{"guid": "a65009bf-f6ce-4844-8e69-d1f5e131b93c:e6c7eb8c-42b1-4364-bd90-495274f46884", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5016200563.1", "spisova_znacka": "2Sžr/7/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžr/7/2017 z 30. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2020, sp. zn. 2Sžr/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2020:5016200563.1", "identifikacne_cislo": "5016200563", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229", "nazov": "zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6c7eb8c-42b1-4364-bd90-495274f46884", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5016200563.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5016200563.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5016200563.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžr/7/2017\n5016200563\n30. 04. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:5016200563.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a Mgr. Petra Melichera v právnej veci navrhovateľov: 1/ T. N.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. R. V. č. d. XX, 2/ E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X,\nXXX XX D., 3/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. R. V. č. d. XXX, všetci právne zastúpení slc\npartners, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava, 4/ V.\nN., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. R. XXXX/XX, XXX XX A. I., právne zastúpený JUDr. Evou Skačániovou,\nadvokátkou, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: Okresný úrad\nMartin, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Pavla Mudroňa 45, 036 01 Martin, za účasti 1/ Slovenská\nnárodná knižnica Martin, so sídlom Námestie J. C. Hronského č. 1, 036 01 Martin, IČO: 361 385 17,\n2/ Železnice Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 313\n645 01, 3/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor, so sídlom Bottova 23, 036 01\nMartin, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OÚ-MT-PLO-2016/000939-BLA-P\nzo dňa 25.04.2016, konajúc o odvolaní navrhovateľov 1/ - 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.\nk 29Sp/42/2016 - 58 zo dňa 9. decembra 2016 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sp/42/2016 - 58\nzo dňa 9. decembra 2016 mení tak, že rozhodnutie odporcu č. OÚ-MT-PLO-2016/000939-BLA-P zo dňa\n25. apríla 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie\nNavrhovateľom v 1. - 4. rade náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj len „krajský súd“) potvrdil rozhodnutie odporcu o\nnepriznaní reštitučného nároku navrhovateľom 1./ - 4./ ako právnym nástupcom pôvodne oprávnenej\nosoby O. N. ktorý si po neúspešnej výzve na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zák. č. 229/1991 Zb.\nuplatnil reštitučný nárok k identifikovaným nehnuteľnostiam v k. ú. A. z titulu ich skonfiškovania podľa\n§ 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. t. j. podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v znení Nariadenia SNR č.\n64/1946 Zb. jeho právnemu predchodcovi T. N..\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na priebeh administratívneho a predchádzajúceho\nsúdneho konania a vzhľadom na zistené skutočnosti a platnú právnu úpravu považoval za rozhodujúce\nnasledovné:\nV predchádzajúcom konaní bolo preskúmavané rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Martine\nč. ObPÚ-2007/00690-Sn zo dňa 23.08.2007, ktorým bolo O. N. ako oprávnenej osobe podľa § 4 ods. 2\n\npísm. e) citovaného zákona a § 6 ods. 1 písm. b) zákona priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam\nnachádzajúcim sa v kat. úz. A. podľa stavu pozemkovej knihy vo vzťahu k parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX\n- stodola o výmere 216 m2, ako aj vo vzťahu k stavbe, a to domu postavenom na pozemku č. XXX\nzapísaná vo vložke č. XXX/XXX kat. úz. A..\nPredmetné rozhodnutie Krajský súd v Žiline v konaní 23Sp/55/2008-89 rozsudkom zo dňa 20.10.2008\nzrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a), c) OSP, a to pre nesprávne právne posúdenie veci a\nnedostatočne zistený skutkový stav veci. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2008.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že záver správneho orgánu, že je daný reštitučný\nnárok podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb., teda že predmetné nehnuteľnosti prešli na štát z\npôvodného vlastníka T. N. podľa zákona č. 46/1948 Zb. nie je správny. Podľa názoru súdu, z iných listín\nv správnom spise bolo preukázané, že predmetný poľnohospodársky majetok prešiel na štát na základe\nskorších právnych noriem, a to nariadenie č. 104/1945 Zb. a č. 64/1946 Zb., potom záver správneho\norgánu, že O. N. je oprávnenou osobou a je mu daný reštitučný nárok podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona,\nnie je správny a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Súd uviedol, že vzhľadom na účinnosť nariadení\nSNR č. 104/1945 a č. 64/1946 potom aj samotný zápis podľa § 10 ods. 2 zákona č. 46/1948 pod B26 v\npozemkovej knihe vo vzťahu k vložke č. 287 kat. úz. A. je bezpredmetný a bol vykonaný potom, čo na\nzáklade nariadení č. 104/1945 a č. 64/1946 prešiel skonfiškovaný majetok z T. N. na Československý\nštát. Odporcovi uložil, aby sa vysporiadal s ust. § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a vyložil ho vo vzťahu\nk momentu, kedy došlo k odňatiu vlastníctva pôvodného vlastníka (ku konfiškácii majetku T. N.), pričom\npovažoval za evidentné, že to bolo pred 25.02.1948 a v tejto súvislosti považoval za potrebné, aby bolo\nopätovne posúdené, či sú splnené podmienky vo vzťahu k O. N. ako oprávnenej osobe na uplatnenie\nreštitučného nároku podľa § 6 zákona č. 229/1991 Zb.\nSprávny orgán o reštitučnej žiadosti opätovne rozhodol rozhodnutím pod č. OÚ-MT-PLO-2015/000887BLA-P zo dňa 08.04.2015, na základe ktorého dedičom po oprávnenej osobe podľa § 6 ods. 2 zákona\n229/1991 Zb. priznal právo na náhradu za nehnuteľnosti, ku ktorej nebolo možné pre zákonné prekážky\npriznať vlastnícke právo.\nUvedené rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom oprávnených osôb z dôvodu spochybnenia\nsprávnosti spôsobu uspokojenia reštitučných nárokov preskúmal Krajský súd v Žiline a rozsudkom pod\nč. k. 29Sp/67/2015 zo dňa 20.11.2015 rozhodnutie odporcu zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a)\nOSP. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd skonštatoval, že správny orgán nesprávne vyhodnotil a aplikoval\nust. § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. na prejednávanú vec. Z administratívneho spisu bolo preukázané,\nže pkn. parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX . zapísané v PK vložke č. XXX v kat. území A. bola\npôvodným vlastníctvom T. N. v 1/1. Na základe žiadosti ONV Martin zo dňa 25.09.1945 bola na uvedené\nnehnuteľnosti poznačená národná správa. Tento úkon bol zaznamenaný do pozemkovej knihy pod č. d.\n798/1945. Podľa rozhodnutia konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Turčianskom\nSv. Martine pod č. Kon.408/46-II/XV zo dňa 11.09.1946 vydaného na základe nariadenia č. 104/1945 v\nznení nariadenia č. 64/1946 Zb. bolo vo vzťahu k vlastníkovi T. N. rozhodnuté, že tento bol považovaný\npodľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 104/1945 Zb. za osobu maďarskej národnosti, a preto sa na\nneho vzťahujú ustanovenia citovaných nariadení o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku. Na základe\nuvedeného rozhodnutia konfiškačnej komisie považuje sa majetok v rozsahu § 2 nariadenia č. 104/1945\nZb. patriaci vlastníckym právom na území Slovenska osoby uvedenej v bode 1 tohto rozhodnutia za\nskonfiškovaný dňom 1. marca 1945, pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha (30 ha poľnohospodárskej pôdy a\n20 ha lesnej pôdy). Proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať sťažnosť na Najvyšší správny súd.\nUvedený úkon bol do pozemkovej knihy zapísaný pod č. d 2822/47.\nÚčinnosťou nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb., ktoré nadobudlo platnosť dňa 1.\nmarca 1945 a nariadenie SNR č. 64/1946 Zb., ktoré ho nadobudlo účinnosť dňa 28.05.1946, bol\nvydaným rozhodnutím komisie podľa článku IX nariadenia SNR č. 64/1946, účinnosťou tohto nariadenia\nskonfiškovaný poľnohospodársky majetok patriaci T. N., ktorý bol považovaný za osobu maďarskej\nnárodnosti. Vzhľadom teda na predložené listinné dôkazy došlo na základe konfiškácie k prechodu\nnehnuteľností do vlastníctva Československého štátu ku dňu 01.03.1945, resp. najneskôr k 28.05.1945.\nO uvedenom svedčí nielen rozhodnutie vyššie citovanej konfiškačnej komisie z 11. septembra 1946,\nale aj rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva, lesného hospodárstva Rady ONV Turčianske Teplice č.\n\nPôd 1.753/1959 z 1. októbra 1959, ako aj obsah uznesenia Ľudového súdu v Turčianskych Tepliciach\nč. d. 283/1959 z 05.11.1959 o vykonaní zápisu v pozemkovej knihe o konfiškácii majetku pôvodného\nvlastníka T. N. na základe nariadenia č. 104/1945 v znení nariadenia SNR č. 64/1946, pričom zápis v\npozemkovej knihe mal v tomto prípade iba deklaratórny charakter.\nRozhodnutím Poľnohospodárskej správy Rady KNV v Žiline zo dňa 3. augusta 1956 č. Pôd-614/1956\nboli z dôvodov verejného záujmu nehnuteľnosti bývalého vlastníka T. N. nachádzajúci sa v kat. úz. A.,\na to parc. č. XXX, XXX, XXX/2, XXX/X pridelené bez tiarch do vlastníctva Československého štátu v\noperatívnej správe povereníctva kultúry.\nRozhodnutím Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Turčianskych Tepliciach\npod č. Pôd 1.753/1959 zo dňa 01.10.1959 bolo ustálené, že na základe právoplatného rozhodnutia\nKonfiškačnej komisie v Martine zo dňa 1. septembra 1946 boli nehnuteľnosti evidované vo vzťahu k T.\nN. zapísané v kat. úz. Obce A. špecifikované v PK stave vo vložke č. 287, boli právoplatne konfiškované\nnariadením č. 104/1945 Zb. Z inventáru skonfiškovaných majetkov - zistenie pod č. 3547/1949 zo\ndňa 28.09.1949 vyplynulo, že pracovná skupina pre pozemkovú reformu Obvodný úrad MNV Malom\nČepčíne, okres Turčianske Teplice oznámila vo veciach inventárneho majetku v Obci A. vo vzťahu k\nbývalému vlastníkovi T. N., skonfiškovanie podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR nasledovné údaje:\n1. meno bývalého vlastníka: T. N., 2. meno obce, kde sa kaštieľ nachádza: A., starý kaštieľ m. č. XXX,\nnový kaštieľ m. č. XXX.\nNa základe rozhodnutia Povereníctva školstva a kultúry č. 9-822/159-D-III zo dňa 10.04.1959 boli\nnehnuteľnosti odpísané do PK vložky č. XXX v kat. úz. A. a bola prevedená správa na Maticu slovenskú.\nKrajský súd v predmetnom prípade skonštatoval s poukazom aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1Sžr/75/2013, 10Sžr/3/2013 a 1Sžr/58/2011, že v danom prípade nehnuteľnosti, ktoré boli\npredmetom reštitučnej žiadosti oprávnenej osoby boli konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945\nZb. pôvodnému vlastníkovi maďarskej národnosti rozhodnutím konfiškačnej komisie zo dňa 11.09.1946\nku dňu 01.03.1945, najneskôr ku dňu 28.05.1945, avšak stalo sa tak pred rozhodným obdobím\nuvedeným v § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., a preto odporca pri nesprávnom výklade príslušných\nzákonných ustanovení dospel k nesprávnemu záveru o vzniku reštitučného nároku oprávnených osôb,\nresp. dedičov po oprávnenej osobe podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb.\nNásledne odporca napadnutým rozhodnutím z 25.4.2016 nepriznal vlastnícke právo ani právo na\nnáhradu za nehnuteľnosti špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia nakoľko oprávnené osoby\nako dedičia po pôvodne oprávnenej osobe nespĺňajú podmienky zákona uvedené v § 6 ods. 2 zákona č.\n229/1991 Zb. nakoľko k prechodu vlastníctva na základe konfiškácie došlo pred rozhodujúcim obdobím.\nTýmto rozhodnutím rešpektoval rozhodnutie krajského súdu vo veci, sp. zn. 29Sp/67/2015.\nII.\nKrajský súd v záveroch z preskúmavania rozhodnutia napadnutého v konaní vedenom pod sp.\nzn. 29Sp/42/2016 poukázal na to, že proti rozsudku č. k. 29Sp/67/2015 zo dňa 20.11.2015\nsa žiadny z účastníkov konania neodvolal, preto správny orgán dôvodne vychádzal z tohto\nprávoplatného rozhodnutia súdu, v ktorom krajský súd v Žiline vyslovil svoj právny názor (o nemožnosti\npriznania reštitučného nároku vzhľadom na prechod vlastníctva na základe konfiškácie ustálený\npred rozhodujúcim obdobím). Nakoľko medzi vydaním týchto dvoch rozsudkov nedošlo k žiadnym\nskutočnostiam, ktoré by zakladali dôvod na odchýlenie sa od vysloveného právneho názoru, (napr.\nzásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného\nzjednocovacieho stanoviska), krajský súd vzhľadom na už vyslovený právny názor, ktorým sa správny\norgán riadil, potvrdil napadnuté rozhodnutie.\nZároveň sa vysporiadal s námietkami oprávnených osôb spochybňujúcich záver o prechode vlastníctva\npred rozhodujúcim obdobím a nedôvodnosť priznania reštitučného nároku nasledovným spôsobom:\nPokiaľ navrhovatelia v rade 1/ - 3/, spochybňovali platnosť a účinnosť konfiškácie aj vzhľadom na\nOsvedčenie, vydané na základe žiadosti T. N. podľa § 2 Dekrétu prezidenta republiky zo dňa 2. augusta\n1945 č. 33, vydané dňa 26.07.1947, o dočasnom zachovaní československého štátneho občianstva,\n\nkrajský súd zdôraznil, že predmetný majetok bol konfiškovaný podľa rozhodnutia Konfiškačnej komisie\nONV v Turčianskom Sv. Martine č. Kon. 408/43-II/XV zo dňa 11. septembra 1946 podľa § 1 ods. 1 písm.\nb) nariadenia č. 104/1945 Zb. v znení článku 1 nariadenia č. 64/1946 Zb. pričom proti tomuto rozhodnutiu\nnebolo možné podať sťažnosť na Najvyšší správny súd.\nAko nedôvodné vyhodnotil aj ich námietky spochybňujúce platnosť resp. stratu účinnosti konfiškačného\nrozhodnutia poukazom aj na Výmer povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z\n08.05.1948 o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR v znení nariadenia\nč. 64/1946 Zb. o vlastníctve pôdy na Čsl. štát (Ministerstvo školstva a národnej osvety) Povereníctvo\nškolstva a národnej osvety v Bratislave s odkazom na ním vyslovený právny názor, že vzhľadom na\núčinnosť nariadení č. 104/1945 a č. 64/1946 Zb. SNR aj samotný zápis podľa § 10 ods. 2 zákona č.\n46/1948 Zb. pod B26 v pozemkovej knihe vo vzťahu k vložke XXX. kat. úz. A. je bezpredmetný, nakoľko\nbol vykonaný potom čo na základe nariadení č. 104/1945 a č. 64/1946 prešiel skonfiškovaný majetok\nz T. N. na Čsl. štát.\nČo sa týka poukazov na skutočnosť, že za osobitné ustanovenie predpokladané ust. § 6 ods. 2 Zákona\no pôde možno považovať aj nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb., s tým krajský súd súhlasil,\nzdôraznil však, že pre účely Zákona o pôde sa takto stali zreteľa hodné len tie straty poľnohospodárskeho\nmajetku konfiškáciou, ktoré dotknutým osobám vznikli z aplikácie týchto predpisov v rozhodnom čase.\nS poukazom na ust. § 38 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. uviedol, že nebolo preukázané, že došlo\nk vyňatiu z konfiškácie postupom podľa nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Sb. SNR, ktorým\nsa upravuje vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, nakoľko v\nzmysle ust. § 1 ods. 3 predmetného nariadenia bolo potrebné k vyňatiu majetku z konfiškácie rozhodnutie\no vyňatí majetku z konfiškácie, ktoré mal vydať povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.\nTakéto rozhodnutie nenahrádza doklad o dočasnom zachovaní štátneho občianstva resp. osvedčenie\nvydané T. N. zo dňa 26.7.1947, na ktoré poukazujú navrhovatelia. S ohľadom na ust. § 38 ods. 3 zákona\nč. 330/1991 Zb. uviedol, že v danom prípade nebolo preukázané rozhodnutie konfiškačnej komisie alebo\nzboru povereníkov vydané po 25. februári 1948.\nKrajský súd sa vzhľadom na vyššieuvedené nestotožnil s námietkou, že k úplnej strate a konfiškácii\npoľnohospodárskeho majetku došlo až ďalšími rozhodnutiami po 25.02.1948. Svoj právny názor ohľadne\nneexistencie reštitučného nároku O. N. (odlišný od rozhodovania o existencii nároku tejto oprávnenej\nosoby v konaniach sp. zn. 10Sp/43/2006 a 22Sp/9/2011) považoval za dostatočným spôsobom\nvyargumentovaný, opierajúci sa aj o príslušné ustanovenia zákona a relevantnú judikatúru Najvyššieho\nsúdu SR a zohľadňujúci predchádzajúci právny názor k danej otázke vyslovený v rozsudku č. k.\n29Sp/67/2015 zo dňa 20.11.2015 pričom nezistil relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil.\nIII.\nProti rozsudku krajského súdu podali odvolanie navrhovatelia 1/ - 3/ zastúpení spoločným právnym\nzástupcom a žiadali zmenu rozsudku krajského súdu a vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie z\ndôvodu, že rozsudok krajského súdu bol vydaný na základe nesprávnych skutkových zistení a vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV dôvodoch odvolania poukázali na právnu úpravu §6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. ktorý predstavuje\nosobitné ustanovenie, rozširujúce časovú pôsobnosť zákona aj pred tzv. rozhodujúce obdobie, pričom\npod pojmom „osobitné ustanovenie“ predpokladané ust. § 6 ods. 2 treba považovať aj Nariadenie\nZboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR v nadväznosti na Nariadenie SNR č. 104/1947 Zb. T. N. v\nzmysle Osvedčenia zo dňa 26.7. 1947 podľa § 2 Dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 o dočasnom\nzachovaní štátneho občianstva bol vyňatý zo všetkých opatrení proti Nemcom a Maďarom, a bol pod\nochranou československých úradov, nepodliehal odsunu, jeho majetok a byt nepodliehal zabaveniu, bol\nv pracovnom pomere a bol postavený na roveň československým občanom českej alebo slovenskej\nnárodnosti. Keďže jeho majetok nepodliehal konfiškácii, rozhodnutie Konfiškačnej komisie zo dňa\n11.9.1946 nemožno posudzovať ako platné resp. účinné, a ku konfiškácii nehnuteľnosti došlo až vydaním\nvýmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 8.5.1948.\n\nNavrhovateľ 4/ vo svojom odvolaní podanom cestou právnej zástupkyne žiadal zrušenie napadnutého\nrozsudku a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, aby opätovne rozhodol o\noprávnenosti uplatnených nárokov vrátane náhrady za sporné nehnuteľnosti, nakoľko krajský súd\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a nesprávne vec právne posúdil, pričom sa odvolával na\nneadekvátne rozhodnutia, vzhľadom na špecifickosť predmetného konania.\nV odvolacích dôvodoch zdôraznil, že osobitným ustanovením predpokladaným v ust. § 6 ods. 2 zákona\no pôde je aj Nariadenie zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. Aj keď v predmetnej veci nebolo jednoznačne\nzistené, či bolo alebo nebolo vydané rozhodnutie povereníka o vyňatí majetku spod konfiškácie podľa\n§ 1 ods. 3 tohto nariadenia, pôvodný vlastník spĺňal predpoklad nadobudnutia štátneho občianstva\na riadne pracoval na tomto majetku. Poukázal na vyššieuvedené Osvedčenie zo dňa 26.4.1947, v\nsúvislosti s konaním o jeho žiadosti zo dňa 9.2.1946 o zachovanie štátneho občianstva, ďalej „Výmer“ č.\n216/1949 vydaný 10.2.1949 ONV v Turčianskom Svätom Martine (s existenciou ktorého sa krajský súd\nnevysporiadal) podľa ktorého JUC T. N. zložením sľubu vernosti 10.2.1949 nadobudol československé\nštátne občianstvo ak osoba maďarskej národnosti, možno teda predpokladať, že jeho žiadosť zo\ndňa 9.2.1946 bola vybavená kladne. Ďalej poukázal na potvrdenia tajomníka a predsedu židovskej\nnáboženskej obce, zo dňa 7.2.1946 o tom, že T. N. nebol zradcom ani kolaborantom, Osvedčenie\no národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti, vydané ONV v Turčianskych Tepliciach č.\nIII-251-/1951 z 10.3.1951, skutočnosť, že T. N. vlastnil vojenskú knižku Československej republiky, a\nVýplatný list z 30.10.1945 osvedčujúci, že riadne pracoval.\nZ právnej úpravy zákona o pôde v znení doplnenom zákonom č. 93/1992 Zb. nevyplýva, že nárok\nna vydanie nehnuteľností majú len osoby, ktorým bol majetok konfiškovaný rozhodnutím povereníka.\nKu konfiškácii nemohlo dôjsť rozhodnutím Konfiškačnej komisie ONV Martin podľa Nariadenia č.\n104/1945 Zb. ku dňu 1.3.1945, nakoľko následne Nariadením č. 26/1948 Sb. SNR došlo voči\nobčanom maďarskej národnosti k zmierneniu a vyňatí majetku z konfiškácie za splnenia predpísaných\npodmienok (preukázané Osvedčením o zachovaní štátneho občianstva z 26.7.1947 a z Výplatného\nlistu). Rozhodnutie konfiškačnej komisie z 11.9.1946 teda nemohlo byť platné, k prideleniu sporných\nnehnuteľností do vlastníctva Československého štátu, do správy Ministerstva školstva a národnej osvety,\ndošlo až výmerom o vlastníctve pôdy vydaným povereníctvom pôdohospodárskej a pozemkovej reformy\nv Bratislave zo dňa 8.5.1948, k ustáleniu vlastníckych pomerov došlo rozhodnutím ONV Turčianske\nTeplice k 1.10. 1959 kedy bola vymazaná poznámka o nútenej správe a výkupe. Poukázal na to, že\nkaštieľ v A. bol až 14.7.1950 prevedený do užívania Povereníctva školstva, vied a umení a inventúra\nkonfiškovaného majetku bola vykonaná až 28.9.1949. Spochybnenie toho, či došlo k vyňatiu majetku z\nkonfiškácie navodzuje Výmer ONV v Turčianskych Tepliciach z 30.3.1951 podľa Nariadenia č. 26/1948\nSb., kde sa konštatoval výkup pozemkov.\nPovažoval za rozhodujúce že majetok bol preukázateľne konfiškovaný 11.9.1946, nemohlo preto dôjsť\nk jeho konfiškácii pred 25.2.1948, ale bolo potrebné ďalej len skúmať splnenie podmienok na vyňatie\nz konfiškácie na ktoré mal pôvodný vlastník nárok a nemožno pričítať na ťarchu oprávnených osôb,\nže nebolo rešpektované Nariadenie č. 26/1948 Sb. a nebolo vydané rozhodnutie o vyňatí majetku z\nkonfiškácie ani po 28.2.1948. K politickej perzekúcii v nasledujúcom období mohlo dôjsť aj nečinnosťou\npríslušných orgánov v tomto smere, čo je podstatné zohľadniť pre naplnenie účelu reštitučného\nzákona. Vzhľadom na nerešpektovanie splnenia podmienok Nariadenia 26/1948 Sb. pre vyňatie z\nkonfiškácie majetku skonfiškovaného podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. došlo k reálnej konfiškácii\nrozhodnutím Konfiškačnej komisie ONV Martin z 11.9.1946 a na jeho základe bol až 8.5.1948 majetok\npridelený do vlastníctva Československého štátu v správe Ministerstva školstva národnej osvety a až\npo výkupovom pokračovaní bolo k 1.10.1959 s konečnou platnosťou ustálené, že sporný majetok patrí\nčeskoslovenskému štátu bez akejkoľvek náhrady vlastníkovi.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ - 3/ uviedol, že ho považuje za neopodstatnené,\nnakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že majetok pôvodného vlastníka prešiel do vlastníctva\nštátu k 1.3.1945 t. j. pred rozhodujúcim obdobím. Rovnako sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa\n4/, v súvislosti s ktorým zdôraznil, že nebolo spochybnené občianstvo a spoľahlivosť pôvodného\nvlastníka, avšak právny názor ohľadom vyňatia poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie vyslovil\nNS SR v rozsudkoch 1Sžr/75/2013, 10Sžr/3/2012, 1Sžr/58/2011 ako i krajský súd v predmetnej veci,\npričom zhodne zastávajú názor, že ak konfiškované nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu alebo inej\nprávnickej osoby pred 25.2.1948 t. j. pred rozhodným obdobím, reštituenti nemajú nárok na vyňatie\nmajetku z konfiškácie.\n\nÚčastník Železnice Slovenskej republiky k obom odvolaniam zhodne uviedol, že voči rozsudku krajského\nsúdu nemá námietky a žiada ho potvrdiť.\nÚčastník Slovenská národná knižnica v Martine vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že sa stotožňuje s\npostupom a závermi krajského súdu a žiadal odvolania ako nedôvodné zamietnuť.\nÚčastník Slovenský pozemkový fond sa k odvolaniam nevyjadril.\nIV.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\nSSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta OSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa\nje dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta\nv spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP). Deň\nvyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\na § 211 ods. 2 OSP).\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa ust. 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k\npôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára\n1948 do 1. januára 1990spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.\nV ustanovení ods. 2 je riešená otázka právneho nástupníctva po oprávnenej osobe.\nV ustanovení § 6 ods. 1 zákona sú pod písmenom a) - v) vymenované jednotlivé reštitučné tituly\nPodľa ust. § 6 ods. 2 zákona 229/1991 Zb. v znení účinnom od 28.2.1992, obdobne sa postupuje aj v\nprípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie\npodľa osobitných predpisov. 9) Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku\nz konfiškácie podľa osobitných predpisov, 9) treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov\nČeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky a ktorým sa skonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa\nosobitných predpisov. 9a) Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci\npredpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12.\nPodľa § 1 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje\nsa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve:\na) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,\nb) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,\n\nc) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek\nnárodnosti a štátnej príslušnosti,\nPodľa § 1 ods.1 nariadenia č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho\nmajetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, pôdohospodársky majetok (§ 2 nariadenia) osôb\nmaďarskej národnosti, ktorý nebol pridelený podľa konfiškačných predpisov, sa čiastočne vyníma z\nkonfiškácie za podmienok podľa § 2.\nPodľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 26/1948 Zb. SNR výmera majetku vyňatého z konfiškácie (ods. 1) nesmie\npresahovať 50 ha; do tejto výmery sa započítava pôdohospodársky majetok rodinných príslušníkov (§ 3).\nPodľa § 1 ods. 3 nariadenia č. 26/1948 Zb. SNR rozhodnutie o vyňatí majetku z konfiškácie (ods. 1)\nvydá povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.\nPodľa § 2 nariadenia č. 26/1948 Zb. SNR ustanovenie § 1 ods. 1 vzťahuje sa len na majetok osôb, ktoré\na) nadobudli československé štátne občianstvo podľa zákona č. 245/1948 Sb. o štátnom občianstve\nosôb maďarskej národnosti, a\nb) pracovali (pracujú) na tomto majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem že by pre okolnosti\nnezávislé na ich vôli (napr. pre starobu, maloletosť, chorobu, vdovstvo alebo invaliditu) samy neboli mohli\n(nemohli) na ňom pracovať.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. nehnuteľnosti vyňaté z konfiškácie podľa osobitných predpisov\n(§ 1 ods. 11 nariadenia č. 104/1945 Sb. a nariadenia č. 26/1948 Sb.) sa vydajú (podľa § 6 ods. 2 zákona\nč. 229/1991 Zb.), ak nárok nebol uspokojený podľa týchto predpisov, a to aj vtedy, ak boli pridelené po\n28. februári 1948.\nPodľa § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. z konfiškácie podľa osobitných predpisov (§ 1 ods. 1 pís. a),\nb), c) nariadenia č. 104/1945 Zb.) sa vynímajú, ak nejde o prípady uvedené v odsekoch 1 a 2, a vydajú\nsa (§ 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.) v rozsahu podľa odseku 1 nehnuteľnosti, ktoré boli skonfiškované\nna základe rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov vydaného po 25. februári 1948\ns výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov (nariadenie č.\n33/1945 Zb.). O vyňatí rozhodujú okresné úrady.\nV.\nPredmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie odporcu č. OU-MT-PLO-2016/000939BLA - P zo dňa 25.4.2016, ktorým v reštitučnom konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb. navrhovateľom\nnepriznal vlastnícke právo ani právo na náhradu za pozemky v k. ú. A. z dôvodu, že v nespĺňajú\npodmienky podľa § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. nakoľko v konaní nebolo preukázané splnenie zákonnej\npodmienky, že nehnuteľnosti prešli z pôvodného vlastníka do vlastníctva štátu v rozhodnom období\nod 25. februára 1948 do 1. januára 1990, pretože boli konfiškované v prospech štátu rozhodnutím\nkonfiškačnej komisie ONV Martin č. Kon. 408/46-II/XV zo dňa 11.9.1946 ku dňu 1.3.1945, preto\npôvodnému vlastníkovi resp. jeho dedičom nevzniká právo na vyňatie z konfiškácie a teda ani právo na\npriznanie vlastníckeho práva resp. práva na náhradu.\nV otázke určenia momentu prechodu vlastníctva na štát a záveru, že v dôsledku jeho ustálenia na dátum\npred 25.2.1948 nemohol vzniknúť reštitučný nárok, bol odporca viazaný právnym názorom krajského\nsúdu vysloveným v rozsudku 29Sp/67/2015 zo dňa 20.11.2015, ktorým bolo zrušené predchádzajúce\nrozhodnutie odporcu zo dňa 8.4.2015 o priznaní vlastníckeho práva a práva na náhradu právnemu\npredchodcovi navrhovateľov I. - IV.\nPredmetom odvolacieho konania pred najvyšším súdom bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.\n29Sp/42/2016-58 zo dňa 9. decembra 2016, ktorým súd prvého stupňa potvrdil napadnuté rozhodnutie\nodporcu, keď sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia odporcu. K otázke, či priznanie reštitučného\nnároku podľa zákona o pôde je možné aj v prípadoch konfiškácie pred rozhodným obdobím poukázal\nna rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/58/2011 zo dňa 14.02.2012, kde tento zdôraznil, že obdobie od\n25.02.1948 do konca roku 1989 je vzhľadom na všeobecne známy historický a spoločenský vývoj\nsúhrnne označované ako obdobie neslobody. Naopak obdobie od konca druhej svetovej vojny až do 25.\n\nfebruára 1948 takéto znaky negatívne poňatého výkonu štátnej moci a politickej perzekúcie vtedajšieho\nštátneho režimu proti jednotlivcovi nenesie a preto ani ust. § 6 ods. 2 Zákona o pôde nerieši posun\nrozhodujúceho obdobia pred dátum 25.2.1948, ale rozširuje len okruh oprávnených osôb, ktorým za\npredpokladu splnenia ďalších podmienok možno priznať status oprávnenej osoby.\nPoukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-Sždov/3/2003, z ktorého vyplýva, že\nte(le)ologickým výkladom, nie je možné dospieť k záveru, že by všetky akty konfiškácie mali podliehať\nzámeru zákonodarcu vyslovenému v § 6 ods. 2 zákona o pôde, ale naopak iba tie akty, ktoré boli\nosobitnými zákonmi, napr. prostredníctvom § 38 zákona č. 330/1991 Zb. vyňaté spod konfiškácie.\nSamo o sebe toto ustanovenie nie je osobitným predpisom, zakladajúcim a vymedzujúcim nárok vyňatia\nmajetku spod konfiškácie z hľadiska vecného, časového a ďalších hľadísk, neupravuje predpoklady\nvyňatia spod konfiškácie, ale len predpoklady po stránke subjektu, jeho neopomenuteľné znaky,\nvlastnosti subjektu, ktorý prišiel o vlastníctvo konfiškáciou pre vydanie nehnuteľností. Toto ustanovenie\nako neúplné (jednoznačne blanketného charakteru) nemožno aplikovať bez použitia ďalších ustanovení\nZákona o pôde a tiež bez použitia osobitných predpisov, na ktoré odkazuje.\nVyslovil záver, že keď sa v § 4 ods. 1 zákona o pôde hovorí, že oprávnenou osobou na vydanie\nnehnuteľnosti je štátny občan, ktorého majetok prešiel na štát (spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1)\nv dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 a keď pri vydaní nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 2 sa postupuje\nobdobne ako v § 6 ods. 1 (teda odňatie spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 musí byť uskutočnené v\nzmysle § 4 ods. 1 v rozhodnom období), je treba mať za to, že uvedená doba je tiež podmienkou\npre vydanie nehnuteľnosti, ktorá prešla na štát konfiškáciou. Zdôraznil, že uvedené je podporené aj\nďalšími rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Sžr/58/2011 zo dňa 14.02.2012, 1Sžr/75/2013\na 10Sžr/3/2012.\nVI.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v\nopravnom prostriedku navrhovateľov a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu.\nV súvislosti s prejednávanou vecou treba zmieniť, že oprávneným osobám boli v iných konaniach\npred správnym orgánom, rozhodnutiami potvrdenými krajským súdom v Žiline (10Sp/43/2006,\n22Sp/9/2011, 10S/97/2000), založenými na akceptovaní prechodu vlastníctva na základe konfiškácie\npodľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. ku dňu 1.3.1945 priznaný reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb.\nKrajský súd v Žiline v súvislosti s preskúmavaním rozhodnutia vo veci predmetného nároku, v\nkonaní naposledy pod sp. zn. 29Sp/42/2016 skonštatoval prechod vlastníctva v súlade s rozhodnutím\nKonfiškačnej komisie ONV v Turčianskom sv. Martine na základe nariadenia č. 104/1945 Zb. ku dňu\n1.3.1945, najneskoršie ku dňu 28.5.1945. Ako dôvod nemožnosti vyhovenia uplatneniu predmetného\nnároku vyhodnotil jednak skutočnosť, že k prechodu vlastníctva došlo pred rozhodným obdobím podľa\n§ 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. a jednak, z dôvodu, že sa nejednalo o konfiškovaný majetok, pri\nktorom (s poukazom na § 38 ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. ) došlo k vyňatie poľnohospodárskeho majetku\nz konfiškácie podľa Nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, nakoľko nebola preukázaná\nexistencia rozhodnutia o vyňatí majetku z konfiškácie podľa § 1 ods. 3 Nariadenia č. 26/1948 Zb. SNR.\nV prejednávanej veci má aj vzhľadom na rozsah argumentácie jednotlivých účastníkov konania zásadný\nvýznam posudzovanie nasledovných skutočností:\n1/ či ust. § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. (nadväzujúce na právnu úpravu § 38 zák. č. 330/1991 Zb.) je\naplikovateľné aj na prípady prechodu vlastníctva na základe nariadenia č. 104/1945 Zb. rozhodnutím\nkonfiškačnej komisie v období pred dátumom 25.2.1948, t. j. pred rozhodujúcim obdobím v zmysle §\n4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb.\n2/ či v prípade kladnej odpovede na prvú otázku je možné priznanie reštitučného nároku na základe\nvzniku nároku na vyňatie z konfiškácie (dikcia § 4 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb.) bez toho, že by existovalo\n\nformálne rozhodnutie o vyňatí majetku z konfiškácie, predvídané ustanovením § 1 ods. 3 nariadenie č.\n26/1948 Zb.\n3/ v prípade kladnej odpovede na druhú otázku (čo logicky vedie k záveru o splnení podmienok pre\nuznanie za oprávnené osoby), či dôkazy predkladané navrhovateľmi (o konaní na vedenom na základe\nžiadosti o zachovanie štátneho občianstva zo dňa 9.2.1946 výsledkom ktorého bolo Osvedčenie o\ndočasnom zachovaní štátneho občianstva, predložený Výmer ONV v Turčianskom Svätom Martine č.\n216/1949 zo dňa 10.2.1949 o nadobudnutí československého štátneho občianstva, vojenská knižka,\ndôkazy o vykonávaní práce na predmetnom majetku, morálnej a trestnej bezúhonnosti), boli spôsobilé v\nspojení s existenciou nariadenia 26/1948 Zb. privodiť znegovanie dôsledkov zápisov o vlastníckom práve\nv príslušných pozemkových knihách vykonaných na základe rozhodnutia o konfiškácii podľa nariadenia\nč. 104/1945 Sb.\n4/ či v prípade pozitívnej odpovede na predchádzajúcu otázku je právne relevantné ustáliť, že k\nprechodu vlastníctva došlo definitívne až v rozhodnom období podľa § 6 ods. 1 zák. č. 229/1991\nZb., k dňu 1.10.1959 t. j. až na základe zápisov v zmysle žiadosti Čsl. štátu zastúpeného Odborom\npôdohospodárstva rady ONV v Turčianskych Tepliciach na zápis v pozemkovej knihe k. ú. A. vl. č. 287\nzo dňa 1.10.1959 v nadväznosti na rozhodnutie Odboru pôdohospodárstva rady ONV v Turčianskych\nTepliciach číslo Pôd 1753/1959 v spojení s rozhodnutím Konfiškačnej komisie ONV Martin zo dňa\n11.9.1946.\nPri prejednávaní danej veci je mimoriadne dôležité pripomenúť, že súdy sú povinné pri svojej činnosti\npostupovať ústavne konformným postupom, právne predpisy vysvetľovať spôsobom, korešpondujúcim\ns účelom zákona, ktorým je v danom prípade odstránenie majetkových krívd a dokonca v zmysle nálezu\nÚS SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008 súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia\nprávneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická\nsúvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V takýchto prípadoch sa musí\nzároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej\nargumentácii.\nVII.\nPokiaľ sa týka krajským súdom vysloveného záveru o nemožnosti vzniku reštitučného nároku podľa §\n6 ods. 2 v prípadoch prechodu vlastníctva pred 25.2.1948 (prvá otázka) odvolací súd sa s právnym\nnázorom krajského súdu nestotožňuje, aj keď mu nemožno uprieť, že sa argumentačne opiera o\ncitovanú judikatúru NS SR. Táto však vo svojej podstate nie je konzistentná s prevládajúcou a ustálenou\nrozhodovacou praxou súdov v tejto otázke (napr. 2Sžo/211/2010 zo dňa 6.4.2011, 9Sžr/132/2013 z\n24.6.2015, 6Sžo/295/2009 z 27.7.2010, 2Sžr/138/2016 z 26.2.2019), ktorá sa naviac opiera o právne\nzávery formulované v Stanovisku správneho kolégia NS SR na zjednotenie výkladu § 6 ods. 2 zákona\nč. 229/1991 Zb. zo dňa 4 júna 1998 sp. zn. Snj/72/97 ako aj o rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžr/132/2013\nzo dňa 24.6.2015 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n4/2017 pod č. R 32/2017. Právne názory vyslovené v týchto zásadných stanoviskách považuje odvolací\nsúd za rozhodujúce pre prejednávanú vec.\nRozhodnutie R 32/2017 sa síce primárne zaoberalo riešením konfliktu nároku na priznanie reštitučného\nnároku na vydanie nehnuteľností s prebiehajúcou realizáciou stavebného zámeru obce na predmetných\npozemkoch, vyjadrovalo sa však aj k vznesenej námietke neexistencie reštitučného nároku vzhľadom\nna prechod vlastníctva pred tzv. rozhodným obdobím v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb.:\nI. Z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov vyplýva záver, že nemožno poznámky pod\nčiarou č. 9 a č. 9a interpretovať inak, než ako príkladmé odkazy na osobitné predpisy prichádzajúce do\núvahy, a preto uvedené ustanovenie je žiaduce chápať ako ďalší reštitučný titul špecificky orientovaný\ndo oblasti možnej zákonnej reštitúcie konfiškovaného poľnohospodárskeho majetku priamo v režime\nzákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v\nznení neskorších predpisov. Neobstojí preto ani zásadná námietka, že predmetná konfiškácia majetkov\nspadá v danom prípade pred tzv. rozhodné obdobie.\n\nII. Je potrebné rešpektovať, že § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde\na inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov obsahuje výslovné pravidlo ako\npostupovať pri strate konfiškovaného majetku, a preto je potrebné akceptovať ten záver, že § 6 ods. 2\nzákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v\nznení neskorších predpisov predstavuje prelom do inak striktne vymedzeného rozhodného obdobia pre\nprípady uvedené v § 6 ods. 1 uvedeného zákona. Opačný výklad by bol v príkrom rozpore s ústavne\nkonformným výkladom na tak citlivú problematiku akou je nesporne problematika reštitučných konaní,\nako i v rozpore s právom na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nPodľa odôvodnenia rozsudku ohľadne doplnenia druhej a tretej vety ust. § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb.\nzákonom č. 186/1993 Zb. „...dňom 28. februára 1992 došlo k prelomeniu zásady, že sa vydávajú len\npozemky, ktoré prešli na štát v období od 25. februára 1948 z titulu konfiškácie.\nTento jeho záver opiera o znenie tretej vety odseku 2 ustanovenia § 6; práve zo spojenia „pokiaľ tento\nmajetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený“, vyplýva nárok takých osôb na vydanie aj v prípade,\nkeď konfiškačné rozhodnutie bolo vydané pred 25. februárom 1948. Uvedený záver je navyše podporený\ndôvodovou správou k zákonu č. 186/1993 Z.z., ktorým sa menil zákon č.229/1991 Zb. a v ktorej sa\nuvádza: „...Druhá veta § 6 ods. 2 doplnená zákonom č.73/1992 Zb. prevzala rozšírenie vyňatia majetku\nz konfiškácie podľa § 38 zákona č. 330/1991 Zb. s tou zmenou, že reštitučný nárok patrí oprávneným\nosobám aj vtedy, ak nehnuteľnosti boli pridelené pred 25. februárom 1948. Ďalšou zmenou oproti §\n38 zákona SNR č. 330/1991 Zb. bolo, že nehnuteľnosti možno vydať bez ohľadu na to, či rozhodnutie\nkonfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov bolo vydané pred alebo po rozhodnom období. “\nUvedené rozhodnutie sa nepochybne inšpirovalo aj starším Stanoviskom správneho kolégia NS\nSR sp. zn. Snj/72/97 na zjednotenie výkladu § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., ktoré sa primárne\nzaoberalo nárokom na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. v prípadoch\nreštitučných nárokov na vydanie pozemkov patriacich do lesného pôdneho fondu. Riešilo však aj otázku\naplikovateľnosti ust. § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. na reštitučné nároky k nehnuteľnostiam ktoré prešli\nna štát pred tzv. rozhodným obdobím, k čomu uviedlo:\nV § 6 ods. 1 sú pritom v písm. a) až u) vymedzené aj skutočnosti, v dôsledku ktorých museli prejsť\nnehnuteľnosti na štát, aby vznikol nárok na ich vydanie. V súlade s ustanovením 4 ods. 1 ide o\nskutočnosti, ktoré nastali v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, resp. nehnuteľnosti prešli\nna štát v uvedenej dobe.\nNaproti tomu ustanovenie § 6 ods. 2 rieši prípad, kedy sa obdobne ako podľa § 6 ods. 1 postupuje (teda\nvydajú sa nehnuteľnosti) aj ďalším osobám, ktorých nehnuteľnosti prešli na štát už pred 25. februárom\n1948 podľa predpisov o konfiškácii podľa osobitných predpisov z roku 1945 (Nariadenie SNR č. 104/1945\nZb. SNR, Dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Zb.) s tým, že pre vydanie nehnuteľností (teda aj lesnej\npôdy) musia byť splnené ďalšie tam stanovené podmienky týkajúce sa oprávnenej doby. V zmysle týchto\npodmienok musí ísť o fyzické osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z\nkonfiškácie podľa osobitných predpisov, napr. nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR. Podľa\ntohto predpisu nárok na vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie\nvznikol za splnenia (okrem iného) tej podmienky, že takéto osoby nadobudli československé štátne\nobčianstvo podľa zákona č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti a súčasne,\nak pracovali na tomto majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem toho, že by pre okolnosti\nnezávislé na ich vôli samy nemohli na nich pracovať.\nZa oprávnené podľa tohto ustanovenia treba považovať jednak osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie\npoľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov (napr. Zboru povereníkov č.\n26/1948 Zb. SNR), pričom od účinnosti zákona č. 93/1992 Zb., ktorým bolo doplnené ustanovenie § 6\nods. 2 treba za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa\nosobitných predpisov považovať pre účely tohto zákona aj štátnych občanov ČSFR, ktorí majú trvalý\npobyt na území ČSFR a ktorým sa skonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdení podľa\nosobitných predpisov.“\n\nPokiaľ sa týka názoru krajského súdu o tom, že aj keby sa na predmetný prechod vlastníctva\npred rozhodujúcim obdobím vzťahovali ustanovenia zákona 229/1991 Zb. nebolo by možné vyhovieť\nreštitučnému nároku, nakoľko nedošlo k vyňatiu majetku z konfiškácie zákonom predvídaným spôsobom\n(druhá otázka), odvolací súd má za to, že s prihliadnutím na vyššieuvedený zásadný význam účelu\nzákona ktorým je ochrana základných práv a odstránenie majetkových krívd a celý ústavneprávny\nkontext, je tento neudržateľný.\nJe nesporné, že v súlade s teóriou práva až existencia individuálneho rozhodnutia podľa § 1 ods. 3\nnariadenia 26/1948 Zb. SNR vedie k vzniku nároku na vyňatie z konfiškácie. Na druhej strane, vzhľadom\nna účel reštitučného konania a okolnosti prejednávanej veci treba zohľadniť aj právnu argumentáciu\nnavrhovateľov, že za spôsob politickej perzekúcie je možné považovať aj nekonanie príslušných\norgánov, ktoré napriek (preukazovanému) splneniu podmienok na vyňatie majetku z konfiškácie, takého\nrozhodnutie nevydali. Je teda v kompetencie odporcu v reštitučnom konaní komplexne posúdiť, či v\ndanom prípade (bez ohľadu na neexistenciu formálneho rozhodnutia o vyňatí majetku z konfiškácie) boli\nsplnené podmienky pre vznik nároku na vyňatie z konfiškácie v zmysle nariadenia Zboru povereníkov\n26/1948 Zb. SNR.\nK tretej otázke treba uviesť, že odvolací súd rovnako ako krajský súd nevidí dôvod spochybňovať\nzaknihovaný prechod vlastníctva v zmysle aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností.\nPokiaľ navrhovatelia 1 - 4 zhodne spochybňovali zápis prechodu vlastníctva rešpektujúci platnosť a\núčinnosť rozhodnutia konfiškačnej komisie z 11.9.1946 vzhľadom na nerešpektovanie preukazovaného\nsplnenia podmienok pre vyňatie z konfiškácie podľa nariadenia č. 26/1948 Zb. SNR, tu vzhľadom na\núčel reštitučného konania, úpravu súdneho prieskumu rozhodnutia postupom podľa tretej hlavy piatej\nčasti OSP a ich dôsledky na ochranu práv účastníkov správneho konania treba uviesť, že preukazovanie\nsplnenie zákonných podmienok pre vyňatie majetku z konfiškácie v zmysle § 6 ods. 2 v nadväznosti\nna ust. § 1 a 2 Nariadenia č. 26/1948 Zb. nie je spôsobilým podkladom pre vyslovenie záveru o\nneplatnosti prechodu vlastníctva zaknihovaného na základe skoršej právnej skutočnosti, konfiškácie\npodľa nariadenia 104/1945 Sb. SNR.\nVyslovená nemá za danej situácie oporu v právnej úprave ani judikatúre, ani pri zohľadnení povinnosti\nústavne konformného výkladu vedúceho až k možnosti nerešpektovanie textu právneho predpisu. Tento\nzáver zohľadňuje, že účelom právnej úpravy zák. č. 229/1991 Zb., ktorá je základom pre konanie vo\nveci reštitučného nároku navrhovateľov, je odstránenie nespochybnených majetkových krívd. V prípade\nmajetkovej krivdy ku ktorej došlo konfiškáciou podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR (v spojení s\nneaplikovaním nariadenia č. 26/1948 Zb. SNR) je možné domáhať sa jej odstránenia cestou uplatnenia\nreštitučného nároku podľa zák. č. 229/1991 Zb., čo právny predchodca navrhovateľov urobil.\nVzhľadom na negatívnu odpoveď na predchádzajúcu otázku, k štvrtej otázke odvolací súd uvádza\niba toľko, že za opísaných okolností neexistuje ani právny dôvod, ani relevantný právny základ pre\nvyslovenie záveru o tom, že k prechodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam došlo až vydaním\nvýmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 8.5.1948.\nVIII.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že odvolanie\nnavrhovateľov 1. - 4. proti rozsudku krajského súdu považuje za dôvodné, preto napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250l ods. 2 v spojení s ust. §250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec vrátil\nodporcovi na ďalšie konanie.\nOdvolací súd si je vedomý, že vracia odporcovi vec na rozhodnutie s právnym názorom v zásadnej\notázke možnosti priznania reštitučného nároku na základe prechodu vlastníctva pred tzv. rozhodným\nobdobím v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., ktorý je diametrálne odlišný od záväzného právneho\nnázoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Žiline 23Sp/55/2008 a 29Sp/67/2015, ktorý považoval\nza záväzný aj krajský súd v Žiline v konaní 29Sp/42/2016 a ktorým sa bol odporca povinný riadiť. Zároveň\ntreba uviesť, že sa jedná o prvé rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci.\n\nV súvislosti s tým treba pripomenúť, že Krajský súd v rozhodnutí 29Sp/42/2016 ako podporný argument\nuviedol, že voči zrušujúcim rozsudkom sa nikto (ani navrhovatelia) neodvolal. Tu však nemožno\nprehliadnuť, že rozhodnutím, č. OÚ-MT-PLO-2015/000887-BLA-P zo dňa 8.4.2015 bolo v bode I.\npriznané vlastnícke právo navrhovateľom, odvolali sa len voči bodom II. - IV. rozhodnutia upravujúcim\nrozsah a spôsob uspokojenie priznaných nárokov. Je teda logické, že ak krajský súd rozsudkom\n29Sp/67/2015 zo dňa 20.11.2015 na základe ich odvolania napadnuté rozhodnutie zrušil (aj keď z iných\nako odvolacích dôvodov, fakticky rozhodol nanovo a opačne ako správny orgán o zásadnej otázke\nsplnenia zákonných podmienok vzniku nároku), navrhovatelia ako „procesne úspešní“ odvolatelia v\nsúdnom konaní sa proti rozsudku krajského súdu neodvolávali.\nPre nové rozhodovanie odporcu vo veci uplatneného reštitučného nároku je podstatné, že prechod\nvlastníctva na základe konfiškácie podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, jeho zápis do pozemkovej\nknihy na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie z 11.9.1946 a skutočnosť, že v súvislosti s\ndotknutým majetkom nebolo vydané rozhodnutie o vyňatí majetku z konfiškácie podľa nariadenia Zboru\npovereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, nie sú prekážkou vzniku reštitučného nároku podľa § 6 ods. 2 zák.\nč. 229/1991 Zb.\nIX.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s ust. § 250k ods.\n1 veta druhá OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 224 ods. l a 2 OSP., § 151 ods. 1,2 OSP tak, že\nprocesne úspešným navrhovateľom nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju v stanovenej lehote\nnevyčíslili a zo spisu nevyplýva vznik iných trov, okrem trov právneho zastúpenia.\nO trovách účastníkov v 1/ - 3/ rade odvolací súd nerozhodoval, nakoľko osobitná úprava rozhodovania o\ntrovách konania v správnom súdnictve v zmysle piatej časti OSP priznanie náhrady trov konania osobám\nodlišným od navrhovateľa a odporcu neumožňuje.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Sp/42/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "d4c5bdf6-29d6-4828-9bde-c9cca05aad16:50545199-04de-46b0-8e47-d83290ac8573", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5015200603.1", "spisova_znacka": "29Sp/67/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/67/2015 z 19. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-11-19", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200603.1"}], "citovane_v": []}