{"guid": "fb72793d-6b63-40cf-9cd7-0f7599597566:a8a4dd26-443a-44af-9e9b-ba0ac1b49dbf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4019200245.1", "spisova_znacka": "7Sk/48/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/48/2019 z 30. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2020, sp. zn. 7Sk/48/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4019200245.1", "identifikacne_cislo": "4019200245", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2020-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-3", "nazov": "§ 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-153"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-153"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8a4dd26-443a-44af-9e9b-ba0ac1b49dbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4019200245.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4019200245.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4019200245.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/48/2019\n4019200245\n30. 09. 2020\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2020:4019200245.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:\nI. X., nar. XX. H. XXXX, bytom F. XXX, V., právne zast. Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so\nsídlom Hlavná 1221, Vráble, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8-10,\nBratislava, o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 04. apríla 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa\n05. augusta 2019, č.k. 23Sa/41/2019-66, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 05. augusta 2019, č.k.\n23Sa/41/2019-66, m e n í tak, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 04. apríla 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov\nkonania na krajskom súde a kasačnom súde v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom súde\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným\nrozsudkom zo dňa 05. augusta 2019, č. k. 23Sa/41/2019-66 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa 04. apríla 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“), ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. januára 2019 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z\ndôvodu, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra zo dňa 19. novembra\n2018 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 19. novembra 2018\npožiadala o priznanie invalidného dôchodku, na základe čoho bol posúdený jej zdravotný stav\nposudkovým lekárom pobočky v Nitre, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil kŕčové žily,\nposttrombotický syndróm jednostranný alebo obojstranný podľa kapt. IX., odd. B, položka 5 písm.\nb a určil mieru poklesu 15 %. Posudok bol odôvodnený tým, že žalobkyňa trpí na generalizovanú\nosteoartrózu s postihom chrbtice a váhonosných kĺbov až po poruchy nožnej klenby, je konzervatívne\n\nliečená u ortopéda, v apríli 2018 jej opuchlo ľavé predkolenie, čomu zodpovedala segmentálna\ninkompletná flebotrombóza, diagnostikovaná duplexným vyšetrením angiológom, v októbri 2018 pri\nkontrolnom vyšetrení odborník konštatoval postupnú rekanalizáciu, lýtko bez opuchu a objemových\nzmien, varikózne zmeny v ľahkom stupni na oboch DK. Novou okolnosťou v zdravotnom stave bola\nprítomnosť zväčšených lymfatických uzlín v nadkľučku vpravo. V novembri 2018 sa podrobila na ORL\nklinike vybratiu týchto uzlín za účelom určenia histológie, pričom podľa jej výsledku bude prehodnotený\nzdravotný stav žalobkyne v rámci odvolacieho konania. V polymorbidite ochorení bol dominantný postih\nciev DK, kde prebehol zápal, ktorý sa po liečbe angiológom konsolidoval. Generalizovaná osteoartróza\nbola v úrovni vekového decénia populácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola\n15 %, a teda invalidita nevznikla.\n3. Na základe odvolania bol dňa 25. februára 2019 opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne\nposudkovým lekárom pobočky v Nitre, ktorý sa opätovne oboznámil s celou posudkovou dokumentáciou,\nako aj s novými lekárskymi nálezmi, t. j. s hospitalizáciou na klinike ORL vo Fakultnej nemocnici\nNitra od 08.11. - 11.11.2018, hospitalizáciou v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada Zobor\nv Nitre od 16.01. - 22.01.2019, ORL vyšetrením z 24.01.2019, pneumologickým vyšetrením,\ncievnym vyšetrením, angiologickým vyšetrením, urologickým vyšetrením, ortopedickým vyšetrením,\nreumatologickým vyšetrením, nefrologickým vyšetrením a zistil, že žalobkyni bolo zistené v novembri\n2018 nové ochorenie, a to pľúcna sarkoidóza, ktorú určil posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné\npostihnutie podľa kap. VIII., odd. B, položka 6.2 písm. a) prílohy č. 4 a určil mieru poklesu schopnosti\nzárobkovej činnosti na hornej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 30 %.\n4. Posudkový lekár žalovanej po podaní odvolania posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 19. marca\n2019, keď konštatoval, že žalobkyňa má novozistenú pľúcnu sarkoidózu, ktorá je t.č. v intenzívnej liečbe\nkortikoidmi. Stav bol stabilizovaný, neboli prítomné žiadne známky poruchy dýchacej funkcie pľúc.\nTomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúchala miera poklesu 30 %, čo je horná hranica\nrozpätia. Močová inkontinencia si vyžadovala používanie pomôcok a kontroly, išlo skôr o urgentné\nmočenie, ako o faktickú inkontinenciu. Stav po zápale žíl na ľavom predkolení bol zhojený. Reumatológ\nnezistil žiadne zápalové ochorenie pohybového ústrojenstva. Zmeny na coxách a kolenách boli viac\nna rtg, funkcia uvedených kĺbov bola neporušená. Zdravotný stav nepodmieňoval uznanie invalidity. Za\nrozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil pľúcnu sarkoidózu II. štádia podľa\nkapit. VIII., odd. B, položka 6.2 písm. a, prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Ďalšie zdravotné poruchy žalobkyne neboli závažné a nebol dôvod,\naby posudkový lekár zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods.\n8 zák. č. 461/2003 Z.z.\n5. Krajský súd uviedol, že posudkoví lekári v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia\nžalovanej na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný\nstav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity.\n6. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, podľa názoru krajského súdu nebolo rozhodujúce, pretože\nposúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať\nzárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci\nposudkovým lekárom sociálneho poistenia.\n7. Krajský súd k námietke žalobkyne týkajúcej sa zmeny percentuálnej miery poklesu uviedol, že\nposudkový lekár sa dostatočne vysporiadal v posudkovom závere, že vzhľadom na novozistené\nzdravotné postihnutie žalobkyne došlo k zmene zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia.\n8. Na nové lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa v žalobe, nemohol krajský súd prihliadnuť, ani\nich posudzovať posudkovým lekárom s poukazom na § 135 SSP.\n9. O trovách konania krajský súd rozhodol v súlade s § 168 SSP tak, že žalovanej nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.\nII.\nKasačná sťažnosť\n\n10. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Za porušenie práva na spravodlivý proces považovala skutočnosť,\nže rozsudok krajského súdu nespĺňa zákonné kvalitatívne požiadavky, keďže nedáva odpovede na\npodstatné a právne relevantné dôvody, na základe ktorých napadla rozhodnutia správnych orgánov.\n11. Žalobkyňa za podstatnú skutočnosť považovala to, že už v čase právoplatnosti rozhodnutia\nžalovanej, t.j. v čase, ktorý bol v zmysle § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci pre rozhodnutie krajského súdu,\nbol pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iný, ako bol určený podľa posudku posudkových\nlekárov sociálneho poistenia, na základe ktorých bolo napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané. S\ndanou skutočnosťou tvrdenou a dokladovanou žalobkyňou sa krajský súd v napadnutom rozsudku\nnevysporiadal.\n12. Pri rozhodovaní o priznaní nároku na invalidný dôchodok žalovaná pochybila, keď vychádzala z\ntakého percentuálneho vyjadrenia miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť,\nktoré nezodpovedalo už v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej skutočnému\nzdravotnému stavu žalobkyne. Ako dôkaz tejto skutočnosti žalobkyňa už k podanej správnej žalobe\npredložila viaceré lekárske správy, ktoré dokumentujú jej skutočný zdravotný stav už v čase\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, čo je zrejmé už z toho, že viaceré z týchto lekárskych\nspráv sú datované pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako napríklad lekárska\nspráva zo dňa 27. marca 2019, lekárska správa zo dňa 02. apríla 2019, lekárska správa zo dňa 27. marca\n2019. V týchto lekárskych správach, ako aj v ostatných lekárskych správach predložených žalobkyňou\nkrajskému súdu sú uvedené diagnostické závery aj o iných zdravotných postihnutiach žalobkyne, na\nktoré žalovaná pri posudzovaní jej zdravotného stavu a pri rozhodovaní o jej nároku na invalidný\ndôchodok neprihliadla, hoci na ne prihliadnuť mala, pretože aj tieto lekárske správy dokumentujú jej\nzdravotný stav v čase rozhodovania o jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.\n13. Žalobkyňa poukázala na to, že už v konaní o nároku na invalidný dôchodok u žalovanej existoval pri\nurčení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou\npodstatný rozdiel medzi dvoma posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia. Už tento rozdiel\nmedzi dvoma posudkami dokazuje nielen to, že zdravotný stav žalobkyne nebol posúdený správne, ale\naj to, že nie je dobrý, ale sa zhoršuje a žalobkyni bráni vo vykonávaní zárobkovej činnosti v takej miere,\nže spĺňa podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok.\n14. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na účely rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok je\notázkou odbornou, zodpovedanie ktorej prislúcha posudkovým lekárom sociálneho poistenia, prípadne\nlekárom znalcom z príslušného odboru. Také posudzovanie neprináleží samotnému krajskému súdu.\nAk však z tvrdení žalobkyne a z dôkazov, ktoré žalobkyňa predložila vyplýva, že existujú lekárske\ndiagnostické závery o iných zdravotných postihnutiach žalobkyne, na ktoré žalovaná pri posudzovaní\nzdravotného stavu neprihliadla, je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovanej.\n15. Žalobkyňa zdôraznila, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.\nv správnom súdnictve s obranou účastníka konania proti nezákonnému rozhodnutiu správneho orgánu\nna súde. Odôvodnenie rozhodnutia súdu v rámci správneho súdnictva musí mať náležitosti uvedené v §\n139 ods. 2 SSP, t.j. musí obsahovať posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\nuvedených v správnej žalobe, prípadne v ďalších podaniach žalobcu. Súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, nie však len s poukazom na\nvýsledky vykonaného dokazovania a zistené skutočnosti, ale odôvodnenie musí obsahovať dostatočné\nvysvetlenie myšlienkového postupu samotného súdu, jeho posúdenia podstatných skutkových a\nprávnych argumentov a súdom prijaté závery k týmto podstatným argumentom. Účelom odôvodnenia\nrozhodnutia súdu je vysvetliť postup súdu a dôvody, na základe ktorých súd rozhodol; odôvodnenie\nrozhodnutia súdu musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní o\nopravnom prostriedku. Bez riadneho odôvodnenia je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné a arbitrárne.\nPovinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých svoje\nrozhodnutie súd založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,\nako aj právnej stránky veci a rozhodnutia súdu. Riadne odôvodnenia súdneho rozhodnutia ako\n\nsúčasť základného práva na spravodlivý proces vyžaduje, aby sa súd jasným a právne korektným a\nzrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre\nrozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa\nvo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré musia nevyhnutne\ntvoriť základ pre rozhodnutie súdu v danej veci, je potrebné rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne a\nteda za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n16. V danom prípade mala žalobkyňa za to, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu neobsahuje\nnáležitosti uvedené v § 139 ods. 2 SSP, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje posúdenie\npodstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, na základe ktorých žalobkyňa správnou\nžalobou napadla rozhodnutia žalovanej. V danom prípade sa krajský súd nevyjadril, neposúdil a nedal\nodpoveď najmä na podstatnú argumentáciu a dôkazy žalobkyne týkajúce sa iného poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej.\n17. Podľa názoru žalobkyne, pokiaľ by jej tvrdenia a skutočnosti vyplývajúce zo všetkých lekárskych\nspráv, ktoré doložila, boli zohľadnené, znamenalo by to pre ňu úspech v konaní. Uvedené skutočnosti,\nktoré žalobkyňa tvrdila a dokladovala, je potrebné považovať za významné, podstatné, právne\nrelevantné a pre rozhodnutie súdu za rozhodujúce. Preto bol krajský súd povinný sa vo svojom\nrozhodnutí vysporiadať s argumentáciou žalobkyne, čo nespravil dostatočne a na podstatné argumenty\na dôkazy žalobkyne týkajúce sa posudzovania jej zdravotného stavu na účely invalidity neprihliadol,\nnereagoval na ne zodpovedajúcim spôsobom a nevysvetlil, prečo na tieto argumenty neprihliadal.\nTakýto postup krajského súdu nemožno považovať za zákonný spôsob vyhodnotenia dokazovania a\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia, keďže nedáva odpovede na podstatné a právne relevantné dôvody\nsprávnej žaloby. Rozhodnutie krajského súdu je tak v uvedenom smere nepreskúmateľné a arbitrárne a\nako také je potrebné ho buď zrušiť alebo s prihliadnutím na správnosť argumentácie žalobkyne zmeniť\nv jej prospech.\n18. Podľa žalobkyne v danom prípade je možné u nej konštatovať viacero zdravotných komplikácií,\npričom ich závažnosť, ako aj obsah a rozsah znevýhodnenia a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v dôsledku jej zdravotného stavu v plnom rozsahu odôvodňujú v jej prípade priznanie nároku\nna invalidný dôchodok. Z vyššie uvedených dôvodov by malo dôjsť pri posudzovaní zdravotného\nstavu žalobkyne k určeniu vyššej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to aj s\nprihliadnutím na § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. V prípade žalobkyne miera jej poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť je daná nielen zdravotným postihnutím, ktoré je rozhodujúcou príčinou\ndlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ale jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\npodstatnou mierou ovplyvňuje aj závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, a teda pokles schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich jej\ndlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Preto aj so zreteľom na celkovú závažnosť všetkých zdravotných\nkomplikácií by malo dôjsť v danom prípade k prehodnoteniu percentuálnej miery poklesu schopnosti\nžalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, a tým aj k prehodnoteniu rozhodnutia o priznaní nároku na\ninvalidný dôchodok.\n19. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa\n05. augusta 2019, č.k. 23Sa/41/2019-66, zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím a vráti jej vec na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Nitre zo dňa 05. augusta 2019, č.k. 23Sa/41/2019-66, zrušiť a vrátiť vec krajskému\nsúdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov kasačného konania.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n20. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti dôvody uvedené žalobkyňou nepovažovala za\nopodstatnené. Podľa jej názoru krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite\nvec právne posúdil. Zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok žalobkyne bolo vykonané v súlade s\nplatnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.\n\n21. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\npodanú proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 05. augusta 2019, č.k. 23Sa/41/2019-66, zamietol\nako nedôvodnú a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.\nIV.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodala sťažovateľka včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť je opodstatnená.\n23. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 30. septembra 2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n24. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n25. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n26. Podľa § 462 ods. 2 SSP, ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n27. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n28. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou.\n29. Podľa § 71 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,\nktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej\nvedy trvať dlhšie ako jeden rok.\n30. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje\nporovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo\nnepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti\nzdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada\nna zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa\nosobitného predpisu.\n31. Podľa § 71 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje\nna základe:\na) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n32. Podľa § 71 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť sa nesčítavajú.\n33. Podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nurčenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí\novplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza\n\nz predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti\nrekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom\nviacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n34. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť dôchodkového\npoistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť.\n35. Podľa § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva\nposudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia\nústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej\npoisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.\n36. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie\nžalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok,\na to s poukazom na mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n37. Z horeuvedených zákonných ustanovení vyplýva, že podmienkou vzniku nároku na invalidný\ndôchodok je invalidita poistenca (§ 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Za invalidného poistenca sa v zmysle\n§ 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou\nosobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,\nduševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a\ntelesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa\ndruhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného\nstavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných\nzdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n38. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku vychádza z\nvýsledkov lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorou sa posudzuje dlhodobo\nnepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú činnosť vykonáva\nposudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia\nústredia - posudkový lekár (§ 153 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.).\n39. Kasačný súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský\nsúd, a preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať.\n40. V danej veci medzi účastníkmi konania bola sporná medicínska otázka, teda samotná miera poklesu\nschopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť.\n41. Kasačný súd posudzoval najmä otázku, či napadnuté rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti o\npriznanie invalidného dôchodku spĺňa zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia.\n42. Z administratívneho spisu žalovanej kasačný súd zistil, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený\ndňa 19. novembra 2018 posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, ktorá určila 15\n% mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť a za rozhodujúce zdravotné\npostihnutie určila podľa kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel B - choroby ciev, položka 5\n- Kŕčové žily, posttrombotický syndróm, recidivujúce tromboflebitídy, písmeno b - jednostranné alebo\nobojstranné postihnutie s výraznými ťažkosťami z hromadenia krvi v žilách, časté viackrát v roku\nrecidivujúce zápaly žíl, dermatitídy podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z., dôvodiac o.i., že v\napríli 2018 jej opuchlo ľavé predkolenie, čomu zodpovedala segmentálna inkompletná flebotrombóza,\ndiagnostikovaná duplexným vyšetrením angiológom, v októbri 2018 pri kontrolnom vyšetrení odborník\nkonštatoval postupnú rekanalizáciu, lýtko bez opuchu a objemových zmien, varikózne zmeny v ľahkom\nstupni na oboch DK. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bola prepúšťacia správa\nna klinike ORL vo FN Nitra od 08.11.- 11.11.2018, angiologické vyšetrenie zo dňa 29.06.2018, cievne\n\nvyšetrenia zo dňa 13.04. a 22.10.2018, urologické vyšetrenie zo dňa 04.04.2018, ortopedické vyšetrenie\nzo dňa 07.02.2018, reumatologické vyšetrenie zo dňa 19.04.2018. Na základe tohto lekárskeho posudku\nbolo vydané napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovanej, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie.\nPo podaní opravného prostriedku bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovou lekárkou\nSociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 25. februára 2019 a ústredia dňa 19. marca 2019.\n43. Posudková lekárka v lekárskej správe dňa 25. februára 2019 určila 30 % mieru poklesu schopnosti\nžalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila podľa kapitoly\nVIII - choroby dýchacích ciest, oddiel B - choroby dolných dýchacích ciest, položka 6.2 - II. - IV.\nštádium, písmeno a - klinické symptómy neprítomné alebo len mierneho stupňa, so žiadnou alebo\nľahkou poruchou pľúcnych funkcií podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z., dôvodiac o.i., že v apríli\n2018 žalobkyni opuchlo ľavé predkolenie, čomu zodpovedala segmentálna inkompletná flebotrombóza,\ndiagnostikovaná duplexným vyšetrením angiológom, v októbri 2018 pri kontrolnom vyšetrení odborník\nkonštatoval postupnú rekanalizáciu, lýtko bez opuchu a objemových zmien, varikózne zmeny v ľahkom\nstupni na oboch DK. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bola prepúšťacia správa\nna klinike ORL vo FN Nitra od 08.11.- 11.11.2018, správa z hospitalizácie v Špecializovanej nemocnici sv.\nSvorada Zobor v Nitre od 16.01. - 22.01.2019, ORL vyšetrenie z 24.01.2019, angiologické vyšetrenie zo\ndňa 29.06.2018, cievne vyšetrenia zo dňa 13.04. a 22.10.2018, pneumologické vyšetrenia zo dňa 26.11.\na 14.12.2018, urologické vyšetrenia zo dňa 04.04.2018 a 31.01.2019, ortopedické vyšetrenia zo dňa\n07.02. a 05.12.2018, reumatologické vyšetrenia zo dňa 19.04. a 12.12.2018, nefrologické vyšetrenie zo\ndňa 23.11.2018 a vyšetrenie žalobkyne posudkovou lekárkou, ktorá o.i. zistila DK - varikózne zmenené\nžily na predkoleniach a stehnách obojstranne v ľahkom stupni, opuchy neprítomné, obvod oboch lýtok\na stehien rovnaký. Za iné postihnutia nebola žalobkyni navýšená miera poklesu o 10 %.\n44. Posudkový lekár v lekárskej správe dňa 19. marca 2019 určil 30 % mieru poklesu schopnosti\nžalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil podľa kapitoly\nVIII - choroby dýchacích ciest, oddiel B - choroby dolných dýchacích ciest, položka 6.2 - II. - IV.\nštádium, písmeno a - klinické symptómy neprítomné alebo len mierneho stupňa, so žiadnou alebo ľahkou\nporuchou pľúcnych funkcií podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z., dôvodiac o.i., že stav po zápale žíl na\nľavom predkolení je zhojený. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bola prepúšťacia\nspráva na klinike ORL vo FN Nitra od 08.11.- 11.11.2018, správa z hospitalizácie v Špecializovanej\nnemocnici sv. Svorada Zobor v Nitre od 16.01. - 22.01.2019, ORL vyšetrenie z 24.01.2019, cievne\nvyšetrenie zo dňa 22.10.2018, pneumologické vyšetrenie zo dňa 14.12.2018, urologické vyšetrenie\nzo dňa 31.01.2019, ortopedické vyšetrenie zo dňa 05.12.2018, reumatologické vyšetrenie zo dňa\n12.12.2018, nefrologické vyšetrenie zo dňa 23.11.2018 a vyšetrenie žalobkyne posudkovým lekárom.\n45. Podľa názoru kasačného súdu napadnuté rozhodnutie žalovanej nespĺňa požiadavky na riadne\nodôvodnenie. Nie je z neho totiž zrejmé, prečo nebolo žalobkyni za chorobu ciev priznané navýšenie\nmiery poklesu podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z., keď toto jej ochorenie bolo v prvom\nposudku zo dňa 19. novembra 2018 označené ako rozhodujúce a na základe neho bola žalobkyni\nurčená miera poklesu 15 %. Následne posudková lekárka v správe zo dňa 25. februára 2019 určila\nako rozhodujúce ochorenie dolných dýchacích ciest a za predchádzajúce rozhodujúce ochorenie\nciev žalobkyni nepriznala navýšenie miery poklesu. Vychádzala pritom z rovnakých cievnych a\nangiologických vyšetrení a z vlastného vyšetrenia, na základe ktorého zistila varikózne zmenené žily\nna predkoleniach a stehnách obojstranne v ľahkom stupni. Posudkový lekár v lekárskej správe dňa 19.\nmarca 2019 zotrval na miere poklesu 30 % a rovnako tak na rozhodujúcom zdravotnom postihnutí\nuvádzajúc v posudku, že stav po zápale žíl na ľavom predkolení je zhojený, pričom tento záver\nnevyplýva ani z vyšetrenia žalobkyne posudkovým lekárom, ani z cievneho vyšetrenia žalobkyne zo\ndňa 22.10.2018, kde je v závere uvedená segmentálna inkompletná flebotrombóza, a teda z posudku\nposudkového lekára nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že stav po zápale žíl na ľavom\npredkolení je zhojený. Posudkový lekár vo svojom posudku neuviedol konkrétne, z ktorých odborných\nlekárskych nálezov prijal záver o vyliečení ochorenia ciev žalobkyne.\n46. Bolo zákonnou povinnosťou žalovanej svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, že mala uviesť, v čom\nspočívalo zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne vo vzťahu k jej pôvodnému rozhodujúcemu ochoreniu.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa mala zaoberať dôvodmi, ktoré viedli k zmene rozhodujúceho\nzdravotného postihnutia, za ktoré bola žalobkyni určená 30 % miera poklesu a prečo jej nebola\nzvýšená miera poklesu za iné zdravotné postihnutia, a to najmä vo vzťahu k chorobe ciev, ktoré bolo\n\npôvodne označené ako rozhodujúce, pričom posudkoví lekári vychádzali z rovnakých lekárskych správ.\nNakoľko napadnuté rozhodnutie žalovanej takéto dôvody neobsahuje (a tieto postačujúco neobsahujú\nani lekárske posudky), kasačný súd skonštatoval jeho nepreskúmateľnosť.\n47. Z horeuvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že žalovaná nedostatočne zistila skutočný\nstav veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Kasačný súd preto\npodľa § 462 ods. 2 SSP rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie orgánu verejnej správy\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n48. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej zadovážiť si nový posudok o zdravotnom stave a miere\npoklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, v ktorom posudkový lekár, prípadne\nznalec podrobne zdôvodní mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Následne žalovaná\nopätovne vo veci rozhodne a rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.\n49. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, súd v zásade\npreskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu jeho\nprávoplatnosti (§ 135 SSP).\n50. Žalobkyňa k žalobe priložila o.i. aj lekársku správu zo dňa 02. apríla 2019 z Ambulancie FBLF, t.j.\nfyziatrie, balneológie, liečebnej rehabilitácie a lekársku správu zo dňa 27. marca 2019 z ortopedickej\nambulancie a lekársku správu zo dňa 27. marca 2019 od všeobecného lekára, avšak z administratívneho\nspisu a ani z odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu nevyplýva, že by tieto lekárske\nsprávy boli súčasťou administratívneho spisu. Žalovaná sa preto s týmito lekárskymi správami nemohla\noboznámiť skôr, ako vydala svoje rozhodnutie. Ostatné lekárske správy, ktoré žalobkyňa priložila k\nžalobe boli vyhotovené až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej.\n51. O náhrade trov konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods.\n1 a 2 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania\npred krajským súdom a kasačným súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd po\nprávoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n52. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}