{"guid": "4b343dbc-f944-4728-8203-f7e057039326:8dda668b-42ec-4d53-ad8a-204339380426", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5616208347.1", "spisova_znacka": "8Cdo/187/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/187/2020 z 17. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. septembra 2020, sp. zn. 8Cdo/187/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5616208347.1", "identifikacne_cislo": "5616208347", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2020-09-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-68", "nazov": "§ 68 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-68", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-36", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-37", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-62", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-66", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-68", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8dda668b-42ec-4d53-ad8a-204339380426", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5616208347.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5616208347.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5616208347.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/187/2020\n5616208347\n17. 09. 2020\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2020:5616208347.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky K. E., bývajúcej v F. Z., X. XX/XX,\nzastúpenej advokátkou, JUDr. Tamarou Maďarovou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Tranovského 1,\nproti osobe povinnej platiť výživné Z. E., bývajúcom v R., S. XXX/XX, X. Z., zastúpenému advokátkou\nJUDr. Gabrielou Kľačanovou, so sídlom v Martine, Andreja Kmeťa 28, o zvýšenie výživného, vedenej na\nOkresným súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20Pc/13/2016, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline z 24. októbra 2019, sp. zn. 9CoP/50/2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 24. októbra 2019, sp. zn. 9CoP/50/2019 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 2. apríla 2019 sp. zn.\n20Pc/13/2016 zaviazal povinného platiť zvýšené výživné v sume 300 eur mesačne od 30. novembra\n2016 vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky vopred. Na zameškanom výživnom\nza obdobie od 30. novembra 2016 do 2. apríla 2019 v sume 7 401,66 eur povolil splátky po 100\neur mesačne splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení\njednej splátky. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal a každého z účastníkov\nzaviazal uhradiť výdavky štátu v celkovej sume 718 eur, a to v 1/2-ici. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.\n§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného\nsúdu Liptovský Mikuláš sp. zn. P/55/1994 z 31. mája 2000) došlo medzi účastníkmi k takej zmene\npomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľku. K zmene pomerov došlo\njednak na strane navrhovateľky v súvislosti s jej fyzickým vyspievaním a najmä so zvýšením nákladov\nspojených so štúdiom na vysokej škole, čím nepochybne stúpli náklady na zabezpečenie základných\npotrieb navrhovateľky. Súčasne prihliadol i na zmenu pomerov na strane povinného - otca, ktorý bol v\nčase predchádzajúcej úpravy podnikateľom s nulovým príjmom, resp. s príjmom na úrovni životného\nminima, pričom jeho príjem v roku 2017 predstavoval zhruba sumu 2 900 eur mesačne v čistom a v\nroku 2018 sumu 2 620 eur mesačne. V období od 30. novembra 2016 do 2. apríla 2019 predstavoval\nrozdiel medzi čistými príjmami a výdavkami otca sumu 900 eur v roku 2017, 600 eur v roku 2018 až\ndo rozhodnutia súdu. Pokiaľ išlo o námietky otca týkajúce sa schopnosti navrhovateľky samostatne sa\nživiť, resp. požiadať o sociálne štipendium, na tieto námietky súd prvej inštancie neprihliadol, tak ako\nto zdôvodnil v bodoch 46. až 48. dôvodov napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania vychádzal z ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.\n2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský\nsúd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom tak, že ho vo výrokoch o\nzvýšení výživného a o dlžnom výživnom potvrdil. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil\njeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením. Na zdôraznenie\nsprávnosti dodal, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov jednak na strane\nnavrhovateľky, ktorej nepochybne stúpli náklady v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, a jednak i na\n\nstrane povinného - otca, ktorého príjem sa oproti predchádzajúcej úprave výrazne zvýšil a už z tohto\npohľadu sa navrhovateľka dôvodne domáhala zmeny úpravy výživného. Vychádzajúc z majetkových\npomerov otca ako povinného v čase pôvodnej úpravy a majetkových pomerov, ktoré existujú na strane\notca v súčasnosti, neopomínajúc i potreby navrhovateľky, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že\nzvýšenie výživného v rozsahu ako ho určil súd prvej inštancie je primerané. Otcovi síce pribudli dve\nvyživovacie povinnosti, voči ktorým si plní vyživovaciu povinnosť na základe dohody s matkami detí,\nale i s prihliadnutím na tieto skutočnosti je v jeho možnostiach platiť výživné v sume 300 eur pre\nnavrhovateľku. Uviedol, že ani prípadné nadštandardné majetkové pomery druhého z rodičov nezbavujú\nosobu povinnú plnenia svojej vyživovacej povinnosti, lebo dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni\nobidvoch rodičov tak, ako keby vyrastalo v úplnej rodine. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho\nkonania súd vychádzal z ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom\npodľa § 431 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP alebo Civilný sporový\nporiadok“) tvrdiac, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm.\nf) C. s. p.]. Namietal, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil nové skutkové tvrdenia o\njeho osobných pomeroch (návrat na územie Slovenskej republiky, evidencia na úrade práce), ktoré\nboli pre rozhodnutie vo veci samej podstatné, a ku ktorým došlo po vyhlásení rozsudku súdu prvej\ninštancie. Odvolací súd tak riadne nezistil skutočný stav veci (§ 63 CMP). Písomné vyhotovenie rozsudku\nodvolacieho súdu ďalej neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre jeho rozhodnutie o\npotvrdení rozsudku súdu prvej inštancie, čím je nepreskúmateľné. Prípustnosť dovolania vyvodzoval\naj z ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, keď odvolací súd nesprávne posúdil právnu otázku, že sociálne\nštipendium plnoletého dieťaťa, ktoré je študentom vysokej školy, nepredstavuje jeho príjem. Odvolací\nsúd argumentoval, že účelom sociálneho štipendia nie je suplovať plnenie vyživovacej povinnosti\npovinného rodiča s tým, že potom, ako začne otec prispievať na navrhovateľku výrazne vyššou sumou\nvýživného, možno očakávať, že výška sociálneho štipendia bude upravená, prípadne bude zrušené,\nči spätne odňaté. Dovolateľ s takýmto právnym záverom nesúhlasí. Podľa neho sociálne štipendium\npoberá študent vysokej školy na základe nepriaznivej sociálnej situácie, bez ohľadu na jeho schopnosti a\nštudijné výsledky, pričom v žiadnom prípade ho v priebehu školského roka vysoká škola neprehodnocuje\na ani spätne neodníma. Sociálne štipendium nie je ani štátnou sociálnou dávkou, pri ktorej by bola\noprávnená osoba každú zmenu svojich pomerov povinná oznamovať v lehote 8 dní subjektu, ktorý dávku\nvypláca. Na základe uvedeného potom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací\nsúd“ alebo „najvyšší súd“) rozsudok odvolacieho i prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\n4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k dovolaniu otca uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu\npovažuje za riadne odôvodnené, spĺňajúce všetky náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP, tvoriace s\nrozhodnutím súdu prvej inštancie jeden logický celok. Podľa nej dôvodom zakladajúcim dovolanie\npodľa § 420 písm. f/ CSP nie je nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom, nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo ich nesprávne vyhodnotenie. Pokiaľ išlo o dovolací dôvod podľa § 421\nods. 1 písm. b/ CSP, mala za to, že dovolateľom nastolenú otázku treba vnímať v širších súvislostiach,\nnezávisle od toho, či je alebo nie je považované sociálne štipendium za príjem študenta vysokej školy.\nNešlo teda o otázku, na ktorej by odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Súdy potom správne ustálili,\nže od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov jednak na strane navrhovateľky i\nna strane povinnej osoby. V možnostiach a schopnostiach osoby povinnej bolo a je plniť vyživovaciu\npovinnosť vo väčšej výške, než sa navrhovateľka návrhom domáhala, tak ako to konštatovali oba súdy.\n5. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené Civilným\nmimosporovým poriadkom (zákonom č. 161/2015 Z. z. - ďalej len „CMP“ alebo „Civilný mimosporový\nporiadok“, ustanovenia §§ 154 až 157). Podľa § 2 ods. 1 CMP platí, že na konania podľa tohto zákona sa\npoužijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Pretože Civilný\nmimosporový poriadok neustanovuje inak, Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal prípustnosť\ndovolania podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.\n6. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote účastník konania, v ktorého\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, zaoberal\n\nsa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie otca je prípustné aj\ndôvodné. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza nasledovné:\n7. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\n8. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Tomu potom korešponduje aj právna úprava dovolacieho konania, podľa ktorej dovolanie treba\npovažovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného\nsporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania\nktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (v tejto súv. por. napríklad\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,\n5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n9. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach §\n420 a § 421 CSP. V preskúmavanej veci otec odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.\nf) CSP.\n10. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť taký nesprávny postup súdu,\nktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo\nzákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Podstatou tohto práva je zabezpečiť fyzickým a právnickým\nosobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie iba\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu. V zmysle § 420\npísm. f) CSP je teda relevantný taký nesprávny procesný postup, ktorý vylučuje stranu sporu z realizácie\njej procesných oprávnení a ktorý marí možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj 1Cdo/6/2014,\n3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny\nproces nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,\npreberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s\njej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov\nsúdom (I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 252/04).\n11. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci\n.\n12. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na\nzistenie skutočného stavu veci.\n13. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o\nich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.\n14. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo\nneúplne zistil skutočný stav veci.\n15. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové\ndôkazné návrhy.\n16. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.\n17. Podľa § 68 CMP, odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného\nstavu veci považuje za potrebné.\n\n18. Na rozdiel od všeobecnej úpravy je v mimosporovom konaní zavedený systém úplnej apelácie, teda\nešte aj v odvolacom konaní je možné prednášať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazné návrhy, t.\nj. v zásade sú prípustné tzv. novoty v odvolacom konaní. Vzhľadom na zásadu uvedenú v čl. 6 CMP, a to\npovinnosť súdu zistiť skutočný stav veci (uplatnenie vyšetrovacieho princípu), v mimosporovom konaní\nmožno odvolanie odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav\nveci. V odvolacom konaní teda odvolací súd vykonáva ďalšie úkony smerujúce k zisteniu skutočného\nstavu veci. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy.\nTieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže\nspoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania (pozri § 32 CMP), ale aplikuje tzv. vyšetrovací,\nresp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli\núčastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Nie je však vylúčené, aby si súd osvojil\n(fakultatívne) zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich\npravdivosti, a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ustanovenie § 37 CMP predstavuje\nšpeciálnu úpravu vo vzťahu k § 186 ods. 2 CSP, ktoré sa pre oblasť mimosporových konaní neuplatní.\nVšeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu\nsvojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu,\nktoré nemôže závisieť od vôle účastníkov konania (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003,\nsp. zn. IV. ÚS 78/03).\n19. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať\ntakú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného\nnároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich\ndôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. novembra 2019,\nuverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2019).\n20. V danej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, stotožňujúc sa v celom rozsahu\ns jeho záverom, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov jednak na strane\nnavrhovateľky, ktorej nepochybne stúpli náklady v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, a jednak i\nna strane povinného - otca, ktorého príjem sa oproti predchádzajúcej úprave výrazne zvýšil, a preto\nuž z tohto pohľadu sa navrhovateľka dôvodne domáhala zmeny úpravy výživného. Vychádzal pritom\nzo súčasných majetkových pomerov otca ako povinného, keď dospel k záveru, že zvýšenie výživného\nv rozsahu ako ho určil súd prvej inštancie je primerané. Poukázal na to, že otcovi síce pribudli dve\nvyživovacie povinnosti, voči ktorým si plní vyživovaciu povinnosť na základe dohody s matkami detí,\nale i s prihliadnutím na tieto skutočnosti je v jeho možnostiach platiť výživné v sume 300 eur pre\nnavrhovateľku. Je zrejmé, že za príjem otca považoval jeho príjmy za rok 2017 v sume 2 900 eur\nmesačne v čistom a za rok 2018 v sume 2 620 eur mesačne, a teda v období od 30. novembra 2016 do 2.\napríla 2019 predstavoval rozdiel medzi čistými príjmami a výdavkami otca sumu 900 eur v roku 2017, 600\neur v roku 2018 až do rozhodnutia súdu. Otec v priebehu odvolacieho konania predložil súdu ďalšie listiny\n(č. l. 510 - 514), z ktorých malo vyplývať, že ukončil svoju pracovnú činnosť v Nórskom kráľovstve a vrátil\nsa natrvalo žiť na Slovensko, momentálne je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Z. ako\nnezamestnaný občan, hľadajúci si zamestnanie a má uzavretú iba Dohodu o vykonaní práce so K. T. ako\npríležitostný vodič autobusu v rozsahu maximálne 40 dní v kalendárnom roku s dojednanou odmenou\nvo výške 3 eur za hodinu brutto. Odvolací súd na tieto dôkazy však pri svojom rozhodovaní neprihliadal,\na naďalej vychádzal iba z príjmov otca, ktoré tento dosahoval ešte vo svojom zamestnaní v Nórskom\nkráľovstve. Odvolací súd nielenže tento dôkaz nevykonal zákonom predpísaným spôsobom (§ 2 ods. 1\nCMP v spojení s § 204 a § 378 ods. 1 CSP), ale na skutočnosti z týchto dôkazov plynúce, nereflektoval ani\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, hoci tieto mohli byť rozhodujúce pre zistenie skutočných majetkových\npomerov povinného, resp. pre trvanie jeho vyživovacej povinnosti v súdmi stanovenej výške. Dovolací\nsúd v súvislosti s predloženými dôkazmi iba okrajovo uvádza, že pokiaľ ide o vykonávanie dôkazu\nlistinou, ktorá je napísaná v inom ako štátnom jazyku (v danom prípade listina o ukončení pracovnej\nčinnosti v Nórskom kráľovstve - č. l. 510), je súd povinný najskôr pribrať prekladateľa na preklad tohto\nlistinného dôkazu (§ 51 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.\nz. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské\nsúdy), pričom uvedenú povinnosť má súd bez ohľadu na to, či dôkaz listinou následne vykoná alebo ho\nnevykoná, pretože právom strany je vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, t. j. či a prípadne z akých dôvodov\nsúd má alebo nemá určitý dôkaz vykonať.\n\n21. Dovolací súd má za to, že procesný postup odvolacieho súdu, ktorým sa odmietol zaoberať a vykonať\notcom navrhnutý dôkaz (na č. l. 510 - 514), ktorý mohol mať potom vplyv na riadne zistenie skutočného\nstavu veci z hľadiska tvrdení povinného platiť výživné, bolo porušené právo otca na spravodlivý súdny\nproces. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý mohol mať vplyv na riadne zistenie skutočného stavu,\nktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie\nzákladného práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ústavy, a to s poukazom aj na\nrozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 332/09. V takomto prípade by prichádzalo do úvahy aj\nvyslovenie porušenia základného práva na rovnosť strán v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, keďže\nnevykonanie stranou konania navrhovaného dôkazu by ho oproti druhej strane konania znevýhodňovalo.\nBolo preto povinnosťou odvolacieho súdu (ktorý v konaní zisťuje skutočný stav veci, pri zachovaní práva\nv odvolacom konaní uvádzať i nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy) vykonať\ntieto nové dôkazy potrebné na účely dôsledného posúdenia tvrdení otca o tom, že od jeho návratu na\nSlovensko nedosahuje taký príjem, ktorý by umožňoval platiť na navrhovateľku výživné v určenej výške,\nresp. nedosahuje taký príjem, z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal odvolací súd. Je potrebné si\ntaktiež uvedomiť, že uvedené skutočnosti bolo potrebné zohľadniť už v tomto odvolacom konaní, nakoľko\nnastali v čase pred rozhodnutím tohto odvolacieho súdu, a teda by neboli do budúcna spôsobilé založiť\nprávo otca na podanie návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu zmeny pomerov (keďže\ntieto nastali ešte počas tohto súdneho konania). Dovolací súd súčasne týmto nespochybňuje správnosť\nzáverov súdov nižších inštancií, že bolo v možnostiach a schopnostiach otca platiť navrhovateľke výživné\nv nimi určenej výške do času jeho trvalého návratu na územie Slovenska.\n22. Možno teda zovšeobecniť, že ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci\ntento má preukazovať skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná,\nči dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím je potom daná prípustnosť i dôvodnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f/ CSP. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n23. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ CSP, je okolnosťou,\npre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní\npostihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolací súd\ntak dospel k záveru, že dovolanie otca je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené a ďalej\nsa s ostatnými dovolacími dôvodmi (otázkou, či sociálne štipendium možno považovať za príjem\nnavrhovateľky, a teda či bolo dovolanie prípustné aj podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP) a vecnou stránkou\ndovolania nezaoberal. Najvyšší súd preto rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP).\n24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). V novom\nrozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania týkajúceho sa\ndovolania proti tomuto (zrušenému) rozsudku krajského súdu (§ 453 ods. 3 CSP).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}