{"guid": "34b6dd3e-db3c-48f6-a67c-bcfd04f0bfc7:a8b2ca13-15bb-4a15-b789-2c42b4752a1f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5017200381.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/29/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/29/2019 z 16. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2020, sp. zn. 3Sžfk/29/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:5017200381.1", "identifikacne_cislo": "5017200381", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "nazov": "§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8b2ca13-15bb-4a15-b789-2c42b4752a1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200381.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200381.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200381.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/29/2019\n5017200381\n16. 12. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:5017200381.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudcov JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci\nžalobcu: Lynnfield s.r.o., Vajanského č. 13A, Liptovský Mikuláš, IČO: 45 299 561, právne zasúpený:\nBENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie č. 4,\nPrešov, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná\n63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101608851/2017 zo\ndňa 20.07.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.\n30S/88/2017-171 zo dňa 16. októbra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/88/2017-171 zo dňa\n16.10.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 30S/88/2017- 206 zo dňa 05.02.2019 z r u š u j e\na vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Žiline podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej aj len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101608851/2017 zo dňa 20.07.2017\n(ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský\nMikuláš (ďalej aj len ,,správca dane“) č. 10342874/2016 zo dňa 30.06.2016 (ďalej aj len ,,prvostupňové\nrozhodnutie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil daňovému subjektu žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 v sume 28 707,78,- euro.\n2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby (ďalej aj\nlen ,,daňová kontrola príjmov“) za zdaňovacie obdobie 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol\nč. 102781046/2016 z 21.03.2016 (ďalej len ako ,,protokol“). Protokol bol žalobcovi doručený dňa\n07.04.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Dňa 30.06.2016 správca\ndane vydal prvostupňové rozhodnutie. Následne vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré žalovaný zrušil a\nvrátil správcovi dane na ďalšie konanie s tým, že správca dane mal umožniť žalobcovi predložiť písomné\nvyjadrenie k zisteniam a dôkazom z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby na obdobie 2013\na tiež k úprave sumy odpočtu daňovej straty.\n3. Správca dane v rámci kontroly zistil, že žalobca mal vo svojom účtovníctve zaúčtované a v daňových\nnákladoch uplatnené faktúry od dodávateľa spoločnosti List-Liptovská stavebná s.r.o. (právny nástupca\nPHS Group s.r.o.) (ďalej aj len ,,LLS“) v celkovej sume 130 219,08,- euro. Vo všetkých prípadoch išlo\no údržbu priestorov, ktoré priamo súviseli s obchodnou činnosťou žalobcu. Žalobca mal so svojimi\nodberateľmi Kaufland Slovenská republika v.o.s. (ďalej aj len ,,Kaufland“) a STRABAG Property and\nFacility Services s.r.o. Bratislava uzatvorené zmluvy na výkon prác. Kaufland ako zadávateľ prác podľa\n\npredloženej rámcovej zmluvy z 12.09.2013 písomne schválil subdodávateľov na zabezpečenie prác pre\nžalobcu, pričom spoločnosť LLS sa medzi schválenými dodávateľmi nenachádzala. Prílohami faktúr\nod dodávateľov súd podľa žalobcu protokoly o vykonaní prác, protokoly o vykonaní opravy. Prevzatie\npráce bolo potvrdené zodpovedným pracovníkom Kaufland, avšak správca dane konštatoval, že nemal\npri žiadnej faktúre od žalobcu pre Kaufland priložený protokol o vykonaní prác, resp. výkaz prác od\nspoločnosti LLS, len od iných daňových subjektov, ktoré vykonávali na jednotlivých filiálkach predmetné\npráce a ich výkazy prác boli zároveň potvrdené zodpovednou osobou odberateľa Kaufland. Správca\ndane podrobne uviedol, ktoré práce boli vykonané týmito daňovými subjektmi a to odvolávajúc sa na\ndôkazy získané počas daňovej kontroly, ktorými boli prílohy faktúr daňových subjektov, ktoré skutočne\nvykonávali fakturované práce a protokoly o vykonaní prác a protokoly o vykonaní opravy. Vzhľadom\nna uvedené správca dane dospel k záveru, že nebolo potrebné uskutočniť výsluchy svedkov zo strany\noznačených dodávateľov ani inak sa presvedčiť o správnosti záveru, že uvedené spoločnosti fakturovali\ntie isté služby ako dodávateľ LLS. Správca dane pri výkone daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie 2013 použil ako dôkazy kontrolné zistenia získané pri výkone daňovej\nkontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2013 a dôkazy vykonané a získané pri výkone daňovej\nkontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl - december 2013.\n4. Správca dane pri daňovej kontrole ďalej zistil, že žalobca má vo svojom účtovníctve zaúčtované\na v daňových nákladoch uplatnené faktúry od dodávateľa QMS-ENVISYSTEM, s.r.o., (ďalej aj len\n„QMS“), ktorého právnym nástupcom bol STAVMATIC, s.r.o., (ďalej aj len ,,STAVMATIC“), ktorý bol dňa\n12.02.2016 vymazaný ex offo v celkovej sume 27 050,00,- euro. Vo všetkých prípadoch išlo o údržbu\npriestorov, ktoré priamo súviseli s obchodnou činnosťou daňového subjektu, ktorý bol k údržbe týchto\npriestorov zmluvne zaviazaný voči svojmu odberateľovi. Poskytovanie týchto a podobných činností\npre rozličných odberateľov je predmetnom podnikania daňového subjektu. Správca dane poukázal\nna výpoveď svedka Buchu - konateľa spoločnosti QMS a svedka Baďuru - konateľa spoločnosti\nSTAVMATIC, s.r.o.. Konateľ žalobcu Marek Boroška uviedol, že spoločnosť QMS sa kompletne starala o\nzákazku - zimná údržba Kaufland vrátane držania pohotovosti a v prípade potreby mala všetko vybaviť.\nSprávca dane kontrolou zistil, že faktúry č. 01/2013 a č. 06/2013 od spoločnosti QMS sú, na rozdiel\nod faktúr, ktoré sa nachádzajú v účtovníctve žalobcu, vyhotovené v účtovnom programe MRP a teda\nnejednalo sa o tie isté faktúry, ani o ich kópie, rovnopisy, aké mal v účtovníctve založené žalobca, keďže\ntieto neboli vyhotovené v účtovnom programe MRP a majú inú šablónu. Predmetné faktúry nemohol\nvyhotoviť osobne konateľ QMS tak, ako tvrdil, pretože v tomto účtovnom programe je vyhotovená aj\nhlavná kniha analytickej evidencie a evidencia pre daňové účely, o ktorých uviedol, že ich vyhotovila\núčtovníčka F., ktorej meno presne nevedel ani uviesť. Správca dane dožiadaním zistil, že spoločnosť\nKaufland Slovenská republika v.o.s. ako zadávateľ prác v zmysle Rámcovej zmluvy Slovenská republika\nmedzi Kaufland Slovenská republika v.o.s. a žalobcom z 12.09.2013 písomne schválil subdodávateľov\nna zabezpečenie uvedených prác pre žalobcu. Na základe uvedeného správca dane dospel k záveru,\nže je nereálne, aby žalobca objednával sprostredkovanie dodávateľov u spoločnosti QMS v mesiaci\ndecember 2013, keď konečný odoberateľ Kaufland písomne schválil dodávateľov už 31.10.2013.\nSúčasťou odpovede na dožiadanie bol aj dokument - schválenie dodávateľov z 31.10.2013, v ktorom\nsú tí istí subdodávatelia (s rovnakou plochou parkovísk, rovnakými filiálkami) ako v zozname parkovísk,\nktorý konateľ QMS doručil správcovi dane 21.07.2014 k faktúre č. 06/2013 z 31.12.2013 a jedná sa\no ten istý zoznam subdodávateľov ako je pripojený k faktúre č. 130052 z 20.10.2013 od spoločnosti\nLLS. Pri sporných faktúrach od dodávateľa QMS správca dane konštatoval, že neboli splnené zákonné\npodmienky pre uznanie daňových výdavkov žalobcu podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 2 písm. i) zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\n5. Správca dane vylúčil z daňových nákladov dodávateľské faktúry na základe svojich zistení,\npredložených dodávateľských a odberateľských faktúr, zmlúv a podkladov ku jednotlivým fakturáciám,\npričom dôvodom neuznania nákladov zaúčtovaných žalobcom bolo, že nedošlo k preukázaniu reálneho\ndodania prác a služieb vyfakturovaných dodávateľom LLS tak, ako je to deklarované vystavenými\nfaktúrami a náklad daňového subjektu nemôže byť uznaný za daňový výdavok len na základe faktúr,\nhoci tieto obsahujú všetky formálne náležitosti, ak tieto doklady nemajú podklad v skutočnosti. Vo vzťahu\nk QMS na základe skutočností zistených z predložených dodávateľských faktúr a objednávok, ako aj\nna základe ostatných súvisiacich skutočností, týkajúcich sa spoločnosti QMS a z vypočutia jej konateľa\nsprávca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané sprostredkovanie služieb v oblasti zimnej údržby\na pohotovosti od spoločnosti QMS pre žalobcu tak, ako bolo deklarované na faktúre, pretože bolo je\n\nnereálne, aby žalobca objednával sprostredkovanie dodávateľov u spoločnosti QMS v mesiaci december\n2013, keď konečný odberateľ Kaufland písomne schválil dodávateľov už dňa 31.10.2013.\n6. Krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu mal za preukázané, že správca dane uskutočnil u\nžalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013, o ktorej výsledku\nvyhotovil protokol, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.04.2016. Okrem uvedeného však bola u žalobcu\nvykonaná aj daňová kontrola dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobia 04 - 12/2013,\nktorá začala dňom 08.04.2014 a o ktorej boli vyhotovené protokoly č. 20053073/2015 z 30.03.2015\na č. 20053062/2015 z 30.03.2015 y(ďalej aj len ,,protokoly-DPH“), de iure doručené žalobcovi dňa\n20.10.2015, pretože správca dane ich pôvodne doručoval dňa 01.04.2015, kedy splnomocnená\nzástupkyňa odmietla doručované písomnosti prevziať. Keďže správca dane pri doručovaní protokolovDPH nevykonal poučenie daňového subjektu v zmysle § 30 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,daňový poriadok“), opätovne\ndoručoval protokoly-DPH dňa 20.10.2015, kedy bol splnomocnenou zástupkyňou prebratý, čo však bolo\nv čase po uplynutí jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle ustanovenia § 46 ods.\n10 daňového poriadku.\n7. Krajský súd v bode 7 napadnutého rozsudku uviedol podrobný zoznam podkladov, z ktorých o.i.\nvychádzal správca dane pri kontrole dane z príjmov. Z tohto zoznamu mal za preukázané, že správca\ndane ako podklad prvostupňového správneho rozhodnutia použil podklady získané a vyhotovené v\nobdobí pred začatím daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 t. j. pred dátumom\n29.04.2015, ktoré rovnako tvorili podklady protokoly-DPH.\n8. Krajský súd sa zaoberal zásadnou otázku pre prejednávanú vec, spočívajúcu v tom, či mohol správca\ndane vo svojom rozhodnutí vychádzať z podkladov, ktoré boli správcom dane ako dôkazné prostriedky\nvykonané v rámci daňovej kontroly na DPH za obdobie január až december 2013, ktorá predchádzala\ndaňovej kontrole na dani z príjmov právnickej osoby za obdobie roku 2013. V tejto súvislosti krajský súd\npoukázal na to, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december\n2013 u žalobcu začala 08.04.2014 a protokoly-DPH boli doručené po zákonnej lehote stanovenej v §\n46 ods. 10 daňového poriadku, a z tohto dôvodu ide o nezákonný dôkazný prostriedok. Kým žalovaný\nspolu so správcom dane sa domnievali, že možno pri vyrubení DPH vychádzať z dôkazov získaných\nv časovom úseku jedného roka od začatia daňovej kontroly, krajský súd sa s týmto právnym názorom\nnestotožnil v rozsudku č. k. 30S/65/2016 z 12.09.2017. V tejto veci krajský súd uviedol, že samotná\ndaňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a z uvedeného vyplýva, že žiaden dôkaz,\nktorý bol vykonaný v rámci daňovej kontroly, nie je možné ako podklad pre vydanie rozhodnutia vo\nvyrubovacom konaní na vyrubenie DPH použiť. Krajský súd ustálil, že námietky smerujúce k otázkam\ntýkajúcim sa daňovej kontroly DPH nemožno riešiť v prejednávanej veci, týkajúcej sa daňovej kontroly\ndane z príjmov.\n9. Krajský súd konštatoval, že nemožno akceptovať ako zákonný podklad pre zistenie skutkového stavu\ndôkazy vykonané v rámci kontroly DPH za zdaňovacie obdobie roku 2013 t.j. podklady označené v\nprotokole z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 (napr.\nzápisnice o výsluchu svedkov B., K., A., B., B., O., zápisnica o miestnom zisťovaní atď.), a to z\ndôvodu, že boli vykonané v období, ktoré predchádzalo začatiu daňovej kontroly na dani z príjmov\nprávnickej osoby za rok 2013. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že jednotlivé úkony pri získavaní\npodkladov rozhodnutia (dôkazov) mali byť vykonané v rámci časového obdobia daňovej kontroly na dani\nz príjmov právnickej osoby za rok 2013, t. j. od 29.04.2015 do 29.05.2015, ak neboli vykonané priamo\nvo vyrubovacom konaní. Krajský súd považoval za potrebné aby všetky úkony správcu dane pri výkone\nkontrolnej právomoci boli realizované v rámci plynutia lehoty od začiatku do konca daňovej kontroly.\n10. Krajský súd uviedol, že jednotlivé úkony boli vykonané skôr, než začala daňová kontrola na dani\nz príjmov, čím bol daňový subjekt fakticky zaťažený pred začatím daňovej kontroly. Z týchto dôkazov\nako z podkladov rozhodnutia správca dane nemohol vychádzať. Krajský súd konštatoval, že dôkaz\nvýsluchom svedka resp. miestnym zisťovaním ohliadkou nemožno považovať za listinný dôkaz, ktorý\nby bolo postačujúce vykonať jeho prečítaním v rámci daňovej kontroly (ako je tomu napr. pri faktúre a\npod.), pretože by sa tým daňovému subjektu odoprelo právo napr. klásť svedkom otázky v nadväznosti\nna konkrétnu hmotnoprávnu úpravu dane, ktorá je odlišná pri dani z pridanej hodnoty a dani príjmov\nprávnickej osoby resp. zúčastňovať sa miestneho zisťovania. Krajský súd poukázal na to, že v čase\n\núkonov (výsluch a miestne zisťovanie) prebiehala len daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty, a\npreto daňový subjekt nemohol mať vedomosť, že správca dane uvedený poklad využije aj pri plánovanej\ndaňovej kontrole na dani z príjmov, pričom teda nemohol vznášať relevantné námietky resp. námietky\nvo vzťahu k výsledkom výpovedí svedkov resp. vznášať potrebné otázky na svoju obranu vo vzťahu ku\nkonkrétnej kontrolovanej dani - dani z príjmu právnickej osoby.\n11. Podľa názoru krajského súdu nie je vylúčené, aby bol jeden dôkaz vykonaný a použitý v rámci\nviacerých daňových kontrol, ale musí ísť o daňové kontroly súbežne plynúce, pričom daňovému\nsubjektu pri výkone týchto dôkazov musí byť vždy zrejmý predmet kontroly špecifikovaný druhom\ndane a zdaňovacím obdobím. Uvedené predstavuje rozdiel vo vzťahu k listinným dôkazom. Krajský\nsúd sa v nadväznosti na svoj právny názor nezaoberal meritórnym prieskumom veci a prijal právny\nzáver, že podklady daňovej kontroly na dani z príjmov, z obdobia predchádzajúceho začatiu daňovej\nkontroly na dani z príjmov právnickej osoby (t. j. pred 29.04.2015), ktoré sú citované v protokole z tejto\ndaňovej kontroly, majúce charakter dôkazov bezprostredného charakteru (výsluchy svedkov, miestne\nzisťovania), pri ktorých boli realizované kontrolné právomocí správcu dane v zmysle daňového poriadku,\nsú nezákonnými podkladmi.\n12. Žalovaný ako sťažovateľ podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nS poukazom na § 24 ods. 4 daňového poriadku namietal, že získané dôkazy, ktoré slúžia k objasneniu\nrozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane nie sú časovo limitované. Uviedol, že zdaňovacie\nobdobia u jednotlivých daní sú rôzne a preto výkladom krajského súdu by došlo k nemožnosti aplikácie\n§ 24 ods. 4 daňového poriadku. Pokiaľ ide o záver krajského súdu, že žalobca nemohol mať vedomosť\no tom, že podklady získané z daňovej kontroly DPH budú môcť byť využité v rámci daňovej kontroly\nz príjmov, sťažovateľ uviedol, že podstata uskutočnených výsluchov je rovnaká, ako aj vyplynulo z\ndôkazov. Skutočnosť, že odôvodnenia zákonnými ustanoveniami sú rozličné nemá taký vplyv, aby bolo\nmožné tvrdiť, že daňový subjekt nemohol mať vedomosť o tom, že tieto podklady budú využiteľné\naj pre daňovú kontrolu príjmov. Sťažovateľ v tejto súvislosti argumentoval, že výpoveď nemôže byť\ndeterminovaná konkrétnym typom dane, ale naopak skutočnosťou, ktorá je predmetom preverovania.\nSťažovateľ poukázal na vyjadrenie žalobcu k zápisnici z ústneho pojednávania č. 100121811/2017 zo\ndňa 20.01.2017, v zmysle ktorého žalobca uviedol, že všetky vyjadrenia, ktoré poskytol v rámci daňovej\nkontroly DPH platia v plnom rozsahu aj pre daňovú kontrolu príjmov a nie je ich účelné opätovne\nzopakovať a ďalej uviedol, že správca dane nemá vykonávať žiadne ďalšie dôkazy, ani opakovať už\nvykonané dokazovanie.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť je dôvodná a preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n14. Kasačný súd na účely posúdenia zákonnosti postupu a s tým spojených rozhodnutí\ndaňových orgánov považuje za relevantné vyriešenie otázky prípustnosti resp. zákonnosti dôkazov\nzabezpečených v rámci inej daňovej kontroly, ktorá z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty bola\nnezákonnou.\n15. Kasačný súd považuje za ustálené skutkové východiská spočívajúce v tom, že správca dane v\ndaňovej kontrole príjmov použil aj dôkazy (zápisnice o výsluchu svedkov, miestnych zisťovaniach a pod.),\nktoré boli správcom dane ako dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly DPH za obdobie január až\ndecember 2013, ktorá predchádzala daňovej kontrole na dani z príjmov, pričom v dôsledku procesného\npochybenia pri doručovaní protokolov-DPH bola pri daňovej kontrole DPH prekročená zákonná lehota a\nteda daňová kontrola DPH a protokoly DPH boli nezákonné. Okrem uvedeného kasačný súd poukazuje\nna obsah administratívneho spisu, prílohu č. 11, ktorú tvorí písomné vyjadrenie daňového subjektužalobcu zo dňa 31. januára 2017 k zápisnici z ústneho pojednávania č. 100121811/2017 zo dňa\n20.01.2017 (ďalej aj len ,,písomné vyjadrenie žalobcu“), z obsahu ktorého vyplývalo, že všetky\nvyjadrenia, ktoré žalobca poskytol v rámci daňovej kontroly DPH platia v plnom rozsahu aj pre daňovú\n\nkontrolu príjmov a nie je ich účelné opätovne zopakovať a ďalej uviedol, že správca dane nemá\nvykonávať žiadne ďalšie dôkazy, ani opakovať už vykonané dokazovanie.\n16. Podľa § 46 ods. 10 prvá veta zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní ( Daňový poriadok) v znení\núčinnom ku dňu 31.12.2013 lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej\nzačatia.\n17. Prekročenie jednoročnej lehoty daňovej kontroly DPH za obdobie r. 2013 spôsobujúce, že dôkazy\nnebolo možné použiť v rámci daňovej kontroly na DPH, z dôvodu uplynutia času nevylučuje, aby tieto\ndôkazy mohli byť použiteľné resp. vykonateľné pre účely kontroly iného druhu dane (dane z príjmu),\nktorá je procesné nezávislá a v rámci ktorej plynie samostatná lehota na vykonanie daňovej kontroly.\n18. Prekročenie lehoty na vykonane daňovej kontroly spôsobuje nezákonnosť protokolu o dotknutej\ndaňovej kontrole len v súvislosti s druhom dane a daňovým obdobím, ktoré je kontrolované. Ide o\nnemožnosť použiť konkrétny protokol ako podklad pre vyrubenie dane z pridanej hodnoty za rok 2013.\n19. Jednotlivé dôkazy z takejto daňovej kontroly sú však použiteľné v rámci iných daňových kontrol,\nktorých jednoročná lehota neuplynula, a v ktorých protokol môže byť vydaný. Uvedené platí aj o\npoužiteľnosti dôkazov z daňovej kontroly DPH vo vzťahu k daňovej kontrole príjmov, keďže dôkazy samé\no sebe neexpirujú.\n20. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení účinnom ku\ndňu 31.12.2013 správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu,\nktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n21. V tejto súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že procesné pochybenie, ktoré malo\nv podstate za následok prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie kontroly DPH za rok 2013 a s tým\nspojenú nezákonnosť daňovej kontroly sa týkalo pochybenia dodržaní dĺžky lehoty. Správca dane tak v\nrámci daňovej kontroly DPH nepochybil pri zabezpečovaní a vykonaní dôkazov, ktoré následne správca\ndane využil aj pri daňovej kontrole príjmov. Sú použiteľné ako skutočnosti známe správcovi dane z jeho\nčinnosti.\n22. Pokiaľ existujú tieto jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané v zákonom stanovenej lehote, nemožno\nich považovať za nezákonne získané a teda nemožno vylúčiť ich ďalšie použitie, obzvlášť ak si bol tohto\nvyužitia žalobca vedomý, ako vyplýva z jeho písomného vyjadrenia. Pokiaľ daňová kontrola DPH začala\nzákonným spôsobom a všetky dôkazy vykonané až do dňa zákonnej lehoty na jej ukončenie boli získané\nzákonným spôsobom je možno posúdiť uvedené konanie správcu dane ako súladné so zákonom a nejde\no použitie nezákonných dôkazov.\n23. Prípustnosť dotknutých dôkazov je však potrebné spájať aj s podmienkou zákonnosti kontroly, resp.\nneprekročenia zákonnej lehoty daňovej kontroly, v ktorej sú tieto dôkazy použité. Uvedený právny názor\nvychádza mutatis mutandis z predchádzajúcej judikatúry kasačného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3 Sžf/22/2013 zo 6. novembra 2013), ktorá bola vyhodnotená ako ústavne konformná (viď.\nuznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 569/2017-12 zo dňa 15.11.2017). Daňová kontrola príjmov\nzačala dňa 29.04.2015 a protokol bol žalobcovi doručený dňa 21.03.2016, z čoho je zrejmé, že v danom\nprípade bola zákonná jednoročná lehota dodržaná a teda použitie dôkazov vykonaných v rámci daňovej\nkontroly DPH je možné.\n24. Vychádzajúc z § 24 ods. 3 daňového poriadku, pri správe daní platí, že skutočnosti známe správcovi\ndane z jeho činnosti nie je potrebné dokazovať. Skutočnosťami známymi správcovi dane sú skutočnosti,\no ktorých má správca dane vedomosť v dôsledku vykonávania postupov, resp. činností pri správe\ndaní. Uvedené platí aj v prípade, o aký vo veci samej a teda napríklad, ak určitá skutočnosť už bola\ndokazovaná, hoci aj iným daňovým subjektom v inej veci a správca dane túto skutočnosť považoval za\npreukázanú. Ak je správcovi dane určitá skutočnosť známa z jeho činnosti, mal by o tom informovať\ndaňový subjekt, aby daňový subjekt túto skutočnosť nemusel dokazovať, resp. aby daňový subjekt\nmohol uvedenú skutočnosť spochybniť a vyvrátiť. Takýto postup je odrazom snahy o hospodárnosť a\n\nefektívnosť konania a v konečnom dôsledku takýmto postupom nedochádza k opätovnému zaťažovaniu\naj samotného daňového subjektu.\n25. Podmienkou, aby dokazovanie prebehlo riadne a zákonným postupom je, že daňový subjekt musí\nmať možnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,\nresp. dôkazom založeným v spise, ale aj k spôsobu vedenia dokazovania. Právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonávaným dôkazom vyplýva aj z článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Ak správca dane daňovému\nsubjektu neumožní vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, jeho postup by bol protiústavný.\nV prejednávanej veci, však aj s poukazom na písomné vyjadrenie žalobcu možno konštatovať, že je\nzrejmé, že mu bola jednak poskytnutá možnosť vyjadriť sa k dôkazom (vrátane dôkazov vykonaných v\nrámci daňovej kontroly DPH) a naviac uvedené preukazuje, že bol upovedomený resp. mal vedomosť,\nže správca dane bude v daňovej kontrole príjmu prihliadať na dôkazy, ktoré boli vykonané v daňovej\nkontrole DPH.\n26. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP rozhodol o zrušení\nnapadnutého rozsudku a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd meritórne\nprejedná žalobu so zameraním sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu\nžalovaného a správcu dane.\n27. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP v spojení s § 167 SSP.\n28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPrekročenie jednoročnej lehoty daňovej kontroly DPH za obdobie r. 2013 spôsobujúce, že dôkazy nebolo\nmožné použiť v rámci daňovej kontroly na DPH, z dôvodu uplynutia času nevylučuje, aby tieto dôkazy\nmohli byť použiteľné resp. vykonateľné pre účely kontroly iného druhu dane (dane z príjmu), ktorá je\nprocesne nezávislá a v rámci ktorej plynie samostatná lehota na vykonanie daňovej kontroly.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30S/88/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1b254194-0ce3-41eb-8319-4be909b18a87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 569/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 569/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.569.2017.1"}], "citovane_v": []}