{"guid": "afc5f869-d4f3-4de5-874b-7db55206b8f5:938c6654-e719-4ded-b17d-dcf2b320947e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5017200067.1", "spisova_znacka": "1Sžk/40/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/40/2018 z 26. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 1Sžk/40/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:5017200067.1", "identifikacne_cislo": "5017200067", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/938c6654-e719-4ded-b17d-dcf2b320947e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200067.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200067.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200067.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/40/2018\n5017200067\n26. 05. 2020\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2020:5017200067.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcov (v konaní sťažovatelia): 1/ Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, IČO: 37 809\n059, s adresou 034 81 Lisková č. 807, 2/ X.. S. J., nar.: XX.XX.XXXX, s adresou bydliska I. C. Č..\nXXXX/XX, XXX XX W., 3/ K.. N. Q., nar. : XX.XX.XXXX, s adresou bydliska C. Č.. XXXX/X, XXX XX W.,\nvšetci zast.: Mgr. Martinom Štoffom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Stoličková č. 4, 947\n01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom\nAndreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, vo veci všeobecnej správnej žaloby, za účasti ďalších účastníkov\nkonania 1/ Mondi SCP a. s., IČO: 31 637 051, s adresou Tatranská cesta č. 3, 034 17 Ružomberok, zast.:\nJUDr. Michalom Matulníkom, s.r.o., IČO: 36 857 726, advokátskou spoločnosťou, so sídlom Kýčerského\nč. 5, 811 05 Bratislava, 2/ Občianske združenie Zdravý domov, s adresou Príjazdová č. 6, 034 05\nRužomberok, 3/ Občianske združenie Radičina, s adresou Príjazdová č. 6, 034 05 Ružomberok, 4/\nVýbor MsČ Hrboltová, s adresou Potočná ulica č. 112, 034 05 Ružomberok, 5/ X.. E. K., s adresou Z.\nB. Č.. XXXX/XX, XXX XX N. - K. a 6/ N.. W.. K. J., P.., s adresou Š. Č.. XXX/X, XXX XX A. Q., vo veci\nvšeobecnej správnej žaloby, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.\nnovembra 2017 č.k. 31S/25/2017-304 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa\n25. júla 2018 č.k. 31S/25/2017-421, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. novembra 2017 č.k.\n31S/25/2017-304 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. júla 2018 č.k.\n31S/25/2017-421 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/346246/2013 z 02.08.2013 r\nu š í a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému p r i z n á v a .\nĎalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet kasačnej sťažnosti\n1. Konanie o kasačnej sťažnosti z 26.01.2018 (č.l. 342) žalobcov 1/ až 3/ sa týka prieskumu rozsudku\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 22. novembra 2017 č.k. 31S/25/2017-304 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok\"), ktorým správny súd žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2016/025033/\nKod zo 14.12.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie\" - č.l. 42) vydanému v správnom konaní\nzamietol.\n\n2. Kasačná sťažnosť sa opiera o nasledovný dôvod:\n- § 440 ods. 1 písm. g) v spojení s odsekom 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S.s.p.\", resp. „Správny súdny poriadok\"), t.j. správny súd nesprávne právne posúdil § 37 ods. 2 a\n§ 8 ods. 1 a 3 ako aj § 11 ods. 5 a § 13 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon\") v spojení s § 3\nods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok\") a s tým súvisiaci čl. 6 ods. 1 písm. f) a odsek 5 záväznej časti územného plánu\nmesta Ružomberok (ďalej tiež „územný plán\") obsiahnutej vo Všeobecne záväznom nariadení mesta\nRužomberok č. 3/2012 (ďalej len „VZN č. 3/2012\") a nezohľadnil dostatočne ani § 2 písm. e) zákona\nč. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zák. č. 24/2006 Z.z.\") ani úniové princípy prevencie a predbežnej opatrnosti v zmysle čl. 191\nZmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ\").\nPodľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona v znení relevantnom pre preskúmavanú vec stavebný úrad v\núzemnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb\npožadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa\nodseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým\npožiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s\nobmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne\npodmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky\nochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,\nlesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.\nPodľa § 37 ods. 1 veta prvá Stavebného zákona v citovanom znení podkladom pre vydanie územného\nrozhodnutia sú územné plány obcí a zón.\nPodľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona v citovanom znení platí, že ak stavebný úrad po posúdení návrhu\npodľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa\nodseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami\nalebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.\nPodľa § 8 ods. 1 Stavebného zákona v citovanom znení územnoplánovacia dokumentácia komplexne\nrieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce\núzemný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového\nusporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň\nceloštátny, regionálny, pre obce a časti obce.\nPodľa § 8 ods. 3 Stavebného zákona v citovanom znení územnoplánovacia dokumentácia je základným\nnástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí.\nOdvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy\ntýkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými\nčasťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13).\nPodľa § 11 ods. 5 Stavebného zákona v citovanom znení územný plán obce ustanovuje najmä\na) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti\nna okolité územie,\nb) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,\nc) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby\nkrajiny vrátane plôch zelene,\nd) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a\nvýznamných krajinných prvkov,\ne) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len\n\"zastavané územie\") a ostatným územím obce,\nf) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,\ng) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.\nPodľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona v citovanom znení v záväznej časti územnoplánovacej\ndokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy\n\nb) v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia,\nusporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre\nverejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania\nprírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému\nekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, [.]...\nPodľa § 2 písm. a) zák. č. 24/2006 Z.z. v citovanom znení účelom zákona je najmä\na) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii\nenvironmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na\npodporu trvalo udržateľného rozvoja, [.]...\nPodľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku v citovanom znení rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných\nalebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa čl. 191 ods. 2 ZFEÚ v citovanom znení politika životného prostredia Únie sa zameriava na vysokú\núroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie. Vychádza zo\nzásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri\nzdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ.\nPodľa čl. 2 ods. 1 VZN č. 3/2012 (text prevzatý z napadnutého rozsudku), záväzné časti územného plánu\nobce (mesta) obsahujú regulatívy územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového\nusporiadania a funkčného využívania územia obce vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich\nzáväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania\nstavieb.\nPodľa čl. 2 ods. 2 VZN č. 3/2012 (text prevzatý z napadnutého rozsudku) zásady - určujú základnú\nkoncepciu funkčného využitia a priestorového usporiadania a vymedzeného riešeného územia obce.\nPodľa čl. 2 ods. 3 VZN č. 3/2012 (text prevzatý z napadnutého rozsudku) regulatívy - sú záväzné pravidlá\nvyjadrené slovne, číselne alebo graficky, ktoré regulujú funkčné využitie a priestorové usporiadanie\núzemia.\nPodľa čl. 6 ods. 1 písm. f) VZN č. 3/2012 (text prevzatý z napadnutého rozsudku) označené ako zásady a\nregulatívy starostlivosti o životné prostredie bod 1 písm. f) realizovať technologické opatrenia na zníženie\nemisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia na území mesta.\nPodľa čl. 6 ods. 5 VZN č. 3/2012 (text prevzatý z napadnutého rozsudku) označený ako ochrana\npred účinkami zápachu, na území mesta neuvažovať o lokalizácií prevádzok produkujúcich obťažujúci\nzápach, pri povoľovaní investičných zámerov, dôsledne uplatňovať environmentálne hodnotenie a platnú\nlegislatívu.\nII.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n3. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán konajúci v zmysle § 4 písm. b) zákona\nč. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene\na doplnení zákona č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších\npredpisov potvrdil v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku územné rozhodnutie mesta Ružomberok\nako vecne príslušného stavebného úradu (ďalej len „stavebný úrad\") č. OSTŽ-7472/5656/2016-TA1-1ŠO z 24.04.2016 v spojení s jeho opravou č. OSTŽ-8868/5656/2016-TAl-l-ŠO zo 16.05.2016 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie\" - č.l. 16).\nA)\n4. Prvostupňovým rozhodnutím bolo na základe § 117 v spojení s § 39 a § 39a Stavebného zákona a\npo posúdení návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle § 35, § 37 a § 38 rozhodnuté\no umiestnení stavby „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok\" (ďalej tiež „povoľovaná činnosť\") na\ntam uvedených parcelách.\n\nPodľa § 35 ods. 1 Stavebného zákona v citovanom znení územné konanie sa začína na písomný\nnávrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží\ndokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou\nosobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie\nzoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú\nnavrhovateľovi známi.\nPodľa § 39 ods. 1 veta prvá Stavebného zákona v citovanom znení v územnom rozhodnutí vymedzí\nstavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti\nv území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia\njednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane\narchitektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania.\nPodľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona v citovanom znení v podmienkach na umiestnenie stavby sa\nurčia požiadavky\na) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,\nb) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým\nživotným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc\npozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou\nschopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné\nkomunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane\npožiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,\nc) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,\nd) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.\n5. V úvode prvostupňového rozhodnutia je uvedené:\n„Účelom navrhovanej zmeny činnosti je zvýšenie produkcie vzduchosuchej bielenej buničiny zo\nsúčasného povoleného maxima 1.620 ADt/deň na úroveň 1.996 ADt/deň. \"\nĎalej s odkazom na doteraz vykonané 2 zásadné rekonštrukcie svojej výrobnej technológie\nspoločnosťou Mondi SCP, a.s. Ružomberok (ďalej tiež „spoločnosť Mondi SCP\") ako navrhovateľa,\nstavebný úrad konštatoval, že:\n„.. súčasná technologická zostava je za predpokladu modifikácií, rekonštrukcií a posilnení niektorých\ntechnologických uzlov schopná produkovať väčšie množstvo buničiny aj s ohľadom na zachovanie\nvysokej úrovne ochrany životného prostredia.\"\n6. K hodnoteniu vplyvu povoľovanej činnosti na životné prostredie sa stavebný úrad vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia vyjadril prostredníctvom bodu V. Požiadavky vyplývajúce zo stanoviska\no hodnotení vplyvu stavby na životné prostredie, ďalej bodu VI. Námietky a pripomienky zo strany\núčastníkov konania vznesené najneskôr na územnom konaní (išlo o ústne pojednávanie dňa 15.04.2016\nna prejednanie podkladov s účastníkmi konania) s tým záverom, že vzneseným námietkam a\npripomienkam dotknutých účastníkov konania nevyhovuje (str. 25 prvostupňového rozhodnutia).\n7. Svoj nevyhovujúci výrok najmä k rozporu so záväznou časťou územného plánu stavebný úrad\nodôvodnil tým, že pri posudzovaní súladu sa oprel aj o odborné vyjadrenia a stanoviská Mesta\nRužomberok, útvaru hlavného architekta, nakoľko funkčné využitie povoľovanej činnosti (navrhovanej\nstavby) podľa preloženej projektovej dokumentácie je v súlade so záväznými regulatívmi územného\nplánu (tiež „ÚP\") pre funkčné plochy v území. Takisto z odborného posudku, ktorého autorom je W.. I.\nO., P.. (ďalej len „odborný posudok\") pre stavebný úrad vyplýva, že posudzovaná činnosť je v plnom\nsúlade s ÚPN mesta Ružomberok.\n8. V súvislosti s touto námietkou stavebný úrad upozornil, že v územnom konaní nie je priamo dotknutý\nniektorý z veľkých zdrojov znečistenia, pričom ide o existujúcu prevádzku (str. 25 prvostupňového\nrozhodnutia). Spoločnosť Mondi SCP podľa stavebného úradu uplatňuje najlepšie dostupné technológie\nv súlade s legislatívou Európskej únie.\n9. Vo vzťahu k ďalším námietkam stavebný úrad uviedol:\n1) námietka k zvýšeniu emisií\n\na) na str. 35 záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len\n„stanovisko EIA\" - č.l. 89) sa odporúča realizácia povoľovanej činnosti,\nb) otázka vplyvu povoľovanej činnosti na ovzdušie bola pozitívne hodnotená v odbornom posudku s\npripomienkami na jeho str. 60,\n2) námietka k demografickým údajom o zdravotnom stave skupín obyvateľov\na) na str. 35 stanoviska EIA sa odporúča realizácia povoľovanej činnosti,\nb) otázka zdravotného stavu obyvateľstva bola podrobne hodnotená v odbornom posudku s\npripomienkami na jeho str. 54 a nasl., ktoré boli stavebným úradom citované na str. 26 a 27\nprvostupňového rozhodnutia,\n3) námietka k štúdii o znečisťujúcich chemických látkach z roku 1992\na) toto bolo hodnotené v stanovisku EIA,\nb) otázka štúdie z roku 1992 bola hodnotená v odbornom posudku s pripomienkami na jeho str. 57,\n4) námietka k uvedeniu nového regeneračného kotla RK3 do prevádzky\na) povoľovaná činnosť v sebe nezahŕňa prevádzku uvedeného kotla,\n5) námietka k premietnutiu 8 požiadaviek k Spoločnej čistiarni odpadových vôd (SČOV) Hrboltová\na) potreba opatrení na SČOV Hrboltová je premietnutá do stanoviska EIA tak, že sa zvýšenie kapacity\nvýroby buničiny podmieňuje efektívnou modernizáciu SČOV Hrboltová, ako aj\n6) námietka k rozvoju cestovného ruchu mesta Ružomberok\na) otázka cestovného ruchu bola hodnotená v odbornom posudku s pripomienkami na jeho str. 61.\n10. Zvyšné námietky žalobcov 1/ až 3/ (zápach SČOV Hrboltová, stanovisko mesta Ružomberok alebo\nzáväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Liptovskom Mikuláši či SO 40.1\nDúchareň) vyhodnotil stavebný úrad ako opakujúce sa alebo že nie sú vecné a neobsahujú žiadne\nkonkrétne námietky.\nB)\n11. Žalovaný v úvode preskúmavaného rozhodnutia (str. 2 až 11 prvostupňového rozhodnutia) zhrnul\nnámietky a pripomienky, ktoré k podkladom návrhu spoločnosti Mondi SCP pri príležitosti ústneho\npojednávania dňa 15.04.2016 uplatnili žalobcovia 1/ až 3/ ako aj niektorí ďalší účastníci konania.\nNásledne k nim postupne pripojil ich odvolacie námietky ako aj argumentáciu spoločnosti Mondi SCP\n(str. 12 až 16 prvostupňového rozhodnutia).\n12. Vo zvyšnej časti sa žalovaný vyjadroval najmä k okruhu týchto námietok :\na. negatívna zmena emisií v dôsledku povoľovanej činnosti so zohľadnením nasledujúcich informačných\nzdrojov\na. štúdia Identifikácia pôvodcov znečisťovania ovzdušia v meste Ružomberok z 03.12.2015 (str. 20 až\n27 preskúmavaného rozhodnutia),\nb. oficiálne internetové stránky mesta Ružomberok ,\nc. stránka www.enviroportál.sk <http://www.enviroportál.sk> Kvalita ovzdušia,\nd. SHMÚ - aktuálne údaje o kvalite ovzdušia,\ne. Enviromagazín MČ2/2006, článok Problém sírnych zlúčením v Ružomberku a okolí a\nf. Enviro portál /informačný portál MŽP SR/ (všetko predchádzajúce na str. 27 až 40 preskúmavaného\nrozhodnutia),\nb. narušený zdravotný stav obyvateľov mesta (str. 41 až 43 preskúmavaného rozhodnutia)\nc. prevádzkovanie nového RK3 bez príslušných povolení (str. 43 až 45 preskúmavaného rozhodnutia).\n13. S prihliadnutím na vyššie uvedené štúdie, relevantné štatistické údaje a v nich vyslovené závery sa\nžalovaný na jednej strane stotožnil (str. 40 preskúmavaného rozhodnutia) s tvrdením žalobcov 1/ až 3/,\nže spoločnosť Mondi SCP sa radí medzi najväčšie priemyselné podniky a stacionárne roje znečistenia\nv meste a okrese Ružomberok a aj v rámci Slovenskej republiky, ktorý sa svojou prevádzkou podieľa\nna znečisťovaní ovzdušia imisiami tuhých znečisťujúcich látok (ďalej tiež „TZL\"), t.j. tuhé emisie - PM10,\nPM2,5, oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOx) a oxid uhoľnatý (CO). Na druhej strane podľa žalovaného\nnie je však ich jediným producentom, nakoľko až 76%-ný podiel na počte PM10, PM2,5 majú lokálne\nkúreniská, najmä kúrenie v domácnostiach.\nIII.\nKonanie na správnom súde\n\n14. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podali žalobcovia 1/ až 3/ postupom podľa Správneho súdneho\nporiadku prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Žiline žalobu z 19.02.2017.\n15. Podaním z 05.05.2017 (č.l. 124) žalobcovia 1/ až 3/ Krajskému súdu v Žiline oznámili, kto je ďalšími\núčastníkmi podľa § 32 ods. 3 S.s.p. a tiež, kto je osobami zúčastnenými na konaní podľa § 41 ods. 1\nS.s.p.\n16. Úlohou Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia a postup daňových orgánov podľa § 177 ods. 1 S.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), ktorými je správny súd v preskúmavanej veci viazaný (§ 134 ods.\n1 S.s.p.), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 S.s.p. Po vykonaní pojednávania dospel k záveru (najmä\nbod č. 16 napadnutého rozsudku ), že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na takto zistený\nskutkový stav veci boli potom správne aplikované ustanovenia Stavebného zákona. Preto postupom\npodľa § 190 S.s.p. prostredníctvom napadnutého rozsudku vyslovil, že žalobu zamieta z nasledujúcich\ndôvodov.\nPodľa § 190 S.s.p. v citovanom znení platí, že ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo\nopatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n17. S poukazom na niektoré ustanovenia Správneho súdneho poriadku, Stavebného zákona,\nVZN č. 3/2012, vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z.z. o\núzemnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, zák. č. 24/2006 Z.z., Dohovoru\no prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti\nv záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor\") a po podrobnej rekapitulácii\nskutkového stavu zachyteného v administratívnom spise, žalobných dôvodov a argumentácie\nžalovaného sa správny súd vyjadril (od č. 91, t.j. str. 41 napadnutého rozsudku) k jednotlivým žalobným\nnámietkam (bodom).\n18. Vo vzťahu k námietke o nesúlade preskúmavaného rozhodnutia s územným plánom sa správny súd\nstotožnil s názorom správnych orgánov, že nie sú relevantné pre preskúmavanú vec, nakoľko sa nejedná\no novú prevádzku (č. 92 napadnutého rozsudku). Ďalej k tomu uviedol obdobnú argumentáciu, ako\nbola prezentovaná v dokumente z 31.05.2017 označeným ako Výklad záväzných regulatívov územného\nplánu mesta Ružomberok (ďalej len „výkladový dokument\").\n19. V bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku najmä uviedol:\n„V konaní aj podľa názoru súdu bolo preukázané, že návrh a územné konanie sa týka výlučne\nexistujúcich prevádzok ďalšieho účastníka konania v rade 1/ a z pohľadu kategorizácie emisného\nzdroja, keďže nedôjde k zmene princípu celej technológie, ani k obnove celého zariadenia, zostanú\ntechnologické zariadenia jestvujúcimi zariadeniami a nejedná sa ani podľa názoru súdu o tzv. lokalizáciu\nnových prevádzok. Aj keď je zrejmé z článku 6 ods. 1 písm. f) VZN č. 3/2012, ktoré je označené\nako zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie pod bodom 1. Ochrana ovzdušia, pod\npísm. f) realizovať technologické opatrenie na zníženie imisií na významných zdrojoch znečistenia\novzdušia na území mesta a tiež podľa článku 6 bodu 5 VZN., ktoré je označené ako Ochrana\npred účinkami zápachu pod písm. a) je uvedené, že na území mesta neuvažovať o lokalizácií\nprevádzok produkujúcich obťažujúci zápach pri povoľovaní investičných zámerov, dôsledne uplatňovať\nenvironmentálne hodnotenie a platnú legislatívu. Aj podľa názoru súdu ustanovenie článku 6 ods.\n5 pís. a) územného plánu mesta Ružomberok sa vzťahuje a je tento potrebné vykladať tak, že sa\nvzťahuje na lokalizáciu nových prevádzok. Je zrejmé, že v danom prípade nejde o lokalizáciu novej\nprevádzky vzhľadom na existujúcu prevádzku ďalšieho účastníka konania v rade 1/. Podľa názoru\nsúdu z predmetného regulatívu vyplýva snaha zabrániť umiestňovaniu ďalších prevádzok produkujúcich\nobťažujúci zápach na území mesta Ružomberok. Regulatív predstavuje opatrenie v území a nie\npodmienku využitia územia a umiestňovania stavieb v zmysle § 12 ods. 6 vyhlášky č. 55/2001 vyhlášky\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky o územno-plánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácie, čo podľa názoru súdu v prípade uvedeného regulatívu neustanovuje [ALE\nprávo EÚ ustanovuje, to sa čudujete] povinnosť vykonávať definované opatrenie pri každej jednotlivej\nrekonštrukcii, prestavbe, zmene technológie atď.. Cieľom regulatívu je vytvoriť predpoklad pre postupné\n[NIE je pravda, okamžitá náprava]znižovanie emisií na existujúcich významných zdrojoch [tak tu dokonca\nsprávny súd uznal spoločnosť za tieto zdroje veľké] znečistenia ovzdušia realizáciou zostupných,\n\nprimeraných opatrení v rámcovom období výhľadu platnosti územného plánu. pričom ani podľa názoru\nsúdu regulatív nie je možné vykladať ako absolútny zákaz, pričom ide o koncepčnú a všeobecnú\npovinnosť v priebehu dlhodobého časového horizontu.\"\n20. Čo sa týka námietky hodnotiacej dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, tu správny\nsúd poukázal (č. 94 napadnutého rozsudku) na ust. § 135 ods. 2 S.s.p., z ktorého si osvojil záver, že\nnie je možné na žalobcami namietaný pracovný dokument útvarov komisie - preskúmanie vykonávania\nenvironmentálnych právnych predpisov EÚ, správa o krajine - Slovensko zo dňa 03.02.2017, prihliadať.\nSamotné argumenty žalobcov vo vzťahu k ochrane životného prostredia správny súd vyhodnotil ako\nveľmi všeobecné tvrdenia, pričom odkázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp.zn. 1 As/28/2004 -41.\n21. V uvedenej súvislosti správny súd poukázal na stanovisko EIA (č. 97 napadnutého rozsudku),\nktoré pozitívne vyhodnotilo povoľovanú činnosť. Z jeho jednotlivých častí správnemu súdu vyplynulo, že\ncelkové vplyvy povoľovanej činnosti na životné prostredie boli vyhodnotené na základe prehodnotenia\nvšetkých predložených podkladových materiálov, doplňujúcich informácií a stanovísk zainteresovaných\nstrán. Za hlavné emisie stanovisko EIA označilo emisie TZL/PM10, TRS, emisie hluku a emisie z dopravy\na vyhodnotilo ich vplyv na zdravie obyvateľstva. Následne správny súd citoval text stanoviska EIA z jeho\nčasti VI. označenej ako Závery pod bodmi 1. a 2. a ďalej zosumarizoval text uvedený pod bodmi č. 3 až 6.\n22. Ďalej správny súd (č. 98 až 100 napadnutého rozsudku) zaujal stanovisko k argumentom žalobcov 1/\naž 3/ k vyhodnoteniu vplyvu na verejné zdravie, k rozptylovej štúdii imisno-prenosového posudzovania\nvplyvu stavby, že nemohli žiadať súdne preskúmanie záverečného stanoviska počas procesu EIA (pred\núčinnosťou novely zák. č. č. ..../ ..... zákonom č. 314/2014 Z.z.), čo má podľa správneho súdu podporu\nv ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (najmä rozhodnutie sp.zn. 8Sžp/15/2011).\n23. V tejto súvislosti (č. 104 napadnutého rozsudku) si preto správny súd vyžiadal od Ministerstva\nživotného prostredia Slovenskej republiky administratívny spis. Po oboznámení sa s jeho obsahom\nsprávny súd vyslovil záver, že postup hodnotenia vplyvov na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006\nZ.z. v znení účinnom do 31.12.2014 bol súladný so zákonom, nakoľko rozsah hodnotenia povoľovanej\nčinnosti bol vydaný dňa 29.12.2014.\n24. Následne správny súd zdôraznil, že tak stavebný úrad ako aj žalovaný nevychádzali len zo\nstanoviska EIA, ale podľa názoru správneho súdu dostatočným spôsobom vyhodnocovali aj jednotlivé\nnámietky žalobcov vychádzajúc z množstva odborných posudkov (napríklad posudok W.. I. O., X.. D..\nP. a K.. S.. J.), stanovísk orgánov štátnej správy (napríklad stanovisko Regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva v Liptovskom Mikuláši) a ďalšie dôkazné prostriedky.\n25. Aj podľa názoru správneho súdu (č. 105 a 106 napadnutého rozsudku) v tomto smere ide o výsostne\nodborné posudzovanie, ktoré patrí do rúk zvereným subjektom, t.j. jednak odborným posudzovateľom,\nktorí vykonávali posúdenie v rámci procesu EIA, ale aj orgánom štátnej správy, ako je napríklad Úrad\nverejného zdravotníctva, ktorých výsledky a stanoviská boli použité v rámci konania. Tiež správny súd\nvyzdvihol, že nemôže hodnotiť posudzované veci z hľadiska odborného, ale z hľadiska toho, či tieto\npredložené podklady k rozhodnutiu resp. z nich vyplývajúce závery korešpondujú s tým, ako rozhodol\nstavebný úrad a aj žalovaný.\n26. Záverom správny súd pripustil, že v preskúmavanej veci ide o citlivú otázku a o umožnenie dosiahnuť\nriadnu rovnováhy medzi právom na ochranu životného prostredia a rozvojom priemyselnej výroby.\n27. V ďalšom konaní na základe podnetu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd opravným\nuznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. júla 2018 č.k. 31S/25/2017-421 opravil identifikačné údaje\nu spoločnosti Mondi SCP ako ďalšieho účastníka konania.\n\nIV.\nObsah kasačnej sťažnosti / vyjadrenia\nA)\n\n28. Ako je uvedené v záhlaví proti napadnutému rozsudku sťažovatelia povinne zastúpení advokátom\nv zákonnej lehote podali kasačnú sťažnosť, v ktorej mali postupom podľa § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.,\nvrátane nutnosti zohľadniť hore uvedenú povinnosť podľa odseku 2, uviesť sťažnostné body, ktoré sú\npodľa nich nasledujúce:\nk § 440 ods. 1 písm. g): správny súd\n- nesprávne s odkazom na názor, že nejde o novú prevádzku (body č. 91 až 93 odôvodnenia), so stotožnil\ns názorom správnych orgánov, že zásady a regulatívy vyjadrené v územnom pláne pre oblasť životného\nprostredia nie sú relevantné pre daný konkrétny prípad,\no sťažovatelia namietajú výklad čl. 6 ods. 1 písm. f) a odseku 5 územného plánu,\n§ spoločnosť Mondi SCP patrí k najvýznamnejším veľkým zdrojom znečistenia ovzdušia na Slovensku,\n§ povoľovaná prevádzka nielen môže byť zdrojom zápachu a niektoré emisie dokonca zvýši (záverečné\nstanovisko),\no sťažovatelia namietajú formalistické vyhodnotenie súladu novej prevádzky s územným planom,\n§ obsahom regulatívu je snaha zabrániť zvyšovaniu obťažujúceho zápachu bez ohľadu na novosť\nprevádzky,\n§ prečo bola povoľovaná prevádzka vyhodnotená ako nie veľký zdroj znečisťovania (?),\n§ výroba celulózy (vzduchosuchá bielená buničina - č. 4.18 vyhl. č. 10/2012 Z.z.) je veľkým zdrojom\nznečisťovania,\no sťažovatelia namietajú výklad § 37 ods. 2 stavebného zákona v spojení s § 3 ods. 5 Správneho\nporiadku a najmä výkladový dokument,\n§ ktorý je vlastne spochybnením vlastného územného plánu a jeho záväznosti a záväzných regulatívov,\n§ interpretácia ods. 5 je absurdná, lebo potom čokoľvek sa realizuje v priemyselnom areáli spoločnosti\nMondi SCP, to môže prekračovať a ignorovať záväzné regulatívy,\n· toto je v rozpore s § 11 ods. 5 a § 13 Stavebného poriadku\n§ predchádzajúce stanovisko mesta Ružomberok z 27.11.2014 upozornilo na regulatív realizovať\ntechnologické opatrenia na zníženie emisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia na území\nmesta,\no sťažovatelia s poukazom na § 2 písm. a) zák. č. 24/2006 Z.z. namietajú výklad § 8 ods. 1 a 3\nStavebného zákona,\n§ príslušné orgány (v procese EIA), ale aj žalovaný a stavebný úrad účelovo interpretovali záväzné časti\núzemného plánu, tým\n§ umožnili umiestnenie stavby, ktorá tieto regulatívy opomína alebo jednoducho ignoruje.\n29. Pomimo vyššie uvedené sťažnostné body sťažovatelia pod súhrnným označením „nesprávne právne\nposúdenie\" ďalej prezentovali svoje námietky k dostatočnosti zistenia skutkového stavu žalovaným\nvo vzťahu k vplyvom povoľovanej činnosti na životné prostredie (bod III.2 kasačnej sťažnosti) a\ndostatočnosti zistenia skutkového stavu žalovaným vo vzťahu k vplyvom povoľovanej činnosti na zdravie\nobčanov (bod III.3 kasačnej sťažnosti). Súčasne k týmto námietkam sťažovatelia zdôraznili, že už\nv konaní pred správnymi orgánmi sa neúspešne domáhali zohľadnenia, aj na komunitárnej úrovni\nuznávaného, princípu prevencie a princípu predbežnej opatrnosti. V tejto súvislosti zdôraznili na článok\n191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.\n30. Záverom sťažovatelia navrhli procesný záver konania na kasačnom súde v tom duchu, aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si sťažovatelia\nuplatnili právo na náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu. Ku kasačnej sťažnosti pripojili\nmnožstvo listinných dokumentov (č.l. 354 až 363).\nB)\n31. V súdnom spise sa vyjadrenie žalovaného napriek výzve správneho súdu zo 07.03.2018 v čase\nvyhlásenia rozsudku kasačného súdu nenachádzalo, čo je aj potvrdené z predkladacej správy (č.l. 415).\nC)\n32. Z vyjadrenia spoločnosti Mondi SCP z 29.03.2018 (č.l. 384) ako ďalšieho účastníka ku kasačnej\nsťažnosti vyplýva, že kasačná sťažnosť je neprípustná (§ 439 ods. 3 písm. a/ a b/ S.s.p.), nemá náležitosti\n(§ 445 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), bola podaná oneskorene (§ 443 S.s.p.), resp. bola podá neoprávnenou\nsobou (§ 442 ods. 1 v spojení s § 449 S.s.p.) a zároveň je materiálne nedôvodná (§ 461 S.s.p.).\n\n33. Čo sa týka argumentácie o oneskorenosti podania, spoločnosť Mondi SCP uviedla, že sťažnosť bola\nsprávnemu súdu doručená dňa 30.01.2018 a v tom čase bola podpísaná osobou označenou ako advokát\nMgr. Martin Štoffa. Prílohou kasačnej sťažnosti však nebola podľa spoločnosti Mondi SCP žiadna listina\n(plná moc), z ktorej by vyplývalo, že uvedený advokát je oprávnený konať v mene sťažovateľov vo veci\nkasačnej sťažnosti. Doplnením plnomocenstva až na výzvu po uplynutí zákonnej lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti je možné kasačnú sťažnosť podľa spoločnosti Mondi SCP považovať za podanú\noneskorene, nakoľko podľa § 443 ods. 5 S.s.p. zmeškanie lehoty odpustiť nemožno.\n34. Ďalej spoločnosť Mondi SCP objasnila, že neprípustnosť kasačnej sťažnosti vychádza z absencie\nrelevantných dôvodov podporujúcich tvrdenie sťažovateľov o existencii dôvodu, t.j. nesprávne právne\nposúdenie, a naopak toto zamieňa dôvodom nedostatočného zistenia skutkového stavu, a to navyše\nneuviedol v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p., aké právne posúdenie pokladá za nesprávne a teda ani neuviedol\nčom má spočívať nesprávnosť právneho posúdenia. Ďalej spoločnosť Mondi SCP prezentovala niektoré\nčasti kasačnej sťažnosti, v ktorých sa odvoláva len na svoje skoršie tvrdenia prednesené v konaní pred\nsprávnym súdom.\nPodľa čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1,\npostupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných\nprávnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.\nRozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a\nkedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné.\n35. Rovnako spoločnosť Mondi SCP poukázala na argumenty sťažovateľa, ktoré sú síce uplatnené v\nkasačnej sťažnosti, ale neboli uplatnené v konaní pre správnym súdom. Napríklad ide o problematiku\ntuhých znečisťujúcich látok (TZL) alebo rôzne skutočnosti a údaje zverejnené Štatistickým úradom\nSlovenskej republiky. Tiež poukázal na absenciu relevantných sťažnostných bodov.\n36. Tiež sa spoločnosť Mondi SCP vyjadrila k nedôvodnosti kasačnej sťažnosti, nakoľko tvrdenia v nej\nobsiahnuté sú nepravdivé. Na podporu tohto názoru predložila osobitnú časť (č.l. 392 až č.l. ), v ktorej\nsa má systematicky vysporiadať s jednotlivými tvrdeniami sťažovateľa.\n37. Záverom spoločnosť Mondi SCP navrhla, aby kasačný súd sťažovateľmi podanú kasačnú sťažnosť\nodmietol ako neprípustnú alebo aby ju zamietol ako nedôvodnú. K právu na trovy kasačného konania\nsa nevyjadrila.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n38. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd\") konajúci ako kasačný\nsúd (§ 438 ods. 2 S.s.p.), vzhľadom na námietky spoločnosti Mondi SCP, predovšetkým postupom podľa\n§ 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce\nmožné dôvody jej odmietnutia. Následne kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) ústavne\nviazaný právom Európskej únie a relevantnou judikatúrou Súdneho dvora (viď princíp lojálnej spolupráce\nv zmysle čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únie spolu s ústavným princípom prednosti úniového práva\npodľa čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky) si osvojil záver, že preskúmavané rozhodnutie nie je\nzmysle § 462 ods. 2 S.s.p. súladné so zákonom a súčasne krajský súd žalobu zamietol, preto v súlade\ns revíznou právomocou mu zverenou zákonodarcom kasačný súd rozhodol o zmene napadnutého\nrozsudku krajského súdu tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke\nNajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\nA) K otázke splnenia podmienky povinného právneho zastúpenia\n39. Spoločnosť Mondi SCP vo vyjadrení predovšetkým poukazovala (viď nielen bod č. 32 ale aj č.\n33 tohto rozsudku) na kombináciu podania kasačnej sťažnosti neoprávnenou osobou a následným\n\npredložením plnomocenstva po uplynutí zákonnej lehoty, ktorej zmeškanie podľa spoločnosti Mondi SCP\nnie je možné odpustiť. Z titulnej strany kasačnej sťažnosti (č.l. 346) v spojení s opisom a podpisom\nkonajúcej osoby kasačnému súdu vyplýva, že bola spísaná a podaná advokátom Mgr. Martinom Štoffom\ns tvrdením, že zastupuje v tomto súdnom prieskume uvedených žalobcov 1/ až 3/.\n40. Pre kasačný súd je neprehliadnuteľné, že v súdnom spise (č.l. 13 až 15) sa nachádzajú pôvodné\nprocesné plnomocenstva, ktoré obsahujú text generálneho plnomocenstva:\n„[.]... podával odvolania, sťažnosti a iné riadne i mimoriadne opravné prostriedky a vzdával sa ich, [.]....to\nvšetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto plnomocenstvo\ndávam i v rozsahu práv a povinností podľa Správneho poriadku, Civilného sporového poriadku, Civilného\nmimosporového poriadku, Správneho súdneho poriadku, [.]....\",\na ktoré sa ku skutočnostiam preskúmavanej veci javia kasačnému súdu ako postačujúce na preukázanie\nvôle sťažovateľov byť právne zastúpení uvedeným advokátom v konaniach podľa Správneho súdneho\nporiadku.\n41. Za tejto situácie je možné označiť výzvu vyššieho súdneho úradníka (č.l. 364) na predloženie\n„osobitného plnomocenstva\" s odkazom na ust. § 449 ods. 1 S.s.p. ako procesný úkon na doplnenie\nslovného spojenia „podanie kasačnej sťažnosti\", ktoré v pôvodných plnomocenstvách správnemu súdu\nzrejme s opisom praxe Najvyššieho súdu chýbalo a navyše možno kolidovalo s dovetkom „vrátane\nprípadného dovolacieho konania\". Právny zástupca predložením požadovaných plnomocenstiev (č.l.\n368 až 370) potvrdil pôvodnú vôľu sťažovateľov 1/ až 3/ byť právne zastúpení uvedeným advokátom aj\nv prípade spísania a podania kasačnej sťažnosti.\n42. S prihliadnutím na takto zistený procesný stav preto nemohlo dôjsť k podaniu neoprávnenou osobou\na ani k neskorému podaniu kasačnej sťažnosti, ako naznačovala spoločnosť Mondi SCP. Preto aj\nsprávny súd v predkladacej správe (č.l. 415) označil kasačnú sťažnosť podanú oprávnenou osobou a\nvčas.\nB) K otázke prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa jej dôvodov\n43. Ďalej spoločnosť Mondi SCP vo svojom vyjadrení (viď bod č. 34 tohto rozsudku) poukazovala na\nnesprávnu aplikáciu dotknutých ustanovení Správneho súdneho poriadku ohľadom dostatočného, resp.\nvôbec žiadneho vymedzenia relevantných dôvodov podporujúcich tvrdenie sťažovateľov o existencii ním\nuplatneného dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. nesprávne právne posúdenie.\n44. V uvedenej súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä\nčl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v\npreskúmavanej veci sťažovateľa), t.j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges\nsunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si\npodľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti preskúmavanému\nrozhodnutiu či postupu správcu dane a následne proti napadnutému rozsudku. Preto kasačný súd nie\nje oprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.\n45. Pôvodná úprava súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov vrátanie inštitútu opravných\nprostriedkov sa od účinnosti Správneho súdneho poriadku podstatne zmenila s tým, že konanie o\nkasačnej sťažnosti má zabezpečiť tri rozdielne úlohy, a to rýchlu a efektívnu nápravu najpodstatnejších\nprocesných pochybení, objasnenie otázok zásadného právneho významu ako aj zjednocovanie\njudikatúry. Je potom na zvážení sťažovateľov vrátane zvýšeného významu úlohy kvalifikovane právneho\nkonania sťažovateľov (§ 5 ods. 5 v spojení s § 449 ods. 1 veta prvá S.s.p.), ktorú z uvedených úloh má\nnimi podaná kasačná sťažnosť v správnom súdnictve plniť.\n46. Kasačný súd predovšetkým zdôrazňuje, že zákonodarca v Piatej časti Súdneho správneho poriadku\nzaradil kasačnú sťažnosť medzi jediné dva opravné prostriedky, ktorá má v systéme opravných\nprostriedkov správno-súdneho prieskumu osobitné poslanie (kasačná sťažnosť je tretím prostriedkom\nnápravy pochybení v procesoch verejnej správy a kasačný súd je väčšinou štvrtým orgánom štátu\nkonajúcim o právach a povinnostiach jednotlivcov v tejto oblasti).\n\n47. S týmto poslaním korešponduje nielen kvalitatívna požiadavka na obsah kasačnej sťažnosti, ktorú\nna prvom mieste realizuje neodpustiteľne povinné právne zastúpenie (§ 449 S.s.p. s výnimkami tam\nuvedenými), ale aj právna úprava jej prípustnosti. Neprehliadnuteľne s tým súvisí aj právny záver (čl.\n46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky), že právo na súdnu ochranu a s tým\nspojené právo na prístup k súdu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha obmedzeniam či splneniu podmienok.\n48. Z uvedeného pre kasačný súd vyplýva, že zákonodarca označením určitých typov kasačných\nsťažností, čo do ich obsahu za neprípustné (§ 439 ods. 3 S.s.p.), implicitne vyjadril svoju vôľu, aby ich\nkasačný súd nepreskúmaval. To platí modifikovanie v prípade plurality dôvodov kasačnej sťažnosti aj\nna jej jednotlivé časti, kedy kasačný súd neprihliadne na neprípustné dôvody. Otázka posúdenia, či sú\nalebo nie sú splnené podmienky na preskúmanie časti kasačnej sťažnosti, patrí do výlučnej právomoci\nkasačného súdu.\n49. Kasačný súd má zo sťažnostného bodu III.1 preukázané, že sťažovatelia broja proti nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu správnym súdom, a to súladu povoľovanej (navrhovanej) činnosti s územným\nplánom za podpory § 37 ods. 2 Stavebného zákona ako aj § 3 ods. 5 Správneho poriadku. V tejto\nsúvislosti označili namietaný bod ako zásadný v konaní pred správnym súdom, ktorý sa k tomuto bodu\nvyjadril pod č. 91 až 93. Takto nastavený sťažnostný bod zodpovedá v preskúmavanej veci podmienkam\nvysloveným v § 440 S.s.p. a preto kasačný súd má právomoc sa s ním zaoberať.\nC) K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci - písm. g):\n50. Pri nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom sťažovatelia argumentujú nesúladom čl.\n6 VZN č. 3/2012 s obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. V tejto súvislosti kasačný súd\npoukazuje v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn.\n1Sžfk/10/2018 zo dňa 13. septembra 2019) na to, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája\nprávnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440\nods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje\nobjektívne právo v merite veci, v medziach a vo väzbe na takto zistený skutkový stav, bez možnosti opory\nv doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (a contrario písmeno h/ citovaného odseku 1).\n51. Správny súd sa s vyššie uvedenou námietkou vysporiadal najmä tým, že územný plán mesta\nRužomberok pripúšťa negatívne vplyvy na životné prostredie, a to aj nad rámec primeranosti, avšak\nso zabránením umiestňovania ďalších nových prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach. Takisto\nsprávny súd k pracovnému dokumentu predloženému pôvodne žalobcami neprihliadol, nakoľko nešlo o\nprípad uvedený v § 135 ods. 2 S.s.p. Preto kasačný súd musí svoj prieskum zamerať predovšetkým na\npreverenie správnosti týchto záverov správnym súdom.\n52. Na druhej strane však správny súd nevenoval žiadnu pozornosť tomu, že k prvej odvolacej námietke\nžalobcu 1/ (odvolanie z 24.05.2016 na č.l. 33), v ktorej k záverom vyplývajúcom z dokumentácie k\npovoľovanej činnosti žalobca 1/ poukazuje na rozpor tejto skutočnosti s čl. 6 Zásady a regulatívy\nstarostlivostí o životné prostredie, ods. 1. Ochrana ovzdušia, písm. f) VZN č. 3/2012, sa žalovaný v\npreskúmavanom rozhodnutí vôbec nevyjadril. Naopak, žalovaný sa zameral na zástupný problém, a\nto že najväčším producentom látok TZL a ďalších znečisťujúcich látok v ovzduší v meste a okrese\nRužomberok má byť výlučne len spoločnosti Mondi SCP. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na\nzávery stanoviska EIA, na štúdiu českej spoločnosti Envitech Bohemia s.r.o a iné (viď bod č. ....\ntohto rozsudku) so záverom, že popri spoločnosti Mondi SCP existuje viacero iných znečisťovateľov\novzdušia. Toto vyhodnotenie uzavrel žalovaný, že spoločnosť Mondi SCP v priebehu posledných 15\nrokov zrealizovala, nedošlo k zhoršeniu pozície mesta a okresu Ružomberok v produkcii emisií TZL.\n53. Na prvom mieste preto musí kasačný súd zdôrazniť, že z ustanovenia § 37 ods. 2 Stavebného\nzákona vyplýva pre preskúmavanú vec najmä požiadavka posúdenie predloženého návrhu z hľadiska\nstarostlivosti o životné prostredie ako aj jeho súladu s územným plánom okrem iného. V tejto súvislosti\nmusí kasačný súd rovnako ako vyššie (viď bod č. 2 tohto rozsudku) upozorniť, že tak v prvostupňovom\nrozhodnutí ako aj v preskúmavanom rozhodnutí sa nenachádza citácia dotknutých častí VZN č.\n3/2012, ktoré bolo tiež v čase rozhodovania kasačného súdu nedostupné na internetovej stránke\nmesta Ružomberok (<https://www.ruzomberok.sk/vzn-vseobecne-zavazne-nariadenia-0.html>). Tento\n\nstav absencie zaťažuje navonok obidve rozhodnutia nepreskúmateľnosťou, ktorú pre konanie o kasačnej\nsťažnosti pôvodne žalobcovia, rovnako aj sťažovatelia napravili ich citáciou. Obdobne sa dá tento text\noveriť aj z v spise založeného výkladového dokumentu.\n54. V texte čl. 6 VZN č. 3/2012 prezentovaným sťažovateľmi sa nachádzajú zásady a regulatívy\nstarostlivosti o životné prostredie (odsek 1 písm. f/) s požiadavkou realizovať technologické opatrenia\nna zníženie emisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia na území mesta. Ďalej sa tu nachádza\naj ochrana pred účinkami zápachu s tým, že na území mesta Ružomberok neuvažovať o lokalizácií\nprevádzok produkujúcich obťažujúci zápach, pri povoľovaní investičných zámerov, dôsledne uplatňoval\nenvironmentálne hodnotenie a platnú legislatívu.\n55. Správny súd tento text opomenul zobrať do úvahy, nakoľko pripustil (č. 92 napadnutého rozsudku)\nv súlade s argumentáciou žalovaného a stavebného úradu, že tieto zásady a regulatívy pre oblasť\nživotného prostredia nie sú z dôvodu, že nejde o novú prevádzku, relevantné pre preskúmavanú vec.\nĎalej správny súd pod rovnakým číslom tiež mechanicky zopakoval formuláciu správnych orgánov, že\n„že požiadavka regulatívu na technologické opatrenia na zníženie imisií na významných zdrojoch\nznečisťovania ovzdušia nepredstavuje funkčné obmedzenie využitie územia, aplikovateľné pre\nkonkrétne umiestnenie stavby, ale aj podľa názoru súdu predstavuje opatrenie v území z bližšie\nneurčeným časom vykonania.\"\n56. Kasačný súd pri preskúmaní prezentovaného textu v čl. 6 ods. 1 písm. f) a odsek 5 VZN č. 3/2012\nk tomuto záveru nedospel. Naopak, v zmysle citovaného ust. § 37 ods. 2 Stavebného zákona najmä v\nspojení s jeho odsekom 1 jednoznačne vyplýva záver, že záväzná časť územného plánu je ako celok\nzáväzná a vzťahuje sa na akýkoľvek typ územného konania, t.j. aj takého, kedy v povoľovacom procese,\nktoré sa čiastkovou zmenou technológie dotýka životného prostredia, nedôjde ani k zmene princípu\ncelej technológie ani k obnove celého zariadenia a technologické zariadenia zostanú jestvujúcimi\nzariadeniami.\n57. Kasačný súd ani nemôže súhlasiť s názorom správneho súdu, že zistené skutočnosti v územnom\nkonaní dotknutom preskúmavanou vecou nasvedčujú tomu, že požiadavka regulatívu predstavuje\nopatrenie časovo nevymedzené, lebo je v rozpore s už citovaným ustanovením § 37 ods. 2 Stavebného\nzákona. Citované ustanovenie (viď bod č. 3 tohto rozsudku) neobsahuje žiadnu dispozíciu, ktorá by\npotvrdzovala časovú viazanosť podkladov uvedených v jeho odseku 1. Na základe vyššie uvedených\nzáverov kasačného súdu neobstojí právny záver správneho súdu, že v preskúmavanej veci regulatívy\nnie sú relevantné pre preskúmavanú vec.\n58. Práve pri tomto závere je možné podľa kasačného súdu čiastočne čerpať aj zo skutkových tvrdení\nsťažovateľov obsiahnutých v dôvodoch III.2 a III. 3, hoc sú tieto nižšie po stránke prípustnosti svojho\ndôvodu vyhodnotené kasačným súdom ako neprípustné, tak ich výpovedná sila podporuje dôvod pod\noznačením III.1. Najmä je pre kasačný súd zo striktnej povinnosti zásadnej ochrany životného prostredia\npri odôvodnení prvostupňového ako aj z preskúmavaného rozhodnutia neobjasnené, prečo dotknuté\nsprávne orgány sa opomenuli vôbec zaoberať situáciou opísanou sťažovateľmi, ktorá mala nastať v roku\n2014, keď v prevádzke údajne nebol kotol RK1, t.j. tvrdený nárast emisií až o 65%.\n59. Takisto je pre kasačný súd z preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k požiadavke územného\nplánu neobjasnené skutkové tvrdenie sťažovateľov o značnom náraste úmrtnosti v meste Ružomberok,\nktoré je podľa údajov sťažovateľov mnohonásobne vyššie ako je tomu v prípade údajov o\nceloslovenskom priemere. Pokiaľ žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vychádzal zo stanoviska EIA\nako nespochybniteľného dokumentu, a tento prístup zachovala aj spoločnosť Mondi SCP v osobitnej\nčasti vyjadrenia, tak zaťažil svoje skutkové zistenia závažnou vadou.\n60. V závere kasačnej sťažnosti sťažovatelia ďalej poukazujú na princíp prevencie a princíp predbežnej\nopatrnosti v spojení s čl. 191 ZFEÚ. Pre kasačný súd rovnako ako aj pre správne súdnictvo je zásadným\nprocesným záväzkom naplniť princíp lojálnej spolupráce v zmysle čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únie\nspolu s ústavným princípom prednosti úniového práva podľa čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky\n(viď bod č. 38 tohto rozsudku). Pritom nie je ani sporné v zmysle rozsudkov Súdneho dvora, resp. jeho\npredchodcu Costa v. Enel alebo Kühne a Heitz ako aj z ust. § 472 písm. c) S.s.p., že judikatúru Súdneho\n\ndvora od okamihu jej vyhlásenia musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli\nalebo boli založené pred vynesením konkrétneho rozsudku Súdneho dvora.\nPodľa čl. 7 ods. 2 veta druhá ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev\na Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii podľa zásady lojálnej spolupráce sa Únia a členské štáty\nvzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv. Členské\nštáty prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov\nvyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie. Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a\nneprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.\n61. Preto kasačný súd musí poukázať nielen na relevantnú judikatúru Súdneho dvora v oblasti životného\nprostredia ale aj s ňou v zmysle vyššie uvedenej zásady lojálnej spolupráce koexistujúce jednotlivé\npredpisy Európskej únie týkajúce sa ochrany životného prostredia. Ide najmä o :\na) Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia\na čistejšom ovzduší v Európe,\nb) Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu,\nkadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší,\nc) Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných\nemisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica\n2001/81/ES,\nd) Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje\nrámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a\nsamostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, ako aj\ns touto problematikou súvisiace iné právne akty Európskej únie, ako je napríklad 7. environmentálny\nakčný program (Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013\no všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností\nnašej planéty\" /Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171/).\n62. Z nich nepochybne vyplýva záväzok Slovenskej republiky ako aj jej všetkých mocenských orgánov,\nže s cieľom chrániť zdravie ľudí a životné prostredie ako celok je mimoriadne dôležité bojovať proti\nemisiám znečisťujúcich látok zo zdroja a prijímať a vykonávať najúčinnejšie opatrenia na znižovanie\nemisií na miestnej a národnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva. Preto by sa malo emisiám škodlivých\nlátok znečisťujúcich ovzdušie zabraňovať, predchádzať im alebo by sa mali znižovať a mali by sa\nurčovať primerané ciele pre kvalitu okolitého ovzdušia, zohľadňujúc pritom príslušné normy, usmernenia\na programy Svetovej zdravotníckej organizácie (2. odsek preambule smernice č. 2008/50).\n63. V uvedenej súvislosti musí kasačný zdôrazniť, že najmä z prvého odseku preambule smernice č.\n2016/2284 vyplýva nasledujúci a výhľadový zámer pre členské štáty Európskej únie:\n„V posledných 20 rokoch sa v rámci Únie dosiahol významný pokrok v oblasti antropogénnych emisií\nvypúšťaných do ovzdušia a kvality ovzdušia, najmä prostredníctvom osobitnej politiky Únie vrátane\noznámenia Komisie z 21. septembra 2005 s názvom Tematická stratégia pre znečisťovanie ovzdušia\n(ďalej len „TSZO\"). K tomuto pokroku prispela smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES\n(4), pretože sa ňou stanovili stropy celkových ročných emisií členských štátov od roku 2010 ďalej, pokiaľ\nide o oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOx), nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC) a\namoniak (NH3). Výsledkom bolo zníženie emisií oxidu siričitého o 82 %, emisií oxidov dusíka o 47 %,\nemisií nemetánových prchavých organických zlúčenín o 56 % a emisií amoniaku o 28 % v Únii od roku\n1990 do roku 2010. Ako sa však uvádza v oznámení Komisie z 18. decembra 2013 s názvom Program\nČisté ovzdušie pre Európu (ďalej len „revidovaná TSZO\"), výrazné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie\na životné prostredie a riziká pre ne pretrvávajú.\"\n64. Vo svetle týchto skutočností je neudržateľný záver prezentovaný žalovaným a podporovaný názorom\nspoločnosti Mondi SCP v osobitnej časti vyjadrenia (č.l. 392), že uvedené povinnosti Slovenskej\nrepubliky v oblasti ochrany kvality ovzdušia, a najmä emisií TZL, podporujú právny názor správneho\nsúdu o tom, že regulatívy (zásady) nie sú relevantné pre daný konkrétny prípad.\nD) K zvyšným sťažnostným bodom - otázka neprípustnosti:\n\n65. Ďalej z vyššie uvedených sťažnostných bodov III.2 a III. 3 (viď bod č. 29) pre kasačný súd\nvo všeobecnosti vyplýva všeobecná argumentácia sťažovateľov, že správny súd nesprávne právne\nvyhodnotil, či zistenie skutkového stavu v správnom konaní bolo dostatočné. V uvedenej súvislosti najmä\nsťažovatelia poukazovali na načasovanie (rok 2014) a podmienky (odstavenie kotla RK1) vypracovania\nstanoviska EIA, čo malo vplyv na nesprávne vstupné údajov minimálne pri určovaní množstva emisií\npred a po zvýšení výroby. Uvedený dôvod je podľa kasačného súdu relevantný iba, ak je opísaná\nnesprávnosť aplikácie procesného práva správnym súdom zapríčinená chybným právnym názorom,\nktorý nemá oporu v použitom pravidle.\n66. Ak sťažovatelia prípustnosť kasačnej sťažnosti vymedzujú pojmom nesprávne právne posúdenie,\npotom musia uvedený dôvod v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. vymedziť tak, že uvedú právne posúdenie\nveci, ktoré pokladajú za nesprávne, a ďalej prezentovať, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n67. Z hľadiska prípustnosti kasačnej sťažnosti v zmysle citovaného ustanovenia nie je významný\nsubjektívny názor sťažovateľov tvrdiacich, že sa správny súd dopustil vady nesprávneho právneho\nposúdenia veci v zmysle uvedeného § 440 ods. 2 S.s.p. Preto k následnému posúdeniu dôvodnosti\nkasačnej sťažnosti (či sťažovateľmi napadnutý rozsudok skutočne spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení) môže kasačný súd pristúpiť len po prijatí svojho záveru o jeho prípustnosti.\n68. Za právne posúdenie veci je treba považovať činnosť správneho súdu spočívajúcu v podradení\n(subsumácii) skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie správny súd k záveru o zákonnosti\nči nezákonnosti verejnoprávneho konania a jeho výsledku na práva a povinnosti jeho účastníkov či\njednotlivcov. Správny súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (quaestio iuris). Ich riešenie vychádza z\nriešenia skutkových otázok (quaestio facti).\n69. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v správnom súdnictve spojené s obstarávaním\nskutkových poznatkov súdu v procese dokazovania, ktoré sa najmä vykonáva oboznamovaním sa s\nadministratívnym spisom (§ 124 ods. 3 S.s.p.). Pri jej riešení sa správny súd zameriava na skutkové\nokolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne) vykonali\nžalobcovi alebo žalovaný, čo (ne) bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí\nkonania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, a najmä, vzhľadom na predmet súdneho prieskumu,\nčo obsahuje určitá listina správneho spisu a iné. S istým nadhľadom je možnú uviesť, že skutkovou\notázkou (faktickou) je preverovanie pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení účastníkov konania.\n70. Otázkou relevantnou podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. však môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka - viď aj § 454 v spojení s § 441 S.s.p.) bez ohľadu na to, či ide o otázku hmotnoprávnu\nči procesnú. Vždy však ide o právnu otázku, ktorú správny súd riešil a na ktorej založil napadnutý\nrozsudok. Preto nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno argumentačne vymedziť nesprávnym\nči nedostatočným zistením skutkového stavu (bližšie rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžfk/56/2018\nzo dňa 28. apríla 2020).\n71. Potom ak sťažovateľ za tejto situácie iba vytýka správnemu súdu, že dostatočne nezohľadnil\ndôkaznú silu stanoviska EIA, ktoré má vychádzať z nesprávnych vstupných údajov s argumentačnou\npodporou v údajoch zachytených v tabuľkovej forme, bez toho, aby súčasne poukázali sťažovatelia,\nktorým procesnoprávnym ustanovením sa neriadil, tak ide všetko o sťažnostné body nevystihujúce\npodstatu § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., lebo uvedené sťažnostné body spochybňujú skutkové otázky\nvyhodnotené správnym súdom, čo bolo vyššie zdôraznené, že kasačný súd nie je oprávnený riešiť.\nPreto tento sťažnostný bod kasačný súd vyhodnotil v súlade s argumentáciou spoločnosti Mondi SCP\nako neprípustný.\n72. Obdobne argumentovali sťažovatelia aj v poslednom sťažnostnom bode, t.j vo vzťahu k\nnesprávnemu právnemu posúdeniu dostatočnosti zistenia skutkového stavu žalovaným vo vzťahu k\nvplyvom povoľovanej činnosti na zdravie občanov. Aj tu musí kasačný súd poukázať na skutkovú\npolemiku medzi sťažovateľmi a skupinou nezávislých odborníkov, kto má pravdu a kto nie. Ani taký\nsťažnostný bod nemá oporu v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.\n\n73. Potom nebol zákonný záver správneho súdu, keď postupom podľa § 190 S.s.p. zamietol žalobu ako\nnedôvodnú.\nVI.\n74. Kasačný súd vzhľadom na prvý dôvod kasačnej sťažnosti uplatnený sťažovateľmi uvádza,\nže napadnutý rozsudok nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti rozsudku\npožadované v zmysle § 139 S.s.p. Uvedený rozsudok správneho súdu nedostatočne vychádza zo\nzisteného skutkového stavu, ktorého právna subsumácia nielen pod slovenský právny poriadok ale aj\npod právo Únie a judikatúru Súdneho dvora nebola riadne správnym súdom odôvodnená. Kasačný\nsúd sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom\nrozsudku o tom, že preskúmavané rozhodnutie vykazuje znaky správnej aplikácie dotknutých ustanovení\nstavebného práva.\n75. Počas konania kasačný súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,\nresp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre\nktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok\nodkláňal.\n76. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nsťažovateľa a vyjadrenia žalobcu/žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté svojej staršej\njudikatúry (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozhodnutí sp.zn. 1Sžfk/10/2018 ako aj rozsudok\nsúdneho dvora vo veci Kühne a Heitz, pri ktorých kasačný súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa\nod nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 20 a contrario § 22 ods. 1\nS.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty ako aj svojej úlohy\nzjednocovateľa súdnej judikatúry (§ 20 S.s.p.) odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle\nzáverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania\nvydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č.\nA- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A48554/10 z 25.11.2014), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 v\nspojení s § 452 ods. 1 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n77. Bude preto úlohou dotknutého orgánu verejnej správy, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie\nuvedených právnych názorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu\nv rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely správneho konania a na jeho základe rozhodol s riadnym\nvyhodnotením aj dopadov povoľovanej činnosti na ochranu životného prostredia.\n78. Kasačný súd v preskúmavanej veci v súlade s ust. § 455 S.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo\nnezistil, že by nariadenie pojednávania by bolo potrebné.\n79. O prvej časti nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd postupom v zmysle\n§ 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. na základe princípu úspešnosti sťažovateľov, čo v konaní\no kasačnej sťažnosti sa udialo. O druhej časti nároku, t.j. o nároku ďalších účastníkov konania kasačný\nsúd rozhodol podľa § 169 v spojení s § 467 S.s.p.\nPodľa § 467 ods. 1 S.s.p. ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.\nPodľa § 169 S.s.p. v citovanom znení Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná\nverejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý\nnebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,\nktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh\npriznať právo na náhradu ďalších trov konania.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 438\nv spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/25/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}