{"guid": "a619261e-204b-409d-9e23-02c971b8299d:a3a9ec2f-d1bd-4bff-bd9d-3d9a5d20361b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4018200662.1", "spisova_znacka": "7Sk/37/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/37/2019 z 21. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2020, sp. zn. 7Sk/37/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4018200662.1", "identifikacne_cislo": "4018200662", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2020-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3a9ec2f-d1bd-4bff-bd9d-3d9a5d20361b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200662.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200662.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200662.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/37/2019\n4018200662\n21. 04. 2020\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2020:4018200662.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nIng. H. W., V. C. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.\naugusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo\n13. augusta 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. apríla 2019, č.k. 23Sa/84/2018-76, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. apríla 2019, č.k.\n23Sa/84/2018-76, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd\") napadnutým rozsudkom z 29. apríla 2019, č.k.\n23Sa/84/2018-76, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa žalovanej zo 13. augusta 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom\npodľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č.\n461/2003 Z.z.\") zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\nústredie zo 17. mája 2018, Číslo XXX XXX XXXX X, podľa § 65 a § 82 a nasl. zákona č. 461/2003\nZ.z. a čl. 6 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o\nsociálnom zabezpečení (ďalej len „Dohoda\") o priznaní starobného dôchodku v sume 132,60 € mesačne\nod 1. marca 2014 vrátane jeho zvýšení za jednotlivé kalendárne roky .\nSociálna poisťovňa, ústredie bola v konaní viazaná rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 9So/61/2016 zo dňa 31. januára 2018.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanného preskúmal v intenciách článku\n5 ods. 1 a 2 Dohody a podľa § 63 ods. 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach\nza primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na základe\nsprávne a úplne zisteného skutkového stavu veci zisteného prvostupňovým orgánom a doplneného\nžalovaným riadiac sa rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/61/2016-87 zo dňa 31. januára 2018,\nktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sd/206/2014-66 zo dňa 7. decembra 2015\ntak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2014 v spojení\n\nso zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júla 2014 a 16. júla 2014 boli zrušené a vec\nvrátená Sociálnej poisťovni, ústrediu na ďalšie konanie. Skutkové zistenia, týkajúce sa doby poistenia v\nRuskej federácii a týkajúce sa všetkých druhov pobytu, ktoré mal žalobca udelené: od 31. mája 1995 do\n9. február 2003 (povolený dlhodobý pobyt za účelom podnikania), od 10. februára 2003 do 11. augusta\n2005 (povolený prechodný pobyt za účelom podnikania) a od 12. augusta 2005 mal evidovaný trvalý\npobyt. Z týchto potvrdení jednoznačne vyplynulo, že žalobca odo dňa udelenia prvého pobytu na účely\npodnikania na území SR mal úmysel trvale sa zdržiavať na území SR z dôvodu podnikaniu, a preto bol\nzo strany žalovaného dôvod považovať deň udelenia prechodného pobytu na účely čl. 5 Dohody za deň\npresídlenia účastníka konania. Keďže v dohode pojem presídlenie sa nikde neuvádza a nešpecifikuje,\nbolo potrebné pri interpretácii tohto pojmu vychádzať z celkového obsahu a účelu dohody, kde napr. v\nčl. 2 je uvedené, že občania jednej zmluvnej strany, ktorí trvale bývajú na území zmluvnej strany, sú\nvo všetkých otázkach sociálneho zabezpečenia i pracovných vzťahoch v postavení v plnom rozsahu\nna roveň občanom tejto zmluvnej strany. Cieľom žalobcu, za účelom ktorého mal na území evidovaný\nprechodný alebo trvalý pobyt, bolo jeho podnikania. Z uvedených skutočností bolo zrejmé, že žalobca od\nprvého udelenia prechodného pobytu na účely podnikania na území SR mal úmysel trvale sa zdržiavať\nna území SR, a preto bolo dôvodné považovať deň udelenia prechodného pobytu na účely čl. 5 Dohody\nza deň presídlenia občana.\n4. Krajský súd tiež nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ani v súvislosti s výpočtom sumy\nstarobného dôchodku podľa § 63 ods. 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. V rozhodujúcom období rokov\n1984-2013 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych\nrokov a týchto 22 kalendárnych rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred\n1. január 1984. Priemerný osobný mzdový bod mu bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona\nč. 461/2003 Z.z. vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Úhrn osobných mzdových\nbodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 0,7052. V rozhodujúcom období získal\n827 dní dôchodkového poistenia, to znamená 2,2658 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z.z. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. 1.marca 2014 získal\n10122 dní dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 27,7316 rokov\ndôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia\ndo vzniku nároku na starobný dôchodok je 123,80 € mesačne. Bola určená ako súčin priemerného\nosobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podľa §\n82 zákona č. 461/2003 Z.z. sa zvýšila odo dňa priznania o 8,80 € (o pevnú sumu zvýšenia starobného\ndôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.\n329/2013 Z.z.) na sumu 132,60 €; suma starobného dôchodku sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z.\nsa zvýšila od 1. januára 2015 o 5,20 € (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v §\n1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z.) na sumu 137,80\n€ mesačne; podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. sa zvýšila od 1. januára 2016 o 1,90 € (o pevnú sumu\nzvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí\na rodiny SR č. 283/2015Z.z.) na sumu 139,70 € mesačne; suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila\npodľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. januára 2017 o 8,20 €\nmesačne na sumu 147,90 € mesačne a od 1. januára 2018 sa zvýšila podľa § 82 a § 2983 dx ods. 4\nzákona č. 461/2003 Z.z. o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien v domácnosti dôchodcov,\nteda o 0,8% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu 8,40 € čo predstavuje 1,20 €\nmesačne na sumu 156,30 € mesačne.\n5. Nezákonnosť postupu žalovaného nezistil krajský súd ani v súvislosti s potvrdením nositeľa Ruskej\nfederácie zo dňa 27. mája 2014 ktorý oznámil, že žalobca pracovnú činnosť na území Ruskej federácie\nukončil dňom 6. júna 2015. Námietku, že po získaní dlhodobého pobytu za účelom podnikania na území\nSR pracoval v Ruskej federácii v spoločnosti s.r.o. SKM v rokoch 1995 - 2000 vyhodnotil krajský súd za\nirelevantnú. Žalobca v žalobe tiež nepredložil dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnil alebo doplnil\ndôkazné prostriedky obsiahnuté v administratívnom spise správneho orgánu.\n6. Vzhľadom na uvedené krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n7. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že žalobcovi právo na náhradu\nkonania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.\nII.\n\n8. Proti tomuto rozsudku podala žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Zotrval na tom, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces,\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej\nsťažnosti, pričom dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ a i/ SSP sú opísané v\nsťažnostných bodoch I. až III.\n10. Formálne konštatovanie o opätovnom rozhodnutí žalovaného o predpoklade presídlenia na\núzemie SR od 31. mája 1995, na základe nepotvrdených a neoverených informácií sa premietlo do\npreskúmavaného rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný v tomto smere vyvodil skutkové a právne závery, tieto\nnie sú zložené na riadne zistenom skutkovom stave veci. Namietal, že kvôli obmedzujúcim podmienkam\npobytu v rozhodujúcom období (od 27. septembra 1995 do 31. decembra 1997) ktoré boli stanovené\nzákonom o pobyte cudzincov nemal právo a z toho aj zamýšľať sa o trvalom zdržiavaní na území\nSlovenskej republiky z dôvodu, že udelený dlhodobý pobyt mohol byť právoplatný len na dobu jedného\nroka. Rozhodnutie o udelení trvalého pobytu nadobudlo právoplatnosť v roku 2005.\n11. Krajskému súdu a žalovanému vytýkal, že napriek rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 9So/61/2016 zo dňa 31. januára 2018 sa nevysporiadali s otázkou, kedy došlo k skutočnému\npresídleniu na územie Slovenskej republiky a vo veci znovu rozhodli v rozpore s článkom 5 Dohody. Z\nrozhodnutia žalovaného, ktorý v rozhodnutí cituje potvrdenie Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej\npolície zo dňa 14. apríla 2015 a údaje uvedené v živnostenskom registri vyplýva, že najvýznamnejšími\ndokazovacími skutočnosťami predpokladu úmyslu trvalého pobytu žalobcu zdržiavať sa na území\nSlovenskej republiky (ale nie presídlenia, resp. presťahovania) od 31. mája 1995 je potvrdenie nositeľa\npoistenia Ruskej federácie zo dňa 27. mája 2014 a Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície\nzo dňa 14. apríla 2015 a údaje uvedené v živnostenskom registri. Bez prihliadnutia na reálny výkon\npodnikateľskej činnosti v rozhodnom období bol stanovený účel podnikania dôvodom presídlenia na\núzemie Slovenskej republiky a miesto bydlisko ako centrum záujmov, ktorý v skutočnosti v tomto období\nnebol. Preto nemožno bez pochybností prijať za správny dôvod žalovaného, že od 31. mája 1995 územie\nSlovenskej republiky bolo skutočným bydliskom žalobcu, kde sa reálne zdržiaval a úmyslom sa zdržiavať\nz dôvodu podnikania.\n12. Predpoklad presídlenia od 31. mája 1995 s poukazom na dôkazy administratívnoprávnej povahy\nneodzrkadľujú istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia z hľadiska trvania,\npravidelnosti, podmienok a dôvodov pobytu na určitom mieste.\n13. Pobyt v Slovenskej republike z hľadiska zákonom obmedzeného trvania pobytu na jeden rok v\nrozhodujúcom období rokov 1995-1997 nebol bydliskom žalobcu a nebolo úmyslom sa tu zdržiavať.\nV týchto rokoch z dôvodu nepriaznivých zákonných podmienok o pobyte cudzincov ani žalobca\nnebol viazaný na tomto mieste. Nemal závislú prácu, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky\na zdaniteľné príjmy z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. od ani\nz príjmov. Nesťahoval osobné veci, neinvestoval do obchodného a osobného majetku. Nevlastnil tu\nnikdy nehnuteľnosť, v ktorej mal možnosť trvalo sa zdržiavať a nemal stály byt, kde by prevažne žil.\nNikdy nemal stálu prevádzkareň podľa zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní. Prítomnosť\nžalobcu na území Slovenskej republiky v období rokov 1998 - 2000 nemožno považovať za opustenie\n(trvalo) krajiny svojho pôvodu alebo presťahovanie s úmyslom trvale žiť na inom mieste bez ďalšieho\nskúmania zárobkovej činnosti a skutočného bydliska na území Ruskej federácie, územie, ktoré neopustil\na ktoré bolo jeho strediskom najdôležitejších záujmov, kde mal celý svoj príjem a bol zrejmý zámer sa\ntrvale zdržiavať.\n14. Žalovaný uskutočnil nesprávny záver o úmysle presídlenia s poukazom na potvrdenie Dôchodkového\nfondu Ruskej Federácie zo dňa 27. mája 2014, ktorý nie je potvrdením o ukončení pracovnej\nčinnosti žalobcu dňom 6. júna 1995. Žalovanému vytýkal, že v rozhodnutí vynechal, že to bola\nodpoveď na žiadosť žalovaného potvrdiť obdobie poistenia (zamestnania) podľa priložených potvrdení\no pracovnom pomere a ktoré doložil žalobca k žiadosti o dôchodkovú dávku. Napriek uvedeným údajom\nnachádzajúcim sa v osobnom spise žalovaný nezisťoval či mal žalobca zárobkovú činnosť v Ruskej\n\nFederácii po období 6. jún 1995 a ani to v rozhodnutí nijak nezdôvodnil. Pracovnú činnosť podľa\npotvrdenia zamestnávateľa o pracovnom pomere zo dňa 18. december 2000 na území Ruskej Federácii\ndňa 6. júna 1995 neukončil.\n15. S právnym názorom krajského súdu sa nestotožnil z dôvodu, že súd svoje rozhodnutie nezaložil\nna takom výklade dotknutých ustanovení právnych predpisov Ruskej Federácie a Slovenskej republiky,\nktorý možno považovať za vhodný na uplatnenie právnych ustanovení na dôkaz o trvaní pracovného\npomeru v rokoch 1995 až 1997. Krajský súd mohol zistiť, či doklad preukazujúci reálny výkon pracovnej\nčinnosti zodpovedá Dohode alebo zákonu.\n16. Krajský súd nerešpektoval ustanovenie §196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ustanovenie §\n151 ods. 1 Civilného sporového poriadku a ustanovenie čl. 13 ods. 3 Dohody a nad rámec zákona\nzbytočne polemizoval ohľadom overenia potvrdenia o pracovnom pomere Dôchodkovým Fondom\nRuskej Federácie napriek tomu, že existencia právneho vzťahu na základe potvrdenia je nepochybná. Z\nrozsudku krajského súdu nie je jasné, akými úvahami sa riadil pri posudzovaní presťahovania úmyslom\ntrvalého bývania na území Slovenskej republiky , čím bolo porušené právo na súdnu ochranu podľa\nčlánku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu\nSlovenskej republiky treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok\nriadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n17. Rozsudok krajského súdu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne zrušiť\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu so záväzným\nstanoviskom vo veci znovu rozhodnúť a priznať výšku starobného dôchodku v súlade s príslušným\nustanovením článku 5 ods. 2 Dohody .\nIII.\n18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 17. júla 2019.\n19. Uviedol, že k predmetu sporu ako aj k námietkam žalobcu podal podrobné písomné vyjadrenie\nk správnej žalobe a skutkových a právnych dôvodov uvedených vo vyjadrení sa v celom rozsahu\npridržiava.\n20. Navrhol, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n21. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 13. augusta 2019.\nV.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n\n26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach;\n27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne;\n28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa\nžalovaného z 13. augusta 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2\nzákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne\nrozhodnutie zo 17. mája 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny\norgán postupom podľa § 65 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa článku 6\nDohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom\nzabezpečení od 1.marca 2014 priznala starobný dôchodok v sume 132, 60 € mesačne.\n29. Podľa Čl. 48 ods. 2 zákona č. 462/2002 Z.z. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava\") každý\nmá právo, aby sa jeho vec verejne prerokoval bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa\nmohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.\n30. Podľa Čl. 46 ods. 4 veta prvá Ústavy podmienky a podrobnosti o súdne a inej právnej ochrane\nustanoví zákon.\n31. Podľa § 199 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok osobitosťou konania o\nsprávnej žalobe v sociálnych veciach je, že správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo\nzdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania a poskytuje jej poučenie o jej procesných\nprávach. Povinnosť poskytnúť fyzickej osobe v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach poučenie\no jej procesných právach a povinnostiach správny súd nemá iba vtedy, ak je účastník konania zastúpený\nadvokátom alebo ak má taký účastník konania vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\n32. Na rozdiel od úpravy v § 182 ods. 1 písm. g/ SSP, ktorá ako obligatórnu náležitosť správnej žaloby\npožaduje aj vyjadrenie, či žalobca žiada nariadiť pojednávanie, pričom na neskoršiu žiadosť žalobcu\no nariadenie pojednávania už správny súd neprihliada, právna úprava konania o správnej žalobe v\nsociálnych veciach nevyžaduje (§ 202 ods. 1 SSP).\n33. Poučovacia povinnosť súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach sa týka najmä tých\nprocesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu\nzabezpečenia a realizáciu základného práva na prístup k súdu. V rámci poučovacej povinnosti súdu\nbolo preto podľa názoru kasačného súdu potrebné poučiť žalobcu aj o možnosti požiadať o nariadenie\npojednávania .\n34. V danej veci správny súd nenariadil pojednávanie majúc za to, že sú splnené podmienky na\ntakýto postup podľa § 107 ods. 1 SSP, lebo žalobca o nariadenie pojednávania nepožiadal. Miesto a\nčas verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli správneho súdu dňa 23. apríla\n2019 v (pojednávacej miestnosti) na čísle dverí číslo 1. Uvedený postup správneho súdu kasačný súd\nnepovažuje z správny.\n35. Kasačný súd sa zaoberal aj dôvodnosť kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Z\nobsahu spisov mal preukázané, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 9So/61/2016\nzo dňa 31. januára 2018 zdôraznil, že pre správne posúdenie veci je kľúčovým článok 5 Dohody,\npričom správny orgán postupoval podľa článku 5 ods. 1 Dohody a žalobca sa domáha postupu podľa\nčlánku 5 ods. 2 tejto Dohody. Zo znenia čl. 5 ods. 1 a ods. 2 Dohody vyplýva, že postup pri určení\nzárobku, z ktorého sa vymeriavajú dôchodky občanov, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany\nna územie druhej zmluvnej strany, je odlišný u občanov, ktorí po presídlení vykonávali pracovnú činnosť\na u občanov, ktorí po presídlení žiadnu pracovnú činnosť nevykonávali. Z rozhodnutia číslo XXX XXX\nXXXX X zo dňa 25. apríla 2014, ktoré odvolací súd zrušil spolu so zmenovými rozhodnutiami a\nvec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie rozsudkom sp.zn. 9So/61/2016 nevyplýval skutočný\nzačiatok dátum presídlenia žalobcu (sporný bol rok 2005, kedy došlo k udeleniu trvalého pobytu na\n\núzemí Slovenskej republiky a rok 2006, ktorý žalobca uviedol v odvolaní). Úlohou správneho orgánu, po\nzrušení odvolaním napadnutých rozhodnutí bolo vyhodnotiť, ktorý z týchto rokov považuje za presídlenie\nnavrhovateľa na územie Slovenskej republiky a znovu rozhodnúť v súlade s príslušným ustanovením\nčlánku 5 Dohody.\n36. Správny orgán postupoval vo veci s prihliadnutím na potvrdenia Prezídia policajného zboru, Úradu\nhraničnej a cudzineckej polície Bratislava, údajov uvedených v živnostenskom registri a potvrdenia\nnositeľa Ruskej federácie. Z rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by správny orgán zisťoval dôvody\npresťahovania žalobcu z územia Ruskej federácie na územie Slovenskej republiky v roku 1995. Bez\nvypočutia žalobcu k dôvodom presídlenia nemožno posúdiť ani jeho úmysel trvale žiť v Slovenskej\nrepublike, teda vznik trvalého bývania na území druhej zmluvnej strany.\n37. Z tohto dôvodu kasačný súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu ohľadom aplikácie článku 5\nDohody. Rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nv ktorom správny súd nariadi vo veci pojednávanie a vo veci znovu rozhodne, pričom sa vysporiada\nnielen s dôvodmi uvedenými v správnej žalobe, vyjadrením č.l. 54-56 spisu, ale aj s vyjadrením žalobcu\nna súdnom pojednávaní a nové rozhodnutie riadne odôvodní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní má odpovedať na tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré\nsa preskúmava v odvolacom konaní (Uznesenie ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05\nzo 16. marca 2005).\n38. V novom rozhodnutí správny súd rozhodne podľa § 167 ods. 3 SSP aj o trovách kasačného konania\n39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}