{"guid": "91def351-bd4b-455e-a3b6-22c3c9fe6f10:3a5d4efe-bf96-4184-b66c-58a9fa328ee4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4019200141.1", "spisova_znacka": "3Sžk/1/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/1/2020 z 29. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2020, sp. zn. 3Sžk/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:4019200141.1", "identifikacne_cislo": "4019200141", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a5d4efe-bf96-4184-b66c-58a9fa328ee4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4019200141.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4019200141.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4019200141.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/1/2020\n4019200141\n29. 01. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:4019200141.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): D. K., nar.\nXX.XX.XXXX, F., právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, 949 01 Nitra,\nproti žalovanému Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P.O.Box\n100, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31093/2018/SV/92913 zo\ndňa 19.12.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.\nk. 26S/23/2019-62 to dňa 07.05.2019, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31093/2018/SV/92913 zo dňa 19.12.2018, ktorým\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a\nbytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2018/039999-5 zo dňa 19.10.2018.\n2. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NROVBP2-2018/039999-5 zo dňa 19.10.2018 podľa § 14 ods. 1, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v spojení s § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v\nkolaudačnom konaní vo veci návrhu navrhovateľa Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. so sídlom Vysoká\n2/B, 811 06 Bratislava v právnom zastúpení splnomocneným zástupcom spoločnosťou PROMT, s.r.o.,\nRobotnícka 1A, 036 01 Martin, na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby ,,Automotive Nitra Project“\nv rozsahu stavebných objektov: SO 745 Verejné osvetlenie, SO 746 Areálové rozvody VN 22kV- 4.\nčasť kolaudácie, SO 747 IT Areálový rozvod, SO 748 NN areálový rozvod - 5. časť kolaudácie, SO 732\nOplotenie, SO 732.1 Oplotenie.\n3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa správnou žalobou\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým bol vylúčený z kolaudačného konania. Poukázal\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30. januára 2013 s tým, že nepriznanie\npostavenia účastníka v správnom konaní je rozhodnutím procesnej povahy. Podľa § 7 písm. e/ SSP sú\nrozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré by nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach\núčastníka konania, vylúčené zo správneho súdneho prieskumu správnych súdov. Toto ustanovenie\nreflektovalo na dovtedajšiu súdnu prax, ktorá po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nC-240/09 z 8. marca 2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým\nvo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske združenia so\nvzťahom k životnému prostrediu boli považované za účastníka správneho konania, a tak mohli mať právo\n\nplnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.\nzn. 5Sžp/41/2009, 3Sžp/24/2009, 3Sžp/48/2009). Rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo\nprávnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do\npráv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. V záujme zaistenia čo najlepšieho\nuplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna\nprax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však\npožiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o\nnepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho\nkonania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci samej, z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti,\nodpadáva spôsobilý predmet konania. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v\nsprávnom konaní vo veci samej (teda v merite veci) totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka\nv správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v\nprípade, ak správne konanie aktuálne prebieha. Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní\nzisťoval stav správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o vylúčení fyzickej, či právnickej\nosoby zo správneho konania, teda je potrebné zisťovať, či sa jedná, resp. nejedná o právoplatne\nskončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie (v tomto prípade kolaudačné konanie) bolo v\npriebehu súdneho konania právoplatne skončené, krajský súd žalobu odmietol z dôvodu neexistencie\nspôsobilého predmetu prieskumu.\n4. Krajský súd prípisom zo dňa 17.04.2019 požiadal Okresný úrad Nitra o poskytnutie informácie\no stave kolaudačného konania. Orgán verejnej správy podaním doručeným dňa 30.04.2019\nuviedol, že kolaudačné konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo právoplatne\nskončené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NROVBP2-2018/039999-15 zo dňa 26.11.2018 (právoplatné dňa 08.03.2019) v spojení s potvrdzujúcim\nrozhodnutím vydaným v odvolacom konaní orgánom verejnej správy druhého stupňa - Ministerstva\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 09040/2019/SV/13947 zo dňa 19.02.2019 ako odvolacím\norgánom.\n5. Záverom krajský súd uviedol, že kolaudačné konanie, v ktorom sa žalobca domáhal priznania\npostavenia účastníka konania nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2019, teda ešte pred začatím tohto\nsúdneho konania, ktoré bolo začaté dňom doručenia správnej žaloby krajskému súdu dňa 21.03.2019.\nZ toho vyplýva, že žaloba bola už v čase podania neprípustná.\n6. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť.\nNavrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Sťažovateľ mal za to, že samotný zákon pripúšťa preskúmanie procesného rozhodnutia bez\npodmienky neskončenia meritórneho správneho konania. Tvrdil, že uvedeným postupom správny\nsúd porušil jeho právo na prístup k súdu garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nZdôraznil, že každému musí byť zrejmé, že žiadne súdne konanie sa neskoční skôr, ako sa skončí\nsamotné administratívne konanie, na ktoré zákon stanovuje zákonné lehoty 30, resp. 60 dní, tzn.,\nvždy musí nastať situácia, že v prípade, ak vylúčený účastník správneho konania napáda na súde\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia o nepriznaní mu postavenia účastníka konania, tak sa medzičasom\nsamotné správne konanie skončí. Podľa jeho názoru nedošlo k ukončeniu predmetného správneho\nkonania, pretože prvostupňové správne rozhodnutie formálne nadobudlo právoplatnosť tým, že v\ndôsledku svojho vylúčenia nemohol podať proti nemu odvolanie a žiaden iný z účastníkov konania sa\nneodvolal. V uvedenom kontexte sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EU č. C-243/15\nLesoochranárske združenie VLK z 8. novembra 2016, podľa ktorého žaloba voči rozhodnutiu o\nnepriznaní práva účastníka konania nemôže byť automaticky zamietnutá len v dôsledku skončenia\nadministratívneho konania.\n8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 4.12.2019 a navrhol, aby najvyšší súd\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Napadnuté rozhodnutie správneho súdu považuje za vecne\nsprávne, podanie sťažovateľa nebolo nezákonne odmietnuté a neprišlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Podľa názoru žalovaného nie je preukázané, že by sa uznesenie krajského súdu odklonilo od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pretože žalobca neuviedol žiadne také rozhodnutie.\nŽalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že kolaudačné konanie nadobudlo právoplatnosť dňa\n08.03.2019, teda ešte pred podaním správnej žaloby, preto bola neprípustnou už v čase jej podania.\n\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté\nuznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 461\nSSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n10. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že predmetom konania je procesný postup krajského súdu,\nktorý po tom ako zistil, že administratívne konanie, predmetom ktorého je rozhodnutie žalovaného o\nnepriznaní postavenia účastníka v kolaudačnom konaní, bolo právoplatne skončené, podanú žalobu ako\nneprípustnú odmietol.\n11. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n12. Kasačný súd zistil, že o predmete konania v obdobnej veci už rozhodol kasačný súd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/31/2019 zo dňa 18.12.2019 v právnej veci\nsťažovateľa D. K. proti žalovanému Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, v ktorom bola\nkasačná sťažnosť zamietnutá s nasledovným odôvodnením:\n13. ,,Režim súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy vychádza z generálnej klauzuly\nobsiahnutej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej, ...kto tvrdí, že bol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“. Účelom správneho súdnictva teda je\nochrana práv žalujúceho subjektu. Na to, aby bol naplnený účel súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov\nverejnej správy je potrebné, aby rozhodnutie správneho súdu bolo spôsobilé namietanú ujmu na právach\nzvrátiť, resp. umožniť kompenzovať. Rozhodnutie správneho súdu, ktorým nemožno priamo vynútiť\nnápravu, tento účel neplní, resp. plní len iluzórne.\n14. Kasačný súd v rámci svojho prieskumu neskúmal dôvodnosť žaloby ako takej, zaoberal sa\nprocesnou stránkou veci z pohľadu, či vzhľadom na vývoj administratívneho konania možno zrušením\npreskúmavaného rozhodnutia docieliť pre sťažovateľa ním mienený výsledok.\n15. Eventuálne rozhodnutie správneho súdu, ktorým by zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného,\nnie je toho času samé o sebe spôsobilé privodiť pre sťažovateľa priaznivejší výsledok v administratívnom\nkonaní. Kasačný súd nevylučuje možnosť nápravy v rámci konania o mimoriadnych opravných\nprostriedkoch (§ 62 a § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)), resp.\nprostriedkov prokurátorského dozoru (§ 23 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre), avšak uvedené\nvyžaduje ďalšiu aktivitu sťažovateľa (resp. iného subjektu) a zároveň je časovo obmedzené, tzn.\nmožnosť nápravy môže byť zmarená.\n16. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom\nadministratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť\ntohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako\ntri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný\ndoručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.\n17. Rozhodovanie správneho súdu o povinnosti doručiť opomenutému účastníkovi, v tomto prípade\nsťažovateľovi, vo veci vydané rozhodnutie, v tomto prípade kolaudačné rozhodnutie č. OU-NROVBP2-2018/039999-15 zo dňa 26.11.2018, konzumuje rozhodovanie správneho súdu o zákonnosti\npreskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní. Eventuálnym úspechom sa sťažovateľ dostane do\npozície, kedy okamžitým výkonom rozhodnutia správneho súdu bude môcť chrániť svoje individuálne\npráve a bude naplnený účel konania.\n18. Lehota na podanie žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP voči rozhodnutiu č.\nOU-NR-OVBP2-2018/039999-15 zo dňa 26.11.2018 doposiaľ neuplynula, táto uplynie až 26. 11. 2021,\n\na preto sťažovateľ môže stále účinne brániť a hájiť svoje práva procesne vhodnejším prostriedkom\nochrany.\n19. Záverom kasačný súd uvádza, že v prejednávanej veci nie je možné aplikovať odkazované\nrozhodnutie ESD č. C-243/15 Lesoochranárske združenie VLK z 8. novembra 2016, nakoľko predmetom\nuvedeného konania bola faktická nemožnosť ďalšieho postupu občianskeho združenia vo veciach\nverejného záujmu, zatiaľ čo v prípade sťažovateľa existuje iný, vhodnejší, prostriedok nápravy.“\n20. V súlade s vyššie uvedenými dôvodmi a preskúmaním administratívneho spisu kasačný súd k\ndanej veci dodáva, že bolo zistené, že sťažovateľ nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých\nje predmetná stavba umiestnená a nie je ani vlastníkom predmetnej stavby. Z toho dôvodu nie je\nsťažovateľ v predmetnom kolaudačnom konaní účastníkom konania, pretože žiadne jeho práva nie sú\ndotknuté. V danom prípade ide o podzemné areálové líniové stavby. Kasačný súd sa stotožňuje so\nzáverom Okresného úradu, že ani podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona sa nezakladá právo účasti v\nkolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného predpisu, priznáva však\nprávo podať odvolanie aj osobám, ktoré neboli účastníkmi kolaudačného konania, ak tomuto konaní\npredchádzalo konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a\no zmene a doplnení niektorých zákonov, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s\nobsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.\n21. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dotknutá\nverejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie\núčastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa\nodseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej\nverejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene\npostupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny\nalebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.\n22. Podľa § 3 písm. s/ zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dotknutá\nverejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného\nprostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu\nživotného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.\n23. Podľa § 24 ods. 6 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie občianska\niniciatíva sú najmenej tri fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré podpíšu spoločné stanovisko k\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho\nkonania podľa tohto zákona.\n24. Sťažovateľ poukazoval na postup podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., podľa ktorého mu\nmalo byť doručené rozhodnutie kolaudačného konania. Z dikcie zákona však vyplýva, že právo podať\nodvolanie má dotknutá verejnosť (§ 3 písm. s/ zákona č. 24/2006 Z. z.), ktorou sa rozumie verejnosť,\nktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má\nzáujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia\na spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní. Dotknutou verejnosťou\nsú aj osoby, ktoré sú pravdepodobne dotknuté, teda existuje relevantná miera ich dotknutosti vo vzťahu\nk ich majetku alebo právu na priaznivé ŽP, a to v dôsledku niektorých z vplyvov navrhovanej činnosti.\nZároveň môže ísť o tie osoby z radov verejnosti, ktoré len prejavia svoj záujem zúčastniť sa na takomto\nkonaní, napríklad v polohe účastníkov konania. Svoj záujem však musia vyjadriť a odôvodniť niektorou\nformou, ktorú umožňuje zákon o EIA.\n25. Platí nevyvrátiteľná domnienka, že mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného\nprostredia a spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva, majú postavenie dotknutej osoby a svoj záujem\nnemusia v konaní týkajúceho sa životného prostredia preukazovať. Sťažovateľ nie je mimovládnou\norganizáciou v oblasti ochrany životného prostredia a nevytvoril ani občiansku iniciatívu, a preto\nje zaťažený dôkazným bremenom na preukázanie postavenia dotknutej verejnosti. Správny orgán\npostupoval v súlade so zákonom, keď mu nepriznal postavenie účastníka konania.\n\n26. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu\nneúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0\nPlatí nevyvrátiteľná domnienka, že mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia\na spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva, majú postavenie dotknutej osoby a svoj záujem nemusia v\nkonaní týkajúceho sa životného prostredia preukazovať. Sťažovateľ nie je mimovládnou organizáciou v\noblasti ochrany životného prostredia a nevytvoril ani občiansku iniciatívu, a preto je zaťažený dôkazným\nbremenom na preukázanie postavenia dotknutej verejnosti. Správny orgán postupoval v súlade so\nzákonom, keď mu nepriznal postavenie účastníka konania.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26S/23/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}