{"guid": "9446404d-d8e0-44e0-be43-ecc35092d4a5:10faf7d1-1aef-4033-b68a-f9d82283971b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2", "spisova_znacka": "4Obdo/95/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/95/2018 z 29. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2020, sp. zn. 4Obdo/95/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2", "identifikacne_cislo": "5117202951", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Priecelová", "sudca_id": 429, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-priecelova-429", "datum_vydania": "2020-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 292/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:39f74544-c695-47b1-98f4-e6095b6b2d6e", "datum": "2022-06-29", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251", "nazov": "zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656", "nazov": "zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/656-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/10faf7d1-1aef-4033-b68a-f9d82283971b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2/text", "citacie_n": 14, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/95/2018\n5117202951\n29. 04. 2020\nJUDr. Alena Priecelová\nECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Plachtince Power, s. r. o., so sídlom Kameničany\n200, IČO: 45 713 316, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova\n11, Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri\nRajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému advokátskou kanceláriou AKMG, s. r. o., so\nsídlom Dolná 6A, Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, o zaplatenie 52.160,52 Eur, vedenom na Okresnom\nsúde Žilina pod sp. zn. 18Cb/26/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.\nk. 13Cob/48/2018-528 z 19. septembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/48/2018-528 z 19.\nseptembra 2018 a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 18Cb/26/2017-334 zo dňa 23. novembra 2017\nzrušuje a vec vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“ v príslušnom gramatickom\ntvare) rozsudkom č .k. 18Cb/26/2017-334 zo dňa 23. novembra 2017 žalovanému uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 52.160,52 Eur a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v\nrozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj „ÚRSO“\nalebo „Úrad“ v príslušnom gramatickom tvare) vydal Vyhlášku č. 221/2013 Z. z. (ďalej aj „Vyhláška“\nv príslušnom gramatickom tvare), ktorou bola s účinnosťou od 1. januára 2014 zavedená platba za\nprístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent), ktorú boli povinní platiť všetci výrobcovia elektriny\nbez ohľadu na to, či prístup do distribučnej sústavy využívajú alebo nie, resp. bez ohľadu na to, či\nuzatvorili so žalovaným zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy alebo nie. Výšku platby za prístup do\ndistribučnej sústavy určoval ÚRSO cenovým rozhodnutím z hodnoty 12-mesačnej rezervovanej kapacity,\npričom takéto rozhodnutie vydával Úrad pre každý kalendárny rok.\n2.1. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom\ntvare) č. k. PL. ÚS 17/2014-132 z 22. júna 2016 publikovaným v Zbierke zákonov 21. júla 2016 ústavný\nsúd vyslovil, že ustanovenie § 26 ods. 23 Vyhlášky v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny\nnemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej\nsústavy a distribúcii elektriny“ nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a/ v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods.\n2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“ v príslušnom gramatickom\ntvare“). V predmetnom náleze ústavný súd skonštatoval, že povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité\nplatby za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 zákona\nč. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej aj „zákon č. 251/2012 Z. z.“) na základe uzatvorenej zmluvy o\nprístupe a do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Zároveň podľa ústavného\nsúdu povinnosť výrobcov elektriny uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v\nprípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do\nregionálnej distribučnej sústavy, ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone\n\nč. 251/2012 Z. z., čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec\nzákonného splnomocnenia pre ÚRSO v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za\nprístup do distribučných sústav. Uvedený nález podľa názoru okresného súdu potvrdil, že kto nemal\nuzatvorenú zmluvu o prístupe, nemal povinnosť uhrádzať platbu za prístup.\n2.2. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že účinky uvedeného nálezu pôsobia spätne (t. j. ‚ex tunc'),\npričom vychádzal zo zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/06, v\nktorom ústavný súd skonštatoval, že „hmotnoprávne účinky nálezu ústavného súdu nastávajú pre\nvšetkých účastníkov konania ex tunc.“ Okresný súd nárok žalobcu právne posúdil ako nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď mal za preukázané,\nže žalovaný vystavoval žalobcovi mesačné faktúry na základe ustanovení Vyhlášky, ktoré žalobca\nuhradil napriek tomu, že so žalovaným nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe. Žalobca nemal povinnosť\nžalovaným fakturovaný poplatok platiť, keďže jeho povinnosť z ničoho nevyplýva, nakoľko platbu za tzv.\nG-komponent možno požadovať len na zmluvnom základe a v zmysle nálezu ústavného súdu nemôže\ndanú povinnosť uložiť žalobcovi ani Vyhláška.\n2.3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že medzi žalobcom a\nžalovaným bola uzatvorená len zmluva o pripojení, ktorej predmetom bolo výlučne pripojenie žalobcovho\nzariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy žalovaného, a nie aj dohoda o prístupe žalobcu\ndo distribučnej sústavy žalovaného, ktorá je možná len na základe zmluvy o prístupe do distribučnej\nsústavy a distribúcii elektriny, ktorú predpokladal aj zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike účinný v čase\nuzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj „zákon č. 656/2004 Z. z.“). Zmluvu o dodávke a\ndistribúcii elektriny uzatvoril žalobca len s tretím subjektom odlišným od žalovaného a teda nepreukazuje\nexistenciu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu.\n2.4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že zmluva o pripojení predstavuje\nzároveň aj zmluvu o prístupe, pretože nemá dané náležitosti a z ničoho nevyplynula vôľa žalobcu zmluvu\no prístupe uzavrieť. Zmluva predstavuje dvojstranný právny úkon, pričom v danom prípade vôľa žalobcu\nabsentuje. Poukázal pritom aj na znenie ustanovenia § 26 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z.,\nz ktorého je zrejmý rozdiel medzi zmluvou o pripojení a zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a\ndistribúcii elektriny. Kým zmluva o pripojení zaväzuje žalovaného prepraviť množstvo elektriny vo výške\nrezervovanej kapacity, ktorá je uvedená v prílohe zmluvy o pripojení, a teda stanovená jednostranne zo\nstrany žalovaného, zmluva o prístupe zaväzuje žalovaného rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu.\nAk žalovaný poskytol žalobcovi rezervovanú kapacitu, bolo to len v zmysle zmluvy o pripojení, a nie\nv zmysle zmluvy o prístupe. Uvedené pojmy rozlišoval vo svojom náleze aj ústavný súd, a preto tieto\nzmluvy nemožno zamieňať, ani jednu zmluvu subsumovať pod druhú.\n3. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“\nv príslušnom gramatickom tvare) rozsudkom č. k. 13Cob/48/2018-528 z 19. septembra 2018 tak, že\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov\nodvolacieho konania.\n4. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného\nsúdom prvej inštancie, ktorým bol viazaný, keďže nezistil dôvody pre zopakovanie vykonaného\ndokazovania, resp. pre jeho doplnenie.\n4.1. Vo vzťahu k aplikácii nesprávneho právneho predpisu , keď okresný súd aplikoval zákon č. 251/2012\nZ. z. a zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z. - odvolací\nsúd uviedol, že žalovaný nepreukázal uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii\nelektriny podľa zákona č. 656/2004 Z. z. Poukázal pritom na to, že žalovaný začal účtovať poplatok za\nprístup do distribučnej sústavy počnúc rokom 2014. Podľa krajského súdu súd prvej inštancie správne\naplikoval zákon č. 251/2012 Z. z. v spojení s Vyhláškou, ktorou sa účtovanie platieb aj bez zmluvy\nzaložilo.\n4.2. Odvolací súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej\nsústavy a distribúcii elektriny so žalobcom, pričom zdôraznil, že aj ústavný súd kládol dôraz na zmluvu,\nktorú má mať uzavretú výrobca elektriny s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy (t. j.\nzmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny). Podľa odvolacieho súdu žalovaný\nv odvolaní potvrdil neexistenciu zmluvy o prístupe, ak uviedol, že zmluva o pripojení predstavuje aj\ndojednanie prístupu žalobcu do distribučnej sústavy vzhľadom na jeho záväzok zabezpečiť maximálnu\nrezervovanú kapacitu pre žalobcu v distribučnej sústave a zároveň, ak tvrdil, že zmluva o pripojení v\nsebe subsumuje aj zmluvu o prístupe, čo je však podľa krajského súdu neakceptovateľné pre rozdielnosť\ntýchto zmluvných inštitútov.\n\n4.3. Z rozhodnutia krajského súdu preto vyplýva, že ak žalovaný nepreukázal uzavretie zmluvy o prístupe\ndo distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, čo bolo v predmetnom spore skonštatované, či už podľa\nprávnej úpravy zákona č. 656/2004 Z. z., alebo podľa právnej úpravy zákona č. 251/2012 Z. z., tak na\ntento stav dopadajú závery nálezu ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014.\n4.4. Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj so záverom okresného súdu, že uvedený nález ústavného\nsúdu má účinky ex tunc. Opačný výklad by totiž podľa jeho názoru priamo poprel princíp zachovávania\nústavnosti a zároveň by bol neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. Krajský súd preto\ndospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu titulom bezdôvodného\nobohatenia, ktoré vzniklo neoprávneným účtovaním platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi,\nkeďže účinky nálezu ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 sa vzťahujú aj na situácie,\nktoré vznikli pred jeho vydaním, pretože prednosť má princíp ústavnosti.\n5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 23. októbra 2018 dovolanie, ktorým žiadal, aby\ndovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania\nvyvodzoval dovolateľ z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej\naj „C. s. p.“).\n5.1. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. má byť podľa žalovaného daná vo\nvyriešení právnych otázok týkajúcich sa\na/ právneho posúdenia existujúceho zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom ako výrobcom\nelektriny (teda v právnom posúdení zmluvy o pripojení),\nb/ v spojení s právnym posúdením ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z. v kontexte\npríslušných ustanovení zákona č. 656/2004 Z. z. a\nc/ v nadväznosti na ustanovenie § 96 zákona č. 251/2012 Z. z., v právnom posúdení zmluvy o prístupe\ndo sústavy podľa ustanovenia § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 251/2012 Z. z. v spojení s príslušnými\nustanoveniami tohto zákona, ďalej Pravidiel trhu a Vyhlášky č. 221/2013 Z. z.\n5.2. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p. má byť daná v právnom posúdení účinkov\nnálezu ústavného súdu v konaniach podľa článku 125 ústavy o súlade právnych predpisov s ústavou.\n6. Dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie spočívajúce v použití nesprávneho právneho\npredpisu a jeho nesprávnej aplikácii, keď súd prvej inštancie aplikoval zákon č. 251/2012 Z. z. o\nenergetike, ktorý nadobudol účinnosť 01.09.2012, pričom platným a účinným právnym predpisom v čase\nvzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu bol zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike, z ktorého bolo\npotrebné vychádzať. Za nedôvodné považoval tvrdenie odvolacieho súdu, že aplikáciu nového zákona\no energetike č. 251/2012 Z. z. odôvodňuje to, že platby za obdobie rokov 2014 a 2015 boli vyberané\nuž za účinnosti nového zákona. Právny vzťah medzi stranami sporu, ako aj opodstatnenosť faktúr za\nprístup výrobcu do distribučnej sústavy vystavených žalobcovi bolo potrebné posudzovať podľa zákona\nč. 656/2004 Z. z.\n6.1. Podľa názoru dovolateľa, žalobca má so žalovaným uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej\nsústavy, na základe ktorej faktúroval žalobcovi platbu za prístup do distribučnej sústavy, a teda nie je\nmožné prijať právny názor o bezdôvodnom obohatení. Až po zodpovedaní toho, či v čase uzavretia\nzmluvy o pripojení došlo aj k uzavretiu zmluvy o prístupe do sústavy, je možné pristúpiť k tomu, či je\npotrebné takýto zmluvný vzťah dávať do súladu s novou právnou úpravou zákona č. 251/2012 Z. z.\no energetike, keďže z ustanovenia § 96 zákona č. 251/2012 Z. z. vyplýva, že zmluvy uzavreté podľa\ndoterajších predpisov zostávajú v platnosti a len tie zmluvy, ktorých ustanovenia sú v rozpore s týmto\nzákonom, boli účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2012. Zákon\nč. 656/2004 Z. z. nespájal s výrobcom elektriny distribúciu elektriny. Logickým výkladom potom možno\ndospieť k záveru, že pokiaľ zákon nepriznáva výrobcovi elektriny právo na distribúciu elektriny, nemôže\nmu zároveň ukladať povinnosť uzavrieť takú zmluvu, predmetom ktorej bude právo, na ktoré výrobca\nzo zákona nie je oprávnený. Pokiaľ ide o podstatné náležitosti zmluvy o prístupe, odvolací súd sa mal\nvo svojom rozsudku vysporiadať s jednotlivými pojmami a následne zhodnotiť, či je vôbec možné, aby\ntento typ zmluvy uzavrel žalobca ako výrobca elektriny so žalovaným.\n6.2. Dovolateľ taktiež uviedol, že nie je sporné, že žalobca má na trhu s elektrinou postavenie výrobcu,\nako aj odberateľa. Z ustanovení § 26 ods. 23 a ods. 26 Vyhlášky je zrejmé, že tieto sa majú vzťahovať\naj na žalobcu ako výrobcu elektriny a súčasne aj odberateľa elektriny, pripojeného do distribučnej\nsústavy žalovaného cez existujúce odberné miesto. Vyhláška upravuje platbu za prístup do distribučnej\nsústavy tak, že jej výška závisí od toho, ktorá rezervovaná kapacita je vyššia, teda podľa toho, či\nmá jeden subjekt vyššiu rezervovanú kapacitu z pohľadu výrobcu, alebo či je vyššia rezervovaná\n\nkapacita z pohľadu odberateľa, a to z dôvodu, aby sa zabránilo duplicitnému plateniu poplatku za\nprístup. Výkladom je potom možné dospieť k tomu, že pojem „rezervovaná kapacita odberu elektriny“\nje práve distribučná kapacita a tá je spojená s odberom elektriny, a nie s výrobou, či výrobcom\nelektriny. Maximálna rezervovaná kapacita nielen že súvisí s pojmom prístup do distribučnej sústavy,\nale dojednaním výšky maximálnej rezervovanej kapacity a jej využívaním je dojednaný aj prístup do\ndistribučnej sústavy výrobcovi elektrickej energie. Z jednotlivých ustanovení vyhlášky je zrejmé, že pojem\n„distribučná kapacita“ predstavuje rezervovanú kapacitu pre odberateľa, a nie pre výrobcu. Žalovaný\npritom uviedol, že žalobca uhrádzal platbu za prístup do distribučnej sústavy ešte predtým, ako vyhláška\nurčila spôsob platby za prístup do distribučnej sústavy výrobcom, a to práve preto, že tieto platby\nuhrádzal ako odberateľ elektrickej energie na základe faktúr, ktoré reflektovali dojednanú distribučnú\nkapacitu. Dovolateľ je toho názoru, že existujúcu zmluvu o pripojení, ktorá v sebe subsumuje aj zmluvu o\nprístupe, nemohol dať do súladu s ustanovením § 26 zákona č. 251/2012 Z. z., ktoré upravuje základné\nzmluvné vzťahy na trhu s elektrinou, nakoľko tieto zmluvné typy upravujú odlišné práva a povinnosti\núčastníkov zmluvy, pričom aj jednotliví účastníci takýchto zmlúv sú odlišní od strán predmetného sporu.\nV zmluve o pripojení je dohodnutá a zadefinovaná maximálna rezervovaná kapacita pre výrobné miesto,\nrovnako tak sú zadefinovaní aj účastníci zmluvného vzťahu, pričom výška poplatku za prístup v zmluve\ndohodnutá nie je, nakoľko takýto poplatok v čase uzatvárania zmluvy o pripojení neexistoval. Zmluva\no pripojení subsumuje aj zmluvu o prístupe a keďže je v súlade so zákonom č. 251/2012 Z. z., nebolo\npotrebné ju dať do súladu s týmto zákonom.\n6.3. Dovolateľ upriamil pozornosť na to, že pokiaľ zákon nepriznáva výrobcovi elektriny právo na\ndistribúciu elektriny, nemôže mu zároveň priznať právo (a uložiť povinnosť) uzatvoriť takú zmluvu,\npredmetom ktorej bude právo, na ktoré výrobca nie je zo zákona oprávnený. Poukázal pritom na legálnu\ndefiníciu pojmov „výrobca elektriny“ (obsiahnutú v § 3 písm. b/ bod 1 zákona 251/2012 Z. z.) a „odberateľ\nelektriny“ (obsiahnutú v § 3 písm. b/ bod 7 zákona č. 251/2012 Z. z.), z ktorých je evidentné, že tieto\nsubjekty majú odlišné postavenie na trhu s elektrinou s odlišnými právami a povinnosťami, a preto je\nnemysliteľné a priam v rozpore s logikou, aby tak odlišné subjekty mohli uzavrieť totožný zmluvný typ\ns totožnými právami a povinnosťami.\n7. Dovolateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu ohľadom účinkov nálezu\nÚstavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/2014. Ústavný súd posudzoval otázku nesúladu ustanovenia § 26\nods. 23 a ďalších ustanovení Vyhlášky so zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike. Právna úprava\nobsiahnutá v zákone č. 656/2004 Z. z., ktorú dovolateľ považuje za rozhodnú, nebola ústavným\nsúdom vôbec posudzovaná, v dôsledku čoho sa ústavný súd nevyjadril k otázke zmluvy o prístupe\ndo distribučnej sústavy v kontexte zákona č. 656/2004 Z. z. a rovnako tak neposudzoval a nevyjadril\nsa k otázke podstatných náležitostí takejto zmluvy alebo jej formy v zmysle zákona č. 656/2004 Z.\nz. V kontexte uvedeného súdy nižšej inštancie opomenuli tú skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy\no pripojení bolo povinnosťou výrobcu elektriny uzatvoriť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, a\nnie fakultatívnou možnosťou, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Ide presne o opačnú situáciu, z\nktorej vychádzal ústavný súd. Ustanovenie § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike\njasne stanovuje výrobcovi elektriny povinnosť uzavrieť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s\nprevádzkovateľom sústavy. Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, uzavretá medzi žalobcom a\nžalovaným je podľa názoru dovolateľa obsiahnutá v zmluve o pripojení.\n7.1. Právny názor ústavného súdu, vyjadrený v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2014, že jediným právnym\ntitulom oprávňujúcim žalovaného vyberať od výrobcov platby za prístup do distribučnej sústavy je\nuzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, nemá oporu ani v príslušných\nustanoveniach zákona č. 25l/2012 Z. z., ani v príslušných ustanoveniach Pravidiel trhu a ani v\nprameňoch práva Európskej únie. Ústavný súd sa otázkou možnosti uzavretia zmluvy o prístupe do\ndistribučnej sústavy a distribúcii elektriny medzi výrobcom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy\nvôbec nezaoberal a jej dovolenosť priamo prezumoval. Takýmto výkladom však ústavný súd založil stav,\nv rámci ktorého výrobcovia na území Slovenskej republiky nemôžu mať faktický prístup do distribučnej\nsústavy, nakoľko výrobcovia a prevádzkovatelia distribučnej sústavy takúto zmluvu neuzavierajú a ani\nju uzavrieť nemôžu. Vzhľadom na právny názor ústavného súdu, ktorý prevzali súdy nižšej inštancie\ndo svojich rozhodnutí, žalovaný bude nútený maximálnu rezervovanú kapacitu výrobcovi v sústave\nzabezpečovať, avšak výrobcovi neumožní túto kapacitu aj využívať. Takýto stav nekorešponduje ani\ns právnou úpravou energetiky na úrovni Európskej únie. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č.\n2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou stanovuje (okrem iného) aj pravidlá\notvoreného prístupu na trh. Výklad, ktorý poskytol ústavný súd vo svojom náleze, keď spojil prístup\ns distribúciou a s distribučnou kapacitou, úplne znemožnil prístup pre výrobcov elektrickej energie do\n\ndistribučnej sústavy. Dôsledná aplikácia tohto názoru bude mať za následok, že Slovenská republika\nnezabezpečila otvorený vnútorný trh s elektrinou a diskriminovala výrobcov elektriny od ostatných\nužívateľov trhu. Všeobecnú záväznosť rozhodnutí ústavného súdu podľa čl. 125 a čl. 128 nemožno\nzamieňať s absolútnou nedotknuteľnosťou jeho rozhodnutí. Rozpor s hmotným právom vidí najmä v\ntom, že ústavný súd nerozlišoval zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (podľa\n§ 26 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z.) a zmluvu o prístupe do sústavy (§ 27 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n251/2012 Z. z.), čím založil úplne iný právny stav, aký sa nachádza v hmotnom práve. Nerozlišovanie\ntýchto zmluvných typov má za následok, že všeobecné súdy spájajú pojem prístup do distribučnej\nsústavy s právom na distribúciu, čo je pre výrobcu z povahy veci vylúčené, a je to v rozpore s právami\na povinnosťami výrobcu podľa zákona č. 656/2004 Z. z. a aj podľa zákona č. 251/2012 Z. z.\n8. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p. dovolateľ videl v právnej\notázke, týkajúcej sa účinku nálezu ústavného súdu v konaniach podľa čl. 125 Ústavy o súlade právnych\npredpisov s Ústavou. V danom prípade sa jedná o účinok nálezu sp. zn. PL. ÚS 17/2014. V prospech\núčinku nálezu ústavného súdu „ex tunc“ sú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\n„najvyšší súd“ ) sp. zn. 1Obdo/8/2006, 1Obdo/12/2006 a 4Obdo/28/2008, ktoré dopadajú na tie súdne\nkonania, v ktorých ústavný súd vyjadril svoj právny názor na „ex tunc“ účinok nálezu v zjednocujúcom\nstanovisku, na ktoré odkazuje aj odvolací súd (v stanovisku pléna ÚS SR sp. zn. PLz. ÚS 1/06). Tieto\nsúdne konania sa však nedajú použiť na prejednávaný prípad. V prospech účinku nálezu ústavného\nsúdu „ex nunc“ svedčia rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/69/2012, 1TdoV/6/2013 a 6Tdo/\nl1/2013. Dovolateľ namietal, že odvolaciemu súdu predložil súhrn viacerých rozhodnutí ústavného súdu,\nv ktorých uvedený súd priznal svojim nálezom účinok „ex nunc“. Predložil mu aj právnu argumentáciu\nopierajúcu sa o samotnú Ústavu a zákon č. 38/1993 Z. z., ako aj stanovisko Katedry ústavného\npráva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, pričom odvolací súd sa vo svojom\nrozhodnutí uvedeným vôbec nezaoberal. Svoj právny názor založil len na jednom rozhodnutí ústavného\nsúdu (zjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/06), ktoré nemôže bez ďalšieho\nzakladať stav tzv. prekonanej judikatúry.\n9. K dovolaniu zaslal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby najvyšší súd dovolanie odmietol,\npretože je nielen neprípustné, ale aj zjavne nedôvodné a špekulatívne. Dovolanie neobsahuje jasne\nsformulované právne otázky, ktoré by mal dovolací súd riešiť v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm.\nb/ C. s. p. Dovolateľ sa fakticky dožaduje preskúmania právnych názorov odvolacieho súdu a dovolanie\nformuluje tak, ako by išlo o ďalšie odvolanie.\n9.1. Argumentáciu dovolateľa, že súd mal aplikovať zákon č. 656/2004 Z. z. považuje za nesprávnu\na špekulatívnu, keďže platba za prístup bola prijatá Vyhláškou počas účinnosti zákona č. 251/2012 Z.\nz., a nie starého zákona č. 656/2004 Z. z. Vyhláška vychádzala z aktuálnej právnej úpravy (zákona č.\n251/2012 Z. z.), a nie zo starého a neplatného právneho predpisu (zákona č. 656/2004 Z. z.). Vyberať\ntúto platbu za prístup bolo možné len v súlade so zákonom č. 251/2012 Z. z. Presah zákona č. 656/2004\nZ. z. na vyberanie platby za prístup vylučujú aj prechodné ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z., podľa\nktorých boli účastníci povinní uviesť zmluvy uzavreté za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z., ktoré sú\nv rozpore so zákonom č. 251/2012 Z. z., do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2012. Je preto\nvylúčené, aby sa platba za prístup vyberala podľa inej zmluvy, než ako to vyžadoval zákon č. 251/2012\nZ. z.\n9.2. K tvrdeniu dovolateľa, že zmluva o prístupe má byť obsiahnutá v zmluve o pripojení, žalobca\npoukázal na to, že dovolateľ sa v skutočnosti snaží o revíziu skutkových zistení, keď sa usiluje\npreukázať existenciu vôle subjektov uzavrieť akúsi zmluvu o prístupe, na základe ktorej sa mala\nvyberať platba za prístup. V zmysle ustálenej judikatúry dovolacieho súdu sa však dovolaním nemožno\núspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani prieskumu nimi\nvykonaného dokazovania. Za špekulatívnu a irelevantnú považuje námietku dovolateľa, že právna\núprava neumožňuje výrobcovi elektriny uzavrieť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii\nelektriny. Odpoveď na predmetnú námietku nemôže preukázať oprávnenosť platby za prístup, ktorú\nžalobca ako výrobca elektriny musel uhrádzať. Práve naopak, pokiaľ dovolateľ tvrdí, že takúto zmluvu\nžalobca ani nemohol uzavrieť, je tak zrejmé, že platby za prístup, ktoré požadoval dovolateľ, boli\njasne nedôvodné. Otázka, či žalobca môže uzavrieť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a\ndistribúcii elektriny, nie je otázkou zásadného právneho významu a aj keby išlo o otázku zásadného\nprávneho významu, argumentácia dovolateľa nie je spôsobilá spochybniť právne posúdenie veci zo\nstrany odvolacieho súdu a právny názor pléna ústavného súdu (publikovaný pod č. 4/2016). Zároveň\nžalobca uviedol, že aj keby odvolací súd nesprávne danú otázku právne posúdil a predmetnú zmluvu by\n\nvýrobca naozaj nemohol uzavrieť, uvedené nebude mať za následok, že platba za prístup by v prípade\nžalobcu bola oprávnená.\n9.3. K prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ C. s .p. žalobca uviedol, že\nnesúhlasí s názorom dovolateľa, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu ohľadom účinkov nálezu\nústavného súdu je rozdielna. V prejednávanej veci sa rieši vrátenie platieb za prístup, ktoré boli\nuhrádzané na základe neústavnej Vyhlášky. Platbám za prístup do distribučnej sústavy nepredchádzalo\nžiadne konanie a ani vydanie rozhodnutia, ktorým by bol žalobca viazaný. Výrobcovia museli uhrádzať\nplatbu za prístup priamo ex lege podľa neústavnej Vyhlášky.\n9.4. Vo vzťahu k rozhodnutiam, podľa ktorých má mať nález ústavného súdu účinok „ex nunc“, dal\nžalobca do pozornosti skutočnosť, že sa jedná o rozhodnutia v trestných veciach. V uvedených\nrozhodnutiach bola riešená aplikácia zákona o ústavnom súde na situácie, ktoré jasne upravuje\nustanovenie § 41b ods. 1 zákona o Ústavnom súde. Z ich obsahu je zrejmé, že sa vôbec netýkajú\npredmetnej veci. Žalobca nesúhlasí s názorom dovolateľa, že derogačný nález ústavného súdu má\nvýlučne účinok „ex nunc“. Poukázal na to, že kým „ex nunc“ účinok derogačného nálezu má dopad na\nplatnosť a účinnosť právnej úpravy a jej ďalšiu neaplikovateľnosť, účinok „ex tunc“ rieši hmotnoprávne\ndopady neústavného právneho predpisu na vzťahy vzniknuté počas platnosti a účinnosti neústavnej\nprávnej úpravy. Oba účinky nálezu popri sebe pôsobia súbežne, čo potvrdzuje aj ústavný súd v\nzjednocujúcom stanovisku, keď uvádza, že „v súvislosti s právnym názorom prvého a druhého senátu\nje potrebné uviesť, že ani jeden z nich nespochybnil právny názor tretieho senátu ústavného súdu,\npodľa ktorého účinky rozhodnutia ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy sú\nex nunc“. Ústavný súd vo výroku zjednocujúceho stanoviska uviedol, že „hmotnoprávne účinky nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 38/03-89 (...) nastávajú pre všetkých účastníkov tohto\nkonania „ex tunc.“ Toto stanovisko je rozhodovacou praxou ústavného súdu rešpektované a neexistuje\nžiadne neskoršie rozhodnutie, ktoré by jeho právne závery spochybnilo. Nález ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 17/2014 odmietol aplikáciu napádanej časti Vyhlášky a zrušil ju s cieľom umožniť aplikáciu a\nrealizáciu vlastníckeho práva výrobcov elektriny, a to aj spätne. Z uvedeného vyplýva, že aj na právne\nvzťahy založené neústavnou právnou úpravou sa má nazerať cez prizmu ochrany vlastníckeho práva\nžalobcu. Takýto prístup je plne v súlade s princípom ochrany ústavnosti a s princípom prioritnej ochrany\nzákladného práva jednotlivca.\n10. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný\nzastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.\n11. Žalovaný vo svojom dovolaní uplatnil výlučne dovolací dôvod podľa ustanovenia § 432 C. s. p. (t. j.\nže rozhodnutia súdov nižšej inštancie spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci).\n11.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne\nprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd\nnepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n11.2. Záver o prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. sp.\nzn. I. ÚS 438/2017 a III. ÚS 474/2017), preto pri vyslovení záveru o (ne)prípustnosti dovolania dovolací\nsúd nie je viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne druhá strana.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je zamerané na riešenie právnych otázok, ak sa\nodvolací súd pri ich vyriešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ak\nešte neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešené (písm. b/), alebo ak sú v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu riešené rozdielne (písm. c/).\n12.1. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 C. s. p., sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka\nprocesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k tomu viď\naj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/158/2017).\n12.2. Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť\nrozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť\n\nhypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie,\na ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom (rovnako aj uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/30/2018).\n12.3. Záver o tom, či dovolateľom tvrdená právna otázka predstavuje právnu otázku kľúčovú pre\nrozhodnutie vo veci samej, ktorá je významná pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci\nsubjektívny názor strany sporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale výlučne\nzáver dovolacieho súdu (rovnako ako to platí aj pre ostatné podmienky prípustnosti dovolania), pričom\ndovolací súd tento záver konštatuje pri zohľadnení skutkového stavu ustáleného súdmi nižšej inštancie\na podstatných dôvodov uvedených v rozhodnutí odvolacieho súdu (t. j. dôvodov, pre ktoré odvolací súd\nrozhodol tak, ako rozhodol) v nadväznosti na dovolateľom predloženú právnu argumentáciu.\n12.4. Naopak prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je daná, ak dovolateľ v dovolaní len\npolemizuje s právnymi závermi vyslovenými súdmi nižšej inštancie, prípadne uvedie, že právne závery\nvyslovené odvolacím súdom (a prípadne aj súdom prvej inštancie) považuje za nesprávne.\n13. Pre rozhodnutie vo veci je podľa názoru dovolacieho súdu relevantná len prvá z nastolených otázok\n(viď bod 5.1. vyššie), ktorá nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, čím je\nzaložená prípustnosť podaného dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.\n13.1. Pri riešení nastolenej právnej otázky je potrebné vychádzať z toho, že platnosť právneho\núkonu, resp. jeho neplatnosť možno posudzovať so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase\njeho uskutočnenia. Uvedené znamená, že právny úkon, ktorý v čase jeho uskutočnenia zodpovedal\nvšetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho\nvzniku nemôže stať dodatočne neplatným a naopak (rovnako aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n1MObdoV/16/2006).\n13.2. Pokiaľ ide o obsah právneho úkonu, ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá,\nže o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti,\na pre tento prípad zákon formuluje určité výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu povinnosť tieto\npochybnosti odstrániť výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu\nslovne (nie len konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka) podrobiť skúmaniu i vôľu, resp.\númysel konajúcich osôb.\n14. Zmluva o pripojení uzatvorená medzi žalobcom a dovolateľom, ktorá založila vzájomný právny vzťah\nmedzi stranami sporu, vznikla za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z.\n14.1. Zákon č. 656/2004 Z. z. vo svojich ustanoveniach upravoval práva a povinnosti subjektov\npôsobiacich na trhu s elektrinou, ako aj obsahoval definíciu jednotlivých pojmov, ktoré zákonodarca v\npredmetnom predpise použil.\n14.2. Podľa § 2 písm. a/ bod 23.2. zákona č. 656/2004 Z. z. sa prístupom do sústavy alebo do siete\nrozumie prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.\n14.3. Podľa § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z. je výrobca elektriny povinný uzatvoriť zmluvu\no prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy.\n14.4. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. je prevádzkovateľ distribučnej sústavy okrem iného\npovinný zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie sústavy (písm. a/), zabezpečiť užívateľom\ndistribučnej sústavy nediskriminačné podmienky na pripojenie k sústave (písm. b/), zabezpečiť\nprístup do sústavy na transparentnom a nediskriminačnom princípe s výnimkou plnenia povinností vo\nvšeobecnom hospodárskom záujme (písm. c/) a uzatvoriť zmluvu o prístupe a zmluvu o pripojení k\nsústave, ak sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave (písm. h/).\n14.5. V nadväznosti na predmetnú úpravu je potrebné poukázať na prechodné ustanovenia obsiahnuté\nv zákone č. 251/2012 Z. z., keď podľa § 96 ods. 7 prvá veta zákona č. 251/2012 Z. z. zmluvy uzatvorené\npodľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. Uvedené sa týka aj zmluvy uzatvorenej medzi stranami\nsporu, ktorá bola dojednaná ešte za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z.\n15. Dovolací súd zároveň upriamuje pozornosť na to, že právny rámec fungovania vnútorného trhu s\nelektrinou je upravený aj v rámci práva Európskej únie. Na predmetnú skutočnosť súd prvej inštancie\na ani odvolací súd vo svojich rozhodnutiach nereflektovali, hoci v zmysle čl. 7 ods. 2 druhej vety\nÚstavy platí, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred\nzákonmi Slovenskej republiky. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na smernicu Európskeho\nparlamentu a Rady č. 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (ďalej aj\n„smernica“ v príslušnom gramatickom tvare), ktorá predpokladá zabezpečenie otvoreného prístupu na\ntrhu s elektrinou.\n\n15.1. Podľa článku 2 odseku 18 smernice, pod pojmom „užívateľ sústavy“ sa rozumie fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorá dodáva elektrinu do prenosovej alebo distribučnej sústavy, alebo ktorej je\nelektrina z týchto sústav dodávaná.\n15.2. Podľa článku 32 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia zavedenie systému pre prístup tretích\nstrán do prenosových a distribučných sústav na základe uverejnených taríf platných pre všetkých\noprávnených odberateľov a uplatňovaných objektívne a bez diskriminácie medzi užívateľmi sústavy.\nČlenské štáty zabezpečia, aby tieto tarify alebo metodiky ich výpočtu boli pred nadobudnutím účinnosti\nschválené v súlade s článkom 37, a aby tieto tarify a metodiky, ak sú schvaľované iba metodiky, boli pre\nnadobudnutím účinnosti uverejnené.\n15.3. Podľa článku 32 ods. 2 smernice, prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy môže\nodmietnuť prístup, ak chýba potrebná kapacita. Pre takéto odmietnutia sa musia uviesť náležite\nopodstatnené dôvody, najmä so zreteľom na článok 3 a založené na objektívnych a technicky a\nekonomicky odôvodnených kritériách. Regulačné orgány, ak tak stanovia členské štáty, alebo členské\nštáty zabezpečia, aby sa tieto kritériá dôsledne uplatňovali a aby užívateľ sústavy, ktorému bol\nodmietnutý prístup, mohol využiť postup na urovnanie sporu. V prípade odmietnutia prístupu regulačné\norgány tiež zabezpečia, pokiaľ je to vhodné, aby prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy\nposkytol príslušné informácie o opatreniach, ktoré budú potrebné pre posilnenie sústavy. Strane, ktorá o\ntakéto informácie požiada, môže byť vyúčtovaný primeraný poplatok odrážajúci náklady na poskytnutie\ntakýchto informácií.\n16. Vyššie citovaná smernica priamo predpokladá a zaväzuje členské štáty zabezpečiť nediskriminačné\ntarify za prístup pre všetkých užívateľov distribučnej sústavy. Dovolací súd zastáva názor, že v rámci\nposúdenia zmluvy o pripojení, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na základe zákona č. 656/2004 Z.\nz., je potrebné vychádzať aj zo smernice a v rámci interpretácie právnych noriem uplatniť eurokonformný\nvýklad.\n16.1. Podľa dovolacieho súdu tak platí, že žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej\nsústavy bol podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku zmluvného vzťahu povinný na základe zmluvy\numožniť pripojenie a zároveň prístup do distribučnej sústavy všetkým výrobcom elektriny za rovnakých\n(t. j. nediskriminačných) podmienok. Bez existencie takéhoto zmluvného vzťahu bezpodmienečne\nvyžadovaného zákonom č. 656/2004 Z. z. nemohol mať výrobca elektriny prístup do distribučnej sústavy\na nemohol byť ani do nej pripojený.\n16.2. V zmysle zákona č. 656/2004 Z. z. nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s\nprevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho,\naby súčasne neuzatvoril aj zmluvu o prístupe (resp. aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení).\nBez uzatvorenia zmluvy o prístupe, ktorú zákon č. 656/2004 Z. z. priamo vyžadoval - by nemohol výrobca\nelektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by nespĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu z\nustanovenia § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z. Zjednodušene povedané, aby mohol výrobca\nelektriny (t. j. žalobca) vyrábať elektrinu a dosahovať zisk z predmetu svojej činnosti ako základného\nznaku podnikania, musel rešpektovať zákonnú úpravu a splniť všetky podmienky stanovené zákonom\nč. 656/2004 Z. z. vrátane uzavretia zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave so žalovaným ako\nprevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Následne sa výrobca elektriny nemôže s úspechom\nbrániť tvrdením, že jeho vôľou (resp. úmyslom) nebolo uzavrieť zmluvu o prístupe, keďže táto je\nobsiahnutá už v tom, že chcel ako výrobca pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou, s ktorým je spojené\nsplnenie všetkých zákonných podmienok (resp. povinností).\n16.3. Povinnosti prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy umožniť výrobcovi elektriny pripojenie\na prístup do distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave predpokladanej\nzákonom č. 656/2004 Z. z. (§ 21 ods. 2 písm. a/, § 24 ods. 2 písm. h/ zákona č. 656/2004 Z. z.) zodpovedá\nprávo prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy požadovať od výrobcu elektriny odplatu za túto\nposkytnutú službu. Na tejto skutočnosti nemení nič ani zmena právnej úpravy obsiahnutá v zákone č.\n251/2012 Z. z., ktorý upravuje niektoré zmluvné typy medzi subjektmi vykonávajúcimi činnosť na trhu\ns elektrinou odlišne od zákona č. 656/2004 Z. z. Pokiaľ zmluva, uzavretá podľa zákona č. 656/2004 Z.\nz., nie je v rozpore so zákonom č. 251/2012 Z. z., nebolo povinnosťou zmluvných strán uzavrieť novú\nzmluvu, keďže táto zostáva platná.\n17. Podľa dovolacieho súdu, s poukazom na všetko už uvedené, súdy nižšej inštancie nesprávne\naplikovali ustanovenie § 21 ods. 2 písm. a/ (ukladajúce výrobcovi elektriny povinnosť uzavrieť zmluvu\no prístupe a o pripojení k sústave) v spojení s § 24 ods. 2 písm. h/ (ktoré ukladá rovnakú povinnosť\nprevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy) zákona č. 656/2004 Z. z., ak vyslovili, že medzi\nstranami sporu nebola zmluva o prístupe uzatvorená. Jej existencia totiž, ako už bolo uvedené vyššie (viď\n\nbod 23.2. vyššie), podmieňovala oprávnenie žalobcu pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou ako výrobca\nelektriny. Zo skutkového stavu ustáleného súdmi nižšej inštancie pritom vyplýva, že žalobca pôsobil (a\npôsobí) na trhu s elektrinou ako výrobca elektriny, a teda nepochybne pre výkon svojej podnikateľskej\nčinnosti musel mať za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z. so žalovaným ako prevádzkovateľom\nregionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe a o pripojení do distribučnej sústavy.\n17.1. Rozhodnutia súdov nižšej inštancie tak spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, v\ndôsledku čoho je dovolanie aj dôvodné. Zároveň vo veci rozhodujúci senát poukazuje aj na už skôr\nvydané rozhodnutia najvyššieho súdu, v rámci ktorých jednotlivé senáty obchodnoprávneho kolégia\ndospeli k rovnakému záveru (uznesenia sp. zn. 3Obdo/18/2019, 1Obdo/13/2019, 1Obdo/18/2019,\n1Obdo/25/2019, 2Obdo/9/2019), s ktorým sa vo veci konajúci senát dovolacieho súdu stotožnil.\n18. Pokiaľ ide o druhú dovolateľom nastolenú otázku, ktorá sa týka posúdenia účinkov nálezu ústavného\nsúdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 (viď bod 5.2. vyššie), táto vzhľadom na vyššie vyslovený\nzáver dovolacieho súdu (viď bod 17. vyššie), je pre rozhodnutie o dovolaní žalovaného irelevantná, hoci\nna jej vyriešení záviselo preskúmavané rozhodnutie odvolacieho súdu.\n18.1. Na bližšie odôvodnenie predmetného záveru dovolací súd poukazuje na výrok predmetného\nnálezu, ktorým ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak\ntakýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu\no prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ Vyhlášky ÚRSO č. 221/2013 Z. z., ktorou sa\nustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 13\nods. 1 písm. a/ v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 ústavy a v spojení s čl.\n1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti\nnávrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovel.\n18.2. Vyriešenie dovolateľom nastolenej otázky je tak relevantné pre vyriešenie tých sporov, v ktorých\nnebola medzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorená\nzmluva o prístupe do distribučnej sústavy.\n19. Podľa názoru dovolacieho súdu, vyššie citovaný nález na rozhodovaný spor nedopadá, keďže pri\nsprávnej aplikácii ustanovení § 21 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 24 ods. 2 písm. h/ 656/2004 Z. z. nemožno\ndospieť k záveru, že by medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá zmluva o prístupe do distribučnej\nsústavy. Vyriešenie tejto dovolacej právnej otázky by tak malo vzhľadom na rozhodovaný spor výlučne\nakademický charakter, a preto nie je oprávnený ju vyriešiť v predmetnej veci.\n20. Vzhľadom k tomu, že dovolateľ dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím\nsúdom vo vyriešení právnej otázky dovolacím súdom doposiaľ nevyriešenej (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.\ns. p.), dovolací súd považuje dovolanie žalobcu nielen za prípustné, ale aj za dôvodné a preto najvyšší\nsúd žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C. s .p.).\n20.1. Keďže dôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozsudok súdu\nprvej inštancie a v prípade zrušenia výlučne rozsudku odvolacieho súdu by bol odvolací súd povinný\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, dovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti\nkonania (čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku) konštatuje, že nápravu nemožno\ndosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu.\n20.2. Preto dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku a v\nsúvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania (§ 449 ods. 2 C. s .p.) a vec v\nrozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 450 C. s. p.).\n21. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie a aj odvolací súd) viazané právnym\nnázorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 C. s .p.).\n22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o trovách pôvodného konania a\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 292/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:39f74544-c695-47b1-98f4-e6095b6b2d6e", "datum": "2022-06-29", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "13Cob/48/2018", "guid": "7b89db4c-e2fd-4d54-a59c-bff13298ae92:a5d1c5e3-0de9-4fda-ba39-1e5175a775bf", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2c383734-690f-4734-8f69-53408475a416", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:9bb921c6-1e32-4e1b-beb4-5844ca5b5867", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:3a77f8f0-2f89-4165-a8a2-4987e507c1ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/06 z 11. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-11", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a77f8f0-2f89-4165-a8a2-4987e507c1ed"}, {"guid": "ussr:f5d66570-b5d6-4022-83c9-1d5e6df57b94", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/03 z 17. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-17", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d66570-b5d6-4022-83c9-1d5e6df57b94"}, {"guid": "4c51c96e-03d2-479b-9dfa-5ea1cb5f60fd:4a239b22-9449-4adf-8e9d-b9ac42b74bf7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2", "spisova_znacka": "3Obdo/18/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/18/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2"}, {"guid": "f6b2c351-149f-4173-afa6-e80ff98bf923:0cb8ac5e-6f75-4957-ac9e-61cbf8761379", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114208474.1", "spisova_znacka": "4Obdo/30/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114208474.1"}, {"guid": "4fe1c5f5-1ff7-4e6d-b5e0-99ced7157493:cdd6a3ae-3462-4a12-bf03-25d3c95f4834", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3811010792.1", "spisova_znacka": "2Tdo/69/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/69/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3811010792.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:39f74544-c695-47b1-98f4-e6095b6b2d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.292.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 292/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 292/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.292.2022.1"}, {"guid": "ussr:6a37acc8-3684-4381-af9d-25e79f3df7cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.257.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 257/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 257/2020 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.257.2020.1"}, {"guid": "ussr:9c6ecb13-123f-4260-bae1-8258a7bb87d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.136.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 136/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/2019 z 13. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.136.2019.1"}, {"guid": "898b257e-e284-4879-965d-d9391a784355:d8cd1a71-02a1-441d-8119-ab68f5f9d9e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7116226313.1", "spisova_znacka": "2Obdo/5/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/5/2022 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7116226313.1"}, {"guid": "e5e6107d-04e3-440d-91fa-d568fd2bf3e2:94dbeb28-50bd-4171-9f5e-0dbbc0a881ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114226336.1", "spisova_znacka": "5Obdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/27/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114226336.1"}, {"guid": "07f47939-8b05-406b-8ee2-6440469640a1:acc9cc6a-d3e1-41f2-aa4b-3bbefe7b23e2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7123216074.1", "spisova_znacka": "3Cob/31/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/31/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7123216074.1"}, {"guid": "59bf46f8-d4a3-4a53-bce2-eeb66ee277f1:1ea68ff1-8bf0-4414-8c38-3a2cef6f5607", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:5121209697.1", "spisova_znacka": "8Cob/92/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/92/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:5121209697.1"}, {"guid": "3d70165c-d075-490c-a7d4-30634ba7bec2:f0e798e5-4ebc-4178-9021-fa6e83aac357", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5118202591.3", "spisova_znacka": "41Cob/154/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/154/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5118202591.3"}, {"guid": "d9221552-89c3-4e94-8342-d70fa6ed4e91:3e669837-c6a1-4077-9cbd-de667adafb3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1", "spisova_znacka": "4Cob/155/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/155/2022 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1"}, {"guid": "c62ea844-f729-41c4-9aad-b49b8458c1a4:c296573d-8ece-4e26-ad2a-b2ec262aac99", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7118205994.3", "spisova_znacka": "2Cob/98/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/98/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7118205994.3"}]}