{"guid": "e3b29eac-460e-4913-b83d-b6e4785d0d66:781540eb-99e8-44af-a579-dca91fd88df7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5311201405.1", "spisova_znacka": "8Cdo/72/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/72/2020 z 23. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. septembra 2020, sp. zn. 8Cdo/72/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5311201405.1", "identifikacne_cislo": "5311201405", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "sudca_id": 386, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-vesela-386", "datum_vydania": "2020-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-157", "nazov": "§ 157 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-157", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-40", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-157", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-24", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/781540eb-99e8-44af-a579-dca91fd88df7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5311201405.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5311201405.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5311201405.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/72/2020\n5311201405\n23. 09. 2020\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2020:5311201405.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza\na členov senátu JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Branislava Krála (sudca spravodajca), v právnej\nveci plnoletého dieťaťa (navrhovateľ) L. L., bývajúceho F. Č., E.. L. Č.. XXXX/XX, zastúpeného\nsplnomocnenou zástupkyňou Q. L., bývajúcou F. Č., E.. L. Č.. XXXX/XX, proti osobe povinnej\nplatením výživného (otec) I.. J. L., bývajúcom v S., P. Č.. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou\nBEDNAŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom v Žiline, Mariánske námestie č. 31, o zvýšenie výživného,\nvedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10C/38/2011, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline z 30. septembra 2019 sp. zn. 8Co/53/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie alebo okresný súd“) rozsudkom z 29. júna 2018,\nč. k. 10C/38/2011-531 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca I.. J. L. na navrhovateľa L. L. zo sumy 49,79\neur mesačne na sumu 100 eur mesačne počnúc od 3. júla 2012 do 27. mája 2013, ktoré výživné je\notec povinný platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred (výrok I.). Vo\nzvyšku návrh navrhovateľa zamietol (výrok II.). Svojim rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu\nČadca, č. k. 8C/59/2003-323 z 19. novembra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline,\nsp. zn. 7Co/144/2010 z 30. júna 2010 (výrok III.). Zameškané výživné za obdobie od 3. júla 2012 do\n27. mája 2013 spolu v sume 980,88 eur zaviazal otca zaplatiť navrhovateľovi v lehote 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu\ntrov konania (výrok V.).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa ako plnoletý voči\notcovi domáhal určenia výživného v sume 100 eur mesačne od 20. februára 2011 z dôvodu dosiahnutia\nplnoletosti, návštevy strednej školy a výdavkov s tým spojených a po pripustenej zmene návrhu aj sumy\n150 eur mesačne od 1. júla 2012 do 31. decembra 2013. Súd pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 26 ods.\n1, § 32 ods. 5, § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 3, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005\nZ. z. o rodine a § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“).\nNavrhovateľ návrh na zvýšenie výživného podal už ako plnoletý, a to dňa 28. februára 2011, ktorým\ndňom sa začalo súdne konanie. Z dôvodu, že plnoletej osobe možno výživné priznať najskôr odo dňa\nzačatia konania, súd považoval uplatnený nárok za obdobie pred začatím súdneho konania, t. j. za\nobdobie od 20. februára 2011 do 27. februára 2011, za neopodstatnený (§ 77 ods. 1 zákona o rodine), a\npreto ho, bez skúmania, či v uvedenom období existovala zmena pomerov na strane účastníkov oproti\nposlednému rozhodnutiu o výživnom, odôvodňujúca zmenu výšky určeného výživného, zamietol.\n\n3. V ďalšom konaní sa súd zaoberal návrhom na zvýšenie výživného za nasledujúce obdobie počnúc\nod 28. februára 2011. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej\npovinnosti otca k navrhovateľovi rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 5P/247/2010-46\nz 29. novembra 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/33/2011 z 28.\napríla 2011, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zverenie v tom čase maloletého navrhovateľa do\nstriedavej starostlivosti rodičov a zrušenie výživného, ako aj bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie\nvýživného. V čase tohto posledného rozhodnutia o výživnom bol navrhovateľ študentom strednej školy\nv B.. Otec navrhovateľa bol nezamestnaný po tom, čo s ním bol dňom 30. apríla 2009 skončený\npracovný pomer pre nadbytočnosť. Bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podporu v\nnezamestnanosti nedostal. Od 1. decembra 2009 poberal peňažný príspevok za opatrovanie, ktorý mu\nbol do júna 2010 vyplácaný vo výške 192,94 eur mesačne a od júna 2010 vo výške 169,08 eur mesačne\nnaďalej. V nadväznosti na citované posledné rozhodnutie o výživnom, ktorým boli návrhy na zmenu\nvyživovacej povinnosti k navrhovateľovi zamietnuté, zostala otcovi zachovaná vyživovacia povinnosť\nvoči navrhovateľovi určená rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 8C/59/2003-323 z 19. novembra\n2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/144/2010 z 30. júna 2010 počnúc\nod 19. februára 2007 vo výške 49,79 eur mesačne. V uvedenom období od 28. februára 2011 bol\nnavrhovateľ naďalej študentom Strednej odbornej školy strojníckej v B., a to od X. septembra XXXX\ndo XX. mája XXXX, štúdium ukončil maturitnou skúškou. V tomto období mal navrhovateľ naďalej\nzvýšené výdavky spojené so štúdiom na zakupovanie základných študijných potrieb a pomôcok, náklady\nna cestovné z miesta bydliska do miesta štúdia. Mal tiež aj náklady na voľnočasové aktivity (florbal,\nfutbal, posilňovanie a s tým spojené náklady na zakupovanie iontových nápojov, vitamínov v súvislosti\nso zranením, ktoré utrpel), ako aj na základné životné potreby (stravu, bývanie, hygienické potreby,\noblečenie, obuv, základnú zdravotnú starostlivosť a pod.). V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol\nnavrhovateľ evidovaný v čase od 30. augusta 2013 do 4. decembra 2013. Dňom 5. decembra 2013 bol\nvyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nástupu do zamestnania. Otec bol rovnako,\nako v čase posledného rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 5P/247/2010-46\nz 29. novembra 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/33/2011 z 28. apríla\n2011 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to až do 2. júla 2012. V období od 1.augusta\n2010, teda aj v období spadajúcom do obdobia posledného rozhodnutia o výživnom, až do 31. decembra\n2011 bol otec na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, číslo CA2/OPHN/\nSOC/2013/37745-001 zo 17. júla 2013 uznaný za občana v hmotnej núdzi. Priznaná dávka v hmotnej\nnúdzi za celé uvedené obdobie, po ktoré bol otec uznaný za občana v hmotnej núdzi, spolu vo výške\n587,98 eur mu bola vyplatená až následne v mesiaci október 2013. Na rozdiel od pomerov otca v čase\nposledného rozhodnutia o výživnom v období mesiaca december 2011 až máj 2012 vykonával prácu\nna základe dohody o vykonaní práce z 30. novembra 2011 v znení dodatkov k uvedenej dohode z 27.\nfebruára 2012, z 26. marca 2012 a z 25. apríla 2012 pre spoločnosť N. a za uvedené obdobie dosiahol\nčistý príjem spolu vo výške 720 eur. Do 30. júna 2012 otec poberal peňažný príspevok na opatrovanie\nv sume 192,94 eur mesačne od 1. decembra 2009 do 30. júna 2010, v sume 169,08 eur mesačne od\n1. júla 2010 do 30. júna 2011 a v sume 195,27 eur mesačne od 1. júla 2011 do 30. júna 2012. Dňom\n3. júla 2012 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania\ndo spoločnosti N. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 759,20 eur v roku 2012, vo výške\n786,35 eur v roku 2013 a za obdobie od 1. januára 2014 do 30. apríla 2014 vo výške 787,07 eur.\nOd 24. marca 2015 bol otec opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zároveň od\nposledného rozhodnutia o výživnom bol otcovi priznaný invalidný dôchodok zo Slovenskej republiky na\nzáklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredie, číslo: 570 606 62230 z 10. septembra 2012, a to\npočnúc od 12. januára 2012 vo výške 12 eur mesačne, od 1. januára 2013 vo výške 12,60 eur mesačne,\nod 1. januára 2014 v sume 13 eur mesačne, od 1. januára 2015 vo výške 13,30 eur mesačne, od 1.\njanuára 2016 vo výške 13,50 eur mesačne, od 1. januára 2017 vo výške 13,80 eur a od 1. januára\n2018 vo výške 14,20 eur mesačne. Prvýkrát bol otcovi dôchodok zo Slovenskej republiky poukázaný\nza obdobie od 12. januára 2012 do 11. októbra 2012 dňa 24. septembra 2012 v úhrnnej sume 108\neur. Bol mu tiež priznaný invalidný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky od 12. januára\n2012 v sume 7.690 Kč mesačne, od 1. januára 2014 v sume 7.831 Kč mesačne, od 1. januára 2015 v\nsume 7.979 Kč mesačne, od 1. januára 2016 v sume 8.019 Kč mesačne, od 1. januára 2017 v sume\n8.252 Kč a od 1. januára 2018 v sume 8.602 Kč mesačne. Podľa oznámenia Českej správy sociálneho\nzabezpečenia bol dátum zúčtovania výplaty invalidného dôchodku z Českej republiky za obdobie do\n31. októbra 2012 v sume spolu 74.078 Kč dňa 9. novembra 2012. Matka navrhovateľa bola rovnako,\nako v čase posledného rozhodovania o výživnom, naďalej zamestnancom F., a. s. Otec i matka mali\n\nvyživovaciu povinnosť aj k synovi D., a to až do 10. júna 2014, kedy tento ukončil sústavnú prípravu na\npovolanie vysokoškolským stupňom štúdia. Ďalej mali vyživovaciu povinnosť aj k dcére B., ktorá voči\notcovi vedie konanie o zvýšenie výživného pod sp. zn. 8C/147/2005, ktoré konanie ku dňu rozhodovania\nsúdu v tomto súdnom konaní nebolo právoplatne skončené.\n4. Súd vyhodnotením preukázaných pomerov na strane navrhovateľa a jeho rodičov, dospel k záveru,\nže za obdobie od 28. februára 2011 do 2. júla 2012 zvýšenie výživného neprichádza do úvahy, a to\ni napriek tomu, že u navrhovateľa zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného nastala, keďže\nnavrhovateľ od posledného rozhodnutia o výživnom dovŕšil plnoletosť a u dospelého mladého muža\nsú výdavky na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, spoločenské a kultúrne vyžitie vyššie, než\nje tomu u maloletého, hoc dospievajúceho chlapca. Pokiaľ však išlo o otca súd v uvedenom období\nnemal preukázanú takú zmenu pomerov, na základe ktorej by mohol konštatovať záver, že je v jeho\nschopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa vyšším výživným, než v sume 49,79 eur.\n5. Otec v uvedenom časovom období od 28. februára 2011 do 2. júla 2012 bol, rovnako ako v čase\nposledného rozhodnutia o výživnom, nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a\naž do 31. decembra 2011 bol uznaný za občana v hmotnej núdzi. Na dávky v hmotnej núdzi v uvedenom\nobdobí súd neprihliadal, nakoľko tieto mu boli vyplatené až v mesiaci október 2013. Otec naďalej poberal\npeňažný príspevok na opatrovanie, a to vo výške 169,08 eur mesačne do 30. júna 2011 a od 1. júla\n2011 do 30. júna 2012 vo výške 195,27 eur mesačne. Za obdobie od 1. júla 2012 do 2. júla 2012 súd\npríjem otca preukázaný nemal v žiadnej výške. Zároveň v uvedenom období trvala aj jeho vyživovacia\npovinnosť k synovi D. a dcére B.. Zmena pomerov na strane otca nastala od 8. decembra 2011 do 31.\nmája 2012, kedy tento začal na základe dohody o vykonaní práce z 30. novembra 2011 v znení jej\ndodatkov vykonávať prácu pre spoločnosť N..Na základe tejto dohody si v období od 8. decembra 2011\ndo 31. mája 2012 zvýšil svoj príjem o sumu 120 eur mesačne. Otec tak v období od 28. februára 2011\ndo 30. júna 2011 mal príjem vo výške 169,08 eur mesačne z titulu príspevku za opatrovanie, od 1. júla\n2011 do 7. decembra 2011 príjem vo výške 195,27 eur mesačne z titulu príspevku za opatrovanie a od\n8. decembra 2011 do 31. decembra 2011 sa mu tento príjem zvýšil aj o príjem z dohody o vykonaní\npráce a od 1. januára 2012 do 31. mája 2012 mal príjem vo výške 195,27 eur mesačne z titulu príspevku\nza opatrovanie a 120 eur mesačne z titulu výkonu práce na základe dohody o vykonaní práce v znení\njej dodatkov, od 1. júna 2012 do 30. júna 2012 vo výške 195,27 eur z titulu peňažného príspevku za\nopatrovanie a od 1. júla 2012 do 2. júla 2012 jeho príjem preukázaný nebol. Táto zmena pomerov na\nstrane otca a zvýšenie jeho príjmu o sumu 120 eur mesačne z dohody o vykonaní práce za obdobie\nod 8. decembra 2011 do 31. mája 2012 však podľa názoru súdu nepredstavovala takú zmenu pomerov,\nktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na navrhovateľa nad sumu výživného vo výške 49,79 eur\nmesačne, keďže nešlo o zmenu trvalú, ale o zmenu iba prechodnú, dočasnú, nemeniacu podstatným\nspôsobom pomery otca tak, aby bolo možné konštatovať, že je v jeho schopnostiach a možnostiach\nprispievať na výživu navrhovateľa výživným vyšším.\n6. Pokiaľ aj bol otcovi s účinnosťou od 12. januára 2012 priznaný invalidný dôchodok zo Slovenskej\nrepubliky v sume 12 eur mesačne a z Českej republiky v sume 7.690 Kč mesačne, nemohol súd na\ntento dôchodok za obdobie od 12. januára 2012 do 2. júla 2012 prihliadať a hodnotiť na jeho základe\nzmenu pomerov, nakoľko tento dôchodok v uvedenom období od 12. januára 2012 do 2. júla 2012 mu\nreálne vyplatený nebol a k jeho výplate zo Slovenskej republiky v úhrnnej sume 108 eur došlo až 24.\nseptembra 2012 a dátum zúčtovania výplaty invalidného dôchodku z Českej republiky v úhrnnej výške\n74.078 Kč bol až 9. novembra 2012. Súd v ďalšom neprihliadol ani odstupné, ktoré otec dostal vo výške\npribližne 190.000 Kč, titulom skončenia pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko ho bolo\nnutné rozpočítať na nasledujúce mesiace, v ktorých bola otcovi vyplácaná aj dávka v nezamestnanosti.\nSúd neprihliadol ani na tvrdenia splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, že otec tesne pred rozvodom\nv roku 2002 vybral spoločné prostriedky, zobral zo spoločného majetku určitý majetok, nakoľko tieto\ntvrdenia s ohľadom časového obdobia, do ktorého ich splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa zaradila,\nspadali do obdobia ešte predchádzajúcich súdnych konaní o výživnom na navrhovateľa. Nešlo preto\no nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu pomerov účastníkov v danom súdnom konaní\noproti poslednému rozhodnutiu o výživnom. Súd ďalej neprihliadal ani na jej tvrdenie, že otec odpredal\nmotorové vozidlo a finančné prostriedky z jeho predaja neboli zahrnuté do masy bezpodielového\nspoluvlastníctva, a neboli ani zohľadnené v tomto konaní, ani v konaní o výživnom dcéry B.. Pokiaľ išlo\no finančné zadosťučinenie vyplatené otcovi vo výške približne 15.000 eur, ani na túto skutočnosť súd pri\nsvojom rozhodovaní neprihliadal, nakoľko uvedené finančné zadosťučinenie otec získal až v následnom\n\nobdobí po období, ktoré je predmetom tohto konania. Zo všetkých uvedených dôvodov preto nemal súd\nu otca za obdobie od 28. februára 2011 do 2. júla 2012 preukázané také pomery, na základe ktorých\nby mohol konštatovať, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na navrhovateľa vyšším\nvýživným. Návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného za obdobie od 28. februára 2011 do 2. júla 2012\nbol súd preto nútený zamietnuť.\n7. Zmenu pomerov na strane otca mal súd preukázanú až počnúc dňom 3. júla 2012, kedy sa\notec zamestnal v spoločnosti N. a zamestnaním tak získal pravidelne sa opakujúci príjem. Otec zo\nzamestnania v spoločnosti N. dosiahol v roku 2012 počnúc od 2. júla 2012 do 31. decembra 2012\npriemerný čistý mesačný príjem v sume 759,20 eur, za rok 2013 v sume 786,35 eur a za obdobie\nroku 2014 od 1. januára 2014 do 30. apríla 2014 v sume 787,07 eur. Zároveň v mesiaci september\n2012 mu bol vyplatený prvýkrát, a to 24. septembra 2012 invalidný dôchodok zo Slovenskej republiky v\núhrnnej sume 108 eur a 9. novembra 2012 mu bolo vykonané zúčtovanie výplaty invalidného dôchodku\nv Českej republike v sume spolu 74.078 Kč. Opísaná zmena pomerov na strane otca potom i podľa\nsúdu predstavovala takú zmenu, ktorá bola podstatná, zásadná a kvalifikovaná a odôvodňujúca počnúc\n3. júla 2012, t. j. dňom, kedy sa otec zamestnal, zvýšenie výživného na navrhovateľa, u ktorého mal\ntiež preukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Súd bol preto názoru, že zvýšenie\nvýživného oproti výživnému určenému na navrhovateľa v sume 49,79 eur mesačne počnúc od 3. júla\n2012 bolo odôvodnené, avšak toto zvýšenie bolo možné iba do 27. mája 2013, kedy navrhovateľ ukončil\nštúdium na strednej škole maturitnou skúškou a ďalšia príprava navrhovateľa na jeho budúce povolanie\nštúdiom na vysokej škole tvrdená, ani preukázaná nebola. Ukončenie štúdia navrhovateľa dňom 27.\nmája 2013 preto predstavovala podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, brániacu ďalšiemu\npriznaniu výživného. Zvýšenie výživného na navrhovateľa bolo preto odôvodnené iba za obdobie od 3.\njúla 2012 do 27. mája 2013. Pokiaľ išlo o samotnú sumu zvýšeného výživného, súd ustálil, že výživné v\nsume 100 eur mesačne v období od 3. júla 2012 do 27. mája 2013 zodpovedalo odôvodneným potrebám\nnavrhovateľa pri zohľadnení jeho veku, zdravotného stavu, študijných povinností, voľnočasových aktivít\na ním preukázaných mesačných výdavkov v sume 170 eur. U matky potom zohľadnil jej doterajšie\nzamestnanie vo F., a. s. a jej vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, ktorú si plnila v uvedenom\nobdobí v naturálnej forme, t. j. osobnou starostlivosťou o navrhovateľa. Zo všetkých uvedených dôvodov\nsúd otca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa za obdobie od 3. júla 2012 do 27. mája 2013 sumou\nvo výške 100 eur mesačne a vo zvyšku uplatneného nároku presahujúceho uvedenú priznanú sumu\nvýživného a presahujúce časové obdobie, za ktoré súd zvýšené výživné navrhovateľovi priznal, návrh\nnavrhovateľa zamietol.\n8. Zameškané výživné za obdobie od 3. júla 2012 do 27. mája 2013 súd vyčíslil vo výške 980,88 eur ako\nrozdiel medzi zvýšeným výživným v uvedenom období v sume 1.080,88 eur ((pomerná časť výživného\nza mesiac júl 2012 vo výške 93,67 eur (100 eur /31 dní x 29 dní) + výživné za mesiace august 2012\naž apríl 2013 vo výške 900 eur (9 x 100 eur) + pomerná časť výživného za mesiac máj 2013 vo výške\n87,21 eur (100 eur/31 dní x 27 dní)), od ktorého výživného potom odčítal sumu vo výške 100 eur, ktorú\nsumu považoval za otcom už uhradenú na výživu navrhovateľa. V ďalšom, otcom tvrdené plnenie si\nvyživovacej povinnosti, súd už preukázané nemal. Zameškané výživné, s prihliadnutím k tomu, že otcovi\nbolo na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 614/2016-31 z 1. augusta\n2017 vyplatené finančné zadosťučinenie v sume 1.500 eur, ako aj Európskym súdom pre ľudské práva\npriznaná nemajetková ujma vo výške 2.700 eur, potom súd uložil otcovi uhradiť navrhovateľovi v lehote\n3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\n9. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.\n10. Na odvolanie otca i navrhovateľa Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 30.\nseptembra 2019 sp. zn. 8Co/53/2019 nepripustil zmenu návrhu na začatie konania navrhnutého v\nodvolaní navrhovateľa z 1. októbra 2018, ktorým navrhoval uloženie povinnosti otcovi uhradiť mu sumu\n3.000 eur z titulu úspor, a ktorým žiadal vyčísliť úroky z omeškania s 8,26 % ročným úrokom, zmenil\nrozsudok okresného súdu vo výroku I. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa zo sumy\n49,79 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc od 3. júla 2012 do 29. augusta 2013, potvrdil\nrozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol (ohľadom\nobdobia od 28. februára 2011 do 2. júla 2012 a obdobia od 30. augusta 2013 do 30. novembra 2013),\nvyslovil, že ohľadom obdobia od 21. februára 2011 do 27. februára 2011 a obdobia od 1. decembra 2013\ndo 31. decembra 2013 zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý a napokon uložil povinnosť otcovi\n\nzaplatiť navrhovateľovi zameškané výživné za obdobie od 3. júla 2012 do 29. augusta 2013 spolu v\nsume 1.290 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o tom, že sa týmto mení\nrozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 8C/59/2003-323 z 19. novembra 2009 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/144/2010 z 30. júna 2010. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok\nna náhradu trov konania.\n11. Odvolací súd uviedol, že navrhovateľ (ako plnoletá osoba) sa v danej veci domáhal voči otcovi určenia\nvýživného v sume 100 eur mesačne od 20. februára 2011 a po pripustenej zmene návrhu aj sumy 150 eur\nmesačne od 1. júla 2012 do 31. decembra 2013. Navrhovateľ v odvolacom konaní žiadal pripustiť zmenu\nnávrhu (priznať sumu 3. 000 eur s úrokom z omeškania titulom tvorby úspor), ktorú odvolací súd však\nnepripustil s odôvodnením, že takýto nárok môže navrhovateľ urobiť predmetom samostatnej žaloby.\n12. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,\nnásledne dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,\na na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Prvoinštančný súd,\nporovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase\nvyhlásenia napadnutého rozhodnutia, dospel i k správnemu záveru, že v období od 28. februára 2011\ndo 2. júla 2012 aj keď došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa v súvislosti s jeho plnoletosťou\na potrebami oproti času, keď bol v čase posledného rozhodovania v období dospievania, nedošlo k\nzmene pomerov na strane otca. Jeho príjmy v tom čase boli skutočne nedostatočné a mal i vyživovaciu\npovinnosť k synovi D. navštevujúcom vysokú školu a žijúcom s ním v spoločnej domácnosti, aj keď\nmatka navrhovateľa na neho tiež prispievala určeným výživným. Pokiaľ išlo o dcéru B. odvolací súd\npoukázal na to, že vysokoškolský absolvent končí štúdium dňom vykonania záverečnej skúšky a tak\nstráca charakter nezaopatreného dieťaťa nasledujúcim dňom po ukončení štúdia na vysokej škole\nzáverečnou skúškou. Dcéra B. ukončila bakalárske štúdium dňa 2. septembra 2009 a aj keď pokračovala\nv ďalšom magisterskom štúdiu od 4. septembra 2009, toto neukončila. Z toho dôvodu bolo potrebné\nkonštatovať, že v uvedenom čase mali otec i matka navrhovateľa, okrem navrhovateľa, len jednu\nvyživovaciu povinnosť, a to k synovi D.. Aj napriek tejto skutočnosti nebolo možné konštatovať, a to\ns ohľadom na príjmy otca, že by mal možnosť prispievať na navrhovateľa vyšším výživným ako bolo\nnaposledy určené t. j. v sume 49,79 eur mesačne. Odvolací súd preto vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku\nnávrh navrhovateľa zamietol, a to ohľadom obdobia od 28. februára 2011 do 2. júla 2012 rozsudok\nokresného súdu ako vecne správny potvrdil.\n13. Pokiaľ išlo o obdobie od 3. júla 2012, aj podľa názoru odvolacieho súdu došlo k zmene pomerov\nv dôsledku veku a potrieb navrhovateľa, ktorá odôvodňovala stanovenie vyššieho výživného, než\nnaposledy určeného. V tomto smere potom okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a skutkový\nstav zistil úplne a správne. Nevyvodil však z neho i správny právny záver, pokiaľ išlo o výšku určeného\nzvýšeného výživného. S výškou určenou okresným súdom 100 eur mesačne sa odvolací súd nestotožnil.\nZa opodstatnenú považoval navrhovateľom uplatňovanú sumu 150 eur mesačne s prihliadnutím na\npotreby navrhovateľa spojené s vekom, návštevou strednej školy a mimoškolskými aktivitami ako i\nschopnosti a možnosti otca. Tieto predstavovali pracovný príjem (od júla 2012 do augusta 2013 suma\n775,07 eur) a invalidný dôchodok poberajúci zo SR (12 eur) i ČR (7.690,- Kčs po prepočte na 298,86 eur)\nčo bola celkove mesačne suma 1.074,67 eur. Čo sa týkalo vyživovacích povinností otcovi, táto vo vzťahu\nk dcére B. ubudla v r. 2009 ako už bolo konštatované vyššie a teda trvala len k synovi D. navštevujúcemu\nvysokú školu. Zhodne s okresným súdu bolo potom potrebné konštatovať, že aj matka navrhovateľa\nmala s ohľadom na vek navrhovateľa povinnosť podieľať sa na výživnom s poukazom na ust. § 62 ods. 2\nZákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,\nmožností a majetkových pomerov. S ohľadom na jej zárobkové pomery (príjem približne v sume 610\neur) a tiež vyživovaciu povinnosť k staršiemu synovi D. L., študentovi vysokej školy, by jej vyživovacia\npovinnosť k navrhovateľovi predstavovala sumu 50 eur mesačne. Odvolanie navrhovateľa v tejto časti\na to preto, že sa otcovi podstatne zmenili pomery, a teda aj príjmy a to tým, že začal pracovať a jeho\npríjem predstavoval aj invalidný dôchodok, považoval odvolací súd za dôvodné.\n14. Odvolací súd poukázal na to, že okresný súd zaviazal otca zvýšeným výživným počnúc od 3. júla\n2012 do 27. mája 2013, nakoľko do tohto času trvala vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi, kedy\nnavrhovateľ ukončil štúdium na strednej škole maturitnou skúškou a ďalšia príprava navrhovateľa na\njeho budúce povolanie štúdiom na vysokej škole tvrdená, ani preukázaná nebola. Čo sa týka obdobia\nod 28. mája 2013 do 31. decembra 2013 návrh navrhovateľa preto zamietol. Podľa názoru odvolacieho\n\nsúdu bol však návrh navrhovateľa okresným súdom zamietnutý nesprávne, pokiaľ išlo o obdobie od\n28. mája 2013 do 29. augusta 2013, nakoľko do uvedeného dňa (29. augusta 2013) trvala vyživovacia\npovinnosť otca k navrhovateľovi. Uviedol, že za ukončenie strednej školy sa síce považuje deň zloženia\nmaturitnej skúšky, ale absolvent strednej školy má nárok na riadne prázdniny, t. j. do 31. augusta. Potom\nod 1. septembra sa môže do 7 dní evidovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Z obsahu spisu\n(č. l. 85 spisu) vyplynulo, že navrhovateľ bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie až od 30. augusta\n2013. Odvolací súd preto odvolaniu navrhovateľa sčasti vyhovel a rozsudok okresného súdu vo výroku\nI. zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa zo sumy 150 eur mesačne počnúc\nod 3. júla 2012 do 29. augusta 2013 a vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol,\na to ohľadom obdobia od 30. augusta 2013 do 30. novembra 2013 ako vecne správny potvrdil. Ohľadom\nobdobia od 21. februára 2011 do 27. februára 2011 a obdobia od 1. decembra 2013 do 31. decembra\n2013 zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko nebol napadnutý odvolaním.\n15. Odvolací súd v ďalšom uviedol, že v tejto veci súd určoval výživné s počiatkom od 28. februára 2011,\na preto nebolo možné prihliadať na odstupné vyplatené otcovi v r. 2009. Argumentáciu navrhovateľa, že\notcova vyživovacia povinnosť trvala do 30. novembra 2013, nakoľko po ukončení školy bol evidovaný\nna úrade práce, bez nároku na podporu alebo na dávku v hmotnej núdzi, odvolací súd nepovažoval\nza dôvodnú. K započítaniu sumy 100 eur zo zameškaného výživného uviedol, že okresný súd v tomto\nsmere správne vychádzal z jednoznačného vyjadrenia matky navrhovateľa, ktorá uviedla, že: „Otec na\nďalšieho syna L. výživné neplatí, dal mu nejakých 100 eur, hoci teraz syn ide maturovať a otec to dobre\nvie“.\n16. K námietke otca voči postupu súdu, ktorým mal porušiť zásadu rovnosti strán tým, že „len čo vyslovil\nsvoj predbežný právny názor na pojednávaní dňa 13. decembra 2016, že počas doby čo bol v hmotnej\nnúdzi mu výživné zvýšiť nemôže, na čo zástupkyňa navrhovateľa požiadala o zvýšenie výživného na\nsumu 150 eur mesačne bez riadneho zdôvodnenia, pričom sudkyňa ju vyzvala, aby návrh napísala\npísomne; na pojednávaní dňa 16. decembra 2016 sudkyňa vyzvala zástupkyňu navrhovateľa na\ndoplnenie návrhu z č. l. 247 spisu, následne bolo pojednávanie prerušené a po sudkyňou vyhotovených\nkópiách návrhov mu tieto boli odovzdané s tým, aby sa k týmto vyjadril“, odvolací súd uviedol, že\nrovnaké dôvody uviedol otec už v odvolaní proti rozsudku okresného súdu v prvom podaní (č. k.\n10C/38/2011-271 zo 16. decembra 2016). Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 8Co/354/2017-344 z\n28. decembra 2017, ktorým rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, potom\npoukázal na to, že zmena žaloby, ktorou je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje\niné právo (§ 140 ods. 1 CSP) je dispozičný procesný úkon strany. Z obsahu spisu bolo nepochybné,\nže splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní predniesla zmenu návrhu, ktorým žiadala\notca zaviazať prispievať výživným v sume 150 eur mesačne za obdobie, kedy bol tento zamestnaný\n(č. l. 293 spisu) a ktorý následne upresnila v tom, že ide o obdobie od 1. júla 2012 do 31. decembra\n2013 (č. l. 267 spisu). Procesné úkony môžu mať formu podania (§ 123 a nasl. CSP) alebo môžu byť\nurobené ako prednes strany na pojednávaní (§ 181 CSP). Zákon však výslovne predpokladá (§ 142\nods. 1 CSP), že strana môže zmenu navrhnúť aj na pojednávaní, t. j. formou ústneho prednesu. Vtedy\nbude zmena žaloby súčasťou zápisnice (§ 99 CSP), ak sa robí, alebo zvukového záznamu (§ 98 CSP).\nVzhľadom na uvedené, odvolací súd vo vyššie uvedenom postupe, keď súd požadoval aj písomné\npodanie zmeny návrhu (zrejme s poukazom na ust. § 125 ods. 1 CSP o urobení podania písomne\nv listinnej podobe), pochybenie nevidel. Za nedôvodné, odvolací súd považoval i poukazovanie otca\nna to, že rozsudok okresného súdu je nejasný, nepreskúmateľný a nezrozumiteľný v bodoch I. až IV.\nNaopak, rozsudok okresného súdu, i podľa odvolacieho súdu spĺňa všetky náležitosti uvedené v ust. §\n220 CSP, pričom i zreteľne, presvedčivo, vyčerpávajúco vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov\nsúd dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu, pričom sa vyporiadava so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie veci podstatné a právne významné. Pokiaľ otec v odvolaní\nnavrhol vypočuť navrhovateľa a jeho matku vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti z jeho strany,\nodvolací súd sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý podľa neho takéto návrhy opodstatnene\nzamietol (č. l. 520 spisu). Tiež nepovažoval za dôvodnú námietku otca ohľadom toho, že neboli zisťované\npomery na strane matky navrhovateľa. Tieto, podľa odvolacieho súdu, riadne vyplývali z obsahu spisu\nako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ otec poukazoval na to, že výživné má zaplatené i\npreplatené, aj odvolací súd bol názoru, že za doterajšieho skutkového stavu nebolo preukázané, že za\nuvedené časové obdobie otec navrhovateľovi uhradil výživné aspoň v čiastočnej výške, pričom bolo na\nňom, aby toto svoje tvrdenie preukázal. Ako už bolo konštatované, matka navrhovateľa v tomto smere\npotvrdila len platbu v sume 100 eur.\n\n17. Vzhľadom na určenie výživného za čas od 3. júla 2012 do 29. augusta 2013 sumou 150 eur mesačne,\nvznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 1.290 eur. K výpočtu nedoplatku odvolací súd dospel\nnasledovne: za čas od 3. júla 2012 do 31.júla 2012 - 93,74 eur (100,21 eur /rozdiel medzi výživným\nurčeným súdnym rozhodnutím - 150 eur a doposiaľ určeným výživným - 49,79 eur / : 31 dní x 29 dní\n= 93,744 eur zaokrúhlene 93,74 eur), za čas od 8/2012 do 7/2013 - 1.202,52 eur (za 12 mesiacov\nx 100,21 eur), za čas od 1. augusta 2013 do 29. augusta 2013 - 93,74 eur (100,21 eur : 31 dní x\n297 dní = 93,744 eur zaokrúhlene 93,74 eur). Z celkovej sumy 1.390 eur potom odpočítal zhodne s\nokresným súdom uvádzanú sumu 100 eur (v nadväznosti na nepochybné vyjadrenie splnomocnenej\nzástupkyne navrhovateľa). Čo sa týkalo povinnosti otca zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 3.\njúla 2012 do 29. augusta 2013 spolu v sume 1.290 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,\nodvolací súd poukázal na ust. § 232 ods. 3 vety prvej CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni\na plynie od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ druhá veta citovaného ustanovenia umožňuje určiť dlhšiu\nlehotu, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu ktorý s ohľadom na výšku finančných\nzadosťučinení v súdnom konaní v dôsledku prieťahov vyplatenú otcovi, považoval túto za také majetkové\npomery, ktoré mu umožňovali vyplatiť zameškané výživné jednorazovo.\n18. Záverom odvolací súd konštatoval, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného\nsúdu Čadca č. k. 8C/59/2003-323 z 19. novembra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 7Co/144/2010 z 30. júna 2010. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok okresného súdu sčasti\nzmenil a sčasti potvrdil, okrem odvolacích trov, rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania, a to\npodľa § 52, § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu\nnepriznal.\n19. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodil z ustanovenia §\n420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť vec\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Za právnu otázku, ktorá nebola v doterajšej rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu vyriešená považoval otázku, „či v prípadoch určenia výživného na plnoletých, môže\nsúd zvýšiť výživné na základe zmenového návrhu uskutočneného v priebehu súdneho konania aj spätne\npred pripustením tejto zmeny“. V tomto smere uviedol, že navrhovateľ, ktorý dňa 19. februára 2011\ndosiahol plnoletosť, sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 28. februára 2011 domáhal voči otcovi\nurčenia výživného v sume 100 eur mesačne počnúc od 20. februára 2011. Následne splnomocnená\nzástupkyňa navrhovateľa (matka), návrhom zo 16. decembra 2016 podala návrh o zvýšenie výživného\nna navrhovateľa v období od 1. júla 2012 do 31. decembra 2013 v sume 150 eur. Okresný súd uznesením\nzo 16. decembra 2016 pripustil zmenu návrhu v časti návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od\n1. júla 2012 do 31. decembra 2013 vo výške 150 eur. Následne 16. decembra 2016 vydal rozsudok,\nktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa zo sumy 49,49 eur na sumu 100 eur od 2. júla\n2012 do 27. mája 2013 a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň zameškané výživné povolil otcovi splácať\nv stanovených splátkach. Krajský súd v Žiline uznesením z 28. decembra 2017 č. k. 8Co/345/2017-344\nrozsudok okresného súdu zrušil vo výrokoch I., III., IV. a V. a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie\na vo výroku II. v časti rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu a v časti zostal rozsudok nedotknutý.\nOkresný súd v poradí druhým rozsudkom z 29. júna 2018 č. k. 10C/38/2011-531 zvýšil vyživovaciu\npovinnosť otca zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne počnúc od 3. júla 2012 do\n27. mája 2013 a vo zvyšku návrh zamietol. Vyslovil, že sa týmto mení rozsudok okresného súdu z\n19. novembra 2009 v spojení s rozsudkom krajského súdu z 30. júna 2010. Zameškané výživné za\nobdobie od 3. júla 2012 do 27. mája 2013 spolu vo výške 980,88 eur uložil otcovi zaplatiť do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Žiline v poradí druhým rozsudkom z 30. septembra 2019 č. k.\n8Co/53/2019-642 nepripustil zmenu návrhu na začatie konania navrhnutého v odvolaní navrhovateľa z\n1. októbra 2018, ktorým navrhoval uloženie povinnosti otcovi uhradiť mu sumu 3 000 eur z titulu úspor,\na ktorým žiadal vyčísliť úroky z omeškania s 8,26 % ročným úrokom, zmenil rozsudok okresného súdu\nvo výroku I. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa zo sumy 49,79 eur mesačne na\nsumu 150 eur mesačne, počnúc od 3. júla 2012 do 29. augusta 2013, potvrdil rozsudok okresného súdu\nvo výroku II., ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol (ohľadom obdobia od 28. februára 2011\ndo 2. júla 2012 a obdobia od 30. augusta 2013 do 30. novembra 2013), vyslovil, že ohľadom obdobia\nod 21. februára 2011 do 27. februára 2011 a obdobia od 1. decembra 2013 do 31. decembra 2013\nzostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý a napokon uložil povinnosť otcovi zaplatiť navrhovateľovi\nzameškané výživné za obdobie od 3. júla 2012 do 29. augusta 2013 spolu v sume 1.290 eur do 3\ndní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že sa týmto mení rozsudok Okresného súdu\n\nČadca č. k. 8C/59/2003-323 z 19. novembra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.\nzn. 7Co/144/2010 z 30. júna 2010. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n20. Dovolateľ namietal, že odvolací súd v rozpore so zásadou „iura novit curia“ rozhodol o návrhu v\nrozpore s § 65 ods. 1, § 77 ods. 1 druhá veta a § 78 ods. 1 zákona o rodine. Odvolací súd mal podľa neho\npostupovať rovnako ako súd prvej inštancie a návrhu na výživné v sume 150 eur zo 16. decembra 2016\nspätne od 1. júla 2012 do 31. decembra 2013 nemal vyhovieť. Odvolací súd rozhodol o výživnom v sume\n150 eur počnúc od 3. júla 2012 do 29. augusta 2013, pričom tak konal v rozpore s § 77 ods. 1 zákona o\nrodine, keď plnoletej osobe priznal výživné vo výške 150 eur za obdobie ešte predchádzajúce podaniu\nnávrhu na výživné v sume 150 eur, t. j. ešte pred začatím konania o tomto návrhu zo 16. decembra\n2016. Je zrejmé, že odvolací súd rozhodoval o návrhu v sume 150 eur od 1. júla 2012 do 31. decembra\n2013, hoci tento bol podaný až 16. decembra 2016. Navrhovateľ totiž svoj pôvodný návrh na zvýšenie\nvýživného v sume 100 eur zmenil dňa 16. decembra 2016 na sumu 150 eur. Túto zmenu návrhu je\npotrebné posudzovať ku dňu, kedy sa konanie o takejto zmene začalo, t. j. k okamihu pripustenia tejto\nzmeny na pojednávaní uskutočnenom 16. decembra 2016. Ak teda odvolací súd priznal navrhovateľovi\nvýživné v rozdielovej sume 50 eur (rozdiel medzi pôvodným a zmenovým návrhom) za obdobie od 1.\njúla 2012 do 31. decembra 2013 priznal spätné výživné na plnoleté dieťa - navyše za obdobie 4 a pol\nroka spätne, čo nie je za žiadnych okolností možné ani v prípade maloletého dieťaťa. Na rozdiel od\nmaloletých detí, konanie o určenie výživného na plnoleté dieťa je výlučne návrhovým konaním.\n21. Za porušenie práva na spravodlivý proces, a teda za dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f/ CSP, dovolateľ označil skutočnosť, že súdy vo veci rozhodli bez vypočutia navrhovateľa, ako\naj to že nevyhoveli jeho návrhu na vypočutie matky a samotného navrhovateľa vo vzťahu k plneniu si\nvyživovacej povinnosti otca.\n22. Navrhovateľ navrhol dovolanie otca odmietnuť, pričom mal za to, že postupom súdov síce došlo k\nzásahu do práva, avšak nie otca, ale navrhovateľa, a to najmä tým, že nerozhodol o povinnosti otca\npodieľať sa na tvorbe úspor.\n23. Otec podaním z 1. marca 2020 doplnil (v lehote na podanie dovolania) svoje dovolanie, v ktorom\nvytýkal súdom nezákonnosť ich rozhodnutí. Hoci dovolateľ svoje dovolanie doplnil v lehote na podanie\ntohto mimoriadneho opravného prostriedku, neurobil tak spôsobom podľa § 429 CSP, kedy toto\ndoplnenie dovolania nebolo spísané advokátom, pričom dovolateľ sám nemal právnické vzdelanie.\nZ vyššie uvedených dôvodov, potom samotné doplnenie dovolania z 1. marca 2020 (nespísané a\nnepodpísané advokátom) nespĺňalo náležitosti dovolania vyžadované v § 428 CSP, a preto dovolací súd\nna toto podanie pri svojom ďalšom rozhodovaní neprihliadol.\n24. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa s u´cˇinnostˇou od 1. júla 2016 vzťahuje\nzákon cˇ. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporovy´ poriadok (ďalej len „CMP“). V zmysle § 2 ods. 1 CMP\nsa na konania podľa tohto zákona použijú´ ustanovenia Civilne´ho sporove´ho poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n25. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená\nosoba zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie treba zamietnuť.\n26. Dovolací súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane (vidˇ napríklad rozhodnutia\nsp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014) uviedol, zˇe právo na súdnu\nochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha\nurčitým obmedzeniam. Toto právo, su´cˇastˇou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom\nsúde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní\nzaručuje len vtedy, ak su´ splnene´ všetky procesne´ podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia´ konania pred civilným súdom, vrátane\ndovolacieho konania (m. m. I. U´S 4/2011). Otázka posúdenia, cˇi su´ alebo nie su´ splnene´ podmienky,\nza ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patri´ do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr.\nrozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n\n27. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n28. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n29. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n30. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n31. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak,\nže sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo\nnečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca\nstrane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní\n(porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem\nnemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.\n„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie\nsúdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n32. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za\nprávnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.\n33. Otec prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP vyvodzoval z toho, že súdy vo veci rozhodli\nbez jeho vypočutia, ako aj z toho, že nevyhoveli jeho návrhu na vypočutie matky (k okolnostiam jej\nmajetkových pomerov) a samotného navrhovateľa vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti otca\nvoči nemu (napr. k zisteniu akú čiastku dňa 4. novembra 2011 navrhovateľ previedol na svoju matku,\nči mu otec poskytol iba raz sumu 100 eur a inak mu na výživu neprispieval a pod.), a k jeho motivácii\npožadovať od neho výživné po piatich rokoch. Dovolateľ v podstate týmto namietal nedostatky v procese\ndokazovania, keď súdy nižšej inštancie nedoplnili dokazovanie, resp. nevykonali ním navrhnuté dôkazy,\ntvrdeniami o nezohľadnení príjmu matky naznačoval, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na\nnedostatočne zistenom skutkovom stave.\n34. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebne´ na\nrozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh tyká, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť\nto, cˇi a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu su´ potrebne´ a akým spôsobom sa zabezpečí\ndôkaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán sporu na\nvykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhovane´ dôkazy. Posúdenie návrhu na\nvykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonane\n´, je vecou súdu, a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal\nvšetky navrhovane´ dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno\nto považovať za procesnú vadu konania znemozˇnˇuju´cu realizáciu procesných oprávnení strán sporu\n\n(vidˇ R 125/1999). V súvislosti s námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a zˇe z\ntohto dôvodu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov, najvyšší súd uzˇ podľa predchádzajúcej\núpravy (§ 237 ods. 1 pi´sm. f/ O. s . p.) dospel k záveru, zˇe uvedene´ nebolo dôvodom znemozˇnˇuju\n´cim realizáciu procesných oprávnení strán sporu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a napríklad\nrozhodnutia dovolacieho su´du sp. zn. 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016,\n2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012). Nová právna úprava na podstate\nuvedeného nič nezmenila. Rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané patrí výlučne súdu, a\nnie stranám sporu. Pokiaľ konajúce súdy na to, aby ustálili skutkový stav, ktorý im umožňuje meritórne\nrozhodnúť, vykonajú iba časť navrhnutých dôkazov, konajú v rámci svojich kompetencií, pričom rozsah\nvykonaného dokazovania nie je závislý od vôle strán sporu.\n35. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania\nv zmysle § 420 písm. f/ CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017 a\nnedospel k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.\n36. Napokon povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná\ndôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n(u k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016 sp. zn.\n1Cdo/8/2016, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2017). Nevykonanie dôkazu výsluchom\nstrany nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom (Zo súdnej praxe č. 26/2000).\nHodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie strán sporu, čo nie je porušením práva na súdnu ochranu\nani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. V danej veci bolo preto plne na zvážení\nkonajúcich súdov, či bolo vypočutie navrhovateľa nevyhnutné (pozri Martinie v. Francúzsko [GC], no.\n58675/00, § 44, ECHR 2006-VI). Otec mal v konaní zachovanú možnosť sa písomne vyjadrovať k veci,\npodávať písomné stanoviská i k argumentom protistrany, čo aj urobil.\n37. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že zo strany otca nebol preukázaný nesprávny procesný\npostup súdu, ktorým by bol vylúčený z uskutočňovania jemu patriacich procesných práv v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n38. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa\nktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n39. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. 1. 1993 s pôvodným\nnázvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období\njudikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý\nprávny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne\nnadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu\nspočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených\notázok zásadného právneho významu, do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle §\n421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou\nneprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk\nvydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere\nrozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o\nrozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára\n2018 sp. zn. 6Cdo/29/2017, prijatý ako judikát R 71/2018).\n\n40. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,\numožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods.\n1 písm. c/ CSP).\n41. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom).\n42. Dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom uvedeným v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vymedzil právnu\notázku „či v prípadoch určenia výživného na plnoletých, môže súd zvýšiť výživné na základe zmeneného\nnávrhu uskutočneného v priebehu súdneho konania aj spätne pred pripustením tejto zmeny?“. Podľa\ndovolateľa mal odvolací súd postupovať rovnako ako súd prvej inštancie a návrhu na výživné v sume\n150 eur zo 16. decembra 2016 spätne od 1. júla 2012 do 31. decembra 2013 nemal vyhovieť. Podľa\nneho odvolací súd rozhodol o výživnom v sume 150 eur počnúc od 3. júla 2012 do 29. augusta 2013,\npričom tak konal v rozpore s § 77 ods. 1 zákona o rodine, keď plnoletej osobe priznal výživné vo\nvýške 150 eur za obdobie ešte predchádzajúce podaniu návrhu na výživné v sume 150 eur, t. j. ešte\npred začatím konania o tomto návrhu zo 16. decembra 2016. Odvolací súd tak rozhodoval o návrhu\nv sume 150 eur od 1. júla 2012 do 31. decembra 2013, hoci tento bol podaný až 16. decembra\n2016. Navrhovateľ totiž svoj pôvodný návrh na zvýšenie výživného v sume 100 eur zmenil dňa 16.\ndecembra 2016 na sumu 150 eur. Ak potom odvolací súd priznal navrhovateľovi výživné v rozdielovej\nsume 50 eur (rozdiel medzi pôvodným a zmenovým návrhom) za obdobie od 1. júla 2012 do 31.\ndecembra 2013 priznal spätné výživné na plnoleté dieťa - navyše za obdobie 4 a pol roka spätne.\nPodľa právneho názoru dovolacieho súdu dovolateľ takto spôsobom dostatočne určitým nastolil právnu\n(procesnoprávnu) otázku, ktorá nebola vyslovene riešená dovolacím súdom. Po tomto závere pristúpil k\nposúdeniu dôvodnosti dovolateľom podaného dovolania teda, či napadnutý rozsudok skutočne spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n43. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo keď síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo\nkeď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n44. Podstatou právnej otázky, ktorú vymedzil dovolateľ bolo posúdenie, či v konaní o určenie výživného\nna plnoletú osobu mohol odvolací súd priznať zvýšenie výživného v sume 150 eur požadované na\npodklade zmeneného návrhu zo 16. decembra 2016 aj za obdobie spred podania návrhu na zmenu\nnávrhu.\n45. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho\nvšak priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie\nna dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\n46. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno\nzmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného\nmožné len na návrh.\n\n47. Podľa § 40 zákona č. 161/2015 Z. z. C. m. p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac,\nnež čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.\n48. Podľa § 157 C. m. p. rozsudok vo veciach výživného plnoletých osôb možno na návrh zmeniť alebo\nzrušiť, ak sa zmenia pomery.\n49. V danej veci sa navrhovateľ (ako plnoletá osoba) domáhal voči otcovi určenia výživného v sume 100\neur mesačne od 20. februára 2011 a po pripustenej zmene návrhu aj sumy 150 eur mesačne od 1. júla\n2012 do 31. decembra 2013. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku I. tak, že zvýšil\nvyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne,\npočnúc od 3. júla 2012 do 29. augusta 2013. Odvolací súd teda priznal navrhovateľovi výživné v sume\n150 eur mesačne za obdobie (od 3. júla 2012 do 29. augusta 2013) spred podania návrhu na zmenu\nnávrhu, ktorý navrhovateľ podal na súd až 16. decembra 2016. Podľa dovolateľa tak odvolací súd konal\nv rozpore s § 77 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého (ak išlo o plnoletú osobu) bolo možné výživné\nv sume 150 eur priznať len odo dňa začatia súdneho konania, v danom prípade od podania návrhu na\nzmenu návrhu, t. j. od 16. decembra 2016.\n50. K tomuto dovolací súd uvádza, že ak je navrhovateľom plnoletá osoba, ktorá žiada výživné\npre seba, teda predmetom konania je výživné pre plnoletú osobu, aplikujú sa pri všetkých druhoch\nvyživovacích povinností ustanovenia § 154 až 157 C. m. p. (tzv. konanie vo veciach výživného\nplnoletých osôb). Konanie o zmene rozsudku o výživnom je potom návrhové konanie. Právna úprava\nvychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku\nuplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez\npotreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene\nprávoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného\nrozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú\nrozhodujúce pre určenie výživného. Civilný mimosporový poriadok neustanovuje, aké dlhé obdobie by\nmalo prejsť od právoplatnosti pôvodného rozsudku, aby súd mohol zmeniť tento právoplatný rozsudok\nna to, keďže táto skutočnosť je pre naplnenie predpokladov pre zmenu rozsudku podľa § 157 C. m. p. v\nzásade irelevantná. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného\nrozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Ak súd vyhovie\nnávrhu na zmenu rozsudku podľa § 157 C. m. p., musí vo výroku rozsudku vyjadriť, že ide o zmenu\npôvodného rozsudku. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane oprávneného\n(jeho odôvodnené potreby), ako aj zmenu pomerov na strane povinného (jeho schopnosti, možnosti\na majetkové pomery). Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom \"zmena pomerov\" rozumie len\nzmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých\nskutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.\n51. Súd môže právo na výživné plnoletému oprávnenému priznať najskôr odo dňa začatia súdneho\nkonania, nie spätne. Podľa právnej úpravy § 24 C. m. p. je konanie začaté dňom, kedy súdu došiel návrh\nna jeho začatie alebo kedy bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. V\nprípade podania návrhu sa za deň začatia konania jednoznačne považuje až deň, keď bol návrh súdu\ndoručený. V danej veci bol návrh na určenie výživného doručený súdu dňa 28. februára 2011.\n52. V prípade konaní začínajúcich sa len na návrh to znamená, že ak navrhovateľ tvrdí, že podmienky\nna určenie vyživovacej povinnosti existovali už pred doručením návrhu na súd, tieto podmienky sa\nposudzujú ku dňu začatia konania. Znenie \"len odo dňa začatia konania\" znamená, že výživné nemožno\npriznať od skoršieho dátumu, nie je však vylúčené priznať ho od neskoršieho termínu, ako je dátum\nzačatia konania. Pokiaľ by navrhovateľ žiadal výživné od neskoršieho termínu, ako je deň začatia\nkonania, súd bude skúmať, či podmienky na priznanie výživného už boli splnené v čase rozhodovania\nsúdu, inak žalobu ako predčasne podanú zamietne. Ak súd zistí, že podmienky na priznanie výživného\nsú splnené k neskoršiemu časovému okamihu, než bol navrhovaný, výživné prizná od tohto neskoršieho\ntermínu a vo zvyšku návrh zamietne (rovnako v prípade, ak navrhovateľ žiadal výživné aj za čas pred\nzačatím konania), keďže súd sa musí vysporiadať s celým predmetom konania, ktorým je viazaný.\n53. Petit návrhu má obsahovať určenie sumy mesačného výživného, ktorú oprávnený žiada priznať s\nnávrhom splatnosti jednotlivých splátok, spôsob platenia, prípadne určenie dňa, od ktorého žiada výživné\npriznať, ak to má byť neskorší deň, než je deň vykonateľnosti rozhodnutia. Súd je v zásade viazaný\n\nnávrhom, čo znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa navrhovateľ domáha. Nesmie\nísť nad rámec petitu (tzv. zásada \"ne ultra petitum\"). Prvá výnimka z tejto zásady zakotvenej v § 216 ods.\n1 CSP je upravená v § 216 ods. 2 CSP a ďalšiu výnimku pre oblasť mimosporových konaní upravuje\n§ 40 C. m. p. Súd teda môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj v\nprípade, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu (pozri § 23 ods. 2 C. m. p.). Ide o prejav princípu oficiality\na princípu materiálnej pravdy, ktoré sa uplatňujú v mimosporových konaniach.\n54. V posudzovanej veci navrhovateľ na pojednávaní konanom 16. decembra 2016 žiadal, aby súd\nrozhodol o zvýšení výživného v období od 1. júla 2012 do 31. decembra 2013 na sumu 150 eur mesačne.\nSúd predmetný návrh vyhodnotil ako návrh na zmenu pôvodného rozsudočného návrhu a uznesením ho\nna predmetnom pojednávaní pripustil. Zmena návrhu sa v danom prípade týkala nielen výšky výživného\n(zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne), ale i obdobia, za ktoré malo byť poskytované (z\nobdobia od 20. februára 2011 na obdobie od 1. júla 2012 do 31. decembra 2013). Navrhovaná zmena\nobdobia, za ktoré navrhovateľ požadoval výživné v sume 150 eur mesačne, teda naďalej spadala do\nobdobia po začatí samotného konania. Ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o rodine zreteľne konštatuje,\nže výživné na plnoleté dieťa možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Keďže súdom\npripustená zmena návrhu (na zvýšenie výživného na sumu 150 eur mesačne) sa týkala obdobia po\nzačatí súdneho konania (toto začalo dňom 28. februára 2011), odvolací súd nepostupoval v rozpore\ns ustanovením § 77 ods. 1 zákona o rodine, keď navrhovateľovi priznal takto zvýšené výživné aj za\nobdobie, ktoré predchádzalo podaniu samotného návrhu na takúto zmenu. Uvedené totiž nič nemenilo\nna skutočnosti, že samotný návrh na určenie výživného bol podaný už 28. februára 2011, ktorý potom\njediný dátum bol podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine smerodajný pre začiatok priznania výživného. Ak\nteda odvolací súd zmenou napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie priznal výživné navrhovateľovi v\nsume 150 eur mesačne za obdobie od 1. júla 2012 do 31. decembra 2013, toto nepochybne priznal za\nobdobie po začatí súdneho konania, ktoré ako už bolo uvedené, začalo doručením samotného návrhu\nna určenie výživného súdu dňom 28. februára 2011. V danom prípade sa konanie o určenie vyživovacej\npovinnosti na plnoletú osobu nezačalo až zmenou návrhu, ale podaním samotného návrhu (zmena sa\nv danom prípade potom týkala iba výšky výživného a obdobia, za ktoré bolo požadované, odvíjajúceho\nsa od zmeny pomerov, a ktoré obdobie iba nesmelo predchádzať obdobiu pred začatím samotného\nkonania - čo v danom prípade splnené bolo). Pokiaľ išlo o samotnú výšku požadovaného výživného\n(zmenenú zo sumy 100 eur na sumu 150 eur), touto rovnako nebol súd pri svojom rozhodovaní viazaný s\npoukazom na ustanovenie 40 C. m .p. K dovolateľom nastolenej právnej otázky preto možno uviesť, že v\nkonaní o určenie výživného na plnoletú osobu, môže súd zvýšiť výživné na základe zmeneného návrhu\nuskutočneného v priebehu súdneho konania aj spätne za obdobie pred podaním návrhu na zmenu,\nak časové obdobie, ktorého sa zvýšenie výživného týkalo, spadalo do obdobia po podaní samotného\nnávrhu na začatie konania.\n55. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje, že hoci dovolateľ vymedzil\ndovolaciu právnu otázku (ohľadne možnosti priznania výživného na plnoletú osobu aj za obdobie\npredchádzajúce podaniu návrhu na zmenu pôvodného návrhu) v súlade s § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,\nz dôvodu ktorého bolo v tejto otázke jeho dovolanie procesne prípustné, jej vyriešenie odvolacím\nsúdom bolo správne, a preto dovolaniu nebolo možné vyhovieť. Najvyšší súd preto dovolanie otca ako\nnedôvodné zamietol podľa § 448 CSP.\n56. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 52 C. m. p. tak, zˇe žiaden\nz u´cˇastni´kov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n57. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/53/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}