{"guid": "2b1334d4-7e16-4c70-afca-b01cedb6d3f6:fa60bce2-dcfb-46eb-810a-ebbf788204d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5015200443.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/66/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/66/2020 z 8. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2020, sp. zn. 8Sžfk/66/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5015200443.1", "identifikacne_cislo": "5015200443", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2020-12-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 15/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b207ec2d-26c7-45e6-b094-17ce1243c6e7", "datum": "2022-01-13", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-452.odsek-1", "nazov": "§ 452 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-452.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-452"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-452"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa60bce2-dcfb-46eb-810a-ebbf788204d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5015200443.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5015200443.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5015200443.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/66/2020\n5015200443\n08. 12. 2020\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2020:5015200443.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. PetraMelichera a\nčlenov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: R. J.,\nQ. XX..XX.XXXX, W. U. R. XXX/X, XXX XX E. zast. advokátom Mgr. Rastislav Otruba, sídlom\nKvačalová 1227/55, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100308/1/144751/2015 zo dňa 01. apríla 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č.k. 31S/58/2019-33 zo dňa 20. mája 2020, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI. Konanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 31S/57/2019 - 32 z 20. 05. 2020\npodľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/144751/2015 zo dňa 01.04.2015, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9501401/5/1119420/2013 zo dňa 25.03.2013, ktorým\npodľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 5.369,65 €.\n2. Z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal správny súd preukázané, že správca\ndane Daňový úrad Žilina podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 5.369,65 €, pričom konštatoval, že\nfaktúry č. 030/2008 zo dňa 15.08.2008 a faktúra 033/2008 zo dňa 29.08.2008 vystavené dodávateľom\nJCO, s.r.o., Malacky neobsahovali náležitosti v zmysle ust. 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.,\nkeď faktúry neobsahovali zákonné náležitosti, a to súpis prác, resp. v časti faktúry popis obsahujú len\nprevedené stavebné práce, čo nie je v súlade s citovanými ustanovením, ktoré stanovuje, že faktúra má\nobsahovať rozsah a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Tieto faktúry obsahujú\nvýkon prác v hodinách, avšak nadväzujú na súpisy prác, ktoré jednotlivé práce sú vykázané v metroch\nštvorcových, a to bez ohľadu na druh a vykonávané práce, čím sa dostávajú do nesúladu s faktúrami.\nSprávca dane poukázal na to, že v daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky\n\ntvrdené skutočnosti, pričom správca dane zistil porušenie § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH v nadväznosti\nna ust. § 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, keďže nebolo preukázané daňovým subjektom vykonanie prác\nspoločnosťou JCO, s.r.o., pričom ak nedôjde k dodaniu tovaru, resp. služby, teda nedôjde ani k vzniku\ndaňovej povinnosti a tým nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane.\n3. Správny súd sa predovšetkým nestotožnil s názorom žalobcu, že s poukazom na § 49 ods. 1 a 2\npísm. a) a § 71 Zákona o DPH jediným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH je\nexistencia faktúry s poukazom aj na čl. 168 písm. a) a čl. 178 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES\nzo dňa 28.11.2006. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004\nZ.z. o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.\nIch nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za chyby dokladu ani\nza dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej\nfaktúry, podľa názoru súdu musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené.\nNie je postačujúce, pokiaľ si uplatňuje platiteľ nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,\niba predloženie tejto faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli aj reálne\nuskutočnené. Predovšetkým poukazuje tiež na to, že ust. § 49 ods. 1 Zákona o DPH je premietnutím\nčl. 167 Smernice Rady 2006/112 ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty do\nnášho právneho systému. Taktiež ust. § 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH je premietnutím čl. 226 ods.\n6 smernice Rady do nášho právneho systému.\n4. Správny súd zistil, že žalobca v konaní predložil len špecifikované faktúry č. 030/2008 a 033/2008 od\ndodávateľa JCO, s. r. o., Malacky, ďalej boli doložené výdavkové a príjmové pokladničné doklady, pričom\nsprávne žalovaný v danom prípade konštatoval aj zjavný časový nesúlad medzi prijatými plneniami a\nposkytnutými plneniami, keď žalobca v došlej faktúre č. 030/2008 zo dňa 15.08.2008 - dátum dodania\nslužby 15.08.2008 priradil odoslanú faktúru č. 2008/25 zo dňa 12.06.2008 - dátum dodania služby\n12.06.2008. Pokiaľ žalobca predložil vo vzťahu k predmetným faktúram aj súpis prác a dodávok, súd\nkonštatuje, že tento je podpísaný len zo strany žalobcu, nie je podpísaný dodávateľom JCO, s.r.o.,\ntieto boli podpísané až dňa 11.11.2010. Uvedené vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania č.\n9500401/1/818354/2012 zo dňa 10.04.2012. Faktúra č. 030/2008 zo dňa 15.08.2008 sa odvoláva na\nnekonkrétnu zmluvu o dielo zo dňa 01.05.2008, pričom nezrozumiteľnosť, ako správne konštatuje aj\nžalovaný, je aj medzi samotnou zmluvou o dielo zo dňa 01.05.2008 a súpisom prác a dodávok. V\nsamotnej zmluve o dielo je dohodnutá zúčtovacia sadzba 180,-Sk za hodinu bez DPH (čl. III). Nie\nje určené miesto, kde sa budú práce vykonávať, ani ich celkový rozsah. Na faktúre 030/2008 je\nuvedené, že je za prevedené stavebné a zemné práce na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.05.2008 v\nrozsahu 2 022 odpracovaných hodín na stavbách Obecný úrad Belá a A.T.O s.r.o., Žilina. Je potrebné\npoukázať na výpoveď svedka Z., starostu Obce Belá v roku 2008 - zápisnica o ústnom pojednávaní\nč. 9500401/1/818481/2012 zo dňa 10.04.2012, že práce uvedené na faktúre č. 2008/25 boli určite\nukončené v júni 2008. V súpise prác a dodávok (Obec Belá) sa ako jednotka množstva používa aj meter\nštvorcový. Rovnaké nedostatky s výnimkou nezrovnalosti medzi zmluvou a súpisom prác a dodávok ako\nfaktúra č. 030/2008 zo dňa 15.08.2008 vykazuje aj faktúra č. 033/2008 zo dňa 29.08.2008. Taktiež je\npotrebné poukázať na to, že žalobca v zápisnici zo dňa 05.06.2012 č. 9500401/5/711252/2012 uviedol,\nže súpisy prác a dodávok boli považované za preberacie a odovzdávajúce protokoly, pričom jednotlivé\nsúpisy prác ako príloha k faktúram nie sú podpísané objednávateľom a ani zhotoviteľom, tieto boli\npodpísané žalobcom až dňa 11.11.2010, z dôvodu odovzdania dokladov orgánom činným v trestnom\nkonaní.\n5. Podľa správneho súdu z daňového konania nesporne vyplynul záver, že správca dane sa pri\npreverovaní fakturačných plnení neobmedzil iba na obsah vyššie spomínaného úradného záznamu a na\ndôkazy predložené žalobcom, ale vykonal aj šetrenie so zameraním na spoločnosť JCO, s.r.o., Malacky,\nk vypočutiu konateľa spoločnosti Antona Fojtíka, Ľubomíra Gába, a taktiež svedeckou výpoveďou\nIng. Ivana Dvorského, písomnou výpoveďou Silvestra Oberta - zamestnanca žalobcu, pričom ani z\npredmetných výpovedí nebolo preukázané, že spoločnosť JCO, s.r.o., Malacky zrealizovala fakturované\nplnenia.\n6. Podľa názoru správneho súdu napriek týmto tvrdeniam žalobca bol v konaní nečinný, neoznačil\ndôkazy, nenavrhol výsluch svedkov, ktorí by tieto skutočnosti mohli potvrdiť, neoznačil svedkov, ktorí by\nrozsah stavebných prác potvrdili. Je nepochybné, že pokiaľ žalobca predložil zoznam zamestnancov\nsprávcovi dane a pokiaľ svedok Y. uviedol ich ako spolupracovníkov, išlo o zamestnancov žalobcu.\n\nTak isto v rámci konania bol vypočutý svedok Z., bývalý starosta obce Belá v roku 2008, a tento v\nzápisnici o ústnom pojednávaní č. 9500401/1/818481/2012 uviedol, že podpisoval faktúry č. 2008/27\nzo dňa 30.06.2008 a č. 2008/25 zo dňa 12.06.2008 od žalobcu, pričom boli vykonané práce tak, ako je\nuvedené na faktúrach a boli určite ukončené v júni. Osoby, ktoré práce vykonávali, nevedel identifikovať,\ntaktiež nevedel uviesť, či boli vedené nejaké evidencie. V danom prípade malo ísť o stavebné a zemné\npráce, ktoré mal žalobca zabezpečovať ako objednávateľ prostredníctvom zhotoviteľa JCO, s.r.o.,\nMalacky na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.05.2008, pričom podľa názoru súdu žalobca pri obchodnozáväzkových vzťahoch mal postupovať s dostatočnou starostlivosťou, tak aby disponoval dostatočnými\ndôkazmi, ktorými by preukazoval skutočný rozsah prác, ktoré mal prijať od obchodnej spoločnosti JCO,\ns.r.o.. Žalobca v danom prípade neviedol stavebný denník. Svoje tvrdenie mohol byť spôsobilý preukázať\noznačením svedkov, svojich pracovníkov, ktorí by potvrdili, ktorí konkrétni pracovníci zo strany JCO,\ns.r.o., súčasne s nimi a v akom časovom období na konkrétnej stavbe pracovali, a tým stotožniť rozsah\nfakturovaných prác následným výsluchom osôb, ktoré za JCO, s.r.o., mali práce vykonávať, mohol byť\nspôsobilý stotožniť rozsah fakturovaných prác.\n7. Krajský súd v Žiline zdôraznil, že žalobcom predložené listinné dôkazy nepreukázali presný\nrozsah vykonaných stavebných prác, resp. terénnych úprav, aby práce boli riadne identifikovateľné\na nezameniteľné, preto nebolo možné z obsahu týchto listinných dôkazov rozsah vykonaných prác,\nterénnych úprav s obsahom ich účtovania dodávateľskou firmou JCO, s. r. o., konfrontovať.\n8. Správny súd konštatoval, že žalobca mal pri obchodno-záväzkových vzťahoch postupovať s\ndostatočnou starostlivosťou tak, aby disponoval dostatočnými dôkazmi, ktorými by preukazoval skutočný\nrozsah prác, ktoré mal prijať od obchodnej spoločnosti JCO, s.r.o. (pričom je obvyklé pri prácach v takom\nrozsahu, ako boli uvedené na jednotlivých faktúrach, podľa názoru súdu aj viesť stavebný denník). Svoje\ntvrdenie mohol byť spôsobilý preukázať označením svedkov, svojich pracovníkov, ktorí by potvrdili, ktorí\npracovníci JCO, s.r.o., a v akom časovom období, na akej stavbe pracovali, a tým stotožniť rozsah\nfakturovaných prác a aj následným výsluchom osôb, ktoré za JCO, s.r.o., mali práce vykonávať, mohol\nbyť spôsobilý stotožniť rozsah fakturovaných prác.\n9. Správny súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca tvrdil, že správny orgán vychádzal z jediného dôkazu\núradného záznamu, tak tento záver z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového\nrozhodnutia nevyplýva. Súd súčasne vyhodnotil nezabezpečenie prítomnosti svedka Fojtíka za postup,\nktorý je súladný so zákonom práve z dôvodu, že správca dane vykonal účelné kroky na zabezpečenie\núčasti osôb na pojednávaní (u G., nebola k dispozícii správnemu orgánu jeho kontaktná adresa). Podľa\nnázoru krajského súdu žalobca nepochybil, keď vychádzal z tých dôkazov, ktoré produkoval žalobca\nv konaní, a ktoré si zabezpečil v rámci riadneho zistenia skutkového stavu veci správca dane, pričom\ntvrdenie, že žalobca nepreukázal, že účtované plnenie bolo dodané spoločnosťou JCO s. r. o. vyplýva\nz obsahu vykonaného dokazovania.\n10. Správny súd sa stotožnil s názorom správcu dane, že nebola naplnená ani ďalšia kumulatívna\npodmienka priznania nároku na odpočet DPH, keď nebol v konaní predložený riadny účtovný doklad faktúra v súlade s ust. § 71 Zákona o DPH, keď posudzovaná faktúra neobsahovala množstvá a druh\ndodaného tovaru alebo rozsah a druh dodaných služieb, naviac posudzovaná faktúra ani neodkazuje, že\njej súčasťou je súpis prác. Z obsahu súpisu prác a dodávok nevyplýva, že by bol potvrdený vystaviteľom\nfaktúry a z jeho obsahu nie je zrejmé, že sa viaže k posudzovanej faktúre. Ani z obsahu súpisu nemožno\nriadne identifikovať rozsah, množstvo prác aj vo vzťahu k ich časovému prevedeniu.\n11. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na obdobnú vec v konaní vedenom na Krajskom súde v\nŽiline pod sp. zn. 20S/42/2013 a rozsudok z 03.09.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho\nsúdu SR č.k. 8Sžf/121/2013 zo dňa 29.01.2015. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje,\nže „samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá\nprávo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci\nna určité plnenie, bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej\nstránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto\ndoklady musia byť odrazom reálneho plnenia.“ Ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nv konaní 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR III.ÚS 78/2011-17 z\n23.02.2011, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods.\n8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2 a § 52 Zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné\n\nuniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za\nzákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (iniciátorom odpočítania DPH)\na ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene,\nza zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú\nverifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom\nleží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH\nuznaný ako oprávnený.“\n12. O trovách konania žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 S.s.p. tak, že úspešnému\nžalovanému náhradu trov nepriznal, pretože zo súdneho spisu ani nevyplývalo, že by žalovanému v\nsúvislosti so súdnym konaním vznikli a v danom prípade neexistovali na ich priznanie ani dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\nII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia\n13. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g/ a h/ S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\nNavrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie; a\naby zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy kasačného konania.\n14. Sťažovateľ sa pridŕžal pôvodných žalobných dôvodov. Namietal v nich, že žalobca v rámci daňovej\nkontroly predložil faktúry č. 030/2008, č. 033/2008, prílohou ktorých bol i súpis vykonaných prác.\nVzhľadom na uvedené boli splnené podmienky § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a 71 zákona o DPH, z\nktorých vyplýva, že jediným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH je existencia\nfaktúry. Uvedené závery potvrdzuje i znenie čl. 168 písm. a) a č. 178 písm. a) smernice Rady\n2006/112/ES zo dňa 28.11.2006, ktorá taktiež stanovuje ako jedinú podmienku pre uskutočnenie\nodpočítanie dane existenciu vystavenej faktúry. Uvedený záver potvrdzuje i ustálená prax Súdneho\ndvora Európskej únie, ktorá uviedla, že členské štáty môžu obmedziť právo na odpočítanie DPH len\nv prípade uvedenom v smernici č. 2006/112. (rozsudok Lennartz - C 97/90, Ghent Coal Terminal - C\n37/95). Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé na základe čoho dospel krajský súd k záveru, že v rámci\nkonania nebol predložený riadny daňový doklad. Ďalej uviedol, že vystaviteľom faktúry bola spoločnosť\nJCO, s.r.o., ktorá nesie zodpovednosť za obsahovú stránku vystavenej faktúry. Žalobca ako odberateľ\nnemôže niesť zodpovednosť za prípadné vady vystavenej faktúry. Uvedený záver potvrdzuje i výklad\nsmernice 2006/112/ES, ktorý ustálil, že odpočítanie DPH je potrebné priznať, ak sú splnené základné\npožiadavky, hoci určité formálne požiadavky zdaniteľné osoby opomenuli splniť (Ecotrade C 95/07, C\n96/07). V uvedenom prípade žalobca predložil všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval vzhľadom\nna uvedené momentom odovzdania daňových dokladov daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno a\ntýmto momentom prešlo dôkazné bremeno na správcu dane. Vzhľadom na to, že žalobca predložil\nperfektné daňové doklady - nebol správca dane oprávnený požadovať ďalšie dôkazy k preukázaniu\nskutočností uvedených v predložených dokladoch. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že daňové\ndoklady sú taktiež dôkaznými prostriedkami. V zmysle rozsudkov ESD č. C-80/11 a C-142/11 je faktúra\ndostatočným dokladom a dôkazom a správca dane musí na základe objektívnych dôkazov preukázať,\nže došlo k podvodnému konaniu a že daňovník o tom vedel alebo mohol vedieť. Zo strany správcu\ndane však nedošlo k predloženiu žiadnych dôkazov, ktoré by potvrdzovali, že služby neboli poskytnuté.\nV zmysle rozsudkov ESD č. C-80/11 a 0142/11 je faktúra dostatočným dokladom a dôkazom pre\nodpočet DPH a správca dane musí na základe objektívnych dôkazov preukázať, že došlo k podvodnému\nkonaniu a daňovník (v tomto prípade žalujúci) o tom vedel alebo mal vedieť. Ďalej žalobca poukázal\nna rozhodnutia českých všeobecných súdov a ústavného súdu ČR. Ak správca takéto objektívne\ndôkazy nepredloží, nemá právo odmietnuť odpočet dane. ak sťažovateľ vyhovie výzve predložením\núčtovných dokladov, splnil si svoju zákonnú povinnosť, a tak je na správcovi dane, aby sťažovateľovi\nnárok na nadmerný odpočet uznal, alebo aby preukázal, že predložené doklady sú nevierohodné resp.\nnesprávne, t. j., že neodpovedajú skutočnému stavu veci ( II. ÚS 232/2002). Ďalej ak má správca dane\npochybnosti o hodnote dôkazných prostriedkov , ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia,\nprenáša sa dôkazné bremeno na správcu dane, ktorého povinnosťou je potom preukázať existenciu\ntakých skutočností, ktoré vierohodnosť, správnosť resp. úplnosť účtovníctva úplne vyvracajú. (5 Afs\n58/2006-41). Tiež tvrdenie, že daňový subjekt je povinný na základe príslušných zákonných ustanovení\nviest' účtovníctvo. Zmyslom a účelom účtovníctva je poskytnúť tomu, kto ho vedie, i oprávnenej tretej\n\nosobe vierohodný, úplný a správny prehľad o predmete. Daňový subjekt si splní svoju dôkaznú povinnosť\nvo vzťahu k tvrdeniam, ktoré správcovi dane predostrie, pokiaľ ich preukáže svojim účtovníctvom, iba ak\nsprávca dane preukáže, že vo vzťahu k tomuto tvrdeniu je účtovníctvo daňového subjektu nevierohodné,\nneúplné alebo nesprávne (5 Afs 37/2008).\n15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII. Konanie pred kasačným súdom\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 08 decembra 2020 (§ 137 ods. 4 v\nspojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n17. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nskúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä\nz toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\n18. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok\nobsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n19. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že kľúčovou otázkou pre posúdenie veci je preukázanie\nnaplnenia podmienok pre uplatnenie si odpočtu DPH a s tým súvisiace unesenie dôkazného bremena\nzo strany sťažovateľa, resp. jeho prípadný prenos na správcu dane. S poukazom na obsah spisu s týmto\nvšak bezprostredne súvisí aj čiastková otázka viažuca sa k tomu, či sťažovateľ prijal všetky rozumné\nopatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabránenia\ntomu, aby bolo reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, tak ako sú deklarované prostredníctvom\ndaňových dokladov, spochybnené.\n20. Kasačný súd má za preukázaný skutkový stav zistený daňovými orgánmi. Z odôvodnení rozhodnutí\ndaňových orgánov je zrejmé, že vo vzťahu k odpočtu DPH sťažovateľ nepreukázal reálne dodanie tovaru\ndeklarovaným dodávateľom - obchodnou spoločnosťou JCO, s. r. o., v dôsledku čoho nesplnil podmienky\npre uplatnenie si nároku na odpočet DPH ustanovené zákonom o DPH. Kasačný súd zdôrazňuje, že\nnapriek tomu, že sťažovateľ predložil formálne doklady, tieto ešte samy o sebe nepreukazujú splnenie\nhmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona\no DPH. Z citovaných ustanovení vyplýva, že daňový subjekt je povinný na jednej strane predložiť\nformálne doklady, avšak zároveň je povinný a v tomto smere aj znáša dôkazné bremeno, preukázať, že\nzdaniteľné obchody, tak ako sú deklarované predmetnými formálnymi dokladmi sa aj reálne uskutočnili.\nReálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov v tomto prejednávanom prípade zahŕňa na jednej strane\npreukázanie reálneho dodania tovaru (v stanovenom množstve, čase a stanoveným spôsobom) a na\nstrane druhej preukázanie, že tento tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom.\n21. Z výpovedí svedkov, šetrenia daňových orgánov a ostatných skutočností v administratívnom spise\nvšak vyplynulo, že v danej veci nebolo žalobcom jasne preukázané, že žalobcovi skutočne sporné služby\nfakturované faktúrou č. 030/2008 a 033/2008 dodala spoločnosť JCO, s.r.o., pričom je potrebné uviesť,\nže ak by ich aj dodala, čo však v daňovom konaní nebolo preukázané, tak, predložený doklad (sporná\nfaktúra) neobsahoval náležitosti, ktoré pre faktúru vyžaduje ust. § 71 ods. 2 zákona o DPH.\n\n22. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky dôkazného bremena, kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním\nkrajského súdu, že toto nesie sťažovateľ, keďže daňové orgány preverujú správnosť výšky priznanej\ndaňovej povinnosti a uplatnených nárokov na odpočet dane, avšak nie je ich povinnosťou zisťovať a\npreukazovať, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali. Vo všeobecnosti dôkazné\nbremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt,\navšak v súvislosti s právom EÚ (vrátane judikatúry Súdneho dvora), existujú situácie, kedy je potrebné\npreukazovanie vedomosti sťažovateľa o jeho účasti na podvodnom konaní alebo na zneužití práva zo\nstrany daňového orgánu. V tejto súvislosti je však možné požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky\nrozumné opatrenia, ktoré možno od neho požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude\nviesť k jeho účasti na takomto konaní. V prejednávanej veci bol však na podklade šetrenia daňových\norgánov spochybnený reálny základ zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom a\nsťažovateľom, a to aj v rámci subdodávateľských stupňov zdaniteľných plnení.\n23. V tomto smere sa tak možno v plnej miere stotožniť s názorom správneho súdu, že nebolo\npreukázané splnenie podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, a teda nie je ďalej potrebné\npreukazovanie vedomosti sťažovateľa o jeho účasti na podvodnom konaní alebo na zneužití práva.\n24. Záverom kasačný súd uvádza, že obchodnými transakciami sťažovateľa s obchodnou spoločnosťou\nJCO, s. r. o. sa už zaoberal vo svojich skorších rozhodnutiach vo veciach vedených pod sp. zn.\n8Sžf/121/2013 a pod sp. zn. 8Sžf/122/2013, kde kasačný súd dospel k totožným záverom, že reálne\ndodanie tovaru nebolo preukázané.\n25. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé\nna zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako\nnedôvodnú zamietol podľa § 461 S.s.p..\n26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\nsťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu\nobsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 15/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b207ec2d-26c7-45e6-b094-17ce1243c6e7", "datum": "2022-01-13", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/58/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}