{"guid": "f589a9d0-8f20-4bcb-a062-0f2bcdb649d1:70166e04-4f4d-42d7-af8b-fedade36d55f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5018200204.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/60/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/60/2019 z 30. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. 9Sžsk/60/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:5018200204.1", "identifikacne_cislo": "5018200204", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/437#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70166e04-4f4d-42d7-af8b-fedade36d55f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5018200204.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5018200204.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5018200204.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/60/2019\n5018200204\n30. 06. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:5018200204.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobkyne: T. Q., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, XXX XX D., právne zastúpená: BARKOCI law firm, s. r. o., so sídlom\nNámestie slobody 28, 811 06 Bratislava, IČO: 47 247 916, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. 36419-2/2018-BA zo dňa 28.03.2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici, č. k. 24Sa/11/2018-99 z 10.01.2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy kasačného konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom, č. k. 24Sa/11/2018-99 z 10.01.2019 zrušil rozhodnutie\nžalovanej č. 36419-2/2018-BA z 28.03.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Čadca, č. 41254-14/2017-CA z 27.12.2017 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) a vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaná ako odvolací orgán potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým pobočka Čadca rozhodla, že\nžalobkyňa nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu\nzo dňa 02.09.2014, podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994\nZ. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej\npoisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“). Svoje rozhodnutie pobočka odôvodnila\ntým, že Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia z 25.03.2017 MUDr. T. Q. je v rozpore\ns ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., pretože bol vydaný skôr, ako možno považovať zdravotný\nstav za ustálený.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že posúdenie otázky, či zdravotný stav poškodeného už\nmožno považovať za ustálený, je odbornou medicínskou otázkou. Správne poukázal právny zástupca\nžalobkyne, že ak posudzujúci lekár pristúpi k vydaniu lekárskeho posudku, možno predpokladať, že\npovažuje podmienku ustáleného zdravotného stavu u posudzovaného poškodeného za splnenú. Z\npredloženého lekárskeho posudku vyplýva, že vystaviteľ uviedol začiatok doby liečenia 02.09.2014 a v\nkolónke pre ukončenie doby liečenia uviedol, že liečenia trvá. Krajský súd zastáva názor, že nie je spor\no tom, či zdravotný stav žalobkyne v čase vydania lekárskeho posudku bol ustálený, keďže rovnako\nposudzujúci lekár v lekárskom posudku, ako aj posudkový lekár (oboch organizačných zložiek Sociálnej\npoisťovne) konštatovali prebiehajúcu liečbu. Pokiaľ by došlo ku kolízii názorov medzi posudzujúcim\n\nlekárom a posudkovými lekármi ohľadom skutočnosti, či už zdravotný stav poškodeného je ustálený,\npričom by nedošlo ani k oprave lekárskeho posudku, nie je vylúčené, že uvedený rozpor by bolo potrebné\nriešiť prostredníctvom znaleckého dokazovania.\n3. Krajský súd nepovažoval za správny postup žalovanej, pretože nereflektovala na zistenú skutočnosť,\nže lekársky posudok bol vystavený predčasne a ďalej postupovala vykonávaním kontroly bodového\nhodnotenia prostredníctvom posudkových lekárov. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne oboch\nstupňov), nepostupovali správne, ak v rámci kontroly bodového hodnotenia za danej situácie stanovili\npri jednotlivých položkách 0 bodov, čo v podstate zodpovedá záveru, že u poškodenej nie je dané\nsťaženie spoločenského uplatnenia, čo vyústilo do rozhodnutia prvostupňového orgánu, že žalobkyňa\nnemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo\ndňa 02.09.2014. Samotný výrok tohto rozhodnutia nepovažoval krajský súd za správny, pretože\ntento nárok žalobkyne môže existovať pri neskoršom posúdení sťaženia spoločenského uplatnenia,\npreto podľa názoru krajského súdu bolo nanajvýš možné zamietnuť žiadosť žalobkyne v spojení s\npripojeným lekárskym posudkom. Keďže uplatnený nárok môže existovať pri neskoršom posúdení,\nmohol orgán verejnej správy v zmysle záveru posudkového lekára žalovanej požiadať posudzujúceho\nlekára o vydanie nového lekárskeho posudku neskôr, v čase ustálenia zdravotného stavu žalobkyne,\na nie rozhodnúť tak, ako rozhodol, t. j. vydať meritórne rozhodnutie. Ak žalovaná v zmysle záveru\nposudkového lekára zastávala názor, že lekársky posudok bol vydaný v rozpore s ust. § 8 ods. 4 zákona\nč. 437/2004 Z. z. teda predčasne, pričom táto skutočnosť nebola medzi posudzujúcim a posudkovým\nlekárom sporná, z čoho možno vyvodiť, že došlo len k zlyhaniu v inej ako medicínskej otázke zo\nstrany vystaviteľa lekárskeho posudku, mala žalovaná poučiť a vyzvať žalobkyňu na predloženie\nakceptovateľného lekárskeho posudku vydaného v čase ustálenia jej zdravotného stavu, teda vyzvať na\nodstránenie nedostatkov podanej žiadosti v zmysle § 193 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení (zákon o sociálnom poistení) s tým, že v prípade nepredloženia relevantného lekárskeho\nposudku, t. j. za situácie, že nedôjde k odstráneniu nedostatkov podania, Sociálna poisťovňa konanie\nzastaví v súlade s § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.\n4. Zistenie skutkového stavu krajský súd nepovažoval za správne a vyčerpávajúce. Zo strany pobočky\nide o rozhodnutie vydané bez zabezpečenia si potrebných podkladov na rozhodnutie. Podkladom pre\nrozhodnutie o uplatnení nároku na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia je lekársky posudok\nvystavený v správnom čase, t. j. po tom ako možno zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený\nv zmysle ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.. Takýto posudok orgán evidentne nemal k dispozícií\na napriek tomu vydal meritórne rozhodnutie. Uvedený nedostatok žiadosti o priznanie odškodnenia\nza sťaženie spoločenského uplatnenia spočívajúce v predložení predčasne vystaveného lekárskeho\nposudku mal vyústiť do zastavenia konania a nie do meritórneho rozhodnutia. Krajský súd za daného\nstavu nepovažoval za správne ani vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti. Ak totiž posudkový lekár\nzistil predčasnosť vydania lekárskeho posudku, a to na základe skutočnosti uvedenej v samotnom\nlekárskom posudku, kontrola bodového hodnotenia, výlučne na ktorú činnosť je posudkový lekár\noprávnený v zmysle § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení neprichádza do úvahy, pretože lekársky\nposudok nie je vydaný v súlade so zákonom. Podstatou kontroly bodového hodnotenia je overenie\npriznaných bodov k určenému druhu zdravotného poškodenia, uplatňujúc zásady upravené v § 10\nzákona č. 437/2004 Z. z..\n5. Krajský súd nesúhlasil so žalovanou, ktorá za spornú považovala otázku, akému bodovému\nhodnoteniu zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia a uviedol, že kontrola bodového hodnotenia\nnebola vykonaná, t. j. či konkrétny následok zodpovedá určenej položke, a to v dôsledku konštatovania\npredčasnosti vystavenia lekárskeho posudku, keď následok - sťaženie spoločenského uplatnenia sa\nešte neprejavil, resp. ešte nemohol byť zistiteľný. V danom prípade nedošlo k situácii, že by posudkový\nlekár Sociálnej poisťovne mal dôvod na pochybnosti o správnom hodnotení sťaženého spoločenského\nuplatnenia, ale zistil, že samotný posudzujúci lekár vystavil lekársky posudok predčasne, v čase keď\nešte nebol ustálený zdravotný stav poškodenej, v čase trvania liečby po ostatnej reoperácii. Z tohto\ndôvodu neprichádzalo do úvahy nariadenie znaleckého dokazovania, účelom ktorého nie je nahrádzať\npredčasne vystavený lekársky posudok, ale odstraňovať dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení\nsťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Ak teda lekársky posudok bol vystavený\npredčasne, stalo sa irelevantným kontrolovať bodové hodnotenie v lekárskom posudku. V danom\nprípade posudkový lekár pobočky, s postupom ktorého sa stotožnil aj posudkový lekár žalovanej v\nrámci vykonanej kontroly, výšku bodového hodnotenia znížili na 0 bodov, t. j. zmenil ju neprípustným\n\nspôsobom. Krajský súd uvedený postup považoval za v rozpore so zákonom a rozhodovacou praxou\nNajvyššieho súdu SR. Po vrátení veci prvostupňovému orgánu uložil krajský súd správnemu orgánu, aby\nvyzval žalobkyňu na predloženie lekárskeho posudku, ktorý bude zodpovedať zákonným požiadavkám\nv zmysle § 8 ods. 4 zákona 437/2004 Z. z. a po vykonaní kontroly bodového hodnotenia posudkovým\nlekárom, rozhodol o nároku žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia.\n6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná (sťažovateľka).\nKasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Žalovaná uviedla, že ak by postupovala tak, ako uvádza krajský súd v rozsudku, a to\npožiadala žalobkyňu, aby predložila nový akceptovateľný lekársky posudok vydaný v čase ustálenia jej\nzdravotného stavu, pričom by jej určila lehotu na jeho predloženie pod hrozbou zastavenia konania,\nvystavila by sa tým riziku, že určí neprimerane krátku lehotu, nakoľko nie je schopná ani kompetentná\nurčiť, kedy je predpoklad, že dôjde k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne. Práve z dôvodu\nneprimerane krátkej lehoty na predloženie nového lekárskeho posudku, vzhľadom na absurdnosť tejto\npožiadavky pri vedomosti, že k ustáleniu zdravotného stavu v dohľadnej dobe nemusí dôjsť, by sa\ntak žalovaná vystavila ďalšiemu možnému zrušujúcemu rozhodnutiu súdu, s poukazom na rozsudok\nnajvyššieho súdu, v ktorom súd považoval požiadavku, aby žalobca predložil v 8 dňovej lehote lekársky\nposudok za nesplniteľnú z dôvodu neprimerane krátkej lehoty.\n7. Sťažovateľka ďalej namietala, že dávkové konanie nie je stavané na to, aby pri každom predčasne\nvystavenom lekárskom posudku postupovala tak, že preruší konanie až do času, kedy žiadateľ bude\nschopný predložiť lekársky posudok, vyhotovený po ustálení jeho zdravotného stavu, z dôvodu, že takéto\nkonania by boli prerušované na dobu aspoň jedného roka, pri psychiatrických diagnózach na štyri roky.\nSťažovateľka zastáva názor, že samotný lekársky posudok vystavený pred ustálením zdravotného stavu\nnemožno považovať za nedostatok podanej žiadosti o priznanie nároku na náhradu spoločenského\nuplatnenia. Takýto dôvod na zastavenie konania zákon nepozná. Pokiaľ je do konania predložená\nplatná žiadosť je Sociálna poisťovňa povinná o nej rozhodnúť. Zákon vypočítava dôvody pre ktoré je\nmožné konanie zastaviť v § 194, avšak absenciu lekárskeho posudku, ako dôvod na zastavenie konania\nnepozná. Vo vzťahu k ust. § 194 ods. 3 zákona, na ktorý sa odvoláva krajský súd sťažovateľka uviedla,\nže absurdnosť požiadavky kladenej na poškodených, aby predložili lekársky posudok až po ustálení\nzdravotného stavu, v čase, keď okamih ustálenia nie je dobre možné predpokladať, bráni aplikácii § 194\nods. 3 zákona zo strany žalovanej. Predčasnosť lekárskeho posudku však možno považovať za dôvod\npre nepriznanie nároku na základe takého posudku.\n8. Sťažovateľka považuje preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, na základe\nktorých nebol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe\npredloženého lekárskeho posudku, za v súlade so zákonom. poukazujúc na vyjadrenie v Kontrole\nbodového hodnotenia z 23.03.2018, že žalobkyňa bude opätovne vyšetrená po roku od operácia,\nuvádza, že nepovažovala nepriznanie nároku za neuznanie existencie sťaženia spoločenského\nuplatnenia ako takého v dôsledku pracovného úrazu žalobkyne z 02.09.2014. K námietke, že napriek\npredčasnosti lekárskeho posudku pristúpila žalovaná ku kontrole bodového hodnotenia, sťažovateľka\nuviedla, že krátenie položiek na nulu bolo len formálne z dôvodu, že tak sú prednastavené tlačivá s\nnázvom Kontrola bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia. Zopakovala, že v danom prípade nešlo o autoritatívne konštatovanie neexistencie sťaženia\nspoločenského uplatnenia, ale potvrdenie, že toho času nie je možné sťaženie spoločenského\nuplatnenia hodnotiť, a preto je potrebné ho hodnotiť 0 bodmi.\n9. Záverom sťažovateľka poukázala na to, že žalobkyňa opätovne požiadala o priznanie nároku na\nnáhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale dňa 05.11.2018 ju vzala späť, pričom tento postup\nžalobkyne sa jej javí ako účelový. Žiadala rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie.\n10. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je\ndôvodná.\n\n12. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia\nsa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.\n13. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav\npoškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až\npo uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.\n14. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj\nadministratívneho spisu žalovanej a prvostupňového orgánu, dospel k záveru, že právny názor\nvyslovený v rozsudku krajského súdu je správny.\n15. V predmetnom prípade bolo potrebné posúdiť otázku, či žalovaná postupovala správne, ak\npo vyhodnotení lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou ako predčasne vydaného z dôvodu\nneustálenia zdravotného stavu žalobkyne, vydala rozhodnutie o tom, že žalobkyňa nemá nárok na\nnáhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu zo dňa 02.09.2014.\n16. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu, že prvostupňový\nsprávny orgán - pobočka Čadca nebola oprávnená vydať za uvedenej situácie meritórne rozhodnutie,\nktorým konštatovala neexistenciu nároku žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.\nKasačný súd poukazuje na výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý znie: „Podľa § 99 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pani T. Q., nar. XX. T. XXXX, bytom\nP. X/XXX, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Stanislav Barkoci, PhD, Nám. Slobody 28, 811 06\nBratislava, nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu\nzo dňa 02. septembra 2014 podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za\nsťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,\nfinancovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných,\nodvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.“\n17. Neobstojí preto tvrdenie sťažovateľky, že neexistenciu nároku na náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia konštatovala iba vo vzťahu k predloženému lekárskemu posudku, ktorý\nvyhodnotila ako predčasne vydaný. Z uvedeného znenia výroku je zrejmé, že žalovaná skonštatovala\nfaktickú neexistenciu nároku žalobkyne vo vzťahu k utrpenému pracovnému úrazu zo dňa 02.09.2014,\npričom na takéto konštatovanie neboli splnené podmienky. Na to, aby mohol byť vyslovený definitívny\nzáver o neexistencii nároku žalobkyne, bolo najskôr potrebné vyhodnotiť lekársky posudok vyhotovený\nv súlade s ust. § 8 zákona č. 437/2004 Z. z. v čase po ustálení zdravotného stavu žalobkyne.\nPokiaľ prvostupňový správny orgán viazal neexistenciu nároku na konkrétny lekársky posudok, bolo\npotrebné uviesť túto skutočnosť vo výroku rozhodnutia. Ak žalovaná v rámci odvolacieho konania\nnekorigovala uvedený nedostatok prvostupňového rozhodnutia, ňou vydané rozhodnutie rovnako\nnemožno považovať za zákonné.\n18. Zhodne s názorom krajského súdu kasačný súd zastáva názor, že správne orgány mali žalobkyňu\noboznámiť s tým, že predložený posudok nie je vypracovaný v súlade s § 8 ods. 4 zákona č.\n437/2004 Z. z. a dať jej možnosť, aby tento nedostatok v správnom konaní odstránila. Kasačný súd\npoukazuje na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 27.12.2017, doručené právnemu zástupcovi\nžalobkyne 15.01.2018. Zo stanoviska k správnosti hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského\nuplatnenia z 11.12.2017 vyplýva, že predpokladaný čas ustálenia zdravotného stavu žalobkyne bol\nposudkovými lekármi odhadnutý na február 2018. Neobstojí preto námietka žalovanej, že by musela\nprerušiť konanie na neurčitú dlhú dobu, a to aj s poukazom na to, že v čase odvolacieho konania\na v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia dňa 28.03.2018, právoplatného 12.04.2018 už bolo\nmožné vypracovať a predložiť nový lekársky posudok. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti poukazuje na\nrozsudok najvyššieho súdu, v ktorom bolo konštatované, že 8 dňová lehota na vypracovanie lekárskeho\nposudku je nedostačujúca. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že nie je povinnosťou žalovanej určiť\nlehotu na vypracovanie posudku 8 dní a je na jej uvážení v konkrétnej veci, aby prípadne aj v súčinnosti\ns účastníkmi správneho konania zvolila primeranú lehotu na vykonanie úkonu.\n\n19. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na späťvzatie neskoršej žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na\nnáhradu za sťaženiu spoločenského uplatnenia a považuje tento postup za účelový, kasačný súd\npoukazuje na to, že práve v dôsledku výroku prvostupňového rozhodnutia, sa žalobkyňa dostala do\nneistej situácie ohľadom novo podanej žiadosti, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania\nvzhľadom na vydané meritórne rozhodnutie vzťahujúce sa všeobecne na nárok na náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia z pracovného úrazu zo dňa 02.09.2014. Nemožno potom žalobkyni vyčítať,\nže v danom čase nevedela, či podať novú žiadosť alebo doplniť posudok v konaní o predchádzajúcej\nžiadosti.\n20. Kasačný súd vzhľadom na uvedené kasačnú sťažnosť žalovanej podľa § 461 SSP zamietol ako\nnedôvodnú.\n21. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnej\nžalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania.\n22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Sa/11/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "592c368e-1c3a-4e54-986e-d6263660abf4:672f10ef-9ac9-4a96-a63d-a6336cd08d6a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5018200123.1", "spisova_znacka": "24Sa/11/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/11/2018 z 19. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-06-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5018200123.1"}], "citovane_v": []}