{"guid": "1241caa8-31f2-422f-bd12-4cf04741f30f:68326723-2cf0-4995-a3ff-66c4e2875d39", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4412214428.1", "spisova_znacka": "3Cdo/163/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/163/2019 z 10. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2020, sp. zn. 3Cdo/163/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4412214428.1", "identifikacne_cislo": "4412214428", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "datum_vydania": "2020-12-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "nazov": "§ 427 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/215", "nazov": "zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/215", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/97", "nazov": "ZMPS", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/97", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/97-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68326723-2cf0-4995-a3ff-66c4e2875d39", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4412214428.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4412214428.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4412214428.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/163/2019\n4412214428\n10. 12. 2020\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2020:4412214428.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B. E., 2/ T. Q. a 3/ Q. E., všetkých trvale bytom v\nF. N. Ž., Ž. X a zastúpených Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou v Nových Zámkoch, Hlavné námestie\n7, proti žalovaným 1/ Q. S., trvale bytom v N. D., Q. XX, 2/ W. K., trvale bytom v Š., Ľ.. W. X a 3/\nKOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o\nnáhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 6C/168/2012, o\ndovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. októbra 2018 sp. zn. 9Co/321/2017, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. októbra 2018 sp. zn. 9Co/321/2017 v napadnutej časti\nzamietajúcej žalobu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej tiež len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 6. apríla 2017 č. k.\n6C/168/2012-618 (v poradí druhým) zamietol žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy proti žalovaným 1/\naj 2/ (celkom), žalovanej 3/ uložil povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy\nv sume 15.850 € do 3 dní a vo zvyšku zamietol žalobu aj proti žalovanej 3/. Rozhodol tiež o trovách\nkonania. Vychádzal z toho, že žalobou z 26. júna 2012 sa žalobca 3/ na žalovaných domáhal náhrady\nvecnej škody v sume 2.602,53 € (po zmene žaloby 2.712,33 €), náhrady škody na zdraví (bolestného\na sťaženia spoločenského uplatnenia) v sume 14.995,50 € (po zmene žaloby 20.839,90 €) a náhrady\nstraty na zárobku v sume 2.249,62 € a všetci žalobcovia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 75.000 €\npre každého na tom skutkovom základe, že 11. júla 2011 došlo v Spolkovej republike Nemecko (v okrese\nErding) k dopravnej nehode, spôsobenej žalovaným 1/, vedúcim osobné motorové vozidlo vlastnícky\npatriace žalovanému 2/ s povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu [podľa zákona č. 381/\n2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež\nlen „Zopzp“)], dojednaným u žalovanej 3/. Pasažiermi vo vozidle boli žalovaný 1/, žalobca 3/, jeho\nmanželka T. E. a syn žalovaného 2/ V. K., pričom všetky tieto osoby boli pri nehode ťažko zranené\na T. E. (matka žalobcov 1/ a 2/ a manželka žalobcu 3/) utrpeným zraneniam 13. júla 2011 podľahla.\nZavinenie nehody žalovaným 1/ bolo ustálené v trestnom rozhodnutí prvostupňového súdu v Erdingu\nzo 16. novembra 2011 č. CDS 3 Js 18970/11, v priebehu konania došlo k úhrade nárokov žalobcu 3/\nna náhradu škody na zdraví, náhradu za stratu na zárobku a náhradu vecnej škody a k následnému\nspäťvzatiu žaloby aj čiastočnému zastaveniu konania v časti týchto nárokov (v roku 2014) a predmetom\nkonania ostala len požiadavka všetkých žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy. Požiadavky zo žaloby\nv tejto časti žalobcovia odôvodnili nenapraviteľným zásahom do ich práva na súkromie a rodinný život\na ich ochudobnením o rozvoj citových väzieb s najbližšou osobou (matkou a manželkou), majúc za to,\nže za takýto zásah nezodpovedá len jeho priamy pôvodca (vinník dopravnej nehody v osobe vodiča\nmotorového vozidla), ale tiež prevádzkovateľ vozidla (jeho vlastník) aj povinná zmluvná poisťovňa.\n2. Súd prvej inštancie i s poukazmi na názory vyslovené v uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 11. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016 a v uznesení Krajského súdu v Nitre (ďalej tiež len\n\n„odvolací súd“) z 11. februára 2016 sp. zn. 9Co/149/2015 a ustanovenia § 11 a § 13 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „O. z.“) a § 4 ods.\n2 písm. h/ a § 15 ods. 1 Zopzp považoval žalobu za dôvodnú len voči žalovanej 3/, keďže pojem škoda\npoužitý v Zopzp je ústavne konformne interpretovateľný tak, že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu\na je tu priamy nárok len voči povinnej zmluvnej poisťovni, keď Zopzp má vo vzťahu k O. z. charakter\nlex specialis a je tu tak nedostatok vecnej (tzv. pasívnej) legitimácie žalovaných 1/ a 2/. Nešlo však\npodľa neho výšku nároku určiť voľnou úvahou a žalobcom priznať celé nimi požadované náhrady, ale so\nzreteľom na článok 4 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.\nz., dnes už i v znení zákonov č. 87/2017 Z. z. a č. 350/2018 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“) bolo namieste\npoužitie obdobného zákona a to zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými\ntrestnými činmi, obmedzujúceho výšku náhrady na 50-násobok minimálnej mzdy. To pri minimálnej mzde\nv čase nehody podľa nariadenia vlády č. 408/2010 Z. z. v sume 317 € predstavovalo práve prisúdenú\nsumu, argumentoval napokon súd prvej inštancie.\n3. Odvolací súd na odvolania všetkých žalobcov a žalovanej 3/ rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutých výrokoch, týkajúcich sa náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 388 C. s. p. zmenil a všetkým\ntrom žalovaným uložil povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy v sume\n20.000 € do 3 dní s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť\nostatných; vo zvyšku žalobu i on zamietol; všetkým žalobcom priznal voči všetkým žalovaným nárok\nna náhradu trov konania titulom nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu (i tu s tým, že plnením jedného\nzo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných) a výrok o povinnosti žalovanej 3/ zaplatiť\nžalobcovi 3/ náhradu trov konania o náhradu škody zrušil. Takýto svoj rozsudok odôvodnil vo veci samej\nprávne ust. čl. 4 písm. a/ vyhlášky č. 130/1976 Zb. o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody\n(keď tu v skutočnosti ide o článok tzv. Haagskeho Dohovoru a nie vyhlášky ministra zahraničných vecí, v\nrámci ktorej bol publikovaný - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“\nalebo „dovolací súd“), čl. 28 ods. 1 Nariadenia ES č 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné\nzáväzky (Rím II), zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a § 420\nods. 1 a § 427 ods. 2 O. z.\n4. Popri rekapitulácii záverov relevantnej judikatúry, podľa ktorých súčasťou práva na súkromie a rodinný\nživot (ako zložky ochrany osobnosti v širšom zmysle slova) je aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov\ns ostatnými ľudskými bytosťami a konštatovaní preukázanej zodpovednosti žalovaného 1/ za taký zásah\ndo práva žalobcov na súkromný a rodinný život, pri ktorom nemôže byť postačujúcou žiadna z foriem\nmorálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 O. z. a názore o potrebe rešpektovania aj ďalších záverov\nustálenej judikatúry o krytí i nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných\nnehôd povinným zmluvným poistením podľa Zopzp sa zaoberal najmä otázkami správneho použitia\nrozhodného práva pri dopravnej nehode v zahraničí (a v právnom vzťahu s cudzím prvkom), pasívnej\nlegitimácie žalovaných a výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Kým voľbu rozhodného práva súdom prvej\ninštancie považoval (najmä pre rozhodnosť vnútorných predpisov štátu registrácie vozidla) za správnu,\npri riešení ďalších dvoch otázok sa s ním už nestotožnil, nesúhlasiac jednak s názorom o absencii\npasívnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ (pre danosť zodpovednosti za ujmu spôsobenú žalobcom na\nstrane jedného ako priameho pôvodcu zásahu a druhého ako prevádzkovateľa vozidla, ktorým bol tento\nspôsobený), ako ani s názorom, podľa ktorého úpravu zo zákona č. 215/2006 Z. z. treba považovať za\nurčenie limitu (stropu) náhrady nemajetkovej ujmy prislúchajúcej pozostalým po obeti dopravnej nehody.\nMal za to, že tu nejde vychádzať len z matematického výpočtu bez vysporiadania sa so zákonnými\nkritériami, majúcimi sa pri určení výšky náhrady zohľadniť, ak tu musí byť i atribút primeranosti, slúžiaci\nna dosiahnutie účelu kompenzácie. Smrť blízkej osoby predstavuje absolútnu a nenahraditeľnú stratu\na pre blízkych traumatizujúcu udalosť s dlhotrvajúcou nemožnosťou vyrovnať sa s ňou. Pretože v\nprípadoch mimoriadnej súdržnosti rodiny, o aký na základe výsledkov vykonaného dokazovania šlo i v\nprejednávanej veci, nejde určiť ani toho z pozostalých, ktorý by bol (rozumej deti na jednej a manžel na\ndruhej strane) stratou dotknutý viac, zásah do života a súkromia všetkých žalobcov bolo treba považovať\nza rovnako intenzívny, dôvodil odvolací súd s tým, že za primeranú sumu náhrady v tomto prípade i s\nprihliadnutím na rozhodovaciu prax v obdobných prípadoch možno považovať 20.000 € pre každého\nzo žalobcov.\n5. Proti takémuto rozsudku podali dovolania žalobcovia aj žalovaná 3/. Súd prvej inštancie (konajúci na\nzáklade úpravy v zákone SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších zmien a doplnení) takto začaté dovolacie konania uznesením z 5. apríla 2019 zastavil\n\na o sťažnostiach dovolateľov proti takémuto svojmu rozhodnutiu rozhodol ďalším uznesením z 3. júna\n2019, ktorým sťažnosti žalobcov vyhovel a sťažnosť žalovanej 3/ zamietol (v dôsledku čoho predmetom\nkonania pred najvyšším súdom ostalo už len dovolanie žalobcov a ním iniciovaná požiadavka na\npreskúmanie správnosti nimi napádanej časti rozsudku odvolacieho súdu).\n6. Žalobcovia, navrhujúci zmenu rozsudku odvolacieho súdu vyhovením žalobe aj tam, kde odvolací\nsúd žalobu zamietol, prípustnosť svojho dovolania vyvodzovali z ustanovení § 420 písm. f/ a § 421\nods. 1 písm. b/ C. s. p. (tu fakticky bez ohľadu na poukazu v tomto prípade na všetky tri dôvody\nprípustnosti dovolania a im zodpovedajúce skutkové podstaty nesprávneho právneho posúdenia veci\npodľa ustanovenia, o ktorom je reč). Vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. vyvodzovali zo\nspôsobu, ktorým odvolací súd odôvodnil priznanie im náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 €\n(resp. zamietnutie žaloby čo do 55.000 € pre každého z nich) a ktorý je podľa ich názoru nedostatočný\n(a činí rozsudok v napadnutej časti nepreskúmateľným). Právnou otázkou dosiaľ dovolacím súdom\nneriešenou a pre rozhodnutie odvolacieho súdu nepochybne významnou je potom podľa nich otázka,\nči je súd pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých po obeti dopravnej nehody\npovinný zohľadniť aj rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vo veciach tlačových a mediálnych deliktov\na náhrad prisudzovaných za ne.\n7. Žalovaní navrhli dovolanie zamietnuť.\n8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech bolo (v napadnutej časti) vydané dovolaním napádané\nrozhodnutie (§ 424 C. s. p.) a to za splnenia podmienky jej reprezentácie v konaní i spísania dovolania\nna to určenou osobou (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred\nbodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba v dovolaním napadnutej\nčasti zrušiť.\n9. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 C. s. p. alebo § 421 C. s. p.\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). V prípade dovolania\nprípustného podľa § 420 C. s. p. je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je\npotom dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).\n10. Žalobcovia dovolaním primárne uvádzali, že prípustnosť ich dovolania vyplýva z ustanovenia § 420\npísm. f/ C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Tvrdenú vadu zmätočnosti vyvodzovali z nimi tvrdenej nepreskúmateľnosti\ndovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu, pokiaľ šlo o tzv. zvyškové zamietnutie žaloby (teda\no nepriznanie vyššej, než zo zmeňujúceho výroku rozsudku vyplývajúcej sumy náhrady nemajetkovej\nujmy).\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3 Cdo 41/2017, 3\nCdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či je opodstatnené tvrdenie\ndovolateľov o tom, že v konaní došlo k namietanej vade zmätočnosti.\n12. V zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu R 2/2016 (ktorého prijatie\nsledovalo ukončenie stavu nejednotnosti rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení otázky, či\nnedostatky odôvodnenia súdneho rozhodnutia považovať „len“ za tzv. inú vadu konania, nezakladajúcu\nale prípustnosť dovolania, alebo za tzv. zmätočnostnú vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/\nObčianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež\nlen „O. s. p.“), zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.\nb/ O. s. p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Stanovisko R 2/2016, resp. prinajmenšom jeho druhá veta, sú pritom\n(predovšetkým pre nedostatok významového posunu medzi niekdajším § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a\n\ndnešným § 420 písm. f/ C. s. p.) použiteľnými a v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu používanými i\nv režime novej procesnej úpravy (tu najmä C. s. p., v rámci ktorého došlo - o. i. - s účinnosťou k 1. júlu\n2016 aj k zrušeniu O. s. p., v tejto súv. por. napr. 1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 92/2018, 4\nCdo 59/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 141/ 2017 alebo 8 Cdo 49/2017).\n13. Podľa názoru dovolacieho súdu došlo potom aj v prejednávanej veci k procesnej vade zmätočnosti,\ndnes zakotvenej v rámci ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.\n14. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\nv odôvodnení rozhodnutia súdu daná odpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998).\n15. V danom prípade odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vo vzťahu k priznanej výške náhrady\nnemajetkovej ujmy žalobcom síce označil za nesprávny názor súdu prvej inštancie o potrebe vztiahnutia\nobrazného stropu náhrad prislúchajúcich obetiam násilných trestných činov aj na „odškodňovanie“\nnemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd, sám však neposkytol dostatočne\npresvedčivé, konkrétne a aj objektívne uspokojivé argumenty v prospech ním zvoleného a podľa\nneho primeraného riešenia a zároveň v neprospech takému riešeniu odporujúcej požiadavky žalobcov,\nvyjadrenej v žalobe aj v odvolaní, na ktorej sa zotrvalo i dovolaním tejto strany sporu. Pri istom\nzjednodušení tu ide o odpoveď na otázku, prečo má primeranosť straty najbližšej osoby pre deti i\npozostalého manžela vyjadrovať práve suma 20.000 €, reprezentujúca v tejto veci na jednej strane len\ncca 1,26-násobok sumy prisúdenej už súdom prvej inštancie a na strane druhej nedosahujúca ani tretinu\nsumy považovanej za primeranú žalobcami. Tým, čo bolo ale z pohľadu uspokojivosti odôvodnenia\nzvoleného riešenia pre strany sporu (v prvom rade pre žalobcov) a aj jeho vnímania ako riešenia naozaj\nspravodlivého absolútne kľúčovým, bolo i dovolaním žalobcov požadované zasadenie náhrady nimi\nutrpenej nemajetkovej ujmy do kontextu iných zásahov do iných osobnostných práv a to predovšetkým\nso zreteľom na tú judikatúru súdov, pri ktorej sa ujmy reprezentované tými najťažšími zásahmi do\nosobnostných práv (ujmy na živote a zdraví) v porovnaní s inými zásahmi (spravidla „nactiutŕhačskej“\npovahy) môžu javiť (prinajmenšom z pohľadu výšky náhrad priznávaných za jednotlivé ujmy) príliš\nbagatelizovanými.\n16. U zdôvodnenia výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy spôsobom, pre ktorý sa rozhodol\nodvolací súd v tejto veci, pritom šlo de facto o inverznú podobu prípadov posudzovaných dovolacím\nsúdom v minulosti (napr. v uznesení zo 4. apríla 2018 sp. zn. 7 Cdo 24/2017), keď tu bol namieste\nzáver o poskytnutí prakticky len odpovede na otázku, prečo náhrada nemajetkovej ujmy prislúchajúca\npozostalému po obeti dopravnej nehody nemá podliehať obmedzeniu zakotvenému v zákone č.\n215/2006 Z. z. (čiže prečo takúto náhradu nemožno limitovať tam ustanovenou hornou hranicou),\nposkytnutie takejto odpovede však samo osebe nemá za následok i zodpovedanie logickej protiotázky,\nkde potom - zvlášť vzhľadom na celé spektrum predstaviteľných zásahov do osobnostných práv a ujmy\nim zodpovedajúce - ležia hranice primeranosti a či nie je na mieste zamýšľať sa aj nad istou hierarchiou\nosobnostných práv a primeranosťou náhrad za ich porušovanie.\n17. Chýbajúce odpovede na otázky sformulované v predchádzajúcich dvoch odsekoch sa nutne museli\nprejaviť ako nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie v prejednávanej\nveci (tu len v časti účinne napadnutej dovolaním žalobcov) a činili dovolanie v príslušnej časti dôvodným.\nDovolaciemu súdu preto neostávalo iné, než dospieť k záveru, že žalobcovia dôvodne namietali\nnepreskúmateľnosť (arbitrárnosť) rozsudku odvolacieho súdu (v časti zamietajúcej žalobu).\n18. Dovolanie žalobcov za takejto situácie bolo nielen procesne prípustné (§ 420 písm. f/ C. s. p.), ale\ntiež dôvodné (§ 431 C. s. p.), lebo v ňom bolo opodstatnene namietnuté, že súd (odvolací) nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n19. Vzhľadom na konštatovanie existencie prvého dôvodu prípustnosti dovolania (podľa § 420 C. s.\np.) dovolací súd už nepristupoval k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie žalobcov, týkajúcej sa\n\nnesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom (podľa § 421 ods. 1 rovnakého zákona).\nPostupoval pritom v súlade so svojou rozhodovacou praxou, ktorá sa ustálila na názore, že v prípade\ndôvodne namietanej vady zmätočnosti (pri ktorej existencii musí vždy dôjsť k zrušeniu dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci jeho pôvodcovi na ďalšie konanie) ide o procesnú\nnesprávnosť, pri ktorej je predčasné posudzovať otázky súvisiace so správnosťou právneho posúdenia\nveci (1 Cdo 166/2017, 2 Cdo 88/2017, 3 Cdo 146/2018, 4 Cdo 191/2018, 5 Cdo 29/2016, 8 Cdo\n70/2017) a práve z tohto dôvodu neprišlo v prejednávanej veci ani na posudzovanie, či dovolaním\nnastolená otázka má vôbec charakter otázky právnej (a teda spôsobilej aj založiť prípustnosť dovolania\npodávaného podľa § 421 C. s. p.).\n20. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 C. s. p.). Ak\ndovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého\nprávomoci patrí (§ 450 C. s. p.). Najvyšší súd preto v súlade s týmito ustanoveniami zrušil iba rozsudok\nodvolacieho súdu (majúc za to, že náprava zrušením len jeho je v tomto prípade postačujúca, nakoľko\nlen pri ňom šlo konštatovať jeho zaťaženie dovolaním vytýkanou vadou) a to výlučne v časti veci samej\nnapadnutej dovolaním žalobcov (teda len v časti zamietajúcej žalobu, keďže v časti, v ktorej tejto bolo\nnaopak vyhovené, boli na dovolanie subjektívne oprávnení len žalovaní a z tých dovolanie - avšak za\nstavu nemožnosti zaoberania sa dovolacieho súdu aj ním - podala iba žalovaná 3/) a vec mu v rozsahu\ntakéhoto zrušenia vrátil na ďalšie konanie.\n21. Pre úplnosť sa pritom žiada uviesť, že v špecifickej procesnej situácii rozhodovania odvolacieho\nsúdu (popri veci samej) v súlade s novou procesnou úpravou len o nároku na náhradu trov konania pred\nsúdom prvej inštancie aj odvolacím súdom a za stavu vecnej prejednateľnosti len dovolania žalobcov\n(ktorým už bez ohľadu na ich doterajší len čiastočný procesný úspech bol priznaný nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu) šlo o prípad straty závislosti rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách\nkonania na výslovne napadnutej časti rovnakého rozhodnutia o čiastočnom (zvyškovom) zamietnutí\nžaloby (tu por. § 439 písm. a/ C. s. p.) a preto aj o nedostatok potreby zrušovať rozsudok napadnutý\nvýslovne len vo veci samej aj v časti trov konania spojený s vylúčením rozhodovania odvolacieho súdu\n(jeho novým rozhodnutím v konaní nasledujúcom po tomto uznesení súdu dovolacieho) aj o trovách\npôvodného konania (ako s výnimkou z pravidla podľa § 453 ods. 3 C. s. p.).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}