{"guid": "b4f76990-f7f8-4f3e-b6a5-181cff577141:fe483d19-0313-4e60-aca5-e3e3be715890", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5019200587.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/1/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/1/2020 z 29. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2020, sp. zn. 7Sžsk/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5019200587.1", "identifikacne_cislo": "5019200587", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2020-07-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. f) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-84.odsek-1", "nazov": "§ 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-84.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-84"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-181.odsek-4", "nazov": "§ 181 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-181.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-2", "nazov": "§ 30 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-180.odsek-1", "nazov": "§ 180 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-180.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-180"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-181.odsek-1", "nazov": "§ 181 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-181.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-181"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-84", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-180"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe483d19-0313-4e60-aca5-e3e3be715890", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200587.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200587.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200587.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/1/2020\n5019200587\n29. 07. 2020\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2020:5019200587.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B.. L. A., narodený XX. U. XXXX, bytom v M.,\nW.I. Č.. XXXX/XX, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar\nsociálneho zabezpečenia, so sídlom v Bratislave, Šagátova č. 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zo 17. júna 2019, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Žiline z 21.novembra 2019, č.k. 28Sa/32/2019-23, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 21. novembra 2019, č.k. 28Sa/32/2019-23\npostupom podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu ako\noneskorene podanú, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo\n17. júna 2019, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019, ktorým tento postupom podľa § 84 ods. 1 zákona č.\n328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. f/ Správneho poriadku správne konanie\nna základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo 07. júna 2019 zastavil, nakoľko vo veci\nzačal konať iný príslušný správny orgán.\n2. Krajský súd mal preukázané, že proti predmetnému rozhodnutiu o zastavení konania z tohto dôvodu\nosobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok (§ 30 ods. 2 Správneho poriadku). Ide teda\no jednostupňové administratívne konanie a prípadné podanie riadneho opravného prostriedku je pre\nnadobudnutie právoplatnosti vydaného rozhodnutia právne irelevantné. Predmetom súdneho prieskumu\nje tak jednostupňové právoplatné rozhodnutie zo 17. júna 2019, č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 a\nžalovaným je orgán, ktorý ho vydal, t.j. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky (§ 180 ods. 1 veta druhá SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). Ďalej súd\nuviedol, že pre posúdenie včasnosti podania správnej žaloby je rozhodujúci deň doručenia predmetného\n(žalobou napadnutého) rozhodnutia žalobcovi. Výzvou z 20. septembra 2019 súd vyzval žalovaného\nna predloženie napadnutého rozhodnutia s vyznačenou doložkou právoplatnosti, ako aj doručenky o\ndoručení uvedeného rozhodnutia žalobcovi. Z doručenky pripojenej k napadnutému rozhodnutiu, ktorú\nžalovaný súdu doručil, mal súd preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo 17. júna 2019\nbolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 20. júna 2019. V zmysle § 69 ods. 4 SSP lehota určená\npodľa mesiacov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením\nzodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. V danom prípade dňom, v ktorom sa\nstala udalosť určujúca začiatok lehoty, t.j. dňom, kedy bolo napadnuté rozhodnutie žalobcovi doručené,\nbol 20. jún 2019 s tým, že odo dňa 20. júna 2019 začala plynúť lehota dvoch mesiacov na podanie žaloby\n\npodľa § 181 ods. 1 SSP. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby pripadol na 20. augusta\n2019 (utorok, pracovný deň). Nakoľko žalobca podal žalobu elektronicky so zaručeným elektronickým\npodpisom (prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy) až dňa 15. septembra 2019, dospel\nkrajský súd k záveru, že žalobca podal správnu žalobu oneskorene.\n3. Na základe zisteného, potom žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol ako\noneskorene podanú.\n4. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.\nII.\n5. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n6. Namietal, že nesprávnym procesným postupom krajského súdu (bez verejného konania) mu nebolo\numožnené využiť procesné práva (právo konania v jeho osobnej účasti, právo na vyjadrenie sa k\nvykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; tiež namietal nezákonné\nodmietnutie ním podanej žaloby.\n7. Konkrétne v kasačnej sťažnosti namietal nespravodlivosť, neústavnosť a nezákonnosť uznesenia\nkrajského súdu, správna žaloba, ktorou si uplatnil právo na súdnu ochranu priamo dotknutého práva práva na starobný dôchodok garantovaného Dohovorom č. 128, Ústavou Slovenskej republiky, Listinou\nzákladných ľudských práv a slobôd, Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a\nslobôd, zákonom č. 365/2004 Z.z., ako aj zákonom č. 100/1988 Zb., na ktorý mu vznikol zákonný nárok\ndňom 14. októbra 1999, bola bez verejného konania, bez účasti žalobcu odmietnutá uznesením. Tým, že\nsúd rozhodol bez nariadenia verejného konania, došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie,\ntakýto postup súdu je v rozpore s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných\nľudských práv a slobôd, s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj článkom 38 ods. 2 ústavného zákona\nč. 23/1991 (ktorým bola do právneho systému aplikovaná listina Základných ľudských práv a slobôd).\nTým, že sa nekonalo verejné pojednávanie, žalobca ako účastník konania nebol súdom riadne vypočutý\na nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, čo je v rozpore s článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 4 a\nčlánkom 48 ods. 2 Ústavou Slovenskej republiky. Odmietnutím žaloby došlo aj k porušeniu článku 46 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak\nzákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd. Dodal, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(napríklad III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) požiadavka zakotvená v článku 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho\nalebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z\nprávomoci súdu.\n8. Ďalej namietal, že proti predmetnému rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie podľa § 84 ods. 3\nzákona č. 328/2002 Z.z., o ktorom mal následne rozhodnúť odvolací orgán - minister spravodlivosti.\nMožnosť podať odvolanie vyplýva aj z § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej\nrepubliky a Železničnej polície. O odvolaní mal navyše odvolací orgán (minister spravodlivosti)\nrozhodnúť do 60 dní od jeho podania, a keďže tento nerozhodol ani po márnom uplynutí lehoty, teda\nani do 15. septembra 2019, kedy podal žalobca správnu žalobu, tak napadnuté rozhodnutie zo 17. júna\n2019 nenadobudlo právoplatnosť.\n9. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského\nsúdu zrušil.\nIII.\n10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.\n\nIV.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po\nzistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)\npreskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n12. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., na konanie o dávkach a službách sociálneho\nzabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok), ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n13. Podľa § 30 ods. 1 písm. f/ Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že vo veci\nuž začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak.\n14. Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm.\nb/, c/, f/, g/ a h/ sa nemožno odvolať.\n15. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave (Správna žaloba v sociálnych veciach; pozn.\nsúdu) ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.\n16. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom\nprostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny\nopravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.\n17. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote\ndvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n18. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.\n19. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis žalovaného zistil, že\n- žalovaný tu napadnutým rozhodnutím zo 17. júna 2019, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 podľa § 84\nods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. f/ Správneho poriadku správne konanie na\nzáklade žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo 07. júna 2019 zastavil, nakoľko vo veci\nzačal konať iný príslušný správny orgán\n[predmetné rozhodnutie obsahovalo poučenie v znení cit.: „Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa\n§ 30 ods. 1 písm. f/ zákona č. 71/1967 Zb. sa nemožno odvolať (§ 30 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.). (...)“],\n- žalobca rozhodnutie zo 17. júna 2019 napadol odvolaním z 24. júna 2019,\n- následne žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo\n17. júna 2019,\n- krajský súd uznesením z 21. novembra 2019, č.k. 28Sa/32/2019-23 žalobu ako oneskorene podanú\nodmietol.\n20. Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval správne, keď žalobu\npostupom podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP ako oneskorene podanú odmietol.\n21. Konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov\nnápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho\nporiadku, keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov,\nvylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné\nrozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.\nSprávne súdy teda preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich\nformu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci\npreskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek\nakt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže\nukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti\n\ntreba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva\nje ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej\nsprávnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou\nzasahovať do právomoci moci výkonnej.\n22. V predmetnej veci žalovaný vydal rozhodnutie, voči ktorému podľa § 84 ods. 1 v spojení s § 30 ods. 1\npísm. f/ a ods. 2 Správneho poriadku nebolo prípustné odvolanie. V takom prípade mal žalobca možnosť\nnapadnúť uvedené rozhodnutie priamo správnou žalobou s tým, že dvojmesačnú lehotu na jej podanie\nbolo potrebné počítať dňom doručenia tohto rozhodnutia žalobcovi, t.j. od 20. júna 2019. Pokiaľ potom\nžalobca podal správnu žalobu až dňa 15. septembra 2019, pričom lehota na jej podanie uplynula dňa\n20. augusta 2019 (posledný deň na podanie správnej žaloby; utorok, bežný pracovný deň) bolo nutné\n(podobne ako krajský súd) správnu žalobu vyhodnotiť ako oneskorene podanú.\n23. Na tomto mieste dáva najvyšší súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa\nktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,\nstarostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje\nprocesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej\nspoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak\nich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne.\nTo platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania\nopravných prostriedkov.\n24. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne\ncharakteru procesného. Taktiež žalobcom namietané ustanovenie § 84 ods. 3 zákona č. 328/2002\nZ.z. nemožno na prejednávanú vec aplikovať, nakoľko nebolo rozhodnuté vo veci samej, t.j. nebolo\nrozhodnuté o dávkach alebo službách sociálneho zabezpečenia uvedených v § 83 menovaného zákona.\nV predmetnej veci žalovaný správny orgán postupom podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení\ns § 30 ods. 1 písm. f/ Správneho poriadku zastavil konanie z dôvodu, že vo veci začal konať iný príslušný\nsprávny orgán.\n25. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší súd kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\nnemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1\nSSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}