{"guid": "3a36664c-7cd6-4788-a645-667a03b82f19:d2961b00-a530-4571-a3ab-a601d0e3baad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5411203918.1", "spisova_znacka": "1Obdo/88/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/88/2018 z 24. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2020, sp. zn. 1Obdo/88/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:5411203918.1", "identifikacne_cislo": "5411203918", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2020-06-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-3", "nazov": "§ 384 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/657", "nazov": "zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/657-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "nazov": "§ 384 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265.odsek-2", "nazov": "§ 265 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-265"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-28.odsek-5", "nazov": "§ 28 ods. 5 zákona č. 657/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-28.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/657-2004/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265.odsek-1", "nazov": "§ 265 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-265"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-265", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2004/657#paragraf-28", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2961b00-a530-4571-a3ab-a601d0e3baad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5411203918.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5411203918.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5411203918.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/88/2018\n5411203918\n24. 06. 2020\nJUDr. Miroslava Janečkova\nECLI:SK:NSSR:2020:5411203918.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Mestská teplárenská spoločnosť a.s., skrátený\nnázov: MTS a.s., Palárikova 88, Čadca, IČO: 36 389 480, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou\nPoláčkovou, LL.M., Palárikova 88, Čadca, proti žalovanému Kysucká knižnica v Čadci, so sídlom 17.\nnovembra 1258, Čadca, IČO: 361 450 68, zastúpenému advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na\nPriekope č. 174/13, Žilina, o zaplatenie 5.797,51 € s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/176/2017-653 z 30. mája 2018, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 2Cb/56/2011-573 zo dňa 29.\njúna 2017 žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.797,51 € s 0,034%\núrokom z omeškania denne zo sumy 406,02 € od 22. júna 2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 € od\n21. júla 2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 € od 23. augusta 2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 €\nod 25. septembra 2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 € od 20. októbra 2007 do zaplatenia, zo sumy\n814,31 € od 22. novembra 2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 € od 25. decembra 2007 do zaplatenia,\nzo sumy 814,31 € od 24. januára 2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne\npriznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že výsledkami vykonaného dokazovania\nmal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca dňa 21. decembra 2005 uzavrel so žalovaným\nkúpnu zmluvu č. 11/2005/III (ďalej len ,,kúpna zmluva“), predmetom ktorej bola dodávka tepla pre\nústredné vykurovanie do dohodnutých odberných miest odberateľa podľa právneho režimu upraveného\nzákonom č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a Obchodným zákonníkom. Spôsob určenia výšky\nkúpnej ceny podľa článku II. zmluvy bol definovaný tak, že kúpna cena bude odberateľovi účtovaná\nza cenu určenú dodávateľovi na príslušný kalendárny rok Úradom pre reguláciu sieťových odvetví\n(ďalej aj „Úrad“ alebo „ÚRSO“) rozhodnutím o stanovení maximálnej ceny tepla. Úrad pre reguláciu\nsieťových odvetví rozhodnutím č. 0310/2007/T určil na obdobie od 01. januára 2007 do 31. decembra\n2007 variabilnú zložku maximálnej ceny tepla a fixnú zložku ceny tepla s primeraným ziskom. Žalovaný\nsi záväzne na rok 2006 objednal 1250 GJ tepla pre ústredné kúrenie, na rok 2007 si záväzne objednal\n1250 GJ tepla pre ústredné kúrenie. Odberateľ tepla (žalovaný) sa podľa článku III. zmluvy zaviazal\nzaplatiť dodávateľovi tepla kúpnu cenu za odobraté teplo v lehote 14 dní po vystavení účtovno-daňového\ndokladu. Za fakturačné obdobie bol zmluvne zvolený jeden kalendárny mesiac. Predmetom dohody bolo,\nže fixná zložka ceny tepla bude fakturovaná v každom fakturačnom období rovnomerne v 1/12 množstva\ntepla objednaného v odberovom diagrame. Na základe objednaného množstva tepla spolu so záväzným\nmnožstvom tepla ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody ostatných odberateľov bola mesačná cena\ntepla stanovená pre rok 2007 v sume 24.532,- Sk (814,31 Eur). Žalobca v rámci plnenia zmluvných\n\nzáväzkov vyrobil k odberu prostredníctvom vlastných technologických zariadení pre účely prevádzky\nústredného kúrenia žalovaného objednané množstvo tepla a následne podľa článku III. kúpnej zmluvy\nvyúčtoval žalovanému spotrebu tepelnej energie zo zmluvných odberných miest, pričom podľa článku\nIII. ods. 3. písm. b) kúpnej zmluvy žiadal uhradiť fixnú zložku ceny. Dlh žalovaného predstavuje sumu\n183.956,00 Sk (6.106,22 Eur), od ktorej sumy žalobca odpočítal sumu 9.300,- Sk (308,70 Eur), ktorá\nbola obsahom dobropisu č. 4800139. Pohľadávka na strane žalobcu je v sume 174.656,- Sk (5.797,51\nEur). Okrem istiny žalobca uplatnil aj úrok z omeškania s poukazom na ust. § 369 ods. 1 v spojení s ust.\n§ 502 Obchodného zákonníka vo výške 0,034% denne z jednotlivých omeškaných súm.\n3. Predmetom žaloby je zaplatenie fixnej zložky ceny tepla, a to v 1/12 množstva tepla objednaného\nv odberovom diagrame. Na základe oznámenia žalobcu zo dňa 17. októbra 2006 primátor Mesta\nČadca dňa 18. októbra 2006 vyhlásil stav núdze v tepelnej energetike na území Mesta Čadca pre\nvymedzené územie zásobovania teplom z kotolne PK Okresný úrad. Dňa 17. januára 2007 primátor\nMesta Čadca odvolal stav núdze v tepelnej energetike, ktoré rozhodnutie bolo Krajským súdom v Žiline\nzrušené a vec bola správnemu orgánu vrátená na ďalšie konanie s odôvodnením, že rozhodnutie o\nodvolaní stavu núdze v tepelnej energetike podľa § 28 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. je rozhodnutím,\nna ktoré treba aplikovať Správny poriadok, napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti uvedené v § 47\nSprávneho poriadku, na ktorý nedostatok prihliada súd ex offo a je povinný ho zrušiť ako rozhodnutie\nnepreskúmateľné. Krajský súd ďalej konštatoval, že došlo k právoplatnému vyhláseniu stavu núdze\nMestom Čadca dňa 18. októbra 2006. Vyslovil názor, že Krajský súd v Žiline rozhodol 27. marca 2011\n(správne 21. marca 2011 - poznámka dovolacieho súdu) v konaní sp. zn. 22Sp 29/2010 s konečnou\nplatnosťou tak, že zrušil rozhodnutie Mesta Čadca zo dňa 17. januára 2007 vydané pod číslom 33/2007/\nOPE, ktorým došlo k odvolaniu stavu núdze v tepelnej energetike, čím minimálne do tohto dňa trval stav\nnúdze v tepelnej energetike, ktorý Mesto Čadca 18. októbra 2006 vyhlásilo na území Mesta Čadca pre\nvymedzené územie zásobovania tepla z kotolne PK Okresný úrad.\n4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nezavinil nedostatky v kvalite, množstve a v\nspoľahlivosti dodávok tepla, nedošlo teda k splneniu zákonnej podmienky uvedenej v § 20 ods. 2 písm.\nb) zákona č. 657/2004 Z.z. a ku výpovedi zo zmluvy o dodávke a odbere tepla zo strany žalovaného\ndošlo navyše v čase, kedy Mesto Čadca vyhlásilo stav núdze. Žalobca pre žalovaného vystavil faktúry\nna fixné zložky ceny tepla v zmysle rozhodnutí ÚRSO na roky 2006 a 2007, pričom fixná zložka\nceny tepla závisela od záväzných objednávok žalovaného. Suma mesačných faktúr zodpovedá 1/12\nnásobku ÚRSO-M schválenej fixnej zložky ceny tepla a objednaného množstva tepla. Žalované faktúry\nboli vystavené na základe záväznej objednávky žalovaného, od ktorej sa odvíjalo rozhodnutie ÚRSO\na následne fakturovaná fixná zložka ceny tepla pre žalovaného, ktorú neuhradil. Poukázal na to, že\nštatutárny zástupca žalovaného záväznú objednávku potvrdil, čo do pravosti aj obsahu a uviedol, že si\nbol vedomý následkov tejto objednávky voči ÚRSO aj voči žalobcovi. K odpojeniu žalovaného došlo v\nstave núdze a žalovaný podľa zmluvy o dodávke odberu tepla a rovnako podľa zákona č. 657/2004 Z.z.,\nnebol oprávnený vypovedať zmluvu v čase vyhláseného stavu núdze.\n5. K tzv. „fixným nákladom“ okresný súd uviedol, podľa Výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví\nč. 1/2006 zo dňa 21. júna 2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie na výrobu, distribúciu a\ndodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky\nprimeraného zisku a podklady na návrh ceny, podľa § 1 písm. f) na účely tohto výnosu sú fixnými\nnákladmi náklady, ktoré nie sú ovplyvnené objemom výroby tepla a podľa § 3 ods. 4 pri fakturácii za\ndodávku tepla jednotlivé zložky maximálnej ceny tepla určené úradom nie je možné prekročiť. Variabilná\nzložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje na namerané množstvo tepla na odbernom mieste a fixná\nzložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje za objednané množstvo tepla. Podľa § 4 ods. 8 tohto výnosu\ncelková výška oprávnených fixných nákladov na dodávku tepla s primeraným ziskom je v roku záväzná\na pri fakturácii sa nemôže prekročiť. Okresný súd poukázal na ust. § 1 ods. 2 vyhlášky č. 505/2006 Z.z.\nupravujúce ekonomicky oprávnené náklady a § 2 ods. 1 vyhlášky č. 505/2006 Z.z. Zdôraznil, že spôsob\nurčenia výšky kúpnej ceny podľa článku II. zmluvy bol definovaný tak, že kúpna cena bude odberateľovi\núčtovaná za cenu určenú dodávateľovi na príslušný kalendárny rok ÚRSO - rozhodnutím o stanovení\nmaximálnej ceny tepla. ÚRSO rozhodnutím č. 0310/2007/T určil na obdobie od 01. januára 2007 do 31.\ndecembra 2007 variabilnú zložku maximálnej ceny tepla a fixnú zložku ceny tepla s primeraným ziskom.\nNa základe objednaného množstva tepla bola mesačná cena tepla stanovená pre rok 2007 v sume\n24.532,- Sk (814,31 Eur). Podľa rozhodnutia ÚRSO č. 0310/2007/T zo dňa 18. decembra 2006 bola\n\nstanovená fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom na výstupe z primárnych rozvodov\nplynových kotolní 197,90 Sk/GJ bez DPH. Faktúrou č. 4700360 zo dňa 07. júna 2007 žalobca voči\nžalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 20.615,24 Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17\nGJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), pričom od konečnej sumy bola odpočítaná\nzáloha 12.300,- Sk, fakturovaná suma predstavovala 12.232,- Sk (406,02 Eur), faktúrou č. 4700420 zo\ndňa 06. júla 2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku\nnákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č.\n4700479 zo dňa 08. augusta 2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19\n% DPH), faktúrou č. 4700538 zo dňa 10. septembra 2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na\núhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ\n197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700598 zo dňa 05. októbra 2007 žalobca voči žalovanému uplatnil\nnárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná\nza jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700657 zo dňa 07. novembra 2007 žalobca voči\nžalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17\nGJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700716 zo dňa 10. decembra\n2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri\nmnožstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700778 zo\ndňa 09. januára 2008 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku\nnákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH). Faktúrou č.\n4800139 zo dňa 31. marca 2008 dobropisoval žalobca žalovanému sumu 9.300,- Sk. Súd prvej inštancie\nza aplikácie § 20 ods. 1, 2, 3, § 27, § 28 zákona č. 657/2004 Z.z. konštatoval, že súčasťou vyhlásenia\nstavu núdze v tepelnej energetike je aj vyhlásenie rozsahu obmedzujúcich opatrení na spotrebu tepla\na rozsahu povinností držiteľov povolení a ostatných fyzických osôb a právnických osôb na odstránenie\nstavu núdze. Ďalej uviedol, že okrem režimu zákona č. 657/2004 Z.z. sa kúpna zmluva č. 11/2005/III\nspravuje Obchodným zákonníkom a jeho rozhodnými ustanoveniami § 409 ods. 1, 2, § 447 Obchodného\nzákonníka.\n6. Osvojac si názor krajského súdu vyjadrený v uznesení sp. zn. 13Cob/251/2014, že stav núdze v\ntepelnej energetike pre územie Mesta Čadca vo vymedzenom území trval minimálne od 18. októbra\n2006 do 17. januára 2007, súd prvej inštancie posúdil výpoveď žalovaného zo zmluvy o dodávke tepelnej\nenergie za neplatnú. K námietke žalovaného, že platne odstúpil od zmluvy dňom 10. novembra 2006,\ns poukazom na § 19 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z.z, súd prvej inštancie uviedol, pokiaľ žalovaný ako\nodberateľ odstúpil od kúpnej zmluvy č. 11/2005/III v čase vyhláseného stavu núdze, nesplnil podmienku\nustanovenia § 19 ods. 4 a 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z., nakoľko dodávateľ z dôvodu\nporuchy tepelných zariadení prerušil dodávku tepla v čase vyhláseného stavu núdze a nezavinil tak\nprerušenie dodávky tepla (čl. VIII. bod 1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok).\n7. Pri posúdení výpovede žalovaného ako neplatnej, sa súd prvej inštancie zaoberal ďalej otázkou,\nči žalobcovi vznikol nárok na žalované plnenie. Konštatoval, že fixná zložka tepla je stanovená\nVýnosom ÚRSO z 21. júna 2006 č. 1/2006, kedy táto nie je podmienená množstvom dodaného tepla,\nale množstvom objednaného tepla. Keďže žalobca v čase vyhláseného stavu núdze neporušil svoje\npovinnosti podľa zákona č. 657/2004 Z.z. ani podľa zmluvy, vyslovil názor, že bol oprávnený fakturovať\nfixnú zložku ceny tepla, pretože žalovaný si riadne objednal množstvo tepla pre rok 2006 a 2007 a\nje zrejmé, že na základe objednaného množstva tepla sa určuje fixná zložka ceny tepla. Na základe\nuvedeného rozsudkom zo dňa 01. marca 2017 okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobcovi sumu 5.797,51 Eur s príslušenstvom, a to 0,034%-tným úrokom z omeškania denne s presnou\nšpecifikáciou v odseku 8. odôvodnenia rozsudku.\n8. Súd prvej inštancie posudzoval uplatnený nárok žalobcu cez úpravu uvedenú v ust. § 265 Obchodného\nzákonníka, subsidiárne v § 3 Občianskeho zákonníka a zaoberal sa obranou žalovaného, že pokiaľ\nžalobca uplatnil nárok ako fixnú zložku, súčasťou ktorej je primeraný zisk, keď teplo nevyrábal a\nnedodával s tým, či je možné takémuto nároku priznať súdnu ochranu. Súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že uplatnenému nároku žalobcu možno priznať súdnu ochranu a výkon jeho práva súdnu\nochranu požíva. Poukázal na to, že zmysel, účel a charakter fixnej zložky tepla vyplýva zo zákona\nč. 657/2004 Z.z. a fixná zložka ceny tepla vychádza z množstva objednaného tepla žalovaným pre\nnasledujúci rok, pričom v čase dojednania množstva tepla, ktoré malo byť vyrobené, zmluvný vzťah\no dodávke a odbere tepla trval a dodávateľ musel byť pripravený svoj záväzok na dodávku splniť\n\na s tým mal spojené náklady. Žalobca teda bol nútený rezervovať výrobnú kapacitu potrebnú na\nvýrobu 1250 GJ tepla na rok 2006 a následne aj na rok 2007, a to bez ohľadu na to, či sa takýto\nobjem tepla odoberie. Z vykonaných dôkazov bolo nesporné, že k prerušeniu dodávky tepla došlo\nv dôsledku poruchy technologického zariadenia plynovej kotolne situovanej v objekte - dome súp. č.\nXXXX, pričom vlastníkom objektu v čase vzniku poruchy bola spoločnosť CUBUS a.s. so sídlom v\nČadci. Mal za preukázané, že žalobcovi vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, kde mal inštalované\ntechnologické zariadenie plynovej kotolne, v tom čase svedčilo zmluvné aj zákonné vecné bremeno\nvoľného prístupu do predmetného objektu, pričom to bol práve vlastník objektu, ktorý v tom čase odmietol\nsprístupniť priestory plynovej kotolne pre jej opätovné uvedenie do prevádzky, napriek právoplatným\nrozhodnutiam súdov o povinnosti žalovaného sprístupniť objekt žalobcovi. Žalobca teda využil všetky\nzákonné oprávnenia, aby sa domohol plnenia zo zmluvného aj zákonného vecného bremena. Zdôraznil,\nže žalobca žalovanému vyúčtoval predmetnými faktúrami len fixnú zložku ceny tepla, hoci jeho reálna\nstrata, ktorú vysporiadal sám, predstavuje sumu 1.234.988,- Sk (40.996,80 Eur) a žalobca so žalovaným\njednal o úhrade týchto ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré žalovaný odmietol uhradiť a vyslovene\nžiadal, aby žalobca obnovil dodávku tepla do Kysuckej knižnice v Čadci. Teda okrem fixných nákladov\nžalobca neuplatňoval voči žalovanému aj ďalšie nároky, ktoré uplatňovať mohol, a to náhradu variabilnej\nzložky tepla. Poukázal ďalej na to, že žalobca nepožadoval od žalovaného náhradu škody, ktorá mu\nmohla vzniknúť tým, že si žalovaný v rozpore s uzatvorenou zmluvou dohodol náhradný zdroj dodávky\ntepla, napriek tomu, že zmluvný vzťah stále trval. Súd prvej inštancie nepoprel, že nedodanie tepelnej\nenergie žalobcom žalovanému ako zmluvnému odberateľovi tepelnej energie bolo zapríčinené primárne\nobchodnoprávnymi vzťahmi žalobcu s treťou osobou, a to majiteľom budovy, v ktorej sa plynový kotol\nnachádza a hoci žalovaný tieto vzťahy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, nebolo možné hovoriť o\ntom, že nároku žalobcu na úhradu fixnej zložky ceny tepla, keď teplo nevyrábal a nedodával, nemožno\npriznať súdnu ochranu. V tomto smere okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalobca bol podľa čl.\n1 bod 2, čl. 3 bod 1 a bod 3 písm. a) a písm. b) zmluvy, ako aj § 3 ods. 2 Výnosu ÚRSO z 21.06.2006\nč. 1/2006 a § 3 ods. 4 citovaného výnosu oprávnený účtovať a fakturovať žalovanému fixnú zložku\nceny tepla, nakoľko táto nebola podmienená množstvom dodaného tepla, ale množstvom objednaného\ntepla, pričom objednávka žalovaného na množstvo tepla pre rok 2006 a 2007 nebola spochybnená.\nVyslovil názor, že v čase vyhláseného stavu núdze neporušil žalobca svoje právne povinnosti podľa\nzákona č. 657/2004 Z.z. ani podľa uzavretej zmluvy so žalovaným, a preto bol oprávnený a aj povinný\nžalovanému fakturovať fixnú zložku ceny tepla. Poukázal na to, že žalovaný bol jedným z množstva\nodberateľov v centrálnom systéme zásobovania teplom a nefakturovanie fixnej zložky ceny tepla by\nmalo negatívny dopad na cenu tepla ostatných odberateľov v tomto systéme, nakoľko cenotvorba tepla\nspočíva na princípe, podľa ktorého každý jeden odberateľ v systéme tepla ovplyvňuje cenu pre všetkých\nostatných odberateľov tepla. Zároveň poukázal súd prvej inštancie na to, že pojem primeraný zisk v\nsebe obsahuje predpoklad, že ide o zisk spravodlivý, poctivý a taký, ktorý zodpovedá dobrým mravom.\nZdôraznil, že objednávkou tepla, podľa ktorej sa kalkuluje a určuje fixná zložka ceny tepla, si odberateľ\nrezervuje určitú kapacitu a množstvo tepla a na určení fixnej zložky je irelevantné, či túto kapacitu naplní,\na teda či zmluvné množstvo tepla fyzicky a reálne odoberie alebo nie. Súd prvej inštancie poukázal na\nrozhodnutie Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín, z ktorého vyplýva, že spoločnosť CUBUS a.s. mala\nza svoje konanie uloženú pokutu vo výške 70.000,- Sk a tento orgán výslovne vo vzťahu k správaniu\nsa konateľa spoločnosti G.. M. vyslovil, že tento zamedzil dodávku tepla na vykurovanie v mesiaci\nnovember v tejto klimatickej oblasti Mesta Čadca, čo je neetické. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie\nvyplýva, že žalobca nezavinil prerušenie dodávky tepla a hoci mu prislúchalo zákonné aj zmluvné vecné\nbremeno práva voľného prístupu ku kotolni, toto G.. M. nerešpektoval. Vychádzajúc z uvedeného súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie fixnej zložky tepla a výkon práva nie\nje v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. O trovách konania rozhodol podľa ust. §\n255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% podľa jeho úspechu vo veci\ns tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n9. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 13Cob/176/2017-653 z 30.\nmája 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči\nžalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Uviedol, že v danom\nprípade sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie a skutkový stav považoval za zistený,\npreto je namieste záver, že nemal dôvod dokazovanie zopakovať alebo doplniť (§ 384 ods. 1 CSP).\nExistenciu podmienok pre doplnenie dokazovania odvolací súd nezistil (§ 384 ods. 2, 3 CSP). Keďže pre\nnariadenie pojednávania nebol daný ani verejný záujem; a predmetné konanie nemá širší spoločenský\n\ndopad a dotýka sa výlučne strán tohto konania a práv a povinností vyplývajúcich zo založeného\nsúkromno-právneho vzťahu, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania bolo postupom, ktorý\nplne zodpovedal zákonu (§ 385 ods. 1 CSP). Dodal, že pri zmene výrokovej časti rozsudku súdu\nprvej inštancie nešlo o nesprávne skutkové zistenia, išlo len o odlišné právne posúdenie, a to v časti\núvahy súdu prvej inštancie, či žalobou uplatnenému nároku na zaplatenie istiny 5.797,51 Eur je možné\nposkytnúť súdnu ochranu. Na základe zistení, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie ani na jeho zrušenie, krajský súd rozhodol o zmene rozsudku súdu prvej inštancie\npodľa ust. § 388 CSP, a to za nezistenia nesprávnych skutkových záverov, pre ktoré by bolo potrebné\nnariadiť vo veci pojednávanie.\n10. Odvolací súd konštatoval, že podstatou odvolania žalovaného voči vyhovujúcemu rozsudku súdu\nprvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.797,51 Eur spolu s\npríslušenstvom, bola námietka nesprávneho právneho posúdenia oprávnenosti uplatneného nároku, bez\nrelevantným spôsobom vyriešenej obrany žalovaného cez úpravu v ust. § 265 Obchodného zákonníka\nv spojení s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalobca uplatnil nárok ako fixnú zložku, súčasťou\nktorej je primeraný zisk, keď teplo nevyrábal a nedodával s tým, či je možné takémuto nároku priznať\nsúdnu ochranu.\n11. Uviedol, že žalovaný sa v konaní pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní bránil tým,\nže v rozhodnom období, za ktoré žalobca uplatňuje tzv. fixné náklady na výrobu, distribúciu a dodávku\ntepla, žalobca teplo nevyrábal, a teda teplo nedistribuoval a žalovanému nedodával. Bol názoru, že fixná\nzložka ceny tepla, ktorá sa síce určuje podľa objednávky, ale je ju možné fakturovať len v prípade, ak\nreálne teplo aj dodané bolo, pričom pre žalovaného nie sú rozhodné dôvody brániace žalobcovi teplo\nvyrábať.\n12. Stotožnil sa s postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri posudzovaní otázky (ne)platnosti právneho\núkonu výpovede žalovaného zo dňa 08. novembra 2006, vychádzal z vyhlásenia primátora Mesta Čadca\nzo dňa 18. októbra 2006, ako aj záverov rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 22Sp/29/2010\nzo dňa 25. marca 2011 so záverom, že pokiaľ žalovaný v čase právoplatne vyhláseného stavu núdze\nvýpoveďou zo dňa 08. novembra 2006 vypovedal kúpnu zmluvu č. 11/2005/III zo dňa 21. decembra\n2005, doručenou žalobcovi dňa 10. novembra 2006, došlo k predmetnej výpovedi v rozpore s ust. § 19,\n§ 20 zákona č. 657/2004 Z.z. v spojení s čl. VI. - VII., čl. VIII. ods. 1 písm. b) Všeobecných obchodných\npodmienok, čím je predmetná výpoveď neplatná, pretože žalovaný nebol oprávnený predmetnú zmluvu\nvypovedať.\n13. Rovnako súhlasil so zhodnotením súdu prvej inštancie vychádzajúcim zo záveru vyjadreného v\nrozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/128/2016, že povinnosť žalovaného platiť fixnú zložku\nceny tepla vyplývala tak z výnosu ÚRSO zo dňa 21. júna 2006 č. 1/2006, zo zákona č. 657/2004 Z.z.,\nako aj zo samotnej uzavretej zmluvy o dodávke a odbere tepla. Fixné náklady, a teda fixná zložka\nceny tepla vychádzala z množstva objednaného tepla žalovaným pre nasledujúci rok, pričom v čase\ndojednania množstva tepla, ktoré malo byť vyrobené, t. j. v čase záväzného vystavenia odberného\ndiagramu, zmluvný vzťah o dodávke a odbere tepla trval. Vyslovil záver, že dodávateľ musí byť vždy\npripravený svoj záväzok na dodávku splniť a s tým má spojené náklady (fixné náklady). Teda v tomto\nprípade bol žalobca nútený rezervovať výrobnú kapacitu potrebnú na výrobu 1.250 GJ tepla na rok 2006\na následne aj na rok 2007, a to bez ohľadu na to, či sa takýto objem tepla odoberie.\n14. Poukázal na závery vyjadrené Krajským súdom v Žiline v uznesení sp. zn. 13Cob/19/2007 zo dňa\n14. júna 2007, vo veci žalobcu Mestská teplárenská spoločnosť a.s., so sídlom Čadca, IČO: 36 389 480,\nproti žalovanému CUBUS a.s., so sídlom Čadca, IČO: 35 729 091, v konaní o návrhu žalobcu o uloženie\npovinnosti prístupu ku kotolni, zdržania sa konania zamedzujúceho prístup a o protinávrhu žalovaného o\nvydanie bezdôvodného obohatenia, v odôvodnení ktorého sa krajský súd zaoberal otázkou, či žalobcovi\nsvedčí právo vecného bremena, a v akom rozsahu a z akého právneho titulu, pričom vyjadril záver o\nexistencii zmluvného vecného bremena žalobcu, ktoré vecné bremeno zaťažuje nehnuteľnosť (budovu\nžalovaného CUBUS a.s.) a súčasne vychádzajúc z právnej úpravy zákona č. 657/2004 Z.z. v znení\núčinnom od 01. januára 2005 o existencii zákonného vecného bremena, v zmysle ust. § 33 ods. 3\npísm. a), b), c) tohto zákona. Doplnil však, že v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/19/2007, na ktoré poukazoval\nokresný súd, krajský súd vo vzťahu k protinávrhu žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia\n(CUBUS a.s.) vyslovil, že je potrebné v novom konaní vychádzať zo záveru o existencii zmluvného i\nzákonného vecného bremena, je nevyhnutné doplniť dokazovanie v rovine ochranných pásiem tak, ako\n\nvyplývali zo zákona č. 70/1998 Z.z. v čase vydania licencie a v prípade, ak boli novo zriadené podľa ust.\n§ 36 zákona č. 657/2004 Z.z., ktoré je potrebné vyhodnotiť v súvislosti so zákonným vecným bremenom.\nPráve uvedené mohlo mať právny dosah pre záver, či tu existuje priestor pre nárok žalovaného na\nbezdôvodné obohatenie a v akom rozsahu plochy, za primárnej aplikácie ust. § 657/2004 Z.z.. V tomto\nzrušujúcom uznesení krajský súd vyslovil, že ak bude okresným súdom zistená existencia právneho\ndôvodu na strane žalobcu k užívaniu dotknutých nebytových priestorov v budove z titulu zmluvného a\nzákonného vecného bremena a ochranného pásma, potom je potrebné zistiť rozsah takého užívania\nžalobcom a následne vyhodnotiť, či a v akom rozsahu došlo k užívaniu nebytových priestorov zo strany\nžalobcu bez právneho dôvodu s tým, že pri zistení, že tu existuje bezdôvodné obohatenie, považoval\nkrajský súd za vhodné a účelné protinávrh žalovaného vylúčiť na samostatné konanie vzhľadom na\npredpokladaný rozsah dokazovania k výške bezdôvodného obohatenia. Zároveň vyjadril krajský súd,\nže je potrebné zohľadniť nadobudnutie vlastníckeho práva k budove žalovaným (CUBUS a.s.), a tým\nk nebytovým priestorom, ktoré sa týkajú prevádzkovania kotolne až 29. septembra 2005, vo vzťahu ku\nktorej okolnosti je potrebné vyhodnotiť nárok žalovaného na bezdôvodné obohatenie už od 05. novembra\n2004.\n15. Odvolací súd v odôvodnení poukázal na § 265, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka ako aj §\n3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že žiadna právna norma nevymedzuje pojem zásady\npoctivého obchodného styku a nepokúša sa ich definovať ani doktrína. Vo všeobecnosti ide o poctivé,\nslušné a profesionálne správanie podnikateľov vo vzájomných vzťahoch alebo vo vzťahoch s inými\nsubjektmi. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych\nzásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť\naplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými obchodné vzťahy sú. Tvoria ucelený súbor\nzásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Sú právne\nrelevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ\nvýkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné\nustanovenia zákona, nepožíva právnu ochranu. Tým, že Obchodný zákonník v ust. § 265 všeobecne\nodkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť.\nPojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku, aj keď mnohé\nkonkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušením zásad poctivého obchodného\nstyku. Z toho vyplýva, že nie každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore\ns dobrými mravmi a nie každý rozpor s dobrými mravmi je aj porušením zásad poctivého obchodného\nstyku. Vzťah ust. § 265 Obchodného zákonníka k ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka označil za\nvzťah všeobecného a osobitného. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka je ustanovením špeciálne\nprispôsobeným pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov. Spoločné obe ustanovenia majú to, že\nsa týkajú výkonu práva.\n16. Všeobecným pravidlom, v súlade s ktorým sú subjekty práv povinné vykonávať svoje práva, je\nzásada dobrých mravov. Právo teda zakazuje výkon práv, ktoré síce vznikli v súlade s právom, ak\nich výkon je v kolízii s dobrými mravmi. Aplikácia zákona musí byť vždy so zásadami morálky. Inštitút\ndobrých mravov je korektívom, ktorý umožňuje súdu, aby nevyhovel žalobe, ktorá je síce dôvodná,\navšak sú tu iné okolnosti, vo svetle ktorých by výkonom takéhoto práva nastala výrazná nespravodlivosť.\nZmyslom tohto ustanovenia je teda zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak\nodporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných\nnoriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,\nsú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (porovnaj R NS ČR zo\ndňa 26. júna 1997 sp. zn. 3Cdo N 66/96). Nie je vylúčené, že po zvážení okolností prípadu, aj taký výkon\npráva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť považovaný za v rozpore s dobrými mravmi, a preto mu bude\nsúdom odopretá právna ochrana (NS ČR sp. zn. 25Cdo 4209/2011 sp. zn. 30Cdo 3838/2014).\n17. Konštatoval, že samotné nedodanie tepelnej energie žalobcom žalovanému ako zmluvnému\nodberateľovi tepelnej energie bolo zapríčinené primárne a priamo súkromnými spornými obchodnoprávnymi vzťahmi žalobcu s treťou osobou, a to majiteľom budovy, v ktorej sa plynový kotol nachádzal,\npričom majiteľ budovy znemožnil žalobcovi prístup do tejto budovy. V posudzovanom prípade však\nzostala spornou otázka aplikácie ust. § 265 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, vo vzťahu k žalobcom uplatnenej pohľadávke, a to z hľadiska výkladu otázky,\nkedy sa výkon práva ocitá v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. v rozpore s dobrými mravmi.\n\nVýchodiskom úvah krajského súdu sa stala okolnosť, že tak ako ust. § 265 Obchodného zákonníka,\ntak i ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou,\nt. j. právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak\nprenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu\nprávnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Uvádza krajský súd, že pre\npoužitie korektívu „dobré mravy“ zákon nestanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, vymedzenie\nhypotézy právnej normy teda závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Tak, ako už bolo\nuvedené, súdna prax v tomto smere vychádza z názoru, že za dobré mravy je treba pokladať súhrn\nspoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,\nvystihujúce podstatné historické tendencie sú brané do úvahy rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú\npovahu noriem základných, ktorý je konformný i so záverom obsiahnutým v Náleze Ústavného súdu\nČR sp. zn. II. ÚS 249/1997, ktorý za dobré mravy považuje súhrn etických, všeobecne zachovávaných\na uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zaisťované i právnymi normami tak, aby každé\nkonanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Rozhodnutie o\ntom, či sú splnené podmienky pre použitie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je treba vykonať vždy\npo starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť uvážené všetky rozhodné okolnosti prípadu (rozhodnutie\nNS ČR sp. zn. 21Cdo 486/2002).\n18. Krajský súd odlišne však od záveru súdu prvej inštancie, a to i napriek tomu, že sa neodchýlil od\nzáveru vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/19/2007, v ktorom bolo konštatované, že žalobcovi\npatrí oprávnenie vyplývajúce zo zmluvného ako i zákonného vecného bremena avšak so spornosťou\njeho rozsahu, zotrval na závere, že tu bol na jednej strane založený súkromno-právny a verejnoprávny\nvzťah medzi žalobcom a tretím subjektom a ďalší súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.\nZistená spornosť súkromno-právneho a verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom\n- spoločnosťou CUBUS a.s., mala dopad na súkromno-právny vzťah žalobcu a žalovaného, pričom\nžalovaný do vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom vstúpiť nemohol a v dôsledku ktorej spornosti\nnedošlo k splneniu povinností zo strany žalobcu dodávať teplo žalovanému. Práve v dôsledku narušenia\nvzájomných vzťahov žalobcu a tretieho subjektu, nedošlo k odstráneniu poruchy na technologickom\nzariadení žalobcu, a tým k nedodaniu tepelnej energie žalovanému, keďže tak ako odkazoval žalobca\naj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/19/2007 a konania vedeného na Okresnom súde\nČadca č. k. 4Cb/56/2006 bola zrejmá spornosť zmluvných a zákonných vzťahov žalobcu a spoločnosti\nCUBUS a.s.. Za stavu nesplnenia si zmluvnej povinnosti žalobcom, potom zmluvnému nároku žalobcu\nnebolo možné priznať súdnu ochranu. Uviedol, že pri posudzovaní, či výkon práva žalobcu je v súlade\ns ust. § 265 Obchodného zákonníka a § 3 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné vychádzať práve\nz konkrétnych skutkových zistení v prejednávanej veci, ktorým skutkovým zistením bolo práve to, že\nžalobca žalovanému v rozhodnom období nedodával tepelnú energiu. Napriek tomu, ako bolo tvrdené,\nže žalobca si povinnosť dodať tepelnú energiu nemohol splniť v dôsledku porušenia povinnosti tretieho\nsubjektu, a to spoločnosti CUBUS a.s., táto okolnosť však nemohla mať vplyv na postavenie žalovaného\nako druhej zmluvnej strany, t. j. odberateľa. Upriamil pozornosť na to, že žalovaný si žiadnym spôsobom\nnemohol vynútiť splnenie zmluvnej povinnosti a sám túto situáciu neprivodil.\n19. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu, práve dôsledky narušenia súkromných právnych\nvzťahov žalobcu a tretieho subjektu mali dopad na žalovaného, v ktorej súvislosti krajský súd poukázal\ni na čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených\nzáujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Zároveň uviedol, že\nnebola naplnená vyváženosť vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže žalobca záväzky vyplývajúce\nz uzavretej zmluvy neplnil a práve neplnenie povinnosti dodávať teplo sa prejavilo v sfére žalovaného,\na preto priznanie uplatneného nároku by bolo pre žalovaného nespravodlivým. Dodal, že bolo síce\nzrejmé, že žalobca sa snažil problém so svojim zmluvným partnerom, teda spoločnosťou CUBUS a.s.\nriešiť, avšak spôsob ani výsledok riešenia v rovine obnovenia dodávky v relevantnom období tepla pre\nžalovaného nebol preukázaný a ani iný náhradný spôsob zo strany žalobcu k plneniu svojich záväzkov\nvo vzťahu k žalovanému.\n20. Len na doplnenie k argumentácii žalobcu uvedenej v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného,\nv rámci ktorej poukazoval na poskytovanú podporu prostredníctvom občianskeho združenia Naša\nnemocnica v Čadci Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti žalovaného\nprostredníctvom podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby za roky 2010 až 2016 krajský súd\n\nuviedol, že v danom prípade je žalovaným Kysucká knižnica a samotná podpora žalobcu Kysuckej\nnemocnice s poliklinikou v Čadci nemá relevantný vplyv na posúdenie, či uplatnený výkon práva žalobcu\nvoči žalovanému je, resp. nie je v súlade s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi.\n21. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) podľa § 421 ods. 1\npísm. b/ CSP, navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n22. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedol,\nže krajský súd nepriznaním fixnej zložky ceny tepla otvoril právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Ďalej uviedol, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola\nvyriešená ani právna otázka stavu núdze v tepelnej energetike, ktorú krajský súd riešil len okrajovo,\nkonštatovaním, že sa rozhodujúce skutočnosti diali počas právoplatne vyhláseného stavu núdze.\nNapadnuté rozhodnutie označil za nesprávne, keďže žalobca splnil všetky podmienky pre priznanie\nfixnej zložky tepla s primeraným ziskom. Keď krajský súd nepriznal fixnú zložku s odôvodnením, že\nžalobca nedodával žalovanému teplo, je zrejmé, že rozhodnutie smeruje priamo proti zneniu, zmyslu\naj účelu citovaných noriem výnosu Úradu. Úvaha odvolacieho súdu by bola namieste, keby bola\npredmetom žaloby variabilná zložka maximálnej ceny tepla, závislá od skutočne odobratého a dodaného\nmnožstva tepla. Žalobca ale takú žalobu nepodal a na žalovaných faktúrach bola variabilná zložka\nnulová položka. Rozhodnutie označil za neetické, nakoľko neurobili nič v rozpore s dobrými mravmi.\nŽalobca nebol ten, kto stav núdze spôsobil alebo spoluspôsobil, ale ten, kto sa v stave núdze ocitol.\nNebol tým, komu stav núdze vyhovoval, ale ten, kto bol stavom núdze poškodený, pretože prišiel o\nštyroch odberateľov a kotolňu a zároveň musí platiť úrok z investičného úveru, ktorým financoval jej\nvýstavbu. Robil všetko preto, aby stav núdze odstránil, nemohol však ako súkromná osoba vniknúť do\nbudovy, ktorá patrila iným subjektom, len aby sa dostal ku kotolni, bol v tom odkázaný na pomoc štátnych\ninštitúcií, ktorej sa nedočkal. Za nesprávny označil názor odvolacieho súdu, že stav núdze a nedodanie\ntepla boli primárne zapríčinené súkromnými spornými obchodnoprávnymi vzťahmi žalobcu a spoločnosti\nMKM centrum s.r.o. a CUBUS a.s. Za jedinú príčinu označil technickú poruchu kotolne. Uviedol, že\nmal jasné právo z titulu zákonného aj zmluvného vecného bremena, ktoré ho oprávňovalo na vstup\ndo budovy, ale ani v exekúcii vedenej na základe právoplatného predbežného opatrenia, ho v realite\nnedokázal presadiť. V súvislosti so zákonným vecným bremenom uviedol, že nechápe nezrozumiteľné\nvysvetlenie krajského súdu, v ktorom ho spája s ochranným pásmom a bezdôvodným obohatením,\nktoré si mohli uvedené spoločnosti uplatniť, najmä keď odvolací súd vedel, že tieto spoločnosti tak\nneurobili a súdne konanie bolo zastavené pre ich zánik. Ďalej namietal aj voči posúdeniu jeho riešení\nako nedostatočných pre obnovenie dodávky tepla s tým, že neposkytol náhradný spôsob dodávky\ntepla. Konštatoval, že odvolací súd opomenul, že výroba a dodávka tepla je činnosť, ktorá podlieha\npovoľovaciemu konaniu Úradu a žalobca ju nemôže vykonať na iných než Úradom povolených zdrojoch\nvýroby a rozvodu tepla. Riešenie náhradnými zdrojmi bolo v kompetencii Mesta Čadca, ktoré ale\nnáhradné zdroje nenariadilo (§ 28 ods. 5 zák. č. 657/2004 Z.z.). V súvislosti s odvolacím súdom\nkonštatovaným nedodržaním princípu „zmluvy sa majú dodržiavať“ a princípu „vyváženosti vzťahu“\nmedzi ním a žalovaným, poukázal na to, že žalovaný vedel o možných problémoch s dodávkou tepla\nešte pred tým, ako spísal záväznú objednávku, ktorej následku, v podobe nezaplatenej fixnej zložky\ntepla s primeraným ziskom, sa vyhýbal.\n23. K dovolaniu žalobcu zaslal vyjadrenie žalovaný, navrhujúc dovolanie odmietnuť. Uviedol, že žalobca\nodôvodnil prípustnosť dovolania ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom právnu otázku, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (nepriznanie fixnej zložky tepla) v podstate\nodôvodnil v bodoch 3 a 4 dovolania. Vyslovil názor, že skutočnosť, že strana konania sa nestotožňuje\ns právnou argumentáciou všeobecného súdu, ktorou odôvodnil svoje rozhodnutie na podklade riadne\nzisteného skutkového stavu, nie je sama o sebe dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia alebo\njeho arbitrárnosti. Dovolaním napadnuté rozhodnutie označil z hľadiska zásadnej právnej otázky, na\nktorej je založené, za mimo rámca dovolacích argumentov žalobcu. Konštatoval, že odvolací súd zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie a zamietol žalobu pri aplikácii ustanovenia § 265, § 1 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 2 ods. 1 CSP, ako to vyplýva z bodov 32 - 39\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu napadnutého dovolaním. So zreteľom na uvedené konštatoval,\nže dovolateľovi unikol podstatný právny dôvod, pre ktorý odvolací súd zamietol žalobu, pričom tento\nprávny dôvod dovolateľ vo svojom dovolaní nenamieta.\n\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) dospel k záveru,\nže tento mimoriadny opravný prostriedok je potrebné odmietnuť.\n25. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n26. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n27. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n28. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a\nnáležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej\notázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho\nvyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného\nprávneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení\nktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k\ndoplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26. septembra 2017, uznesenie NS\nSR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8. júna 2017).\n29. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1\npísm. b/ CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa ako\nprocesnej strany a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací\nsúd a b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017\nz 22. februára 2018). Právna otázka takto dovolateľom v dovolaní nenastolená a nekonkretizovaná,\nnemá relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Posúdenie, či\nodvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych\nskutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie\nprocesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010,\nsp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013).\n30. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom\nodvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí ísť o otázku zásadného právneho\nvýznamu. Aj za účinnosti nových civilných predpisov je opodstatnené konštatovanie, že otázkou\nzásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen pre prerokovávanú právnu vec\n(spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR\n(sp. zn. 1Cdo/132/2009, 2Cdo/71/2010, 3Cdo/51/2006, 4Cdo/151/1998, 5Cdo/1/2010, 7Cdo/117/2011).\nPrípustnosť dovolania nastáva vtedy, ak dovolací súd sám dospeje k záveru, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, resp. ním riešená právna otázka po právnej stránke zásadný význam skutočne má. V tomto smere\nnie je relevantný subjektívny názor dovolateľa. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska §\n421 ods. 1 CSP, musí ísť - okrem vyššie uvedených podmienok - predovšetkým o otázku právnu (teda\nv žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Nesprávne právne posúdenie môže byť teda dovolacím\ndôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia.\n\n31. Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní\nvymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť dovolania.\nAj v tomto prípade platí, že samotná polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd rozhodol,\nnezodpovedajú významovo kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Dovolací súd nemôže svoje\nrozhodnutie založiť na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú právnu otázku mal dovolateľ na\nmysli.\n32. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ založil prípustnosť svojho dovolania na ustanovení §\n421 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalobca vymedzil právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu nebola riešená v bodoch 3 a 4 dovolania tak, že krajský súd nepriznaním fixnej zložky tepla\notvoril právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená s tým, že pre\núplnosť treba uviesť, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená ani právna otázka\nstavu núdze v tepelnej energetike. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom\nposúdení veci je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej\nprávnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Vychádzajúc z odôvodnenia dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia, dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je\nzaložené na riešení žalobcom v dovolaní uvedených, navyše ani nie presne špecifikovaných, právnych\notázok. Otázkou stavu núdze v tepelnej energetike sa odvolací súd, tak ako uvádza v dovolaní aj samotný\ndovolateľ, zaoberal len okrajovo, konštatujúc, že rozhodujúce skutočnosti sa udiali počas právoplatne\nvyhláseného stavu núdze, skutočnosť ktorá nebola ani medzi účastníkmi sporná a nebola dôvodom, pre\nktorý odvolací súd žalobu zamietol. Obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nezodpovedá ani\nkonštatovanie dovolateľa, že nepriznaním fixnej zložky tepla otvoril právnu otázku, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená. Práve naopak, z bodu 29 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku Krajského súdu v Žiline vyplývajú podrobné dôvody, pre ktoré odvolací súd dospel k záveru\no povinnosti žalovaného platiť fixnú zložku ceny tepla a práve žalobcu na jej zaplatenie, a to ako\ndodávateľa, bez ohľadu na to, či sa takýto objem tepla aj skutočne odoberie.\n33. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ustanovenia § 265 a § 1 ods.\n2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 2 ods. 1 CSP. Dovolateľ označil\nnapadnutý rozsudok za nespravodlivý a neetický, pretože neurobil nič nepoctivé ani v rozpore s dobrými\nmravmi. Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou v\ndovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť\ndovolania. Aj v tomto prípade platí, že samotná polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho\nsúdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho ako súd rozhodol,\nnezodpovedá významovo kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. V dôsledku nevymedzenia\nprávnej otázky relevantnej v zmysle tohto ustanovenia neboli dané predpoklady pre uskutočnenie\nmeritórneho dovolacieho prieskumu. Záver odvolacieho súdu, že uloženie povinnosti zaplatiť fixnú\nzložku ceny tepla žalovanému by v prejednávanej právnej veci odporovalo zásadám poctivého\nobchodného styku, nie je navyše výsledkom aplikácie či interpretácie konkrétneho ustanovenia právneho\npredpisu ale bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia špecifických skutkových okolností\nprejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré viedli odvolací súd k prijatiu napadnutého\nrozhodnutia.\n34. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v\n§ 432 ods. 2 CSP, dovolací súd odmietol jeho dovolanie podľa § 447 písm. f/ CSP.\n35. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 druhá veta CSP).\n36. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}