{"guid": "4409f6db-c053-4da9-8334-4e3c32d76ca5:236e1855-b653-45fd-9863-662822556571", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5019200225.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/8/2020 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 9Sžsk/8/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5019200225.1", "identifikacne_cislo": "5019200225", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417", "nazov": "zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/236e1855-b653-45fd-9863-662822556571", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200225.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200225.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200225.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/8/2020\n5019200225\n25. 11. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:5019200225.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: R..\nB. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., právne zast. JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD.,\nADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom Mariánske námestie 31, 010\n01 Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67\nBratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2019/4023-0002 Sp zo dňa 01.03.2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline, sp. zn. 25Sa/13/2019 zo dňa 21.11.2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 25Sa/13/2019 zo dňa 21.11.2019 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2019/4023-0002 Sp zo dňa 01.03.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“).\n2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nŽilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto č. ZA3/PKNM/SOC/2018/83348-7, číslo záznamu: 2018/392401\nzo dňa 19.12.2018, ktorým správny orgán prvého stupňa znížil žalobkyni dávku v hmotnej núdzi o\nsumu 61,60 € a odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 € mesačne od 01.12.2018. Správny orgán\nprvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni bola dňa 29.10.2018 zaslaná výzva s\nponukou č. 1000000017212354 na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov\norganizátora, ktorým je Obec Nesluša na obdobie od 01.12.2018 do 31.12.2019. Žalobkyňa si výzvu\ns ponukou prevzala dňa 05.11.2018 do vlastných rúk a nakoľko sa v stanovenej 5 - dňovej lehote od\nprevzatia výzvy nevyjadrila, úrad to považoval za odmietnutie ponuky.\n3. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu v sociálnych veciach. V žalobe\nuviedla, že v deň doručenia ponuky sa dostavila k žalovanému s osobnou žiadosťou o objasnenie\nvzniknutých nejasností vo veci výkladu výkonu činností v súlade s nimi zaslanou ponukou, ktoré jej\nboli a naďalej zostávajú neobjasnené. Niekoľkokrát sa osobne, telefonicky ako aj písomne obrátila na\npracovníkov žalovaného, aktivačného centra a ich nariadených so žiadosťou o objasnenie vzniknutých\nnejasností a nezrovnalostí vyplývajúcich z neurčitého znenia ponuky a zákonných práv a povinností\njednotlivých zúčastnených strán vyplývajúcich z plnenia výkonu činností podľa § 10 zákona č. 417/2013\nZ. z.. Zníženie dávky v hmotnej núdzi a odňatie pomoci na základe predtým zaslanej ponuky žalovaného\nsú predmetom konania na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/29/2018.\n\n4. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si dňa 24.09.2018 na Úrade práce, sociálnych vecí\na rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. Rozhodnutím\núradu jej bola pomoc v hmotnej núdzi priznaná od 01.09.2018 v sume 61,60 € mesačne. Pomoc\nv hmotnej núdzi jej bola rozhodnutím úradu znížená o sumu 61,60 € a odňatá v sume 61,60 € od\n01.12.2018 z dôvodu, že sa nevyjadrila k vykonávaniu činností v rozsahu 32 hodín mesačne. Na Úrade\npráce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto je žalobkyňa evidovaná ako\nuchádzač o zamestnanie od 08.06.2018.\n5. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa v žalobe neustále odvolávala na zákon\n§ 52 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“), ktorý vôbec\nnesúvisí s výkonom aktivačných prác. Žalobkyňa bola dňa 20.11.2018 emailom informovaná, že o\nmenších obecných službách hovoria zákony č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (§ 10 ods. 3) a\nzákon č. 5/2004 Z. z. (§ 52). Každý zo zákonov má presne určené podmienky výkonu. Žalobkyňa bola\ninformovaná, že nespĺňa podmienky na výkon menších obecných služieb podľa § 52 zákona č. 5/2004\nZ. z.. Zároveň bola informovaná, že zaslaná ponuka bola vystavená v zmysle § 10 ods. 3 zákona č.\n417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Informácie jej boli poskytnuté viacerými zamestnancami Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny osobne, telefonicky, prostredníctvom listovej korešpondencie. Žalobkyňa\nvšak neustále riešila tie isté otázky. Všetky dokumenty, ktoré boli doručené na Úrad práce, sociálnych\nvecí a rodiny Žilina, boli zaevidované v IS DMS. Žalobkyni úrad vždy odpovedal v rámci zákonných\nlehôt. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že B.. C. L. - zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny Žilina vo funkcií „radca - koordinátor“ aktivačného centra má oprávnenosť na podpisovanie ponúk\nna základe Internej normy č. 031/2017. Žalobkyni bolo niekoľkokrát osobne, telefonicky, ako i písomne\nodpovedané dookola na tie isté otázky. Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa nemá záujem o výkon\naktivačných prác, nakoľko jej boli už aj v predchádzajúcom období ponúknuté štandardné možnosti\nna vykonávanie aktivačných činností u organizátora (Obec Nesluša), ktoré z rôznych dôvodov vždy\nodmietla.\n6. Krajský súd poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, na základe ktorej pri výkone správneho súdnictva\nnie je úlohou súdu nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich postupov\na rozhodnutí, teda to, či oprávnenosť a príslušnosť správneho orgánu pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Z tohto dôvodu\nkrajský súd posudzoval otázku správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca\npodkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Krajský\nsúd prišiel k záveru, že žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán náležite posúdili\nvšetky predložené doklady, riadne zistili skutkový stav a z neho vyvodili správny právny záver. Žalovaný\nsa zároveň dôsledne zaoberal všetkými odvolacími námietkami žalobkyne a tieto správne vyhodnotil v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n7. K námietke žalobkyne, že k uzavretiu dohody o podmienkach vykonávania menších obecných prác\nna základe ponuky nedošlo, pretože ponuka neobsahuje náležitosti dohody podľa § 52 ods. 12 zákona\nč. 5/2004 Z. z., krajský súd uvádzal, že § 9 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. ustanovuje jednotlivé druhy\npomoci v hmotnej núdzi. Okrem iných je ňou dávka v hmotnej núdzi a aktivačný príspevok. Dohoda podľa\n§ 52 ods. 12 zákona č. 5/2004 Z. z. je uzatváraná pre účely výkonu aktivačnej činnosti podľa citovaného\nzákona (zákona č. 5/2004 Z. z.). Zákon č. 417/2013 Z. z. spája s vykonaním aktivačnej činnosti (aj\nformou menších obecných služieb) nárok na jeden z druhov pomoci v hmotnej núdzi: aktivačný príspevok\n(§ 12). Dávka v hmotnej núdzi je rozdielny inštitút od aktivačného príspevku, zakotvená je v § 10\nzákona č. 417/2013 Z. z.. Odmietnutím ponuky podľa § 10 ods. 3 spomínaného zákona sa dávka zníži.\nZákon o pomoci hmotnej núdzi nepodmieňuje zníženie dávky v hmotnej núdzi aj neuzavretím dohody\no aktivačnej činnosti podľa § 52 ods. 12 zákona č. 5/2004 Z. z.. Inštitút dohody podľa § 52 ods. 12\ncitovaného zákona je rozdielny ako prijatie ponuky podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.\n8. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 3 nepredpokladá medzi úradom a príjemcom dávky\nuzavretie dohody o vykonávaní menších obecných služieb podľa § 52 ods. 12 zákona č. 5/2004 Z. z.. Na\nzníženie dávky postačí, ak sa osoba nezúčastní v konkrétnom rozsahu na prácach uvedených v tomto\nustanovení, ktoré jej boli ponúknuté. Preto úrad postupuje tak, že príjemcovi dávky zašle konkrétnu\nponuku s tým, že ak ju odmietne, dôsledkom bude zníženie dávky. Samotný popis vykonávaných činností\nv ponuke by mal byť dostatočne určitý. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na náležitosti dohody\n\nuzatváranej medzi úradom a organizátorom činností. Nejde teda o špecifikáciu druhu prác, ako to\nvyplýva/je uvedené v pracovnej zmluve, či v dohodách vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa\nZákonníka práce. Ponuka má obsahovať miesto a druh vykonávania menších obecných služieb v zmysle\n§ 10 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ponuka doručená žalobkyni obsahovala všetky\npodstatné náležitosti.\n9. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobkyne, že ponuka nebola podpísaná\noprávnenou osobou. Pokiaľ ponuku podpísala pracovníčka prvostupňového správneho orgánu\npoverená na vykonávanie tejto konkrétnej činnosti, táto skutočnosť ju oprávňuje v rámci svojho poverenia\nvykonávať túto činnosť ako poverený pracovník úradu.\n10. Krajský súd konštatoval, že všetky žalobné námietky žalobkyne boli vyhodnotené ako nedôvodné,\npreto žalobkyňou podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n11. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná, pretože má za to, že krajský súd\nporušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n12. Podľa sťažovateľky z § 10 ods. 3 a ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že predpokladom\nzníženia dávky je (1) neúčasť na menších obecných službách, dobrovoľníckej činnosti alebo prácach\nna predchádzanie mimoriadnym situáciám a (2) existencia písomnej dohody medzi úradom a obcou.\nSťažovateľka uviedla, že ona výkon činností neodmietla, ani nevyjadrila súhlas priamo ani v dôsledku\nuplynutia lehoty určenej v ponuke. Zastáva názor, že ponuka nebola zrozumiteľná a z tohto dôvodu sa\ndomáhala vysvetlenia doručenej ponuky, avšak uspokojujúcu odpoveď ani raz nedostala. Ďalej, podľa\njej názoru existencia písomnej dohody medzi úradom práce a obcou nebola preukázaná. Sťažovateľka\nuviedla, že správny súd nesprávnym spôsobom iba uspokojil s tvrdením žalovaného, že ak sťažovateľka\nv stanovenej lehote ponuku výslovne neprijala, má za to, že s ňou nesúhlasila, odmietla ju a naplnila\ntak zákonný dôvod pre odňatie dávky v hmotnej núdzi. Sťažovateľka formulár doručila na správny\norgán v stanovenej lehote s požiadavkou o jej vysvetlenie. Vysvetlenie ponuky až po zániku ponuky\nsťažovateľka považuje za účelové konanie správneho orgánu. Sťažovateľka ďalej namietala, že z\nponuky nevyplýval, výkon akých činností je konkrétnym predmetom ponuky. Ďalej, podľa jej názoru\nosoba adresujúca ponuku nebola oprávnená predkladať návrh na uzatvorenie dohody. Sťažovateľka má\nza to, že pracovníci správneho orgánu ju diskriminujú, predkladajú jej nezrozumiteľné pracovné ponuky\na neposkytujú jej súčinnosť. Podľa jej názoru výkon menších obecných prác je výlučne na dobrovoľnosti.\nHrozba odňatia dávky pre „odmietnutie“ účasti na týchto prácach konštatuje nútenú prácu. Na základe\nhoreuvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný. Žalovaný uviedol, že v správnej žalobe sťažovateľka\nnenamietala neexistenciu dohody uzatvorenej medzi úradom a obcou. Len pre úplnosť uviedol, že\npredmetná dohoda je súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný uviedol, že ponuka doručenej\nsťažovateľke dňa 05.11.2018 obsahovala všetky formálne náležitosti a bola dostatočne zrozumiteľná.\nŽalovaný ďalej uvádzal, že pracovníčka úradu bola oprávnená podpísať ponuku na základe internej\nnormy č. IN-031/2017 a zároveň uviedol, že dotazy a otázky, ktoré sťažovateľka adresovala úradu\nohľadne výkonu činnosti boli úradom zodpovedané. Na základe horeuvedených skutočností žalovaný\nnavrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n15. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži\na vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na\npomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok\nna osobitný príspevok.\n16. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z., ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka\npodľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je\nv právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, a nezúčastní sa na základe\n\npísomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou,\nktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá\norganizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo\nvo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na\nvykonávaní:\na) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,\nktorej zriaďovateľom je obec,\nb) dobrovoľníckej činnosti, alebo\nc) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní\nnásledkov mimoriadnej situácie.\n17. Podľa § 28 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjemca je povinný na výzvu úradu\npreukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom.\n18. Kasačný súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného sa v plnom rozsahu stotožňuje\ns právnym názorom vysloveným krajským súdom v odôvodnení rozsudku. Podľa názoru kasačného\nsúdu je rozsudok krajského súdu vecne správny, náležite odôvodnený a má za to, že krajský súd sa v\nňom vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne. Kasačný súd nepovažuje za účelné\nopakovať argumentáciu uvedenú v rozsudku krajského súdu, a preto sa bude venovať iba podstatným\nnámietkam uvedeným sťažovateľkou v kasačnej sťažnosti.\n19. Sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti konštatovala, že výkon menších obecných prác je výlučne\nna dobrovoľnosti a hrozba odňatia dávky pre odmietnutie účasti na týchto prácach z nich činí nútené\npráce. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 8/2014\nz 27.05.2015, podľa ktorého nie je v rozpore s ústavným príkazom vyjadreným v čl. 39 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných\npotrieb, pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce.\nKasačný súd uvádza, že otázka „nútenej práce“ v súvislosti s činnosťami podľa ust. § 10 ods. 3\nzákona č. 417/2013 Z. z. bola opakovane najvyšším súdom riešená. Napríklad v rozsudku sp. zn.\n9Sžso/53/2016 najvyšší súd uviedol: „Je potrebné dodať, že dobrovoľnícke činnosti v zmysle § 10 ods.\n3 zákona č. 417/2013 Z. z. nespadajú pod zákaz nútenej práce alebo povinnej práce v zmysle dohovoru\nMedzinárodnej organizácie práce č. 29 o nútenej alebo povinnej práci. Naopak, úmyslom zákonodarcu\nbolo prostredníctvom pracovnej činnosti uvedenej v tomto ustanovení motivovať občana v hmotnej núdzi,\naby sa aktívne podieľal na riešení svojej finančnej situácie a aby dlhodobo pasívne nezotrvával na dávke\nv hmotnej núdzi.“ Kasačný súd nemá dôvod sa od tohto ustáleného právneho názoru odkloniť.\n20. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti správne uviedla, že podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi\npredpokladom zníženia dávky je: (1) neúčasť na menších obecných službách, dobrovoľníckej činnosti\nalebo prácach na predchádzanie mimoriadnym situáciám a (2) existencia písomnej dohody medzi\núradom a obcou. Ako to vyplýva z administratívneho spisu, pomoc v hmotnej núdzi žalobkyni bola\nrozhodnutím úradu znížená o sumu 61,60 € a odňatá v sume 61,60 € od 01.12.2018 z dôvodu,\nže sa nevyjadrila k Výzve s ponukou č. 1000000017212354 na vykonávanie činností v rozsahu 32\nhodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým je Obec Nesluša na obdobie od 01.12.2018 do\n31.12.2019. Z Výzvy na preukázanie požadovaných skutočností zo dňa 29.10.2018 vyplýva, že správny\norgán žiadal žalobkyňu, aby v lehote do piatich dní od doručenia výzvy doručila osobne alebo zaslala\npoštou ňou podpísanú Ponuku. Vo výzve bolo uvedené, že v prípade, ak sa k formulári Ponuka žalobkyňa\nvyjadrí, že odmieta ponúkané činnosti alebo formulár nedoručí úradu v stanovenej lehote, úrad to\nbude považovať za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností čo má za následok zníženia dávky\nv hmotnej núdzi. Prílohou výzvy boli aj vysvetlivky k druhom vykonávaných služieb, kde boli činnosti\noznačené ako A3, A4 a A2 bližšie špecifikované. Dohoda č. 17/25/010/106 zo dňa 08.11.2017 medzi\núradom práce a obcou Nesluša je súčasťou administratívneho spisu.\n21. Na základe vyššie uvedených skutočností (s poukazom na § 28 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci\nv hmotnej núdzi) Najvyšší súd SR konštatuje, že správny orgán nepochybil, keď znížil/odňal pomoc v\nhmotnej núdzi v sume 61,60 € od 01.12.2018 z dôvodu, že sa žalobkyňa nevyjadrila k Výzve s ponukou\nč. 1000000017212354 na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne v úradom stanovenej\npäťdňovej lehote, pretože požiadavku žalobkyne na vysvetlenie výzvy sa nedá považovať za prijatie\n\nponuky. Práve naopak, v zmysle poučenia jej mlčanie možno považovať za prejav nesúhlasu zúčastniť\nsa výkonu činností uvedených v ponuke.\n22. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namieta, že ponuka neobsahovala náležitosti dohody, resp.\nnedošlo k uzatvoreniu dohody medzi ňou a úradom práce. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR súhlasí\ns názorom krajského súdu, na základe ktorého v prípade inštitútu dávok v hmotnej núdzi zákon\nnepredpokladá uzatvorenie dohody medzi žiadateľom/príjemcom dávky a úradom práce, ale prijatie\nponuky.\n23. Ďalej sťažovateľka uviedla vo svojej kasačnej sťažnosti, že zamestnankyňa správneho orgánu\nnepreukázala poverenie podpísať ponuku v mene správneho orgánu. V tejto súvislosti kasačný súd\npoukazuje na Internú normu č. IN-031/2017 Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, na základe ktorého\n„Formuláre Ponuka, Zmena ponuky, Ukončenie ponuky podpisuje v mene úradu koordinátor AC, ktorý\ndokument v ISSZ vystaví“. Na základe tejto skutočnosti Najvyšší súd SR konštatuje, že pracovníčka\naktivačného centra bola oprávnená podpísať v mene správneho orgánu ponuku a to bez osobitného\npoverenia.\n24. V poslednom rade najvyšší súd poukazuje na to, že nesúhlasí s argumentáciou sťažovateľky, na\nzáklade ktorej nepovažuje za spravodlivé, že musí vykonávať činnosti pre obec Nesluša, pretože ona už\nviackrát bola odmietnutá ako záujemkyňa o prácu na plný pracovný pomer. V tejto súvislosti najvyšší súd\npoukazuje na skutočnosť, že potenciálny zamestnávateľ má právo odmietnuť uchádzača o zamestnanie\n(a to aj bez uvedenia dôvodu), pričom táto skutočnosť ešte nezakladá dôvod na odmietnutie ponuky zo\nstrany sťažovateľky v prípade, ak požiada o pomoc v hmotnej núdzi.\n25. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, a účastníkom\nnepriznal náhradu trov konania, pretože sťažovateľka v konaní nebola úspešná a žalovanému nárok na\nnáhradu trov v zásade neprináleží.\n27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Sa/13/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}