{"guid": "013af9fd-ad0b-4720-ba1f-4ea75a608904:943dbef0-c7f6-493a-b928-7a93a3b132f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4610205182.1", "spisova_znacka": "6Cdo/198/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/198/2018 z 29. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2020, sp. zn. 6Cdo/198/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:4610205182.1", "identifikacne_cislo": "4610205182", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2020-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-216.odsek-1", "nazov": "§ 216 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-216.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-216"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-3", "nazov": "§ 365 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-216", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/943dbef0-c7f6-493a-b928-7a93a3b132f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4610205182.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4610205182.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4610205182.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/198/2018\n4610205182\n29. 04. 2020\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2020:4610205182.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Z. D., nar. XX. X. XXXX, bytom v W., U. XXX/XX,\n2/ Q. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W., Š. XXX/XXX, 3/ J. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W., X. XXX/\nXXX, 4/ Z. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W., X. XXX/XXX, 5/ G. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W.,\nU. XXX/X, 6/ X. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W., U. XXX/X, všetci žalobcovia v dovolacom konaní\nzastúpení JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou, so sídlom v Nitre, Fr. Mojtu 43, proti žalovaným 1/\nT. Č., bytom v L., Š. XXX/XX, 2/ V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom v O., L. XXXX/X, 3/ T. W., nar. XX.\nXX. XXXX, bytom v O., W. XXXX/X, 4/ H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom v O., Y.. T. XXXX, 5/ N. Č., nar.\nXX. XX. XXXX, bytom v W., U. XXX, v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Marekom Belkom, LL.M.\nadvokátom so sídlom v Čadci, ul. Fraňa Krála 1504, 6/ C. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom v O., T.. H.. X.\nXXXX/XX, 7/ X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom v L., B. XXX/X, 8/ W. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom v\nW., Š. XXX, 9/ Ľ. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W., Š. XXX, 10/ P. Š., bytom v W., Š. XXX/XXX, 11/\nY. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom v X., O. XX, 12/ T. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom v T. X., W. XX, Č. G.,\n13/ Y. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W., Š. XXX/X, 14/ T. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W., Š. XXX,\n15/ W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo P., U. XXX/X/X, X. XX, G. G., 16/ T. Š., nar. XX. XX. XXXX,\nbytom v W., Š. XXX, 17/ T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo P. X., Z. P. XXX/X, 18/ T. V., nar. XX. XX.\nXXXX, bytom vo P. X., Z. P. XXX/X, 19/ N.. G. Č., bytom v Ú. B. I., L. XXXX/XX, Č. G., 20/ G. T., nar.\nXX. XX. XXXX, bytom v W., V. XX/XX, 21/ H. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom v L.-P. X., X. XXX/XX, 22/\nH. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom v L.-P. X., X. XXX/XX, 23/ H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W., W.\nXX, 24/ L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom v L.-P. X., X. XXX/XX, 25/ Ž. Č., bytom v L., Š. XX/XX, 26/ X.\nX., nar. XX. XX. XXXX, bytom v X., L. XX, 27/ H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom v X., L. XX, 28/ Š. O.\nml., nar. XX. XX. XXXX, bytom v L., Y. W. XXXX/X, 29/ Ľ. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom v L., B. XXX/\nXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iné, vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod\nsp. zn. 5C/167/2010, o dovolaní žalovaného 5/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 4.mája 2017\nsp. zn. 9Co/1017/2015, 9Co/1018/2015, 9Co/178/2017, 9Co/179/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaný 5/ je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ náhradu trov dovolacieho konania, o výške\nktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.\nodôvodnenie:\n1. Predmetom konania je žaloba žalobcov 1/ až 6/, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam v katastrálnom území W.. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že žalobkyňa 1/ na základe\nkúpnej zmluvy zo dňa 20. 02. 1996 (vklad povolený pod V XXX/XX) bola zapísaná výlučnou vlastníčkou\nnehnuteľnosti v katastrálnom území W. na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 627\nm2, žalobkyňa 2/ podľa kúpnej zmluvy zo dňa 20. 02. 1996 (vklad povolený V XXX/XX) bola zapísaná\nvýlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území W. na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X - orná\npôda o výmere 600 m2, žalobcovia 3/ a 4/ podľa kúpnej zmluvy zo dňa 23. 07. 2002, (vklad povolený V\nXXXX/XX) boli zapísaní bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území W., na LV č.\nXXXX ako parc. č. XXX/X- orná pôda vo výmere 600 m2 (geometrickým plánom č. 416800391-067/2005\n\nbola rozdelená na parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 466 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a\nnádvoria vo výmere 134 m2) a žalobcovia v 5. a 6. rade podľa kúpnej zmluvy zo dňa 27. 02. 1996 (vklad\npovolený pod V XXX/XX) boli zapísaní bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom\núzemí W., na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 600 m2. Uvedené parcely registra C\nboli vytvorené z pozemkovo-knižných parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, pričom predmetom konania je\nlen tzv. duplicitné vlastníctvo ich parciel registra C s pozemkovoknižnými parc. č. XXXX a XXXX registra\nE KN. Podľa vyvlastňovacieho plánu Geodézie n. p. č. 243-2520-9-82 z februára 1982 bol vykonaný\nvýkup, resp. vyvlastnenie z uvedených parciel č. XXXX a XXXX tak, že z parc. č. XXXX zaberá - parc.\nč. XXX/X- výmeru 201 m2, parc. č. XXX/X - výmeru 177 m2, parc. č. XXX/X - výmeru 177 m2, parc.\nč. XXX/X. - výmeru 177 m2, z parc. č. XXXX zaberá parc. č. XXX/X- výmeru 223 m2, parc. č. XXX/X\n- výmeru 177 m2, parc. č. XXX/X - výmeru 177 m2 a parc. č. XXX/X - výmeru 177 m2. U pôvodných\npozemkovoknižných parciel došlo k založeniu listu vlastníctva v registri E stále v pôvodnej výmere v LV\nč. XXXX katastrálne územie W. ako parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 6.588 m2, pričom na LV sú\nvedení žalovaní v 1. až 12. rade, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 6281 m2 je zapísaná na LV č.\nXXXX v katastrálnom území W. na žalovaných v 13. až 25. rade. Chybou Správy katastra v Topoľčanoch\nsa stalo, že výmery odpredané žalobcom neboli odpísané z pôvodnej výmery parc. č. XXXX a XXXX,\nale pôvodná výmera bola následne dedená aj odpredávaná podľa dokladov, ktoré poskytovala Správa\nkatastra Topoľčany. Žalobcovia listom zo dňa 5. 5. 2010 a 14. 5. 2010 vyzvali žalovaných o poskytnutie\nsúčinnosti na zosúladenie zapísaného vlastníckeho stavu so stavom skutočným dohodou. Žalobcovia po\npodaní znaleckého posudku súdnym znalcom N.. G. A. žalobu upresnili v súlade so závermi znaleckého\nposudku.\n2. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný 5/ podal vzájomnú žalobu proti žalobcom\n1/ až 6/, W. Č., ktorá je žalovanou 8/ a Obci W., ktorá nie je stranou predmetného sporu. Vzájomnou\nžalobou žiadal, aby súd určil, že vyššie označené kúpne zmluvy sú neplatné, nakoľko prevody majetku\nObce W. boli okrem iného vykonané bez predchádzajúceho schválenia právneho úkonu obecným\nzastupiteľstvom. Poukázal na to, že žalobcovia na základe absolútne neplatných právnych úkonov\nnadobudli do svojho vlastníctva nehnuteľnosti, ku ktorých časti sa domáhajú určenia vlastníckeho práva,\npričom doposiaľ nebola prejednaná ako predbežná otázka platnosť právnych úkonov.\n3. Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 1. júna 2015 sp. zn. 5C/167/2010 prvým výrokom určil, že parc.\nč. XXX/XX - orná pôda o výmere 192 m2 a parc. č. XXX/XX. - orná pôda o výmere 202 m2 v katastrálnom\núzemí W. patria v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/, druhým výrokom určil, že parc. č. XXX/\nXX - orná pôda o výmere 179 m2 a parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 188 m2 v katastrálnom území\nW. patria v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/, tretím výrokom určil, že parc. č. XXX/X - orná\npôda o výmere 167 m2 a parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 13 m2, parc. č. XXX/X - orná\npôda o výmere 126 m2 a parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 38 m2 v katastrálnom území\nW. patria v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 3/ a 4/, štvrtým výrokom určil, že parc.\nč. XXX/XX. - orná pôda o výmere 148 m2 a parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 171 m2 v katastrálnom\núzemí W. patria v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 5/ a 6/ s tým, že znalecký posudok\nN.. G. A., znalca z odboru geodézia a kartografia č. 28/2012 zo dňa 18. 09. 2012 s doplnkom č. 1 zo dňa\n08. 05. 2013 a doplnkom č. 2 k znaleckému posudku č. 28/2012 a geometrickým plánom č. 5C 167/2010\nzo dňa 12. 08. 2014 sú neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Vzájomnú žalobu žalovaného 5/ zamietol a\nrozhodol o trovách štátu a o trovách konania strán. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia\nmajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže v kompetencii správneho orgánu nie je\nrozhodovať o tom, ktorý z duplicitných vlastníkov je skutočným vlastníkom dotknutých pozemkov. V tých\nčastiach parciel CKN, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku znalca N.. G. A., je právne postavenie\nžalobcov neisté, keďže pri nich existuje prekrytie a duplicita vlastníckych práv s parc. č. XXXX a parc.\nč. XXXX vlastnícky patriacich žalovaným. Vychádzal zo zistenia, že prevody sporných nehnuteľností na\nžalobcov (predchodkyňu žalobcov 3/ a 4/) boli zrealizované v roku 1996 na základe vyššie označených\nkúpnych zmlúv v rámci majetkoprávneho vysporiadania, ktoré riešila obec W.Š., že Správa katastra\nTopoľčany povolila vklady jednotlivých kúpnych zmlúv, a teda že žalobcovia 1/ až 6/ sú zapísaní v katastri\nnehnuteľností ako ich vlastníci, a že k tým istým nehnuteľnostiam je duplicitne zapísané sčasti vlastnícke\nprávo aj v prospech žalovaných. Ako predbežnú otázku riešil platnosť uvedených kúpnych zmlúv.\nUviedol, že zákon č. 138/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia právnych úkonov vyžadoval pre ich\nplatnosť schválenie obecným zastupiteľstvom. Keďže k právne perfektnému schváleniu týchto právnych\núkonov obecným zastupiteľstvom nedošlo, považoval kúpne zmluvy za absolútne neplatné. Následne\nskúmal, či žalobcovia (ne)nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. So zreteľom na\nvšetky okolnosti prípadu dospel k záveru, že žalobcovia boli pri vstupe do držby dobromyseľní, že\nnehnuteľnosti im vlastnícky patria, a teda, že držbu predmetných nehnuteľností žalobcami, je možné\n\npovažovať za držbu oprávnenú. Po celú dobu užívania nehnuteľností, t. j. od marca, resp. apríla roku\n1996 do roku 2007 žalobcovia neboli nikým v ich dobromyseľnej držbe rušení. Žalobcom 1/, 2/ a\nžalobcom 3/ a 4/ (so započítaním oprávnenej držby ich predchodkyne W. Č.) 10 - ročná vydržacia\ndoba uplynula v marci r. 2006 a žalobcom 5/ a 6/ v apríli 2006. Dospel preto k záveru, že žalobcovia\nsplnili všetky predpoklady vydržania vyplývajúce z ustanovenia § 134 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho\nzákonníka a nadobudli tak vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Žalobe preto vyhovel\na určil žalobcov za vlastníkov tých častí pozemkov, vo vzťahu ku ktorým svedčí zápis duplicitného\nvlastníctva žalovaným, a to v súlade so znaleckým posudkom a geometrickým plánom znalca N.. G.\nA.. K námietke žalovaného 5/, že už v mesiaci júl 2004 opakovane napádal vlastníctvo predmetných\npozemkov na Správe katastra Topoľčany uviedol, že žalovaným 5/ pripojená identifikácia parciel z 22.\n7. 2004 nepreukazuje rušenie žalobcov 3/ a 4/ v ich dobromyseľnej držbe, resp. že by bolo namietané\nich vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. K vzájomnej žalobe žalovaného 5/, ktorou sa domáhal\nneplatnosti označených kúpnych zmlúv uviedol, že vzhľadom na výsledok žalobcami podanej žaloby, u\nžalovaného 5/ nie je daný naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení. V prípade vyhovenia\nžalobe by sa na právnom postavení žalovaného 5/ (a ani ostatných žalovaných) nič nezmenilo, keďže\nby sa obnovil pôvodný právny stav a teda za výlučného vlastníka nehnuteľností by bola zapísaná obec\nW.. Ním podaný vzájomný návrh považoval preto za nedôvodný.\n4. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 4. mája 2017 sp. zn. 9Co/1017/2015, 9Co/1018/2015,\n9Co/178/2017, 9Co/179/2017 o odvolaní žalovaných 2/, 5/, 26/ a 27/ rozsudok súdu prvej inštancie (v\nmerite veci) v celom rozsahu potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne\nposúdil, pričom sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na tieto dôvody podľa § 387 ods.\n2 C. s. p. odkázal. S ohľadom na obsah dôvodov uvedených v odvolaniach žalovaných zvýraznil, že súd\nprvej inštancie dospel k správnemu záveru, podľa ktorého nedošlo k právne perfektnému schváleniu\nprevodu nehnuteľností obecným zastupiteľstvom Obce W. na žalobcov (predchodkyňu žalobcov 3/ a\n4/). Správne preto skonštatoval, že kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností z Obce W. na žalobcov\n(predchodkyňu žalobcov 3/ a 4/) sú absolútne neplatné. Následne sa správne zaoberal otázkou,\nči k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcov (ne)došlo vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho\nzákonníka. I v posúdení tejto otázky vyvodil správne právne závery a svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco\nodôvodnil. Pokiaľ žalovaní 2/ a 5/ namietali nedostatok dobromyseľnosti na strane žalobcov uviedol, že\nposúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho\nhľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej\n(normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého\npožadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu\nvec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo\nvlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu vzniku vlastníctva). Oprávnená držba sa\nteda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť\nospravedlniteľný, t. j. taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou\nopatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho-ktorého prípadu od každého vyžadovať.\n5. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcov 1/ až 6/ je potrebné\npovažovať za držiteľov oprávnených, ktorí nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere, že im vlastnícky\npatria. Uvedený záver súd prvej inštancie správne oprel o zistenia, že celý proces nadobudnutia\nvlastníckeho práva žalobcami (predchodkyňou žalobcov 3/ a 4/) bol realizovaný Obcou W. v rámci\nmajetkovo-právneho vysporiadania, že kúpne zmluvy boli vyhotovené osobou znalou práva - advokátom,\nže kúpna cena určená znaleckým posudkom bola žalobcami riadne zaplatená, a že Správa katastra\nTopoľčany povolila na podklade kúpnych zmlúv vklad vlastníckeho práva. Okrem toho, neplatnosť\nkúpnych zmlúv bola konštatovaná (len) z dôvodu chýbajúceho právne perfektného schválenia prevodu\nvlastníctva nehnuteľností obecným zastupiteľstvom. Takýto záver objektívne žalobcovia, resp. ktokoľvek\nnemohol z hľadiska nadobudnutia nehnuteľností predpokladať, navyše za situácie, keď schvaľovaním\nodpredaja nehnuteľností sa obecné zastupiteľstvo zaoberalo, hoci v konečnom dôsledku nie tak, ako to\npredpokladalo ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z okolností danej\nveci žalobcovia pri bežnej opatrnosti, ktorú bolo možné od nich požadovať, nemohli mať pochybnosti\no vlastníctve nehnuteľností, ktoré boli predmetom (neplatných) kúpnych zmlúv. Podľa odvolacieho\nsúdu na závere o dobromyseľnej držbe žalobcov nič nemení ani to, že žalobcovia (resp. W. Č.) v\npriebehu dedičského konania po poručiteľke L. Č. skutočnosť nadobudnutia nehnuteľností na základe\nkúpnych zmlúv neuviedli. Dôvodne totiž predpokladali, že nehnuteľnosti nadobudnuté na základe\nkúpnych zmlúv nie sú predmetom prejednania dedičstva po poručiteľke. Skutočnosť, že odpredávaná\nčasť nehnuteľností nebola odpísaná z pôvodných pozemkovoknižných parciel č. XXXX a č. XXXX pre\n\nkatastrálne územie W., o ktorej žalobcovia nemali vedomosť a ktorá sa zistila až šetrením bývalej Správy\nkatastra Topoľčany v roku 2007, nebola spôsobilá vyvolať nedobromyseľnosť v držbe žalobcov. Súd\nprvej inštancie správne ustálil i moment plynutia vydržacej doby žalobcov (v prípade žalobcov 3/ a 4/\nso započítaním doby držby ich predchodkyne W. Č.), a to dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva\nSprávou katastra Topoľčany, viažuc tento moment k okolnosti, ktorá mala spôsobiť vznik vlastníctva na\nzáklade nadobúdacieho titulu.\n6. K tvrdeniam žalovaného 5/ (ale i žalovaných 26/ a 27/) o narušenosti držby žalobcov (mali o\ntom svedčiť listinné dôkazy z júla 2004) uviedol, že táto skutočnosť ostala len v pozícii jeho ničím\nnepreukázaného tvrdenia, a to rovnako vo vzťahu k ním predloženej identifikácii parciel z júla 2004,\nktorá ako taká nepreukazuje narušenie dobromyseľnej držby žalobcov.\n7. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaných 2/ a 5/ o porušení ich práva na spravodlivý proces\npre nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vo veci samej spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods.\n2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým\nzodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa žalobcovia a žalovaný v 5. rade\nvzájomnou žalobou domáhajú, z akých dôvodov, aké je stanovisko protistrany, aké relevantné dôkazy\nboli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké právne\nnormy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú\nprávnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe a vzájomnej žalobe), súslednosti\njednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá\nurčitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej\ninštancie tak nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo strán sporu na spravodlivý súdny\nproces.\n8. Nestotožnil sa ani s námietkou žalovaných 2/ a 5/, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový\nstav veci. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v zmysle predstavy žalovaných\nna uvedenom závere nič nemení, nakoľko je na rozhodnutí konajúceho súdu, ktoré z navrhovaných\ndôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 O. s. p. účinný do 30. 06. 2016, § 185 ods. 1 C. s. p. účinný od 01. 07.\n2016). Toto oprávnenie sa neviaže na návrhy strán sporu, pričom nevykonanie všetkých navrhnutých\ndôkazov nie je vadou spôsobujúcou porušenie práva strany na spravodlivý súdny proces (uznesenie\nNS SR sp. zn. 6 Cdo 153/2011).\n9. Skutočnosť, že Y.. J., ktorý vyhotovil kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností z Obce W. na žalobcov,\nv tomto konaní zastupoval žalovaného 13/, v žiadnom prípade neodôvodňuje postup navrhovaný\nžalovanými na zopakovanie dokazovania. Na uvedený postup nie je daný dôvod, keď toto zastúpenie (v\npriebehu konania ukončené) z hľadiska postupu súdu a jeho rozhodovania nemalo vplyv na správnosť\ntak postupu súdu, ako i jeho rozhodnutia.\n10. Napokon, k podaniu žalovaného 5/ označenému ako doplnenie odvolania, doručenému súdu prvej\ninštancie dňa 21. 10. 2015 uviedol, že bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Na uvedené\ndoplnenie odvolania obsahujúce rozšírenie jeho dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 3 C. s. p. (do\n30. 06. 2016 ustanovenie § 205 ods. 3 O. s. p.) preto neprihliadol. Navyše, podľa odvolacieho súdu súd\nprvej inštancie v čase rozhodovania vo veci napadnutým rozsudkom správne ustálil okruh účastníkov\nna strane žalovaných. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval v celom jeho rozsahu za\nvecne správny a v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C. s. p. ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania\nrozhodol poukazom na ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a úspešným\nžalobcom 1/ až 6/ priznal vo vzťahu v odvolacom konaní neúspešným žalovaným (2/, 5/, 26/, 27/) nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 C. s. p.), pričom o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).\n11. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný 5/, ktorým uplatnil dovolací\ndôvod podľa § 420 písm. f) C. s. p. a dovolanie odôvodnil tiež nesprávnym právnym posúdením veci,\npričom jeho prípustnosť vyvodil z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. Nesprávny procesný\npostup, ktorým mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv videl v tom, že súd prvej inštancie\nnevykonal ním navrhnuté dôkazy na okolnosti preukázania nadobudnutia vlastníctva k predmetu žaloby\ntitulom vydržania, že konajúce súdy nesprávne vyhodnotili listinné dôkazy - listy vlastníctva v nadväznosti\nna inštitút vydržania a že sa nedostatočne zaoberali pasívnou legitimáciou na strane žalovaných. Okrem\ntoho súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia, keď nerozhodol o zmene žalobného\nnávrhu, ktorú žalobcovia urobili po podaní znaleckého posudku znalcom N.. G. A.Á. a toto pochybenie\nzostalo odvolacím súdom nepovšimnuté. Za vadu zmätočnosti považoval aj nesprávny názor súdu\nprvej inštancie, že žalobcovia 3/ a 4/ nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, hoci im\ntakýto titul nesvedčí. Poukázal na to, že nehnuteľnosti mali nadobudnúť v roku 2002 od nevlastníčky\n\na preto nebolo možné započítanie doby jej držby. Nesprávne právne posúdenie veci odôvodnil tým, že\nkonajúce súdy nesprávne posúdili nadobúdací titul žalobcov 1/ až 6/. Žalobcovia nemohli byť v roku\n1996, keď uzatvárali kúpne zmluvy s obcou W. dobromyseľní, lebo práve v tom čase prebiehalo dedičské\nkonanie po ich právnej predchodkyni L. Č.. U žalobcov nešlo o oprávnenú držbu, lebo sa držby chopili\nna základe absolútne neplatných právnych úkonov, na ktoré je treba pozerať, že k nim nikdy nedošlo.\nŽalobcovia predmetné nehnuteľnosti neužívali nerušene a dobromyseľne od roku 1996. Z potvrdenia\nfirmy Y. totiž vyplýva, že v roku 2001 parcelu EKN 1600 v kat. území W. užívala táto spoločnosť na\npoľnohospodárske účely. Pokojná a nerušená držba nebola preukázaná ani u žalobcov 3/ a 4/, lebo\nuž v roku 2004 boli ním oslovení, že si na ich pozemok robí spoluvlastnícky nárok. Vytýkal konajúcim\nsúdom, že sa nedostatočným spôsobom zaoberali splnením podmienok vydržania. Poukázal na to, že\nna základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti, a teda, že nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc aj dobromyseľného\nnadobúdateľa. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/10. Vyslovil\npresvedčenie, že odvolací súd neriešil otázku oprávnenosti držby žalobcov v súlade s rozhodnutiami\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 49/2010, 6 MCdo 17/2010 a 5 Cdo 30/2010 a pri jej riešení sa\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou nemožno\nzásadne považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Žalovaný 5/ mal možnosť dôkazy\nnavrhnúť, čo aj plne využil a preto mu toto právo odňaté nebolo. Nesprávne hodnotenie dôkazov nie je\nuvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 420 písm. a) až f)\nC. s. p. taxatívne. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení,\nje viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Námietku nedostatku vecnej legitimácie\nna žalovanej strane považovali za nedôvodnú, keďže v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie\nžalovaným 5/ uvedená osoba nebola zapísaná na príslušnom liste vlastníctva ako vlastníčka. Okrem\ntoho v konaní pred súdom žalovaní tvorili samostatné procesné spoločenstvo. Dovolanie dovolateľa je\npreto podľa § 420 písm. f) neprípustné. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedli, že v dovolaní\nabsentuje konkretizácia toho, v čom sa mali súdy nižších stupňov odkloniť od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5\nCdo 49/2010, 6 MCdo 17/2010 a 5 Cdo 30/2010, tieto obsahujú vo vzťahu k otázke vydržania rovnaké\nprávne závery, ako sú uvedené v rozsudkoch súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Dovolanie je v\ntejto časti preto neprípustné a nedôvodné. Navrhli, aby dovolací súd dovolanie žalovaného 5/ podľa §\n447 písm. f) C. s. p. odmietol.\n13. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., zaoberal sa bez\nnariadenia pojednávania, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho\nprieskumu a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 5/ je potrebné odmietnuť. Dovolací súd na stručné\nodôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza nasledovné:\n14. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (v\ntejto súv. porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3\nCdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).\n15. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach §\n420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci dovolateľ odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420\npísm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p.\n16. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\n\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n17. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva\npatrí viacero samostatných subjektívnych prác a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n18. Pokiaľ dovolateľ vadu zmätočnosti odôvodnil tým, že odvolací súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy\n(výsluch svedkov N. V. a notárky JUDr. Márie Vatrskovej), treba uviesť, že nevykonanie dôkazov nebolo\npodľa predchádzajúcej úpravy považované za vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. Strany boli\npovinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a\nprávnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O. s. p.).\nO tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (ale aj tých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, prípadne\nakým spôsobom, rozhodoval však súd. Obdobne to platí aj po prijatí novej právnej úpravy Civilného\nsporového konania. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci plne využil (nebolo mu odňaté).\nSúd preto svojím postupom dovolateľa nevylúčil z realizácie procesného práva, ktoré mu Občiansky\nsúdny poriadok a následne Civilný sporový poriadok priznával.\n19. Nespôsobilou založiť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p. je aj dovolacia námietka\ndovolateľa týkajúca sa nesprávneho hodnotenia súdom vykonaného dokazovania. Nesprávnosť\ntýkajúca sa hodnotenia dôkazov súdom nebola v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná za\ndôvod zakladajúci vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p., pričom ani po\nprijatí nových procesných kódexov sa na aktuálnosti týchto záverov nič nezmenilo (pozri R 42/1993,\nR 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo\n130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Z prieskumnej povahy\ndovolacieho konania a z charakteru dovolacieho konania vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva\na dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch nižšej\ninštancie. To, akým spôsobom podľa návrhu strany vykonáva a vyhodnocuje jednotlivé dôkazy, na ktoré\nprihliadne a v akej miere, je vždy vecou súdu v základnom konaní a preto ani nemôže byť porušením\npráva na spravodlivý proces, pokiaľ strany mali rovnakú možnosť navrhovať vykonanie dôkazov a k\njednotlivým vykonaným dôkazom sa vyjadriť. Ako bolo uvedené už v bode 17. rozhodnutia do obsahu\npráva strany občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48\nÚstavy SR, nepatrí právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu ním vykonaných dôkazov, prípadne\nsa dožadovať ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov.\n20. K tvrdeniu dovolateľa o existencii zmätočnostnej vady v súvislosti so zmenou žaloby (krajský súd\nmal postupovať v rozpore s § 216 ods. 1 C. s. p.) treba uviesť, že v danom prípade žalobcovia aj po\nzačatí konania sa domáhali toho istého nároku (určenia vlastníckeho práva), aký uplatňovali pôvodne.\nNežiadali priznať iné plnenie než akého sa pôvodne domáhali a ani neuplatňovali vydať celkom iné\nrozhodnutie, než v pôvodnej žalobe. V priebehu konania iba bližšie upresnili označenie pozemkov v\nzmysle záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom N.. G. A.. Nešlo preto o zmenu žaloby v\nzmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O. s. p. (teraz § 140 C. s. p.), o ktorej mal súd povinnosť rozhodnúť\n(porovnaj R 38/1999), a teda ani o postup odvolacieho súdu, ktorý by bol v rozpore s § 216 ods. 1 C. s. p.\n21. Pokiaľ dovolateľ za vadu zmätočnosti označil nedostatok vecnej legitimácie na žalovanej strane\ndovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd na túto námietku žalovaného 5/ uvedenú v doplnení\nodvolania v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. neprihliadol, nakoľko išlo o rozšírenie dôvodov odvolania, ktoré\nbolo možné urobiť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, čo v danej veci žalovaným 5/ splnené\nnebolo. V dovolaní nie je možné uplatňovať nové prostriedky procesnej obrany (§ 435 C. s. p.), preto ani\ndovolací súd túto námietku dovolateľa zohľadniť nemohol. Pre úplnosť však treba dodať, že prípadný\nnedostatok vecnej legitimácie (či už aktívnej alebo pasívnej) nezakladá vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s.\np. V takomto prípade nejde o nesprávny procesný postup súdu. Vecná legitimácia je totiž stav vyplývajúci\nz hmotného práva (nie procesného práva) a procesným následkom jej nedostatku je zamietnutie žaloby.\n\nNesprávne posúdenie tejto otázky môže byť preto uplatnené len v rámci dovolacieho dôvodu podľa §\n432 C. s. p., čo však dovolateľ v danej veci neurobil.\n22. Pokiaľ dovolateľ za vadu v zmysle 420 písm. f) C. s. p. označil nesprávne posúdenie uplynutia 10ročnej vydržacej doby u žalobcov 3/ a 4/ odvolacím súdom, posudzujúc túto námietku podľa obsahu\ntreba mať za to, že dovolateľ ňou uplatňuje nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávne právne\nposúdenie veci ale procesnú vadu zmätočnosti podľa citovaného zákonného ustanovenia nezakladá\n(pozri R 24/2017). Ani táto námietka dovolateľa, hoci by bola prípadne dôvodná, nespôsobuje preto\nporušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces.\n23. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že dovolateľom nebol preukázaný nesprávny procesný\npostup konajúcich súdov, ktorý by mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto časti dovolanie žalovaného 5/ nie\nje preto prípustné.\n24. Dovolací súd následne pristúpil k skúmaniu splnenia procesných predpokladov dovolacieho dôvodu\nuplatneného žalovaným 5/ pre nesprávne právne posúdenie veci.\n25. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 1 a ods. 2 C. s. p.).\n26. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).\n27. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd\nmohol zaoberať prípustnosťou a následne dôvodnosťou dovolania, v ktorom sa namieta nesprávne\nprávne posúdenie veci, musí byť splnená podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom\nuvedeným v § 432 C. s. p. v spojení s § 421 C. s. p.\n28. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu\npredchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie\nje všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej\nnormy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci\nnemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika\ns rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú\nkritériám uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p.\n29. Okrem toho nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v\nzmysle § 421 ods. 1 C. s. p., je, že dovolateľ uvedie právnu (nie skutkovú) otázku, ktorú odvolací súd\nriešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná v zmysle § 421\nods. 1 C. s. p. musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní a to jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom. Inak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či ide o právnu\notázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sú splnené osobitné podmienky uvedené\nv jednotlivých prípadoch, v ktorých citované ustanovenie dovolanie pripúšťa.\n30. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia odvolacím súdom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu o situáciu, v ktorej\nsa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd\nsa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Dovolací súd\nk tomu v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 6/2017 (podobne tiež v rozhodnutiach sp. zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo\n235/2016, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 123/2017 a 7 Cdo 140/2017) uviedol, že v dovolaní, ktorého prípustnosť\nsa opiera o § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., dovolateľ by mal: a) konkretizovať právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska,\njudikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako by mala byť táto otázka\nsprávne riešená.\n31. V preskúmavanej veci dovolateľ v dovolaní síce uviedol, že uplatňuje dovolací dôvod nesprávneho\nprávneho posúdenia veci v zmysle § 432 ods. 1 C. s. p. , no v dovolaní absentuje predovšetkým\n\nvysvetlenie, v čom konkrétne spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci, v tomto prípade\nnesprávnosť právneho posúdenia vydržania. Vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 432 C. s. p.\nnezodpovedá len konštatovanie nesúhlasu dovolateľa so záverom odvolacieho súdu, že žalobcovia\nboli so zreteľom na všetky okolnosti prípadu dobromyseľní bez bližšej argumentácie spôsobilej\nspochybniť, resp. vyvrátiť správnosť úvah odvolacieho súdu, v zmysle ktorých dospel k tomuto záveru.\nZa vymedzenie dovolacieho dôvodu uvedeným spôsobom nemožno považovať ani samotné tvrdenie\ndovolateľa, že žalobcovia sa nemohli chopiť držby na základe absolútne neplatného právneho úkonu a\nani jeho tvrdenie, že žalobcovia predmetné nehnuteľnosti neužívali pokojne, nerušene a dobromyseľne\nod roku 1996. Dovolateľ v dovolaní vôbec neuvádza ani právnu otázku, ktorá bola odvolacím súdom\nnesprávne vyriešená. Hoci v ňom označil rozhodnutia najvyššieho súdu, absentuje vysvetlenie, v čom\nkonkrétne sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom malo odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Dovolací súd tak nemal možnosť ani posúdiť splnenie osobitných podmienok\nprípustnosti dovolania vyplývajúcich z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., a to, či ide o\nprávnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd pri jej\nriešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolanie podané dovolateľom pre\nnesprávne právne posúdenie veci preto nezodpovedá požiadavkám z hľadiska vymedzenia dovolacieho\ndôvodu v zmysle § 432 C. s. p. v spojení s ustanovením § 421 ods. 1 C. s. p., čo je dôvodom pre\nodmietnutie dovolania.\n32. Pre úplnosť treba doplniť, že rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky netvoria ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. (pozri R 71/2018). Odkaz\ndovolateľa na uznesenie ústavného súdu sp. zn. 1 ÚS 50/10 preto neobstojí. Navyše, je aj nenáležitý,\nlebo ústavný súd v ňom riešil nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v rámci konkurencie\nprincípu „nemo plus iuris“ a princípu nadobudnutia vlastníctva dobromyseľným nadobúdateľom, o ktorý\nprípad v tejto veci vôbec nejde. Obec W. bola totiž nepochybne vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli\npredmetom kúpnych zmlúv uzavretých so žalobcami (predchodcami žalobcov 3/ a 4/).\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na vyššie uvedené dôvody dovolanie žalovaného 5/\nodmietol podľa § 447 písm. c) a písm. f) C. s. p.\n34. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255\nods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom úspešným v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením\npovinnosti žalovanému 5/ zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).\n35. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}