{"guid": "9e24623d-e9ad-4081-9fcc-436d2b6fd806:f49ce20a-a3f1-4d08-a25b-af5c4848f0d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5616010006.1", "spisova_znacka": "3Tdo/6/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/6/2020 z 26. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 3Tdo/6/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5616010006.1", "identifikacne_cislo": "5616010006", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "datum_vydania": "2020-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 364 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-364"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-364", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-156"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f49ce20a-a3f1-4d08-a25b-af5c4848f0d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5616010006.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5616010006.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5616010006.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/6/2020\n5616010006\n26. 02. 2020\nJUDr. Ivetta Macejková\nECLI:SK:NSSR:2020:5616010006.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD.,\nLL.M. a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom 26.\nfebruára 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného N.U. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156\nods. 1 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného N.U. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp.\nzn. 1To/106/2018 z 12. marca 2019 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.\n3T/2/2016 z 20. júna 2018, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného N. O. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/2/2016 z 20. júna 2018, bol obvinený N.U.\nuznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona\na prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20\nTrestného zákona na skutkovom základe, že\n- dňa 1. januára 2012 približne o 02:00 hod. v rekreačnom stredisku Y. L. v obci Liptovská Porúbka, okres\nLiptovský Mikuláš, počas silvestrovskej zábavy spoločne s G. K., nar. X. W. XXXX, bytom Z. XXXX/XX,\nZ., napadol V. W., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, okres Liptovský Mikuláš, a to tak, že po\ntom, čo G. K. dotiahol V. W. pred objekt centrálnej chaty, ho N.U. opakovane kopal do celého tela, čím\nspôsobil V. W. pomliaždenie brušnej steny a podozrenie na pomliaždenie obličky vľavo s mikroskopickou\nprítomnosťou červených krviniek v moči, pričom v dôsledku tohto zranenia bol obvyklý spôsob života V.\nW. podľa záverov znaleckého posudku od 1. januára 2012 do 7. februára 2012.\nZa to bol obvinenému N.U. podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona,\n§ 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere 1 (jeden) rok, výkon ktorého bol obvinenému postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určená skúšobná doba\n2 (dva) roky. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť\npoškodenému V. W., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, okres Liptovský Mikuláš, škodu vo výške\n2.707,26 € spoločne a nerozdielne s obvineným G. K., nar. X.. W. XXXX, ktorému bola uložená povinnosť\nnahradiť škodu poškodenému rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/2/2016 z 22.\nfebruára 2016, právoplatným toho istého dňa (č. l. 936 spisu).\nKrajský súd v Žiline rozsudkom, sp. zn. 1To/106/2018 z 12. marca 2019, na podklade podaného\nodvolania obvineným N.U. postupom podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Trestného poriadku zrušil\nrozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/2/2016 z 20. júna 2018 vo výroku o náhrade\nškody a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku pri nezmenenom výroku o vine a treste podľa § 288 ods.\n1 Trestného poriadku poškodeného V. W., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, okres Liptovský\nMikuláš, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces (č. l. 1011 spisu).\n\nProti označenému rozsudku Krajského súdu v Žiline v spojení s rozsudkom Okresného súdu Liptovský\nMikuláš podal obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Gábora Száraza, advokáta v Starej Ľubovni,\ndovolanie z dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a teda, že rozhodnutie\nje založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia.\nNavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku\nrozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku a aby ďalej podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok krajského\nsúdu a rozsudok okresného súdu zrušil a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal okresnému\nsúdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nObvinený nesúhlasí so záverom súdu, že vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní a na hlavnom\npojednávaní poškodený V. W. zhodne vypovedal a náležite popísal skutok. Práve naopak poškodený\nV. W. v každej svojej výpovedi vypovedal rozporne. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl z okna\nhlavnej chaty ako tam stojí N. so O. a gestami naznačujú, aby išiel von, pričom v predchádzajúcej\nvýpovedi uviedol, že to bol N. a K.. Svedok T. Z. a svedkyňa V. W. rovnako nevypovedali totožne\nna hlavnom pojednávaní v porovnaní s prípravným konaním. Svedok T. Z. zároveň pred súdom krivo\nvypovedal, pretože nie je možné, aby s odstupom času 6 rokov sa rozpamätal na útočníka - osobu\nobvineného. Dovolací súd by si mal vypočuť CD nosič z hlavného pojednávania, kde vypovedala\nsvedkyňa E.U., nech si súd sám vytvorí obraz, či daný svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní\ntotožne ako v prípravnom konaní. Svedkovia G. K., Z. K., W. K., Ing. X. J., Ing. W. M. jednoznačne uviedli,\nže obvinený sa nebil a nekopal poškodeného. Obvinený nesúhlasí so záverom súdu, že výpovede\ntýchto svedkov sú tendenčné so snahou zbaviť viny obvineného. Súd sa v odôvodnení rozsudku\nžiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, z akého dôvodu sú tendenčné výpovede uvedených\nsvedkov. Obvinený zároveň nesúhlasí so záverom súdu, že pri úvahe o treste súd vychádzal z evidencie\npriestupkov a odpisu z registra trestov. Ak by si súd vyžiadal oba trestné spisy, zistil by, že v oboch\ntrestných konaniach sa obvinený priznal, skutky oľutoval, dostal peňažné tresty a škodu nahradil v celom\nrozsahu. Skutok, ktorý sa kladie obvinenému za vinu v tomto konaní, obvinený nespáchal. Obvinený\nbol podľa odôvodnenia rozsudku súdu usvedčovaný aj výpoveďou E. W., pričom však v tomto trestnom\nkonaní nebola vypočutá svedkyňa s menom E. W..\nProkurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš vo vyjadrení z 15. novembra 2019 k dovolaniu\nobvineného navrhol dovolanie obvineného N.U. postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nodmietnuť.\n+ + +\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo\npodané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané\nprostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou [§ 369 ods. 2 písm.\nb) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v\nprvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti\ndovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje\nprávo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie obvineného N.U. nie je dôvodné, pretože je zrejmé,\nže nie sú splnené podmienky a poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku je dovolací\nsúd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka\nvymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného\nporiadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného\nporiadku z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012).\nZ uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako\nnávrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti,\ngenerálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný\n\npodaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad\nrámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku), preto Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky podrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolaciemu\ndôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nV úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných\nprostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti\nprávoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou\npochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v\nsúdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích\ndôvodov.\nV dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu\nvytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku:\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie\ntohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili\nsúdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie\nustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi\nnižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať.\nPokiaľ sa obvinený nestotožňuje so závermi konajúcich súdov o vine obvineného a „v tomto duchu\"\nje založená celá argumentácia obvineného tvrdiac, že predmetného skutku sa obvinený nedopustil\n(obvinený nesúhlasí so skutkovými závermi konajúcich súdov a odmieta svoju vinu), je nevyhnutné\nuviesť, že obvinený a obhajca obvineného, prostredníctvom ktorého obvinený dovolanie podal, celkom\nzjavne nerozlišuje skutkové námietky od tých právnych (ktoré jediné by bolo možné považovať za\nrelevantné, a teda bolo by potrebné sa nimi zo strany konajúceho dovolacieho súdu zaoberať), čoho\nbezprostredným následkom je okrem iného aj to, že podané dovolanie „je písané ako odvolanie\", t. j.\nobvinený pokračuje vo svojej obhajobe, opakuje námietky predložené v predchádzajúcom konaní a v\npodstate absolútne nereflektuje na konštrukciu dostupných dovolacích dôvodov.\nVo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete\nvýroku môže teda obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky\nskutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam\nsúdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej\ninštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je\noprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní\nsám vykonávať (výnimkou je v danom smere len dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa §\n371 ods. 3 Trestného poriadku). Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa, a jeho\nskutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací\nsúd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.\nNámietky obvineného smerujúce voči konečným skutkovým zisteniam a záverom namietajúce ich\nsprávnosť či úplnosť (obvinený predovšetkým namieta, že nebol osobou pôsobiacou na fyzickú integritu\npoškodeného) sú preto z pohľadu dovolacieho konania irelevantné, keďže pre dovolací súd je záväzný\nskutok tak, ako bol tento ustálený zo strany okresného a krajského súdu - ten nemôže nijako meniť,\nani dopĺňať.\n\nAk obvinený v podanom dovolaní rovnako namieta spôsob hodnotenia dôkazov - výpovedí V. W., T. Z.,\nV. W., E.U.i vysporiadanie sa konajúceho súdu s obhajobou, ide „len\" o námietky skutkového charakteru,\na teda z pohľadu daného dovolacieho konania námietky irelevantné.\nObvinený v podanom dovolaní koncentroval svoju obhajobu na svedecké výpovede G. K., Z. K., W.\nK., Ing. X. J., Ing. W. M., pričom správnosť hodnotenia týchto dôkazov súdom obvinený spochybňuje.\nDôkazy, na ktorých konajúce súdy založili svoje rozhodnutie, boli však vecou úvahy súdov, keď je\nzároveň plne v ich réžii hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2\nods. 12 Trestného poriadku.\nHodnotenie dôkazov z pohľadu ich vierohodnosti (obvinený napríklad spochybňuje vierohodnosť\nvýpovede svedka T. Z. vzhľadom na dlhý časový odstup od spáchania skutku) je zároveň na rozdiel od\nhodnotenia dôkazov z hľadiska ich zákonnosti [k tomu viď. dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g)\nTrestného poriadku, v zmysle ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,\nktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom] nepodraditeľné (pre skutkovú povahu) pod žiadny z\ndo úvahy prichádzajúcich dôvodov dovolania. Zákonnosť dôkazov podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku pritom obvinený nenapádal.\nPokiaľ ide o námietku obvineného, že v predchádzajúcich dvoch trestných konaniach sa obvinený priznal\nk spáchaniu trestného činu, pričom v tejto konkrétnej trestnej veci obvinený však svoju vinu odmieta,\ntáto je irelevantná vzhľadom na vyššie uvedené závery dovolacieho súdu. Dovolací súd nemá možnosť\nmodifikovať skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa „priaznivejšie\" pre obvineného a musí z jeho znenia\nv tomto smere vychádzať.\nDovolací súd zároveň zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený\nsúdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú\nv Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho\ndôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nV predmetnej veci zároveň dovolací dospel k záveru, že obvinený svojím konaním uvedeným v skutkovej\nvete odsudzujúceho rozsudku naplnil všetky, t. j. formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty prečinu\nublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, lebo obvinený N.U. poškodenému\nV. W.myselne ublížil na zdraví a spoločným konaním s G. K. na mieste prístupnom verejnosti ho fyzicky\nnapadol.\nZ uvedených dôvodov je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku uplatnené obvineným, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa §\n382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného N.U. odmietol.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}