{"guid": "ff1eb26f-b7f5-439a-8f05-6d0671a997da:e475d307-5ecb-427b-9bf7-fc869d14f4db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5017200321.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/57/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/57/2018 z 22. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. 10Sžfk/57/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:5017200321.1", "identifikacne_cislo": "5017200321", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-1", "nazov": "§ 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-5", "nazov": "§ 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-67.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-67.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e475d307-5ecb-427b-9bf7-fc869d14f4db", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200321.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200321.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200321.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/57/2018\n5017200321\n22. 09. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:5017200321.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa) Q. Z., bytom T. XXXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpeného JUDr. Eugenom\nKostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému Finančnému\nriaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101585556/2017 zo dňa 18. júla 2017, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/73/2017-41 zo dňa\n5. júna 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Žilina, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 100753239/2017 zo dňa\n03.05.2017 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 98.918,17\n€ na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101585556/2017 zo dňa 18.07.2017\nprvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. Krajský súd sa nestotožnil so žalobnými námietkami a vyhodnotil ich v celom rozsahu ako nedôvodné.\nČo sa týka námietky dôkazného bremena pri preukázaní investičného zlata, touto námietkou sa zaoberal\nuž Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k. 20S/88/2009-97 zo dňa 20.11.2012, ako aj v rozsudku č.\nk. 20S/13/2016-50 zo dňa 06.12.2016. Obidva tieto rozsudky, ktorými boli správne orgány viazané,\njednoznačne vyhodnotili, že v danom prípade bolo dodávané investičné zlato, a že na preukázanie,\nže tomu tak nebolo, mal dôkazné bremeno žalobca. Na námietku, že žalobca nedeklaroval, že dodal\n\ninvestičné zlato, krajský súd uviedol, že samotný žalobca vo svojich odberateľských faktúrach síce\nneuviedol všetky atribúty investičného zlata v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), avšak keďže bolo\npreukázané, že sa jednalo o ten istý tovar, ktorý mu bol dodaný od jeho dodávateľa I.P.S. s.r.o., a\ntento tovar bol jednoznačne jeho dodávateľom už špecifikovaný všetkými atribútmi investičného zlata,\nje potrebné konštatovať, že žalobca dodal svojmu dodávateľovi investičné zlato. Pokiaľ dodávateľ na\nfaktúre uviedol všetky atribúty tovaru ako investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH\n(forma, rýdzosť, hmotnosť), v priebehu 1 až 2 dní bol tovar predaný J. E. odberateľskými faktúrami\na zároveň žalobca nemal oprávnenie od puncového úradu ako registrovaný subjekt vyrábať alebo\npretvárať zlato, potom bolo jednoznačne preukázané, že tovar nebol pretvorený a jednalo sa stále o ten\nistý tovar, t. j. investičné zlato. Správca dane uniesol dôkazné bremeno na záver, že ide o investičné\nzlato. Naopak, ak daňový subjekt uvádzal, že tovar nezodpovedal zákonnej definícii investičného\nzlata, napríklad že išlo o zliatky nepravidelných tvarov s nepravidelným povrchom bez označenia,\ntieto svoje tvrdenia mal preukázať, pričom nepostačuje len tvrdenie. Pritom z ním predložených faktúr\n(dodávateľských) takéto tvrdenia vôbec nevyplývajú, ale tieto dôkazy preukazujú opak - že tovar mal\natribúty investičného zlata stanovené zákonom.\n5. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/76/2014, ktorý\nvyhodnotil, že v danom prípade mali daňové orgány jednoznačne preukázať, čo nepreukázali, že v\ndanom prípade sa jednalo o investičné zlato. Správny súd poukázal, že tento rozsudok je postavený\nna iných skutkových okolnostiach ako daný prípad. V danom prípade totiž na dodávateľských faktúrach\nnebol uvedený počet dodaných kusov tehál a ich jednotlivá hmotnosť, resp. na faktúrach bolo uvedené\nlen celkové množstvo dodaného tovaru. Nebola teda zrejmá jedna z podmienok investičného zlata, a to\nhmotnosť. Túto okolnosť mali preukázať daňové orgány. V prípade, ktorý je predmetom preskúmania v\ntejto veci, však je skutkový stav diametrálne odlišný. V dodávateľských faktúrach je vždy uvedené, že\nsa jedná o tehly s konkrétnou hmotnosťou, napr. 1000 gramov, 100 gramov, atď... Nie je teda sporné,\nže sa jednalo o tehly s konkrétnou hmotnosťou a v konkrétnych množstvách. V tomto prípade teda\nnebolo potrebné túto skutočnosť ďalej preverovať. Túto skutočnosť žalobca v žalobe ani nenamietal.\nAk boli teda splnené všetky zákonom stanovené podmienky na to, aby išlo o investičné zlato, zo strany\nsprávcu dane bola táto skutočnosť vyhodnotená správne. Ak žalobca mal ešte aj napriek tomu výhrady,\nže nešlo o investičné zlato, mal potom povinnosť tvrdenia - konkrétne uviesť, v ktorej konkrétnej dodávke\nneboli splnené podmienky investičného zlata, ktoré konkrétne podmienky neboli splnené, atď... Toto\nvšak žalobca ani len netvrdil, a teda ani nemohol uniesť dôkazné bremeno.\n6. Ďalšia námietka sa týkala nepriameho účinku smerníc. Žalobca namietal, že smernicu nie je\nmožné použiť na úkor fyzickej alebo právnickej osoby. Toto tvrdenie žalobcu je pravdivé potiaľ,\npokiaľ ide o priamy účinok smerníc. Jednotlivci (súkromnoprávne subjekty) sa môžu v konaniach proti\nčlenskému štátu priamo odvolávať na ustanovenia smernice výnimočne vtedy, ak je eurokonformný\nvýklad vnútroštátneho práva vylúčený napríklad z dôvodu, že členský štát neprijal včas opatrenia\npotrebné na vykonanie tejto smernice, alebo prijal opatrenia, ktoré sú s ňou v rozpore, alebo ak\nvnútroštátne transpozičné ustanovenia nie sú aplikované v súlade s výsledkom smernice (napr.\nSteffensen C-276/01). Z tohto uhla pohľadu ak je smernica používaná priamo, môže zakladať pre\njednotlivca len právo, t. j. nie povinnosť. Povinnosť môže zakladať len pre členský štát. Čo sa však\ntýka nepriameho účinku smerníc, tzn. aplikácie smernice založenej na eurokonformnej interpretácii\nvnútroštátneho práva, tam takéto obmedzenie nie je prítomné. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,\nže členský štát Európskej únie je povinný vykladať vnútroštátne právo čo najviac v zmysle znenia a\ncieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok (napr. Impact C-268/06), a to bez\nohľadu na to, či sú vykladané vnútroštátne ustanovenia neskoršie alebo skoršie ako smernica, alebo či\nsmernica bola transponovaná načas. Eurokonformný výklad vnútroštátnych ustanovení nie je limitovaný\ntakýmto ochraňujúcim aspektom, pretože vykladá sa ustanovenie vnútroštátneho predpisu s konkrétnou\nhypotézou a dispozíciou právnej normy. Smernica sa nepoužije priamo, ale len ako výkladové pravidlo.\nSamotné tvrdenie žalobcu v žalobe, že záver žalovaného, že výsledkom eurokonformného výkladu § 69\nods. 5 zákona o DPH je, že každý, kto na faktúre uvedie akúkoľvek sumu dane, je povinný túto zaplatiť,\nje v rozpore s nepriamym účinkom smernice, nie je nijako odôvodnený a jedná sa len o všeobecnú\nnámietku, ktorú súd vyhodnocuje ako nedôvodnú.\n7. Ďalšia námietka spočívala v tvrdení o nesprávnom posúdení pojmu investičné zlato. Táto námietka\npriamo súvisí s prvou námietkou o dôkaznom bremene k tvrdeniu, že sa jedná o investičné zlato.\n\nPokiaľ teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach\ninvestičné zlato nie je, potom je potrebné vyhodnotiť tento tovar ako investičné zlato. Aj táto otázka už\nbola s konečnou platnosťou vyriešená v predchádzajúcom rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n20S/88/2009 zo dňa 20.11.2012, a to na stranách 4 a 5, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 20S/13/2016 zo dňa 06.12.2016, a to na strane 7. Záver, že o investičné zlato ide vtedy, ak\nspĺňa zákonné náležitosti, ktorými sú forma, rýdzosť a hmotnosť akceptovaná trhom, vyslovil aj Najvyšší\nsúd SR v rozsudku sp. zn. 8Sžf/20/2010 zo dňa 24. marca 2011, v ktorom konštatoval, že správne\norgány dostatočne preukázali, že hoci dodané zlato nebolo v čase daňovej kontroly k dispozícii na\nohliadku, že išlo o zlato spadajúce pod § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože zlato malo formu\ntehál a jednoznačne deklarovanú hmotnosť a rýdzosť. Pokiaľ definičným znakom tehličky alebo prútu\nje hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov, možno usudzovať, že hmotnosť možno aj obvykle býva\nna tehličke alebo prúte vyznačená, avšak preto, aby správny orgán takéto zlato považoval za zlato\ninvestičné, nie je podstatná a nevyplýva zo zákona. Zákon len požaduje, aby malo trhom drahých kovov\nakceptovanú hmotnosť, tak ako to bolo uvedené v prílohe II. čl. 19 Nariadenia Rady č. 1177/2005, z ktorej\nvyplýva, že akceptovanou hmotnosťou na trhu drahých kovov je hmotnosť 1 kg (1000 g) a aj hmotnosť\n100 g, ktoré boli žalobcom obchodované. Správca dane preto správne zistil, že ide o investičné zlato,\nktoré nepodlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH.\n8. Pokiaľ žalobca svoje tvrdenie o tom, že sa nejednalo o investičné zlato, odôvodňoval Smernicou\nLBMA, k tejto námietke správny súd uviedol, že jednak sa nejedná o právny predpis všeobecnej\nprávnej sily a tiež nejde ani o dôkaz v konkrétnej veci, len o pravidlá pri kúpe drahých kovov, ktoré\nvydala súkromná obchodná spoločnosť. Uvedená smernica teda nemôže byť dôkazom o vyhodnotení\ninvestičného zlata v konkrétnom prípade. Rovnako takýmto dôkazom nemôže byť ani znalecký posudok\nIng. Bc. E., ktorý taktiež podľa názoru žalobcu odôvodňoval nesprávne posúdenie investičného zlata.\nPodľa názoru správneho súdu sa nejedná o dôkaz, že v danom prípade konkrétne dodávky od I.P.S.\ns.r.o., nazvané v dodávateľských faktúrach ako zlato Au v tehlách s konkrétnou gramážou a rýdzosťou,\nz konkrétnych dôvodov neboli investičným zlatom (znalec vôbec neposudzoval konkrétne dodávky\ntovarov, len sa vyjadroval v teoretickej rovine o tom, aké sú požiadavky na investičné zlato). Ak tovar\nspĺňal všetky kritériá uvedené v § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, potom sa jednalo o investičné\nzlato, čo mohol daňový subjekt zvrátiť tým, že by preukázal, že tovar sa z konkrétneho dôvodu nemôže\ncharakterizovať ako investičné zlato - na to ho však ťažilo dôkazné bremeno. Tieto skutočnosti však\nohľadne konkrétnych dodávok podľa jednotlivých faktúr ani netvrdil, len vo všeobecnosti uvádzal, že\nzlato musí mať určité atribúty, aby ho akceptoval trh drahých kovov ako investičné zlato, napr. nesmie\nísť o mechanicky spracované zliatky zlata nepravidelných tvarov bez označenia. V tomto kontexte sa\ntakáto námietka žalobcu javí ako čisto účelová v snahe zvrátiť posúdenie tovaru ako investičného zlata.\n9. Ďalšou námietkou bol nedostatok dôvodov v napadnutom rozhodnutí. Žalobca uviedol, že nedostatok\ndôvodov sa týkal posúdenia nepriameho účinku smernice. Podľa názoru správneho súdu sa jedná\no nedôvodnú námietku. V napadnutom rozhodnutí na strane 13 a 14 dostatočne v teoretickej rovine\nžalovaný rozvádza typy účinkov smerníc a zároveň ich aplikuje na konkrétny prípad. Z odôvodnenia je\nzrejmé, ktoré ustanovenia zákona o DPH vykladal, ktorý článok Šiestej smernice pre výklad použil, a\ntiež myšlienkový postup pri výklade v spojení s ďalšími ustanoveniami vnútroštátneho prepisu zákona\no DPH tak, aby vykladaný § 69 ods. 5 bol v súlade aj s ostatnými ustanoveniami zákona, najmä s § 71\nods. 6. Pritom nie je dôvodná námietka žalobcu, že takýto výklad je contra legem. V danom prípade bol\ndaňový subjekt platiteľom v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom v treťom štvrťroku 2007\na ako taký vo všeobecnosti má povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. Ak by uviedol\nvo faktúre daň vyššiu, ako mala byť vypočítaná podľa zákona, tak aj túto vyššiu daň v zmysle § 71\nods. 6 zákona o DPH by bol povinný platiť. Pritom článok 21 písm. 1 bod d) Šiestej smernice, ktorý\nbol transponovaný do § 69 ods. 5 zákona o DPH, stanovoval povinnosť platiť daň akejkoľvek osobe. Z\nokolností daného prípadu je zrejmé, že hoci bol žalobca formálne platiteľom v zmysle § 4 ods. 5 zákona\no DPH, teda bolo mu vydané osvedčenie o registrácii pre DPH, v konkrétnom prípade týkajúcom sa\npredmetných dodávateľských faktúr bol oslobodený od dane, a teda ad hoc nebol platiteľom dane, ako to\nvyplýva priamo z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/76/2009 zo dňa 21.01.2010, podľa ktorého\nžalobca a jeho dodávateľ nie sú platiteľmi dane, pretože nevyrábajú investičné zlato, ani nepretvárajú\nzlato na investičné zlato, obaja len zlaté tehly nakupujú a v takom istom stave aj predávajú, teda ich\nzámer je obchodovať s investičným zlatom. Bolo by príliš formálne vykladať § 69 ods. 5 zákona o DPH\nlen podľa jeho gramatického znenia a nevyložiť ho v zmysle cieľa Šiestej smernice, ktorej jednoznačným\ncieľom bolo zaviazať povinnosťou platiť daň akúkoľvek osobu, teda aj platiteľa, najmä keď pri konkrétnom\n\nobchode bol od dane oslobodený, a teda ad hoc platiteľom nebol (platiteľom bol len formálne ako osoba\nregistrovaná na DPH). Ak teda ako platiteľ pri dodaní oslobodeného tovaru nemá povinnosť platiť daň\npodľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, má ju podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Výklad pojmu osoba, ktorá nie\nje platiteľom, uvedený v § 69 ods. 5 zákona o DPH, tak ako ho vyložil žalovaný a prvoinštančný správny\norgán, je teda logickým vyústením tej situácie, keď daňový subjekt formálne registrovaný ako platiteľ,\npri dodaní konkrétneho tovaru nemá povinnosť platiť DPH, a napriek tomu, hoci nemal platiť DPH, na\nfaktúre daň uvedie. Jedine takýto výklad pojmu „osoba, ktorá nie je platiteľ“, je v súlade s obsahom čl.\n21 ods.1 písm. d) smernice a aj v súlade s teleologickým výkladom § 69 ods. 5, § 4 ods. 5 a § 69 ods.\n1 zákona o DPH.\n10. K eurokonformnému výkladu § 69 ods. 5 zákona o DPH krajský súd ďalej uviedol, že členský\nštát Európskej únie je povinný vykladať vnútroštátne právo v zmysle sledovaného cieľu smernice bez\nohľadu na to, či sú vykladané vnútroštátne ustanovenia neskoršie alebo skoršie ako smernica. Teda\ndokonca ak by vykladané ustanovenie bolo prijaté skôr ako smernica, aj v tom prípade sa má vykladať v\nzmysle smernice. Argumentum ad maiori ad minus potom tým viac je potrebné vykladať týmto spôsobom\nustanovenie zákona, ktoré bolo prijaté za účelom jej transpozície, prihliadnuc tiež na okolnosť, že cieľ\nsmernice je zrejmý aj z následného prijatia právnej úpravy § 69 ods. 5 zákona o DPH, ktorá odstránila\nvýkladové problémy tohto ustanovenia.\n11. Nedostatok dôvodov správny súd nezistil ani pri odpovedi žalovaného na argument žalobcu v\nodvolaní, že eurokonformný výklad môže byť použitý len v prospech fyzickej a právnickej osoby.\nŽalovaný uviedol, že vnútroštátne orgány sa vždy majú usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho\npráva a jediným cieľom je úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa. Podľa názoru správneho súdu\nžalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil použitie a výsledky aplikácie eurokonformného výkladu čl.\n21 ods. 1 písm. d) Šiestej smernice na § 69 ods. 5 zákona o DPH.\n12. Ďalšia námietka viažuca sa k nedostatku dôvodov spočívala v tom, že žalovaný sa nevyjadril k\nnámietke akceptovania odpočtu DPH z faktúry za nákup zlata od žalobcu spoločnosťou Zlatá huta,\ns.r.o. Je pravda, že žalovaný sa k tejto námietke nevyjadril, avšak uvedené nezakladá dôvod pre\nnezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo nedostatok dôvodov. Samotná odvolacia námietka sa\ntotiž netýkala konkrétnej daňovej veci, ale iného daňového konania u iného daňového subjektu. Dôvody,\npre ktoré bol vyrubený rozdiel dane, boli vyložené presne a dostatočne podrobne. Tieto dôvody sa týkali\ntohto konkrétneho daňového konania, preto pokiaľ nebolo odpovedané na otázky týkajúce sa iného\ndaňového konania, ktorého skutkové okolnosti mohli byť odlišné, nejedná sa o vadu.\n13. Ďalšia námietka viažuca sa k nedostatku dôvodov sa týkala toho, že žalovaný sa nevyjadril\nk odvolacej námietke, že A. E. predložil zamestnancom správcu dane zliatky zlata nepravidelných\ntvarov s nerovným povrchom bez označenia, nakúpené od žalobcu a žiadal vyjadrenie, či sa jedná o\ninvestičné zlato. K tejto námietke je taktiež potrebné skonštatovať, že hoci sa touto konkrétnou odvolacou\nnámietkou žalovaný nezaoberal, nejedná sa o vadu nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia. V\nodvolaní je totiž táto odvolacia námietka formulovaná tak, že zamestnanci Daňového úradu Kysucké\nNové Mesto sa počas ústneho pojednávania 14.12.2011 odmietli vyjadriť k mechanicky spracovaným\nzliatkom zlata nepravidelných tvarov s nerovným povrchom bez akéhokoľvek označenia predložených J.\nE.. Zo správneho spisu však nevyplýva, že by bolo s A. E. v rámci tohto daňového konania týkajúceho sa\nžalobcu vykonané ústne pojednávanie dňa 14.12.2011 s A. E.. Ani prvoinštančné správne rozhodnutie\nnevychádza z obsahu takéhoto ústneho pojednávania. Vychádza len z obsahu ústneho pojednávania\ns A. E., ktoré sa konalo dňa 21.05.2008, ktoré bolo vykonané v súvislosti s kontrolou na DPH za\nzdaňovacie obdobie máj, júl a august 2007 a preverením dokladov za nákup a dodávky zlata od žalobcu,\nktorá zápisnica sa nachádza v daňovom spise daňového subjektu A. E.. Pokiaľ by však aj došlo k\ntakej situácii, ako ju navodil v odvolaní a v žalobe žalobca, krajský súd konštatoval, že z tejto námietky\nnie je zrejmé, že zlato, ktoré mal predložiť A. E. na tomto ústnom pojednávaní, pochádzalo práve z\ndodávky, resp. dodávok od žalobcu. Tiež správca dane nie je povinný odpovedať daňovému subjektu,\nresp. svedkovi na ústnom pojednávaní na jeho otázky. Táto námietka sa javí ako tendenčná v snahe\nžalobcu preukázať, že A. E. kúpil od žalobcu nie tehly, ale zliatky, ktoré boli mechanicky spracované (nie\nje zrejmé, kým), avšak ani jedno toto tvrdenie žalobca nepreukázal, t. j. absolútne neuniesol dôkazné\nbremeno (relevantným dôkazom nie je jeho poukázanie na Smernicu ZBMA ani predložený znalecký\nposudok Ing. E.).\n\n14. Posledná žalobná námietka sa týkala nevykonania dôkazu výsluchom pracovníkov spoločnosti\nSAFINA SLOVAKIA, s.r.o., ktorí mali preukázať, že v dodávkach žalobcu išlo o nový aj použitý tovar,\npričom tento dôkaz mal preukázať existenciu nového tovaru. V tejto časti sa jednalo o otázku vyrubenia\nDPH k dokladu o výkupe č. 2007340654, o ktorom žalobca nevyhotovil faktúru a neodviedol daň. Táto\notázka už bola vyriešená v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/88/2009 zo dňa 20.11.2012 na\nstrane 5. Tu bola riešená skutková otázka, či bol dodávaný aj nový tovar alebo len zlomkové zlato, t. j.\npoužitý tovar. Bolo preukázané, že v treťom štvrťroku 2007 bolo podľa popisu na faktúrach vystavených\nžalobcom dodané len zlomkové (použité) zlato, ktorý predaj vo všetkých faktúrach žalobca zdaňoval v\nbežnom režime, teda nie z marže. Vyrubenie dane sa však netýkalo týchto dodávok tovarov, pretože\ntieto žalobca riadne fakturoval a zdanil. Za týchto okolností je potom právne bezvýznamné, či a ktoré\ndodané tovary podľa týchto faktúr boli použité alebo nové, keďže ich sa vyrubenie netýkalo.\n15. Čo sa týka spornej dodávky podľa dokladu o výkupe č. 2007340654, žalobca tvrdil, že navrhnutý\ndôkaz má preukázať existenciu nového tovaru. Ak by sa aj prípadne preukázalo, že konkrétna dodávka\nbola novým tovarom, postup správcu dane by bol aj tak správny, pretože by sa takáto dodávka zdanila\nv bežnom režime. Ak by sa jednalo o použitý tovar, tým, že žalobca používal v ostatných prípadoch\nbežný režim zdanenia, bol by povinný ho použiť aj v danom prípade. Preto správne aj bez vykonania\ntohto dôkazu správca dane zdanil uvedenú dodávku tým istým spôsobom, ako to vykonával v ostatných\nprípadoch žalobca. Správne žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že za týchto okolností nebol\npotrebný výsluch svedkov - zástupcov odberateľa žalobcu SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. Na záver krajský\nsúd konštatoval, že tvrdenie žalobcu v bode 27 žaloby, že žalobca používal bežný režim zdanenia na\nnový tovar a osobitnú úpravu na použitý tovar, nie je pravdivé, pretože z faktúr vystavených žalobcom\npre SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. jednoznačne vyplýva, že všetky boli zdaňované len v bežnom režime.\n16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. tak, že\núčastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n17. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. f), g), h) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na\nďalšie konanie.\n18. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávne posúdil pojem investičné zlato. Zásadný spor\nspočíva v tom, akú formu má mať tehla, aby ju akceptoval trh drahých kovov. Sťažovateľ tiež namietal\nnesprávne rozloženie dôkazného bremena k tvrdeniu, že ide o investičné zlato. Pokiaľ správca dane\ntvrdí, že sťažovateľ porušil ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z., potom má k tomuto tvrdeniu aj\ndôkaznú povinnosť. Ďalšie námietky sa týkali nesprávneho právneho posúdenia nepriameho účinku\nšiestej Smernice a jej eurokonformný výklad.\n19. Skutočnosti, ktorými krajský súd dodatočne objasňuje rozhodnutie žalovaného sú podľa\nnázoru sťažovateľa vnútorne rozporné, zmätočné a činia jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre\nnezrozumiteľnosť. Sťažovateľ tiež namietal odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti\nkasačného súdu, ktorý nijako nezdôvodnil.\n20. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\n\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. augusta 2020 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu, ktorým bol\nsťažovateľovi určený rozdiel dane v sume 98.918,17 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\n3. štvrťrok 2007, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako\nkasačný súd, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nkasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného\nsprávneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné\nnámietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPo preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi\norgánmi ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n26. Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na účely tohto ustanovenia investičným zlatom je zlato vo\nforme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin\na viac.\n27. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň.\n28. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru alebo služby\nuvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň.\n29. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n30. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly\nvyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej\nsúvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie\ns cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový\nstav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca\ndane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to\nvo všetkých vzájomných súvislostiach.\n31. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade so zákonom o DPH. Kasačný súd k veci uvádza, že predmetom\ndodávok A. E. do ČR bolo zlato nakúpené od sťažovateľa. Z výsledku medzinárodného dožiadania\nvykonaného v súvislosti s daňovou kontrolou u A. E. vyplýva, že do ČR bolo dodané investičné zlato.\nZ dôvodu, že zlato v tehlách rýdzosť 999,9/1000, ktoré nakupoval sťažovateľ od spoločnosti I.P.S. s.r.o.\n\nspĺňalo kritéria investičného zlata, potom aj predaj tohto zlata, ktoré uskutočňoval sťažovateľ svojím\nodberateľom, bolo predajom investičného zlata. Skutočnosť, že zlato v tehlách rýdzosť 999,9/1000 bolo v\nreťazci predávané bezo zmeny, potvrdzujú dátumy dodania na vystavených faktúrach - nákup a následný\npredaj od spoločnosti I.P.S. s.r.o. až k odberateľovi sťažovateľa A. E. a od neho do ČR. Predaj bol\nuskutočnený v ten istý, resp. na druhý deň (faktúry č. 107/2007 zo dňa 03.07.2007, predaj Au s obsahom\n999,9/1000 množstvo 28 kg, č. 108/2007 zo dňa 01.08.2007, predaj Au s obsahom 999,9/1000 množstvo\n3 kg, č. 112/2007 zo dňa 09.08.2007, predaj Au s obsahom 999,9/1000 množstvo 1,5 kg). S poukázaním\nna pohyb tovaru v rámci jedného alebo dvoch dní medzi jednotlivými subjektami je zrejmé, že za tak\nkrátky čas jednotlivé daňové subjekty neboli schopné meniť charakter a formu dodávaného tovaru - zlata,\nktoré predstavovalo objem 32,5 kg. Pritom ani sťažovateľ a ani subjekty zúčastnené na tomto obchode\n(I.P.S. s.r.o., A. E.) neboli na Puncovom úrade SR evidovaní ako subjekt vyrábajúci alebo pretvárajúci\nzlato.\n32. K dôkaznému bremenu, že zlato, ktoré nakupoval sťažovateľ od I.P.S. s.r.o. a následne ho predával\nsvojím odberateľom, nebolo investičné zlato, nesie daňový subjekt, ktorý mal preukázať, že skutočnosti\ndeklarované vo faktúrach I.P.S. s.r.o., ako dodávateľa, nezodpovedajú skutočnosti (zlato nespĺňalo\nzákonné kritéria investičného zlata), prípadne mal sťažovateľ preukázať, že došlo po nadobudnutí zlata\nk zmene charakteru tohto tovaru či už do hmotnosti, formy, rýdzosti. Správne orgány vychádzali z\nlistinných dôkazov, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu, že sú preukázané skutočnosti, že v\ndanom prípade išlo o nákup investičného zlata, opak nebol sťažovateľom preukázaný. V tejto súvislosti\npoukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/76/2009 zo dňa 21.01.2010,\npodľa ktorého „...Dôkazné bremeno, že nešlo o investičné zlato znáša daňový subjekt.“\n33. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že sťažovateľ predal zlomkové zlato odberateľovi SAFINA\nSLOVAKIA spol. s r.o. a nevystavil z toho predaja odberateľskú faktúru, príjem z predaja si iba zaúčtoval\nv peňažnom denníku na základe príjmového pokladničného dokladu. Spoločnosť SAFINA SLOVAKIA\nspol. s r.o. mu na tento predaj vystavila doklad o výkupe, na ktorom nebola vyčíslená daň. Sťažovateľ\ntento zdaniteľný obchod neuviedol v povinných záznamoch a ani z neho neodviedol daň. Keďže je ale\nsťažovateľ platiteľom dane a predaj zlomkového zlata je v zmysle zákona o DPH dodaním tovaru v\ntuzemsku, vznikla mu podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v deň dodania tovaru daňová povinnosť z dodania\ntohto tovaru. Sťažovateľ tak pri predaji zlomkového zlata odberateľovi SAFINA SLOVAKIA spol. s r.o.\nporušil § 69 ods. 1 zákona o DPH.\n34. K námietke nesprávneho eurokonformného výkladu kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná.\nKasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie krajského súdu týkajúceho sa\neurokonformného výkladu, s ktorým sa kasačný súd stotožnil a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.\nKrajský súd vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil právne posúdenie nepriameho účinku šiestej\nSmernice a jej eurokonformný výklad.\n35. K ďalším námietkam sťažovateľa kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne\nzaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne\nzávery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti\npreskúmavaného ako aj prvoinštančného rozhodnutia.\n36. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi\nnámietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu\nspornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n\n37. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,\nže sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n38. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}