{"guid": "40e0cca1-e458-4531-aa83-8be62a712d0c:6d873615-1b5c-4791-908e-6f8b8df1ef69", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5017200158.1", "spisova_znacka": "6Sžk/25/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/25/2019 z 20. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2020, sp. zn. 6Sžk/25/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:5017200158.1", "identifikacne_cislo": "5017200158", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-261", "nazov": "§ 261 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-261", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-261", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d873615-1b5c-4791-908e-6f8b8df1ef69", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200158.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200158.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200158.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/25/2019\n5017200158\n20. 05. 2020\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2020:5017200158.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: v rade 1/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nP. Č. XXX, XXX XX G., v rade 2/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX W., v rade 3/ G. R.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX G., v rade 4/ Š. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/\nXX, XXX XX G., všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou KADUC & PARTNERS s.r.o., so\nsídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný\nodbor, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy, o kasačnej sťažnosti žalobcov v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k.\n24Sa/20/2017-196 zo dňa 15. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/ z a m i e t a.\nÚčastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „správny súd“) uznesením č.k. 24Sa/20/2017-196 zo dňa 15.04.2019\n(ďalej len „rozhodnutie správneho súdu“, „rozhodnutie krajského súdu“, „napadnuté rozhodnutie súdu“)\nžalobu žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/ proti inému zásahu orgánu verejnej správy, postupom podľa § 261 SSP,\nzamietol. O náhrade trov konania rozhodol postupom podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, vo vzťahu\nk neúspešným žalobcom a vo vzťahu k žalovanému, postupom podľa § 168 SSP s konštatovaním,\nže žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, keď neboli splnené podmienky pre aplikáciu tohto\nzákonného ustanovenia.\n2. V napadnutom rozhodnutí súd konštatoval, že návrhom zo dňa 13.04.2017, označeným ako žaloba\nproti inému zásahu orgánu verejnej správy, doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 19.04.2017, sa\nžalobcovia v rade 1/ až 4/ prostredníctvom právneho zástupcu domáhali vydania uznesenia, ktorým by\nsprávny súd vyslovil, že žalovaný Okresný úrad Žilina nezaevidovaním Zmluvy o užívaní poľovného\nrevíru Grúň zo dňa 23.12.2015, uzatvorenej medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Grúň a\nPoľovníckym združením Grúň Rajec, so sídlom Malá Čierna 81, 015 01, IČO: 319 22 058 zasiahol\ndo práv žalobcov. Žalovaný orgán verejnej správy je povinný zaevidovať Zmluvu o užívaní poľovného\nrevíru Grúň zo dňa 23.12.2015, uzatvorenú medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Grúň a\nPoľovníckym združením Grúň Rajec, so sídlom Malá Čierna 81, 015 01, IČO: 319 22 058, a to v lehote 10\ndní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súčasne žalobcovia požadovali, aby im žalovaný orgán verejnej\nsprávy zaplatil náhradu trov konania v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.\n3. K návrhu žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu doložili verejnú vyhlášku z 03.12.2015,\nnotársku zápisnicu napísanú dňa 22.12.2015, zmluvu o užívaní poľovného revíru Grúň zo dňa\n\n23.12.2013, oznámenie o vypovedaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Grúň zo dňa 02.07.2013,\nadresované Okresnému úradu Žilina, pozemkovému a lesnému odboru, žiadosť o zaevidovanie zmluvy\no užívaní poľovného revíru Grúň zo dňa 23.12.2015, žiadosť o informáciu o stave evidencie zmluvy o\nužívaní poľovného revíru zo dňa 23.12.2015, dátumovanú 25.01.2017, s fotokópiou doručenky a list\nOkresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor zo dňa 09.02.2017.\n4. Žalobcovia v žalobe okrem iného uviedli, že verejnou vyhláškou zo dňa 03.12.2015 bolo v zmysle\n§ 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) zvolané zhromaždenie vlastníkov poľovných\npozemkov začlenených do poľovného revíru Grúň (ďalej len „zhromaždenie“). Zhromaždenie sa\nuskutočnilo dňa 15.12.2015 a jeho priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou v zmysle § 5 ods.\n5 zákona o poľovníctve (ďalej len „zápisnica“). Na zhromaždení bolo prijaté rozhodnutie vlastníkov\npoľovných pozemkov o vypovedaní účinnej zmluvy o užívaní poľovného revíru Grúň uzatvorenej dňa\n02.07.2013, a to na základe § 17 ods. 1 písm. f/ zákona o poľovníctve. Skutkovým základom výpovede\nzmluvy z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy bolo porušenie článku III ods. 1 predmetnej zmluvy,\nspočívajúce predovšetkým v neuhradení náhrady za užívanie poľovného revíru vlastníkom poľovných\npozemkov. Na zhromaždení bolo zároveň prijaté rozhodnutie o uzatvorení novej zmluvy o užívaní\npoľovného revíru Grúň medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Grúň a Poľovníckym združením\nGrúň Rajec, so sídlom Malá Čierna 81, 015 01, IČO: 319 22 058, dňa 23.12.2015. Následne bolo\ndňa 04.01.2016 Okresnému úradu Žilina, pozemkovému a lesnému odboru doručené Oznámenie o\nvypovedaní zmluvy o užívaní poľovníckeho revíru Grúň zo dňa 23.12.2015 (ďalej len „oznámenie“)\na zároveň aj Žiadosť na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Grúň (ďalej len „žiadosť“).\nŽalovaný ani po uplynutí viac než jedného roku neoboznámil žalobcov o tom, akým spôsobom pristúpil\nk vybaveniu oznámenia, ev. žiadosti, t.j. od momentu podania Oznámenia/Žiadosti žalovaný žiadnym\nspôsobom neinformoval žalobcov o priebehu procesu evidencie novej zmluvy, resp. o jeho výsledku.\nInformáciu o spôsobe vybavenia oznámenia a žiadosti poskytol žalovaný až v nadväznosti na Žiadosť\no informáciu o stave evidencie Zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 23.12.2015, ktorá bola\nžalovanému doručená dňa 02.02.2017. Reakciou žalovaného bol list - Zaslanie informácie zo dňa\n09.02.2017 (ďalej len „list“), ktorý bol žalobcom doručený dňa 13.02.2017. V tomto liste boli oboznámení\ns tým, že žalovaný zmluvu nezaevidoval, a to z dôvodu existencie evidencie inej zmluvy. Odhliadnuc od\ntoho, že predmetný list nespĺňa ani elementárne kritériá kladené na komunikáciu orgánov verejnej správy\ns občanmi - absentuje v ňom akékoľvek dôslednejšie odôvodnenie nezaevidovania zmluvy, rovnako\nako chýba aj informácia o tom, prečo žalovaný nekonal, resp. neinformoval žalobcov počas obdobia\nviac než jedného roku o spôsobe vybavenia ich oznámenia/žiadosti, jediný dôvod, ktorý žalovaný vo\nsvojom liste uviedol, nie je legitímnym a dokonca ani legálnym dôvodom na odmietnutie zaevidovania\nnovej zmluvy, keďže žalovanému bolo spolu so žiadosťou doručené aj oznámenie, na základe ktorého\nmal predošlú zmluvu, t.j. Zmluvu o užívaní poľovníckeho revíru Grúň zo dňa 23.12.2015 vyradiť z\nevidencie (v zmysle § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve). Ďalej žalobcovia v žalobe uviedli, že sa\ndomáhajú ochrany pred iným zásahom žalovaného, ktorý je orgánom verejnej správy, spočívajúcom\nv nezákonnom nezaevidovaní zmluvy. Následky tohto zásahu stále trvajú, resp. sú permanentné. V\nsúvislosti s vecnou legitimáciou a vhodnosťou využitia žaloby podľa § 252 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku žalobcovia odkazujú na analogickú situáciu judikovanú Ústavným súdom Slovenskej republiky:\n„Postup obecného zastupiteľstva, ktoré odmietlo zaregistrovať sťažovateľku k trvalému pobytu v obci,\nnie je možné považovať za rozhodnutie, ale iba za odmietnutie vykonať akt majúci evidenčný charakter.\nIde preto o zásah orgánu verejnej správy vo vzťahu voči sťažovateľke.“ (uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 178/04). Aktívna legitimácia žalobcov na podanie žaloby podľa ust. §\n252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku je podľa žalobcov daná ich právnym statusom zvolávateľov\nzhromaždenia ako zástupcov viac než jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do\nspoločného poľovného revíru Grúň, do ktorých práv bolo v dôsledku nezaevidovania zmluvy zasiahnuté\n- konkrétne sa jedná o ukrátenie ich práv rozhodovať o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri v\nzmysle relevantných ustanovení zákona o poľovníctve. Žalobcovia sú zároveň aj vlastníkmi pozemkov\nzačlenených do spoločného poľovného revíru Grúň. Pasívna legitimácia žalovaného je podľa žalobcov\ndaná jednak z formálneho hľadiska, a to je povahou ako orgánu miestnej štátnej správy, rovnako ako aj\nz materiálneho hľadiska, keďže sa jedná o orgán verejnej správy, ktorý žalovaný zásah vykonal. Lehota\nna podanie žaloby začala plynúť dňom, kedy sa žalobcovia dozvedeli o existencii iného zásahu orgánu\nverejnej správy, to je dňom doručenia listu (13.02.2017). Žalobcovia sú toho názoru, že boli splnené\nvšetky procesnoprávne podmienky na podanie žaloby podľa § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku,\nkeďže žalobcovia boli ukrátení na svojich právach/právom chránených záujmoch, a to iným zásahom\n\nžalovaného ako orgánu verejnej správy, pričom tento zásah bol priamo zameraný/vykonaný proti nim a\nzároveň boli priamo dotknutí jeho následkami.\n5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.06.2017 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť\nv celom rozsahu. Podľa jeho názoru nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Grúň nemôže\npredstavovať nezákonný zásah do práv žalobcov, keďže k nezaevidovaniu zmluvy došlo z dôvodu, že\nneboli splnené zákonné podmienky na jej zaevidovanie. Žalovaný je toho názoru, že s ohľadom na\nskutkový stav veci nemožno tvrdiť, že žalobcovia sa o údajnom nezákonnom stave dozvedeli až dňa\n13.02.2017, keď im bolo doručené oznámenie žalovaného. Žalobcovia podali žiadosť o zaevidovanie\nzmluvy dňa 04.01.2016, teda takmer rok predtým, ako požiadali žalovaného o informáciu o stave\nevidencie zmluvy. Ak by aj došlo k nezákonnému zásahu, čo žalovaný popiera, právo žalobcov na\npodanie tejto žaloby zaniklo, keďže žaloba podľa jeho názoru nebola na súde podaná včas. Pokiaľ by\nsa aj žalovaný v rámci procesu zaevidovania zmluvy dopustil pochybenia, čo však dôrazne odmieta,\npotom by sa také pochybenie mohlo týkať výlučne nečinnosti, teda že žalovaný nekonal včas a bez\nzbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote po podaní žiadosti žalobcov. Podaniu takej žaloby\nsúčasne musí predchádzať využitie niektorých z prostriedkov, s ktorými výslovne ráta § 244 ods. 1\nSSP, žiadny však žalobcami využitý nebol, a teda neboli naplnené ani podmienky pre podanie žaloby\nproti nečinnosti. Žalobcovia vypovedanie zmluvy s Poľovným spolkom Charubina zo dňa 02.07.2013,\nktorá je aktuálne vedená v evidencii žalovaného, žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázali.\nŽalobcovia žalovanému len oznámili, že zhromaždenie vlastníkov dňa 15.12.2017 schválilo vypovedanie\nzmluvy s Poľovným spolkom Charubina a z akých dôvodov, avšak z ich oznámenia nevyplýva, že by\nzhromaždenie, resp. splnomocnenci zhromaždenia výpoveď aj reálne podpísali a doručili Poľovnému\nspolku Charubina. Výpoveď je jednostranný právny úkon smerujúci k zániku zmluvného vzťahu, ktorý\nje adresovaný druhej zmluvnej strane a musí byť druhej zmluvnej strane aj doručený. Žalobcovia do\ndnešného dňa nijako nepreukázali, či Poľovnému spolku Charubina výpoveď skutočne doručili. Okrem\ntoho žalovaný eviduje od Poľovníckeho spolku Charubina písomnú žiadosť o nezaevidovanie zmluvy\nzo dňa 20.01.2016 z dôvodu vážnych pochybností o zákonnosti konaného zhromaždenia vlastníkov.\nPoľovnícky spolok Charubina v žiadosti taktiež uviedol, že do času spísania jeho podania mu žiadna\nvýpoveď doručená nebola. Pokiaľ teda žalobcovia v oznámení žalovanému zo dňa 04.01.2016 tvrdili,\nže zmluvu s poľovníckym spolkom vypovedal, očividne išlo z ich strany o nepravdivú informáciu. Ďalej\nžalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, v\nzmysle ktorého má okresný úrad nielen oprávnenie, ale aj povinnosť skúmať zákonnosť zvolaného\nzhromaždenia. S poukázaním na skutočnosť, že žalobcovia nepredložili žalovanému plnomocenstvá\nna zastupovanie, ktoré im boli udelené na účely zvolania a hlasovania na zhromaždení vlastníkov dňa\n15.12.2015, a keďže žalovanému boli oznámené skutočnosti o možnej nezákonnosti zhromaždenia\nzo dňa 15.12.2015, žalovaný nemohol vyhovieť žiadosti žalobcov a vykonať evidenciu zmluvy,\nnakoľko žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok na taký postup. Súčasne žalobcovia žalovanému\nnepredložili doklad o tom, že zmluva s aktuálnym užívateľom poľovného revíru - Poľovníckym spolkom\nCharubina bola skutočne vypovedaná. Žalovaný teda mal aj ďalší zákonný dôvod na nezaevidovanie\nzmluvy, keďže tomu bránila existencia evidencie inej zmluvy, pričom je zrejmé, že nemožno súčasne\nzaevidovať obidve zmluvy pre jeden poľovný revír.\n6. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaného, doručenej krajskému súdu dňa 04.07.2017, zotrvali\nna podanej žalobe s tým, že jediným relevantným a pevným časovým bodom, z ktorého je možné\nodvodzovať plynutie lehoty na podanie žaloby, ostáva deň 13.02.2017, kedy žalovaný po prvýkrát\noznámil žalobcom stav procesu vybavenia ich žiadosti o zaevidovanie zmluvy, t.j. im oznámil, že zmluvu\nnezaevidoval. Okrem iného uviedol, že iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý viedol k zásahu do\npráv žalobcov, spočíval v nezaevidovaní novej zmluvy na užívanie poľovného revíru, pričom tento úkon\nbol v rozpore s normatívnymi pravidlami stanovenými zákonom o poľovníctve. Žalobcovia predložili\nnovú zmluvu, ktorá spĺňala zákonné náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a zároveň bola\nuzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Novú zmluvu podpísali vlastníci\n(resp. osoby splnomocnené na tento právny úkon) spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej\nnadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a súčasťou žiadosti o evidenciu\nzmluvy bola aj notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Žalobcovia jednak splnili všetky\nzákonné predpoklady na to, aby žalovaný zaevidoval novú zmluvu o užívaní poľovného revíru a\nzároveň neexistovali žiadne zákonné dôvody k tomu, aby tak žalovaný nespravil. Žalobcovia nahlásili\nv zákonnej lehote zánik doterajšej zmluvy, ktorá zanikla výpoveďou z dôvodu nedodržania podmienok\nzmluvy užívateľom poľovného revíru, pričom mal žalovaný povinnosť vyradiť túto zmluvu z evidencie,\n\na to s účinnosťou ku dňu jej výpovede (t.j. ku dňu konania zhromaždenia), čím mal odpadnúť dôvod\nv zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve. V zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. f/ bod 2. zákona o\npoľovníctve vyplýva, že zmluva zaniká momentom výpovede, t.j. okamihom, kedy sa o tejto výpovedi\nrozhodlo na zhromaždení. Samozrejme, toto rozhodnutie o výpovedi je potrebné doručiť aj druhej strane\n(užívateľovi poľovného revíru), avšak konštitutívnym momentom zániku zmluvy je v zmysle zákona\nmoment výpovede. Žalobcovia navrhli, aby súd rozhodol v zmysle petitu navrhovaného v žalobe.\n7. Žalovaný v duplike, doručenej krajskému súdu dňa 01.08.2017, okrem iného uviedol, že postupoval\nv súlade so zákonom, keď nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru s Poľovníckym združením\nGrúň, keďže neboli splnené podmienky na vykonanie evidencie. Pokiaľ žalobcovia poukázali na\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 178/04, pričom má ísť o analogickú\nsituáciu, keď obecné zastupiteľstvo odmietlo vykonať evidenciu trvalého pobytu sťažovateľky, žalovaný\nje toho názoru, že uvedené rozhodnutie nemožno analogicky použiť, keďže ide o úplne inú skutkovú\nsituáciu ako v prejednávanej veci. Úkon evidencie v tejto veci má iné účinky, ako tie posudzované\nÚstavným súdom Slovenskej republiky v konaní sp.zn. I.ÚS 178/04, a to konkrétne vecnoprávne\núčinky, keďže až evidenciou nadobúda zmluva účinnosť. Žalobcovia žalovanému do dnešného dňa\nnepreukázali, že zmluva o užívaní bola skutočne vypovedaná, t.j. že výpoveď nadobudla právne účinky,\nktoré s ňou spája zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nŽalovaný opätovne poukázal na písomné podanie Poľovníckeho spolku Charubina ako užívateľa\npoľovníckeho revíru, ktoré mu bolo doručené dňa 20.01.2016 a z ktorého vyplýva, že danému subjektu\nv čom čase žiadna výpoveď nebola doručená, čo znamená, že výpoveď nenadobudla právne účinky.\nKeďže vnútorne vôľu kreuje valné zhromaždenie, resp. obecné zastupiteľstvo, navonok ju však prejavuje\nštatutárny orgán, resp. starosta, nemožno tvrdiť, že za akt výpovede je možné považovať už prijatie\nrozhodnutia na zasadnutí zhromaždenia vlastníkov. Výpoveď je jednostranný, adresný právny úkon,\nktorý musí spĺňať všetky atribúty právneho úkonu, ktoré predpokladá Občiansky zákonník. Žalobcovia\ndodnes nepreukázali, že by takýto právny úkon bol vykonaný, že by mal všetky zákonom stanovené\nnáležitosti a že sa dostal do dispozície Poľovníckeho spolku Charubina. Žalobcovia ust. § 17 ods. 1 písm.\nf/ bod 1 zákona o poľovníctve vykladajú nesprávne, keď tvrdia, že už odkaz na § 5, t.j. ustanovenie o\nzhromaždení vlastníkov svedčí o tom, že výpoveď je účinná prijatím rozhodnutia na zhromaždení. Odkaz\nna § 5 neznamená, že výpoveď je účinná už prijatím rozhodnutia na zhromaždení, ale znamená to, že o\nvýpovedi zmluvy môžu rozhodnúť vlastníci poľovných pozemkov len postupom podľa § 5 zákona. Pokiaľ\nžalobcovia tvrdia, že výpoveď bola doručená písomne Poľovníckemu spolku Charubina, majú dôkaznú\npovinnosť uvedenú skutočnosť preukázať. Žalovaný sa riadil záväzným právnym záverom vyjadreným\nNajvyšším súdom SR v rozhodnutí sp.zn. 4Sžo/72/2014, keď požadoval od žalobcov predloženie\nplnomocenstiev z konania zhromaždenia, nakoľko mu boli oznámené skutočnosti, z ktorých nadobudol\npochybnosť o tom, či zhromaždenie konané dňa 15.12.2015 bolo zákonné. Pochybnosť nadobudol\nnielen z námietok pripojených k zápisnici zo zhromaždenia zo dňa 15.12.2015, ale i zo skutočností\nuvádzaných v písomnom liste Poľovníckeho spolku Charubina zo dňa 20.01.2016 a tiež z písomného\npodania p. Y. zo dňa 07.07.2016, v ktorom uviedol, že po prehodnotení priebehu zhromaždenia\nvlastníkov zo dňa 15.12.2015 nadobudol vážne pochybnosti o tom, či zhromaždenie prebehlo zákonne\na či bola na zhromaždení prítomná nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov.\n8. Z vyjadrenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 27.07.2017\nk podanej žalobe vyplynulo, že z predložených písomností nie je zrejmé, či na základe rozhodnutia\nzhromaždenia bola dovtedajšiemu užívateľovi poľovného revíru doručená písomná výpoveď zo zmluvy.\nZhromaždením zvolení splnomocnenci doručili žalovanému listom z 23.12.2015 oznámenie o tom, že\nzhromaždenie rozhodlo o vypovedaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. Nie je tu však uvedené,\nči zhromaždením zvolení splnomocnenci vypracovali a predložili písomnú výpoveď zo zmluvy druhej\nzmluvnej strane, t.j. dovtedajšiemu užívateľovi poľovného revíru. Ak tak urobili, v predložených listinách\nsa neuvádza, či doterajší užívateľ poľovného revíru oznámil podľa § 17 ods. 2 zákona zánik zmluvy\nokresnému úradu. Z postupu okresného úradu sa však dá predpokladať, že sa tak nestalo. Pokiaľ ide\no zaevidovanie predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru, uzatvorenej s Poľovníckym združením\nGrúň Rajec, podľa § 16 ods. 2 zákona okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného\nrevíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie\nje uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. Zo žaloby vyplýva, že okresný úrad zmluvu nezaevidoval\nz dôvodu, že je na užívanie poľovného revíru Grúň už zaevidovaná iná zmluva, z čoho ministerstvo\nusudzuje, že okresný úrad doterajšiu zmluvu nepovažuje za zaniknutú, a preto ju z evidencie nevyradil.\nV predmetnej veci je kľúčové posúdenie zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru Grúň, uzatvorenej\n\n02.07.2013. Bez vyradenia tejto zmluvy z evidencie okresný úrad nemôže zaevidovať novú zmluvu. Z\npredloženej notárskej zápisnice vyplýva, že zhromaždenie prijalo uznesenie č. 6, ktorým rozhodlo, že\nužívanie poľovného revíru Grúň postúpi Poľovníckemu združeniu Grúň Rajec, so sídlom 015 01 Malá\nČierna 81, IČO 31922058. Subjekt s identickými identifikačnými údajmi je uvedený aj v predloženej\nzmluve o užívaní poľovného revíru ako užívateľ poľovného revíru (zo zmluvy predloženej ministerstvu\nnie je zrejmé, kto za tento subjekt koná a nie je podpísaná štatutárnym zástupcom tohto subjektu).\nV centrálnom registri poľovníckych organizácií, ktorý podľa § 34 ods. 1 zákona vedie ministrovo, je\nzapísaný subjekt Poľovnícke združenie Grúň, so sídlom Partizánska 1006/78, 015 01 Rajec, IČO\n31922058. Ako štatutárny zástupca je zapísaný Š. B., adresa L. XXXX/XX, XXX XX G.. Združenie\nje organizačnou zložkou poľovníckej organizácie Slovenský poľovnícky zväz. Pri overovaní zistenej\nnezrovnalosti v registri organizácií, zverejnenom na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej\nrepubliky, ministerstvo zistilo, že IČO 31922058 bol pridelené subjektu s názvom Poľovnícke združenie\nGrúň, so sídlom Kňažia, 026 01 Dolný Kubín, ktoré zaniklo dňa 22.09.2009. Na základe uvedených\nzistení ministerstvo konštatuje, že právna existencia subjektu, ktorý v predloženej zmluvy vystupuje ako\nužívateľ poľovného revíru, je prinajmenšom sporná, a teda sporné je i to, či je tento subjekt osobou podľa\n§ 13 ods. 1 zákona, ktorej možno postúpiť užívanie poľovného revíru. O tom, či je možné zaevidovať\nzmluvu o užívaní poľovného revíru, je podľa zákona kompetentný rozhodnúť príslušný okresný úrad.\nMinisterstvo má za to, že toto rozhodnutie nemôže zaňho vykonať súd a ani mu nemôže nariadiť zmluvu\nzaevidovať. Pokiaľ nedôjde k vyradeniu predchádzajúcej zmluvy z evidencie, novú zmluvu o užívaní\npoľovného revíru nie je v zmysle § 16 ods. 2 zákona možné zaevidovať. Ak okresný úrad dôjde k záveru,\nže užívateľ poľovného revíru, s ktorým je zmluva uzatvorená, nie je subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona,\nzmluvu podľa § 16 ods. 2 zákona zaevidovať nemôže.\n9. Právny zástupca žalobcov na súdnom pojednávaní konanom dňa 15. apríla 2019 zotrval v celom\nrozsahu na podanej žalobe, rovnako tak poverený zamestnanec žalovaného na vyjadrení žalovaného\nako aj podanej duplike, poukázal na § 2 ods. 1, §3 ods. 1 písm. e/, § 252 ods. 1, § 261 SSP a konštatoval:\n10. V konaní o žalobe proti inému zásahu je potrebné, aby predmet prieskumu bol dostatočne a\nnezameniteľne identifikovaný. Žalobca musí v žalobe označiť alebo opísať iný zásah orgánu verejnej\nsprávy, vo vzťahu ku ktorému sa domáha ochrany na správnom súde. Najmä pri iných zásahoch\nmajúcich povahu faktického postupu podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP v časti pred bodkočiarkou by mal\nžalobca vymedziť iný zásah nezameniteľným spôsobom tak, aby jeho opis obsahoval pokiaľ možno\nčas, miesto, priebeh a následky daného zásahu. Je potrebné, aby žalobca uviedol skutkové a právne\ndôvody, z ktorých má vyplývať, prečo sa domnieva, že žalovaný iný zásah orgánu verejnej správy\nje nezákonný. Podľa žalobcov iný zásah žalovaného, pred ktorým sa domáhajú ochrany, spočíva v\nnezákonnom nezaevidovaní zmluvy. Žalobcovia sú toho názoru, že boli splnené všetky procesnoprávne\npodmienky na podanie žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP, keďže boli ukrátení na svojich právach/právom\nchránených záujmoch, a to iným zásahom žalovaného ako orgánu verejnej správy, pričom tento zásah\nbol priamo zameraný/vykonaný proti nim a zároveň boli priamo dotknutí jeho následkami - konkrétne sa\njedná o ukrátenie práv rozhodovať o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri v zmysle relevantných\nustanovení zákona o poľovníctve. Žalobcovia sa podľa ich tvrdenia dozvedeli o existencii iného zásahu\norgánu verejnej správy dňom doručenia listu žalovaného zo dňa 09.02.2017, teda dňa 13.02.2017. V\ntomto liste im žalovaný oznámil, že: 1. V zmysle platnej právnej úpravy nemožno zaevidovať zmluvu, ak\nje zaevidovaná iná zmluva. 2. Nie je zaevidovaná.\n11. Iný zásah vymedzuje SSP v ust. § 3 ods. 1 písm. e/, podľa ktorého iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo\ndotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa\nosobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Iný zásah orgánu verejnej správy je vo všeobecnosti\ndefinovaný prostredníctvom obsahu a právnych účinkov. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej\nsprávy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia\nalebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom\nžiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia\noprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Musí ísť však o oprávnenie týkajúce sa zákonom\nustanovenej pôsobnosti orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Aj pri inom zásahu orgánu\nverejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom\n\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Posudzovanie existencie tohto\npriameho dotyku u takejto osoby, ktorá je logicky v pozícii žalobcu, bude pritom prísne individuálne v\nzávislosti od osobitostí konkrétneho prípadu.\n12. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nevidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo\nprávnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci\nnajmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o\nevidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.\n13. Podľa § 17 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona zmluva zaniká výpoveďou z dôvodu nedodržania\npodmienok zmluvy\n1. vlastníkom poľovného pozemku postupom podľa § 5,\n2. užívateľom poľovného revíru.\n14. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona zánik zmluvy je doterajší užívateľ poľovného revíru povinný\nnahlásiť príslušnému okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa jej zániku.\n15. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku vyradí z evidencie.\n16. Pokiaľ ide o zaevidovanie predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej s Poľovníckym\nzdružením Grúň Rajec, podľa § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. okresný úrad nezaeviduje zmluvu,\nak je na užívanie poľovného revíru zaevidovaná už iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa\n§ 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. Zo žaloby ako i listu\nžalovaného zo dňa 09.02.2017 vyplýva, že okresný úrad zmluvu nezaevidoval z dôvodu, že je na\nužívanie poľovného revíru Grúň už zaevidovaná iná zmluva, z čoho je možné vyvodiť, že doterajšiu\nzmluvu zo dňa 02.07.2013 nepovažuje za zaniknutú, a preto ju z evidencie nevyradil. V posudzovanej\nveci je teda podstatné posúdenie zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru Grúň uzatvorenej dňa\n02.07.2013. Bez vyradenia tejto zmluvy z evidencie okresný úrad nemôže zaevidovať novú zmluvu.\nZ listinných dôkazov, ktoré predložili žalobcovia, ani zo spisového materiálu predloženého žalovaným\nnie je preukázané, či na základe rozhodnutia zhromaždenia bola dovtedajšiemu užívateľovi poľovného\nrevíru doručená písomná výpoveď zmluvy. Súd považuje za preukázané, že žalovanému doručili\nzhromaždením zvolení splnomocnenci listom zo dňa 23.12.2015 oznámenie o tom, že zhromaždenie\nrozhodlo o vypovedaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. Nie je však žiadnym dôkazom preukázané,\nči zhromaždením zvolení splnomocnenci platne doručili písomnú výpoveď zo zmluvy druhej zmluvnej\nstrane - t.j. dovtedajšiemu užívateľovi poľovného revíru. Ak tak urobili, zo spisového materiálu okresného\núradu, pozemkového a lesného odboru nevyplýva, či doterajší užívateľ poľovného revíru oznámil podľa\n§ 17 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. zánik zmluvy okresnému úradu. Z postupu okresného úradu vyplýva\nodôvodnený záver, že sa tak nestalo. Ďalej správny súd konštatuje, že podľa vyjadrenia Ministerstva\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 27.07.2017 právna existencia subjektu,\nktorý v predloženej zmluve z 23.12.2015 vystupuje ako užívateľ poľovného revíru Poľovnícke združenie\nGrúň Rajec, so sídlom 015 01 Malá Čierna 81, IČO 31922058, je prinajmenšom sporná, a teda\nsporné je aj to, či je tento subjekt osobou podľa § 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., ktorej možno\npostúpiť užívanie poľovného revíru. Naviac, notár v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.z. len\nosvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Grúň,\nneosvedčil však splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy v § 16 ods. 1 zákona.\nOsvedčiť priebeh zhromaždenia vlastníkov a osvedčiť, že zmluvu podpísala zákonná väčšina vlastníkov\npozemkov v poľovnom revíri sú dve rozdielne skutočnosti, ktoré nemožno považovať za totožné. Čiže\nnotár neosvedčil, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto povinnosť má\nskúmať okresný úrad ako podmienku pre jej evidenciu. Je nepochybné, že v zmysle § 14 ods. 3 písm.\nb/ zákona č. 274/2009 Z.z. účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená zaevidovaním\nzmluvy úradom. Okresný úrad je pred zaevidovaním zmluvy povinný zistiť skutočný stav veci, a teda\nskúmať, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 23.12.2015 spĺňa zákonné náležitosti, a teda či\nje platne uzavretá.\n17. Pri žalobe proti inému zásahu podľa § 252 SSP a nasl. úmyslom zákonodarcu je poskytnúť\nsúdnu ochranu (článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky) pred negatívnymi účinkami faktických\núkonov, t.j. zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom,\n\na ktorých vykonanie súčasne nie je súladné so zákonom. V uvedenom zmysle súdna judikatúra (napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžz/2/2013 z 18.02.2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n1Sžnz/5/2015 z 28.06.2016) označuje iba ten zásah za nezákonný, ktorý vykazuje znaky (v širšom\nzmysle) protiprávneho aktu orgánu verejnej moci priamo zasahujúceho do subjektívnych práv osoby\n(napr. porušenie práva na život, resp. telesnú integritu či súkromie, práva na osobnú slobodu alebo\nna ochranu vlastníctva, práva na informácie či priaznivé životné prostredie a iné) a ktorý spočíva v\npostupe orgánu verejnej správy prejavujúcom sa jeho činnosťou (úkonmi, pokynmi) tam, kde zákon\npredpokladá nečinnosť orgánu verejnej správy, resp. situáciu opačnú. Takýto zásah orgánu verejnej\nsprávy nemôže správny súd napraviť s účinkami „restitutio in integrum“ (najmä pre existenciu objektívnej\nprekážky vo forme plynutia času), môže však trvanie zásahu vylúčiť alebo ukončiť (zákazový príkaz\nadresovaný správnemu orgánu), a iba ak je to možné, tak správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav\npred zásahom. Z uvedeného dôvodu potom súdna ochrana podľa § 252 SSP smeruje k ukončeniu iného\nzásahu orgánu verejnej správy, proti ktorému sa jednotlivec nemôže brániť inými prostriedkami.\n18. Súd po podrobnom oboznámením sa so spisovým materiálom žalovaného, žalobou a jej prílohami a\npo vyjadrení sa účastníkov konania ako aj Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dospel k\nzáveru, že o takúto situáciu nejde. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou\nspojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP). Iným zásahom orgánu verejnej správy\nmôže byť len jeho aktívny postup pri výkone verejnej správy a nie opomenutie takéhoto postupu alebo\nnečinnosť pri výkone verejnej správy. Samotný právny zástupca žalobcov v žiadosti z 25.01.2017\nadresovanej žalovanému konštatoval, že: „Vzhľadom na absenciu procesnoprávnych ustanovení vo\nvzťahu ku konaniu o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. a v\nkontexte analogického využitia ustanovení § 12 ods. 3 zákona o poľovníctve (aplikačný postup analogia\nlegis) je nepochybné, že ste v predmetnej veci mali rozhodnúť neodkladne. Váš úrad však nekonal\nv súlade ani s jedným z vyššie uvedených scenárov a počas obdobia prevyšujúceho viac než jeden\nrok ostal voči Oznámeniu našich klientov pasívny.“ Vzhľadom na to, čo už bolo uvedené, správny súd\ndospel k záveru, že návrh žalobcov nespĺňa zákonné podmienky na vyhodnotenie činnosti, resp. postupu\norgánu verejnej správy ako iný zásah, a preto musel žalobu v zmysle § 261 SSP zamietnuť. Pritom však\nsprávny súd netvrdí, že oznámenie žalovaného - list zo dňa 09.02.2017 nepodlieha súdnemu prieskumu,\navšak súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy\núčastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom\nzvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho ani nesmie v konaní upozorňovať na\nnevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, resp. mu radiť iný konkrétny spôsob obrany\nsvojich práv.\n19. V súvislosti s vhodnosťou využitia žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP žalobcovia v žalobe odkázali\nna podľa ich názoru analogickú situáciu judikovanú Ústavným súdom SR v uznesení ústavného súdu\nI.ÚS 178/04, z ktorého vyplynulo, že „Postup obecného zastupiteľstva, ktoré odmietlo zaregistrovať\nsťažovateľku k trvalému pobytu v obci, nie je možné považovať za rozhodnutie, ale iba za odmietnutie\nvykonať akt majúci evidenčný charakter. Ide preto o zásah orgánu verejnej správy vo vzťahu voči\nsťažovateľke.“ Okrem toho, že v označenej veci Ústavného súdu SR išlo o skutkovo a právne odlišnú\nvec, správny súd poukazuje na novší nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 91/2016-74 zo\ndňa 17.05.2016 týkajúci sa veci, kde išlo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí - oznámení žalovaného\nDaňového úradu Bratislava o nevydaní osvedčenia o registrácii DPH. Tam Ústavný súd konštatoval, že\npokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. OSP smerujúcu\nproti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať\nrozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi. Ústavný súd výslovne\nuviedol, že osobitne v takom prípade nie je namieste konanie o návrhu proti nečinnosti správneho\norgánu, ale ani konanie o návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, keď za nezákonný\nzásah sa považuje faktické konanie orgánu verejnej správy, ktoré nie je rozhodnutím. Len na okraj\nsprávny súd poznamenáva, že v § 3 ods. 1 písm. c/ SSP je vymedzený pojem „opatrenie verejnej správy“\na dôvodová správa k SSP ako príklad takéhoto opatrenia uvádza okrem iného aj evidenciu zmluvy\nvlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru (§ 12\nods. 3, § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n20. Správny súd dodal, že zákon v § 252 SSP upravuje dva typy žalôb proti inému zásahu, a to negatórnu\n(§ 252 ods. 1 SSP) a určovaciu (§ 252 ods. 2 SSP). Zákon legálne definuje iný zásah orgánu verejnej\nsprávy v § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, pričom táto legálna definícia v podstate vymedzuje dva typy iného\n\nzásahu orgánu verejnej správy. Obe definičné vymedzenia sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy\na len pri tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verejnej správy. Pod iný zásah preto nebude možné\npodradiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy alebo postup orgánov činných v trestnom\nkonaní. Súčasne iným zásahom orgánu verejnej správy môže byť len jeho aktívny postup pri výkone\nverejnej správy a nie opomenutie takéhoto postupu alebo nečinnosť pri výkone verejnej správy.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n21. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline podali žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/ (ďalej len „žalobcovia“,\n„sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia krajského\nsúdu a vrátenia veci na ďalšie konanie správnemu súdu. Kasačnú sťažnosť podali z dôvodov § 440 ods.\n1 písm. f/ a g/ SSP.\n22. Sťažovatelia sa domnievajú, že sú s ohľadom na napadnuté uznesenie naplnené dôvody podania\nkasačnej sťažnosti podľa 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP, keďže (i) Krajský súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil sťažovateľom, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces a (ii) Krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n23. Sťažovatelia uviedli, že skutkovým základom podanej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy bol aktívny faktický postup žalovaného, ktorý spočíval v nezaevidovaní zmluvy o užívaní\npoľovného revíru Grúň medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Grúň a Poľovníckym združením\nGrúň Rajec, so sídlom Malá Čierna 81, 015 01, IČO: 319 22 058 zo dňa 23.12.2015 (predmetná zmluva\nsa ďalej označuje aj ako „zmluva“).\n24. Žalovaný nezaevidoval zmluvu napriek tomu, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre\nevidenciu zmluvy, pričom o tomto svojom faktickom postupe sťažovateľov resp. ďalšie dotknuté osoby\nneinformoval.\n25. O tom, že žalovaný odmietol vykonať akt evidencie zmluvy, tzn., že evidenciu fakticky nezrealizoval,\ninformoval žalovaný sťažovateľov až na základe ich iniciatívneho podnetu. Sťažovatelia totižto zaslali\nžalovanému Žiadosť o informáciu o stave evidencie Zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa\n23.12.2015, na ktorú žalovaný reagoval listom zo dňa 09.02.2017, v ktorom oznámil sťažovateľom dve\nskutočnosti, a to že (i) v zmysle platnej právnej úpravy nemožno zaevidovať zmluvu, ak je zaevidovaná\niná zmluva a zároveň aj informáciu o tom, že (ii) zmluva nie je zaevidovaná.\n26. Opísaný skutkový stav nie je podľa názoru sťažovateľov možné právne vyhodnotiť inak než tak, že\nzvolený postup žalovaného bol iným zásahom do práv sťažovateľov.\n27. Skutočnosť, že krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia tvrdí, že predmetný skutkový stav,\nresp. postup žalovaného nie je možné právne klasifikovať ako „iný zásad orgánu verejnej správy“, je\nzákladom nesprávneho právneho posúdenia.\n28. Uvedené tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany krajského súdu sťažovatelia\nzdôvodnili nasledovne:\n29. Nesprávna právna subsumpcia, ktorá by smerovala k záveru, že sa v danom prípade jednalo o\nnečinnosť žalovaného, ako sa to snažil (paradoxne) evokovať v konaní samotný žalovaný, keď čiastočne\ntúto argumentáciu prevzal aj krajský súd, ktorý v bode 14. napadnutého uznesenia naznačuje, že\nsťažovatelia svojou žalobou napádali „pasivitu“ žalovaného, ktorá evokuje „nečinnosť“, resp. vylučuje\nprvok aktivity (ktorý je imanentným základom iného zásahu), takáto argumentácia je však v rozpore s\ntvrdeniami sťažovateľov, ako aj v rozpore so skutkovým stavom.\n30. Sťažovatelia poukazovali síce na pasivitu žalovaného, avšak tá súvisela výhradne s neoznámením\nspôsobu, akým sa žalovaný vysporiadal so žiadosťou sťažovateľov o evidenciu zmluvy a teda s\n(ne)informovaním o tom, aký bol výsledok evidenčného procesu. O nečinnosť vo vzťahu k procesu\nevidencie zmluvy sa v tomto prípade, podľa názoru sťažovateľov, nemohlo jednať z toho dôvodu,\n\nže žalovaný v danom prípade aktívne konal, a to takým spôsobom, že zmluvu nezaevidoval. Túto\nskutočnosť však sťažovateľom oznámil až na základe ich iniciatívnej žiadosti, a to prostredníctvom listu\nzo dňa 09.02.2017.\n31. Záver o tom, že sa nemohlo jednať o nečinnosť žalovaného je možné podporiť aj legálnou definíciou\nnečinnosti orgánu verejnej správy, ktorá je v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ SSP takým stavom, keď orgán\nverejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo stav, keď orgán\nverejnej správy protiprávne, z úradnej povinnosti, nezačal administratívne konanie. V danom prípade\nje zrejmé, že žalovaný nebol nečinný, keďže administratívne konanie začal a aj ukončil, a to faktickým\nnezaevidovaním zmluvy.\n32. S ohľadom na vyššie uvedené je následne nesprávne aj tvrdenie krajského súdu, v ktorom krajský\nsúd vymedzuje list zo dňa 09.02.2017 ako primárny predmet súdneho prieskumu (bod 14. napadnutého\nuznesenia). Sťažovatelia nesúhlasia s identifikáciou a so stotožnením tohto listu s iným zásahom orgánu\nverejnej správy.\n33. Predmetom správnej žaloby totižto nebol predmetný list zo dňa 09.02.2017, ale aktívne faktické\nkonanie žalovaného, ktorého priamym dôsledkom bolo nezaevidovanie zmluvy. Sťažovatelia teda\nnenapádali samotný list (ako formu neformálneho oznámenia).\n34. V tomto kontexte je obzvlášť nevyhnutné a potrebné podotknúť, že argumentácia aktuálnym nálezom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 91/2016-74 (bod 15. napadnutého uznesenia) je v\ndanom prípade zavádzajúca a nepresná. Krajský súd odkazom na predmetný nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pochybil, keďže základom právnej vety, ktorú krajský súd prebral a citoval, je\nproblém právnej kvalifikácie neformálneho oznámenia správneho orgánu. V predmetnom konaní sa\nvšak nejednalo o posudzovanie právnej povahy neformálneho oznámenia správneho orgánu (v podobe\nlistu zo dňa 09.02.2017), ale o posudzovanie samotného konania žalovaného, ktorého následkom bolo\nneevidovanie zmluvy.\n35. Sťažovatelia vo svojej žalobe, ako aj v ďalších svojich podaniach opakovane konštatovali, že\npredmetom ich žaloby je konanie žalovaného. Práve z tohto dôvodu sú naďalej presvedčený o tom,\nže správna analógia pri subsidiárnom využití judikatúry ústavného súdu, by sa mala v tomto prípade\nviazať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 178/04, v ktorom sa ústavný súd\nvyjadroval k postupu správneho orgánu, ktorého následkom bolo odmietnutie evidencie, tak ako tomu\nbolo aj v prípade, ktorý je predmetom tejto kasačnej sťažnosti.\n36. Sťažovatelia sú teda naďalej presvedčení o tom, že postup žalovaného, ktorý spočíval v\nnezaevidovaní zmluvy, nutné právne klasifikovať ako iný zásah orgánu verejnej správy, pričom tento\nzáver je podporený aj relevantným a správne analogicky identifikovaným právnym názorom Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (sp.zn. I.ÚS 178/04).\n37. Nesprávnym je podľa názoru sťažovateľov aj snaha krajského súdu klasifikovať konanie žalovaného\nako „opatrenie orgánu verejnej správy”. Krajský súd v tejto súvislosti znova nesprávne aplikuje analógiu,\na to tým, že poukazuje - prostredníctvom originálneho a doktrinálneho výkladu - na to, že evidencia\nzmluvy o užívaní poľovného revíru je opatrením orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti je nevyhnutné\npodotknúť, že akt evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je možné z procesného hľadiska\nstotožňovať s takým postupom správneho orgánu, ktorý vedie k nezaevidovaniu zmluvy. Pokým v\nprípade evidencie zmluvy platí, že správny orgán vydá formálny akt, ktorým sa vymedzí moment začiatku\nevidencie a konzekventne aj účinnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, tak v prípade nezaevidovania\ntakýto formálny akt absentuje a ostáva len faktické konanie správneho orgánu. Ak takéto faktické\nkonanie (postup) zasiahne do práv a právom chránených určitého subjektu (v tomto prípade do práv\nsťažovateľov), tak sú splnené všetky definičné podmienky iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle\n§ 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Klasifikácia tohto konania ako opatrenia je nemožná vzhľadom na absenciu\nkľúčového definičného prvku opatrenia, ktorým je v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ vydanie aktu orgánom\nverejnej správy.\n38. Sťažovatelia sú teda presvedčení o tom, že vzhľadom na skutkové okolnosti ich prípadu došlo zo\nstrany krajského súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a týmto nesprávnym posúdením dospel\n\nk nesprávnemu konštatovaniu, že „podaná žaloba nespĺňa zákonné podmienky na vyhodnotenie činnosti\norgánu verejnej správy ako iný zásah”\n39. Navyše sú sťažovatelia presvedčení aj o tom, že krajský súd svojim postupom porušil ich právo\nna spravodlivý proces. Na podporu tohto záveru by chceli sťažovatelia poukázať aj na právny názor\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, ktorý (nesprávne v inom kontexte) použil vo svojom aj samotný\nkrajský súd. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 91/2016-74 totižto ústavný súd\nskonštatoval, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu (...), dopúšťa sa\ntento súd odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.\n40. Sťažovatelia sa stotožňujú s tým, že zamietnutím ich žaloby na základe § 261 SSP došlo k\nznemožneniu uskutočnenia ich procesných práv, keďže boli „ukrátení“ o meritórne preskúmanie žaloby,\nčoho dôsledkom došlo aj porušeniu ich práva na spravodlivý proces.\n41. Nad rámec uvedených argumentov by chceli sťažovatelia zároveň podotknúť, že napadnuté\nuznesenie obsahuje ďalšie faktické - skutkové, ako aj právne - nezrovnalosti a tvrdenia, ktoré však\nnesúvisia s dôvodom zamietnutia žaloby a preto ich sťažovatelia spomenú len okrajovo. Jedným z\nnajzávažnejších nesprávnych tvrdení krajského súdu, ktoré súvisia s meritom veci, je konštatovanie\no tom, že nebolo „žiadnym dôkazom preukázané, či zhromaždením zvolení splnomocnenci platne\ndoručili písomnú výpoveď zo zmluvy druhej zmluvnej strane - t.j. dovtedajšiemu užívateľovi poľovného\nrevíru.” (bod 12. napadnutého rozhodnutia).\n42. Tento záver krajského súdu je však v priamom rozpore s procesom dokazovania v rámci\npredmetného súdneho konania, keďže na súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.04.2019 boli\nzo strany sťažovateľov predložené písomné dôkazy, ktoré doručenie výpovede druhej zmluvnej strane\njednoznačne preukazujú. Aj na tomto príklade je zrejmý laxný a selektívny prístup krajského súdu k\nvyhodnocovaniu a posudzovaniu predložených dôkazov.\n43. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 07.08.2019, navrhoval kasačnú sťažnosť,\nako nedôvodnú, zamietnuť.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná\nsťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (§ 442 SSP),\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods.\n1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej\nkasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP).\n45. Kasačný súd zo súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj predložený administratívny spis, zistil, že\nžalobcovia sa pred Okresným úradom v Žiline, pozemkový a lesný odbor, Žiadosťou zo dňa 23.12.2015,\ndoručenou osobne žalovanému dňa 04.01.2016, domáhali zaevidovania Zmluvy o užívaní poľovného\nrevíru Grúň, ktorú uzatvorili vlastníci Spoločného poľovného revíru Grúň a Poľovnícke združenie Grúň\nRajec, so sídlom Malá Čierna 81, IČO: 319 220 58, dňa 23.12.2015, postupom podľa § 16 zákona č.\n274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z.“).\n46. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného,\npoukazuje na obsah listu žalovaného z 09.02.2017.\n47. Žalobcovia v podanej žalobe spísanej advokátom, konštatujú doručenie listu žalovaného z\n09.02.2017 dňa 13.02.2017 (bod 8. a na to nadväzujúci bod 9. správnej žaloby), kde konštatujú, okrem\niného, že list žalovaného z 09.02.2017 nespĺňa základné kritériá rozhodnutia, neobsahuje náležité\nodôvodnenie a iné podstatné náležitosti individuálneho správneho aktu.\n48. Kasačný súd súhlasí s názorom žalobcov, že list žalovaného z 09.02.2017 z formálneho, ani\nobsahového hľadiska nenapĺňa zákonné kritériá správneho rozhodnutia, ani opatrenia orgánu verejnej\n\nsprávy. Kasačný súd však konštatuje, že medzi účastníkmi, pred správnym súdom, nebolo sporným, že\nlistom z 09.02.2017 žalovaný reagoval na žiadosť žalobcov zo dňa 23.12.2015, ktorá žalovanému bola\ndoručená dňa 04.01.2016, ktorou žalobcovia žiadali o zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru\nGrúň, uzavretej dňa 23.12.2015.\n49. Žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy upravenú v § 252 a nasl. SSP v spojení s § 3 ods. 1\npísm. e/ SSP je potrebné považovať za účinný prostriedok právnej ochrany iba v prípade, že nie je možné\nsa ochrany subjektívnych práv domáhať všeobecnou správnou žalobou, upravenou v § 177 a nasl.\nSSP, súdnym prieskumom, v ktorom sa účastník konania domáha zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy a opatrenia orgánu verejnej správy v spojení s ust. § 3 ods. 1 písm. c/ SSP. Z uvedeného vyplýva,\nže prioritu pred zásahovou žalobou má všeobecná správna žaloba. Tento postup je potrebné zachovať aj\nv prípade, že opatrenie orgánu verejnej správy nespĺňa zákonné náležitosti vyžadované pre rozhodnutie\norgánu verejnej správy, resp. opatrenie orgánu verejnej správy, tak ako to bolo v prejednávanej veci,\nkeď súhlasne s názorom žalobcov je potrebné konštatovať, že list žalovaného z 09.02.2017 nespĺňal\nnielen formálne, ale aj obsahové náležitosti opatrenia orgánu verejnej správy. Napriek uvedenému, z\nobsahu súdneho spisu bolo nesporným, že listom žalovaného z 09.02.2017 žalovaný odpovedal na\nžiadosť žalobcu, doručenú žalovanému dňa 04.01.2016, o zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného\nrevíru Grúň, uzavretej dňa 23.12.2015, čo účastníci súdneho prieskumu nespochybnili.\n50. Bez ohľadu na absenciu základných náležitostí opatrenia orgánu verejnej správy, ktorým\njednoznačne list žalovaného z 09.02.2017 pod č. OU-ZA-PLO-2017/009853-02 06/2017 je (určitosť,\nriadne odôvodnenie opatrenia a pod.) je potrebné považovať list žalovaného z 09.02.2017 za opatrenie\norgánu verejnej správy - žalovaného, ktoré podlieha súdnemu prieskumu a ktorého súdny prieskum vo\nveci žalobcov mal predchádzať podaniu zásahovej žaloby. V súlade s uvedeným je aj ustálená judikatúra,\ntýkajúca sa preskúmavania rozhodnutí o zaevidovaní (aj o nezaevidovaní) Zmluvy o užívaní poľového\nrevíru, postupom podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z.z.\n51. Kasačný súd poukazuje, že zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru (ako aj jej\nnezaevidovanie) je individuálnym správnym aktom s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe\ndochádza k zavŕšeniu postupu užívania poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných\npozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve,\nčo znamená, že sa priamo dotýka výkonu vlastníckych práv k týmto pozemkom. Skutočnosť, že\ntento správny akt - opatrenie, podlieha súdnemu prieskumu vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti\nsprávnych súdov i Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžk/11/2018 zo dňa\n28.02.2019, časť bodu 27).\n52. Kasačný súd ďalej poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 5Sžk/1/2018\nzo dňa 28.03.2018, ktorý konštatuje, že rozhodnutie orgánu verejnej správy na úseku poľovníctva, o\nzaevidovanie, resp. nezaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru, podlieha súdnemu prieskumu\nv správnom súdnictve. Potom záver krajského súdu, že neboli splnené podmienky pre konanie o\nzásahovej žalobe žalobcov v preskúmavanej veci a zdôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého\nrozhodnutia správneho súdu, je správne.\n53. Kasačný súd konštatuje, že prednosť pred zásahovou žalobou (§ 252a nasl. SSP) má všeobecná\nsprávna žaloba (prieskum rozhodnutia, opatrenia - § 177 a nasl. SSP).\n54. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) kasačný súd konštatuje, že právne\nposúdenie veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne\nzávery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného\nskutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí\norgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekážku ale aj ustálená\nrozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy\nSlovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekážku. S prihliadnutím na\nzásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) musí\nkasačný súd zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\n\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber\nustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych\npredpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery.\n55. Kasačný súd konštatuje, že nedošlo zo strany správneho súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci, keď krajský súd považoval podanú zásahovú žalobu za nedôvodnú a postupom podľa § 261 SSP\nju zamietol. S týmto právnym posúdením veci sa stotožnil aj kasačný súd v tomto rozhodnutí. Súčasne\nkasačný súd konštatuje, že rozhodnutím správneho súdu nedošlo, vo vzťahu k žalobcom, k porušeniu\nprincípu spravodlivosti, ktoré žalobcovia vzhliadli v tom, že krajský súd nepristúpil k meritórnemu\nprejednaniu veci na základe podanej zásahovej žaloby. Kasačný súd uvádza, že žalobcovia boli v konaní\nzastúpení advokátom, do sféry ich pôsobenia sa dostalo opatrenie žalovaného zo dňa 09.02.2017, ktoré\nbolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pri ustálenej a konštantnej judikatúre v tomto smere,\npreto nie je možné hodnotiť odmietnutie zásahovej žaloby rozhodnutím správneho súdu, za porušenie\nprincípu spravodlivého súdneho konania.\n56. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a\nnestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,\nže osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom\ntohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý\nsúdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená\nani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté\nv súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/04).\n57. Vzhľadom na uvedené potom je irelevantné tvrdenie žalobcov v kasačnej sťažnosti (bod 30), či bolo\nalebo nebolo preukázané, že zhromaždením zvolení splnomocnenci platne doručili písomnú výpoveď\nzo zmluvy druhej strane dovtedajšiemu užívateľovi poľovnému revíru.\n58. Vzhľadom na uvedené kasačný súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalobcov sťažovateľov, ako nedôvodnú, zamietol.\n59. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 167\nods. 1 SSP a contrario, žalobcovia - sťažovatelia nemali v kasačnom konaní úspech, nevzniká im právo\nna náhradu trov kasačného konania. Žalovaný v kasačnom konaní mal úspech, kasačný súd nezistil\nsplnenie podmienok pre priznanie náhrady trov kasačného konania žalovanému postupom podľa § 168\nv spojení s § 467 ods. 1 SSP, preto žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov\n3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Sa/20/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}