{"guid": "ef930cf3-0c1f-4ade-b018-056d15818bd2:b355fed2-c65a-4b4c-8673-ca74a040e912", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5017200377.1", "spisova_znacka": "10Sžk/43/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/43/2018 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. 10Sžk/43/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:5017200377.1", "identifikacne_cislo": "5017200377", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-2", "nazov": "§ 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b355fed2-c65a-4b4c-8673-ca74a040e912", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200377.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200377.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200377.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/43/2018\n5017200377\n28. 04. 2020\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2020:5017200377.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): M. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. XX/X, Ž. - V.Y. R., právne zastúpeného:\nAdvokátska kancelária Mestická, Slovíková s.r.o., IČO: 36 421 910, Hviezdoslavova 6, Žilina, proti\nžalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja Kmeťa 17, Žilina, za účasti:\nM. V., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom A. XX, Ž., o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2017/032531/Kod zo\ndňa 25.07.2017, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline\nč. k. 31S/125/2017-53 zo dňa 30.05.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i\neta.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Mesto Žilina, stavebný úrad, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č.\n4722/2017-14008/2017-OSP-DRA zo dňa 16.03.2017 nariadil žalobcovi ako vlastníkovi stavby\n„Rekreačný objekt“ postavenej na pozemku registra „C“ par. č. 218 v katastrálnom území V. R. jej\nodstránenie podľa § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), a to na podklade výsledkov konania o\ndodatočnom povolení stavby v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 88a\nstavebného zákona. Pre odstránenie stanovil žalobcovi 13 podmienok.\n2. Žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2017/032531/Kod zo dňa\n25.07.2017 odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvej inštancie zamietol a odvolaním\nnapadnuté prvoinštančné rozhodnutie potvrdil.\nII. Konanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S. s. p.“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a\n\npostupu žalovaného, zamietol ako nedôvodnú. Náhradu trov konania krajský súd žalobcovi, žalovanému\na ďalšiemu účastníkovi nepriznal.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že sa stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a dospel k rovnakému právnemu názoru, že posudzovaný objekt\nje potrebné považovať za stavbu v zmysle ustanovenia § 43 stavebného zákona, čo považoval krajský\nsúd s poukazom na obsah administratívneho spisu aj za preukázané.\n5. Správny súd v ďalšom vyjadril súhlas s názorom žalovaného, že v konaniach podľa § 88a stavebného\nzákona nesie dôkazné bremeno účastník konania, a preto bolo na žalobcovi preukázať, že posudzovaný\nobjekt ako nepovolená stavba nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania a s verejnými\nzáujmami chránenými podľa osobitných predpisov.\n6. Správny súd poukázal na to, že pre posúdenie veci je irelevantné, kedy k postaveniu stavby\ndošlo, keď konanie podľa § 88a stavebného zákona, a teda aj súlad nepovolenej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou a s Územným plánom Mesta Žilina je potrebné posudzovať s územnoplánovacou dokumentáciou, a teda aj Územným plánom Mesta Žilina platným a účinným v čase konania\no dodatočnom povolení stavby a nie v čase fyzickej realizácie stavby. Ani skutočnosť, že územný plán,\nna ktorý žalovaný odkazuje v napadnutom rozhodnutí , nadobudol účinnosť až 10.04.2015, teda po\npostavení stavby, nemôže mať podľa krajského súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\n7. K uvedenému dodal, že podľa ustálenej judikatúry súdov SR účelom konania o dodatočnom povolení\nstavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo\nstrany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočností, že ďalšia existencia nepovolenej stavby\nnie je v rozpore s verejnými záujmami. Mal tak za zrejmé, že umiestnenie stavby musí obstáť do\nbudúcnosti, teda logicky nemôže byť v rozpore s územným plánom platným v čase rozhodovania o\ndodatočnom povolení, pričom je irelevantné, či v čase realizácie stavby s ním bolo alebo nebolo v súlade.\n8. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že z dôvodu zmeny vlastníka pozemku\nparc. č. 218 CKN pod stavbou žalovaný nepostupoval v zmysle ust. § 88a ods. 3 stavebného zákona,\npretože uvedené ustanovenie stavebného zákona stanovuje postup stavebných úradov v prípade, keď\nvlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami,\nv priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo\njeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo a vlastník zastavaných pozemkov alebo jeho časti\ns dodatočným povolením nesúhlasí, kedy stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie\npreruší.\n9. Záverom krajský súd konštatoval, že žalobca v žalobe nepredložil také relevantné skutočnosti, ktoré\nby viedli k tomu, aby stavebný úrad mohol dodatočne povoliť predmetnú stavbu. Nepreukázal súlad\nnepovolenej stavby s cieľmi a zámermi prijatými v schválenom a platnom Územnom pláne Mesta Žilina,\npreto správny súd považoval žalobné námietky za nedôvodné a pri aplikácii § 190 S. s. p. žalobu ako\nnedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S. s. p. a contrario\na žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle\n§ 168 S. s. p. a contrario. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania rovnako\nnepriznal.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n10. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci - § 440 ods. 1 písm. g) S. s. p.\n11. Sťažnostné body opísal sťažovateľ nasledovne:\n- krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate úplne stotožnil so stanoviskom\nžalovaného správneho orgánu;\n- sťažovateľ poukázal na odlišné stanovisko sudkyne JUDr. Eriky Čanádyovej vo vecne a právne totožnej\nveci, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod č. k. 20S/118/2015, z ktorého vyplýva, že stavba bola\nrealizovaná v roku 2011, t. j. v čase, keď aktuálne platný územný plán mesta nebol schválený. Ak teda\n\nsťažovateľ postavil predmetnú stavbu v čase, keď územný plán mesta neplatil, nemohol ani dodatočne\npreukázať súlad stavby s týmto územným plánom. V opačnom prípade by v správnom konaní bola\nproti stavebníkovi uplatňovaná retroaktivita hmotnoprávneho predpisu, čo je však neprípustný postup\nsprávneho orgánu, ako aj samotného súdu;\n- v ďalšom poukázal na diskriminačný postup žalovaného správneho orgánu vo veci riešenia celkovej\nsituácie rekreačných chát pri Vodnom diele Žilina, keď napriek tomu, že v oblasti sa nachádza množstvo\nrekreačných chát a objektov, konanie o dodatočnom povolení stavby bolo v rámci šetrenia stavebnou\ninšpekciou začaté len proti niekoľkým;\n- zdôraznil, že ako vlastník rekreačnej chaty túto postavil na súkromnom pozemku, ktorá sa\npreukázateľne nachádza mimo verejnej rekreačnej zóny, mimo manipulačného priestoru pre opravy,\núdržbu a povodňovú aktivitu nad 10 m od brehovej čiary, zároveň mimo zátopovej oblasti;\n- vyjadril nesúhlas so záväznou časťou územného plánu Mesta Žilina, ktorá sa priamo dotýka pozemkov\nvo vlastníctve súkromných osôb a so snahou Mesta Žilina odstrániť jestvujúce rekreačné chatky, ktoré\nvôbec nenarušujú biokoridor rieky Váh a ani plánovaný zámer Mesta Žilina na realizáciu odpočinkových\nrekreačných plôch v danej lokalite;\n- mal za to, že realizáciou vyššie uvedeného zámeru zo strany Mesta Žilina by došlo k nezákonnému a\nzjavne neprimeranému zásahu do vlastníckych a užívacích práv a tak k vytvoreniu bezprecedentného\nstavu;\n- plánovaným postupom Mesta Žilina by podľa sťažovateľa došlo nielen k znehodnoteniu jeho investície,\nale predovšetkým športovo-rybárskych a rekreačných aktivít;\n- napadnutý rozsudok považoval sťažovateľ za nesprávny aj s poukazom na zohľadnenie záujmov\nčlenov pozemkového spoločenstva Urbárska obec o zachovanie umiestnených rekreačných chatiek,\npričom aj samotný sťažovateľ splnil, všetky zákonné náležitosti v konaní o dodatočnom povolení stavieb\ns výnimkou zosúladenia s územným plánom prijatým Mestom Žilina dňa 20.02.2012;\n- zdôraznil, že predmetná rekreačná chata nemá charakter stavby, je bez akýchkoľvek pripojení na\ninžinierske siete a so zemou nie je spojená pevným základom;\n- ďalej poznamenal, že Mesto Žilina pri vypracovaní územného plánu musí rešpektovať vlastnícke práva\nsúkromných osôb.\n12. Záverom sťažovateľ vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby\nnie je v súlade so zákonom, preto žiadal kasačný súd, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a\nvec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že ruší napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\n13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti súčasne kasačný súd požiadal, aby kasačnej sťažnosti priznal\nodkladný účinok vo vzťahu k vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n14. Žalovaný ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti v stanovenej lehote nevyjadril.\nIV. Právny názor NS SR\n15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\n16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2017/032531/\nKod zo dňa 25.07.2017, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvej inštancie č. 4722/2017-14008/2017-OSP-DRA zo dňa 16.03.2017, ktorým bolo\nsťažovateľovi nariadené, aby v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona odstránil stavbu „Rekreačný\nobjekt“ na pozemku registra „C“ parc. č. 218 v kat. úz. V. R. , a preto primárne v medziach kasačnej\n\nsťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 43 ods. 1 stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami\nzo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu\npodkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými\nsúčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami\ns kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,\ne) umiestnenie pod zemou.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie\nstavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia\nstavebného úradu podľa § 57 ods. 2 <. pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi\niba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.\nPodľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného\npovolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v\nurčenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami\nchránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.\nAk bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad\nposúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b <. a podkladov\npredložených v stavebnom konaní.\nPodľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej\nlehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi\nodstránenie stavby.\nPodľa § 88a ods. 5 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor\ns verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom\npovolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.\nPodľa § 88a ods. 7 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane\nvzťahujú ustanovenia § 58 až 66 <..\n17. Kasačný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že dňa 29.10.2013 vykonalo Mesto Žilina,\nstavebný úrad štátny stavebný dohľad podľa § 98 ods. 2 stavebného zákona na stavbe - Objekt pri\nVodnom diele Žilina - na pozemku v k. ú. V. R., ktorej závery orgán verejnej správy uviedol v Zázname\nz výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 29.10.2013.\n18. Dňa 18.11.2014 sa z podnetu stavebného úradu rozhodnutím č. s.: 22199/2014-54011/2014-OSBAB začalo konanie podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby „Rekreačný\nobjekt“ na pozemku „C“ 218 KN, k. ú. V. R., ktorú uskutočnil žalobca ako stavebník s tým, že stavebný\núrad vyzval žalobcu, aby najneskôr v termíne do 90 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal v zmysle §\n88a ods. 2 stavebného zákona, že existujúca stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými\ntýmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Do doby\nsplnenia výzvy a predloženia dokladov stavebný úrad konanie prerušil a súčasne poučil stavebníka,\nže ak nebudú v stanovenej lehote predložené podklady preukazujúce, že stavba nie je v rozpore s\nverejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, stavebný úrad v zmysle ustanovenia § 88a ods.\n2 stavebného zákona rozhodne o odstránení stavby.\n19. Dňa 04.02.2015 boli zo strany žalobcu stavebnému úradu doručené viaceré doklady a vyjadrenia\ndotknutých orgánov (Vyjadrenie SSE-D zo dňa 09.01.2015, Vyjadrenie Vodohospodárskej výstavby, š.p.\nzo dňa 23.01.2015, Vyjadrenie SPP distribúcia, a.s. zo dňa 09.12.2014,Vyjadrenie Okresného úradu\nŽilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek ŽP zo dňa\n12.12.2014, Vyjadrenie Severoslovanskej vodárne a kanalizácie, a.s. zo dňa 16.12.2014, Vyjadrenie\nSlovak Telekomu, a.s. zo dňa 12.12.2014, výpis z listu vlastníctva č. 123, okres Žilina, obec Žilina,\n\nk. ú. V. R., katastrálna mapa a projektová dokumentácia) spolu so žiadosťou žalobcu o predĺženie\nlehoty na predloženie dokladov, ktorej stavebný úrad vyhovel. Následne bolo prvoinštančnému orgánu\nverejnej správy doručené vyjadrenie referátu architektúry, oddelenie architektúry mesta a územného\nplánu odboru stavebného úradu Mestského úradu v Žiline zo dňa 06.02.2015.\n20. Mesto Žilina, stavebný úrad prerokoval v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88 ods.\n1 písm. b/ v spojení s § 88a stavebného zákona stavbu „Rekreačný objekt“ na pozemku registra „C“\nparc. č. 218 v k. ú. V. R. a vo veci rozhodol rozhodnutím č. s. 4722/2017-14008/2017-OSP-DRA zo\ndňa 16.03.2017 tak, že žalobcovi ako vlastníkovi stavby túto nariadil odstrániť v zmysle ustanovenia §\n88a ods. 2 stavebného zákon s tým, že pre odstránenie stavby mu podľa § 90 ods. 2, 3 stavebného\nzákona stanovil 13 podmienok. Orgán verejnej správy prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým,\nže žalobca ako vlastník stavby v určenej lehote predloženými dokladmi nepreukázal, že stavba nie je v\nrozpore s verejnými záujmami - s cieľmi a zámermi územného plánovania.\n21. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZAOVBP2-2017/032531/Kod zo dňa 25.07.2017 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté prvoinštančné\nrozhodnutie potvrdil dôvodiac, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že to, čo žalobca na pozemku\nzriadil, je stavbou v zmysle stavebného zákona, že ním zriadená nepovolená stavba je v rozpore\nso záväznými časťami ÚNM mesta Žilina a teda, že nepochybne boli splnené zákonné dôvody, aby\nstavebný úrad z úradnej povinnosti podľa § 88a ods. 2, 5 stavebného zákona nariadil jej odstránenie.\n22. Krajský súd rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\nkasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku správneho\nsúdu vyplýva, že krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného a konštatoval, že žalovaný\nsprávne ustálil, že posudzovaný objekt je potrebné považovať za stavbu v zmysle ustanovenia § 43\nstavebného zákona s tým, že je irelevantné, kedy k postaveniu stavby došlo, keď súlad nepovolenej\nstavby s územno-plánovacou dokumentáciou je potrebné posudzovať v čase konania o dodatočnom\npovolení stavby a nie v čase fyzickej realizácie stavby.\n23. Sťažovateľ podanie kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) S. s. p.). Namietal, že ak postavil\npredmetnú stavbu v čase, keď územný plán mesta nebol schválený, nemohol ani dodatočne preukázať\nsúlad stavby s týmto územným plánom. V ďalšom poukázal na diskriminačný postup žalovaného vo veci\nriešenia celkovej situácie rekreačných chát pri Vodnom diele Žilina. Zdôraznil, že predmetná rekreačná\nchata nemá charakter stavby v zmysle stavebného zákona.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne. Preto kasačný súd po preskúmaní\nsúdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby\nsa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská, tak sa s ním\nstotožňuje v celom rozsahu.\n25. Kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd postupoval správne ak ustálil, že posudzovaný\nrekreačný objekt je nutné považovať za stavbu v zmysle ustanovenia § 43 stavebného zákona. Žalobca\nnamietal v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu, tak ako v konaní pred orgánmi verejnej\nsprávy, že rekreačný objekt je bez akýchkoľvek pripojení na inžinierske siete a so zemou nie je spojený\npevným základom, z čoho vyvodil, že nemá charakter stavby. Orgány verejnej správy oboch inštancií\nsa danou problematikou náležite zaoberali a predmetný objekt vyhodnotili ako stavbu podľa § 43\nstavebného zákona, s právnym názorom ktorých sa v kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom\nstotožnil aj krajský súd. Krajský súd podľa názoru kasačného súdu správne ustálil, že z listín tvoriacich\nadministratívny spis bolo preukázané, že rekreačný objekt predstavuje objekt, ktorého osadenie si\nvyžiadalo úpravu podkladu. Z projektovej dokumentácii predloženej žalobcom v konaní o dodatočnom\npovolení stavby vyplýva, že stavba má charakter dočasnej stavby, nakoľko je to prefabrikovaná\nunimobunka, ktorá je položená na pätkách, doplnená sedlovou strechou sčasti tvoriacou prístrešok na\nposedenie. Podľa výkresovej časti projektovej dokumentácie (podľa výkresu č. 2 Rez, pohľad severný),\n\nkrokvy sedlovej strešnej konštrukcie majú byť prichytené k 3 pomúrniciam, z ktorých dve by mali byť\nuložené a kotvené do konštrukcie unimobunky a tretia uložená a kotvená do novovytvorenej steny hrúbky\n200 mm a s výškou cca 1400 mm, ktorá má pevný základ v zemi, a ktorá má súčasne plniť aj funkciu\noporného múru - spevnenie svahu. Z tohto výkresu ďalej vyplýva, že unimobunka má byť položená na\nšiestich základových pätkách. Z príslušnej fotodokumentácie vyhotovenej stavebným úradom v súvislosti\ns výkonom štátneho stavebného dohľadu vyplýva, že unimobunka je skutočne uložená na 6 betónových\npätkách zapustených do zeme a je doplnená o novú sedlovú strechu, ktorej konštrukcia je uložená\nna 2 pomúrniciach uložených a kotvených do konštrukcie unimobunky a na 1 uloženej a kotvenej\ndo troch drevených stĺpov osadených na novovytvorenej stene z betónových tvárnic so základom, ku\nktorej sú pripevnené pomocou oceľových L profilov a skrutiek. Stena nesúca strešnú konštrukciu plní\nsúčasne aj funkciu oporného múru a strešná konštrukcia v predĺžení plní súčasne funkciu otvoreného\nprístrešku na posedenie ľudí. Nakoľko už z vizuálnej obhliadky stavby je nepochybné, že osadenie\nunimobunky si vyžadovalo úpravu podkladu a to minimálne vo forme zhotovenia šiestich základových\npätiek, ktoré sú preukázateľne zasadené v zemi (prienik zemským povrchom je viditeľný voľným okom)\nako aj zo zhotovenia novej steny so základom pre uloženie strešnej konštrukcie, ktorá súčasne plní aj\nfunkciu oporného múru, došlo vo vzťahu k posudzovanej stavbe k naplneniu definície stavby v zmysle\nustanovenia § 43 ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona, na ktorú sa vyžadovalo povolenie podľa §\n54 a 55 ods. 1 stavebného zákona.\n26. K uvedenému kasačný súd dodáva, že stavebný zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba rozumieť\npod slovným spojením „úprava podkladu“, preto je na účely tohto zákona uvedené slovné spojenie\nmožné vyložiť tak, že sa jedná o prispôsobenie podkladu bez ohľadu na rozsah tak, aby čo najviac\nfunkčne a technicky zodpovedal následnému umiestneniu stavby. Konkrétne môže ísť o zarovnanie,\nzhutnenie, vyštrkovanie podkladu, spevnenie svahov a pod. s tým, že nie je relevantné, kedy k úprave\npodkladu došlo. Aj kedy k úprave podkladu došlo v minulosti a nie priamo v súvislosti s výstavbou\nrekreačného objektu, na vyššie uvedenom sa nič nemení, nakoľko na účely posúdenia objektu ako\nstavby podľa § 43 stavebného zákona je rozhodujúce, že objekt bol umiestnený/osadený na takom\nmieste, ktoré bolo upravené. Bez takejto úpravy by stavebník nemohol objekt osadiť a musel by sám\npristúpiť k úprave podkladu. Pokiaľ by žalobca ako stavebník využil už v minulosti uskutočnenú úpravu\npodkladu, na ktorý následne umiestnil objekt (tak ako to žalobca tvrdil v správnom konaní) stále sa jedná\no stavbu podľa § 43 stavebného zákona. Opačný výklad by znamenal obchádzanie zákona, nakoľko\nby umožňoval, aby stavebník využil pri umiestnení stavby už skôr upravený podklad a tým sa vyhol\npovinnosti buď stavbu ohlásiť, alebo iniciovať postup smerujúci k vydaniu stavebného povolenia, čo\nurčite nie je účelom stavebného zákona. Z vyššie uvedeného tak vyplýva jednoznačný záver, a to, že\nrekreačný objekt je stavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami zo stavebných výrobkov,\nktorej osadenie vyžadovalo úpravu podkladu. Obdobný právny názor bol už viac krát vyslovený v\nrozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Sžo/61/2016 zo dňa 25.04.2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8Sžo/37/2016 zo dňa 31.05.2018.\n27. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal diskriminačný postup orgánu verejnej správy vo veci\nriešenia rekreačných chát pri Vodnom diele Žilina, na túto námietku sťažovateľa však kasačný súd\nnemohol prihliadať z dôvodu, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nktoré ako individuálny správny akt bol povinný krajský súd, ako aj kasačný súd preskúmať, vychádzajúc z\nindividuálnosti každej jednotlivo posudzovanej veci ako konkrétnosti daného prípadu (jeho osobitosti).V\nzmysle uvedeného aj orgány verejnej správy postupovali. Ich záver, že žalobca ako nositeľ dôkaznej\npovinnosti nepreukázal, že posudzovaná stavba nie je vybudovaná v rozpore s verejným záujmom, je\nsprávny, keď z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca relevantnými dôkazmi (dokladmi)\nuvedenú skutočnosť nepreukázal. Pre posúdenie veci je irelevantné tvrdenie žalobcu, že v okolitej\noblasti sa nachádza viacero rekreačných chát a objektov, pričom konanie o dodatočnom povolení\nstavby bolo začaté len proti niekoľkým. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nemôže v prejednávanej\nveci „zohľadňovať“ existenciu ďalších chát a objektov v okolitej oblasti. Správne súdy sú kompetentné\nvyhodnocovať výlučne zákonnosť postupu orgánov verejnej správy a vydaných správnych rozhodnutí\nv konkrétnej prejednávanej veci týkajúcej sa žalobcu, t. j. odstránenie nepovolenej stavby žalobcu. V\nprejednávanej veci sa posudzuje výlučne nelegálna stavba žalobcu, a preto výlučne len vo vzťahu\nk posudzovanej stavbe boli kompetentné orgány verejnej správy zisťovať, skúmať a vyhodnocovať\nvšetky zákonné podmienky v súlade s postupom podľa § 88a stavebného zákona. Preto nie je možné\nkonštatovať, že by orgány verejnej správy konali voči žalobcovi diskriminačne. Žalobca mal a mohol\n\nvyužiť všetky zákonné postupy, aby stavbu, ktorú postavil bez právoplatného stavebného povolenia,\nbolo možné dodatočne legalizovať, keď výlučne neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu v\nsprávnom konaní spôsobilo, v konečnom dôsledku, vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n28. Kasačný súd dáva do pozornosti, že kasačnou sťažnosťou bol napadnutý rozsudok správneho súdu,\nktorým preskúmaval rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané v konaní o dodatočnom povolení stavby\npodľa ustanovenia § 88a a nasl. stavebného zákona. „Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v\n§ 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a\njednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné\nbremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore\nso stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže\nsa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na\nvlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia\ndotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy\nchránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami\nslovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako\npríslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou\ndokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré\nvykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich\nurčení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek\nživotného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má\nstavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom\núzemí vyhlásené ochranné pásma, a pod.. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne\ndodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka,\npod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s\nverejnými záujmami.\" (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžp/28/2011 zo dňa\n19.07.2012)\n29. V konaní o dodatočnom povolení stavby tak bolo na žalobcovi aby preukázal, že dodatočné povolenie\nnie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Dôkazné bremeno však\nneuniesol, pretože umiestnenie predmetného objektu (stavby) je v rozpore s platným Územným plánom\nMesta Žilina. Kasačný súd považuje za dôležité uviesť, že Územný plán Mesta Žilina bol schválený\nuznesením Mestského zastupiteľstva v Žiline pod č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012 a v zmysle jeho\nregulatívov, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vymedzenom Urbanistickým\nobvodom č. 8 - Juhovýchod, Urbanistickým okrskom č. 42 - V. R. a znakom 8.42.ZBI/02, základnú\nfunkciu územia tvoria jestvujúce zariadenia verejného stravovania a funkcie dopĺňajúce šport a rekreáciu,\nzeleň a to izolačná a ekostabilizačná a prvky územného systému ekologickej stability. Doplnkovú\nfunkciu majú vytvárať detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky, drobná architektúra. Podľa záväznej\nčasti územno-plánovacej dokumentácie Mesta Žilina, v ktorých sú určené prípustné a neprípustné\nfunkcie v tomto vymedzenom území, na plochách zelene majúcej izolačnú alebo ekostabilizačnú úlohu,\nje prípustné zriaďovať odpočinkové plochy s drobnou architektúrou, výtvarné diela, detské ihriská\na podobne, tiež zariadenia pešej a cyklistickej dopravy a technické vybavenie. Ako neprípustné sú\nuvedené iné ako základné a doplnkové a prípustné funkcie. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom\nrozhodnutí jasne, zrozumiteľne a dostatočným spôsobom uviedol, a to aj s prihliadnutím na tvrdený účel\nužívania rekreačného objektu (včelárske účely a oddych), prečo nie je možné tento objekt subsumovať\npod niektorú zo stanovených funkcií v Územnom pláne Mesta Žilina, s tým, že rozpor umiestnenia\nzáhradného domčeka so záväznými časťami Územného plánu mesta Žilina vyplýva aj z vyjadrenie\nreferátu architektúry, oddelenie architektúry mesta a územného plánu odboru stavebného úradu\nMestského úradu v Žiline č. 2241/2015-5824/2015-OS-CHR zo dňa 06.02.2015. Záverom kasačný súd\npoukazuje aj na nesúhlasne stanovisko Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik číslo 10/1200/2015/\nTB zo dňa 23.01.2015, k žiadosti žalobcu o umiestnenie rekreačného objektu v katastrálnom území V.\nR., z ktorého vyplýva, že tento subjekt po preskúmaní žiadosti žalobcu nesúhlasil s umiestnením stavby\nna parcele KN - C č. 218, list vlastníctva č. XXX, k. ú. V. R. z dôvodu, že umiestnením stavby na tomto\npozemku by sa výrazne obmedzila možnosť vykonávania prevádzky, údržby objektov vodného diela\nŽilina, čím sa zvýši riziko ohrozenia zdravia obyvateľov ako aj riziko vzniku škôd v prípade krízových\nsituácii. Zároveň poukázal, že tomuto ich stanovisku korešponduje aj schválený územný plán mesta\nŽilina, ktorý určuje na brehoch nádrže VD Žilina po št. cestu I/18 Žilina - Martin ochrannú zeleň.\n\n30. Zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu nemal kasačný súd preukázané, že by žalobca\nk legalizácii stavby predložili potrebné doklady. Na žalobcovi bolo bremeno tvrdení, ako aj dôkazné\nbremeno, aby predložil dôkazy, ktorými by preukázal, že stavba nie je vybudovaná v rozpore s\nverejným záujmom. Ustanovenie § 88a ods. 1 prvá veta stavebného zákona v konaní o dodatočnom\npovolení stavby predpokladá dodatočné povolenie len takej stavby, ktorá nie je v rozpore s verejnými\nzáujmami chránenými zákonom, a to najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými\npredpismi. V konaní bolo preukázané, že posudzovaná stavba sťažovateľa je vybudovaná v rozpore s\núzemno-plánovacou dokumentáciou, najmä so záväznou časťou územného plánu Mesta Žilina. Žalobca\ntak neuniesol bremeno tvrdení a nepreukázal, že stavba, ktorá je vybudovaná bez právoplatného\nstavebného povolenia, nie je v rozpore s verejnými záujmami.\n31. Krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že nie je podstatné kedy došlo k postaveniu\nposudzovanej stavby, pretože súlad nepovolenej stavby je nutné posudzovať s územno-plánovacou\ndokumentáciou v čase konania o dodatočnom povolení stavby a nie v čase fyzickej realizácie stavby.\nKasačný súd nemohol inak ako súhlasiť s vyjadreným právnym názorom.\n32. Zo stavebného zákona vyplýva, že na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane použijú\nustanovenia o stavebnom povolení. Jednou z podmienok vyhovenia žiadosti o dodatočné povolenie\nstavby je aj súlad s územným plánom zóny alebo podmienkami územného rozhodnutia, ak bolo vydané.\nV danom prípade územné rozhodnutie vydané nebolo, preto sa v konaní podľa § 88a stavebného zákona\nposudzoval aj súlad s územným plánom. Dokumentácia predložená stavebníkom na účely vydania\nstavebného povolenia (rovnako aj dodatočného stavebného povolenia) musí spĺňať podmienky v čase\njej vyhodnocovania orgánom verejnej správy podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona, t. j. v čase vydania\nsprávnych rozhodnutí v inštančnom postupe. Ak v tom čase bola v rozpore s územným plánom, konajúce\norgány na túto skutočnosť museli prihliadnuť, čo sa udialo aj v danom prípade.\n33. Kasačný súd po preskúmaní námietky sťažovateľa dospel k záveru, že orgány verejnej správy\naplikáciou územného plánu v znení účinnom v čase rozhodovania o dodatočnom povolení stavby\nneporušili princíp zákazu retroaktivity. Je nesporným faktom, že k imanentným znakom právneho štátu\nneodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou\nktorého je i zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov resp. ich jednotlivých ustanovení (PL.\nÚS 36/95). S uvedeným princípom úzko súvisí požiadavka legálne nadobudnutých práv. Vo všeobecnom\nvyjadrení to znamená, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na\nzáklade neskoršie vydaného právneho predpisu (pričom všeobecne záväzným právnym predpisom\nmožno rozumieť aj všeobecne záväzné nariadenie obce). Princípy právneho štátu je potrebné vnímať a\ninterpretovať vo vzájomných súvislostiach. V posudzovanom prípade nemožno podľa názoru kasačného\nsúdu kategóriu retroaktivity hodnotiť z hľadiska základných zásad správneho trestania (o ktoré v\ndanom prípade nejde), ale je potrebné uvedenú kategóriu vnímať v kontexte princípov ochrany legálne\nnadobudnutých práv a ochrany legitímnych očakávaní, ktorých cieľom je garancia čitateľnosti správania\nsa orgánov verejnej moci. Podľa názoru kasačného súdu v posudzovanom prípade nie sú prijatými\nzávermi orgánov verejnej správy o časových súvislostiach hodnotenia verejného záujmu porušené\nlegitímne očakávania žalobcu. Princípy právneho štátu a princípy ochrany legitímnych očakávaní totiž\nslúžia ochrane subjektov konajúcich v dobrej viere v právo. Za daného skutkového stavu tak nemožno\nvyvodiť, že by žalobca legálne nadobudol právo, preto mu nie je možné priznať ochranu aplikáciou\nvšeobecne záväzného nariadenia obce platného a účinného ku dňu vykonania jeho nelegálnej činnosti.\nZriadením stavby bez stavebného povolenia konal žalobca protiprávne a žiadne právo, ktoré by bolo\nhodné v intenciách princípov právneho štátu chrániť, žalobcovi nevzniklo. Kasačný súd zároveň dáva\ndo pozornosti, že vzhľadom na stanovenie podmienky súladu dodatočne povoľovanej stavby s verejným\nzáujmom priamo pri posudzovaní stavby stavebným úradom, nemôže byť taký záujem posudzovaný do\nminulosti.\n34. Vo svetle uvedeného kasačný súd uvádza, že pri dodatočnom povolení stavby sa nevychádza z\nprávneho stavu v čase realizácie stavby, ale z právneho stavu v čase posudzovania súladu nepovolenej\nstavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom.\n35. Podobný právny názor bol vyjadrený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžk/6/2016 zo dňa 24.01.2018: „30. ...Je potrebné vyjadriť súhlas s právnym názorom žalovaného, že\nbolo jeho povinnosťou v čase začatia konania, prihliadať na územný plán mesta, účinný v tom čase a\n\nnebolo jeho povinnosťou skúmať, kedy bol nepovolený objekt postavený. Bolo rizikom staviteľa, ktorý\nrealizoval stavbu rekreačného domčeka bez súhlasného stanoviska stavebného úradu, že plynutím času\nmôže dôjsť k zmene verejných záujmov v danej lokalite.“\n36. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie vážnej chyby, ktorou\nje prvotná vedomá ignorancia zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou, že dodatočne povolená\nstavba nie je v rozpore s verejným záujmom, územnoplánovacou dokumentáciou, ani s cieľmi a zámermi\núzemného plánovania. Takýto postup by sa však v praxi rozhodne nemal stať pravidlom (pozri bližšie\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. I As 46/2006 - 80).\n37. Zároveň platí, že „35. ...dodatočné povolenie stavby je výsledkom typovo úplne iného konania, hoci\nv rámci stavebného zákona, a to konania o odstránení nepovolenej stavby. Na začiatku konania teda\nnebola žiadosť stavebníka o riadne stavebné povolenie, ale naopak porušenie zákona, ktorý postavil\nstavbu bez stavebného povolenia, pričom argumentácia sťažovateľky, že konala v dobrej viere, pretože\nv čase realizácie stavby sa domnievala, že túto realizuje legálne, nemohla obstáť. Aj v čase realizácie\nstavby bolo potrebné stavebné povolenie, ktorým bezpochyby nedisponovala.“ (Rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/34/2018 zo dňa 26.02.2020)\n38. V danej veci tak nebol zo strany sťažovateľa preukázaný súlad nepovolenej stavby s verejným\nzáujmom, a to s cieľmi a zámermi územného plánovania, t. j. súlad s Územným plánom mesta Žilina.\nSťažovateľ síce v konaní predložil stavebnému úradu záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ale\npredložením uvedených záväzných vyjadrení, nebolo preukázané, že umiestnenie stavby nie je v\nrozpore s platným územným plánom.\n39. V uvedenom smere považuje kasačný súd za dôležité dať do pozornosti, že sťažovateľ sa otázkou\núzemného plánu v posudzovanej lokalite mal zaoberať predovšetkým pred samotným uskutočnením\nstavby, keď ako občan príslušnej lokality mal zákonné možnosti minimálne iniciovať zmeny územného\nplánu v uvedenej lokalite, resp. územno-plánovacej dokumentácie.\n40. Pokiaľ žalobca namietal, že povinnosťou orgánov verejnej správy bolo rešpektovať vlastnícke právo,\nkasačný súd zdôrazňuje, že za stavu, že samotný žalobca nerešpektoval platné právne predpisy, nebolo\nmožné túto jeho námietku pre účely preskúmavaného konania zohľadniť. Skutočnosť, že žalobca má\ns Urbárskou obcou uzavretú nájomnú zmluvu na dobu určitú, žalobcu neoprávňovala k vybudovaniu\nstavby bez stavebného povolenia.\n41. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/6/2016 zo dňa 24.01.2018 vyplýva:\n„27. Vlastnícke právo nie je absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omnes, pretože ochranu mu je možné\nposkytnúť len vtedy, ak bolo nadobudnuté v súlade so zákonom, čo v danom prípade nebolo splnené.\nJe nepochybne potrebné vo verejnom záujme regulovať výstavbu v záujme zachovania životného\nprostredia, či iných všeobecne uznávaných hodnôt ako aj v záujme práv ostatných účastníkov. Ako aj\nústavný súd uviedol, dodatočné povolenie neoprávnenej stavby by mohlo byť chápané ako precedens a\nbyť návodom pre ostatných ako obísť zákon. Stavebník nepovolenej stavby by v žiadnom prípade nemal\nmať viacej práv, resp. by nemal mať menej povinností ako stavebník, ktorý vykonáva stavbu na základe\nprávoplatného stavebného povolenia. 28. Aj v prípade, ak na stavbu nie je potrebné stavebné povolenie\nz dôvodu, že sa nejedná o stavbu v zmysle definície § 43 stavebného zákona, podanie ohlásenia\nstavebníka drobnej stavby (súčasťou ktorého je aj overená projektová dokumentácia, resp. jednoduchý\nsituačný náčrt), ho neoprávňuje začať stavebnú činnosť. Vždy musí vyčkať na písomné oznámenie súhlas stavebného úradu. Táto povinnosť pre stavebníka drobných stavieb vyplýva z ust. § 57 ods. 1\na 2 stavebného zákona....“\n42. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným spisovým materiálom musí konštatovať, že v\npredmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v\nnapadnutom rozhodnutí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko krajský\nsúd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré\nnáležite aj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.\n43. Žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený\norgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností\n\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu, vydané na základe riadne a\ndostatočne zisteného skutkového stavu veci. Ak teda krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav\nveci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup, ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy v\noboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý\nzamietol žalobu žalobcu, považovať za správne. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti\nspochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal\nuž v konaní pred správnym súdom a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil,\nže kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli\novplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n44. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné\na rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p.\nzamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\n45. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n46. Záverom kasačný súd vzhľadom k žalobcovmu návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti poukazuje na rozpor nepovolenej stavby s vereným záujmom a vzhľadom na rozhodnutie vo\nveci kasačnej sťažnosti, nebol dôvod na vydanie samostatného rozhodnutia o priznaní jej odkladného\núčinku podľa § 447 ods. 1 S. s. p.\n47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.). Ďalšiemu účastníkovi konania žiadne trovy v kasačnom\nkonaní nevznikli.\n48. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}