanikla a ďalej, že funkcia žalovaného 2/ a 3/ v správnej rade žalovanej 1/ na základe rozhodnutia\nsprávnej rady zo dňa 22. júna 2012 nevznikla. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po\nprávoplatnosti rozhodnutia.\nV odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo strany žalovaných\n2/ a 3/ došlo úmyselne k vyvolaniu omylu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka, na základe ktorého\ndošlo k vykonaniu úkonov zo strany žalobcov 2/ a 3/ - vzdania sa výkonu funkcie členov správnej rady\nžalovanej 1/ a následne aj k vzniku funkcie žalovaných 2/ a 3/ v uvedenej správnej rade na základe\nrozhodnutia správnej rady zo dňa 22. júna 2012. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovia\nurobili úkony v omyle vychádzajúc zo skutočností, ktoré boli pre uskutočnenie uvedených úkonov\nrozhodujúce, pričom žalovaní 2/ a 3/ tento omyl vyvolali tým, že prezentovali žalobcom nepravdivé\ninformácie a tieto boli pre utváranie vôle žalobcov ako mýliacich sa účastníkov úkonu, podstatné.\nŽalobcovia sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov dovolali, pričom sami túto neplatnosť nespôsobili.\nZároveň súd prvej inštancie konštatoval, že všetci žalobcovia boli vecne legitimovaní na podanie\nurčovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, keďže existoval stav právnej\nneistoty v tom, ktorí členovia správnej rady žalovanej 1/ majú za neziskovú organizáciu vystupovať (sú jej\nčlenmi). Po posúdení vôle žalobcov 2/ a 3/ súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa jedná o absolútne\nneplatné právne úkony v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, na ktorú prihliadal zo zákona.\nVyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.\n\n2. Krajský súd v Žiline na základe podaného odvolania žalovanými 1/a 3/ rozsudkom z 8. februára\n2017 sp.zn. 7 Co 371/2016 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Vyslovil, že\no trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.\nOdvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že na základe skutkových\ntvrdení žalobcov, ako aj vymedzenia žalobného nároku sa v danom prípade nejednalo o posúdenie\n(relatívnej) neplatnosti právneho úkonu, ale o posúdenie kreovania správnej rady žalovanej 1/ v zmysle\nzákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (ďalej\nlen „zákon č. 213/1997 Z.z.“). Uviedol, že pokiaľ došlo ku vzniku žalovanej 1/ ako neziskovej organizácie\n(jej registráciou) a zároveň ku kreovaniu jej orgánov v súlade s podmienkami zákona č. 213/1997 Z.z.\na s jeho štatútom, súd v zmysle § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bol v otázke vydania\nrozhodnutia príslušným orgánom viazaný. Odvolací súd uzavrel, že z týchto dôvodov už nemohol v tomto\nkonaní preskúmavať „vôľu“ (pohnútku, presvedčenie) žalobcov 2/ a 3/ vo vzťahu k vzdaniu sa funkcie\nv správnej rade žalovanej 1/ a obdobný „prejav vôle“ správnej rady žalovanej 1/ pri voľbe žalovaných\n2/ a 3/ za novo vymenovaných členov správnej rady žalovanej 1/ od 01. júla 2012. Z týchto dôvodov\nnapadnuté rozhodnutie zmenil v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a žalobu\nžalobcov 1/-3/ zamietol. S poukazom na ust. § 396 ods.2 C.s.p. vyslovil, že o trovách konania rozhodne\nsúd prvej inštancie, ktorý doposiaľ o trovách konania nerozhodol.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť\nvyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b) C.s.p. Namietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci, pričom jeho rozhodnutie záviselo od právnych otázok, ktoré\nv rozhodovacej praxi ešte neboli vyriešené (§ 421 ods. 1 písm. b) C.s.p.), a to či i./ je odstúpenie\nz funkcie člena správnej rady neziskovej organizácie v zmysle § 22 písm. b/ zákona č. 213/1997\nZ.z. vykonané písomným oznámením právnym úkonom. Ak áno, či je možné tento právny úkon\npri neexistencii špeciálnej právnej úpravy v zákone č. 213/1997 Z.z. posudzovať podľa ustanovení\nObčianskeho zákonníka (§ 34 a nasl.);\nii./ je hlasovanie člena správnej rady neziskovej organizácie, ktorým člen správnej rady vyjadrí svoj\nsúhlas s návrhom na prijatie rozhodnutia správnej rady o ustanovení konkrétnej osoby do funkcie člena\nsprávnej rady neziskovej organizácie právnym úkonom. Ak áno, či možno tento jednostranný právny\núkon pri neexistencii špeciálnej právnej úpravy v zákone č. 213/1997 Z.z. posudzovať podľa ustanovení\nObčianskeho zákonníka (§ 34 a nasl.);\niii./ je možné prípadnú právnu medzeru, keď zákon č. 213/1997 Z.z. neobsahuje žiadnu osobitnú právnu\núpravu vo vzťahu k preskúmavaniu vzniku a zániku členstva v správnej rade, preklenúť za použitia\nanalógie a ďalších argumentov formálnej právnej logiky.\nDovolatelia okrem právneho posúdenia namietali, že odvolací súd svoje právne závery dostatočne\nneodôvodnil a neuviedol, o aké zákonné ustanovenia, či teoretické východiská svoje závery oprel. Podľa\nich názoru sa súd ani okrajovo nezaoberal ich obsiahlou právnou argumentáciou, čím porušil ich práva na\nspravodlivý proces. Ďalej žalobcovia uviedli, že odvolací súd dostatočne nerozlišuje medzi odstúpením\nz funkcie člena správnej rady ako jednostranného úkonu člena správnej rady a rozhodnutím správnej\nrady o ustanovení osoby do funkcie člena správnej rady, ktoré je špecifickou formou konsenzu členov\nsprávnej rady. Namietali, že odvolací súd operoval iba s pojmom „kreovanie správnej rady“, ktorý si\nsám vytvoril, pričom ide len o pojem opisný a nie pojem právny. Dovolatelia v súvislosti s položenými\nprávnymi otázkami uviedli, že pri členstve v správnej rade ide o súkromnoprávne vzťahy, a zároveň\nv prípade neziskových organizácií ide o právnické osoby súkromného práva. Preto je nevyhnutné na\ndané vzťahy aplikovať Občiansky zákonník ako lex generalis. Ďalej poukázali na to, že oznámenie\nčlena správnej rady o odstúpení z funkcie je právnou skutočnosťou spočívajúcou vo vôľovom ľudskom\nsprávaní, na základe ktorej sa realizuje subjektívne právo člena správnej rady jednostranne ukončiť\nsvoje pôsobenie v správnej rade neziskovej organizácie. Takýto úkon spĺňa všetky definičné znaky\nprávneho úkonu v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka a neexistuje žiaden právny podklad, ktorý by\njeho aplikáciu vylučoval. V súvislosti s otázkou kreovania správnej rady dovolatelia uviedli, že členovia\nsprávnej rady prejavujú vôľu ako reakciu na predložený návrh rozhodnutia a túto vôľu prejavujú zákonom\nustanoveným spôsobom - hlasovaním o danom návrhu. Per eliminationem je podľa ich presvedčenia\njediným logickým záverom priradenie vôle členom správnej rady, keďže samotná správna rada nie\nje subjektom spôsobilým na práva a povinnosti a nezisková organizácia ako subjekt prejavuje vôľu\nlen navonok prostredníctvom štatutárneho orgánu. Dovolatelia uzavreli, že hlasovanie členov správnej\nrady ako prejav individuálnej vôle spĺňa všetky znaky právneho úkonu v zmysle § 34 Občianskeho\nzákonníka. Napokon namietali, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal možnosťami uplatnenia inštitútu\nrelatívnej neplatnosti právneho úkonu vykonaného v omyle prostredníctvom analógie. Poukázali na\n\nto, že v prípade vzťahu medzi žalobcami a žalovanými 2/ a 3/ síce nešlo o zmluvu v užšom slova\nzmysle, išlo však o konsenzus, ktorého predmetom bolo zabezpečenie zmeny v obsadení správnej rady\nžalovanej 1/. Dovolatelia vyjadrili presvedčenie, že ak odvolací súd dospel k záveru, že § 34 Občianskeho\nzákonníka, a teda aj § 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, nemožno na predmetné úkony\nžalobcov aplikovať priamo, potom sa za absencie príslušnej právnej úpravy v zákone č. 213/1997 Z.z.\na s prihliadnutím na požiadavku spravodlivého rozhodovania sporov mal zaoberať možnosťou aplikácie\npredmetných ustanovení Občianskeho zákonníka za použitia analógie a iných argumentov formálnej\nprávnej logiky, aj s ohľadom na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhli zmeniť rozhodnutie\nodvolacieho súdu tak, že dovolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, prípadne rozsudok\nodvolacieho súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaní 1/ a 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že podané dovolanie trpí formálnym nedostatkom,\nlebo dovolanie spísal a podal JUDr. M. H., ktorému zaniklo oprávnenie konať v tejto veci za žalobcov\nplynúce zo substitučnej plnej moci právoplatným skončením konania. Navyše išlo o osobu, ktorá nemá\noprávnenie vykonávať advokáciu samostatne. Vo vzťahu k právnym záverom uvedeným v dovolaní\nžalovaní 1/ a 3/ uviedli, že zvolenie člena správnej rady neziskovej organizácie je nutné chápať ako\nvýsledok procesu tvorby kolektívnej vôle neziskovej organizácie a takéto rozhodnutie má v zmysle\nkonštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky charakter riadiacich aktov neziskovej\norganizácie. Zároveň konštatovali, že zákon so samotným hlasovaním nespája vznik alebo zánik\nčlenstva v správnej rade, pretože tieto účinky je spôsobilé vyvolať až platné rozhodnutie správnej rady.\nPoukázali na znenie petitu podanej žaloby, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobcovia sa nedomáhali\nneplatnosti hlasovania, ale neplatnosti rozhodnutí správnej rady žalovanej 1/. Konštatovali, že súd\nbol viazaný rozhodnutím správnej rady žalovanej 1/, a preto nemohol preskúmať jednotlivé hlasovania\nžalobcov. Navrhli odmietnuť dovolanie v zmysle § 447 písm. e) C.s.p. alebo dovolanie zamietnuť podľa\n§ 448 C.s.p.\n5. Žalovaný 2/ sa k doručenému dovolaniu písomne nevyjadril.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§\n35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§\n443 C.s.p.) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 C.s.p.) a či\nsú splnené podmienky podľa § 429 C.s.p., dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné, a preto ho\nzamietol (§ 448 C.s.p.).\n7. Podľa § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421\nC.s.p.\n8. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n9. Podľa § 420 písm. f) C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Podľa § 432 C.s.p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n11. Podľa § 431 C.s.p. dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n\n12.\nPodľa § 440 C.s.p. dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je\nnesprávnosť vytýkaná v dovolaní.\n13.\nPodstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 26/94). Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti)\ntreba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných\npráv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom\nchránených záujmov. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí\nzákladného práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len dohovoru), ktoré je v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ústavného súdu ) implikované v čl. 46 ods.1 ústavy\n14. V preskúmavanej veci žalobcovia namietali nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, ktorý nerozlišoval jednotlivé právne skutočnosti, a to odstúpenie z funkcie člena správnej rady a\nrozhodnutie správnej rady o ustanovení osoby do funkcie člena správnej rady. Pojem „kreovanie správnej\nrady“, ktorý vytvoril odvolací súd, považovali za opisný, nepresný a nie právny. Z tohto dôvodu namietali\nporušenie práva na spravodlivý proces.\n15. Podľa názoru dovolacieho súdu napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia\nrozhodnutia v zmysle § 393 ods. 2 C.s.p., je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Podstatnou\npre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bola otázka, či v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka\nmožno za relevantne neplatný právny úkon považovať vzdanie sa funkcie členstva v správnej rade\nžalovaného žalobcami 2/ a 3/ a následne rozhodnutie správnej rady o zvolení nových členov, a to\nžalovaných 2/ a 3/. Odvolací súd správne uzavrel, že na základe skutkových tvrdení a vymedzenia\nžalobného nároku, sa nejedná o posúdenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ale o posúdenie\nrozhodnutia správnej rady žalovaného 1/. Správne poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona\nč. 213/1997 Z.z. týkajúcu sa postupu správnej rady pri rozhodovaní o členstve, ako aj jeho zániku v\nsprávnej rade s poukazom aj na § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom\ndo 30. júna 2016.\n16.\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra\nsíce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303\n- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd\nvyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).\nNie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení\nstrán, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť uplatneného nároku. Vecná spojitosť odôvodnenia\nrozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný\nrozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Uplatnený\ndovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) C.s.p dovolací súd nepovažoval za dôvodný.\n17.\nPredmetom dovolacieho prieskumu bolo posúdenie dôvodnosti uplatneného dovolacieho\ndôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) C.s.p. s vymedzením právnych otázok dovolateľmi a to, či i)\nje odstúpenie z funkcie člena správnej rady neziskovej organizácie v zmysle § 22 písm. b/ zákona č.\n213/1997 Z.z. vykonané písomným oznámením právnym úkonom. Ak áno, či je možné tento právny\núkon pri neexistencii špeciálnej právnej úpravy v zákone č. 213/1997 Z.z. posudzovať podľa ustanovení\nObčianskeho zákonníka (§ 34 a nasl.);\nii.) je hlasovanie člena správnej rady neziskovej organizácie, ktorým člen správnej rady vyjadrí svoj\nsúhlas s návrhom na prijatie rozhodnutia správnej rady o ustanovení konkrétnej osoby do funkcie člena\nsprávnej rady neziskovej organizácie právnym úkonom. Ak áno, či možno tento jednostranný právny\núkon pri neexistencii špeciálnej právnej úpravy v zákone č. 213/1997 Z.z. posudzovať podľa ustanovení\nObčianskeho zákonníka (§ 34 a nasl.);\n\niii.) je možné prípadnú právnu medzeru, keď zákon č. 213/1997 Z.z. neobsahuje žiadnu osobitnú právnu\núpravu vo vzťahu k preskúmavaniu vzniku a zániku členstva v správnej rade, preklenúť za použitia\nanalógie a ďalších argumentov formálnej právnej logiky.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu\npri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak\nsúd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n18.\nPostavenie neziskovej organizácie - žalovaného 1/ vyplýva z osobitnej právnej úpravy zákona\nč. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení\nplatnom do 31. decembra 2013 (ďalej len zákona č.213/1997 Z.z.) ako právnickej osoby založenej za\núčelom poskytovania všeobecne prospešnej služby, a to poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárnej\nstarostlivosti - poskytovanie sociálnych služieb v domovoch sociálnych služieb a v domovoch dôchodcov\n(čl. II. štatútu, č.l. 409 spisu). Nezisková organizácia je právnickou osobou v zmysle § 18 ods. 2 písm. d)\nObčianskeho zákonníka zriadená na základe zákona, s presne definovaným poslaním a vykonávaním\nčinnosti v rámci verejnoprospešnej činnosti (§ 2 ods. 1, 2 zákona č. 213/1997 Z.z.).\n19.\nOdstúpenie člena správnej rady je jedným zo spôsobov zániku členstva v správnej\nrade (§ 22 písm. b) zákona č. 213/1997 Z.z.). Z pohľadu posúdenia právneho úkonu sa jedná o\njednostranný verejnoprávny úkon, ktorého obsahom bola vôľa žalobcov 2/ a 3/ ukončiť členstvo v\nsprávnej rade žalovaného 1/ k 30. júnu 2012 (č.l. 103, 104 spisu). Na posúdenie prejavu vôle nie je možné\naplikovať právnu úpravu vyplývajúcu z § 40a a § 49a v spojení s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka\n(analógia legis). Právnu konštrukciu posúdenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu založenej na\ntvrdenom omyle žalobcov 2/ a 3/ o možnosti financovania Domova sociálnych služieb Martin - Priekopa\nprostredníctvom Rytierskeho a Špitálskeho rádu sv. Lazára v Jeruzaleme považoval dovolací súd za\nnezmyselnú a irelevantnú. Jednostranný verejnoprávny úkon žalobcov 2/ a 3/ o vzdaní sa funkcie\nčlenstva v správnej rade bol urobený právne nespochybniteľným písomným prejavom vôle. (i).\n20. Podľa názoru dovolacieho súdu treba rozlišovať hmotnoprávne a procesné úkony. Základný rozdiel\nv ich posudzovaní spočíva v tom, že hoci u obidvoch ide o prejav vôle konajúceho subjektu, ale v oblasti\nhmotnoprávneho úkonu platí teória vôle a v oblasti procesného úkonu platí teória prejavu. To znamená,\nže u hmotnoprávneho úkonu je rozhodujúca skutočná vôľa konajúceho subjektu a jej nedostatok (vady)\nspôsobujú neplatnosť právneho úkonu, naproti tomu u procesného úkonu je rozhodujúci prejav, pričom\nnedostatok skutočnej vôle alebo jej vady, na ktoré sa odvolávali dovolatelia, sú irelevantné. Rozhodujúci\nje tak obsah, či zmysel prejavu. Preto u procesných úkonoch nemôžeme hovoriť o ich platnosti, či\nneplatnosti v zmysle hmotnoprávnej teórie, ale o ich bezchybnosti, prípustnosti, účinnosti a platnosti,\npokiaľ boli urobené subjektom k tomu spôsobilým a spôsobom podľa príslušnej právnej normy.\n21.\nHlasovanie členov správnej rady o ustanovení konkrétnej osoby do funkcie člena správnej\nrady neziskovej organizácie nie je autoritatívnym rozhodnutím, ktorým sa individuálny právny vzťah\nzakladá, mení alebo ruší. Je prejavom vôle najvyššieho orgánu neziskovej organizácie, ktorý okrem\niného volí a odvoláva členov správnej rady, ak štatút neustanovuje inak (§ 19 ods. 2 písm. g) zákona č.\n213/1997 Z.z.). Z obsahu zápisnice zo zasadnutia správnej rady žalovaného 1/ z 22. júna 2012, bodu\nč. 3 vyplýva, že na základe návrhu žalobcu 1/ správna rada žalovaného 1/ jednomyseľne zvolila za\nčlenov správnej rady žalovaných 2/ a 3/ počnúc od 1. júla 2012 (č.l. 7-8 spisu). Uznesenia orgánov\nneziskových organizácií alebo iných subjektov nemajú charakter vôľových právnych úkonov, lebo orgány\nnemajú spôsobilosť na práva a povinnosti, hoci správnu radu tvoria členovia, ktorí sú fyzické osoby, ktoré\nspôsobilosť na práva a povinnosti majú. Pri hlasovaní alebo pri vytvorení tohto rozhodnutia správnou\nradou vo forme uznesenia tiež nemá charakter vôľového právneho úkonu. Správna rada žalovaného 1/\nnie je štatutárnym orgánom oprávneným konať v mene neziskovej organizácie vo vonkajších vzťahoch\n(ii).\n22.\nPodľa názoru dovolacieho súdu nie je možné na žalovaný nárok analogicky v zmysle § 853 ods.\n1 Občianskeho zákonníka použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka na preskúmanie vzniku alebo\nzániku členstva v správnej rade neziskovej organizácie, pokiaľ zriadenie tejto právnickej osoby vyplýva\nz osobitnej právnej úpravy, ktorá jasne stanovuje podmienky, účel a spôsob zriadenia, ako aj vnútornú\nštruktúru právnickej osoby.\n23.\nZ týchto dôvodov dovolací súd nepovažoval dovolanie žalobcov 1/ a 3/ za dôvodné, a preto\ndovolanie zamietol v zmysle § 448 C.s.p.\n\n24.\nO nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1\nC.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania v súlade so zásadou úspechu vyplývajúcou z § 255 ods. 1 C.s.p. proti žalobcom 1/ - 3/ s tým,\nže o výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.\n25.\nŽalovanému 2/ dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania v záujme rozumného\nusporiadania procesných nárokov strán v spore v súlade so zásadou procesnej ekonómie (článok 4 ods.\n2 v spojení s článkom 17 Základných princípov C.s.p.) nepriznal z dôvodu, že mu v dovolacom konaní\nžiadne trovy nevznikli, ani mu nevyplývajú z obsahu spisu.\n26.\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/371/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}