{"guid": "bd6a2017-4b64-4d2c-b6e6-a0d1d44e6a8c:654e1544-920f-42d9-9c23-18fab7aa1d5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5018200416.1", "spisova_znacka": "5Sžk/31/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/31/2019 z 2. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2020, sp. zn. 5Sžk/31/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:5018200416.1", "identifikacne_cislo": "5018200416", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2020-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-5", "nazov": "§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/455", "nazov": "zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/455-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/8", "nazov": "zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/654e1544-920f-42d9-9c23-18fab7aa1d5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5018200416.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5018200416.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5018200416.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/31/2019\n5018200416\n02. 07. 2020\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2020:5018200416.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Nory Halmovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): X.\nF., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, U., právne zastúpený: Mgr. Rastislav Otruba, advokát so sídlom\nKvačalova 1227/55, Žilina, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom\nNárodná 34, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/12032/2017 zo dňa 19.\nseptembra 2018, konajúc o kasčnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.\n30S/143/2018-52 zo dňa 18. júna 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č.k. 30S/143/2018-52 zo dňa 18. júna 2019 z a m i e t a .\nÚčastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 30S/143/2018-52\nzo dňa 18. júna 2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. KaZA/12032/2017 zo dňa 19.09.2018. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167\nods. 1 a § 168 S.s.p. tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. KaZA/12032/2017 zo dňa 19.09.2018 žalovaný ako príslušný správny\norgán podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Správny poriadok“), podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci\nosobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a\ndoplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“)\nnepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci o preskúmanie rozhodnutia Finančnej\nsprávy Slovenskej republiky č.1100308/1/163269/2015, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn.\n20S/109/2015, o ktorú požiadal žalobca v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej žalovanému\ndňa 28.06.2017. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem iného konštatoval, že žalobca nesplnil\npodmienky na poskytnutie právnej pomoci. Poukázal pritom na ust. § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z.,\npodľa ktorého príjem na účely zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť\no poskytnutie právnej pomoci, pričom sa prihliada na príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov\npred podaním žiadosti. Taktiež zdôvodnil, prečo v danom prípade nie je možné použiť ust. § 6b ods. 2\nzákona č. 327/2005 Z.z.. K námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie § 5 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z.\n(správne malo byť uvedené § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z.) v právnej veci žalobcu s poukazom na\ndôvodovú správu žalovaný dôvodil tým, že ide o ustanovenie, ktoré reaguje na situácie, kedy je potrebné\n\nzabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky\nžiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy\nmaloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych\nalebo multilaterálnych zmlúv). Predmetné ustanovenie zavádza mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi\ncentra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu\ncentra na tento účel. V zmysle uvedeného je zrejmé, že aplikácia tohto ustanovenia je z povahy veci\nžalobcu vylúčená.\n3. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že v posudzovanej veci už krajský\nsúd rozhodol rozsudkom sp.zn. 30S/100/2017 zo dňa 19.06.2018 tak, že predchádzajúce rozhodnutie\nžalovaného č. KaZA/12032/2017, registratúrny záznam: 91915/2017 zo dňa 10.10.2017 zrušil podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa krajského súdu z\nodôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že žalovaný bez bližšieho odôvodnenia a rozboru nedal odpoveď\nna otázku, akými skutkovými a právnymi dôvodmi bol vedený pri posudzovaní zákonných podmienok\npre aplikáciu ust. § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. v posudzovanej veci. Nebolo postačujúce, ak\nprávne zdôvodnenie žalovaného pozostávalo z jednoduchého konštatovania o nesplnení zákonných\npodmienok. Podľa názoru správneho súdu žalovaný nerozviedol, v čom vidí spojitosť daného záveru\nso spornou otázkou, či je dôvodné poskytnúť žalobcovi právnu pomoc s finančnou účasťou s ohľadom\nna okolnosti žiadanej právnej pomoci. Bolo potrebné, aby správny orgán subsumoval zistený skutkový\nstav pod príslušné ustanovenie právneho predpisu, z ktorého vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal,\npričom nestačí len citácia daného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy,\nktorá obsahuje tzv. neurčitý právny pojem „primeranosť okolnostiam žiadanej právnej pomoci“ ako\nkľúčový pojem k aplikácii § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z..\n4. Krajský súd mal za to, že žalovaný postupoval vo veci v súlade s právnym názorom vyjadreným v\nrozsudku krajského súdu sp.zn. 30S/100/2017 zo dňa 19.06.2018 a dňa 19.09.2018 vydal napadnuté\nrozhodnutie č. KaZA/12032/2017, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.\nPodľa názoru správneho súdu v tomto rozhodnutí už žalovaný preskúmateľným spôsobom vyložil\nžalobcovi hodnotenie rozhodných skutočností, teda svoje úvahy, pričom správny súd nezistil, že by\núvaha žalovaného bola v rozpore s obsahom spisového materiálu. Správny súd pritom podotkol, že\nodlišný náhľad účastníka konania na spôsob hodnotenia rozhodujúcich skutočností správnym orgánom\nnie je sám o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia, keďže žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej\npomoci bola centru doručená dňa 28.06.2017. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že na jeho strane došlo\nk výraznej zmene na strane príjmov oproti roku 2017, nebol zo strany žalovaného vyzvaný na predloženie\naktuálnych dokladov, ktoré odzrkadľujú majetkové pomery žalobcu, správny súd poukázal na ust. § 7\nods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z., podľa ktorého príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny\nmesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za\nposledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedeného\nkrajský súd vyvodil, že táto námietka žalobcu je nedôvodná.\n5. Podľa názoru krajského súdu je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, akými skutkovými\na právnymi dôvodmi bol žalovaný vedený pri posudzovaní zákonných podmienok pre aplikáciu ust. § 6b\nods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.. Mal za to, že na strane 7 a 8 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaný podrobne zdôvodnil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že u žalobcu neexistujú\ntaké okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2\nzákona č. 327/2005 Z.z., pričom subsumoval zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia zákona,\nz ktorého vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal. Súčasne vyložil aj obsah právnej normy - ust. § 6b\nods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., obsahujúcej neurčitý právny pojem „primeranosť okolnostiam žiadanej\nprávnej pomoci“ tak, ako na to správny súd poukázal v zrušujúcom rozsudku sp.zn. 30S/100/2017\nzo dňa 19.06.2018. Námietku žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je\nzrejmé, na základe akých skutočností žalovaný dospel k názoru, že na strane žalobcu neexistujú také\nokolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona\nč. 327/2005 Z.z., preto vyhodnotil ako nedôvodnú.\n6. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nebol vyzvaný na preukázanie dôvodnosti na aplikáciu § 6b ods.\n2 zákona č. 327/2005 Z.z., správny súd poukázal na ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého\n\núčastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a\nznalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Z ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku teda\nvyplýva účastníkom konania niekoľko významných práv, resp. povinností. V prvom rade platí, že účastník\nkonania má právo navrhovať dôkazy. Ďalej z ust. § 34 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že účastník\nkonania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Takýto postup patrí\nmedzi procesné povinnosti účastníka konania a v podstate sa ním zabezpečuje súčinnosť účastníka\nkonania so správnym orgánom, ďalej to, aby bolo správne konanie rýchle a hospodárne, a najmä to, aby\nsprávny orgán mohol v rámci rozhodovacej činnosti dospieť k úplnému a presnému zisteniu stavu veci.\nPokiaľ podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku má účastník konania právo navrhovať dôkazy, navrhovanie\ndôkazov preukazujúcich tvrdenie účastníka je teda už jeho povinnosťou, nie právom. Ak ide o tvrdenia\núčastníka konania, dôkazy, ktoré má v tejto súvislosti navrhnúť, by mal označiť bez zbytočných prieťahov.\nOsobitná povinnosť správneho orgánu na výzvu žalobcu na preukázanie dôvodnosti na aplikáciu §\n6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., správnemu orgánu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č.\n327/2005 Z.z. ani iného právneho predpisu.\n7. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, ktorou namietal, že z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s možnosťou aplikácie ust. § 5b ods. 2\nzákona č. 327/2005 Z.z.. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že z ust. § 5b ods. 2 tohto zákona vyplýva,\nže oprávnenú osobu alebo zahraničnú oprávnenú osobu v príslušnom konaní pred súdom zastupuje\nadvokát, ktorého určí centrum zo zoznamu podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje\ninak. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety sa advokát nemôže odvolať; ustanovenia osobitného predpisu\ntým nie sú dotknuté. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal na mysli pravdepodobne ust. § 5b ods. 6\ncitovaného zákona, podľa ktorého ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu\nk spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných\nprostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie\nprávnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra. V tejto súvislosti dal správny súd do pozornosti\ni dôvodovú správu k zákonu č. 332/2011 Z.z., ktorý s účinnosťou počnúc dňom 01.01.2012 doplnil zákon\nč. 327/2005 Z.z. aj o dotknuté ust. § 5b, a tým zaviedol práve mechanizmus možnosti poskytnutia právnej\npomoci aj tým osobám, ktoré inak nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Z príslušnej\ndôvodovej správy vyplýva, že dotknuté ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. sa vzťahuje „na situácie“,\nkedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale\nje spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch\n(napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe\nbilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavádza sa mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi centra\nrozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra\nna tento účel. Uvedený mechanizmus sa pritom uplatní napríklad v prípade, ak o poskytnutie právnej\npomoci požiada právnická osoba, alebo ak takúto osobu na centrum odkáže súd. Z uvedeného vyplýva,\nže zákonom č. 332/2011 Z.z. bola centrám právnej pomoci daná možnosť v prípadoch, ak ide o vec\nhodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti poskytnúť právnu pomoc aj\nprávnickým osobám. Posúdenie však toho, čo sa v konkrétnom prípade považuje za vec hodnú osobitnej\nochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, je ponechané na úvahe rady a riaditeľa,\nktorým sám zákonodarca v ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. ponechal možnosť v rámci určitej\ntolerančnej stupnice formulovať svoje závery autonómne. Správny súd zdôraznil, že žalobca je fyzickou\nosobou, nie je osobou právnickou (zákon č. 327/2005 Z.z. by sa v tom prípade na neho nevzťahoval) a\nani ho na centrum neodkázal súd, preto aplikácia ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. je v prípade\nžalobcu vylúčená.\n8. Správny súd s poukazom na uvedené vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, resp. nezistil, že\nby preskúmavaným rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zákona a právom chránených záujmov\nžalobcu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/,\ni/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd vo svojom rozsudku konštatoval, že zmena\npomerov na strane sťažovateľa nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní\nnároku na poskytnutie právnej pomoci. Poukázal na to, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci bola\npodaná dňa 28.06.2017 a od uvedeného dátumu už uplynuli viac ako 2 roky. Vzhľadom na to, že\nkonanie o poskytnutie právnej pomoci nie je ani po dvoch rokoch právoplatne ukončené, nemôže byť táto\nskutočnosť na škodu sťažovateľovi, u ktorého došlo k zmene pomerov. Sťažovateľ taktiež uviedol, že\n\nbolo povinnosťou žalovaného vyzvať sťažovateľa na predloženie aktuálnych dokladov, ktoré odzrkadľujú\nmajetkové pomery sťažovateľa. Vzhľadom na to, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia\nnepožiadal o aktualizáciu dokladov, vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo\nmalo za následok i vydanie nezákonného rozhodnutia. Sťažovateľ taktiež poukázal na odôvodnenie\nrozsudku krajského súdu sp.zn. 30S/100/2017 zo dňa 19.06.2018, v ktorom žalovanému uložil povinnosť\nriadne zistiť skutkový stav veci a následne náležite vec právne posúdiť, čo sa však opätovne nestalo. Z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného pritom nie je zrejmé, na základe akých skutočností\nžalovaný dospel k názoru, že na strane sťažovateľa neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali\nposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.. I napriek\ntomu, že je povinnosťou žalovaného skúmať prípadnú výnimočnú situáciu na strane sťažovateľa pri\naplikácii § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., sťažovateľ nebol vyzvaný na preukázanie dôvodnosti na\naplikáciu tohto zákonného ustanovenia, pričom ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neposkytlo\nsťažovateľovi odpoveď, z akého dôvodu žalovaný toto ustanovenie neaplikoval.\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ svoju kasačnú sťažnosť oprel\no dôvody vymedzené v ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/, i/ S.s.p., bez toho, aby pod tieto dôvody\nsubsumoval príslušný skutkový stav alebo právne závery. V tejto súvislosti poznamenal, že sťažovateľ\nv kasačnej sťažnosti len poukazoval na to, ako mal žalovaný postupovať v konaní, avšak neuviedol,\nakých konkrétnych pochybení sa mal dopustiť krajský súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia.\n11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu.\n12. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 30S/143/2018-52 zo\ndňa 18. júna 2019, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.\nKaZA/12032/2017 zo dňa 19.09.2018, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z.\nnepriznal sťažovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci o ,,preskúmanie rozhodnutia\nFinančnej správy Slovenskej republiky č. 1100308/1/163269/2015, vedenej na Krajskom súde v Žiline\npod sp.zn. 20S/109/2015, o ktorú požiadal sťažovateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej\nžalovanému dňa 28.06.2017.\n13. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti (opierajúcej sa okrem ďalších i o ust. § 440 ods. 1\npísm. g/ S.s.p.) sa kasačný súd primárne zaoberal námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nesprávneho\nprávneho posúdenia veci krajským súdom. V prvom rade je potrebné uviesť, že aktuálna procesná\nprávna úprava (zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok) definuje dôvody kasačnej sťažnosti\nproti rozhodnutiu krajského súdu pre nesprávne právne posúdenie veci, pre odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu a pre nerešpektovanie právneho názoru. Je nutné pripomenúť i to,\nže najvyšší súd je v správnom súdnictve primárne súdom kasačným, teda právnym, a nie apelačným\nsúdom a práve tieto dôvody kasačnej sťažnosti sú primárnym naplnením úlohy najvyššieho súdu, ktorým\nje zjednocovanie judikatúry. Z hľadiska dôvodov kasačnej sťažnosti potom Správny súdny poriadok v\nust.§ 440 ods. 2 veta prvá presne definuje, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm.\ng) až i) tohto zákona možno odôvodniť iba dôvodmi tam uvedenými a dôvod kasačnej sťažnosti musí\nsťažovateľ vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uviesť, v\nčom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Ako konštantne uvádza najvyšší súd vo svojich\nrozhodnutiach právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu\nprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery. Môže pritom ísť aj o predpis procesný, ak výklad právnej otázky predstavuje\ndoposiaľ neriešený prípad judikatúrou alebo má byť vyriešený inak. Prichádza k tomu však len vtedy,\nak konkrétna procesná právna otázka je súdom vyriešená a jej záver odôvodnený, nemožno si to\npritom zamieňať s niektorou z tzv. procesných vád, ktoré majú svoj prípadný základ v namietanom\n\nnesprávnom procesnom postupe správneho súdu. Z uvedeného vyplýva rozsah, ale i obsah dôvodov,\nktoré musí sťažovateľ uplatniť. Nesprávne právne posúdenie veci môže byť dôvodom kasačnej sťažnosti\nlen vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to, že kasačný súd\nje viazaný obsahovým vymedzením dôvodu kasačnej sťažnosti, je potrebné, aby sťažovateľ konkrétne\nšpecifikoval právnu otázku a uviedol, prečo zaujal krajský súd nesprávny právny názor na jej riešenie.\nKasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať dôvodmi, ktoré má\npovinnosť konkrétne uviesť právny zástupca sťažovateľa, ktorý je na to kvalifikovaný svojim vzdelaním\na nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej sťažnosti sám vyhľadávať. Kasačná sťažnosť má\nslúžiť predovšetkým na nápravu výnimočných najzávažnejších procesných pochybení a riešenie otázok\nzásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry so svojim nezameniteľným vplyvom na\nposilňovanie princípu, právnej istoty.\n14. Vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľom vymedzený sťažnostný\nbod, ktorým namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom nemôže obstáť. Sťažovateľ\nv kasačnej sťažnosti konkrétne nešpecifikoval právnu otázku, resp. neuviedol, prečo zaujal krajský\nsúd nesprávny právny názor na jej riešenie, čím nedošlo k vymedzeniu takého rámca, ktorý by\numožňoval kasačný prieskum napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Pokiaľ teda sťažovateľ len v\nrovine namietania nesprávneho právneho posúdenia veci a poukázania na právnu úpravu vzťahujúcu\nsa na rozhodovanie správneho orgánu namietal nesprávny postup žalovaného nemožno uzavrieť, že\nby došlo k právne relevantnému nastoleniu otázky zásadného právneho významu, ktorou by sťažovateľ\nkonfrontoval svoje právne závery s právnym posúdením veci krajským súdom. Sťažovateľ tak nevytvoril\nzáklad pre rozhodnutie kasačného súdu o tom, či rozhodnutie krajského súdu je zaťažené vadou v\nzmysle § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.\n15. Kasačný súd zastáva názor, že sťažovateľ tak sťažnostný bod v zmysle § 440 ods. 1 písm.\ng/ S.s.p., ale i ďalšie dôvody vymedzené v ust. § 440 ods. 1 písm. f/ a i/ S.s.p. nepodporil takou\nprávnou argumentáciou, ktorá by umožňovala kasačný prieskum napadnutého rozsudku krajského súdu\nz dôvodov vymedzených v kasačnej sťažnosti. Je potrebné konštatovať, že sťažovateľ (napriek vyššie\npopísaným špecifikám kasačného prieskumu súdnych rozhodnutí) v zásade iba zopakoval argumentáciu\nsmerujúcu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, avšak bez toho, aby kasačnému súdu predostrel,\nresp. konkretizoval ním uvádzané sťažnostné body vo vzťahu k právnym záverom krajského súdu. Pokiaľ\nsa týka sťažnostného dôvodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. i) S.s.p. tento spočíva v tom, že krajský súd\nv konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený\nv zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. V posudzovanom prípade však vydaniu napadnutého\nrozsudku krajského súdu nepredchádzal jeho kasačný prieskum, resp. sťažovateľ nekonkretizoval\nrozhodnutie kasačného súdu, na podklade ktorého by bolo možné posudzovať dôvodnosť tejto námietky.\n16. Kasačný súd napriek vyššie uvedeným nedostatkom kasačnej sťažnosti poukazuje na to, že\nako nedôvodnú/sťažovateľom nesprávne interpretovanú vyhodnotil jeho argumentáciu, podľa ktorej\nsprávny súd vo svojom rozsudku konštatoval, ,,že zmena pomerov na strane žalobcu nie je dôvodom\nna zmenu rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci“. V tejto\nsúvislosti je potrebné uviesť, že krajský súd v dotknutej časti odôvodnenia nevylúčil ako dôvod na\nzmenu rozhodnutia, resp. pri rozhodovaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci zohľadnenie zmeny\npomerov na strane sťažovateľa, ale s odkazom na § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z. odôvodňoval\nzáver, že v prípade sťažovateľa nedošlo k preukázanému splneniu zákonom stanovených príjmových\nkritérií a to s poukazom na príjem sťažovateľa zistený za rozhodujúce obdobie, t.j. kalendárny mesiac,\nv ktorom bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podaná, resp. príjem na ktorý je potrebné prihliadať\nza obdobie posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním tejto žiadosti. Pokiaľ ide o ďalšiu\npožiadavku vyplývajúcu z ust. § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z., týkajúcu sa prehodnocovania\npríjmu za každých 12 kalendárnych mesiacov, táto je podmienená právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým\nbol nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný. V tejto súvislosti za právne irelevantnú, resp. pre\nposúdenie uvedených kritérií ako neozrozumiteľnú vyhodnotil kasačný súd argumentáciu sťažovateľa,\nktorou poukazoval na dátum podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a dĺžku administratívneho\nkonania v trvaní viac ako 2 rokov. Kasačný súd nepovažoval za dôvodné sťažovateľom opakovane\nnamietané pochybenie žalovaného spočívajúce v tom, že žalovaným nebol vyzvaný na preukázanie\ndôvodnosti na aplikáciu § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., keďže správny súd výkladom ust. § 33\nods. 1 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku, ako i poukazom na absenciu úpravy v zákone č. 327/2005\nZ.z. (ktorá by ukladala žalovanému povinnosť vyzývať sťažovateľa na predkladanie dôkazov v súvislosti\n\ns preukázaním dôvodnosti aplikácie § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.) zrozumiteľným a právne\nudržateľným spôsobom zdôvodnil, že ide o procesnú povinnosť žiadateľa, t.j. sťažovateľa podporiť\nsvoje tvrdenia dôkazmi, ktorú nemožno prenášať na žalovaného. Pokiaľ sťažovateľ poukazujúc na\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu sp.zn. 30S/100/2017 zo dňa 19.06.2018, tvrdil, že krajský súd\nv tomto rozsudku žalovanému uložil povinnosť riadne zistiť skutkový stav veci a následne náležite\nvec právne posúdiť, čo sa však opätovne nestalo, kasačný súd poukazuje na to, že dôvodom, na\nktorom krajský súd v uvedenom rozhodnutí založil svoj záver o nezákonnosti skôr vydaného rozhodnutia\nžalovaného bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v\nzmysle § 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p (a teda nie nedostatočne zistený skutkový stav veci). Uvedený\nnedostatok pritom žalovaný v ďalšom administratívnom konaní odstránil, keď vo svojom rozhodnutí vo\nvzťahu k ust. § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. náležitým spôsobom popísal a vyhodnotil jednotlivé\nkritéria (príjmy, výdavky, povahu sporu z hľadiska možného negatívneho dopadu na práva sťažovateľa),\nz ktorých pri formulovaní svojho záveru o neexistencii okolnosti, odôvodňujúcich poskytnutie právnej\npomoci s finančnou účasťou vychádzal.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené považoval námietky sťažovateľa\nvznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461\nS.s.p. zamietol.\n18. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1\nS.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a\nžalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}