{"guid": "4a9c8dec-9c0b-4f03-9e40-9dfd2fb38bff:feaffa43-ca16-4c86-8cbb-c99411a8ea17", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5015200849.1", "spisova_znacka": "2Asan/23/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/23/2018 z 29. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2020, sp. zn. 2Asan/23/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:5015200849.1", "identifikacne_cislo": "5015200849", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-3", "nazov": "§ 34 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. a) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-34", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/feaffa43-ca16-4c86-8cbb-c99411a8ea17", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5015200849.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5015200849.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5015200849.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/23/2018\n5015200849\n29. 01. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:5015200849.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej\nveci žalobcu: P. Q., bytom F. XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so\nsídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 4,\nŽilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVS2-2015/023507/TBF zo dňa 14.\naugusta 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/228/2015-62 zo dňa 31. mája 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m\nieta.\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 6S/228/2015-62 zo\ndňa 31. mája 2018 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného (pôvodne Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky) č. SVS-OVS2-2015/023507/TBF zo dňa 14. augusta 2015, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie vydané v prvom stupni č. OÚ-ZA-OOP1-2014/027552/HRI, OU-ZA-OOP1-2015/003317\nzo dňa 12. júna 2015 o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu konania v ktorom bol žalobca uznaný\nvinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca sa uvedeného priestupku dopustil\ntým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví,\nkeď dňa 26. januára 2013 v čase okolo 19:15 hod. v byte na A. ul. č. XXX/X v O. A. P. fyzicky napadol\nY. L., a to tak, že do nej sotil, následkom čoho spadla na zem a utrpela pomliaždenie pravého ramena,\npravej hrudnej steny a pravého bedrového kĺbu a oblasť záhlavia, za čo mu bola uložená pokuta vo\nvýške 50 Eur a povinnosť uhradiť trovy konania štátu vo výške 16 Eur. Prvostupňové rozhodnutie vo veci\nnadobudlo právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 09. decembra\n2013.\n2. Žalobca sa podaním zo dňa 26. augusta 2014 domáhal povolenia obnovy konania v zmysle § 62 ods.\n1 písm. a/ Správneho poriadku z dôvodu existencie nového dôkazu (svedka). K návrhu pripojil čestné\nvyhlásenie svedka U. F. týkajúceho sa okolností skutku, za ktorý bola v priestupkovom konaní uložená\nsankcia.\n\n3. Napadnutým rozhodnutím právneho predchodcu žalovaného (Ministerstvo vnútra SR) č.\nj. SVS-OVS2-2015/023507/TBF zo dňa 14.8.2015 bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie\nOkresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov č. j. OÚ-ZA-OOP1-2014/027552/HRI, OUZA-OOP1-2015/003317 zo dňa 12.6.2015 o zamietnutí návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie bolo\nodôvodnené tým, že predloženým čestným vyhlásením svedka F. nebolo preukázané, že by vyšli najavo\nnové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci priestupku a nemohli\na v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka, čo je základná podmienka pre povolenie obnovy konania\nv zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku.\n4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutí vo veci obnovy konania z dôvodov\nnepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutí oboch stupňov správnych orgánov rozhodujúcich vo veci\nobnovy konania, vyhodnocovanie svedeckej výpovede už v konaní o povolenie obnovy konania a\nspôsobu jeho vyhodnotenia, namietal zákonnosť právoplatného rozhodnutia o sankcii za priestupok.\n5. Krajský súd žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku poukázal na okolnosti konania vo veci uloženia\nsankcie za priestupok, obnovy ktorého sa žalobca domáha a skonštatoval, že aj keď boli pre obnovu\nkonania splnené formálne podmienky (formálne obsahové náležitosti návrhu) a návrh na obnovu bol\npodaný včas, nevyplývajú z návrhu na obnovu konania žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nby mohli mať objektívne podstatný vplyv na právoplatne skončené rozhodnutie o priestupku a ktoré sa\nnemohli v pôvodnom priestupkovom konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu.\n6. Krajský súd mal za to, že žalobcom uvádzaný dôvod obnovy konania, existencia svedka, ktorý\nbol prítomný incidentu vzniknutého medzi žalobcom a poškodenou a predloženie jeho písomného\nsvedectva, nie je možné považovať za taký nový dôkaz, ktorý by mohol mať podstatný vplyv na\nrozhodnutie, ktorým bol žalobca právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku za súčasného\nsplnenia podmienky, že by sa tento dôkaz nemohol v pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu,\nktorý tvrdil, že o existencii svedka sa dozvedel až po skončení priestupkového konania.\n7. Zastával názor, že žalovaný (a aj prvostupňový správny orgán) náležite posúdil návrh na obnovu\nkonania z hľadiska vyhodnotenia predloženého dôkazu - čestného vyhlásenia svedka U. F. a svoj\nnázor na tento predložený dôkaz aj v preskúmavaných rozhodnutiach oba správne orgány náležite\nvysvetlili. Stotožnil sa aj s ich záverom, že svedok U. F. v čase spáchania skutku (poškodenia zdravia\nY. L. žalobcom) celkom zrejme nemohol vidieť priebeh incidentu, t. j. či k zraneniam poškodenej v\nrozsahu poškodení opísaných v lekárskom vyjadrení z 4. apríla 2013 a odbornom vyjadrení znalca z\n22. mája 2013 došlo v dôsledku fyzického napadnutia poškodenej žalobcom, alebo si tieto poškodenia\nmohla poškodená spôsobiť iným spôsobom. Výpoveď svedka, podaná po cca jeden a pol roka po\nudalosti, pričom svedok len opísal stav pred incidentom (vstup žalobcu do bytu) a bezprostredne po\nňom (vybehnutie poškodenej a žalobcu z bytu), bez toho, aby svojimi zmyslami mohol priamo sledovať\nincident odohrávajúci sa za zatvorenými dverami nie je relevantná. Predložená svedecká výpoveď\npodľa krajského súdu nebola bez ďalšieho spôsobilá preukázať tvrdenie žalobcu, že žalobca nemohol\nfyzicky napadnúť poškodenú počas jeho krátkeho pobytu v byte tak ako to bolo zistené v priestupkovom\nkonaní. Krajskému súdu sa tiež javil ako nanajvýš nedôveryhodný časový odstup incidentu (26. januára\n2013) a času, kedy sa žalobca mal o existencii svedka dozvedieť (9. júna 2014) a mal za to, že\nskutočnosti opísané svedkom v jeho čestnom vyhlásení nepodávajú žiadny bližší obraz o priebehu\nincidentu odohrávajúcom sa v susednom byte za zatvorenými dverami, ktorý svedok sledoval len cez\n„kukátko“ dverí svojho bytu.\n8. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná\nnie je, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán riadne posúdili návrh žalobcu na obnovu konania, v\nprimeranom rozsahu zistili skutkový stav veci a obe preskúmavané rozhodnutia boli aj zodpovedajúcim\nspôsobom odôvodnene. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP v\nspojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy\nkonania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu krajský súd právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa §\n440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP.\n\n10. Uviedol, že medzi zložky práva na spravodlivý proces patrí okrem iného aj zákaz svojvôle, zákaz\nprekvapivých rozhodnutí, právo na vysporiadanie sa so všetkými skutočnosťami zo strany súdu a právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia. Zastával názor, že svojvôľa pri rozhodovaní krajského súdu, ako\naj správnych orgánov, spočívala v ich argumentácii, že vplyv dôkazu (predložené čestné vyhlásenie)\nnebol takého významu, aby mohol privodiť zmenu rozhodnutí vydaných v priestupkovom konaní, že\npredložená svedecká výpoveď nebola bez ďalšieho spôsobilá preukázať, že žalobca nemohol fyzicky\nnapadnúť poškodenú počas jeho krátkeho pobytu v byte a že skutočnosti opísané svedkom v jeho\nčestnom vyhlásení nepodávajú žiadny bližší obraz o priebehu incidentu odohrávajúceho sa v susednom\nbyte za zatvorenými dverami, ktorý svedok sledoval len cez kukátko dverí svojho bytu. Žalobca\nv tejto súvislosti namietal správnosť záveru správnych orgánov a súdu, ktorým bola spochybnená\nhodnovernosť svedka F..\n11. Poukázal na to, že už v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov spočívajúcu\nnajmä v tom, že správny orgán prvého stupňa vyhodnocoval čestné vyhlásenie podané svedkom\nspôsobom ako by malo byť vyhodnocované až v prípadnom obnovenom konaní a dokonca sa zaoberal\naj hodnovernosťou svedka. Zdôraznil, že výpoveď svedka mala byť skúmaná iba z hľadiska toho, či\nje možné, aby mala podstatný vplyv na pôvodné rozhodnutie. Zastával názor, že podstatný vplyv na\nrozhodnutie by svedecká výpoveď mala, keďže pokiaľ by bol svedok známy už v prvotnom správnom\nkonaní, určite by bol správnym orgánom vypočutý. Mal za to, že hodnovernosť dotknutého svedka\nbola spochybňovaná bez žiadneho objektívneho dôvodu, a to aj zo strany krajského súdu. Prípadná\nhodnovernosť svedka sa má podľa žalobcu posudzovať až v obnovenom konaní, kde je svedok poučený\no jeho povinnosti vypovedať pravdu a vyjadrí sa k jeho vzťahu ku stranám a k predmetu prejednávanej\nveci, z čoho môže prípadná nedôveryhodnosť vyplynúť. Tieto skutočnosti sa však neskúmajú v konaní\no povolenie obnovy konania.\n12. Dôvodil, že z ničoho nevyplýva skutočnosť, že incident sa mal odohrať za zatvorenými dverami.\nPodľa žalobcu táto skutočnosť nebola preukázaná. Na tomto mieste poukázal na rozpor medzi záverom\ndruhostupňového správneho orgánu v konaní o povolenie obnovy a krajského súdu v tom, či sa mal\nincident odohrávať za zatvorenými alebo otvorenými dverami. Podľa žalobcu preto skutkový stav nebol\nv tomto smere ustálený. Navyše sa v konaní nepreukazovala ani poloha bytu svedka F. vo vzťahu k\n(vtedy) bytu žalobcu v nadväznosti na argumentáciu druhostupňového správneho orgánu o technickej\nnemožnosti vidieť do otvoreného bytu. U. F. vo svojom čestnom vyhlásení nič o skutočnosti, či dvere\ndo bytu boli zatvorené alebo otvorené neuviedol. Práve preto podľa žalobcu čestné vyhlásenie U.\nF. malo byť dôkazom, na podklade ktorého malo byť konanie obnovené a v tomto konaní mal byť\nvypočutý. Skutočnosti uvedené v dotknutom čestnom vyhlásení majú zjavný význam pre vyhodnotenie\nskutkového stavu. Žalobca poukázal na to, že svedka udalosti zistil náhodným spôsobom. Tento svedok\nsa podľa žalobcu vie vyjadriť minimálne k časovým súvislostiam skutku, z ktorého spáchania bol žalobca\nuznaný za vinného. Poukázal na to, že počas priestupkového konania o tomto svedkovi nevedel a opak\npreukázaný nebol.\n13. Podľa žalobcu sú časové súvislosti dôležité pre posúdenie skutočnosti, či mohlo dôjsť ku skutku tak,\nako ho popisovala Y. L., ako jediný vypočutý svedok a zároveň poškodený. Poukázal na to, že svedok F.\nvidel, ako žalobca dňa 26. januára 2013 prišiel odovzdať syna, pričom dvere mu otvorila bývalá svokra Y.\nL.. Videl ako žalobca vošiel do bytu, pričom už po 1-2 sekundách mala Y. L. vybehnúť z bytu s tým, že ju\nmal žalobca napadnúť. Žalobca mal za to, že ak Y. L. vybehla z bytu v priebehu 1-2 sekúnd po tom, ako\nžalobca do bytu vstúpil, je fyzicky nemožné, aby ju napadol, aby podľa jej slov upadla do bezvedomia a\nutrpela zranenia, ktoré jej mal žalobca spôsobiť. Podľa žalobcu motívom výpovede Y. L. bola skutočnosť,\nže polícia v tom čase riešila marenie výkonu úradného rozhodnutia súdu zo strany bývalej manželky\nžalobcu a jej matky (Y. L.) vo veci starostlivosti o maloletého syna. Zdôraznil, že z čestného vyhlásenia\nsvedka F. vyplýva práve to, že tento svedok a Y. L. sa rozchádzajú v časových súvislostiach. Zastával\npreto názor, že v správnom konaní bolo potrebné ich výpovede konfrontovať, odstrániť v nich rozpory\na vyhodnocovať vo vzájomných súvislostiach s poukazom na zásadu prezumpcie neviny a zásadu in\ndubio pro reo.\n14. Ďalej žalobca poukázal na to, že už v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutí o priestupku\nspočívajúcu v tom, že ich podkladom je jedno odborné vyjadrenie, ktoré bolo vypracované s odstupom\n5 mesiacov od spáchania skutku. Podľa žalobcu je predmetné odborné vyjadrenie nedostatočné a\nnie je z neho zrejmé, čo bolo jeho podkladom, t. j. na základe akých informácií a skutočností dospel\n\nznalec k takému odbornému vyjadreniu. Žalobca namietal, že krajský súd sa s touto argumentáciou\nnevysporiadal, čím svoje rozhodnutie postihol vadou nedostatočného odôvodnenia.\n15. Záverom žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n16. Osobitným návrhom žiadal priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 SSP, čo\nodôvodnil hrozbou závažnej ujmy spočívajúcej v tom, že pred Okresným súdom Žilina je pod sp. zn.\n4C/108/2014 vedené konanie, ktorým sa Y. L. domáha náhrady škody na zdraví v sume 885,50 Eur s\npríslušenstvom v súvislosti so spáchaným priestupkom, z ktorého bol žalobca uznaný vinným a konania\no ktorom sa týka jeho návrh na obnovu konania. Uvedené konanie pred okresným súdom bolo prerušené\ndo právoplatného skončenia konania vedeného na krajskom súde v tejto veci. Žalobca mal za to, že\nzávažná ujma mu hrozí právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu, a to v zaplatení\nznačne vysokého nároku na náhradu škody.\n17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že svedok F. nebol priamym svedkom\nincidentu a vyhotovenie a zohľadnenie obsahu odborného vyjadrenia v priestupkovom konaní bolo\nvykonané v súlade so zákonom.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom\nbez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí správnych orgánov vo veci povolenia\nobnovy konania o priestupku, za spáchanie ktorého bol žalobca právoplatne uznaný za vinného.\n20. Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým\nobvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.\n21. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n22. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené\nrozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové\nskutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť\nbez zavinenia účastníka konania.\n23. Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo\nnariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.\n24. K posudzovaniu prípustnosti povolenia obnovy konania sa vyjadroval najvyšší súd napr. v rozsudku\nsp. zn. 8Sžo/53/2015 zo dňa 22. júna 2017, v zmysle ktorého povinnosťou správneho orgánu,\nktorému zákon zveruje právomoc na konanie, je aj v konaní a rozhodovaní o návrhu na obnovu\nkonania vychádzať zo základných zásad materiálneho štátu, medzi ktoré patrí aj zásada právnej\nistoty. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a\nnezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae“,\nktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať, majúc na zreteli\nnielen tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované\nv teórii ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom\npre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť\nrozhodnutia, spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých\nprocesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.\n\n25. Z ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku vyplýva, že ak sa má obnova konania\npovoliť, dodatočne musia vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, pričom musí ísť o také dôkazy,\nktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a navyše sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia\núčastníka konania. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy,\nktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo\npreto, lebo síce mal vedomosť o týchto skutočnostiach, avšak nemohol ich uplatniť bez svojho zavinenia.\nNovými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia\nsprávneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať. Ak by tieto skutočnosti\nvznikli až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemohli by byť dôvodom na obnovu konania.\nZa nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania nemožno považovať také skutočnosti alebo\ndôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil.\nV každom prípade je potrebná existencia objektívneho dôvodu, ktorý znemožnil účastníkovi konania\nuplatniť konkrétnu skutočnosť alebo dôkaz v príslušnom správnom konaní (viď rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/8/2015 zo dňa 20. januára 2016). Podľa § 34 ods. 3 Správneho\nporiadku účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe.\nDôvodom na obnovu konania je teda len situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz\nnepoznal (napr. nevedel o existencii dôkazu), alebo bez jeho viny sa nemohol vykonať.\n26. Zo skutkových zistení v danej veci je zrejmé, že žalobca bol rozhodnutím vtedajšieho Obvodného\núradu Žilina č. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2013/14189-4/1132/2BD zo dňa 11. júla 2013, ktoré v spojení s\nrozhodnutím žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2013/000127/HRI zo dňa 09. decembra 2013 nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 12. decembra 2013, uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, a to na skutkovom základe opísanom v\nbode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Návrh na obnovu konania vo veci priestupku žalobca odôvodnil\nexistenciou nových skutočností a dôkazov podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, ktoré mohli\nmať podstatný vplyv na rozhodnutie o priestupku. Novým dôkazom má byť výpoveď, resp. čestné\nvyhlásenie svedka U. F., o ktorom žalobca v pôvodnom konaní nemal mať vedomosť a ktoré mohlo mať\npodstatný vplyv na rozhodnutie správneho orgánu v pôvodnom konaní. K návrhu na obnovu konania\nžalobca čestné vyhlásenie uvedeného svedka zo dňa 9. júna 2014 priložil. V tomto čestnom prehlásení\nsvedok F. okrem iného uvádza, že čestné vyhlásenie podáva na základe žiadosti žalobcu, ktorý ho dňa\n09. júna 2014 oslovil s tým, či nebol svedkom predmetných udalostí. K samotným okolnostiam okrem\niného uviedol: „...Behom asi desiatich sekúnd vyšiel z bytu aj P. X.. Ja som na chvíľku otvoril dvere, aj\nďalšie dve susedky, ktoré reagovali na klopanie. P. X. som povedal, aby sa na to vykašľal, už bol aj tak\nnechápajúc na odchode...“\n27. Podmienky uvedené v § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, existencia ktorých spôsobuje\ndôvod na obnovu správneho konania, musia byť splnené kumulatívne. To znamená, že sa musí jednať\no také nové dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie v pôvodnom konaní a nemohli\nsa v pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Z citovaného obsahu čestného\nvyhlásenia svedka U. F., založeného v administratívnom spise vyplýva, že v čase incidentu (resp.\npo jeho skončení) komunikoval so žalobcom. Je teda evidentné, že sa nejedná o nového svedka\nani o novozistenú skutočnosť o jeho pozorovaní okolností incidentu. Evidentne teda žalobca mohol\nuvedeného svedka osloviť už v pôvodnom priestupkovom konaní a navrhnúť jeho výsluch resp. žiadať\nzohľadniť pri rozhodovaní správnych orgánov vo veci priestupku jeho vyjadrenie. Treba zdôrazniť, že\nžalobca mal možnosť ako účastník priestupkového konania navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy,\nktoré sú mu známe. Žalobca v konaní o obnove nepreukázal, že dotknutého svedka nemohol osloviť z\nobjektívnych dôvodov, resp., že mu tento svedok nemohol byť známy už v čase pôvodného konania.\nAk v tejto súvislosti žalobca nevyužil zákonnú možnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy v\npôvodnom správnom konaní (napr. výpoveď, resp. čestné vyhlásenie uvedeného svedka), tento svoj\npostup nemôže zhojiť celkom zjavne účelovým návrhom na obnovu konania.\n28. Správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych\nnoriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia,\nriadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s námietkami žalobcu ako účastníka správneho\nkonania vo veci návrhu na obnovu konania a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd\nprihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Podstatná\npre tento záver je skutočnosť, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vo veci návrhu na obnovu\n\nkonania vychádzali správne z toho, že v konaní žalobca nepreukázal, že by mal k dispozícii novú\nskutočnosť alebo dôkaz, ktoré sa nemohli v konaní priestupkovom konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu.\nZ uvedených dôvodov krajský súd postupoval správne, keď na základe tejto argumentácie žalobu\nzamietol.\n29. Pokiaľ žalobca namietal záver správnych orgánov a krajského súdu, ktorým spochybňovali\nvierohodnosť uvedeného svedka, a teda, že jeho výpoveď by nemohla pre žalobcu privodiť zmenu\nrozhodnutí vydaných v pôvodnom priestupkovom konaní, tak vzhľadom na nesplnenie jednej zo\nzákladných kumulatívnych podmienok pre povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/\nSprávneho poriadku sa touto otázkou krajský súd ani nemusel zaoberať. Krajský súd správne uzavrel, že\npredloženie písomného svedectva svedka F. nie je možné považovať za taký nový dôkaz, ktorý by mohol\nmať podstatný vplyv na rozhodnutie v pôvodnom priestupkovom konaní a zároveň, že by sa tento dôkaz\nnemohol v pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu vo vzťahu k jeho námietke smerujúcej proti\nodbornému vyjadreniu, ktoré bolo podkladom rozhodnutia v pôvodnom priestupkovom konaní, ani s\ntouto námietkou sa krajský súd nebol povinný vysporadúvať, nakoľko predmetné odborné vyjadrenie\nnebolo podkladom napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v konaní o povolenie obnovy. Kasačnou\nsťažnosťou napadnutý rozsudok je preto nutné považovať za zákonný a taktiež dostatočne odôvodnený.\n30. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti je kľúčovým pojmom\n„hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu žalobcu, ktorý podal návrh. Hrozba\nzávažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom\ncelého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti\nodkladný účinok, alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť\nlen o hypotetickú možnosť, tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o\nhrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho\núčastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na\npriznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným orgánom verejnej správy, o hrozbu závažnej\nujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Kritérium závažnosti predstavuje najširšie vyjadrenie\npre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo\nhrozí, alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom\nplynúcim z rozhodnutia krajského súdu, ktorého zrušenia sa navrhovateľ kasačnou sťažnosťou domáha.\n31. Základným zmyslom priznania odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie\núčinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie\nstavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola\nkonkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu\nhospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (pozri rozhodnutie\nKrajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011.)\n32. Najvyšší súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti aj vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod\nna priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže v dôsledku rozhodnutia krajského súdu v\ndanej veci by žalobcovi nemohla vzniknúť nedôvodná závažná ujma. Žalobca naviac ani nepreukázal,\nže by mu v dôsledku rozsudku krajského súdu priamo hrozila závažná ujma, na čom nič nemení ani\nvedené súdne konanie vo veci náhrady škody na zdraví (viď bod 13 tohto rozhodnutia). Najvyšší súd\npreto s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.\n33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k § 167 ods.\n1 a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\nžalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu\nobsiahnutého v ust. § 168 SSP.\n34. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139\nods. 4 SSP)\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/228/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}