{"guid": "3e2e06d9-b818-4e65-8266-515a0d7a033d:f714a16b-4f1f-4664-9a50-27d2e5caa5d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5018200418.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/9/2020 z 30. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2020, sp. zn. 8Sžfk/9/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5018200418.1", "identifikacne_cislo": "5018200418", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2020-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f714a16b-4f1f-4664-9a50-27d2e5caa5d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5018200418.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5018200418.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5018200418.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/9/2020\n5018200418\n30. 09. 2020\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2020:5018200418.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej,\nčlenov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: EMTEST, a.s., so\nsídlom Bánovská cesta č. 7, Žilina, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Danica Bírošová,s.r.o., so\nsídlom Piaristická č.46, Trenčín proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná\nč. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101864295/2018 zo dňa\n20.09.2018 a v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/144/2018-83\nzo dňa 05. novembra 2019 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/144/2018-83 zo dňa 5.\nnovembra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Žilina rozhodnutím číslo: 101030454/2018 zo dňa\n24.05.2018 rozhodol s poukazom na ust. § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní\n(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\nDaňový poriadok) tak, že vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 6 818,20 € za nezaplatenie dane\nz príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej\nlehote a v ustanovenej výške. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán citoval ust. § 49\nods. 2, § 156 ods. 1, 2 a § 161 Daňového poriadku a s poukazom na citované zákonné ustanovenia\nobsiahol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia aj presný výpočet úroku z omeškania s vyjadrením\ndlžnej sumy, dňa splatnosti dane, dňa, ku ktorému bol žalobcovi úrok z omeškania vyrubený, počet dní\nomeškania a celkovú výšku úroku z omeškania.\n2. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101864295/2018 zo dňa 20.09.2018 rozhodujúc o odvolaní žalobcu\npotvrdil vyššie citované prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s poukazom na ust. § 74 ods. 4\nDaňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia v nadväznosti na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu\nuviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo v súlade s ust. 63 Daňového poriadku. Rozhodnutie\nobsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Nakoľko žalobca z\npriznanej dane z príjmov zo závislej činnosti vo výške 76 542,10 € nezaplatil v lehote splatnosti, t. j.\ndo dňa 30.04.2013, daň vo výške 68 933,82 €, správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď\nžalobcovi vyrubil úrok z omeškania vo výške 6 818,20 €. Úrok z omeškania správca dane vypočítal\nriadne za každý deň omeškania s platbou začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do\ndňa platby vrátane, resp. do dňa začatia reštrukturalizačného konania, a to v nadväznosti na ust. §\n\n156 ods. 2 Daňového poriadku. Daňový poriadok v šiestej časti obsahuje osobitnú úpravu pre konkurz\na reštrukturalizáciu. O tejto časti právnej úpravy možno hovoriť ako o lex specialis voči zákonu o\nkonkurze a reštrukturalizácii, ktorý je lex generalis. Vzhľadom na to, že začatím konkurzného konania\nvyhlásením konkurzu, začatím reštrukturalizačného konania, povolením reštrukturalizácie, ako aj v\nprocese oddlženia sa daňové konanie neprerušuje, tieto ustanovenia majú prednosť pred úpravou\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalej žalovaný konštatoval, že z uvedeného vyplýva skutočnosť,\nže právna úprava § 158 ods. 1 Daňového poriadku ako lex specialis má prednosť pred právnou\núpravou zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Teda z hľadiska kategorizácie nároku správcu dane\naj úrok z omeškania, úrok, pokuta (§ 2 Daňového poriadku) je daňou (istinou). Ich neuhradením sa\nstávajú daňovým nedoplatkom a daňový nedoplatok (z hľadiska výkladu lex specialis) sa na účely\nkonkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku (istinu). Vzhľadom na uvedené namietaná\nskutočnosť odvolávajúcim sa, že správca dane ako veriteľ si do reštrukturalizácie neprihlásil napadnutým\nrozhodnutím vyrubenú daň, je právne irelevantná, nakoľko podľa podmienok zákona o konkurze\na reštrukturalizácii možno do reštrukturalizácie prihlasovať len pohľadávku. Pohľadávkou na účely\nkonkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok,\nktorým je podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku dlžná suma po lehote splatnosti dane.\n3. V zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia\nžalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe poukazoval najmä na\nskutočnosť, že žalobca bol ako dlžník účastník reštrukturalizačného konania, pričom uznesením\nOkresného súdu Žilina č. k. 3R 5/2013-293 zo dňa 27.01.2014 mu bola povolená reštrukturalizácia s\núčinkami ku dňu 04.02.2014. Daňový poriadok obsahuje úpravu týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok\nsprávcu dane ako veriteľa, avšak len v individuálnej rovine. Preto je možné charakterizovať zákon č.\n7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych\npredpisov (ďalej len zákon č. 7/2005 Z.z.) ako špeciálny právny predpis pre oblasť týkajúcu sa vymáhania\na uspokojovania pohľadávok dlžníka. Daňový úrad Žilina ako veriteľ si do reštrukturalizácie žalobcu\nneprihlásil napadnutým rozhodnutím vyrubenú sumu. Žalobca poukazuje ďalej na rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky premietnutú napr. v rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso 10/2013\nzo dňa 28.04.2014, v zmysle ktorého ak na základe reštrukturalizačného plánu, potvrdeného súdom,\ndošlo podľa § 155 ods. 3 vety prvej zákona č. 7/2005 Z.z. k zmene výšky a lehoty splatnosti v ňom\nuvedených pohľadávok Sociálnej poisťovne, potom pred uplynutím zmenenej lehoty splatnosti nemožno\npredpísať penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov. Žalobca ďalej namietal, že sa prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí vôbec\nnezaoberal po právnej stránke odôvodnením, prečo dospel k záveru, že daň nebola zaplatená včas a\nriadne. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú dôležité skutočnosti týkajúce sa účinkov možných zmien\npohľadávok na dani vyvolaných v reštrukturalizácii. Správca dane ani len opisným spôsobom neuviedol,\nže pohľadávky na daň neboli prihlásené v reštrukturalizácii daňového subjektu, a táto skutočnosť nebola\nv napadnutom rozhodnutí a jej dopady na rozhodnutie analyzované či zdôvodnené. Správca dane pri\nuž aj tak nesprávnom vyrubovaní úroku z omeškania postupoval chybne, keď pri výpočte úrokov z\nomeškania vychádzal z celej sumy prihlásenej pohľadávky, a to bez toho, že by zohľadnil zmenu práv\na záväzkov obsiahnutých v záväznej časti plánu potvrdeného súdom. Predpísať úroky z omeškania\nza oneskorenú úhradu je možné len vtedy, ak by sa žalobca dostal do omeškania s úhradou týchto\npohľadávok v rámci novej lehoty splatnosti stanovenej reštrukturalizačným plánom. Žalobca je toho\nnázoru, že správca dane nebol oprávnený vyrubiť úroky z omeškania z dôvodu zmeny splatnosti\npohľadávok Daňového úradu Žilina, v zmysle ktorej žalobca nebol v omeškaní s platením dane z príjmov\nzo závislej činnosti za obdobie 2012. Žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil bez toho, že by uviedol,\nv ktorej časti správny orgán prvého stupňa obsiahol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov.\n4. Správny súd poukázal na to, že na úvod mu prináleží posúdiť v konaní zásadnú otázku, či výrok\nrozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania podľa citovaného ust. § 156 ods. 2 Daňového\nporiadku v nadväznosti na citované ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku napĺňa atribút určitosti\na zrozumiteľnosti, ako predpokladu preskúmateľnosti výroku rozhodnutia správcu dane správnym\nsúdom. Mal za to, že vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že nepreskúmateľnosťou sa podľa\nkonštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá\nje charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia správcu\ndane vo vzťahu k výroku rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia\npre jeho neurčitosť. Výrok rozhodnutia správcu dane musí jednoznačne reflektovať na predmet konania,\na tento vymedziť tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným predmetom konania rovnakého účastníka.\n\n5. V tejto súvislosti v nadväznosti na obranu žalovaného, v zmysle ktorej bola dostatočne určitým\nspôsobom identifikovaná výška úroku z omeškania, počiatok omeškania, ako aj koniec omeškania\nv odôvodnení samotného rozhodnutia správcu dane, považuje správny súd za potrebné zdôrazniť,\nže jedine výroková časť rozhodnutia je schopná zasiahnuť práva a povinnosti účastníkov konania\na ako taká len ona môže nadobudnúť právnu moc. Riadne formulovaný výrok pri vyrubení úroku\nz omeškania vyžaduje identifikáciu tohto úroku, ktoré vylučujú jeho zameniteľnosť s inou sankciou\nžalobcu. Nemožno opomenúť, že len porovnaním výroku možno usudzovať na existenciu prekážky\nveci rozhodnutej, len výrok rozhodnutia (a nie odôvodnenie) môže byť vynútené správnou exekúciou\na podobne. Nevyhnutným naplnením požiadavky zákonodarcu, vyjadrenej v cit. ust.§ 63 ods. 3 písm.\nd) Daňového poriadku, na obsiahnutie „rozhodnutia vo veci“ vo výroku rozhodnutia je identifikácia\npredmetu konania - veci. Výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore s citovaným\nust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, nakoľko neidentifikuje „predmet konania“, ako jednu zo\nzákonom predpísaných náležitostí výroku rozhodnutia správcu dane, nezameniteľným spôsobom.\n6. Minimum pre nezameniteľnú identifikáciu vyčíslenej sumy 6 818,20 €, ako úroku z omeškania (za\nnezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie\n2012), je potrebné posudzovať v nadväznosti na správcom dane aplikované citované ust. § 156 ods.\n2 Daňového poriadku a v súvislosti s citovaným ust. § 55 ods. 12 Daňového poriadku a v daných\nustanoveniach obsiahnuté relevantné termíny ako dlžná suma, úroková sadzba, deň nasledujúci po\ndni splatnosti, deň platby, resp. deň začatia reštrukturalizačného konania atď.. Uvedené „minimum“\nnezameniteľnej identifikácie predmetu konania výrok správcu dane nenapĺňa. Z výroku rozhodnutia\nsprávcu dane nie je vôbec zrejmé a ani možné zistiť a určiť, z dlžnej sumy akej výšky, v akej percentuálnej\núrokovej sadzbe a za aké obdobie omeškania (začiatok a koniec omeškania) je úrok z omeškania v\nčíselnom vyjadrení 6 818,20 € vyrubený. Pokiaľ by bol žalobcovi za omeškanie so zaplatením dane\nz príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012 vyrubený ďalší úrok z omeškania, tiež\nvyčíslený len výslednou sumou úroku, nebolo by možné zistiť, či sa jednotlivé časové obdobia omeškania\nneprekrývajú, t.j. či nie je žalobca sankcionovaný za jedno omeškanie dvoma úrokmi z omeškania.\n7. Vzhľadom na absenciu nezameniteľnej identifikácie predmetu konania vo výroku rozhodnutia správcu\ndane, kedy žalovaný uvedený nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil, musel správny súd s\npoukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a\nsprávneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie\n(§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) bez možnosti zaoberať sa ďalšími žalobnými námietkami vzťahujúcimi sa\nk samotnej dôvodnosti vyrubenia úroku z omeškania.\nII. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia\n8. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v pozícii žalovaného kasačnú\nsťažnosť v zákonom stanovenej lehote. Kasačnú sťažnosť zdôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm.\ng/ SSP a to nesprávne právne posúdenie veci.\n\n9. Žalovaný je toho názoru, že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa obsahuje náležitosti\nustanovenia 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, pričom poukazuje na zákonné\nnáležitosti výroku rozhodnutia.\n10. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím číslo 101864295/201 8 zo dňa 20. 09. 2018 potvrdil\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa číslo 101030454/2018 zo dňa 24. 05. 2018, ktorým\nsprávny orgán prvého stupňa podľa § 156 ods. I písm. a) daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z\nomeškania v sume 6 818, 20 eur za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním\nhlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.\n11. Podľa žalovaného výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa napĺňa atribúty výroku\nrozhodnutia v zmysle § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, z uvedeného titulu nebol dôvod zo strany\nžalovaného odstraňovať nedostatky výroku rozhodnutia správcu dane.\n12. Výrok rozhodnutia správcu dane obsahuje údaje podľa § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku,\nt. j. obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, jeho\nidentifikáciu (IČO, DIČ, IČ DPH SK), obsahuje rozhodnutie vo veci (vyrubenie úroku z omeškania),\nobsahuje ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodovalo (§ 156 ods. l písm. a) daňového\nporiadku), lehotu plnenia (úrok z omeškania je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania), sumu (6 812, 20 eura) a aj číslo účtu, na ktorý má byt'\nvyrubená suma zaplatená (účet Daňového úradu Žilina, vedený v Štátnej pokladnici č. účtu SK29 8180\n5002 5980 2780 1218, variabilný symbol 3350038633).\n13. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Žiline, že žalovaný vo svojom\nrozhodnutí neodstránil nedostatok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko podľa\nžalovaného nebol dôvod odstraňovať vady výroku rozhodnutia, keď\nvýrok preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (Daňového úradu Žilina číslo\n101030454/2018 zo dňa 24. 05. 2018) bol podľa názoru žalovaného uvedený v súlade s dikciou\nustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku a dostatočne identifikovateľný a nezameniteľný a\nto i v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmá, že celková vyrubená\nsuma 6 818, 20 eura, uvedená vo výroku rozhodnutia je totožná so sumou uvedenou v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, aká\nbola použitá úroková sadzba (15%), úrok z omeškania je vypočítaný v nadväznosti na ustanovenie § 156\nods. 2 a § 55 daňového poriadku a samotný výpočet úroku z omeškania je uvedený v tabuľke výpočtu,\nkde je uvedená dlžná suma, deň splatnosti dane, (deň platby, resp. deň vstupu do reštrukturalizácie,\npočet dní omeškania s platbou a samotný úrok z omeškania, ktorého celková vyrubená suma vo výške\n6 818, 20 eura je totožná so sumou uvedenou vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,\nako i žalovaného. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje identifikáciu predmetu konania uvedeného\nvo výroku rozhodnutia za dostatočnú a nezameniteľnú.\n\n14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný ako sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší súd SR ako\nsúd kasačný, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/144/2018 zo dňa 05. novembra\n2019 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Žiline sp. zn.30S/144/2018 zo dňa 05.11.2019 zmenil a žalobu ako nedôvodnú\nzamietol.\n15. Žalobca podal písomné vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti, stotožnil sa s obsahom napadnutého\nrozsudku krajského súdu, závery prijaté súdom považoval za vecne správne a náležite odôvodnené.\nĎalej poukázal aj na § 156 ods. 8 Zákona č. 563/2009 Z.z., že v predmetnej veci zaniklo právo vyrubiť\ndaň.\nIII. Právne posúdenie kasačným súdom\n\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná\n(§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.9.2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n17. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika\nje zvrchovaný, demokratický a právny štát.\n18. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n19. Podľa § 63 ods. 1 až 5 zákona č. 563/2009 Z.z. ( ďalej len daňový poriadok ), ukladať povinnosti\nalebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré\nmusí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.\n(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti\nustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný\npredpis 1)neustanovuje inak.\n(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať\na) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb) číslo a dátum rozhodnutia,\nc) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo\npridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá\npovinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o\nzahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú\nprávnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto\nprávnickú osobu,\nd) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o\nnáhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý\nmá byť suma zaplatená,\ne) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie\nodkladného účinku,\nf) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej\npečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a\nodtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)\n(4) Lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,\nak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.\n(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,\nktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového\nsubjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa\nrozhodovalo.\n20. Podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku\n2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo\nv lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane\na) daň alebo rozdiel dane,\nb) preddavok na daň,\nc) splátku dane,\n\nd) vybraný preddavok na daň, 92)\ne) daň vybranú zrážkou, 92)\nf) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 92)\n(2) Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije\nštvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového\nnedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo\nodvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije\nzákladná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského\nštátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky\nnedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane\nvyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni\njej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania\nkompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného\ndaňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného\ndaňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj\npriebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.\n21. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n22. Predmetom posúdenia zo strany kasačného súdu na základe podanej kasačnej sťažnosti\nžalovaného zostalo, či správny súd postupoval v súlade so zákonom - daňovým poriadkom, keď zrušil\nrozhodnutia orgánov verejnej správy obidvoch stupňov z dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 pís.d ) SSP z\ndôvodu, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaného je nezrozumiteľný\npre jeho neurčitosť z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n23. V daňovom konaní sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov\n[§ 2 písm. c)]. Vydávanie rozhodnutí v daňovom konaní možno považovať za jednu\nz najdôležitejších zložiek správy daní. Účelom správy daní je správne zistenie dane a\nzabezpečenie jej úhrady. Daňový poriadok <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mrqga4v6njwgm> umožňuje príslušným orgánom, ktoré majú v daňovo právnom\nvzťahu nadradené postavenie, aby pri správe daní rozhodnutím v daňovom konaní daňovým\nsubjektom priznávali práva alebo ukladali povinnosti. Podľa čl. 13 Ústavy <https://www.beckonline.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga> SR povinnosti možno ukladať\nzákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd\nalebo medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. V daňovom\nkonaní dochádza k ukladaniu povinností daňovým subjektom na základe zákona, pričom príslušný\norgán tak môže urobiť len v medziach zákona (daňového poriadku <https://www.beck-online.sk/bo/\ndocument-view.seam?documentId=pj5f6mrqga4v6njwgm> a hmotnoprávnych daňových predpisov) a\npri zachovaní základných práv a slobôd.\n24.\nDaňový\nporiadok\n<https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mrqga4v6njwgm>\nstanovuje,\nže\nukladať\npovinnosti\nalebo\npriznávať\npráva\npodľa\ndaňového\nporiadku\n<https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mrqga4v6njwgm> alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť\ndoručené v súlade s jeho ustanoveniami (najmä § 30 a nasl.), ak nie je ustanovené inak. Rozhodnutie\nmusí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Uvedené treba vykladať extenzívne, keďže\npri daňovom konaní sa vychádza napríklad aj z protokolu o výsledku daňovej kontroly alebo protokolu\no určení dane podľa pomôcok (§ 68). V literatúre sa uvádza, že aj v daňovom konaní platí zásada\nmateriálnej pravdy. V danom prípade je však potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní v daňovom konaní,\nobdobne ako aj v iných konaniach, príslušný orgán nie je povinný vychádzať zo skutočného stavu veci,\nale len zo skutkového stavu veci.\n25. Rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom. Na daňové konanie, t. j. aj na vydávanie\nrozhodnutí v ňom, je oprávnený vecne a miestne príslušný správca dane (§ 6, § 7), ak nie je ustanovené\ninak. Finančné riaditeľstvo, resp. ministerstvo financií rozhodujú v daňovom konaní v zásade ako\ndruhostupňové orgány (§ 4). Ak by bolo rozhodnutie vydané iným ako príslušným orgánom, bola by\n\nporušená zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Ak by rozhodnutie vydal vecne nepríslušný orgán, resp. v\nprípade správcu dane, ktorým je obec, miestne nepríslušný orgán, išlo by o nulitné rozhodnutie (§ 64).\n26.\nDaňový\nporiadok\n<https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mrqga4v6njwgm> je finančno právna norma, pre ktorú je typické aj to, že v prevažnej\nmiere ide o normy imperatívne (kogentné), ktoré nepripúšťajú žiadne odchýlky od ustanovených práv\na povinností v dispozícii právnej normy. Dispozitívnosť finančno právnej normy je ojedinelá. Príkladom\nbola v minulosti existujúca možnosť uzavrieť dohodu so správcom dane o určení výšky dane dohodou.\nZakazujúce finančno právne normy môžu vyjadrovať buď určitý zákaz, alebo záväzok. Podľa toho\nčleníme finančno právne normy na zakazujúce a zaväzujúce. Dominujúce postavenie v daňovo právnych\nvzťahoch má štát (za ktorý koná štátny orgán) a obec. Štátnym orgánom sú aj daňové úrady, colné\núrady, finančné riaditeľstvo, ministerstvo financií.\n27. Vo finančno právnych normách má svoje miesto aj zodpovednosť majetkového charakteru,\nktorej zodpovedajú sankcie majetkovej povahy (prepadnutie veci, príp. zhabanie tovaru).\nVo finančno právnych normách sú zakotvené i prípady uplatnenia administratívno-právnej\nzodpovednosti a z nich vyplývajúce administratívne sankcie.145 <https://www.beck-online.sk/bo/\ndocument-view.seam?documentId=nnptembrgvpxg327mvvxumrufz5huxzsgaydsxzvgyzv6y3bgu> Aby\nbolo možné uložiť sankciu, právny poriadok musí jasne vymedziť skutočnosti, ktoré sú\nporušením zákonom stanovenej povinnosti a za ktoré porušenia môže byť uložená sankcia.\nZ týchto dôvodov najskôr daňový poriadok <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mrqga4v6njwgm> vymedzuje správne delikty a následne sankcie, ktoré správca\ndane ukladá za porušenie povinností vyplývajúcich z daňového poriadku <https://www.beck-online.sk/\nbo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga4v6njwgm> alebo z osobitných hmotnoprávnych\ndaňových predpisov.\n28. ,, Správca dane okrem uloženej pokuty vyrubí aj úrok z omeškania, ak sa daňový subjekt dostane do\nomeškania s platením dane, respektíve daň neodvedie v stanovenej lehote. Daňový poriadok taxatívne\nvymenúva jednotlivé spôsoby omeškania , v ktorých správca vyrubí úrok z omeškania. Úrokom z\nomeškania rozumie peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný platiť veriteľovi, ak sa dlžník dostal s plnením\npeňažného dlhu do omeškania (dlžník je v omeškaní, ak svoj dlh riadne a včas nesplnil). Ustanovenie o\nvyrubovaní úroku z omeškania ( § 156 ods. 1 daňového poriadku ) je zaradené v piatej časti s názvom\nZodpovednosť za porušenie povinnosti spolu s ustanovením o uložení pokuty. Aj v tomto ustanovení\nzákonodarca neuvádza postup, respektíve akou formou individuálneho právneho aktu úrok vyrubí a ani\nneuvádza jeho náležitosti. Podľa § 163 použitie správneho poriadku je vylúčené len v daňovom konaní,\nale ak berieme do úvahy vymedzenie daňového konania [§ 2 písm. c)], podľa ktorého daňovým konaním\nje konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, možno povedať,\nže aj konanie, ktorým sa rozhoduje o úroku z omeškania, je daňovým konaním. Napriek uvedenému\nsa domnievam, že by vzhľadom na systematiku daňového poriadku <https://www.beck-online.sk/bo/\ndocument-view.seam?documentId=pj5f6mrqga4v6njwgm> bolo vhodné v tomto ustanovení výslovne\nuviesť, že sa použijú všeobecné ustanovenia o daňovom konaní.“( Daňový poriadok, Komentár, 1.\nvydanie 2015, Doc. JUDr. Soňa Kubincová, nakladateľstvo C. H. Beck ).\n29. Správca dane úrok vyrubí, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo\nv ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo\nrozdiel dane ( § 156 ods. 1 pís a) daňového poriadku). Daňou sa rozumie daň podľa hmotnoprávnych\ndaňových predpisov (t. j. daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň z minerálneho oleja,\nspotrebná daň z liehu, spotrebná daň z alkoholických nápojov, spotrebná daň z tabakových výrobkov,\nspotrebná daň z elektriny, uhlia a zemného plynu a miestne dane podľa zákona o miestnych daniach\na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady), vrátane úroku z omeškania,\núroku a pokuty podľa tohto zákona alebo hmotnoprávnych daňových predpisov, ako aj miestny poplatok\nza komunálne odpady a drobné stavebné odpady (§ 2 ods. 2). Daň je vyrubená nielen rozhodnutím\nsprávcu dane, ale aj podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania, a tiež\nzaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. Daňový subjekt sa dostáva do\nomeškania dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola daň splatná. Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený\nrozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím znížený, zníži sa z úradnej moci aj\núrok z omeškania (ods. 7). Úrok z omeškania nemôže správca dane vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od\nkonca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň alebo rozdiel dane (ods. 8).\n\n30. Z dôvodovej správy k § 156 zákona č. 563/2009 Z.z. vyplýva : ,, V ustanovení sa navrhuje výpočet\núroku z omeškania. Navrhovaný postup výpočtu sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt\nnezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo výške\nurčenej správcom dane v rozhodnutí. Podľa odseku 1 ustanovenia sa navrhuje, aby správca dane vyrubil\núrok z omeškania ak daňový subjekt nezaplatil daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane,\nsumu na zabezpečenie dane, preddavok na daň, vybranú dane alebo zrazenú dane v lehote a vo výške\npodľa osobitného zákona alebo na základe rozhodnutia správcu dane. V odseku 2 je uvedený návrh\npostupu výpočtu úroku z omeškania s použitím základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.\nAk však štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, navrhuje\nsa minimálna ročná úroková sadzba 15 % . Bez ustanovenia minimálnej hranice by vyrubenie úroku z\nomeškania nebolo efektívne a malo by minimálny vplyv na včasné platenie daní. Úrok z omeškania sa\npočíta za každý deň omeškania s platbou najdlhšie do dňa, v ktorom daňový dlžník daňový nedoplatok\nzaplatil alebo do dňa vykonania kompenzácie t.j. keď správca dane preúčtoval preplatok daňového\nsubjektu na jeho nedoplatok. Do počtu dní omeškania sa počíta aj deň zaplatenia daňového nedoplatku.\nPodľa navrhovaného znenia sa umožňuje správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania aj priebežne, aj keď\nnedošlo ešte k úplnému zaplateniu daňového nedoplatku, napr. osobitne za každé zdaňovacie obdobie.\nÚrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, a to aj v prípade, ak daňový\nsubjekt daňový nedoplatok ani z časti nezaplatil.“ Z dôvodovej správy k českému daňovému řádu tiež\nvyplýva ,, Dle důvodové zprávy k § 252 daňového řádu je úrok z prodlení stanoven jako ekonomická\nnáhrada za nedoplatky peněžních prostředků na daních, které musí veřejné rozpočty získávat z jiných\nzdrojů, tj. jedná se v podstatě o cenu finančních prostředků v čase, která je dána úrokovou mírou.\nPoplatník je úroky stižen za to, že nepřiznal a neuhradil svoji daňovou povinnost řádně v době, kdy byla\nsplatná, tzn. určitým způsobem porušil zákonem stanovenou povinnost řádně daň vypočítat a přiznat.\nPoplatník se tak v důsledku nesprávně přiznané daně ocitá v prodlení s úhradou daňové povinnosti\njiž ode dne původní splatnosti daně, kterou nesprávně uvedl (či neuvedl vůbec) v řádném daňovém\npřiznání, neboť již od tohoto okamžiku měl daňový výnos připadnout státnímu rozpočtu. Takový postup\nje zcela souladný s § 1 daňového řádu. Pro předepsání úroků z prodlení tedy existuje legitimní cíl a je\nzde naplněna i zásada proporcionality (viz judikát NSS sp. zn. 1 Afs 71/2010).“\n31. Správne delikty upravuje daňový poriadok v § 154, v § 155 sú upravené pokuty za jednotlivé správne\ndelikty podľa ust. § 154 daňového poriadku. Úrok z omeškania je upravený v § 156 daňového poriadku.\n32. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy z\ndôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, z dôvodu, že výrok rozhodnutia správcu dane spočíva v\nnezrozumiteľnosti pre jeho neurčitosť, s tým, že výrok rozhodnutia správcu dane je v rozpore s citovaným\nustanovením § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku, keď neidentifikuje predmet konania ako jednu zo\nzákonom predpísaných náležitostí výroku rozhodnutia správcu dane, nezameniteľným spôsobom.\n33. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie s poukazom na § 440 ods.\n1 písm. g/ SSP s tým , že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa obsahuje náležitosti\nustanovenia § 63 ods. 3 písm. d/ Zákona č. 563/2009 Z.z.\n34. V danom prípade je potrebné konštatovať, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná. Kasačný\nsúd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa\nje v súlade s § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku, nakoľko tento obsahuje údaje podľa § 63 ods.\n3 písm. c/ Daňového poriadku, obsahuje ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo a\nobsahuje aj lehotu na plnenie, sumu a číslo účtu na ktorý má byť suma úrokov z omeškania zaplatená.\n35. Kasačný súd konštatuje, že výrok rozhodnutia správcu dane v nadväznosti na odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia je dostatočne identifikovateľný a nezameniteľný, je z neho zrejmé, že celková\nvyrubená suma úrokov z omeškania 6.618,20 eur je vyrubená s poukazom na § 156 ods. 1 písm. a/\nDaňového poriadku za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za\nzdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Aj podľa názoru kasačného súdu\nje z rozhodnutí orgánov verejnej správy prvého stupňa v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy\ndruhého stupňa celkom zrejmé resp. zrejmý výpočet úroku s poukazom na § 156 ods. 2 Daňového\nporiadku, tento výpočet vyplýva aj zo samotnej tabuľky výpočtu ( táto je súčasťou odôvodnenia\nrozhodnutia správcu dane ), kde je uvedená dlžná suma, deň splatnosti dane, deň platby respektíve\n\ndeň vstupu do reštrukturalizácie, počet dní omeškania s platbou a samotný úrok z omeškania, ktorého\ncelková vyrubená suma vo výške 6.818,20 Eur je totožná so sumou uvedenou vo výrokovej časti\nrozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného. Aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného je celkom zjavne\na zrozumiteľne uvedené z čoho pozostáva vyrubený úrok z omeškania vyrubený v zmysle § 156 ods.\n1 pís. a) a ods. 2 daňového poriadku.\n36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, bolo potrebné, podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok krajského súdu\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 pís.g) SSP.\n37. V ďalšom konaní s poukazom na § 469 SSP podľa ktorého ak dôjde k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú\nviazaní právnym názorom kasačného súdu, správny súd vec opätovne prejedná. Správny súd sa bude\nzaoberať meritórnymi námietkami žalobcu, ktoré súviseli s reštrukturalizáciou žalobcu ako daňového\nsubjektu, ktoré predstavujú gro prejednávanej veci a s ktorými sa správny súd žiadnym spôsobom\nnezaoberal.\n38. S poukazom na § 467 ods. 3 SSP krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného\nkonania.\n39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný žiadny opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30S/144/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}