{"guid": "7003685f-22aa-414c-9986-7000dd905edc:25632b6d-38f3-4166-8088-9f37e8e9f09a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5019200011.1", "spisova_znacka": "9Sk/31/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/31/2019 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 9Sk/31/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:5019200011.1", "identifikacne_cislo": "5019200011", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/114", "nazov": "zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/114", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/114-1998"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25632b6d-38f3-4166-8088-9f37e8e9f09a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200011.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200011.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200011.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sk/31/2019\n5019200011\n25. 11. 2020\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2020:5019200011.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci sťažovateľa\n(predtým žalobcu): I.. C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/XXA, Ž., zastúpeného advokátom:\nJUDr. Marián Ďurina, so sídlom AK Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho\nriaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu,\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 28Sa/1/2019 zo dňa 11.06.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 28Sa/1/2019 zo dňa\n11.06.2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2018, ako aj\nprvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2018 z r\nu š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi p r i z n á v a náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania\npred krajským súdom.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline rozsudkom, č. k. 28Sa/1/2019 zo dňa 11.06.2019, zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 12.12.2018, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2018, ktorým podľa § 21\nzákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení“ alebo\n„zákon č. 100/1988 Zb.“), § 114 ods. 1, § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003\nZ. z. (ďalej „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov,\nod 07.08.2010 priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 62,- € mesačne. Tento následne zvýšila\naž na sumu 109,- € mesačne.\n2. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu z ktorého\nzistil, že žiadosť o starobný dôchodok podal žalobca 07.08.2013. Podľa potvrdenia Vojenského útvaru\nsociálneho zabezpečenia v Bratislave z 05.09.2018 mu bol podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. od\n01.01.1999 priznaný výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku mu bola\nzhodnotená doba služobného pomeru od 22.07.1957 do 31.12.1998 a na určenie sumy priznanej dávky\nmu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 28 rokov. V I. kategórii funkcií slúžil od\n22.07.1957 do 21.07.1959, od 22.07.1959 do 14.07.1963, od 15.07.1963 do 31.12.1964, od 25.08.1965\ndo 10.08.1992 a od 28.12.1992 do 31.12.1998.\n\n3. Krajský súd poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sd/296/2014-64 zo dňa\n20.01.2015, vo vzťahu ku ktorému podané odvolanie žalobcu bolo odmietnuté uznesením NS SR, č. k.\n1So/38/2015 zo dňa 17.02.2016, správny súd rozhodol, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n10.10.2014 a 02.12.2014 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, keď dospel k záveru,\nže rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení\ns § 259 ods. 1 a § 274 zákona o sociálnom poistení je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho\nzabezpečenia, a preto napadnuté rozhodnutia zrušil. Žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok preto\nžalovaný postúpi na rozhodnutie príslušnému orgánu, t. j. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.\n4. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sa/7/2016-28 zo dňa 17.10.2016, ktorý bol potvrdený\nrozsudkom NS SR, č. k. 7So/2/2017 zo dňa 28.06.2018, súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\nústredie č. XXX XXX XXXX X-V. zo dňa 11.05.2016 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z\nodôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že doposiaľ nebolo právoplatne\nrozhodnuté v merite veci o nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku uplatneného\nžiadosťami zo 07.08.2013 a 28.05.2014. V uvedenom posudku konštatoval, že nie je možné považovať\nza zákonný postup odporkyne - Sociálnej poisťovne, keď preskúmavaným rozhodnutím zastavila\nnavrhovateľovi výplatu starobného dôchodku bez skúmania splnenia zákonných podmienok rozhodnutia\no žiadostiach navrhovateľa, ktorými si uplatňoval svoj nárok na priznanie starobného dôchodku. Ak\nteda v danom prípade došlo k stal zápornému kompetenčnému sporu medzi Sociálnou poisťovňou a\nVojenským úradom sociálneho zabezpečenia, bolo povinnosťou odporkyne pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia podať žalobu v súlade s § 412 a nasl. SSP. Pokiaľ krajský súd rozsudkom zo 17.10.2016\nrozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd uvedený rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdil, aj keď z iných dôvodov. Vyslovil aj právny názor, že v ďalšom konaní\nbude potrebné rozhodnúť o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 07.08.2013.\n5. V súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prvostupňový správny orgán rozhodnutím\nzo dňa 16.10.2018 (prvostupňové napadnuté rozhodnutie) rozhodol o žiadosti žalobcu o priznanie\nstarobného dôchodku zo dňa 07.08.2013 tak, že mu v zmysle § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\npriznal starobný dôchodok v sume 62 €, tri roky spätne, teda od 07.08.2010. O výške starobného\ndôchodku rozhodoval na základe ustálenej judikatúry, týkajúcej sa prípadov, keď je žiadateľovi priznaný\nvýsluhový dôchodok, to znamená, že určil sumu starobného dôchodku s prihliadnutím na všetky doby\npoistenia, teda v civilnom sektore aj v silovom rezorte, od ktorej odpočítal pomernú sumu starobného\ndôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia výkonu služby v ozbrojených silách k celkovému úhrnu\nvšetkých dôb poistenia. Ako kritérium výšky stanovenia týchto dôchodkov zobral dôchodkový vek\nžiadateľa 57 rokov v zmysle § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.. Aplikáciu tohto zákona\nodôvodnil ustanovením§ 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože k dovŕšeniu dôchodkového\nveku došlo pred 01.01.2004 dňom 17.03.1997. S týmto právnym posúdením výpočtu starobného\ndôchodku sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil, považoval ho za zákonné, v súlade s článkom 33\nods. 2 Dohovoru č. 128, ktorý je potrebné aplikovať aj v danom prípade, vzhľadom na súbeh starobného\na výsluhového dôchodku zo všeobecného a osobitného systému sociálneho zabezpečenia.\n6. Žalobné námietky vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Uviedol, že čo sa týka námietky, že\npoisťovňa o jeho žiadosti zo dňa 07.08.2013 prvostupňovým rozhodnutím nerozhodla, táto námietka\nje v rozpore s obsahom prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Z nich jednoznačne vyplýva,\nže rozhodnutie je vydané na základe žiadosti o starobný dôchodok spísanej 07.08.2013 a výrok\nprvostupňového rozhodnutia korešponduje s týmto dátumom, keď mu bol priznaný starobný dôchodok\nspätne tri roky práve od dátumu 07.08.2013 v súlade s § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nŽalobca tiež namietal, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol 01.01.1999 podľa zákona č. 114/1998\nZ. z. a s touto námietkou súvisia aj ďalšie námietky, týkajúce sa (podľa žalobcu) nesprávne určeného\nrozhodného obdobia, ktoré bolo určené práve v spojení so vznikom nároku na starobný dôchodok tak,\nako ho uvádzal žalovaný, t. j. 17.03.1997, pričom podľa žalobcu, správne malo byť 01.01.1999 a z toho\nvyplývajúci nesprávne určený priemerný mesačný zárobok podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988\nZb.. K tejto námietke krajský súd uviedol, že na daný prípad sa vzhľadom na prechodné ustanovenie\n§ 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vzťahuje zákon č. 100/1988 Zb. a nie zákon o sociálnom\npoistení. Žalobca ako vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok v zmysle § 132 ods. 1 písm. b/\nzákona č. 100/1988 Zb., dosiahnutím veku 57 rokov (17.03.1997), pretože vykonával najmenej 20 rokov\nslužbu v ostatných prípadoch. Podľa tohto ustanovenia mu vznikol nárok na starobný dôchodok a nie\n\nna výsluhový dôchodok. Nárok na výsluhový dôchodok sa posudzuje podľa osobitného zákona, ktorým\nje v jeho prípade zákon č. 114/1998 Z. z., podľa ktorému mu bol aj priznaný od 01.01.1999 výsluhový\ndôchodok. Nie je však možné zamieňať si podmienky nároku na vznik výsluhového a starobného\ndôchodku. Je tiež potrebné oddeľovať termíny „nárok na dávku“, konkrétne na starobný dôchodok v\nzmysle § 94 ods. 1 v spojení s § 132 zákona o sociálnom zabezpečení a vznik nároku na jej výplatu\nv zmysle § 94 ods. 2 citovaného zákona. Žalobca má nárok na dávku starobného dôchodku už od\n17.03.1997, avšak vzhľadom na to, že si ju uplatnil až žiadosťou zo dňa 07.08.2013, táto mu bola\npriznaná spätne od neskoršieho dátumu (od 07.08.2010), ako mu predmetný nárok vznikol. Ak teda\nžalobca namietal, že mu nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 57 rokov, pretože\nnepodal žiadosť o jeho priznanie, krajský súd konštatoval, že nárok na uvedenú dávku mu vznikol,\navšak vzhľadom na to, že k tomuto dňu nepodal aj žiadosť o jej priznanie, v tento deň mu nevznikol nárok\nna jej výplatu. Námietku žalobcu, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňom 01.01.1999 podľa\nzákona č. 114/1998 Z. z., vyhodnotil ako nedôvodnú. Vyslovil názor, že podľa tohto zákona nemôže\nvzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ale iba nárok\nna dávky z osobitného systému. Je nesprávny aj výklad žalobcu, že v zmysle § 103 zákona č. 114/1998\nZ. z. sa na sociálne zabezpečenie vojakov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nepoužijú § 130 až\n§ 145 zákona č. 100/1988 Zb., a preto nemôže vzniknúť nárok na starobný dôchodok podľa zákona č.\n100/1988 Zb.. Uvedené ustanovenie zrušeného zákona č. 114/1998 Z. z. zakotvovalo, že na sociálne\nzabezpečenie vojakov, ktoré sa poskytuje podľa zákona č. 114/1998 Z. z., sa nepoužijú iba ustanovenia,\nkonkrétne uvedené v piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.. Starobný dôchodok zo všeobecného systému\ndôchodkového zabezpečenia však nebolo možné priznať podľa zákona č. 114/1998 Z. z., preto na jeho\npriznanie je potrebné použiť zákon o sociálnom zabezpečení, účinný ku dňu vzniku nároku na túto dávku.\n7. Ďalej krajský súd skonštatoval, že s námietkou nesprávneho určenia dôchodkového veku súviseli aj\nďalšie námietky, a to námietka nesprávne určeného rozhodného obdobia. Vo vzťahu k nej konštatoval,\nže rozhodné obdobie bolo určené správne, keďže správne bol určený aj dátum dôchodkového veku\nžalobcu. V danom prípade nebolo možné určiť ako rozhodné obdobie desať rokov spätne od dátumu,\nktorý si žalobca určil ako vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. 01.01.1999. Ako nedôvodnú vyhodnotil\naj námietku, že mal byť aplikovaný § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., keď, podľa žalobcu,\nmal odpracovaných viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, keď za deň vzniku nároku na dôchodok\nzobral dátum 01.01.1999. Ako bolo uvedené vyššie, vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu je\npotrebné odvodzovať od § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.. Keďže žalobca bol zamestnaný\nnajmenej 25 rokov, vykonával službu v I. a II. kategórii funkcií viac ako 20 rokov a súčasne dovŕšil\ndôchodkový vek 57 rokov, momentom splnenia všetkých týchto kumulatívnych podmienok mu nárok na\ndávku podľa § 132 ods. 1 písm. b/ vznikol, bez ohľadu na vôľu žalobcu. Preto ani základná výmera\nstarobného dôchodku nemôže tvoriť 60 % priemerného mesačného zárobku v zmysle § 22 ods. 1 písm.\na/ citovaného zákona. Pokiaľ hranicu 20 rokov zamestnania v I. kategórii funkcií žalobca presiahol až po\ndovŕšení dôchodkového veku, a to ku dňu 01.01.1999 (ako to vyplýva z prílohy žaloby - časti rozhodnutia\nVojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 27.05.2016), o ktorom je presvedčený, že je jeho\ndôchodkovým vekom, uvedené je právne irelevantné.\n8. Žalobca namietal aj samotné krátenie teoretickej sumy starobného dôchodku o časť sumy\nzodpovedajúcej dobe služby už zhodnotenej na určenie sumy výsluhového dôchodku v zmysle Dohovoru\nč. 128. Krajský súd k tejto námietke uviedol, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa\nzákona o sociálnom poistení musí byť započítaná aj doba služby v I. a II. kategórii funkcií, ktoré však\nuž boli zhodnotené v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok v rozhodnutí o priznaní výsluhového\ndôchodku, pričom suma starobného dôchodku sa musí znížiť podľa článku 33 ods. 2 citovaného\nDohovoru o pomernú sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia,\nktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Ak by k tomuto kráteniu\nnedošlo, potom by tieto doby boli zhodnotené dvakrát: prvýkrát pri určení výsluhového dôchodku a\ndruhýkrát pri určení starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Preto je pre spravodlivé\nusporiadanie veci nevyhnutné, aby sa tieto doby započítavali len jedenkrát. V tejto súvislosti krajský\nsúd poukázal na stanovisko NS SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR\npod č. 83/2013, publikované vo zväzku 6, ročník 2013, na strane 45 (rozsudok Najvyššieho súdu SR,\nč. k. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011), podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona\nč. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka\nprípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.\n\nz. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Najvyšší súd ďalej konštatoval,\nže zákon o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme\ndôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol\ndôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových\ndávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme\ndôchodkového poistenia. Za týchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby\nobdobie výkonu služby profesionálneho vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia\npodľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto\nobdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku\nalebo čiastočného invalidného dôchodku. Ďalej konštatoval, že žalovaná musí pri rozhodovaní o\nnárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov z\nosobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky\ndoby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných\nzamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočíta teoretickú výšku\ndôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od\nteoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná\ndávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov z osobitného systému a nebude\npoškodzovať žalovanú. Vyplácaný výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik\nnároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má\ncharakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128\nvyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb..\n9. Krajský súd ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. 9So/214/2008, uverejnený\nv Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011 pod č. 55 a na rozsudok NS SR, č.\nk. 10So/39/2016 zo dňa 18.07.2017. Podľa tohto rozsudku výsluhový dôchodok má od dovŕšenia\ndôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli článok\n33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Primeraným hmotným zabezpečením v starobe je len také zabezpečenie,\nktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či toto bolo získané v osobitnom systéme\nalebo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Aby nedochádzalo k duplicitnému zhodnoteniu\ntej istej doby pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku v takýchto prípadoch, je\npovinnosťou Sociálnej poisťovne vychádzať z celkovej dĺžky poistenia, teda vrátane obdobia služobného\npomeru a takto určenú tzv. teoretickú výšku dôchodku potom krátiť v zmysle článku 33 Dohovoru\nč. 128. V tejto otázke už ide o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Bez tejto judikatúry by\nSociálna poisťovňa v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o\nsociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia započítať navrhovateľovi dobu služby príslušníka ZVJS. Ak žalobca v žalobe\nnamietal, že článok 33 Dohovoru dáva poisťovni len možnosť a nie povinnosť dôchodok krátiť, krajský\nsúd uviedol, že vykonanie uvedeného článku vyplýva priamo z článku 2 citovaného Dohovoru, v\nsúlade s ktorým je Slovenská republika povinná vykonať, okrem časti III., tiež časť VI. Dohovoru, v\nktorom sa článok 33 nachádza. Judikatúra všeobecných súdov je v otázke možnosti krátenia ako aj\nmechanizmu výpočtu krátenia už stabilizovaná. Ku kráteniu v týchto prípadoch dochádza pravidelne, a\nteda nielen u žalobcu, ale aj v ostatných v obdobných skutkových prípadoch, pretože inak by došlo k\npriznaniu dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému\na neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k\ndiskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu len vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia (rovnako rozsudok NS SR 9So/108/2015 z 28.02.2017). Tvrdenie žalobcu,\nže práve krátením dochádza k jeho znevýhodneniu oproti občanom poberajúcim dôchodok len zo\nvšeobecného systému poistenia, je teda v plnom rozsahu nedôvodné.\n10. Krajský súd sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu, že na strane dva napadnutého rozhodnutia je\nuvedený nesúvisiaci predpis zákon č. 235/1993 Z. z. a vyhodnotil ju ako nedôvodnú, pretože ide len o\nzrejmú nesprávnosť, keď správne mal byť uvedený zákon č. 235/1992 Zb. ako zákon, ktorý novelizoval\nzákon č. 100/1988 Zb..\n11. Ďalšiu skupinu predstavovali námietky, ktoré sa týkali rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX\nXXX XXXX X zo dňa 04.11.2013. Tieto námietky nebolo možné, podľa názoru krajského súdu,\n\nprejednať v tomto súdnom konaní, pretože sa týkajú rozhodnutia, ktoré nie je predmetom terajšieho\nsúdneho prieskumu. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sd/292/2013-37\nzo dňa 18.02.2014 zrušené a žalovaný o žiadosti žalobcu zo dňa 07.08.2013 opätovne rozhodol\nrozhodnutím zo dňa 14.05.2014. O jeho novej žiadosti zo dňa 28.05.2014 rozhodol rozhodnutím zo\ndňa 13.08.2014, ktorým mu priznal starobný dôchodok v sume 183,30 €. Toto rozhodnutie spolu so\nzmenovými rozhodnutiami bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sd/296/2014-64 zo\ndňa 20.01.2015; ani námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu nemohli byť predmetom terajšieho\nsúdneho konania. Rozhodnutie zo dňa 11.05.2016 bolo samostatným predmetom súdneho prieskumu\npred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 24Sa/7/2016 a rozsudkom zo dňa 17.10.2016 bolo tiež\nzrušené. Všetky správne rozhodnutia, ktoré žalobca namietal a ktoré boli vydané pred napadnutými\nrozhodnutiami, sú v súčasnosti zrušené, neexistujú, preto zaoberať sa ich prípadnou nezákonnosťou\nnie je možné. Tiež nebolo v kompetencii správneho súdu zaujímať právne názory ohľadne súdnych\nrozsudkov, ktoré sú právoplatné.\n12. Ak žalobca žiadal, aby rozhodnutie zo dňa 11.05.2016 bolo zrušené a dôchodok priznaný\nrozhodnutím zo dňa 13.08.2014 mu bol uvoľnený, uvedený návrh považoval krajský súd takisto za\nnedôvodný. Rozhodnutie zo dňa 11.05.2016 už bolo zrušené vyššie uvedeným rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline, č. k. 24Sa/7/2016-28 zo dňa 17.10.2016, ktorý bol potvrdený rozhodnutím NS SR, č. k.\n7So/2/2017 zo dňa 28.06.2018, rovnako bolo zrušené aj rozhodnutie zo dňa 13.08.2014 rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline, č. k. 24Sd/296/2014-64 zo dňa 20.01.2015. Predmetom súdneho prieskumu\nsú rozhodnutia v inštančnom postupe žalovaného zo dňa 16.10.2018 a 12.12.2018, ktoré jedine môžu\nbyť v tomto súdnom konaní prípadne zrušené. Na daný prípad nebolo možné použiť ani benefícium\nuvedené v § 95 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a inštruovať žalovaného, aby v ďalšom konaní priznal\nžalobcovi dávku vo vyššej sume (žalobca žiadal „uvoľniť“ sumu priznanú správnym rozhodnutím zo dňa\n13.08.2014), keďže nebolo preukázané, že by žalobcovi starobný dôchodok patril v požadovanej výške.\n13. Krajský súd vo svojom rozsudku tiež uviedol, že v rámci správneho súdnictva nie je možné rozhodnúť\no nemajetkovej ujme, ktorú si žalobca v priebehu konania uplatnil, a preto tento žalobný petit zamietol\npodľa § 190 SSP.\n14. Čo sa týkalo tvrdení žalobcu ohľadne nemožnosti krátenia starobného dôchodku v súlade s článkom\n33 ods. 2 Dohovoru č. 128 uvedených v replike, krajský súd konštatoval, že aplikácia tohto článku nie\nje pre žalobcu diskriminujúca. Naopak, aplikácia Dohovoru č. 128 aj na prípad žalobcu umožňuje vznik\nnároku na starobný dôchodok žalobcovi aj zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia ako\npríslušníkovi ozbrojených síl, hoci splnil aj podmienky nároku na výsluhový dôchodok, a započítanie\nakejkoľvek hodnotiteľnej doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia.\n15. K námietke, že žalobca bol v osobitnom systéme poistenia poistený len od 01.05.1998 do\n31.12.1998, keď dňom 01.05.1998 došlo k odčleneniu osobitného od všeobecného systému poistenia,\nkrajský súd uviedol, že žalobca z tejto premisy vyvodil, že by potom dávku výsluhového dôchodku\nz osobitného systému bolo možné vypočítať len za obdobie ôsmich mesiacov. Uvedené sa však\nnestalo, keď z potvrdenia VÚSZ z 05.09.2018 vyplýva, že na nárok na dávku výsluhového dôchodku\nbola zhodnotená doba služobného pomeru od 22.07.1957 do 31.12.1998. Pokiaľ teda žalobcovi bola\nna výsluhový dôchodok zhodnotená doba služobného pomeru takýmto spôsobom, správne potom\nrozhodol žalovaný, keď aj on zohľadnil túto dobu výkonu služby (41 rokov) ako obdobie dôchodkového\nzabezpečenia, ktoré už bolo zhodnotené v osobitnom systéme, t. j. na určenie sumy výsluhového\ndôchodku a túto dobu potom spomeroval s celkovým úhrnom dôb poistenia získaných v osobitnom aj\nvšeobecnom systéme sociálneho poistenia.\n16. Pokiaľ žalobca argumentoval rozsudkom NS SR, č. k. 7So/138/2011 z 15.08.2012, ktoré bolo\nprijaté Správnym kolégiom Najvyššieho súdu SR ako judikát č. R 83/2013, krajský súd naň taktiež\npoukázal vo svojom odôvodnení, uvedenom vyššie, na podporu jeho právneho názoru ohľadne potreby\nkrátenia teoretickej sumy starobného dôchodku zo všetkých dôb poistenia získaných vo všeobecnom aj\nosobitnom systéme o výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom\nsystéme. Uvedené rozhodnutie je v plnom súlade s právnym názorom správneho súdu zaujatým v danej\nveci. Z rozsudku NS SR, č. k. 4So/193/2007 zo dňa 25.09.2008 vyplýva, že predmetom prieskumu\nbolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým odňala starobný dôchodok, pričom neprihliadla na doby\nzohľadnené pri priznaní výsluhového dôchodku, čo je iný skutkový prípad ako v prejednávanej veci.\n\nTaktiež rozsudok NS SR, sp. zn. 9So/132/2009 sa týkal inej skutkovej veci, keď tam preskúmavané\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo vydané v zmysle § 173i zákona č. 100/1988 Zb., aplikácia ktorého\nprichádza do úvahy len v prípadoch, keď bol starobný dôchodok priznaný osobe, ktorej vznikol nárok na\nvýsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. po 30.06.2002, čo nie je prípad žalobcu.\n17. Voči rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť z\ndôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP.\n18. Podľa názoru sťažovateľa, Krajský súd v Žiline mal vo veci vykonať vyčerpávajúce dokazovanie aj\nkonfrontáciu, namiesto toho sa súdne pojednávanie konalo bez účasti účastníkov konania, na čo žalobca\nnedal súhlas.\n19. Poukázal na ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.\na uviedol, že podľa niektorých rozhodnutí najvyššieho súdu a krajských súdov v obdobných kauzách,\nje pre priznanie starobného dôchodku a jeho výpočet rozhodujúca celá doba sociálneho poistenia.\nZ vysloveného právneho názoru vyplýva tiež to, že ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.\nz. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj\npríslušníkovi ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky\nnároku na niektorú výsluhovú dávku, ak získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo\nvšeobecnom systéme poistenia. V prípade žalobcu sa na uvedené nebral ohľad.\n20. Žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti popísal priebeh správneho konania a súdnych konaní ako i\nrozhodnutí vo veci starobného dôchodku žalobcu. Podľa jeho názoru, priznanie starobného dôchodku\ns odvolaním sa na ustanovenie § 21 zákona č. 100/1988 Zb., nemá oporu v zákone. Poukázal na\nustanovenie § 259 ods. 1 predmetného zákona a uviedol, že podľa názoru žalovanej ku dňu 07.08.2013\nnespĺňal podmienky na priznanie nároku na starobný dôchodok, čo je však porušením článku 39 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 19 Dohovoru č. 128. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa odmietala\npriznanie nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., jedinou možnosťou bolo priznať\nmu starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Jeho starobný dôchodok sa mal riešiť podľa\nčlánku 17. až 19 III. časti Dohovoru číslo 128 v spojení s článkom 30., čo žalovaná neakceptovala.\n21. Vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb.\nžalobca dosiahol dovŕšením 60 rokov veku, dňa 17.03.2000. Potrebný počet rokov doby zamestnania\npodľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. do 31.12.2004 nezískal z dôvodu, že sa doba zamestnania\nprofesionálneho vojaka do celkovej doby zamestnania potrebnej na vznik nároku na starobný dôchodok\nvraj nezapočítava. Vek 62 rokov žalobca dosiahol 17.03.2002. Podľa názoru žalobcu, nárok na starobný\ndôchodok ku dňu 07.08.2013 mu nevznikol podľa zákona č. 100/1988 Zb., čo konštatovala aj žalovaná,\nktorá mu v minulosti rozhodnutím zo dňa 13.08.2014 priznala starobný dôchodok podľa zákona č.\n461/2003 Z. z.. Ak nárok na starobný dôchodok žalobcovi nevznikol pred 01.01.2004, vzniká otázka,\nči predmetné rozhodnutie odvolávajúce sa na § 259 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. má zákonné\nopodstatnenie.\n22. Starobný dôchodok mu (v predchádzajúcom správnom konaní) nebol zastavený z dôvodu, že\nmu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nenáleží, ale z dôvodu, že podľa názoru Krajského súdu v\nŽiline, príslušným na priznanie starobného dôchodku bol Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,\nčo sa preukázalo ako rozporné s ustanovením § 103 zákona č. 114/1998 Z. z.. Podľa jeho názoru,\nzákonným spôsobom priznaný starobný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne dňa 13.08.2014 bol\nžalobcovi nezákonným spôsobom odňatý. Ak bola výplata starobného dôchodku zastavená na základe\nnezákonného postupu Sociálnej poisťovne a súdom bolo jej rozhodnutie zo dňa v 11.05.2016 zrušené,\npotom rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 13.08.2013 o priznaní dôchodku žalobcovi zostáva v\nplatnosti. Uvedeným rozhodnutím bola realizovaná jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku\ndňu 07.08.2013, aj keď mu bol priznaný na základe žiadosti až zo dňa 28.05.2014. Sťažovateľ žiadal, aby\nmu Sociálnou poisťovňou priznaný dôchodok rozhodnutím zo dňa 13.08.2014, zastavený nezákonným\nspôsobom, bol uvoľnený a aby chaos a pochybnosti kasačný súd odstránil.\n23. Sťažovateľ je presvedčený, že ak mu Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 16.10.2018 priznala\nstarobný dôchodok ku dňu 07.08.2013, podľa predpisov účinných do 31.12.2003, konala v rozpore so\nsvojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami ako aj zákonom č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že podmienky na\n\npriznanie starobného dôchodku podľa tohto zákona neboli splnené. Sťažovateľ namietal aj rozdielnosť\nv rozhodnutiach Sociálnej poisťovne týkajúcich sa iných vojenských vyslúžilcov pri splnení rovnakých\npodmienok. V tejto súvislosti poukázal aj na možnosti diskriminačného konania voči jeho osobe. Podľa\njeho názoru, nie je dôvod na to, aby mu nárok na starobný dôchodok nebol priznaný podľa § 273 ods. 5,\n§ 293aa ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, ako mu už bol raz rozhodnutím Sociálnej poisťovne\nzo dňa 13.08.2014 priznaný a odňatý.\n24. Sťažovateľ poukázal na dôvody žaloby podanej dňa 14.01.2019, podľa ktorej výška starobného\ndôchodku priznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.10.2018 s použitím článku 33\nmedzinárodného Dohovoru č. 128, nemá právne opodstatnenie z dôvodu rozporu s Ústavou Slovenskej\nrepubliky. Poukázal na čl. 154c ústavy a uviedol, že postup Sociálnej poisťovne mu nezabezpečil väčší\nrozsah práv, ale priznal mu znevýhodňujúci až diskriminujúci starobný dôchodok tým, že starobný\ndôchodok vo výške 181,30 €, priznaný v rozhodnutí zo dňa 13.08.2014 mu bol v rozhodnutí zo dňa\n16.10.2018 s aplikovaním Dohovoru č. 128 priznaný len vo výške 62 €, čo je o viac ako 60 % menej.\nNárok na starobný dôchodok požadoval priznať za dobu odpracovanú v civilnom zamestnaní a nie za\ndobu služby profesionálneho vojaka.\n25. Sťažovateľ nesúhlasil so stanoviskom žalovanej, ktorá s poukazom na § 174 ods. 1 zákona č.\n100/1988 Zb. zamietla žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku z dôvodu, že jeho zamestnanie\nzaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb., netrvalo\nk 31.12.1999. V čase, keď sťažovateľ definitívne ukončil službu vojaka z povolania, zákon č. 355/1999\nZ. z. nebol ešte účinný. Žalobca ukončil služobný pomer dňa 31.12.1998 a vzťahoval sa na neho v\ntom čase aktuálny zákon č. 376/1997 Z. z.. K uvedenému termínu splnil podmienku 15 rokov služby\nv I. kategórii funkcií a taktiež splnil podmienku vyše 20 rokov služby v I. kategórii funkcií ku dňu\n07.08.2013. Z uvedeného dôvodu žiadal Sociálnu poisťovňu o znovupriznanie starobného dôchodku so\nspätnou platnosťou podľa § 174 ods. 1 písm. a/ od roku 2007, pretože sa domnieval, že podmienku\ndovŕšenia veku 57 rokov splnil. Poukázal na ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 355/1999 Zb. a\nvyslovil presvedčenie, že spĺňal podmienky podľa § 174 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb.\nv čase v ukončenia vojenskej služby, ku dňu 31.12.1998 nebol ešte vydaný predpis, ktorý posúval\nhranicu skončenia pracovných kategórií do 31.12.1999. Nemohol byť vizionárom a predpokladať, že sa\npredmetný zákon č. 100/1988 Zb. bude meniť.\n26. Sťažovateľ poukázal na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa zachovávajú\nnároky vyplývajúce zo zaradenia v zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie. Sociálna poisťovňa vytrvalo\nuvádza ako podmienku nároku na skorší odchod do starobného dôchodku trvanie služby k termínu\n31.12.1999, pričom nezohľadňuje historický a systematický vývoj § 174. Právny nárok na skorší\nodchod do starobného dôchodku mala v jeho prípade Sociálna poisťovňa posudzovať podľa zákona č.\n376/1997 Z. z.. Sťažovateľ poukázal na rozsudky krajských súdov, v ktorých boli rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne zrušené a voči ktorým Sociálna poisťovňa nepodala odvolanie Je neakceptovateľné, aby\nnároky sťažovateľa, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy sa riadili novou právnou úpravou.\nPoukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedený v rozhodnutí zverejnenom\npod č. R 48/1998, podľa ktorého sa nárok na dávku posudzuje podľa predpisov platných v čase jej\npriznania, ak zákon neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa opomenula osvojiť si druhú časť predmetnej\nvety. Sťažovateľ vyslovil názor, že argumentácia Sociálnej poisťovne k aplikácii § 175g ods. 2 je možné\nvyvrátiť tak, že na prípady, kde už bolo do 22.12.1999 začaté, resp. skončené konanie, sa vzťahuje\nlen ods. 1 a ods. 3 uvedeného ustanovenia. Predmetné ustanovenie rieši nároky, o ktorých nebolo\nprávoplatne rozhodnuté, teda tie, pri ktorých sa konanie ešte ani nezačalo. Nenachádza sa v ňom\npojem „konanie o nároku“ ale iba pojem „nárok“. Nárok vzniká odpracovaním určitého počtu rokov v\nzamestnaní I. a II. pracovnej kategórie a mohol vzniknúť aj pred dátumom 31.12.1999. Uvedené nároky\nsa zachovávajú a je možné ich uplatniť v lehote uvedenej v § 175 s odkazom na skoršie právne predpisy\npodľa § 175g ods. 1.\n27. Sťažovateľ sa domáhal uplatnenia princípu právnej istoty s tým, že v čase ukončenia služobného\npomeru, dňa 31.12.1998 si bol vedomý podmienok stanovených zákonom č. 376/1997 Z. z., ktorý mu\nzaručoval nárok na skorší odchod do starobného dôchodku po dosiahnutí veku 56 rokov a odpracovaní\nviac ako 25 rokov služby, na základe žiadosti o starobný dôchodok. Výsluhový dôchodok mu bol od dňa\n01.01.1999 priznaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a tento dostáva. Problém vznikol z\ndôvodu priznania starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou, ktorý táto nevie presne vypočítať a určiť\n\nz dôvodu, že žalobca pracoval aj po 01.01.2004, kedy začal platiť zákon č. 461/2003 Z. z.. Rozhodnutie\nSociálnej poisťovne zo dňa 12.12.2018 nespĺňalo náležitosti uvedené v § 200 ods. 1 zákona, pretože\nnevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a žalovaná rozhodla svojvoľne, neoveriac\nsi skutočnosti vo svojom internom systéme. Žalobca sa oprávnene domnieval, že žalovaná bude mať\nvo svojich záznamoch poriadok a bude mať identifikované, ktorý človek bol u akého zamestnávateľa\nzamestnaný, v akom období a koľko zarábal, a to na základe odvádzaného poistného zamestnávateľmi,\nvrátane zasielania výkazov. Zastáva názor, že žalobca ako žiadateľ nemusel nič osobitne predkladať.\n28. Podľa Sociálnej poisťovne mal žalobca ku dňu vzniku nároku na civilný starobný dôchodok, ku dňu\n20.09.2013, odpracovaných 10 rokov, pričom žalobca do 31.12.2013 odpracoval ešte 103 dní. Žalobca\naj naďalej pracoval až do 10.03.2016, keď vyučoval na Žilinskej univerzite a pracoval v kúpeľoch Rajecké\nTeplice. V dokladoch od zamestnávateľov sú vykázané dni podľa spísaných dohôd a nie skutočne\nodpracované obdobie. Na Žilinskej univerzite má dohodu o výučbe od 12.09.2013 do 20.12.2013 čo\nje ďalších 100 dní. Presný počet dní reálne odpracovaných eviduje len Sociálna poisťovňa, pretože\ntam boli odvádzané finančné odvody. Zamestnávateľ vykázal za predmetné obdobie len sumu, ktorú\nžalobca zarobil. Niektoré termíny sú duplicitné z dôvodu, že v určitej dobe mal žalobca dohodu z\nBytového podniku ako zástupca vlastníkov bytov a zároveň aj vyučoval. Sťažovateľ v tabuľke popísal\nprehľad zamestnaní na základe dohody o vykonanej práci od 01.01.2014. Žalovaná si neoverila všetky\nrelevantné fakty, nezaobstarala si všetky podklady, a preto rozhodla predčasne a nezákonne.\n29. V závere svojej kasačnej sťažnosti sťažovateľ vyčítal krajskému súdu, že svojím procesným\npostupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, pretože dôsledne nevykonával navrhnuté dôkazy, dôkladne neposudzoval\nlistinné dôkazy, čo bolo dôvodom na podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/\nSSP. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že\nrozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať\nnáhradu trov konania.\n30. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že dôvody uvádzané žalobcom\nnepovažuje za opodstatnené. Podľa jej názoru krajský súd správne zistil skutkový stav veci a túto náležite\nprávne posúdil. K predmetu sporu ako aj k námietkam žalobcu poukázala na svoje písomné vyjadrenie zo\ndňa 09.04.2019. Žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok od 07.08.2010 v súlade s platnými právnymi\npredpismi o sociálnom poistení, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania, v súlade s § 455 SSP bez nariadenia pojednávania preskúmal\nvec v rozsahu kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná iba z časti.\n32. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné\npravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné\nzáväzky.\n33. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a\nmedzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred\nzákonmi.\n34. Podľa čl. 154c ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a\nzákladných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a\nmajú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Iné medzinárodné\nzmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred\nnadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje\nzákon.\n\n35. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku\nustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.\n36. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol\ndôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku\npoistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.\n37. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo\npoistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.\n38. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento\nzákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.\n39. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a\nII. pracovnej kategórie sa zachovávajú.\n40. V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred\n01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene\nsumy dávky, za obdobie pred 01.01.2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s\nodchýlkami ďalej ustanovenými.\n41. Podľa § 21 ods. 1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 01.01.2004, občan má nárok na\nstarobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:\na) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo\nnajmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,\nb) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak\nbol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,\nc) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,\nd) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až\nl/, alebo\ne) 60 rokov.\nProfesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok\nnezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na\nvýsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol\npriznaný invalidný výsluhový dôchodok.\n42. Podľa § 14 ods. 2 písm. a/ až h/ a 4 zákona č. 100/1988 Zb., do I. pracovnej kategórie sú zaradené\nzamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové\npráce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých\nfyzikálnych a chemických vplyvov, a to:\na) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,\nb) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,\nc) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,\nd) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,\ne) zamestnania členov posádok námorných lodí,\nf) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých\nchemických prevádzkach\ng) zamestnania kesonárov a potápačov,\nh) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave\na konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a\nvýskumného reaktoru.\nPodľa § 14 ods. 4 zsz ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred\n01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol\n\nnárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto\nprípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).\n43. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak\nbol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:\na) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,\nb) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.\nPodľa § 133 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. základná výmera starobného dôchodku tvorí:\na) 60 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov službu\nzaradenú do I. kategórie funkcií (dôchodok z I. kategórie funkcií),\nb) 55 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov službu v\nostatných prípadoch (dôchodok z II. kategórie funkcií).\nPodľa § 133 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. k základnej výmere sa vojakom z povolania za každý\nrok služby (zamestnania) vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov pripočítajú od 21. roka služby\n(zamestnania):\nI. kategórie funkcií (pracovnej kategórie) 2 %\nII. kategórie funkcií (pracovnej kategórie) 1,5 % a\nIII. pracovnej kategórie 1 %\npriemerného mesačného zárobku, najviac však spolu 25 % tohto zárobku, a ak ide o vojaka, ktorý\nvykonával najmenej 10 rokov službu I. kategórie funkcií, najviac spolu 30 % priemerného mesačného\nzárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o dôchodok z I. kategórie funkcií alebo o zvýšenie za dobu\nzamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a).\n44. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, účinného do\n30.06.1999, profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok,\nak vykonával službu (§ 47) najmenej 20 rokov.\n45. Podľa § 103 zákona č. 114/1998 Z. z., od nadobudnutia účinnosti tohto zákona (01.05.1998) sa na\nsociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú:\n1. zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov,\n2. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,\n3. § 157 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa\nvykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.\n46. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých\nzárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak\nprichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer\nhrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.\nPodľa § 12 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 100/1988 Zb. rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe\nnasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom:\na) v ktorom vznikol nárok na dôchodok,\nb) do ktorého spadá deň skončenia zamestnania vykonávaného po vzniku nároku na starobný dôchodok\nalebo deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, pokiaľ bol občan po vzniku nároku na starobný\ndôchodok ďalej nepretržite zamestnaný až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok ani jeho časť\nalebo invalidný dôchodok,\nc) v ktorom občan naposledy skončil zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm.\na/ až l/ alebo zamestnanie II. pracovnej kategórie, ak bol zamestnaný v týchto zamestnaniach aspoň 20\nrokov, alebo zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a/, ak bol zamestnaný v\ntomto zamestnaní aspoň päť rokov,\n47. Podľa § 22 ods. 1 až 6 zákona č. 100/1988 Zb., základná výmera starobného dôchodku tvorí:\na) 60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný:\n1. najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie,\n2. najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/,\n\n3. najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania\nprevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, alebo\n4. najmenej 10 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), pokiaľ sa toto zamestnanie\nvykonávalo v uránových baniach,\nb) 55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní\nII. pracovnej kategórie, alebo\nc) 50 % priemerného mesačného zárobku.\nK základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a/ a b/ od 21. roka zamestnania a ostatných\nod 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania:\nI. pracovnej kategórie 2 %,\nII. pracovnej kategórie 1,5 % a\nIII. pracovnej kategórie 1 %\npriemerného mesačného zárobku.\nPre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku\nnároku na starobný dôchodok.\nK základnej výmere sa podľa odseku 2 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak\nide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30\n% priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku\n1 písm. a/ alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a/.\nAk občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie\nzákladnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania\nIII. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania\nI. pracovnej kategórie.\nProfesionálnemu vojakovi sa na určenie výšky starobného dôchodku nezapočítava profesionálna\nslužba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak\npolicajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový\ndôchodok.\n48. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie orgánov verejnej správy vo veci nároku\nsťažovateľa na starobný dôchodok, ktorý si uplatnil žiadosťou spísanou dňa 07.08.2013, ktorý žiadal\npriznať od 01.06.2005.\n49. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr dovŕšením dôchodkového veku, ktorý podľa § 65 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z. je 62 rokov. Skorší vznik nároku na starobný dôchodok odôvodňuje splnenie\npodmienok, uvedených v § 21 ods. 1, § 132 ods. 1 alebo § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb..\n50. Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí určila za deň vzniku nároku sťažovateľa na starobný\ndôchodok deň dovŕšenia 57 rokov, t. j. 17.03.1997 podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988\nZb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Teoretická výška starobného dôchodku bola\nurčená podľa § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. tak, že podľa podkladov päť zárobkovo najlepších\nkalendárnych rokov dosiahol sťažovateľ za roky 1992 až 1996, za ktoré predstavoval priemerný\nmesačný zárobok vypočítaný podľa ods. 6 cit. ustanovenia sumu 158,62 €. Základná výmera starobného\ndôchodku podľa výpočtu určeného v ustanovení § 22 ods. 1 písm. b/ zákona, predstavovala 55 % PMZ,\nktorá sa následne zvyšovala podľa § 21 ods. 2 a 4 na celkových 85 % PMZ tak, že suma starobného\ndôchodku do vzniku nároku na dôchodok predstavovala 85 % priemerného mesačného zárobku, teda\n134, 827 € k mesačne. Uvedená suma bola na základe úprav, v zmysle § 263 ods. 2, § 293l ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. zvýšená na sumu 496,08934 €. Sociálna poisťovňa teda určila sumu 496,08934\n€ starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu.\n51. Z citácie prameňov práva, na ktoré poukazoval sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, najvyšší súd nezistil\nrozpor čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na daný\nprípad. Nemožno súhlasiť s jeho názorom, že medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi len v\nprípadoch, ak zaručuje väčší rozsah práv a slobôd ako zákony Slovenskej republiky. Článok 154c ods.\n1 ústavy, na ktorý sťažovateľ poukazoval, sa vzťahuje len na prípady medzinárodných zmlúv o ľudských\n\nprávach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona č. 460/1992 Zb.. Dohovor č.\n128 nie je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a slobodách, a preto na daný prípad nemožno\nčl. 154c ods. 1 aplikovať, tak ako sa toho sťažovateľ domáhal. Dohovor č. 128 je preto medzinárodnou\nzmluvou, ktorou je Slovenská republika podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky viazaná.\n52. Podľa čl. 2 Dohovoru č. 128 každý členský štát bude vykonávať časť I, aspoň jednu z častí II,\nIII a IV, príslušné ustanovenia častí V a VI a časť VII tohto Dohovoru. Dohovor bol Československou\nsocialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z. z.. Z ustanovenia\nčl. 19 Dohovoru č. 128 priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu\nsociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter\nmedzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný\ndôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia\nDohovoru č. 128 majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/2003/461/> Z. z. a sú priamo záväzné aj pre žalovanú. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128,\nktorý je súčasťou VI. časti (spoločné ustanovenia), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok\nna dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za\ntú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť\nalebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa\nkráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru kasačného\nsúdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného ako aj osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia je možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť, najviac\nvšak o sumu dávky z osobitného systému (výsluhový dôchodok), patriacu ku dňu priznania starobného\ndôchodku.\n53. Otázkou aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128 vo vzťahu k súbehu nároku na dávky v starobe zo\nvšeobecného a osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) sa najvyšší súd už zaoberal,\nkeď konštatoval: „...zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128 neupravil zákonom\npostup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia. Je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon o sociálnom poistení\npriamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta\nzískaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia\ndôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje\nza konformný s ústavou, vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od\ndovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má\nna mysli čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by žalovaná pre nárok na starobný dôchodok v\nzmysle už uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla\npre účely nároku a výšky starobného dôchodku započítať sťažovateľovi dobu služby v Policajnom zbore.\nSúčasne je potrebné konštatovať, že ak napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu týkajúcej sa\nnároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33\nods. 2 dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku,\npotom pri absencii takejto úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej\njudikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia\nslužby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku) je\núlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované\nprávo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. ...Vzhľadom na túto skutočnosť výsluhový\ndôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku povahu dávky v starobe, ktorú je potrebné\npovažovať v zmysle čl. 33 ods. 1 dohovoru č. 128 za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia\nza tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku). Takou dávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý\nvznikne nárok podľa zákona o sociálnom poistení. „Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého\ndruhu (dávky v starobe) potom v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie\nstarobného dôchodku. Iný postup a priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení\nv plnej, tzv. teoretickej výške (tu 707,20 €) by mal za následok priznanie dvoch povahovo rovnakých\ndávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb,\npoistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k diskriminácii poistencov, ktorí získali\nobdobia poistenia v takom istom rozsahu, len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Vzhľadom\nna uvedené kasačný súd konštatuje, že príslušné orgány verejnej správy ako i krajský súd vec správne\nprávne posúdili, ak v zmysle už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospeli k\n\nzáveru, že v danom prípade je potrebné pristúpiť ku kráteniu starobného dôchodku sťažovateľa v súlade\ns čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.\n54. Dohovor č. 128 neurčuje spôsob výpočtu dávok z osobitného alebo všeobecného systému poistenia,\nten je určený právnymi predpismi jednotlivých štátov. Spôsob výpočtu dávky zo všeobecného systému\npoistenia pri súbehu s dávkou z osobitného systému poistenia zákonodarca doteraz v zákone č.\n461/2003 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> Z. z. neupravil. Z toho dôvodu\nspôsob určenia sumy starobného dôchodku zo všeobecného systému poistenia ku dňu súbehu s\ndávkou z osobitného systému poistenia vychádza z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\npodľa ktorej je odporkyňa povinná vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku žiadateľa o túto\ndávku, to znamená so zhodnotením tak doby tzv. civilného zamestnania, ako aj doby služby a samotnú\nvýšku starobného dôchodku určí jej krátením o koeficient, ktorý sa rovná pomeru doby poistenia\nzískanej z osobitného systému poistenia (delenec) a súčtu doby poistenia zo všeobecného systému\npoistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ). Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vo svojom\nprvostupňovom rozhodnutí vo svojom rozhodnutí vypočítala sumu priznaného starobného dôchodku\nuvedeným spôsobom.\n55. Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., je možné priznať starobný dôchodok najviac 3 roky\nspätne od uplatnenia nároku. Sťažovateľ si nárok na starobný dôchodok uplatnil dňa 07.08.2013, a preto\nmu starobný dôchodok mohol byť priznaný až od 07.08.2010.\n56. Predmetom konania na Krajskom súde v Žiline, č. k. 28Sa/1/2019 bolo rozhodnutie žalovanej\nč. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2018 ako i konanie jemu predchádzajúce, ktorého výsledkom\nbolo rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 16.10.2018. Predmetom tohto konania nebol nárok\nna úpravu - zvýšenie dôchodku v zmysle žiadosti zo dňa 28.05.2014 a 15.07.2015 za ďalšiu dobu\ndôchodkového poistenia od roku 2013, a preto sa ani kasačný súd nemohol zaoberať postupom orgánov\nverejnej správy vo veci nárokov uplatnených žiadosťami sťažovateľa zo dňa 28.05.2014 a 15.07.2015.\n57. Z obsahu spisu krajského súdu kasačný súd zistil, že ani jeden z účastníkov konania nepožiadal\nkrajský súd podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP o nariadenie pojednávania vo veci. Krajský súd preto\nnepochybil, ak rozhodol bez nariadenia pojednávania vyhlásením rozsudku podľa § 107 ods. 2 SSP.\nVerejnosť prejednania veci bola zabezpečená verejným vyhlásením rozsudku, o termíne ktorého bola\nverejnosť informovaná oznámením vyvesenom na úradnej tabuli súdu dňa 23.05.2019 a na jeho webovej\nstránke v súlade s ustanovením § 137 v ods. 4 SSP. Pre rozhodnutie krajského súdu bol rozhodujúci\nstav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 119, § 135 ods. 1 SSP). Pre právne\nposúdenie veci nebolo potrebné vykonať dokazovanie súdom. Kasačný súd z uvedených dôvodov\nnezistil nesprávnosť postupu krajského súdu, ktorým by sťažovateľovi znemožnil uskutočnenie jeho\nprocesných práv, majúcich za následok porušenie práva na spravodlivý proces.\n58. Nebolo sporné, že žalobca ako vojak z povolania vykonával službu v I. kategórii funkcií v obdobiach\nod 22.07.1957 do 31.12.1964 (7 rokov a 162 dní) od 25.08.1965 do 10.08.1972 (6 rokov a 351 dní) a od\n28.12.1992 do 31.12.1998 (6 rokov a 3 dni), celkovo k 31.12.1998 v rozsahu 20 rokov a 151 dní. V II.\nkategórii funkcií vykonával službu od 01.01.1965 do 24.08.1965 (236 dní) a od 11.08.1972 do 27.12.1992\n(138 dní), celkovo v II. kategórii funkcií 1 rok a 9 dní.\n59. Keďže žalobca sa narodil dňa 17.03.1940, z bodu 59 tohto rozsudku je zrejmé, že ku dňu dovŕšenia\nveku 55 rokov (17.03.1995) nesplnil podmienku získania aspoň 20 rokov služby zaradenej do I. kategórii\nfunkcií, uvedenú v § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. Túto podmienku nesplnil ani ku dňu\ndovŕšenia veku 57 rokov (17.03.1997); k uvedenému dňu však nepochybne splnil podmienku 20 rokov\nslužby (v I. a II. kategórii funkcií) a dňom 17.03.1997 mu teda vznikol nárok na starobný dôchodok podľa\n§ 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.; tento nárok v základnej výmere 55 % PMZ podľa 133 ods.\n1 písm. b/ uvedeného zákona, zvýšenej najviac o 30 % podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu (vzhľadom\nna splnenie podmienky výkonu služby I. kategórie funkcií po dobu najmenej 10 rokov funkcií v zmysle §\n175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zostal zachovaný.\n60. Nie je sporné ani to, že žalobca ďalej pokračoval nepretržite v zamestnaní aj po vzniku nároku\nna starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zsz a ďalším výkonom služby 20 rokov služby v I.\nkategórii funkcií získal až dňom 01.08.1998, teda až po 01.05.1998, kedy nadobudol účinnosť zákon\n\nč. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, a preto mu v zmysle § 103 tohto zákona nárok na\nstarobný dôchodok z I. kategórie funkcií od 01.08.1998 podľa § 132 ods. 1 písm. a/ a § 133 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 100/1988 Zb. už nemohol vzniknúť. Tento nárok treba preto posudzovať podľa § 21 ods.\n1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a teoretickú výšku takého starobného dôchodku k tomuto dňu treba\nodvodiť od ustanovenia § 22 ods. 1 až 4 tohto zákona, resp. zvýšiť za doby zamestnania po vzniku\nnároku na dôchodok v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. a č. 461/2003 Z. z..\n61. Ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1996 Z. z., účinného od\n01.01.1997 do 31.12.1997, ako podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok od 56. roku veku síce\nvyžaduje trvanie zamestnania I. kategórie funkcií do 31.12.1997, avšak ods. 1 písm. a) tohto ustanovenia\nsúčasne pre vznik takého nároku od 56. roku veku vyžaduje aj splnenie podmienky aspoň 19 rokov\nzamestnania v I. kategórii funkcií.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca získal 19 rokov služby v I. kategórii funkcií až dňom 01.08.1997,\nteda až po tom ako mu už vznikol skorší nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zsz\nod 57. roku veku (17.03.1997). Neskoršie splnenie podmienky získania 19 rokov služby (po dovŕšení\n57. roku veku) v I. kategórií funkcií preto nemôže založiť nárok na starobný dôchodok spätne od 56.\nroku veku.\n62. Samostatnou otázkou je určenie priemerného mesačného zárobku.\n63. Keďže nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol už 17.03.1997, rozhodným obdobím na\nzistenie PMZ je podľa § 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. obdobie desiatich kalendárnych\nrokov, t. j. roku 1987 až 1996.\n64. V zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. však ďalším rozhodujúcim\nobdobím sú kalendárne roky 1989 až 1998, keďže žalobca bol po vzniku nároku na starobný dôchodok\nnepretržite zamestnaný v I. kategórii funkcií do 31.12.1998. Túto skutočnosť prvostupňový správny orgán\nako aj žalovaná opomenuli.\nV období od 01.01.1999 do 10.01.1999 žalobca nebol zamestnaný, takže ďalší výkon zamestnania od\n11.01.1999 do 31.12.2003, resp. až do 31.05.2005 má vplyv len na zvýšenie starobného dôchodku podľa\n§ 23 zákona č. 100/1988 Zb..\n65. Podľa názoru kasačného súdu správne orgány ako aj krajský súd nesprávne právne posúdili aj\notázku základnej výmery starobného dôchodku. Keďže žalobca po vzniku nároku na starobný dôchodok\npodľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. nepretržitým výkonom služby získal 20 rokov v\nI. kategórii funkcií, bolo potrebné pri výpočte teoretickej výšky tohto starobného dôchodku aplikovať\nustanovenie § 22 ods. 1 písm. a/ bod 1. a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., teda vychádzať zo základnej\nvýmery 60 % PMZ s pripočítaním najviac 30 % PMZ, resp. v súlade s § 23 tohto zákona pripočítať\nzvýšenie starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku a teoretickú sumu\nstarobného dôchodku ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.\n126, resp. výslednú sumu starobného dôchodku ďalej upraviť v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z. z..\n66. Vzhľadom na uvedené kasačný súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové\nrozhodnutie nie je súladné so zákonom, preto podľa § 462 ods. 2 SSP zrušil obe rozhodnutia správnych\norgánov a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom je viazaná právnym názorom kasačného súdu.\n67. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 v spojení s § 167 ods. 1 SSP\na úspešnému sťažovateľovi priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania, ako aj\nkonania pred krajským súdom.\n68. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sa/1/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}