{"guid": "6a23a71f-d3c6-48cb-a367-2b8afcc84de4:c0877c6d-3b27-480b-8fff-dbb5d7dbea26", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5616200702.1", "spisova_znacka": "3ECdo/20/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3ECdo/20/2018 z 18. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2020, sp. zn. 3ECdo/20/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:5616200702.1", "identifikacne_cislo": "5616200702", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "sudca_id": 567, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-daniela-sucanska-567", "datum_vydania": "2020-02-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0877c6d-3b27-480b-8fff-dbb5d7dbea26", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5616200702.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5616200702.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5616200702.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3ECdo/20/2018\n5616200702\n18. 02. 2020\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2020:5616200702.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej KOMA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom v\nNitre, Mlynárce - Štúrova č. 140, IČO: 35 941 472, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária\nJUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martina Granca č. 3, IČO: 52 262 821, proti povinnému\nIng. Y. W., bývajúcemu v I., o vymoženie 4 152,14 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde\nLiptovský Mikuláš pod sp.zn. 6 Er 200/2016, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v\nŽiline z 24. októbra 2016 sp.zn. 20 CoE 115/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nPovinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom sa 27. januára 2016 začalo na návrh\noprávnenej exekučné konanie pod spisovou značkou Ex XXX/XXXX o vymoženie pohľadávky vo výške\n4.152,14 € s príslušenstvom. Oprávnená svoj návrh dôvodila vydaným rozhodcovským rozsudkom\nrozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, záujmové združenie právnických osôb, so\nsídlom v Hruboňove, Suľany č. 243, IČO: 45 741 905 z 23. septembra 2015 sp.zn. G./XXX/XXXX (ďalej\nlen „rozhodcovský rozsudok“).\n2. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 8. apríla 2016 č.k. 6\nEr 200/2016-25 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia konštatoval, že v predmetnej veci nebola riadne uzavretá rozhodcovská zmluva. Táto\nmala byť dohodnutá v čl. 6 ods. 6.6. rámcovej zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí NZ\nč. 051-1491178 (č.l. 6 a nasl.), v nadväznosti na všeobecné podmienky pre prenájom kontajnerov\nčl. 6 ods. 6.8. (č.l. 12 a nasl.), ako aj dodatku č. 1 čl. 5 ods. 5.4. (č.l. 10 a nasl.). Z predložených\nlistinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že rozhodcovskú doložku uzavrela oprávnená\nso spoločnosťou AGRO SK, s.r.o. so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Školská č. 1132/5, IČO: 44 982 241\n(ďalej len „spoločnosť AGRO SK, s.r.o.“), ktorej konateľom bol povinný (od 1. októbra 2009 do 14. júna\n2017). S poukazom na znenie § 3 ods. 1 a § 3 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002\nZ.z. (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) konštatoval, že v danom prípade rozhodcovská zmluva\nnebola uzavretá vôbec. Povinný ju totiž neuzavrel vo svojom mene ako fyzická osoba, ale ako konateľ\nspoločnosti, ktorý za ňu konal. Zároveň podľa názoru súdu prvej inštancie v rozhodcovskom konaní\ndošlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného titulu. Pri doručovaní zásielky\npovinnému do vlastných rúk nebol v danom prípade dodržaný postup v zmysle § 47 ods. 2 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), preto nebolo možné považovať\nrozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. Z predloženej\nfotokópie zásielky mal súd prvej inštancie preukázané, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného\npokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované\ndoručenie.\n\n3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 24. októbra 2016 sp.zn. 20 CoE 115/2016\nuznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne\n(§ 387 ods. 1 CSP), s jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP)\na na zdôraznenie jeho správnosti doplnil nasledovné:\n3.1. V zmysle § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzavretá\nmedzi oprávneným a spoločnosťou AGRO SK, s.r.o. by zaväzovala právnych nástupcov zmluvných strán\nv prípade ak by to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčili, čo nebol tento prípad. V konaní\nnebolo preukázané, že by došlo k právnemu nástupníctvu zo strany dlžníka na povinného; že by došlo\nk univerzálnej alebo singulárnej sukcesii dlhu podľa základnej zmluvy na tretiu osobu (na povinného).\nNemožno preto konštatovať, že by spoločnosť AGRO SK, s.r.o. ako zmluvná strana mala právneho\nnástupcu v osobe povinného, ktorý by bol zaviazaný z rozhodcovskej doložky. Pokiaľ ide o aplikáciu\n§ 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je podľa názoru odvolacieho súd toto hmotnoprávne\nustanovenie nevyhnutné aplikovať v znení účinnom ku dňu uzavretia konkrétneho hmotnoprávneho\núkonu (k 19. júnu 2014). Opačný výklad by znamenal, že podľa nového právneho predpisu (v znení\núčinnom od 1. januára 2015 ako ho aplikoval rozhodcovský súd), by sa retroaktívne posudzovali účinky\nprávneho úkonu rozhodcovskej doložky, ktorá vznikla pred účinnosťou zákona č. 336/2014 Z.z., čo je\npodľa odvolacieho súdu ústavne neudržateľný právny názor. Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom\nsúdu prvej inštancie, že v danom prípade nebola vôbec rozhodcovská zmluva uzavretá, nakoľko táto\nbola uzavretá medzi oprávneným a treťou osobou (spoločnosť AGRO SK, s.r.o.) bez toho, aby táto tretia\nosoba bola právnym predchodcom povinného.\n3.2. V súvislosti s doručovaním rozhodcovského rozsudku odvolací súd uviedol, že pokiaľ bol tento\ndoručovaný povinnému ako konateľovi spoločnosti AGRO SK, s.r.o., bol mu doručovaný ako fyzickej\nosobe a nie ako fyzickej osobe - podnikateľovi. Vzhľadom k tomu bolo potrebné aplikovať § 47 ods.\n2 OSP. Na povinného totiž nie je možné hľadieť ako na fyzickú osobu - podnikateľa, ktorého adresa\nmiesta jeho podnikania je uvedená v Obchodnom registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná, ako\nto vyžaduje § 48 ods. 3 OSP. Nie je možné zamieňať si jeho funkciu konateľa so statusom fyzickej osoby\n- podnikateľa, ktorá podniká na základe osobitného oprávnenia, ktoré svedčí priamo tejto fyzickej osobe.\nPokiaľ rozhodcovský súd exekučný titul doručoval doručenkou bez opakovaného doručenia, nenastala\nfikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP, a preto exekučný titul nebol povinnému doručený, preto nie\nje ani formálne vykonateľný.\n3.3. K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd doplnil, že z odôvodnenia rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie nevyplynulo, že by súd prvej inštancie uvedený spor vyhodnotil ako spor\nspotrebiteľský. Neboli tiež interpretované právne normy subjektívne alebo v neprospech oprávneného.\nSkutočnosť, že iné súdy povolili exekúcie na štatutárov spoločnosti dlžníkov, nemalo žiaden vplyv\nna rozhodnutie v tejto právnej veci, nakoľko súd nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, navyše\nnebolo zrejmé, že by rozhodnutia týchto súdov boli založené na totožných skutkových okolnostiach.\nSkutočnosť, že rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je rozhodcovský rozsudok (exekučný titul),\nbolo pokračovaním rozhodcovského konania o pôvodnú pohľadávku voči spoločnosti AGRO SK,\ns.r.o. nezakladá právomoc rozhodcovského súdu vo vzťahu k fyzickej osobe povinného. Rovnako\ntúto právomoc nezakladá ani tá skutočnosť, že povinný osobne podpísal rozhodcovskú doložku za\nspoločnosť AGRO SK, s.r.o., nakoľko tento vystupoval ako konateľ tejto spoločnosti a nie ako fyzická\nosoba.\n4. Oprávnená proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z\n§ 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a z § 421 ods.\n1 písm. a/, c/ CSP.\n4.1. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces (§ 420 písm. f/ CSP) videla vo vade zmätočnosti,\nktorá spočíva v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, toto rozhodnutie považovala za\nnedostatočne odôvodnené do tej miery, že je nepreskúmateľné, arbitrárne. Odvolaciemu súdu vytýkala,\nže sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jej námietkami, ktoré sú pre posúdenie veci\nrozhodujúce.\n4.2. Na odôvodnenie prípustnosti svojho dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP uviedla, že\nsúdy oboch inštancií zároveň pochybili pri právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie veci\nvidela v kritike viacerých úvah (argumentov) postupu súdov oboch inštancií, čo viedlo k nesprávnym\nprávnym záverom o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prejednávanom\nprípade.\n\n4.3. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhla, aby dovolací súd uznesenia oboch súdov nižšej\ninštancie buď zrušil (a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie), alebo aby zmenil napadnuté\nrozhodnutie tak, že vydá súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v celom rozsahu jej\nžiadosti.\n5. Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom\n(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal\nprípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba\nodmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené\nv nasledovných bodoch.\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a 421 CSP.\nI.\n8. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ CSP. Podľa § 420 písm. f/\nCSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3 Cdo 41/2017,\n3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k dovolateľom\nnamietanej procesnej vade.\n9.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n9.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03).\n9.3. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti\nna konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).\nTento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu\nčinnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné\nrozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n9.4. Pokiaľ oprávnená namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok\nriadneho odôvodnenia, dovolací súd poukazuje na to, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho\nsúdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a\nprípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality)\n\nrozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne\nrozhodnutie veci.\n9.5. Na podstate zásady, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu konania (teda\nnie zmätočnosť), zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a\ndovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska\nnedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.\n9.6. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska\nR 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik\nproti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný\nomyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V celom rozsahu sa stotožnil\n(§ 387 ods. 2 CSP) s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré nad jeho rámec v zmysle uplatnených\nnámietok oprávneného v odvolacom konaní doplnil. Vychádzal pritom z riadne zisteného skutkového\nstavu vyplývajúceho z dostatočne vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie.\nObsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie oprávnenej, že odvolací súd (súd prvej inštancie) svoje\nrozhodnutie neodôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania podľa § 420\npísm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľky.\n10. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka nedôvodne namieta existenciu vady\nkonania uvedenej v § 420 písm. f/ CSP.\nII.\n11. Dovolateľka ďalej vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 CSP.\n11.1. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n11.2. Otázkou relevantnou z hľadiska tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (nie otázka\nskutková). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku\nhmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie alebo aplikácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej\nriešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v\nzmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností\nuvedených v ustanoveniach § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania (1 Cdo 126/2017, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 132/2017, 4 Cdo 207/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo\n221/2017).\n12. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie\nodvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem\niného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným\nv ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 38/2019, 4 Cdo 32/2018, 6 Cdo 113/2017,\n7 Cdo 25/2018, 8 Cdo 100/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté\nrozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len ak sú\nsplnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho\n\nkonania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť\na dôvodnosť dovolania.\n13. Dovolateľka v dovolaní výslovne uviedla, že ňou podané dovolanie je prípustné podľa § 421 ods.\n1 písm. a/ a c/ CSP.\n13.1. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo\nna zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 6/2017 (podobne\ntiež napríklad v rozhodnutiach sp.zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 123/2017\na 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/\nCSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil\nodvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho\nsúdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.\n13.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna\notázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí\nodlišných právnych názorov; inými slovami: ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, v jej riešení\ndovolacími senátmi sa ale prezentuje nejednotnosť brániaca vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, je jeho\n(procesnou) povinnosťou: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil\nodvolací súd, b/ označením konkrétnych (odlišných, napríklad aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí\ndovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná\nrozdielne. V rozhodnutí sp.zn. 8 Cdo 78/2017 najvyšší súd doslovne uviedol, že v takom prípade je\ndovolateľ „povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací\nsúd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“.\n14. Dovolateľka sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých odvolací súd založil svoj\nrozsudok, avšak ani pri prístupe k jej dovolaniu podľa obsahu tohto procesného úkonu (§ 124 ods. 1 CSP)\nnemožno ustáliť, konkrétne ktorú právnu otázku mal na mysli v rámci argumentácie, že odvolací súd sa\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), respektíve ktorá\nprávna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). Z dovolania\nani nevyplýva, vo vzťahu ku ktorému rozhodnutiu dovolacieho súdu došlo k prípadnému judikatórnemu\nodklonu dovolacieho súdu, ako ani ktoré rozhodnutia dovolacieho súdu považuje v riešení konkrétnej\notázky (nevymedzenej) za rozdielne.\n15. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľky týkajúca sa § 421\nods. 1 písm. a/ a písm. c/ CSP je nedostatočná a ňou uvádzané dovolacie dôvody nie sú v podanom\ndovolaní vymedzené spôsobom zodpovedajúcim § 431 až § 435 CSP. Vzhľadom na to nemohol pristúpiť\nk meritórnemu dovolaciemu prieskumu.\nIII.\n16. Podľa § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané\nneoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá\nnáležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n17. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie oprávnenej odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP\n(v časti dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP), a vo zvyšku podľa § 447 písm. f/ CSP.\n18. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20CoE/115/2016", "guid": "40af7ea6-96e9-4d0c-80b4-dbfc5a5b7f5c:4a30e9a8-36e7-4894-b564-ad2832b98e33", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}