{"guid": "1264b2e7-68f5-4a95-ba69-599d478b3ba3:5c7c2479-b978-4eaf-a075-9e00e9b76840", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5410203305.1", "spisova_znacka": "4Cdo/72/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/72/2019 z 29. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2020, sp. zn. 4Cdo/72/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:5410203305.1", "identifikacne_cislo": "5410203305", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marek Buranský", "sudca_id": 842, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marek-buransky-842", "datum_vydania": "2020-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c7c2479-b978-4eaf-a075-9e00e9b76840", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5410203305.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5410203305.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5410203305.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/72/2019\n5410203305\n29. 04. 2020\nJUDr. Milan Ľalík\nECLI:SK:NSSR:2020:5410203305.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ U.. A. I., bývajúceho v F. Z., B. P. XXX, 2/\nA.. A. I., bývajúcej v F. Z., B.Á. P. XXX, obaja zastúpení JUDr. Matejom Marhavým, advokátom, so\nsídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 4, proti žalovaným 1/ D. Ď.Ď., bývajúcej v F. Z., B. P. XXX,\n2/ F. Ď., bývajúcemu v F. Z., B. P. XXX, obaja zastúpení Mgr. Romanom Kobellom, advokátom, so\nsídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1730, 3/ Žilinskému samosprávnemu kraju, so sídlom v Žiline,\nKomenského 48, IČO: 37 808 427, o zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu - právo cesty,\nvedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 105/2010, o dovolaní žalobcov proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 31. júla 2018 sp. zn. 11 Co 278/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/.\nNáhradu trov dovolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 3/\nn e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. júna 2017 č. k. 7 C\n105/2010-358 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali zriadiť v prospech vlastníka nehnuteľností,\na to rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. B. P., ktorý je zapísaný\nna Správe katastra Dolný Kubín na LV č. XXXX, ako aj priľahlého pozemku parc. č. XXX/X odplatné\nvecné bremeno - právo cesty, t. j. právo prechodu pešo a motorovým vozidlom po pozemku zobrazenom\nako parc. č. XXX/X o výmere 25 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 24 m2 k. ú. B. P.. Priznal žalovaným 1/\naž 3/ právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.\nV odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania z ktorého vyplynulo, že žalobcovia sú\nspoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. XXX/X k. ú. B. P.,\nako aj pozemku parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými\nspoluvlastníkmi E parc. č. XXXXX zapísanej na LV č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, z ktorej bola\ngeometrickým plánom U.. P. Š. č. 32281093-9/2010 z 26. januára 2010 vytvorená parc. č. XXX/X o\nvýmere 25 m2 a žalovaný 3/ je vlastníkom pozemku E parc. č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX, z ktorej\nbola vytvorená uvedeným geometrickým plánom parc. č. XXX/X, všetky pozemky nachádzajúce sa v k.\nú. B. P.. Súd konštatoval, že novovytvorené parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X slúžia ako prístupová cesta\nk rodinnému domu žalobcov. Poukázal na účel zriadenia vecného bremena spočívajúci v práve cesty,\nktorým je prístup vlastníka stavby k verejnej komunikácii. Z gramatického výkladu ustanovenia § 151o\nods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby je možné\nlen vtedy, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku. Uviedol, že nevyhnutnú\ncestu možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe a nie za účelom prístupu k inému pozemku.\nV danom prípade žalobcovia 1/ a 2/ odkúpením parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X od žalovaného\n3/ sa stali vlastníkmi pozemkov medzi ich stavbou a verejnou komunikáciou, keďže išlo o pozemky\n\npriľahlé k pozemku, z ktorého majú prístup k rodinnému domu. Žalobcovia 1/ a 2/ v konaní neoznačili\ndôkazy na preukázanie splnenia predpokladov pre zriadenie práva cesty cez cudzí pozemok, že nie\nsú ako vlastníci stavby súčasne vlastníkmi priľahlého pozemku, že tento prístup nemožno zabezpečiť\ninak, resp. (ne)existujú okolnosti, ktoré zriadenie cesty vylučujú. Súd prvej inštancie sa nestotožnil so\nzávermi znaleckého posudku vypracovaného znalcom B.. U.. S., T.., keďže znalec neodpovedal na\nzadané otázky a absolútne scestne si sám stanovil parametre prístupovej cesty ako miestnej verejnej\nkomunikácie poukazujúc na STN 736110, ktorej použitie neprichádza do úvahy pri takýchto prístupových\nkomunikáciách. Konštatoval, že v prípade Oravy ide o hornatý kraj Slovenska a ak by vzal do úvahy\nobmedzenie znalca B.. U.. S., T.. spočívajúce v prípustnosti sklonu prístupovej cesty 12 %, bol by\nproblém v súčasnosti postaviť akýkoľvek dom vo veľkej časti B. D.. Napokon poukázal na vyjadrenia\nsprávcov sietí, ktoré nepreukázali nemožnosť zriadenia niektorej z alternatív prístupovej cesty pre\nžalobcov po vlastných pozemkoch priľahlých k miestnej komunikácii. Žalobu zamietol z dôvodu, že z\ndokazovania nevyplynula potreba viesť prístupovú cestu k rodinnému domu žalobcov po pozemkoch\nžalovaných, ktorí sú vlastníci priľahlých pozemkov k verejnej komunikácii s poukazom aj na ustanovenie\n§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nO trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen „C. s. p.“).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na základe podaného odvolania žalobcami 1/ a 2/\nrozsudkom z 31. júla 2018 sp. zn. 11 Co 278/2017 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaným\n1/, 2/, 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/, 2/.\nStotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia považoval za vecne správne, na ktorý obsah poukázal. Zdôraznil, že hodnotenie dôkazov\nje vecou súdu v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods.1 C. s. p.). Vykonaným\ndokazovaním bolo preukázané, že verejná komunikácia je priľahlá k pozemkom KN-C parc. č. XXX/X\na KN-C parc. č. XXX/X k. ú. B. P., ktoré sú vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Poukázal na geometrický\nplán vyhotoviteľa U.. P. Š. č. LS-28/2004 z 24. apríla 2004, z ktorého vyplýva, že uvedené parcely boli\nodčlenené z pôvodných parciel pod verejnou komunikáciou - KN-E parc. č. XXXX/X a KN-E parc. č.\nXXXX/X vedené na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného 3/ - práve tak, aby pozemky žalobcov končili\n„na hranici“ verejnej miestnej komunikácie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je zavádzajúce tvrdenie\nžalobcov, že medzi verejnou komunikáciou a pozemkami žalobcov sú pozemky KN-E parc. č. XXXX\na KN-E parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 3/, ktoré by mali brániť zriadeniu prístupovej cesty,\nnakoľko uvedené pozemky sú práve pozemkami pod verejnou komunikáciou a patria k tejto verejnej\nkomunikácii.\nVo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam týkajúcim sa neúplného zistenia skutkového stavu veci,\nexistencie ďalších prípustných prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené uviedol, že v\nzmysle § 366 C. s. p. nie je možné uplatňovať tzv. novoty v odvolacom konaní. K námietkam žalobcov\nohľadne doručenia súkromného znaleckého posudku znalca B.. U.. A. G., Z.., uviedol, že žalobcovia sa k\nnemu vyjadrovali už pred súdom prvej inštancie písomne, ale aj priamo na pojednávaní, pričom nenavrhli\nvykonanie ďalších dôkazov, ktoré by mali vyvrátiť jeho závery a ani nepožiadali o odročenie pojednávania\nz dôvodu, že chcú navrhnúť zabezpečenie predloženia nových dôkazov. Návrh na vypočutie znalca\nB.. U.. A. G., Z.. žalobcovia nenavrhli, ale žalovaní 1/ a 2/, ktorých návrh bol súdom prvej inštancie\nzamietnutý. Napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 2 C. s. p.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ dovolanie z dôvodu, že súd im\nnesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) C. s. p.). Namietali, že odvolací\nsúd založil svoje rozhodnutie nečakane na právnom závere o neakceptovaní procesného útoku v rámci\nodvolacieho konania, o čom sa žalobcovia dozvedeli až zo samotného rozsudku odvolacieho súdu.\nOdvolací súd tým porušil rešpektovanie ústavného princípu dvojinštančnosti súdneho konania a ich\nprávo na spravodlivý proces. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie im znemožnil vyjadriť sa k výpovedi\nsúdneho znalca B.. U.. S., T.. a korigovať laické technické úvahy súdu ohľadom znaleckého posudku.\nZ uvedeného dôvodu boli nútení dôkazy ohľadom správnosti aplikácie technickej normy zo strany súdu\npredložiť až v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d) C. s. p. V tejto súvislosti žalobcovia 1/ a 2/\nuviedli, že nedostali akceptovateľné vysvetlenie od súdov nižších inštancií, aká technická norma sa\nmá pre daný prípad použiť. Odvolací súd sa stotožnil s úvahami súdu prvej inštancie a aj z tohto\ndôvodu žalobcovia 1/ a 2/ považovali napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Navyše namietali, že\n\nsúdy nižších inštancií žiadnym spôsobom nevysvetlili rozpor skutkových zistení s vykonanými listinnými\ndôkazmi v otázke priameho prístupu žalobcov 1/ a 2/ na verejnú komunikáciu zo svojich pozemkov.\nNavrhli zmeniť napadnuté rozhodnutie a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, eventuálne zrušiť rozhodnutia\nsúdov nižších inštancií a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozsudky súdov nižších inštancií sú vecne\nsprávne, spravodlivé a zákonné, pričom dovolanie nie je prípustné. Boli toho názoru, že prostriedky\nprocesného útoku uplatnené žalobcami 1/ a 2/ v odvolaní nemali povahu výnimiek upravených v §\n366 písm. d) C. s. p., keďže ich mohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Poukázali na to,\nže princíp dvojinštančnosti nie je súčasťou práva na spravodlivý proces, i keď je nepochybné, že o\nnároku žalobcov 1/ a 2/ bolo rozhodnuté v dvoch inštanciách. Konštatovali, že rozhodnutia súdov nižších\ninštancií obsahujú riadne a zákonné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie veci samej.\nNavrhli dovolanie zamietnuť. Uplatnili si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Žalovaný 3/ sa k doručenému dovolaniu písomne nevyjadril.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§\n35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana sporu, v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania\n(§ 443 C. s. p.) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 C. s. p.)\na či sú splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., a v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že\ndovolanie nie je procesne prípustné, a preto bolo odmietnuté.\n7. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nC. s. p.\n8. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n9. Podľa § 431 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n10. Podľa § 440 C. s. p. dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní.\n11. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94). Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti)\ntreba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných\npráv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom\nchránených záujmov. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho\npráv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie\npráva na spravodlivý proces.\n12. Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie\nje výslovne upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavnoprávny rozmer, lebo vyplýva z princípu\nnezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 ústavy). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o\nvykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Porušením práva na spravodlivý proces je\nnesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a\nhodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla\n\nnajavo, alebo boli kvalifikovane namietané, ale nižšie súdy ich právne nezhodnotili v celom súhrne\nposudzovaných skutkových okolností bez toho, aby dostatočným spôsobom odôvodnili ich irelevantnosť.\n13. V preskúmavanej veci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa\nstotožnil so zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci s tým, že sa obmedzil len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Uvedený postup je v súlade s §\n387 ods. 2 C. s. p., ktoré ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v\nprípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením súdu prvej inštancie a napadnuté rozhodnutie\nako vecne správne potvrdí. Pod vecnou správnosťou je potrebné rozumieť správne zistenie skutkového\nstavu, správnu aplikáciu a interpretáciu príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav a\nzároveň aj skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva.\nSúdy nižších inštancií žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietli z dôvodu, že z vykonaného dokazovania\nnevyplynula potreba viesť prístupovú cestu k rodinnému domu žalobcov 1/ a 2/ po pozemkoch\nžalovaných, ktorí sú vlastníci priľahlých pozemkov k verejnej komunikácii, ktoré im práve za účelom\nprístupu k rodinnému domu odpredal žalovaný 3/ a to parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X k. ú. B. P., ktoré sú\npriľahlými pozemkami k pozemku z ktorého majú žalobcovia 1/ a 2/ prístup k rodinnému domu, aplikujúc\nustanovenie § 151o v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nOdvolací súd sa vysporiadal aj s podstatnými tvrdeniami žalobcov 1/ a 2/ uvedenými v odvolaní, a preto\nnemožno napadnuté rozhodnutie považovať za prekvapivé. K vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej\ninštancie nedospel na základe iných rozhodných skutkových zistení, resp. iného právneho posúdenia\nveci.\n14. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393\nods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 C. s. p. Z jeho obsahu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami súdu pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku. Stanovisko\nodvolacieho súdu k odvolacím námietkam nepredstavuje rozhodnutie založené na odlišných skutkových\nzisteniach, ani iné právne posúdenie veci, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušenie tzv.\ndvojinštančnosti súdneho konania na ktorý princíp poukázali žalobcovia 1/ a 2/.\nVychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej ,,ústavný súd“) a jeho uznesenia\nz 31. mája 2017 sp. zn. I. ÚS 289/2017, z ktorého vyplýva, že z objektívnych dôvodov nie je možné\nbezvýhradné uplatňovanie zásady dvojinštančnosti konania, ktorá ani v Civilnom sporovom poriadku nie\nje formulovaná ako zásada aplikovaná bez ohľadu na všetky okolnosti veci. Z ústavnoprávneho hľadiska\nsúdne konanie nie je zásadne dvojinštančné, s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka\npriamo vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n15. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv žalobcov 1/ a 2/\nnezistil nedostatky v postupe súdov nižších inštancií, aby ich výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že žalobcovia 1/ a\n2/ sa s názorom odvolacieho súdu nestotožnili, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp.\nzn. I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s\nprocesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Ústavný súd v zmysle svojej\njudikatúry považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné\nod veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(napr. sp. zn. IV. ÚS 150/03, sp. zn. I. ÚS 301/06).\n16. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra\nsíce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 -\n\nB, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd\nvyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).\nNie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení\nstrán, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť uplatneného nároku. Vecná spojitosť odôvodnenia\nrozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný\nrozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku.\nSúdy nižších inštancií správne v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vykonané dôkazy\nvyhodnotili jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 C. s. p.), ako aj náležite rozhodnutie\nodôvodnili v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z § 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 C. s. p.\nUplatnená námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia bola irelevantná.\n17. K posúdeniu odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p. dovolací\nsúd uvádza, že odvolací súd správne postupoval, ak s poukazom na ustanovenie § 366 C. s. p., ako\nna tzv. novotu v odvolacom konaní neprihliadal. S touto odvolacou námietkou sa vysporiadal v bode\n14. odôvodnenia, s tým, že správne uzavrel, že znalecký posudok vypracovaný B.. U.. A. G., Z.., ktorý\npredložili žalovaní 1/ a 2/ v spore bol právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ predložený, ku ktorému sa\npísomne vyjadrili (č. l. 326, 328 spisu), a preto ani táto namietaná skutočnosť nezakladá dôvod týkajúci\nsa porušenia procesných práv strán sporu. Navyše znalec B.. U.. W. S., T.. bol vypočutý na pojednávaní\npred súdom prvej inštancie dňa 19. júna 2017, a preto namietaná skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/\nnemali možnosť klásť znalcovi otázky nie je opodstatnená (č. l. 337 spisu).\n18. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že strany boli náležite poučené o povinnosti uplatniť prostriedky\nprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa\ndokazovanie končí (§ 154 C. s. p.). V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania,\nktorá znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované\nvo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V\nmateriálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené\npred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže\nodvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí\npre odvolacie sporové konanie.\n19. Z týchto dôvodov dovolací súd nepovažoval uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) C. s. p. za\nopodstatnený, a preto dovolanie odmietol, lebo smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie\nprípustné v zmysle § 447 písm. c) C. s. p.\n20. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 451 ods. 3 veta\ndruhá C. s. p. v spojení s § 438 a § 262 ods. l a § 255 ods. l C. s. p. tak, že v súlade so zásadou úspechu\npriznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ s tým, že o\nvýške náhrady rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).\n21. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 3/,\ndovolací súd rozhodol podľa § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p. v spojení s § 438 a § 262 ods. l C. s. p., tak,\nže v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade so zásadou procesnej\nekonómie (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 Základných princípov C. s. p.) náhradu trov dovolacieho konania\nnepriznal (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018\npublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018\npod R 72/2018).\n22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/278/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}