{"guid": "4d40441b-7456-4e7c-a2a3-6f307cc8b3b3:cb0f86bf-45c3-4d63-acdb-0f01342f4d96", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4619200292.1", "spisova_znacka": "4Cdo/20/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/20/2020 z 21. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2020, sp. zn. 4Cdo/20/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:4619200292.1", "identifikacne_cislo": "4619200292", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marek Buranský", "sudca_id": 842, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marek-buransky-842", "datum_vydania": "2020-10-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 645/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:00cdc230-ddf2-4350-9840-1008805ebf7e", "datum": "2022-11-24", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-67", "nazov": "§ 67 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-67", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-68", "nazov": "§ 68 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-68", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-89.odsek-3", "nazov": "§ 89 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-89.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-92.odsek-2", "nazov": "§ 92 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-92.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-67", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-68", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-89", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-92", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-193", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb0f86bf-45c3-4d63-acdb-0f01342f4d96", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4619200292.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4619200292.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4619200292.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/20/2020\n4619200292\n21. 10. 2020\nJUDr. Milan Ľalík\nECLI:SK:NSSR:2020:4619200292.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S.. Z. U., bývajúceho v Y., N. XXX/\nXX, proti dcére navrhovateľa N. U., bývajúcej v Y., Z. S. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom\nKišacom, advokátom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, o zrušenie výživného plnoletej osoby, vedenej\nna Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6 Pc 3/2019, o dovolaní dcéry proti rozsudku Krajského súdu\nv Nitre z 25. septembra 2019 sp. zn. 6 CoP 25/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 30. apríla 2019 č. k. 6 Pc 3/2019-137 zamietol návrh na zrušenie\nvýživného navrhovateľa na jeho plnoletú dcéru a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na\nnáhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dcéra navrhovateľa je osobou s\nťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na sprievodcu, nepoberá žiadne sociálne dávky\nani invalidný dôchodok a jej zdravotný stav ju aj po dosiahnutí plnoletosti natoľko obmedzuje, že nie\nje schopná riadne sa zamestnať a samostatne dosahovať pravidelný mesačný príjem. Z tohto dôvodu\ndospel k záveru, že za daných okolností nemožno skonštatovať, že by došlo k zániku vyživovacej\npovinnosti zo strany otca, a preto jeho návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietol.\n2. Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 25. septembra 2019 sp. zn. 6 CoP 25/2019\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k\njeho dcére určenú rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 27. novembra 2017 č. k. 9 P 178/2017-108\ns účinnosťou od 1. septembra 2018, a rozhodol, že žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu\ntrov konania. Odvolací súd vychádzal z toho, že celková miera poklesu schopnosti dcéry navrhovateľa\nvykonávať zárobkovú činnosť je 45 %, a preto dospel k záveru, že dcéru navrhovateľa jej zdravotný\nstav neobmedzuje v takej miere, aby sa do pracovného procesu začleniť nemohla. Nestotožnil sa s\nnázorom dcéry, že otec je povinný ju vyživovať, až kým sa nezamestná, a pokiaľ sa nezamestná celý\nživot, vyživovacia povinnosť otca voči nej bude trvať po celý život. Podľa názoru odvolacieho súdu je\npotrebné, aby sa dcéra navrhovateľa začlenila do normálneho života a je potrebné, aby jej v tom jej matka\nbola nápomocná, a nie aby ju v tom ešte viac obmedzovala, a to tak, že situácia dospela až do takého\nštádia, kedy je dcéra odkázaná len na svoju matku, len s ňou trávi všetok svoj čas a nemá žiadnych\npriateľov, pričom jej zdravotný stav ju v tomto neobmedzuje. Na základe vykonaného dokazovania dospel\nk záveru, že je v schopnostiach a možnostiach dcéry navrhovateľa samostatne sa živiť, a preto je daný\ndôvod nielen na čiastočné zníženie, ale na úplné zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany otca k nej,\na to od 1. septembra 2018, keďže dcéra ukončila strednú odbornú školu 30. júna 2018 a otec si až do\naugusta 2018 riadne plnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nej, pričom v tom čase už mala priznaný\naj invalidný dôchodok.\n\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dcéra navrhovateľa dovolanie, ktorého prípustnosť a\nopodstatnenosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. c/ a f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p. Namietala,\nže v odvolacom konaní pre jej závažné zdravotné postihnutie nebola schopná sa v predmetnej veci\nkvalifikovane vyjadriť a tým, že súd nepripustil, aby ju v konaní zastupovala jej matka, ktorá by sa\nako jej opatrovateľka k jej zdravotnému stavu a okolnostiam veci najlepšie vedela vyjadriť, jej bolo\nznemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.) a zároveň konanie bolo postihnuté vadou v zmysle § 420\npísm. c/ C.s.p., pretože súd konal s účastníkom, ktorý nemal spôsobilosť samostatne konať pred súdom\nv plnom rozsahu a nekonal zaňho jeho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Ďalej namietala,\nže odvolací súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy niektoré ďalšie rozhodujúce skutočnosti a argumenty,\na to že jej nepriaznivý zdravotný stav si vyžaduje celodennú starostlivosť a dohľad, čo jej objektívne\nneumožňuje zúčastniť sa resp. zaradiť sa do pracovného procesu, a takisto samotná výška priznaného\ninvalidného dôchodku 168,30 eur je tak nízka, že nestačí na pokrytie všetkých jej odôvodnených potrieb\na záujmov, pričom zdôraznila, že len samotné priznanie invalidného dôchodku bez ďalšieho nemá za\nnásledok zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu a nezbavuje dieťa práva podieľať sa na životnej\núrovni svojich rodičov. Na základe uvedeného zastáva názor, že pre svoj zdravotný stav nie je schopná\nsama sa živiť, a preto právny záver odvolacieho súdu o zániku vyživovacej povinnosti zo strany otca vo\nvzťahu k nej považuje za nesprávny. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu svojej dcéry uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje\nza vecne správne a dovolacie námietky svojej dcéry za neopodstatnené. Podľa jeho názoru dovolateľka\nbola v odvolacom konaní riadne zastúpená kvalifikovaným zástupcom, preto odvolacie konanie nemohlo\nbyť zaťažené procesnou vadou v zmysle § 420 písm. c/ C.s.p., a pokiaľ chcela navrhnúť vypočuť svoju\nmatku ako svedka, mala postupovať v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.\nĎalej uviedol, že súdne rozhodnutia, na ktoré dovolateľka vo svojom dovolaní odkazuje, nedopadajú\nna skutkový stav prejednávanej veci, a preto nemôžu byť pre rozhodnutie o jej dovolaní relevantné a\nzároveň zopakoval, že zdravotný stav dovolateľku neobmedzuje v takej miere, aby sa do pracovného\nprocesu nemohla začleniť, ale práve naopak, dovolateľka túto možnosť reálne má a takisto má aj reálny\npríjem v podobe invalidného dôchodku. Z uvedeného má za to, že je v schopnostiach a možnostiach\ndovolateľky samostatne sa živiť, a preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie jeho dcéry ako nedôvodné\nzamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podal v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 C.s.p.), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 443 C.s.p.) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho\nprieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie\ndcéry navrhovateľa treba ako procesne neprípustné odmietnuť (§ 447 písm. c/ C.s.p.).\n6.1. Podľa § 420 C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n6.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 C.s.p. nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale\nrozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n7.1. K námietke nedostatku procesnej spôsobilosti dcéry navrhovateľa a nedostatku jej zastúpenia\nzákonným zástupcom v konaní (§ 420 písm. c/ C.s.p.) dovolací súdu uvádza, že každý môže pred súdom\nkonať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony (§ 67 C.s.p.) a v rozsahu, v akom\nnemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo\nprocesný opatrovník (§ 68 C.s.p.), pričom ak to okolnosti vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto\nnemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným\nzástupcom alebo procesným opatrovníkom, aj keď ide o vec, v ktorej by mohol konať samostatne (§\n9 C.m.p.).\n\n7.2. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je rozhodnutím o osobnom\nstave a súd je ním v zmysle § 193 C.s.p. viazaný. Z toho vyplýva, že ak je účastníkom konania osoba, hoci\naj duševne postihnutá, ktorá však nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, súd nemôže prijať\niný záver, než ten, že ide o osobu procesne spôsobilú. Preto ak v prejednávanej veci nebolo zistené,\nže by dcéra navrhovateľa mala obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, je potrebné ju považovať\nza osobu, ktorá má procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu a ktorá môže v prejednávenej veci konať\nsamostatne. Z tohto dôvodu dovolateľka neopodstatnene namieta, že konanie je zaťažené procesnou\nvadou v zmysle § 420 písm. c/ C.s.p.\n8.1. K námietke dovolateľky o tom, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil\nrealizáciu jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(§ 420 písm. f/ C.s.p.), tým, že neumožnil jej matke vyjadriť sa k prejednávanej veci na odvolacom\npojednávaní, je potrebné uviesť, že súd v tzv. mimosporových konaniach je síce povinný zistiť skutočný\nstav veci a aj bez návrhu zaobstarať a vykonať i taký dôkaz, ktorého vykonanie účastníci konania\nnenavrhovali (čl. 6, § 35 a § 36 C.m.p.), avšak uvedený vyšetrovací princíp nemožno vykladať izolovane\nv tom zmysle, že súd má povinnosť vykonať každý do úvahy prichádzajúci dôkaz, ale je potrebné\nho vnímať v úzkej spätosti aj so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Aj v mimosporových\nkonaniach totižto stále platí, že súd rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a či je\nvykonanie toho-ktorého dôkazu pre zistenie skutočného stavu veci skutočne potrebné (§ 36 C.m.p.).\nPokiaľ mal odvolací súd v prejednávanej veci za to, že v kontexte na doposiaľ zistené skutočnosti\nz ostatných vykonaných dôkazov už nie je vykonanie iných dôkazov na zistenie skutočného stavu\nveci potrebné, a pokiaľ vykonanie takéhoto dôkazu (t. j. výsluchu matky dovolateľky) nenavrhla sama\núčastníčka konania, navyše zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ale naopak, sama na\nodvolacom pojednávaní výslovne uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, nemožno\npotom uzavrieť, že nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu bola dovolateľke znemožnená\nrealizácia jej procesných práv, v dôsledku ktorej by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.\n8.2. Za nesprávny procesný postup nemožno považovať ani rozhodnutie odvolacieho súdu o\nnepripustení zastúpenia dcéry navrhovateľa jej matkou v zmysle § 89 ods. 3 C.s.p. Samotný\nzákonodarca v dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu Civilného sporového poriadku uviedol, že kvôli\nrozsahu splnomocnenia advokáta, ktoré možno udeliť len na celé konanie a ktoré nemožno obmedziť\n(porov. § 92 ods. 2 C.s.p.), a vymedzeniu práv a povinností vyplývajúcich zo splnomocnenia je zámerne\npripustený len jeden zástupca (s výnimkou ustanovení osobitného predpisu o advokácii). To znamená,\nže účastník konania sa v jednom a tom istom konaní nemôže dať zastúpiť súčasne advokátom aj\ntzv. laickým všeobecným zástupcom a tzv. všeobecný zástupca (ktorý nie je advokátom) nemôže\nzastupovať účastníka v konaní spoločne s advokátom. Preto ak dcéra navrhovateľa splnomocnila na\nsvoje zastupovanie v odvolacom konaní advokáta Mgr. Lukáša Grežďa ako profesionálneho zástupcu\npovolaného účinne poskytnúť jej kvalifikovanú - t. j. nie akúkoľvek, ale právnu - pomoc, odvolací súd\nsprávne postupoval, keď nepripustil zastúpenie dcéry navrhovateľa matkou ako ďalšie zastúpenie na\ncelé konanie, pretože takéto zastúpenie by bolo v rozpore s procesným pravidlom ustanoveným v § 89\nods. 3 C.s.p.\n8.3. Za porušenie práva na spravodlivý proces nemožno považovať ani to, že dovolateľka sa\nnestotožňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu a že podľa jej názoru sa odvolací súd nevysporiadal,\nresp. nedostatočne vysporiadal so všetkými jej tvrdeniami a argumentmi. Z odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu vyplýva, prečo zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči jeho dcére, a že\nzohľadnil nielen zdravotný stav dcéry, jej príjem z invalidného dôchodku a jej odôvodnené potreby a\nzáujmy, ale aj skutočnosť, že jej celkový pokles vykonávať zárobkovú činnosť je len 45 %, čo ju podľa\nodvolacieho súdu neobmedzuje v takej miere, aby sa do pracovného pomeru začleniť vôbec nemohla.\nPodľa názoru dovolacieho súdu možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení\na skutkových záverov neopomenul vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností či skutočností,\nktoré v konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé, ako a z akých dôvodov rozhodol a odôvodnenie\njeho rozhodnutia má všetky náležitosti v zmysle § 393 C.s.p. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so\nskutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí\na nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f/ C.s.p., pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\n\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n8.4. So zreteľom na uvedené prípustnosť dovolania dcéry navrhovateľa nevyplýva ani z ustanovenia §\n420 písm. f/ C.s.p.\n9.1. Dcéra navrhovateľa prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala tiež z ustanovenia § 421 ods. 1\npísm. a/ a b/ C.s.p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená.\n9.2. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n10. Dovolací súd zdôrazňuje, že pre všetky dôvody prípustnosti dovolania vymenované v ustanovení §\n421 ods. 1 C.s.p. má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako ju dovolateľ vo svojom\ndovolaní zadefinuje a špecifikuje. Aby dovolanie bolo podľa tohto ustanovenia prípustné, v dovolaní\nnastolená otázka musí byť otázkou právnou (či už hmotnoprávnou, alebo procesnoprávnou, avšak\nnikdy nie skutkovou) a zároveň otázkou rozhodujúcou pre rozhodnutie odvolacieho súdu, to znamená\notázkou, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení svoje rozhodnutie založil (t. j. otázkou, od ktorej\nvyriešenia záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu). Právna otázka, na vyriešení\nktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.\n11.1. Pre právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. je charakteristický „odklon“ jej riešenia,\nktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v\nktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil a rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom\nriešení tejto otázky, avšak odvolací súd sa svojím rozhodnutím odklonil od takto ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu.\n11.2. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by potom\nmal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací\nsúd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia dovolacieho súdu\ndoložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.\n12.1. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. predpokladá, že právnu otázku,\nrozhodujúcu pre rozhodnutie vo veci samej a nastolenú dovolateľom v dovolaní (t. j. právne posúdenie\nodvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí), dovolací súd dosiaľ neriešil (neposudzoval), takže sa\nvo vzťahu k nej ani nemohla vytvoriť a ustáliť rozhodovacia prax dovolacieho súdu, a je tu daná potreba,\naby ju ako najvyššia súdna autorita vyriešil.\n12.2. Ak teda dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/\nC.s.p., mal by v nadväznosti na § 432 C.s.p.: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom\na uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.\n13. Uvedené taktiež pramení zo samotného účelu právnej úpravy dovolania v Civilnom sporovom\nporiadku, ktorým sa sleduje nielen náprava nesprávností v konkrétnom spore dovolateľa, ale tiež\ndosiahnutie cieľov významných z hľadiska celkového rozhodovania všeobecných súdov Slovenskej\nrepubliky: ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. sleduje zámer minimalizovať nežiaduce odklony\nrozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a tým prispieť k ich jednotnému\nrozhodovaniu, účelom ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je dosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte\nnevyriešenie právnej otázky a „zaplnením bielych miest doterajšieho rozhodovania dovolacieho súdu\nprispieť k vytvoreniu jeho ustálenej rozhodovacej praxe“, a ustanovenie § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. má\nza cieľ dosiahnuť jednotu v rozhodovaní dovolacích senátov (porov. 3 Cdo 216/2017, 4 Cdo 166/2019,\n4 Obdo 45/2017).\n\n14. Dovolanie ale nie je koncipované ako ďalší riadny opravný prostriedok („ďalšie odvolanie“),\npreto pri formulácii právnej otázky (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je\npotrebné mať na zreteli, aby zároveň bola vymedzená aj dostatočne všeobecným spôsobom tak,\naby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej právnej otázke skutočne existuje\nalebo neexistuje ustálená príp. rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pre posúdenie, či ide\no právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie\nje rozhodujúci subjektívny názor strany sporu (účastníka konania), že daná právna otázka môže byť\npre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní.\nNapokon je potrebné zdôrazniť, že sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval\nk riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/, b/\nalebo c/ C.s.p. v spojení s § 432 ods. 1 a 2 C.s.p.\n15. V prejednávanej veci dovolateľka vo svojom dovolaní namieta, že odvolací súd vec nesprávne právne\nposúdil, pretože nevzal do úvahy, že je uznaná za zdravotne ťažko postihnutú a vyžaduje si celodennú\nstarostlivosť a dohľad, čo jej objektívne neumožňuje zúčastniť sa resp. zaradiť sa do pracovného\nprocesu, a preto nemožno konštatovať, že by bola schopná sama sa živiť a že by vyživovacia povinnosť\notca k nej v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine zanikla. Zároveň uviedla, že podľa jej názoru priznanie\ninvalidného dôchodku samo osobe nevedie k zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu a že výška\ninvalidného dôchodku, ktorá jej bola priznaná, nemôže pokryť všetky jej odôvodnené potreby a záujmy.\n16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná\npovinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.\n17.1. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka nesprávne právne posúdenie namieta v súvislosti s\notázkou, či v jej konkrétnom prípade nastali alebo nenastali také predpoklady (skutočnosti, okolnosti),\npre ktoré by bolo možné konštatovať, že nadobudla schopnosť sama sa živiť, t. j. schopnosť samostatne,\nz vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.\n17.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach\nskonštatoval, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,\njedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami\nrelevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr.\nschopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú\nrozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami\ndieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (porov. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie o výživnom na\ndieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre\niné prípady (porovnaj 5 Cdo 87/2017, 3 Cdo 226/2017). Pokiaľ účelom § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zo\nširších hľadísk je tiež to, aby sa vyriešením niektorej, dosiaľ ešte dovolacím súdom nevyriešenej, právnej\notázky vytvorila a ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením\ntakto vysoko individuálnej otázky (akou je určenie konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti) sa ani\nnemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom\nustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom\nkonkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo\n88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani\nneprichádza do úvahy (porovnaj 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo 148/2019).\n17.3. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedené mutatis mutandis platí nielen vo vzťahu k určeniu\nrozsahu vyživovacej povinnosti, ale aj vo vzťahu k určeniu jej zániku. Riešenie otázky, či v prípade\ndovolateľky nastali alebo nenastali dôvody, pre ktoré zanikla vyživovacia povinnosť jej otca k nej teda či dovolateľka nadobudla alebo nenadobudla schopnosť sama\nsa živiť, závisí od posúdenia\nnatoľko individuálnych, jedinečných a nezameniteľných skutočností a skutkových okolností, ktoré sú v\nkaždom konkrétnom prípade rozdielne a odlišné a nemôžu byť východiskom či pravidlom pre právne\nposúdenie iných prípadov. Z tohto dôvodu teda v individualizovanom rámci určovania zániku vyživovacej\npovinnosti neprichádza do úvahy akékoľvek zovšeobecňovanie, ale práve naopak, súdy sú povinné pri\nposudzovaní a hodnotení zákonom ustanovených východísk postupovať v každom špecifickom prípade\nvždy diferencovane a bez striktného zotrvávania v určitých hraniciach. Z toho vyplýva, že posúdenie\notázky, či v konkrétnom prejednávanom prípade dovolateľka nadobudla schopnosť sama sa živiť a či v\ntom dôsledku zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej, je natoľko individuálne, že vo vzťahu\n\nk nej sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, a preto táto otázka nemôže\nbyť relevantná pre založenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ alebo b/ C.s.p.\n18. Dovolateľka ďalej namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci, ak odvolací súd zánik vyživovacej povinnosti jej otca spojil s priznaním a vyplácaním\ninvalidného dôchodku. Dovolací súd však po preskúmaní veci aj túto námietku považuje pre založenie\nprípustnosti dovolania za neopodstatnenú, pretože - ako z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu\nvyplýva - odvolací súd síce reflektuje, že dovolateľke bol v čase po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie\npriznaný nárok na invalidný dôchodok, avšak táto skutočnosť nebola rozhodujúca pre rozhodnutie v\nmerite veci. Aj keď sa možno stotožniť s názorom dovolateľky, že priznanie a vyplácanie invalidného\ndôchodku samo osebe nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, v prejednávanej\nveci však odvolací súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k dovolateľke z dôvodu, že podľa\njeho názoru celkový pokles vykonávať zárobkovú činnosť dovolateľku neobmedzuje v takej miere, aby\nsa do pracovného pomeru začleniť vôbec nemohla. Z toho vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nnezáviselo od vyriešenia právnej otázky , či priznaním invalidného dôchodku dieťaťu zaniká vyživovacia\npovinnosť jeho rodiča k nemu, a preto ani táto námietka nemohla byť spôsobilá založiť prípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. 1 C.s.p.\n19. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania dcéry navrhovateľa\nnevyplýva z ustanovenia § 420 písm. c/ a f/ C.s.p. ani z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p.,\na preto jej dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol\npodľa § 447 písm. c/ C.s.p.\n20. Na záver dovolací súd len pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že nadobudnutie schopnosti\ndieťaťa samo sa živiť, nie je dôvodom absolútneho, ale iba relatívneho zániku vyživovacej povinnosti\nrodiča k nemu. Ak by v budúcnosti nastali také okolnosti, pre ktoré by dieťa túto schopnosť stratilo,\nvyživovacia povinnosť rodiča k nemu sa obnovuje.\n21. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta\nC.s.p.).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 645/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:00cdc230-ddf2-4350-9840-1008805ebf7e", "datum": "2022-11-24", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "6CoP/25/2019", "guid": "ab347050-54db-4e93-8af9-4a7b121c58c3:1dc6074e-a63d-4208-9337-47f1f856c57c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "6a01f672-b9fa-4c62-81da-03a86de01911:04dc9773-a3b1-42ad-9c45-6d40b0bcd795", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8410205830.1", "spisova_znacka": "4Obdo/45/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/45/2017 z 31. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-31", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8410205830.1"}, {"guid": "d771c0d1-aa3d-4783-aba7-4abc47441968:235c4ab3-5a4f-4081-a068-0ef2ae6a5f13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2113233110.1", "spisova_znacka": "3Cdo/226/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/226/2017 z 22. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2113233110.1"}, {"guid": "e822cc92-887e-4af0-aa4d-20e783596d89:827213e1-e092-4b16-b1ae-7295534b4a95", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoP/25/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/25/2019 z 31. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-01-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e822cc92-887e-4af0-aa4d-20e783596d89:827213e1-e092-4b16-b1ae-7295534b4a95"}], "citovane_v": []}