{"guid": "ec5c53ff-a05c-434d-95b3-485f25d3dde5:39e3d44f-b5aa-43ff-add7-977c895535a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5708208296.3", "spisova_znacka": "6Cdo/60/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/60/2017 z 28. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2020, sp. zn. 6Cdo/60/2017, ECLI:SK:NSSR:2020:5708208296.3", "identifikacne_cislo": "5708208296", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2020-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 137 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-93.odsek-3", "nazov": "§ 93 ods. 3 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-93.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-21", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-93", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39e3d44f-b5aa-43ff-add7-977c895535a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5708208296.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5708208296.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5708208296.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/60/2017\n5708208296\n28. 02. 2020\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2020:5708208296.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne SAT, s. r. o., so sídlom v Martine, M. R. Štefánika\n16, IČO: 30 228 077, proti žalovanej T-system, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Banskobystrická 4, IČO: 44\n685 955, zastúpenej ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta\n16, IČO: 36 861 251, za účasti intervenientky na strane žalovanej AVEC BUILDING, s. r. o., so sídlom v\nŽiline, Terasy 6, IČO: 47 236 141, zastúpenej JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou so sídlom v Martine,\nJilemnického 30, o vydanie nehnuteľností, vedenom Okresným súdom Martin pod sp. zn. 21C/19/2008,\no dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. júna 2016 sp. zn. 9Co/209/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude\nrozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 8. decembra 2015 sp. zn.\n21C/19/2008 uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosti nachádzajúce sa v meste N. a\nzapísané v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie N. na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok\nparcela reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2, pozemok parcela reg. „C“\nč. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 897 m2 a ako stavba (budova) súpisné číslo XXXX\npostavená na pozemku parcela číslo. XXX/X (ďalej len „nehnuteľnosti“), a to do 60 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke\nprávo k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej 21.12. 1993, že za\núčelom nadobudnutia týchto nehnuteľností spoločnosť Moravia Banka a. s. poskytla žalobkyni úverovou\nzmluvou z 21. 6. 1993 úver v sume 15. 000.000 Sk, ktorý žalobkyňa riadne nesplácala, a že v rámci\nvýkonu záložného práva realizovaného bankou nadobudla kúpnou zmluvou z 12.9.1995 predmetné\nnehnuteľnosti spoločnosť MOBA REAL a. s. (táto neskôr vystupovala pod obchodným menom MReal, a. s.). Keďže žalobkyňa považovala tento predaj za protiprávny (od uvedenej kúpnej zmluvy\npodaním z 1. 6. 2004 odstúpila), podala dňa 2. 9. 2004 voči spoločnosti M-Real, a. s., žalobu o určenie\nvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, o ktorej rozhodol Okresný súd Martin rozsudkom zo\n7.9. 2005 sp. zn. 5C/115/2004 (tento nadobudol právoplatnosť 13.10.2005) tak, že žalobe vyhovel\na určil žalobkyňu za výlučného vlastníka nehnuteľností (zápis vlastníckeho práva na podklade tohto\nrozsudku v katastri nehnuteľností bol zrušený). Ďalej zistil, že spoločnosť M-Real, a. s. vykonala prevod\nnehnuteľností kúpnou zmluvou z 20.1.2005 na spoločnosť MISTA, s. r. o., so sídlom Hálkova 3, Žilina,\nže následne došlo k viacnásobnému predaju na ďalšie subjekty, (naposledy kúpnou zmluvou z 15.\n10. 2008 nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam spoločnosť NOVALIS, s.r.o., so sídlom Vilová 23,\nBratislava), a že žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Martin dňa 29. 10. 2007 domáhala\nurčenia neplatnosti celého reťazca týchto kúpnych zmlúv, o ktorej Okresný súd Martin rozsudkom z 26.\nnovembra 2011 sp. zn. 18Cb/277/2007 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 30. mája 2013 sp.\nzn. 13Cob/185/2012 rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Okresný súd vychádzajúc z týchto skutočností\nuzavrel, že spoločnosť MISTA, s.r.o., SUAR, s. r. o., Orava Spólka Z Organiczona Odpowiedzialnościa\n\na spoločnosť NOVALIS, s. r. o., nikdy neboli a nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a že ich\nvlastníkom je podľa rozsudku Okresného súdu Martin zo 7. 9. 2005 sp. zn. 5C/115/2004 spoločnosť\nSAT, s. r. o., t. j. žalobkyňa. V spore bolo ďalej preukázané, že spoločnosť NOVALIS, s. r. o. ručila\nza svoje záväzky z úverovej zmluvy uzavretej s ČSOB, a.s. spornými nehnuteľnosťami, že dlh tejto\nspoločnosti ešte pred vyhlásením konkurzu prevzala spoločnosť MISTA, s. r. o., že na majetok tejto\nspoločnosti bol dňa 12.5.2012 vyhlásený konkurz, a že správca konkurznej podstaty zapísal sporné\nnehnuteľnosti do súpisu majetku tretích osôb zabezpečujúcich záväzok úpadcu. V rámci konkurzu došlo\nk speňaženiu nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 18.11.2012 (žalobkyňa sa\no nej nedozvedela, lebo nebola zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka), pričom vydražiteľkou\nnehnuteľností sa stala spoločnosť AVEC BUILDING, s. r. o. vystupujúca v spore ako intervenientka\nna žalovanej strane, ktorá následne kúpnou zmluvou z 11. 11. 2014 vykonala prevod vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam na žalovanú. Pri posúdení, či intervenientka a následne žalovaná nadobudli\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam zvažoval Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym zákonníkom\ngarantovanú ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka sporných nehnuteľností a na druhej\nstrane aj dobromyseľnosť nadobúdateľov. Vo vzťahu k intervenientke aplikoval na vec ustanovenie\n§ 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), podľa ktorého kupujúci pri odplatnom prevode\nveci zapísanej do súpisu konkurznej podstaty nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol\nvlastníkom tejto veci, ibaže vedel, alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok\nzabezpečuje záväzok úpadcu nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci\nza škodu, ktorá mu tým vznikla ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a osobitne skúmal\njej dobrú vieru. Mal za to, že intervenientka sa pri bežnej opatrnosti, ktorú bolo možné od nej očakávať,\nmusela dozvedieť, že kúpne zmluvy, na základe ktorých nadobudli sporné nehnuteľnosti do vlastníctva\nspoločnosť MISTA s. r. o., resp. NOVALIS, s. r. o., boli určené súdnym rozhodnutím za neplatné, a\nteda, že v tomto prípade je tu očividné riziko, že nadobudne nehnuteľnosti od osoby, ktorá nie je ich\nvlastníkom. V katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva, ale aj z oznámenia o verejnej dražbe\nboli intervenientke dostupné informácie, že ohľadom nehnuteľností prebiehajú dva súdne spory, a to\no určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a o vypratanie nehnuteľností, že súdom bol vydaný aj súdny\nzákaz, aby spoločnosť NOVALIS, s. r. o. s nehnuteľnosťami nakladala a v čase prevodu nehnuteľností\nna žalovanú tiež poznámka o tom, že prebieha spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.\nRovnako aj oznámenie o dražbe obsahovalo údaje z listu vlastníctva (poznámky), kde bolo uvedené\nrozšírenie žaloby sp. zn. 18Cb/277/2007 o vydanie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia (spor o\nneplatnosť kúpnych zmlúv), návrh na začatie konania o vydanie veci vedený súdom prvej inštancie\npod sp. zn. 21C/87/2009, predbežné opatrenie súdu o uložení povinnosti spoločnosti NOVALIS, s. r.\no. nenakladať so spornými nehnuteľnosťami vo veci vedenej pod sp. zn. 18Cb/277/2007. Na základe\ntýchto skutočností dospel k záveru, že intervenientka v rámci dražby vykonanej za účelom speňažovania\nmajetku v konkurznom konaní dobromyseľná nebola a teda absentovala zákonná podmienka pre\nnadobudnutie vlastníckeho práva k veci od nevlastníka vyplývajúca z ustanovenia § 93 ods. 3 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii. Intervenientka vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vo verejnej\ndražbe preto nenadobudla. Následne aj kúpnu zmluvu z 11. 11. 2014 uzatvorenú medzi spoločnosťou\nAVEC BUILDING, s. r. o. a žalovanou (spoločnosťou T-system, s. r. o.) považoval za neplatnú, keďže\nžalovaná kúpila sporné nehnuteľnosti od nevlastníka. Podľa okresného súdu aj žalovaná si pri uzavretí\nkúpnej zmluvy musela byť vedomá toho, že na súde prebiehajú dva súdne spory ohľadom nehnuteľností,\nktoré kupovala. Žalovanej museli byť tieto skutočnosti známe nielen z evidencie nehnuteľností, ale\naj z článku IV. kúpnej zmluvy, ktorý obsahuje vyhlásenie o ťarchách viaznucich na predávaných\nnehnuteľnostiach. Ani u žalovanej nebolo preto možné uplatniť princíp nadobudnutia vlastníckeho\npráva v dobrej viere. Napokon vyslovil názor, že na dražbe konanej 18. 11. 2012 intervenientka\nnemohla nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ak záložca (spoločnosť NOVALIS, s. r. o.) nebol\nsám vlastníkom predmetu dražby. Z ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\nnevyplýva, že by dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote stanovenej týmto zákonom nebola podaná\nžaloba o určenie jej neplatnosti, mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka, a\nteda že by v takomto prípade došlo k prelomeniu zásady, podľa ktorej „nikto nemôže previesť na iného\nviac práv, než má on sám“. V danom prípade, ak intervenientka sama nebola vlastníkom predávaných\nnehnuteľností, nemohla platne previesť vlastníctvo kúpnou zmluvou z 11. 11. 2014 na žalovanú, navyše\nak na jej strane nebola preukázaná ani jej dobromyseľnosť. So zreteľom na uvedené dôvody dospel k\nzáveru, že žalobkyňa vlastnícke právo nestratila a je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Ako vlastník\nmá podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho\npráva zasahuje a má právo domáhať sa vydania veci. Žalobe preto vyhovel a uložil žalovanej povinnosť\n\nvydať žalobkyni sporné nehnuteľnosti. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil odkazom na\nustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaná a intervenientka na strane žalovanej odvolania,\no ktorých rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom tak,\nže rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zároveň rozhodol, že žiadnej zo strán sporu sa nepriznáva\nnáhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou\nsprávnosťou, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, na ktoré v zmysle § 219 ods. 2\nO. s. p. odkázal. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vypratania nehnuteľností preukazujúc, že\nje ich vlastníčkou, keď zápis svedčiaci v katastri nehnuteľností v prospech iného vlastníka považovala\nza nesprávny. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nadobudnutie vlastníctva k\nsporným nehnuteľnostiam preukázala rozsudkom súdu prvej inštancie zo 7. septembra 2005 sp. zn.\n5C/115/2004, ktorý určil, že žalobkyňa je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Aj napriek tomu, že\nnásledne došlo k viacerým prevodom nehnuteľností na ďalšie subjekty nebolo preukázané, že vlastnícke\nprávo žalobkyne k nehnuteľnostiam právne relevantným spôsobom zaniklo. Tento záver potvrdzuje aj\nrozsudok súdu prvej inštancie z 26. novembra 2011 sp. zn. 18Cb/277/2007 v spojení s rozsudkom\nodvolacieho súdu z 30. mája 2013 sp. zn. 13Cob/185/2012, ktorým boli vyslovené neplatnosti kúpnych\nzmlúv o prevode nehnuteľností medzi ďalšími subjektami. Za správny považoval aj záver súdu prvej\ninštancie, že intervenientka nemohla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť ani dobrovoľnou\ndražbou, pretože dražená vec nepatrila subjektu, ktorý s dražbou súhlasil. Následne potom nemohla byť\nplatne uzatvorená kúpna zmluva, ktorou intervenientka previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na\nžalovanú. Rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne správny potvrdil.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Dovolanie odôvodnila dovolacím\ndôvodom podľa § 431 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p. alebo Civilný\nsporový poriadok“) tvrdiac, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces [§ 420 písm. f) C. s. p.]. Odvolaciemu súdu vyčítala, že rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,\nkeď sa nezaoberal jej námietkou o nemožnosti vypratania nehnuteľností žalovanou, kým nebude\nžalobkyňa úspešná v spore o určenie vlastníckeho práva. Nedal odpoveď ani k jej námietkam,\nže intervenientka ako právna predchodkyňa žalovanej nadobudla nehnuteľnosti v konkurze, že pri\nnadobudnutí vlastníctva bola preukázateľne dobromyseľná, a že žalobkyňa ani nepodala vylučovaciu\nžalobu a ani žalobu o neplatnosť dražby. Poukazovala na to, že na daný skutkový stav je použiteľná\naplikácia ustanovenia § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorému však odvolací súd\nnevenoval žiadnu pozornosť, akoby vôbec nehralo dôležitú úlohu to, že intervenientka nadobúdajúca\nnehnuteľnosti z konkurzu bola dobromyseľná a nevedela o žiadnych nárokoch žalobkyne viažucich sa\nk sporným nehnuteľnostiam. Za zmätočné označila tvrdenia odvolacieho súdu o potvrdení vlastníckeho\npráva žalobkyne k nehnuteľnostiam rozsudkom súdu prvej inštancie zo 7. septembra 2005 sp. zn.\n5C/115/2004, pretože spolu s intervenientkou neboli stranami sporu. V čase vydraženia nehnuteľností\nv roku 2012 žalobkyni nesvedčil zápis v katastri nehnuteľností, je preto otázne, prečo nepodala\nžiadne námietky proti konkurzu a následnej dražbe nehnuteľností. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto\npovažovala za arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Dovolanie odôvodnila aj nesprávnym\nprávnym posúdením veci, pričom prípustnosť vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. a) až c) C. s. p.\nZa nesprávne právne posúdenie veci považovala riešenie otázky týkajúcej sa použiteľnosti zásady\n„nemo plus iuris“ v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v dobrovoľnej\ndražbe. Nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, že ani platná dobrovoľná dražba, t. j. taká, proti\nktorej v zákonom stanovenej lehote nebola podaná žaloba o určenie jej neplatnosti, nemôže viesť\nk nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka, a teda, že neprelamuje zásadu, podľa ktorej\n„nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má on sám“. Odvolací súd nesprávne právne posúdil\naj otázku, či môže byť žalobkyňa v spore o vypratanie nehnuteľností úspešná, ak žalovaná je v\nkatastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník nehnuteľností bez toho, aby žalobkyňa bola právoplatným\nrozhodnutím súdu určená za vlastníka nehnuteľností voči žalovanej. Podľa názoru žalovanej nie je\nmožné, aby bol vlastník nehnuteľností povinný vypratať nehnuteľnosti jej nevlastníkovi bez toho, aby sa\nurčujúcim výrokom súdu o vlastníckom práve ustálilo, že žalobca je skutočným vlastníkom nehnuteľností.\nDala do pozornosti, že len rozhodnutie o určení vlastníckeho práva môže byť podkladom na zmenu\nzápisu v katastri nehnuteľností v príslušnom liste vlastníctva a nie rozhodnutie o vyprataní nehnuteľností.\nPrípustnosť dovolania v tejto otázke vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. Za podstatnú otázku\nv riešenej veci považovala aj otázku, či môže dobromyseľný nadobúdateľ nadobudnúť nehnuteľnosť\n\nz konkurzu, ak nehnuteľnosť (ne)bola zaradená do súpisu majetku konkurznej podstaty oprávnene\n(najmä, ak žalobca voči zaradeniu do súpisu konkurznej podstaty žalobu nepodal) a ak vlastníkom\nnehnuteľnosti nebol úpadca, resp. tretia osoba zabezpečujúca úpadcove záväzky, a teda či platí §\n93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v slovenskom právnom poriadku. V tejto súvislosti\nodvolaciemu súdu vytýkala, že rozhodol akoby toto ustanovenie zákona neexistovalo a bolo absolútne\nirelevantné. Trvala na tom, že intervenientka nadobudla nehnuteľnosti z konkurzu dobromyseľne a\npreto vlastnícke právo dobromyseľného nadobúdateľa z konkurzu formou dražby treba považovať za\nnespochybniteľné. Napokon namietala, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu v otázke možnosti posúdiť neplatnosť dobrovoľnej dražby v inom konaní, než v konaní\npodľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo záverov ktorých vyplýva, že otázku neplatnosti dobrovoľnej\ndražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa vyššie citovaného ustanovenia\nzákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu (sp. zn. 3 Cdo 186/2010, sp. zn. 3\nCdo 272/2007, sp. zn. 2 Cdo 66/2008, sp. zn. Obo/84/2012). Na základe uvedeného navrhla rozsudok\nodvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedla, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam\nnadobudla 21. 12. 1993. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 7. 9. 2005 sp. zn. 5C/115/2004 len konštatoval\nexistenciu tohto práva, ktoré existovalo už predtým. To, že v katastri nehnuteľností je evidovaný ako\nvlastník žalovaná, nemá na vlastnícke právo žalobkyne žiadny vplyv. Vlastnícke právo žalovanej preto\nnie je potrebné určovať rozhodnutím súdu, keďže nikdy nezaniklo a v katastri nehnuteľností sa len\nvyznačí pôvodný stav, teda stav pred reťazcom neplatných právnych úkonov a dražby. Navrhla preto\ndovolanie žalovanej zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou a riadne zastúpenou osobou, a že spĺňalo zákonom\npožadované náležitosti, vrátane riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov, pristúpil k skúmaniu splnenia\npodmienok prípustnosti dovolania.\n6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Jeho účelom je náprava najzávažnejších\nprocesných pochybení (zmätočných rozhodnutí) a riešenie otázok zásadného právneho významu a\nzjednocovanie judikatúry. Je prípustné proti dvom skupinám rozhodnutí odvolacieho súdu, a to proti\nrozhodnutiam postihnutým tzv. zmätočnostnou vadou (§ 420 C. s. p.) a proti rozhodnutiam zásadnej\nprávnej významnosti (§ 421 C. s. p.). Tým sú zároveň určené dva prípustné dovolacie dôvody, a to\ndovolací dôvod spočívajúci vo vadách uvedených v § 420 C. s. p. a dovolací dôvod spočívajúci v\nnesprávnom právnom posúdení veci za splnenia predpokladov uvedených v § 421 C. s. p.\n7. V preskúmavanej veci, ako už bolo uvedené, dovolateľka v dovolaní uviedla, že ho podáva podľa § 420\npísm. f) a § 421 ods. 1 C. s. p. Vec prejednávajúci senát 6 C (ďalej len “vec prejednávajúci senát“ alebo\nsenát „6 C“) dovolacieho súdu v prvom rade skúmal prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p.\n8. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Citované ustanovenie § 420 písm. f) C. s. p. zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\n\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. Za zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. označila dovolateľka nepreskúmateľnosť\nrozsudku odvolacieho súdu. Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom takouto\nvadou postihnuté nebolo. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho\nodôvodnenia, ako už bolo uvedené v bode 9. je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je\nspôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za\nnásledok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním\nnapádaný rozsudok odvolacieho súdu totiž v spojení s rozsudkom prvoinštančného súdu uvádza\nskutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci,\nvýsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne\nnázory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred\nodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na\ndôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné\nskutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe\ntak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľka preto\nnedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný. Dovolanie v tejto časti\ntak nebolo prípustné.\n11. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľkou tvrdenou vadou\nvyplývajúcou z § 420 písm. f) C. s. p., vec prejednávajúci senát pristúpil k skúmaniu prípustnosti\ndovolania aj z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, a to osobitne vo\nvzťahu ku každej dovolateľkou nastolenej právnej otázke. Dovolateľka totiž namietala nielen správnosť\nprávneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke, či v dobrovoľnej dražbe vykonanej podľa\nustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., proti ktorej v zákonom stanovenej lehote nebola podaná žaloba\no určenie jej neplatnosti, možno nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, a teda či sa v nej\nprelamuje zásada „nemo plus iuris“, ale aj v otázke, či môže byť žalobkyňa v spore o vypratanie\nnehnuteľností úspešná, ak žalovaná je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník nehnuteľností\nbez toho, aby žalobkyňa bola právoplatným rozhodnutím súdu určená za vlastníka nehnuteľností voči\nžalovanej a tiež v otázke, či môže dobromyseľný nadobúdateľ nadobudnúť nehnuteľnosť z konkurzu, ak\nnehnuteľnosť (ne)bola zaradená do súpisu majetku konkurznej podstaty oprávnene (najmä, ak žalobca\nvoči zaradeniu do súpisu konkurznej podstaty žalobu nepodal) a ak vlastníkom nehnuteľnosti nebol\núpadca, resp. tretia osoba zabezpečujúca úpadcove záväzky.\n12. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n13. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania vo vzťahu k prvej dovolateľkou nastolenej otázke treba uviesť, že\nodvolací súd sa pri riešení tejto právnej otázky neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorú predstavuje uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012 sp. zn. 2 MCdo 20/2011\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.\n61/2014 (ďalej len „rozhodnutie R 61/2014“) a v ktorom bol vyslovený názor, že ani platná dobrovoľná\ndražba, proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť,\nnemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo\nzáložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Vec prejednávajúci senát 6 C sa s právnym názorom,\nktorý bol týmto judikátom prijatý nestotožňuje, považuje ho za nesprávny a teda v tejto otázke jeho právny\nnázor bol odlišný od právneho názoru vysloveného v tomto judikáte. Vec preto podľa § 48 ods. 1 C. s. p.\npredložil na rozhodnutie veľkému senátu. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania vychádzal z názoru, že je\npotrebné zvoliť extenzívny (rozširujúci) výklad ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., podľa ktorého\ntoto ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania aj v prípade, ak sa odvolací súd neodklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, no podľa názoru dovolacieho senátu, ktorý má vec prejednať a\nrozhodnúť, sa odkloniť mal.\n\n14. Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu uznesením z 26. novembra 2019 sp. zn. 1\nVCdo 1/2019 vec vrátil na prejednanie a rozhodnutie senátu 6 C. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že\nextenzívny výklad právnych noriem (t. j. rozširujúci výklad, ktorým sa pod normatívne pôsobenie určitého\nzákonného ustanovenia výkladom podraďujú aj iné situácie) možno uplatniť len celkom výnimočne, a\nto vtedy, ak sa dá všetky argumenty proti jeho použitiu presvedčivo vyvrátiť. Z ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. a) C. s. p. ale nevyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré sa prijatými právnymi\nzávermi neodkláňa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, by bolo dovolanie prípustné tiež\nvtedy, keď odvolací súd sa podľa názoru vec prejednávajúceho senátu dovolacieho súdu od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu mal odkloniť. Vyslovil názor, že právna úprava obsiahnutá v\nustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. nedovoľuje možnosť inej interpretácie. Extenzívny výklad\nustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. je podľa veľkého senátu neprípustný.\n15. Senát 6C, ktorému bola vec vrátená na prejednanie a rozhodnutie, sa pri posudzovaní prípustnosti\ndovolania v otázke, či v dobrovoľnej dražbe vykonanej podľa ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z.,\nproti ktorej v zákonom stanovenej lehote nebola podaná žaloba o určenie jej neplatnosti, (ne)možno\nnadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, a teda či sa v nej (ne)prelamuje zásada „nemo plus\niuris“, riadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí veľkého senátu. Keďže podľa jeho\nzáveru extenzívny výklad ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. nie je možný a na prípad, ktorý\nnastal pred senátom 6 C, nedopadá ani žiadna z konštrukcií prípustnosti dovolania vymedzených pod\npísm. b) a c) citovaného zákonného ustanovenia, neostalo dovolaciemu súdu iné, než dovolanie, ktorým\ndovolateľka napadla rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto právnej otázke, ako neprípustné podľa § 447\npísm. c) C. s. p. odmietnuť.\n16. K prípustnosti dovolania vo vzťahu k druhej dovolateľkou nastolenej otázke dovolací súd uvádza, že\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku z 27. októbra 2000 sp. zn. 2 Cdo 67/2000 uverejneného\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 86/2000 (ďalej len\n„rozhodnutie R 86/2000“) vyslovil právny názor, podľa ktorého súd je oprávnený v konaní o vlastníckej\nžalobe ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení otázky, kto\nje vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. Vychádzal z toho, že v\nobčianskom súdnom konaní súd môže riešiť rôzne prejudiciálne otázky. Posúdenie otázky vlastníckeho\npráva k nehnuteľnej veci nie je otázkou, ktorú by súd nemohol v konaní riešiť ako otázku predbežnú.\nSúd je preto oprávnený v spore o vydanie (vypratanie) nehnuteľnosti riešiť túto otázku za predpokladu,\nže o nej nebolo už vydané príslušným orgánom rozhodnutie (predpokladom úspešnosti takejto žaloby\nje (okrem iného) preukázanie vlastníckeho práva žalobcom); nie je pritom rozhodujúce, že otázka\nvlastníctva môže byť riešená aj v samotnom konaní súdu o žalobe podľa § 80 písm. c) O. s. p. (§ 137 ods.\n1 písm. c) C. s. p.). Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu, keďže bolo uverejnené v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, treba považovať za ustálenú rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. Žalovanou nastolená právna otázka,\nbola teda v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Neprichádza preto do úvahy prípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p., ale podľa písm. a) C. s. p., v ktorom prípade podmienkou\nprípustnosti je odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n17. Pokiaľ v preskúmavanej veci odvolací súd v konaní o žalobe o vydanie (vypratanie) nehnuteľností,\nktorá je nesporne žalobou vlastníckou, riešil prejudiciálne, kto je vlastníkom nehnuteľností a pri jej riešení\nsa odchýlil od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, neodklonil sa od vyššie uvedeného judikátu.\nNebola tým splnená jedna z podmienok prípustnosti dovolania vyplývajúca z ustanovenia § 421 ods. 1\npísm. a) C. s. p. Dovolanie žalovanej preto ani v tejto otázke prípustné nie je.\n18. Podľa názoru dovolacieho súdu aj v prípade ďalšej otázky, či môže dobromyseľný nadobúdateľ\nnadobudnúť nehnuteľnosť z konkurzu, ak nehnuteľnosť (ne)bola zaradená do súpisu majetku konkurznej\npodstaty oprávnene (najmä, ak žalobca voči zaradeniu do súpisu konkurznej podstaty žalobu nepodal)\na ak vlastníkom nehnuteľnosti nebol úpadca, resp. tretia osoba zabezpečujúca úpadcove záväzky,\ndovolanie treba odmietnuť.\n19. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 C. s. p., musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil\nrozhodnutie napadnuté dovolaním, nie o právnu otázku, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená. Právna\n\notázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k\nzáverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Za otázku relevantnú\nv zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. nemožno považovať ani otázku, ktorá je riešená priamo textom príslušnej\nprávnej normy.\n20. V danom prípade otázka formulovaná dovolateľkou je riešená priamo v hypotéze ustanovenia § 93\nods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré stanovuje, že kupujúci pri odplatnom\nprevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom\ntejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje\nzáväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Citované zákonné ustanovenie umožňuje nadobúdateľovi v\nkonkurze pri odplatnom prevode nehnuteľnosti zapísanej do súpisu nadobudnúť vlastnícke právo aj\nvtedy, ak úpadca nebol vlastníkom nehnuteľnosti za predpokladu, že nadobúdateľ je dobromyseľný, a\nteda, že nevedel a ani nemohol vedieť, že úpadca (tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok\núpadcu) nie je jej vlastníkom. Priamo citované zákonné ustanovenie dáva teda jednoznačnú odpoveď\nna dovolateľkou formulovanú otázku, že dobromyseľný nadobúdateľ môže v konkurze nadobudnúť\nnehnuteľnosť zaradenú do súpisu majetku konkurznej podstaty aj od nevlastníka. Konajúce súdy preto\ntakýmto spôsobom formulovanú otázku neriešili a ani riešiť nemohli. So zreteľom na uvedené dovolací\nsúd dospel k záveru, že uvedenú otázku nemožno považovať za relevantnú z hľadiska ustanovenia § 421\nods. 1 C. s. p. Nebol tak splnený zákonný predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z citovaného\nzákonného ustanovenia.\n21. Dovolací súd v súvislosti s touto otázkou považuje za potrebné dodať, že súd prvej inštancie\nnepochybne aplikoval na vec vyššie zmienené ustanovenie § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a u intervenientky (ale aj u žalovanej) posudzoval jej dobrú vieru pri nadobudnutí\nsporných nehnuteľností v konkurznej dražbe a dospel k záveru, že intervenientka, vzhľadom na\nokolnosti danej veci, nebola pri nadobúdaní nehnuteľností dobromyseľná, a teda vlastnícke právo k\nnim nenadobudla. Ak sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu s odôvodnením\nrozsudku súdu prvej inštancie stotožnil a na jeho dôvody odkázal, za vecne správny považoval aj tento\nzáver súdu prvej inštancie (pozri k tomu bod 10. rozsudku). Dovolateľka ale správnosť tohto právneho\nnázoru v podanom dovolaní nenapadla.\n22. Napokon, ani námietka dovolateľky, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu v otázke možnosti posúdiť neplatnosť dobrovoľnej dražby v inom konaní, než v\nkonaní podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, neobstojí. Konajúce súdy totiž v tomto\nspore neplatnosť dobrovoľnej dražby vôbec neriešili, a to ani ako otázku prejudiciálnu. Nejde preto o\nprávnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Nebol tak splnený jeden\nzo základných predpokladov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. Pre\nvšetky prípady vymenované pod písmenami a), b) a c) § 421 ods. 1 C. s. p. totiž platí, že dovolanie\npre nesprávne právne posúdenie veci je prípustné vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu alebo\nzmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak dovolateľom nastolená otázka je otázkou právnou (v\nžiadnom prípade sa nepripúšťa riešenie skutkových otázok) a ak ide o takú právnu otázku, od vyriešenia\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n23. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej ako\nneprípustné podľa § 447 písm. c) a písm. f) C. s. p. odmietol.\n24. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255\nods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením\npovinnosti žalovanej zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).\n25. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}