{"guid": "99d95df3-1e07-423f-86b3-050757b2a938:24a487b1-8c06-45a6-af42-2a3f01c2211e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5016200803.1", "spisova_znacka": "2Sžk/31/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/31/2017 z 8. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. júla 2020, sp. zn. 2Sžk/31/2017, ECLI:SK:NSSR:2020:5016200803.1", "identifikacne_cislo": "5016200803", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-07-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251", "nazov": "zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139.odsek-1", "nazov": "§ 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-139"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-11", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24a487b1-8c06-45a6-af42-2a3f01c2211e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5016200803.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5016200803.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5016200803.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/31/2017\n5016200803\n08. 07. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:5016200803.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu: R.. G.\nZ., I.. XX. T. XXXX, G. Z. X. G. XXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpený Mgr. Miroslavom Hancom,\nadvokátom, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby\na bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania:\nStredoslovenská distribučná, a.s. (pôvodne Stredoslovenská energetika-Distribúcia, a.s.), so sídlom Pri\nRajčianke 2927, 010 47 Žilina, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.\nOU-ZA-OVBP2-2016/025608/KRA zo dňa 25. júla 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č.k. 31S/43/2016-88 zo dňa 26. apríla 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline\nč.k. 31S/43/2016-88 zo dňa 26. apríla 2017 z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nIII. Návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n\n1. Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č.k. 31S/43/2016-88 zo dňa 26. apríla 2017 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nč. OU-ZA-OVBP2-2016/025608/KRA zo dňa 25.07.2016, potvrdzujúceho stavebné povolenie číslo:\n88072016-3006/2016-OSP-MLA zo dňa 02.02.2016 vydané Mestom E. ako príslušným stavebným\núradom.\n2. Krajský súd preskúmaval rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom o stavebné povolenie v zmysle\nvýrokovej časti prvostupňového rozhodnutia - rozšírenie NNK pre IBV Záhumnie, kataster G., požiadal\nďalší účastník konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu Elektroenergetické montáže, a.s.\nŽilina žiadosťou zo dňa 11.3.2015. Podkladom k žiadosti bolo právoplatné územné rozhodnutie. V\nžiadosti boli v prílohe špecifikované pozemky, na ktorých sa má stavba realizovať. Dohodou o prevode\npráv a povinností stavebníka zo dňa 21.10.2014 bola preukázaná zmena stavebníka oproti územnému\nrozhodnutiu, práva pôvodného stavebníka prešli na účastníka konania Stredoslovenská energetikaDistribúcia, a.s. Žilina.\n\n3. Mesto E. ako príslušný stavebný úrad Oznámením o začatí stavebného konania pod č.\n4585/2015-38034/2015-OSP-0A zo dňa 13.08.2015, oznámilo začatie stavebného konania vo vzťahu\nk stavebným objektom - rozšírenie NNK pre IBV Záhumnie, na pozemku líniovej stavby k. ú. G., ktorá\nobsahuje - PS 01 kiosková trafostanica MKP 800, 22/0,4 kV, 1x400 kVA, SO 01 úprava VN vedenia, SO\n02 VN káblová prípojka navrhovanej trafostanice, SO 03 NN káblový rozvod z navrhovanej trafostanice.\nStavebný úrad v súlade s § 61 ods. 4 Stavebného zákona oznámil začatie stavebného konania verejnou\nvyhláškou s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky podať do 7 pracovných\ndní, odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak sa na ne nebude prihliadať. Predmetné oznámenie o\nzačatí konania bolo zverejnené na úradnej tabuli Mesta E. a internetovej stránke Mesta E., vyvesené od\n19.08.2015 do 03.09.2015, s dátumom zvesenia 04.09.2015.\n4. Žalobca v priebehu prvostupňového konania o žiadosti ďalšieho účastníka konania o vydanie\nstavebného povolenia v zmysle oznámenia o začatí stavebného konania v tam uvedenej stanovenej\nlehote 7 pracovných dní, odo dňa doručenia oznámenia o začatí stavebného konania nevzniesol žiadne\nnámietky a pripomienky vo vzťahu k predmetnému stavebnému konaniu.\n5. Krajský súd v súvislosti s tým uviedol, uviedol, že v stavebnom konaní obdobne ako v územnom\nkonaní platí tzv. koncentračná zásada, ktorá je vyjadrená v § 61 ods. 1 a nasl. Stavebného zákona.\nPri líniových stavbách (§ 61 ods. 4 Stavebného zákona) stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí\nstavebného konania verejnou vyhláškou, najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne\nústneho pojednávania, ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej v ods. 3.\nŽalobca v stanovenej lehote nevyužil možnosť podať v rámci stanovenej lehoty v oznámení o začatí\nstavebného konania námietky a pripomienky, bez ohľadu na to, že bol o možnosti ich podať ako aj\no dôsledkoch nevyužitia tejto možnosti riadne poučený. Následne bolo vydané stavebné povolenie\npre ďalšieho účastníka konania vo vzťahu k špecifikovanej stavbe, tak ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia zo dňa 2.2.2016, pričom toto rovnako bolo doručované prostredníctvom verejnej\nvyhlášky, vyvesené na úradnej tabuli Mesta E. a internetovej stránke Mesta E. od 10.2.1016, do\n25.2.2016, resp. zvesené dňa 26.2.2016. Zo strany stavebného úradu bol dodržaný postup v súlade s\n§ 69 ods. 1, 2 Stavebného zákona.\n6. Krajský súd uviedol, že pokiaľ žalobca, podal námietky proti stavebnému konaniu na stavebný úrad\naž dňa 11.3.2016 (námietky žalobcu zo dňa 10.3.2016 ) t.j. až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o\nstavebnom povolení, tieto sú uplatnené po stanovenej lehote uvedenej v oznámení o začatí konania, a\nnie je možné v zmysle uvedenej koncentračnej zásady na tieto prihliadať. Všetky uplatnené námietky,\ntak ako boli vznesené až v podanom odvolaní, mal možnosť žalobca uplatniť v stanovenej lehote 7\npracovných dní od doručenia oznámenia o začatí konania, t.j. od 4.9.2015 do 16.9.2015. Na možnosť\nnahliadnuť do podkladov k rozhodnutiu, t.j. do spisovej dokumentácie a navrhnúť doplnenie tejto\ndokumentácie bol žalobca rovnako poučený v predmetnom oznámení o začatí stavebného konania,\nktoré bolo na úradnej tabuli a internetovej stránke Mesta E. vyvesené od 19.8.2015 do 4.9.2015. Z\nuvedeného dôvodu nemal na tieto námietky z dôvodu rešpektovania koncentračnej zásady prihliadať\nani žalovaný správny orgán. (uznesenie NS SR sp. zn. 5 Sžp/6/2012 zo dňa 28.2.2013).\n7. Následne sa krajský súd konkrétne vysporiadal s jednotlivými žalobnými námietkami. Vo vzťahu\nk prvej žalobnej námietke - správne označenie stavebníka poukázal na výpis z obchodného registra\nOkresného súdu Žilina vo vzťahu k subjektu Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom pri\nRajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 z ktorého bolo zistené, že skrátenú formu tento subjekt\nv skratke SSE-D, a.s. používal od 08.04.2006 do 30.06.2011. Ak bolo v správnom konaní používané\ntakéto označenie, za daných okolností nie je možné z toho vyvodzovať, že by sa jednalo o neexistujúci\nsubjekt.\n8. Vo vzťahu k druhej žalobnej námietke, že v stavebnom povolení nie sú uvedené parcelné čísla\nstavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, čo je v rozpore s §\n10 ods. 1 písm. c) vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. správny súd poukázal na to, že stavebný úrad\nvo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia o stavebnom povolení uviedol parcelné čísla pozemkov,\nna ktorých sa líniová stavba rozšírenie NN siete a jednotlivé stavebné objekty budú uskutočňovať. Je\njednoznačne preukázané, na ktorom pozemku bude umiestnená kiosková trafostanica PS 01, úprava\nVN vedenia SO 01, zemná prípojka VN vzdušného vedenia SO 02 a káblový rozvod SO 03 a opis\nvedenia jednotlivých trás. K žalobnej námietke č. 3 ohľadne používania skratky NNK ( ktorá nie je\n\nnikde vysvetlená) v stavebnom povolení, súd sa stotožňoval s vyjadrením žalovaného poukazujúcim na\nobvyklú technickú prax.\n9. Vo vzťahu k žalobnej námietke č. 4, že v stavebnom povolení sú uvedené iné stavebné objekty SO,\nako v územnom rozhodnutí krajský súd poukázal na to, že územné rozhodnutie bolo vydané stavebným\núradom pod č. 310/2014-11068/2014-OS-HL zo dňa 15.05.2014 a potvrdené odvolacím orgánom, teda\nžalovaným zo dňa 29.09.2014. Uvedené územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2014.\nStavba IBV Trnové - Záhumnie a ostatné stavebné objekty sa týmto územným rozhodnutím umiestňovali.\nStavebný objekt, ktorý bol predmetom stavebného konania bol v územnom rozhodnutí označený ako\nstavebný objekt SO 03 - elektrická inštalácia. Stavebný úrad v stavebnom konaní, ktoré na územné\nkonanie nadväzovalo postupoval správne, keď v tomto konaní posudzoval predloženú žiadosť, vrátane\njej príloh už len z hľadiska dodržiavania záväzných podmienok ním určených územným rozhodnutím a\nz hľadiska splnenia záväzných podmienok uložených dotknutými orgánmi tak, ako to vyplýva z ust. §\n62 Stavebného zákona, pretože nízkonapäťové káblové vedenie sa má uskutočniť podľa stavebníkom\npredloženej a stavebným úradom schválenej projektovej dokumentácie v území IBV Trnové - Záhumnie,\nktorého pozemky sú vo vlastníctve viacerých vlastníkov, s vedením trasy cez tieto pozemky súhlasili,\nnakoľko k zmene plánovanej trasy podľa projektovej dokumentácie nedošlo, nemohli tak byť splnené\nzákonné predpoklady, aby stavebný úrad žiadosť stavebníka podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona\nzamietol.\n10. Vo vzťahu k žalobnej námietke č. 5, že nie je v stavebnom povolení nikde uvedené, k akým\nkonkrétnym pozemkom stavebník preukázal vlastnícke právo a k akým pozemkom iné právo v zmysle\n§ 139 stavebného zákona, a aké konkrétne právo je iným právom v zmysle § 139 stavebného zákona,\nsprávny súd poukázal na platnú právnu úpravu danej problematiky (stavebný zákon a zákon o\nenergetike ) vyhodnotil ako nesporné, že v danom prípade išlo o výstavbu nízkeho napätia, stavbu\nelekroenergetického zariadenia v súlade s § 2 písm. b) bod 4, 5 a 9 zákona č. 251//2012 Z.z., išlo\no líniovú stavbu v zmysle ust. § 139 ods. 3 Stavebného zákona, teda zo strany stavebníka bolo\npreukázané - iné právo k stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, a to v súlade a\ns poukazom na ust. § 58 ods. 2 Stavebného zákona. Ako bezpredmetnú vyhodnotil námietku č. 6,\nohľadne správnosti údaja o určení územného plánu s ktorým má byť umiestnenie stavby v súlade (E.\nalebo obec G.).\n11. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku č. 7 týkajúcu sa nedostatkov predloženia originálneho\nsplnomocnenia na územné konanie, rovnako námietka č. 8, že sa žalovaný nezaoberal odvolacími\nnámietkami v bode 1 písm. b), c), d) odvolania, ktorá nebola dostatočným spôsobom špecifikovaná.\nVo vzťahu k žalobnej námietke č. 9, zistenie skutkového stavu stavebným úradom nebolo dostačujúce\nna riadne posúdenie veci, krajský súd uviedol, že aj podľa názoru správneho súdu žalovaný nemal v\nodvolacom konaní prihliadnuť na všetky námietky žalobcu, nakoľko žalobca sám nevyužil svoje právo\nv priebehu stavebného konania podať námietky a pripomienky k umiestňovanej, resp. povoľovanej\nstavbe, tieto námietky si mohol už uplatniť v územnom konaní a následnom súdnom prieskume, ktorý\nbol právoplatne skončený. Predloženými dokladmi je dostatočne preukázané, že stavebníkom a teda aj\nžiadateľom o vydanie stavebného povolenia vo vzťahu k špecifikovanej stavbe je ďalší účastník konania\n(v súčasnosti Stredoslovenská distribučná a.s.).\n12. K námietkam v bodoch 10 až 16 žaloby správny súd uviedol, že všetky podklady, záväzné stanoviská\nboli vydané vo vzťahu k územnému rozhodnutiu na stavbu IBV Trnové - Záhumnie, ktorá obsahovala aj\numiestnenie stavebných objektov SO 01 až SO 04, a tieto boli predmetom posúdenia z hľadiska ochrany\nverejných záujmov podľa osobitných predpisov. Stavebný úrad v stavebnom povolení uviedol jednotlivo\nobsah vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov a organizácií, ktorých záujmy mohli byť stavbou a jej\numiestnením dotknuté a ktoré vo svojich stanoviskách uviedli svoje požiadavky k územnému ale aj\nk stavebnému konaniu, resp. o ktoré bolo potrebné požiadať znovu spolu s predložením projektovej\ndokumentácie pre stavebné konanie. Námietky voči stanoviskám v územnom konaní žalobca mohol a\nmal právo vzniesť v rámci stanovenej 7 dňovej lehoty, ktorú stavebný úrad, ako prvostupňový správny\norgán stanovil v oznámení o začatí konania. Takisto námietka, že stavebný úrad oznámil začatie konanie\nešte predtým, ako žiadosť o stavebné povolenie nespochybňuje zákonnosť postupu pripúšťajúceho v\nstanovených prípadoch prerušenie konania podľa. § 29 Správneho poriadku. Vyjadrenie Mesta E. č.\n56632/2015-23394/2015-OTM-NI zo dňa 25.11.2015, v ktorom súhlasilo s výstavbou a rozšírením NNK\npre IBV Trnové - Záhumnie bolo doručené stavebnému úradu pred vydaním rozhodnutia vo veci a týkalo\n\nsa posúdenia NNK káblového rozvodu z navrhovanej trafostanice v časti územia, ktorého je mesto\nvlastníkom, naviac nebolo vyžadované, bolo doručené z iniciatívy stavebníka a vzhľadom na jeho obsah\nnemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Pokiaľ ide o zapracovanie zmeny v názve označeného\nstavebného objektu pôvodne uvedeného v územnom rozhodnutí SO 03 - elektrická inštalácia, ako\nrozšírenie NNK pre IBV Záhumnie, teda rozšírenie nízkonapäťovej elektrickej siete v danej lokalite, táto\nzmena označenia vyplýva z administratívneho rozhodnutia a nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\n13. Žalobné o námietky v bode 16. a 17. žaloby, pritom korešpondujú s odvolacími námietkami, s ktorými\nsa žalovaný podrobne v napadnutom rozhodnutí vysporiadal, stavebný úrad správne v podmienkach\npre dokončenie stavby v bode 14. uviedol celkový rozpočtový náklad stavby v hodnote 153.918,00 Eur a\npoukázal aj na opodstatnenosť stavby. Pokiaľ sa stavba uskutoční dodávateľsky, stavebník oznámi podľa\n§ 66 ods. 3 písm. h) Stavebného zákona meno a adresu zhotoviteľa stavby. Vedenie uskutočňovania\nstavby vykonáva stavbyvedúci. Meno stavebného dozoru stavebník uvádza vtedy, ak sa stavba bude\nuskutočňovať svojpomocne, preto uvedená žalobná námietka nie je dôvodná. K žalobnej námietke č.\n18, že v stavebnom povolení chýbala situácia stavby krajský súd uviedol, že výkres situácie umiestnenia\nstavby sa už neprikladá, pretože tento výkres je povinnou prílohou územného rozhodnutia, stavebné\npovolenie tak, ako bolo zverejnené na úradnej tabuli mesta bolo úplné a nedošlo k porušeniu § 3 ods.\n6 Správneho poriadku.\n14. K žalobnej námietke č. 19, že sa žalovaný nezaoberal námietkou uvedenou v odvolaní pod bodom\n19, podotkol že, samotný žalobca uviedol, že rozhodnutie nebolo preskúmané na základe mimo\nodvolacieho konania a ani nebola povolená obnova konania. Vo vzťahu k nečinnosti stavebného úradu v\nprípade iných nelegálnych stavieb správny súd poukázal na to, že tieto námietky nesúvisia s predmetom\nprieskumu v predmetnej veci. Krajský súd v predmetnej veci zdôraznil, že trasa nízkeho napätia nevedie\ncez pozemky žalobcu, preto je možné konštatovať, že uskutočnením stavby reálne nedôjde k zásahom\ndo výkonu jeho vlastníckych a užívacích práv k jeho nehnuteľnostiam, resp. že by bol na svojich právach\nžalobca vzhľadom na uvedenú skutočnosť ukrátený. Pokiaľ žalobca pokiaľ poukazoval na to, že je\nvlastníkom, resp. spoluvlastníkom stavebných pozemkov č. KN C XXXX/XX,XXXX/XX a XXXX/XX, z\nvýpisov z jednotlivých LV (č. XXXX a XXXX) vo vzťahu k týmto pozemkom vyplynulo, že podielovým\nspoluvlastníkom je tu zapísaný ako vlastník - Urbárske pozemkové spoločenstvo Žilina- Trnové, teda nie\nžalobca ako spoluvlastník ako to tvrdil, bez ohľadu na predložené potvrdenie, že ide o člena Urbárskeho\nspoločenstva Žilina - Trnové.\n15. Krajský súd v konečnom dôsledku konštatoval, pokiaľ žalobca brojí najmä proti umiestneniu\npredmetnej stavby ako takej, jeho námietky v tomto smere nemôžu byť dôvodné, nakoľko stavba bola\numiestňovaná na základe už citovaného právoplatného územného rozhodnutia. Krajský súd sa napokon\nvyjadril a vyhodnotil aj námietky žalobcu tak ako sú tieto uvedené v odôvodnení a považoval ich v celom\nrozsahu za nedôvodné aj napriek skutočnosti, že primárnym dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť,\nže žalobca nevyužil lehotu 7 dní od doručenia oznámenia o začatí stavebného konania a v tejto lehote\nneuplatnil námietky proti predmetnému stavebnému konaniu, tieto uplatnil až v odvolacom konaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu v stavebnom konaní, s tým, že v danom prípade, na tieto námietky v zmysle\nkoncentračnej zásady nemohol a nemal tak ako učinil žalovaný) prihliadnuť žalovaný.\n16. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol pri aplikácii ust. § 175 ods. 1 a § 167 ods. 1, § 168 SSP.\nUviedol, že žalobca v konaní nebol úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov konania. V zmysle §\n168 SSP ani žalovanému trovy konania nepriznal.\n17 .Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby\nnajvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 100%. Uplatnil si náhradu všetkých trov konania.\nSúčasne navrhoval, aby najvyšší súd kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok. Ako dôvod kasačnej\nsťažnosti uviedol, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\na že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f/, g/\nSSP).\n\n18. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal že právne posúdenie žalobnej námietky v bode 1) je\nnesprávne. Krajský súd akceptovaním označenia stavebníka skrátenou formou, ktorá nie je zapísaná\nv obchodnom registri ku dňu vydania stavebného povolenia 5 rokov, nesprávne aplikoval § 10 ods.\n1 písm. a) vyhlášky a akceptoval konanie s neexistujúcim subjektom. K bodu 50. rozsudku krajského\nsúdu namietal, že v stavebnom povolení nie sú uvedené všetky parcelné čísla stavebných pozemkov\npodľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa líniová stavba povoľuje, čo je overiteľné z projektovej\ndokumentácie schválenej v stavebnom konaní. K bodu 51 odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnamietal, že právna úprava nepovoľuje používať v rozhodnutiach skratky. Účastníkom stavebného\nkonania nie je len stavebník, ale aj žalobca a pre zrozumiteľnosť každého rozhodnutia je nevyhnutné, aby\nv prípade, ak sa v ňom používajú skratky, tieto boli v texte vysvetlené. V stavebnom povolení sa používa\nskratka „NNK\", ktorá nie je nikde v texte vysvetlená, čím je stavebné povolenie je nezrozumiteľné.\n19.. K bodu 52 napadnutého rozsudku uviedol, že výklad krajského súdu je v rozpore s účelom\nstavebného zákona a znižuje význam územného rozhodnutia. Krajskému súdu vytkol, že sa\nnevysporiadal so žalobnou námietkou o chýbajúcom statickom výpočte k základom pod novo navrhnuté\nstožiare v zmysle STN 33 33 00 čl. 3.21.-3.28. Statické posúdenie stavby je základnou náležitosťou\nprojektu stavby podľa § 9 ods. 1 písm. f) Vyhlášky. Rovnako trval na žalobnej námietke v súvislosti s\nnedostatočným špecifikovaním vlastníckych a iných práv k jednotlivým pozemkom (§139 stavebného\nzákona) ako aj oneskorené a len súdom vykonané ustálenie, že sa jedná o elektroenergetické\nzariadenie. Rovnako zotrvával na spochybňovaní akceptovanej kópie splnomocnenia a dohody o\nprevode práv stavebníka. Trval aj na pochybení v súvislosti s akceptovaním záväzných stanovísk\nvyhotovovaných na účely územného konania, neuvedením všetkých stanovísk v rozhodnutí a začatím\nstavebného konania na základe nekompletného návrhu (žiadosti o vydanie stavebného povolenia) .\n20. Vytkol krajskému súdu, že relativizuje zásadnú zmenu projektu v stavebnom konaní v porovnaní\ns dokumentáciou schválenou územným rozhodnutím, keď projekt stavby išiel nad rámec územného\nrozhodnutia (stavebnému povoleniu na stavbu „Technická infraštruktúra pre IBV Trnové-Záhumnie,\nstavebné objekty: Rozšírenie NNK pre IBV Záhumnie\" nepredchádzalo územné rozhodnutie, ktoré\nby riešilo umiestnenie stavebných objektov a PS tak, ako to schválil stavebný úrad v projektovej\ndokumentácii v územnom konaní), čiže stavebné povolenie nevychádza zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu, čo je porušením § 3 ods. 1, 5, § 46 správneho poriadku č. 71/1967 Zb.\n21. Rovnako vytkol pochybenie, keď mu (vzhľadom na záver o publikovaní oznámenia o začatí konania\nverejnou vyhláškou a zákonnej lehote 7 dní na podanie námietok) bola odňatá možnosť oboznámiť s\ndoplnením žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 12.01.2016, pričom doplnenie žiadosti stavebný úrad\nneoznámil účastníkovi pred vydaním rozhodnutia. Rovnako trval na pochybení v súvislosti s určením\ncelkového rozpočtového nákladu stavby, nepublikovanie úplného stavebného povolenia, neriešenie\niných nelegálnych stavieb. Správnemu súdu vytkol, aj nevysporiadanie sa s jeho námietkou, že\nje podielovým spoluvlastníkom pozemku p.č. N. XXXX/X, k.ú. G., ktorý je susedným pozemkom k\nstavebným pozemkom, nesprávne ustálil, že jeho odvolanie bolo zamietnuté na základe koncentračnej\nzásady.\n22. Žalobca súčasne podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z dôvodu, že\nstavebné povolenie umožňuje realizovať stavbu aj na jeho pozemkoch, čím došlo k výraznému zásahu\ndo jeho vlastníckeho práva rozhodnutím, ktoré nespĺňa základné zákonné náležitosti, ako aj z dôvodu, že\nstavba sa realizuje na pozemkoch, na ktorých sa so stavbou v územnom konaní neuvažovalo, výkonom\ntohto rozhodnutia hrozí závažná ujma.\n23. Žalovaný ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadrili.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach\npodanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 SSP ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na\n\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods.\n1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n25. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.\n31S/43/2016-88 zo dňa 26. apríla 2017, ktorým správny súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného zamietol.\n26. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/025608/KRA zo dňa\n25.07.2016 ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta E. č. j. 880/2016-3006/2016OSP-MLA zo dňa 02.02.2016. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 66\nstavebného zákona povolil stavbu „Technická infraštruktúra pre IBV Trnové - Záhumnie, stavebné\nobjekty: Rozšírenie NNK pre IBV Záhumnie\", navrhovanej v miestnej časti Trnové - Záhumnie, na ktorej\numiestnenie bolo vydané územné rozhodnutie pod č. 310/2014-11068/2014-OS-HL zo dňa 15.05.2014\na potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím OÚ Žilina pod č. j. OU-ZA-OVBP2-2014/024726/KRA zo\ndňa 29.09.2014 (právoplatné dňa 28.10.2014). Povoľovaná stavba obsahuje stavebné objekty: SO 01 Úprava VN vedenia, SO 02 - VN káblová prípojka navrhovanej trafostanice, SO 03 NN káblový rozvod\nz navrhovanej trafostanice a PS 01 Kiosková trafostanica MKP 800, 22/0,4 kV, 1x400 kVA. Jedná sa\no líniovú stavbu, umiestnenú v zastavanom území obce G. v lokalite obytného súboru IBV Trnové Záhumnie v súlade s funkčným využitím tejto plochy podľa ÚPN Mesta E., kód 08.31.B1/11.\n27. Podľa § 61 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\n(1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym\núčastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že\nsvoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na\npripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní\núzemného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo\ndňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.\n(3) Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred\nkonaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho\npojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané\nnámietky neprihliadne.\n(4) Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách\ns veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného\nkonania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho\npojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.\n28. V konaní nebolo spochybnené, že až do podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu\nžalobca žiadne námietky nepodal. Koncentračná zásada predstavuje zákonný limit pre uplatnenie\nnároku na ochranu subjektívnych práv žalobcu. Ak žalobca svoju zákonnú možnosť nevyužil a žiadne\nnámietky nepodal, nie je možné zhojiť tento nedostatok podaním odvolania, v ktorom súd potenciálne\nnámietky uvedené ako odvolacie dôvody.\n29. Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, pod pojmom \"iné práva k pozemkom a stavbám\"\npoužitým v spojení \"vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich\" sa podľa povahy prípadu\nrozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, (zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n30. Podľa § 139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä\npodzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny.\n\n31. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, držiteľ povolenia alebo\nním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích\npozemkoch mimo zastavaného územia obce 24) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie\nprenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody 25) a plynárenské zariadenia prepravnej siete,\ndistribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo\nhavárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku\nosôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu\nuskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby\nvznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia.\n32. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v\nodôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n33. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n34 . Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy.\n35. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. (§ 119 SSP).\n36. Kasačný súd v prejednávanej veci dospel k záveru, zistil, že krajský súd v procese súdneho\nprieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktorého limity sú uvedené predovšetkým v ust. § 177\nSSP), postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v tretej časti Správneho\nsúdneho poriadku. Skonštatoval, že súdny prieskum rozhodnutia žalovaného správneho orgánu bol\nvykonaný v súlade s platnou právnou úpravou stavebného zákona v spojení s právnou úpravou\nustanovenou v zákone o energetike. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona postupom podľa Správneho\nsúdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako správny súd, že námietky žalobcu uvedené v jeho\nžalobe neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\n37. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod\nna to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci\nsamej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených\n\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n38. Kasačný súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci\ndospel k zhodnému záveru ako správny súd, že správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali\nnáležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov\nrelevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili\nsprávny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s\nnámietkami žalobcu ako účastníka správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by\nmusel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Z\nuvedených dôvodov správny súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol.\n39. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné\nso zákonom. Aby neopakoval skutočnosti účastníkom známe, na zdôraznenie skutkových a právnych\nzáverov k veci dopĺňa a zdôrazňuje nasledovné:\n40. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v §§ 60 a nasl. stavebného zákona ustanovuje\npostavenie a postup stavebného úradu v konaní o povolenie stavby a postavenie a práva a povinnosti\núčastníkov stavebného konania. Na základe dokladov a predpísanej dokumentácie predloženej\nstavebníkom a stanovísk dotknutých orgánov stavebný úrad posudzuje splnenie zákonných podmienok\npre vydanie povolenia na stavbu žiadanej stavby v súlade s § 62 ods. 1 stavebného zákona. V rámci\ntohto preskúmavacieho procesu stavebný úrad posudzuje budúcu stavbu okrem ďalšieho aj z pohľadu,\nči realizácia tejto stavby spĺňa požiadavky verejného záujmu v súlade s platným územným plánom obce\na zóny. Pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, avšak vychádzajúc z\njudikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy\nchránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami\nslovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný\nprvostupňový orgán štátnej správy.\n41. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd v danom prípade považoval za správny postup správnych\norgánov oboch stupňov, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie splnenia\nzákonných podmienok na vydanie stavebného povolenia predmetnej stavby, upriamili svoju pozornosť k\npredmetu posúdenia aj z pohľadu splnenia zákonnej podmienky verejného záujmu v súlade s územným\nplánom obce a zóny na funkčné a racionálne využitie územia. Kasačný súd za vecne správne a súladné\nso zákonom rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, keď na základe skutkových okolností\nvyplývajúcich z administratívneho spisu stavebníkovi vydali stavebné povolenie na predmetnú stavbu,\nkeďže z výsledkov dokazovania vyplynulo, že pre vydanie stavebného povolenia boli splnené zákonné\npodmienky v súlade s § 66 ods. 1 stavebného zákona.\n42. Ak žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádza\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), nesúhlasiac so skutkovými a\nprávnymi závermi krajského súdu, kasačný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uvedenej kasačnej\nnámietky. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho\nkasačný súd mal v danej veci preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného postupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej a tretej\nčasti Správneho súdneho poriadku, náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup mu\npredchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa tiež náležite\nvysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Kasačný súd dospel k zhodnému záveru ako krajský\nsúd, že žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného. Kasačnú námietku žalobcu proti rozsudku krajského súdu preto kasačný súd vyhodnotil\nako nedôvodnú, ktorá nemohla mať za následok úspešnosť jeho kasačnej sťažnosti.\n\n43. Pokiaľ bolo spochybňované splnenie povinnosti správneho súdu náležite odôvodniť svoje\nrozhodnutie vo veci samej, podstatná je právna úprava ust. § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku\n(SSP)stanovujúca obsahové náležitosti odôvodnenia, pričom správny súd dbá, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy povinnosťou správneho súdu\nv rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konania mu\npredchádzajúceho je v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodniť svoje skutkové zistenia\na právne závery, teda rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo\nzrejmé, v akom rozsahu vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a postup mu\npredchádzajúci, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za\npreukázané, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a\nprávnych okolností namietaných v žalobe a dal náležitú odpoveď na zásadné otázky vznesené žalobcom\nv jeho v žalobe.\n44. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu mal\npreukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného\nv súlade s právnou úpravou ustanovenou v citovanej právnej norme, v odôvodnení napadnutého\nrozsudku uviedol stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia,\npodstatné zhrnutie argumentov žalobcu, vyjadrenia žalovaného, ďalších účastníkov konania, posúdenie\npodstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov a svoj právny záver podložený právnou úpravou\nustanovenou v stavebnom zákone v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone o energetike.\n45. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti\nsúdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd\nSlovenskej republiky - napr. v Náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09,\nI. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom\nrámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu;\njedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu\npri rozhodovaní, je povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z\nodôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne\nvyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia,\nkedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo,\nale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd\nvo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé,\nodôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a súčasne orgán\nštátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám\nlogického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.\nNedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\n46. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP\")\n- napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval,\nže z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.\nRovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva\na ani Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje,\naby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\n\n47. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd v danej veci považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku\nkrajského súdu za dostatočné, keď správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol náležitosti odôvodnenia\nv súlade s § 139 ods. 2 SSP, pričom jasným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoju právnu úvahu,\nna základe ktorej prijal svoj záver o zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, pričom sa\nvyčerpávajúco vysporiadal so zásadnými námietkami žalobcu, a to najmä vo vzťahu splnenia zákonných\npodmienok na vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu. V dôsledku uvedeného nie je\nmožné vytknúť krajskému súdu, že odôvodnenie rozsudku trpí vadou vykazujúcou znaky formalizmu\na arbitrárnosti. Správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku náležite postupoval v intenciách\nzákonnej úpravy Správneho súdneho poriadku ako aj v intenciách ustálenej judikatúry Ústavného súdu\nSlovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v neposlednom rade tiež Európskeho\nsúdu pre ľudské práva.\n48. Pokiaľ žalobca spochybňoval právne vyhodnotenie vykonané krajským súdom o tom, čo bolo\ndôvodom zamietnutia odvolania ( či nedodržanie koncentračnej zásady, alebo nedôvodnosť odvolacích\ndôvodov) treba uviesť, že žalovaný svoje rozhodnutie (bez ohľadu na skonštatovanie nepodania\nnámietok v zákonnej lehote) odvolanie žalobcu meritórne prejednal. Krajský súd vytkol žalovanému,\nže vzhľadom na ustálenú judikatúru v tejto otázke sa nemal odvolacími dôvodmi zaoberať , na druhej\nstrane sám zhrnul, že aj keď primárnym dôvodom zamietnutia žaloby je nevyužitie lehoty na podanie\nnámietok, aj súd vecne vyhodnotil jednotlivé námietky žalobcu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\nZ tohto pohľadu postupom krajského súdu nedošlo k žiadnej ujme na právach účastníka konania, lebo\nv prípade oboch riadne odôvodnených postupov a vyslovených záverov bola výsledkom skutočnosť,\nže žalobca sa zrušenia napadnutého rozhodnutia domáhal nedôvodne. Prípadným vrátením veci na\nďalšie konanie krajskému súdu by došlo iba k nehospodárnemu a neúčelnému formálnemu zopakovaniu\nkonania (Rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR pod č. R 103/2011)\n49. Vyššie uvedené platí aj vo vzťahu k námietke, že žalobca sa nemal možnosť oboznámiť sa\ns doplneným podaním Mesta E. zo dňa 25.11.2015, k čomu kasačný súd uvádza, že žalobca\nnijako nepreukázal, že neoboznámením resp. zohľadnením tohto stanoviska (stavebným povolením je\nčiastočne dotknutý identifikovaný mestský pozemok, Mesto nemá námietky voči stavbe, za podmienky\ndodržania všetkých technických predpisov) by mohlo dôjsť ku konkrétnej ujme na právach žalobcu.\n50. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n51. V súvislosti s prejednávanou vecou, kde sa krajský a kasačný súd boli povinní vysporiadať\nso značným rozsahom žalobných dôvodov ako aj sťažnostných bodov treba na záver zdôrazniť a\npripomenúť účel a limity súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov. Kasačnému súdu sa totiž\njaví, že žalobca si nie celkom uvedomuje význam a dôsledky právnej úpravy ust. § 2 a § 177 SSP\n52. Podľa § 2 SSP\n(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom.\n(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n53. Podľa § 177 SSP\n\n(1) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n(2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na\nto oprávnený zákonom.\n54. V zmysle ustálenej judikatúry, aplikovateľnej na rozhodovanie správneho súdu tak za účinnosti\nzák.č. 97/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ako aj zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho\nporiadku (SSP) základným predpokladom je domáhanie sa ochrany svojich vlastných subjektívnych\npráv a verejným právom chránených subjektívnych záujmov. Je povinnosťou žalobcu preukazovať a\npreukázať porušenie alebo ohrozenie týchto konkrétnych subjektívnych práv, ktoré musí byť dostatočne\nkonkrétne a dostatočne závažné na to, aby bolo spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia správneho\norgánu.\n55. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného s ohľadom na :\n- všeobecný záujem na splnení zákonnej povinnosti správnych orgánov aplikovať právne predpisy\nsprávnym (ústavnekonformným spôsobom) - čo nespĺňa podmienku požiadavky na ochranu\nsubjektívnych práv\n- záujem člena pozemkového spoločenstva na ochrane práv k susediacim pozemkom - vzhľadom nato,\nže nie je preukázateľne oprávneným konať v mene pozemkového spoločenstva ( ani tak nevystupuje),\nčo nespĺňa podmienku požiadavky na ochranu subjektívnych práv\n- subjektívneho záujmu podielového spoluvlastníka pozemku p. č. KNC XXXX/X., k. ú. G. - sám\nžalobca uviedol, že na tomto pozemku už bola v roku 2015 zrealizovaná stavba NN prípojky pre\nnelegálne postavený rodinný dom p. N., čiže nejde o novú skutočnosť, dôsledok vydania napadnutého\nrozhodnutia .\n56 . Žiadosť o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalobca odôvodnil tým, že stavebné\npovolenie umožňuje realizovať stavbu aj na jeho pozemkoch, čím došlo k výraznému zásahu do jeho\nvlastníckeho práva rozhodnutím, ktoré nespĺňa základné zákonné náležitosti, ako aj z dôvodu, že stavba\nsa realizuje na pozemkoch, na ktorých sa so stavbou v územnom konaní neuvažovalo, výkonom tohto\nrozhodnutia hrozí závažná ujma.\n\n57. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti je kľúčovým pojmom\n„hrozba závažnej ujmy\", ktorej preukázanie dopadá na ťarchu žalobcu. Tvrdená hroziaca závažná ujma\npredstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov\nrozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s\nvýkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia krajského súdu. Základným zmyslom\nrozhodovania o odkladnom účinku kasačnej sťažnosti nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie\núčinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie\nstavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola\nkonkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu\nhospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (pozri rozhodnutie\nKrajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011.).\n58. Najvyšší súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a\nto aj vo svetle vyššie uvedeného záveru o nedôvodnosti žaloby aj kasačnej sťažnosti , dospel k záveru,\nže nie je ani nebol daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže\naplikáciou právneho názoru krajského súdu v danej veci by žalobcovi nemohla vzniknúť závažná ujma.\nŽalobca navyše nepreukázal, že by mu v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo\n\nhrozila závažná ujma. Najvyšší súd preto s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s §\n188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.\n59. O nepriznaní náhrady trov kasačného konania účastníkom rozhodol najvyšší v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v §§ 467 a nasl. SSP z toho dôvodu, že žalobca bol procesne neúspešný\na pre priznanie náhrady trov konania žalovanému a pribratému účastníkovi neboli splnené zákonné\npodmienky.\n\n60. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/43/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}], "citovane_v": []}