{"guid": "e31c8fa9-1d5a-4ce2-b30f-9b612f69be7b:a093bfc8-e711-4f34-9f4e-8cf5b0f34fc7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5019200186.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/18/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/18/2020 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 9Sžsk/18/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5019200186.1", "identifikacne_cislo": "5019200186", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7a", "nazov": "§ 7a SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99", "nazov": "§ 99 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-99"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-488", "nazov": "§ 488 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-488", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-488"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-99", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-488", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a093bfc8-e711-4f34-9f4e-8cf5b0f34fc7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200186.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200186.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200186.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/18/2020\n5019200186\n25. 11. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:5019200186.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a\nčleniek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu REPRUF,\ns.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, právne zast. JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou,\nso sídlom J. M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so\nsídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: V. V. W.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom T. X/X, XX-XXX B. Y., W. T., právne zast. JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou,\nadvokátkou, so sídlom J. M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej č. 12878-5/2019-BA zo dňa 11.02.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu a ďalšieho účastníka\nkonania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 25Sa/10/2019 zo dňa 26.09.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ďalšieho účastníka konania o d m i e t a.\nĎalšiemu účastníkovi konania sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 25Sa/10/2019 zo dňa\n26.09.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 25Sa/10/2019 zo dňa 26.09.2019, zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12878-5/2019-BA zo dňa 11.02.2019 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky\nČadca č. 45835-1/2013-CA zo dňa 30. septembra 2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\nPrvostupňovým rozhodnutím pobočka Čadca rozhodla, že ďalšiemu účastníkovi konania ako\nzamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa REPRUF, s.r.o. od 26. januára\n2012 do 31. októbra 2012, podľa slovenskej legislatívy. Správny orgán I. stupňa odôvodnil svoje\nrozhodnutie tým, že na základe výsledkov kontroly u zamestnávateľa - žalobcu (ktorá bola vykonaná\nv období od 26.02.2013 do 06.03.2013) nebolo preukázané, že p. V. V. W. reálne vykonáva činnosť\nako zamestnankyňa na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym\npredpisom sociálneho zabezpečenia. Správny orgán I. stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na\npríslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ako i na nariadenie (ES) Európskeho parlamentu\na Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia\n(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“)\na vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej\nlen „vykonávacie nariadenie“).\n\n2. Zamietnutie žaloby krajský súd odôvodnil tým, že na zamestnanca žalobcu, ktorý je občanom Poľskej\nrepubliky, vykonáva SZČO v tejto krajine bydliska a zároveň uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu ako\nzamestnanec, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia vyššie citované nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady. Uvedená skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná.\n3. Z administratívneho spisu vyplýva, že za účelom preukázania skutočného výkonu činnosti na území\nSR vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu v období od 4. januára 2012 do 26. februára 2013.\nV čase vykonanej kontroly sa v registrovanom sídle spoločnosti žalobcu nenachádzal žiadny zo\nzamestnancov žalobcu. Dňa 13. marca 2013 vykonal kontrolu u žalobcu aj Inšpektorát práce Žilina,\navšak ani v tento deň sa inšpektor práce nestretol so žiadnymi zamestnancami žalobcu. V konaní nebolo\npreukázané, čo vyplýva aj z administratívneho spisu žalovanej, že by ďalšia účastníčka konania ako\nzamestnankyňa žalobcu reálne vykonávala činnosti zamestnanca, ktorého sídlo je na území SR.\n4. Krajský súd zastával názor, že pokiaľ žalobca namieta, že žalovaná ako i prvoinštančný orgán nemali\noprávnenie rozhodnúť o nevzniknutí povinného poistenia ďalšej účastníčky konania ako zamestnankyne\nžalobcu, je nutné poukázať na list poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS (ďalej len „ZUS“),\nktoré bolo žalovanej doručené dňa 10. júla 2015. Z tohto listu vyplýva, že ZUS určila, že zamestnanec\nžalobcu podlieha od 26. januára 2012 do 31. októbra 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia\nPoľskej republiky. Zanikla teda sporná situácia pri určovaní uplatniteľných právnych predpisov na\nzamestnankyňu žalobcu a táto bola zamenená definitívnym určením poľského zákonodarstva.\n5. Vzhľadom na uvedené závery o určení uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k ďalšej účastníčke\nkonania (zamestnankyni žalobcu) správny súd konštatoval správnosť preskúmavaného rozhodnutia,\nteda že zamestnankyni žalobcu nevzniklo povinné poistenie na území Slovenskej republiky. Vo vzťahu k\noprávnenosti žalovanej vydať rozhodnutie o tom, že zamestnankyni žalobcu nevzniklo povinné sociálne\npoistenie na území Slovenskej republiky je potrebné poukázať na ustanovenia § 20 ods. 1, § 172 ods.\n5 a § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je žalovaná oprávnená v sporných\nnedávkových konaniach okrem iného rozhodnúť aj o vzniku povinného nemocenského poistenia,\npovinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti vedľajšej účastníčky ako\nzamestnankyne žalobcu potom, čo bola prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaná v Registri\npoistencov žalovanej.\n6. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podali kasačnú sťažnosť žalobca a ďalší účastník konania,\nt.j. zamestnankyňa (ďalej len „sťažovatelia“). Sťažovatelia namietali oprávnenie správneho orgánu I.\nstupňa ako aj žalovanej vydať preskúmavané rozhodnutie, nakoľko toto nie je v ich zákonnej kompetencii\nvzhľadom na skutkové okolnosti prípadu. Sťažovatelia majú za to, že uplatniteľná legislatíva môže byť\nurčená iba inštitúciou členského štátu bydliska osoby, t.j. na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná\niba ZUS. Ďalej sťažovatelia namietajú skutočnosť, že krajský súd sa nezaoberal tým, či prebehla\nkomunikácia medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS, pričom sťažovatelia majú za to, že preskúmavané\nrozhodnutie je predčasné, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu,\npričom tento je neúplný, a to s ohľadom na dohodu podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.\nSťažovatelia poukázali na záver uznesenia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 1Vs/1/2018 v zmysle ktorého definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu\nEÚ od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou čl.\n16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl.\n1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň veľký senát\nprijal záver, že dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu\nako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí\nbyť zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu. Na základe horeuvedených skutočností\nsťažovatelia navrhujú, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že súhlasí s rozsudkom krajského súdu, a preto\nžiada, aby kasačný súd potvrdil rozsudok krajského súdu. Vo svojom vyjadrení žalovaná poukázala\nna skutočnosť, že dialóg medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou neprebehol, pretože počas procesu\nurčenia uplatniteľnej legislatívy neexistovali protichodné stanoviská medzi inštitúciami sociálneho\nzabezpečenia. V súvislosti s uznesením veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 1Vs/1/2018 žalovaná poznamenala, že žalovaná nerozhodovala o uplatniteľnej legislatíve ako\nto tvrdia sťažovatelia, ale vydala rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia zamestnanca na základe\n\nurčenia poľskej legislatívy. Záverom žalovaná dodala, že zamestnanec žalobcu si nemôže zvoliť systém\nsociálneho zabezpečenia tej krajiny, kde je to pre jeho podnikanie ekonomicky výhodnejšie, ale má\npovinnosť prihlásiť sa do systému sociálneho poistenia toho štátu, ktorému v zmysle koordinačných\nnariadení podlieha.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd príslušný podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodovať o kasačnej sťažnosti, preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že je\npotrebné kasačnú sťažnosť ďalšieho účastníka konania odmietnuť a rozsudok krajského súdu zrušiť.\n9. V súvislosti s kasačnou sťažnosťou ďalšieho účastníka konania - zamestnanca, kasačný súd\npoukazuje na § 178 ods. 1 SSP, na základe ktorého žalobcom je fyzická osoba alebo právnická\nosoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch.\n10. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal\nvšetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať\nvšetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto\nnebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.\n11. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa bolo doručené nie len\nzamestnávateľovi, ale aj zamestnancovi. Podľa poučenia účastníci správneho konania boli oprávnení\npodať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia.\nOdvolanie podal iba zamestnávateľ, t.j. žalobca. Z tejto skutočnosti, ako aj z § 7písm. a/ SSP vyplýva,\nže iba zamestnávateľ - žalobca vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis, teda iba on bol oprávnený podať žalobu proti preskúmavanému rozhodnutiu.\n12. Jediným prípadom, kedy nemožno od žalobcu požadovať vyčerpanie riadneho opravného\nprostriedku je stav, keď prvostupňovým orgánom verejnej správy bolo žalobcovi vyhovené a až na\nzáklade riadneho opravného prostriedku podaného iným účastníkom administratívneho konania bolo\ndruhostupňovým orgánom rozhodnuté inak. Z administratívneho konania vyplýva, že zamestnanec\na zamestnávateľ nemali protichodné záujmy, teda zamestnanec by mohol podať žalobu proti\npreskúmavanému rozhodnutiu iba v prípade, ak by podal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu\nI. stupňa. Zo skutočnosti, že zamestnanec nepodal odvolanie a následne žalobu proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu I. stupňa/preskúmavanému rozhodnutiu je možné vyvodiť jednoznačný prejav\nvôle zamestnanca nevyužívať zákonom daných procesných prostriedkov obrany proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov a nepokračovať v pozícii žalobcu v súdnom konaní.\n13. Podľa § 99 písm. f/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred\npodaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.\n14. Z § 99 písm. f/ SSP vyplýva, že v prípade, ak by ďalší účastník konania - zamestnanec podal žalobu\nproti preskúmavanému rozhodnutiu/rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa, krajský súd by bol povinný\nzastaviť konanie.\n15. Podľa § 488 SSP účastníkom konania o kasačnej sťažnosti je ten, kto podal kasačnú sťažnosť a tí,\nktorí boli účastníkmi konania pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie.\n16. Podľa právnej teórie, správne súdnictvo je založené na kasačnom princípe, ktorý je zárukou, že\nsprávny súd nenahrádza svojou činnosťou rozhodovaciu právomoc orgánov verejnej správy. Z tohto\ndôvodu je dôležité, aby „poškodený účastník“ správneho konania využíval opravné prostriedky v rámci\nsprávneho konania a len následne podal žalobu, resp. mimoriadny opravný prostriedok - kasačnú\nsťažnosť. Na základe tejto skutočnosti Najvyšší súd SR zastáva názor, že nie je možné, aby ďalší\núčastník konania, ktorý nepodal ani odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa, ani žalobu\nproti rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu, podal kasačnú sťažnosť. Takáto osoba síce môže mať\npostavenie ďalšieho účastníka kasačného konania, avšak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie\nkasačnej sťažnosti. Táto skutočnosť môže byť potvrdená aj § 439 ods. 3 písm. a/ SSP, v zmysle ktorého\n\nkasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred\nkrajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol. Z dôvodu, že ďalší\núčastník konania - zamestnanec nepodal žalobu, každá skutočnosť uvedená z jeho strany v kasačnej\nsťažnosti môže byť považovaná za skutočnosť prv neuvedená, čo je v kasačnom konaní neprípustné.\n17. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd odmietol kasačnú sťažnosť ďalšieho účastníka konania\n- zamestnanca (§ 459 písm. b/ SSP).\n18. Čo sa týka trov konania v časti kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania, o trovách kasačného\nkonania v tejto časti rozhodol kasačný súd podľa § 467 v spojení s § 170 písm. a/ SSP, t.j. ďalšiemu\núčastníkovi konania sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.\n19. Čo sa týka kasačnej sťažnosti žalobcu - zamestnávateľa, kasačný súd pripomína, že správne\nsúdnictvo nie je založené na princípe verejnej žaloby, ktorý umožňuje komukoľvek podať žalobu o\npreskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. I keď aktívna žalobná legitimácia nemá formálne povahu\nprocesnej podmienky konania, správny súd je povinný ju skúmať počas celého konania. Ukrátenie práv\nžalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potencionálne možné. Samotné postavenie\núčastníka správneho konania k naplneniu podmienky ukrátenia práv žalobcu nevedie.\n20. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 3Sžr/2/2014,\nv ktorom najvyšší súd uviedol, že: „Súd v každej konkrétnej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom\nstanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. Žalobná\nlegitimácia v zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 OSP musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá\nprávna sféra žalobcu. S prihliadnutím na účel súdneho prieskumu administratívnych rozhodnutí, táto\npodmienka musí byť splnená v priebehu celého konania...“\n21. So zreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1 SSP treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne\ntvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,\npričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku\naktívnej legitimácie žalobcu.\n22. Krajský súd otázku aktívnej legitimácie žalobcu neposúdil správne, ak nevzal do úvahy, že žalobcom\nmôže byť len osoba, ktorá tvrdí ukrátenie svojich práv alebo právnych záujmov preskúmavaným\nrozhodnutím alebo tvrdí aspoň potenciálnu možnosť ich ukrátenia. Napriek skutočnosti, že žalovaná\ntúto skutočnosť nenamietala v rámci konania pred krajským súdom, aktívna legitimácia žalobcu je\npodmienkou, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe priznať úspech. Správne súdy prihliadajú na\nsplnenie tejto podmienky počas celého konania. Z tohto dôvodu sa ňou mal krajský súd zaoberať aj bez\nnámietky žalovanej.\n23. Kasačný súd v rámci konania o kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že z podanej žaloby nie je zrejmé,\nv čom spočíva ukrátenie práv žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že\nsa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným postupom a rozhodnutím žalovanej a domáha sa\nochrany svojich subjektívnych práv, ktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje.\n24. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vysporiadať\nsa s aktívnou legitimáciou žalobcu a vo veci znovu rozhodnúť. Zároveň je krajský súd viazaný právnym\nnázorom vyjadreným v tomto rozhodnutí (§ 469 SSP).\n25. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}