{"guid": "d47e2592-dad3-48f4-8457-d6a66d241411:027d733e-c71f-4932-80fb-15460fd86bf3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5019200453.3", "spisova_znacka": "7Sžsk/41/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/41/2020 z 9. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. septembra 2020, sp. zn. 7Sžsk/41/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5019200453.3", "identifikacne_cislo": "5019200453", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2020-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59.odsek-3", "nazov": "§ 59 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/027d733e-c71f-4932-80fb-15460fd86bf3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200453.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200453.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200453.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/41/2020\n5019200453\n09. 09. 2020\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2020:5019200453.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y.. I. U., narodený XX. C. XXXX, bytom\nv T., R. Č.. XX/XX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v\nBratislave, Račianska č. 71, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nGenerálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia z 02. mája\n2019, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu\nv Žiline zo 14. apríla 2020, č.k. 28Sa/20/2019-123, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 14. apríla 2020, č.k. 28Sa/20/2019-123\npostupom podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „SSP“) odmietol podanie žalobcu,\nktorým tento napádal zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo\nZboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia) z 02. mája 2019, Číslo: GR ZVJSd-12379/14-2019, ktorým tento postupom podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002\nZ.z.“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nrozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo 07.\napríla 2019 o priznanie starobného dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo\na skutkový stav sa nezmenil.\n2. Mal preukázané, že v danom prípade sa žalobca od počiatku domáhal preskúmania rozhodnutia\nGenerálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia z 02.\nmája 2019, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019. V žalobe ako žalovaného označil Generálne riaditeľstvo\nZboru väzenskej a justičnej stráže. Vzhľadom na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, že proti\ntomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodoval minister spravodlivosti SR rozhodnutím z\n09. júla 2019, bolo zrejmé, že v inštančnom postupe bolo vydané aj odvolacie rozhodnutie. Pritom\npredpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie\nalebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa k nim pripúšťajú,\nnadobudlo právoplatnosť. Uviedol, že (aj vzhľadom na závery plynúce z uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/54/2019) žalobcu predvolal na\ninformatívny výsluch, na ktorom ho poučil o jeho procesných právach. Žalobca ako žalovaného\noznačil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak výslovne a opakovane uviedol, že žiada\npreskúmať rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže z 02. mája 2019.\nUvedenú skutočnosť zduplikoval aj v písomnom vyjadrení, ktoré krátkou cestou doručil správnemu\n\nsúdu na informatívnom výsluchu, kde opakovane súdu navrhol zrušiť rozhodnutie z 02. mája 2019.\nNásledne krajský súd uzneseniami z 10. marca 2020 a 25. marca 2020 žalobcu vyzval, aby odstránil\nrozpor medzi označením žalovaného a označením napadnutého rozhodnutia, ktorý bráni vecnému\nvybaveniu veci, pričom výslovne uviedol, že označenie žalovaného musí korešpondovať s označením\nžalobou napádaného rozhodnutia. Je potrebné odstrániť predmetný rozpor, a to správnym označením\nrozhodnutia žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal\noznačený žalovaný. Súd teda explicitne skonštatoval, že žalobca má označiť rozhodnutie, ktoré vydal\noznačený žalovaný, to znamená Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobca i napriek\nuvedeným výzvam a relevantnému poučeniu označenie žalovaného rozhodnutia neopravil a opakovane\nzotrval na súdnom prieskume prvostupňového správneho rozhodnutia z 02. mája 2019. V tomto smere\nkrajský súd uviedol, že existuje logický rozpor medzi označením žalovaného a označením napadnutého\nrozhodnutia. Označenie žalovaného musí korešpondovať s označením napadnutého rozhodnutia, t.j.\nako žalovaný nemôže byť označený taký subjekt, ktorý nevydal rozhodnutie, ktoré žiada žalobca\npreskúmať a opačne - ako napadnuté rozhodnutie nemôže byť označené také rozhodnutie, ktoré nevydal\nsubjekt, ktorý je označený ako žalovaný.\n3. Vzhľadom na uvedené, krajský súd postupom podľa § 59 ods. 3 SSP podanie žalobcu odmietol.\n4. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania.\nII.\n5. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n6. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že podanie bolo\nnezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).\n7. Konkrétne v kasačnej sťažnosti namietal nespravodlivosť, neústavnosť a nezákonnosť uznesenia\nkrajského súdu, správna žaloba, ktorou si uplatnil právo na súdnu ochranu priamo dotknutého práva práva na starobný dôchodok garantovaného Dohovorom č. 128, Ústavou Slovenskej republiky, Listinou\nzákladných ľudských práv a slobôd, Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a\nslobôd, zákonom č. 365/2004 Z.z., ako aj zákonom č. 100/1988 Zb., na ktorý mu vznikol zákonný\nnárok dňom 14. októbra 1999, bola bez verejného konania a bez účasti žalobcu odmietnutá uznesením.\nTým, že súd rozhodol bez nariadenia verejného konania, došlo k porušeniu práva na spravodlivé\nsúdne konanie, takýto postup súdu je v rozpore s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu\nzákladných ľudských práv a slobôd, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj článkom 38 ods.\n2 ústavného zákona č. 23/1991 (ktorým bola do právneho systému aplikovaná listina Základných\nľudských práv a slobôd). Tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie, žalobca ako účastník konania\nnebol súdom riadne vypočutý a nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, čo je v rozpore s článkom\n12 ods. 1, článkom 13 ods. 4 a článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odmietnutím žaloby\ndošlo aj k porušeniu článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na\nsvojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Dodal, že v zmysle judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) požiadavka\nzakotvená v článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť závislá ani od toho, v akom type\n(druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na\nsvoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Namietal tiež porušenie § 147 ods. 1 písm. a/ SSP.\n8. V ďalšej časti podanej kasačnej sťažnosti žalobca zastával názor, že prvostupňové správne\nrozhodnutie z 02. mája 2019 je preskúmateľné súdom, čomu zodpovedalo aj poučenie prvostupňového\nsprávneho orgánu. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2019,\nsp. zn. 7Sžsk/54/2019 uviedol, že najvyšší súd nezrušil v tam prejednávanej veci rozhodnutie z toho\ntitulu, že žalobca žiadal o preskúmanie prvostupňového správneho rozhodnutia, ale z dôvodu, že krajský\n\nsúd procesne pochybil, keď žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. a/ SSP\nako neprípustnú odmietol.\n9. Záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie\nzrušil.\nIII.\n10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.\nIV.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po\nzistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)\npreskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n14. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,\nže ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením\norgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n15. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom\nprostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny\nopravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.\n16. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že\n- žalobou z 18. júla 2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho\nzabezpečenia) z 02. mája 2019, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019, ktorým tento postupom podľa § 84\nods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku správne konanie\nna základe žiadosti žalobcu zo 07. apríla 2019 o priznanie starobného dôchodku zastavil, nakoľko v tej\nistej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa nezmenil,\n- žalobca uvedené rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán (tu\nžalovaný) rozhodnutím z 09. júla 2019, Číslo: 41045/2019/42 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a\nprvostupňové správne rozhodnutie potvrdil,\n- krajský súd následne na základe realizovaného informatívneho výsluchu z 19. decembra 2019 žalobcu\nupovedomil o tej skutočnosti, že žalovaným správnym orgánom je orgán, ktorý rozhodol o riadnom\nopravnom prostriedku s tým, že potom aj žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutie vydané týmto\norgánom,\n- žalobca pristúpil k zmene označenia žalovaného správneho orgánu (Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky), avšak zotrval na označení žalobou napadnutého prvostupňového správneho\nrozhodnutia,\n- krajský súd z dôvodu uvedeného rozporu (žalované Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky /\nžalobou napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a\njustičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia) uzneseniami z 10. marca 2020, č.k. 28Sa/20/2019-100\na z 25. marca 2020, č.k. 28Sa/20/2019-114 žalobcu vyzval, aby tento rozpor (pod hrozbou odmietnutia\npodania) odstránil; zároveň krajský súd žalobcu výslovne poučil o tom, že označenie rozhodnutia, ktoré\nžalobca žiada preskúmať, musí korešpondovať s označením žalovaného, t.j. ako predmet súdneho\nprieskumu môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným,\n- žalobca i napriek týmto uzneseniam svoje podanie v tomto smere nedoplnil, respektíve krajským súdom\nvytknuté vady podania neodstránil,\n\n- krajský súd následne uznesením zo 14. apríla 2020, č.k. 28Sa/20/2019-123 podanie žalobcu odmietol.\n17. Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval správne, keď podanie\n(žalobu) žalobcu postupom podľa § 59 ods. 3 SSP odmietol.\n18. Najvyšší súd pre potvrdenie správnosti postupu krajského súdu v tomto smere uvádza, že správne\nsúdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana\nnastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci\nsprávneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych\nopravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci\ndruhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je\nmožné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení SSP, t.j. v tomto prípade možnosť podania\nsprávnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o žalobcom podanom\nopravnom prostriedku proti rozhodnutiu z 02. mája 2019, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019, ak vydané\nrozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné. Na tomto mieste najvyšší súd ďalej uvádza, že v závislosti\nod toho, či osobitný právny predpis umožňuje podať účastníkovi správneho konania (fyzickej, alebo\nprávnickej osobe) riadny opravný prostriedok, SSP rozlišuje dve situácie. Prvá sa týka prípadu, kedy\núčastník konania je v zmysle osobitných právnych predpisov oprávnený na podanie riadneho opravného\nprostriedku proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu - v takom prípade žalovaným správnym\norgánom je orgán, ktorý rozhodol o tomto riadnom opravnom prostriedku; žalobca je povinný v takom\nprípade v podanej správnej žalobe označiť rozhodnutie tohto žalovaného správneho orgánu (prípadne\naj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak v spojení s druhostupňovým správnym\nrozhodnutím; pozri § 191 ods. 3 písm. a/ SSP). Druhá situácia\nsa týka prípadu, v ktorom ide\no jednostupňové správne konanie (t.j. voči rozhodnutiu osobitný právny predpis nepripúšťa podanie\nriadneho opravného prostriedku) s tým, že potom žalovaným orgánom je orgán, ktorý vydal napadnuté\nrozhodnutie.\n19. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca žiadal preskúmať zákonnosť prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia. V tejto súvislosti krajský súd správne postupoval, keď žalobcu predvolal na\ninformatívny výsluch a poučil ho o tej skutočnosti, že správnou žalobou možno napadnúť len konečné\nrozhodnutie, v tomto prípade rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu. Rovnako ako správny možno\nhodnotiť postup súdu, ktorým súd následne dvomi uzneseniami žalobcu vyzval na odstránenie vady\npodania (žaloby) spočívajúcej v tom, že žalobca žalujúc Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky\nzotrval na preskúmaní zákonnosti prvostupňového správneho rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie musí\nkorešpondovať s označením žalovaného, t.j. ako predmet súdneho prieskumu môže byť označené len\ntaké rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným. Pokiaľ potom žalobca i napriek opakovaným\npokusom zo strany krajského súdu na odstránenie vady podania neakceptoval návod ako má tieto vady\nodstrániť a zotrval na svojich argumentoch, nemožno krajskému súdu vyčítať nesprávny postup, keď\npodanie žalobcu odmietol.\n20. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie z 25. septembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/54/2019, najvyšší\nsúd uvádza, že týmto uznesením bolo zrušené uznesenie tam konajúceho krajského súdu, ktorým bola\nžaloba odmietnutá postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. a/ SSP, teda odmietnutá ako\nneprípustná z dôvodu, že žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu. V zrušujúcom uznesení najvyšší súd po prvé konštatoval, že dôvod\nna odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. a/ SSP nebol daný, keďže\nprvostupňové správne rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť bez toho, aby žalobca vyčerpal riadne\nopravné prostriedky (voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo totiž zo strany žalobcu podané odvolanie\nako riadny opravný prostriedok) a po druhé (vzhľadom na charakter konania zaradeného pod kategóriu\nsociálnu) bolo podľa názoru najvyššieho súdu vo vzťahu k žalobcovi dôvodné využiť neformálny prístup,\ntohto predvolať na informatívny výsluch, vysvetliť mu v čom spočívajú nedostatky jeho podania, keďže\nv danej veci bolo evidentné, že žalobca koná v zjavnom omyle. Teda poskytnúť žalobcovi procesný\npriestor na opravu svojho podania. Z toho je zrejmé, že najvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn.\n7Sžsk/54/2019 usmernil krajský súd v ďalšom procesnom postupe tak, aby žalobcovi poskytol súčinnosť\nv súvislosti s odstránením vád podania. Ďalší priebeh konania však závisel od prostriedkov využitých\nkrajským súdom (a do istej miery naznačených už v uznesení sp. zn. 7Sžsk/54/2019) a ich akceptácie\nzo strany samotného žalobcu. Navyše už v uznesení sp. zn. 7Sžsk/54/2019 najvyšší súd skonštatoval,\nže žalobca konal v zjavnom omyle a neznalosti právnej úpravy, keď napríklad uvádzal, že rozhodnutie\n\nministra spravodlivosti vydané v rámci odvolacieho konania nie je preskúmateľné súdom. Z uvedeného\nje teda zrejmé, že najvyšší súd dal žalobcovi do pozornosti tú skutočnosť, že ním prezentovaný názor\nčo do súdneho prieskumu prvostupňového správneho rozhodnutia za súčasnej existencie rozhodnutia\nodvolacieho správneho orgánu nie je správny.\n21. Nad rámec uvedeného, najvyšší súd dáva žalobcovi do pozornosti aj tú skutočnosť, že právoplatným\nrozhodnutím z 05. apríla 2013, č. GR ZVJS-12379/33-13, bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o priznanie\nstarobného dôchodku, pretože vypočítaná suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku bola k\n15. decembru 2008 (k dátumu, od ktorého žiadal starobný dôchodok priznať) nižšia v sume 32.496,-Sk\nmesačne ako výsluhový príspevok, vyplácaný k 15. decembru 2008 v sume 32.554,-Sk mesačne (na\nzáklade rozhodnutia z 30. novembra 2008, č. GR ZVJS-12379/33-08). Následne sa žalobca opakovane\ndomáhal priznania starobného dôchodku, pričom tieto žiadosti boli zo strany príslušného správneho\norgánu zamietané z dôvodu, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa nezmenil\n(prekážku právoplatne rozhodnutej veci predstavuje právoplatné rozhodnutie z 05. apríla 2013, č. GR\nZVJS-12379/33-13). O jednej z týchto žiadostí rozhodoval Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod\nsp. zn. 25Sa/23/2018, v ktorom súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú, keď dospel k záveru, že\nžalobcovi boli zhodnotené všetky obdobia trvania výkonu služby a civilného zamestnania, t.j. celkom 36\nrokov a 220 dní, pričom suma vypočítaného starobného dôchodku sa nezmenila, teda je nižšia, ako v\ntotožnej posudzovanej veci v roku 2013 s porovnaním výšky výsluhového príspevku. Z tohto dôvodu\nboli splnené všetky procesné podmienky pre zastavenie správneho konania. Rovnako prvostupňový\nsprávny orgán rešpektoval právo voľby na strane žalobcu podľa § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.\nv čase jeho účinnosti a prihliadajúc na vylúčený súbeh nárokov na výsluhový príspevok so starobným\ndôchodkom, pri zachovaní vyššej výmery výsluhového príspevku, nižšia dávka (starobný dôchodok)\nžalobcovi nepatrí. Vyššia dávka výsluhového príspevku priznaná žalobcovi od 01. novembra 1999 podľa\n§ 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutím z 11. novembra 1999, č. GR ZVJS-12379/30-99, ktorý\nsa považuje od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. za výsluhový dôchodok, po dovŕšení dôchodkového\nveku (v tomto prípade od priznania) má charakter dávky v starobe. S týmto záverom sa stotožnil\naj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom z 25. septembra 2019, sp. zn. 9Sžsk/1/2019\nkasačnú sťažnosť žalobcu zamietol, na závery ktorého v predmetnej veci konajúci senát bez ďalšieho\nodkazuje.\n22. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne\ncharakteru procesného.\n23. Pokiaľ žalobca žiadal o „pridelenie veci inému správnemu súdu“, najvyšší súd uvádza, že na konanie\nv konkrétnej veci je príslušný ten súd, ktorý spĺňa podmienku vecnej, miestnej a kauzálnej príslušnosti.\nVýnimka z tohto pravidla vyplýva napríklad z § 85 SSP, podľa ktorého, ak nemôže príslušný správny\nsúd vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému správnemu súdu\ntej istej inštancie (odsek 1), ďalej vec možno prikázať inému ako miestne príslušnému alebo kauzálne\npríslušnému krajskému súdu, ak pre vylúčenie sudcov správneho kolégia nemožno zostaviť senát\n(odsek 2). Vec možno tiež prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti\n(odsek 3). Tieto podmienky neboli splnené. Navyše najvyšší súd už raz v prejednávanej veci (uznesenie\nzo 16. septembra 2019, č.k. 7Ndz/2/2019-29) rozhodol o tom, že konajúca sudkyňa nie je vylúčená z\nprejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 28Sa/20/2019; ďalšia námietka zaujatosti zo\nstany žalobcu obsahujúca prípadne nové skutočnosti podaná nebola.\n24. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\nnemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1\nSSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sa/20/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fba46749-0f29-4901-80c4-89aedb71e0be", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 43/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fba46749-0f29-4901-80c4-89aedb71e0be"}, {"guid": "ussr:1988f3d5-9249-4ae1-a790-dd92eff21f81", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 3/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/01 z 20. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-20", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1988f3d5-9249-4ae1-a790-dd92eff21f81"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "d9107d5b-1ac2-42a9-af63-78e534b01cd9:c1aed9ea-21f4-4f8c-be9a-9453b9d96efe", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:1019200498.2", "spisova_znacka": "28Sa/20/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 28Sa/20/2019 z 18. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:1019200498.2"}, {"guid": "6835a5a4-2079-4a72-949f-94d2aa9479ca:ef90d2a5-966e-4bdd-887b-d6dee61ff9ce", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:1018200872.3", "spisova_znacka": "25Sa/23/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/23/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:1018200872.3"}], "citovane_v": []}