{"guid": "6fc45c7f-19aa-4927-97e2-18ea6284bb42:5f47a2d7-3318-4a6d-af0d-02fe1094ea5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4018200588.1", "spisova_znacka": "10Sžk/14/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/14/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 10Sžk/14/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4018200588.1", "identifikacne_cislo": "4018200588", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f47a2d7-3318-4a6d-af0d-02fe1094ea5e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200588.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200588.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200588.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/14/2019\n4018200588\n26. 05. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:4018200588.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): C. Z., narodený dňa\nXX.XX.XXXX, Š. M. XX/XX, W. - L. Y., právne zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, IČO: 51\n721 554, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,\nNámestie slobody 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nč. 16208/2018/SV/35376 zo dňa 21.05.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Nitre č. k. 26S/31/2018-35 zo dňa 12.12.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/31/2018-35 zo dňa 12.\ndecembra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako orgán verejnej správy prvej inštancie\nrozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/015580-4 zo dňa 01.03.2018 podľa ustanovenia § 14 ods. 1,\n§ 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s\nustanovením § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej\nlen „stavebný zákon“) nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v kolaudačnom konaní vo veci\nnávrhu navrhovateľa Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby\n„Automotive Nitra project“ v rozsahu stavebných objektov: SO 743.1 Prípojka plynu, SO 743.2 Meranie\nplynu, SO 743.3 Areálový rozvod STL, SO 744 Rozvod horúcej vody, SO 746 Areálové rozvody VN 22\nkV - 1. časť kolaudácie, SO 746.1 Areálové rozvody VN 22 kv - 1. časť kolaudácie, SO 748 NN rozvody\n- 1. časť kolaudácie v k. ú. H.I. a v k. ú. N..\n2. O žalobcovom odvolaní voči prvoinštančnému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n16208/2018/SV/35376 zo dňa 21.05.2018 tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku\nodvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie potvrdil dôvodiac, že v\ndanom prípade žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania.\nII. Konanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým uznesením podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s ustanovením\n§ 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“ alebo „Správny\nsúdny poriadok“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného, odmietol ako neprípustnú. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že správny súdny poriadok umožňuje\nsprávnemu súdu preskúmať zákonnosť aj rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej\npovahy, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie priamo zasahuje do subjektívnych práv a to ešte pred\n\nvydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia, resp. opatrenia. Typickým príkladom takéhoto\nrozhodnutia je aj rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania, o aké ide v prejednávanej veci.\n5. Konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická osoba alebo právnická osoba je alebo\nnie je účastníkom správneho konania je nepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených\nzáujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania poskytuje dotknutej osobe\nreálnu možnosť svojím konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania.\n6. Súdna prax pripustila možnosť preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o tom,\nči fyzická osoba alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, kladie však\npožiadavku, že musí ísť o procesné rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré v čase preskúmavania\nzákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade\nskončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho\nprieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania. V prípade existencie právoplatného\nrozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom\nkonaní už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak\nsprávne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní\npostavenia účastníka v správnom konaní dôvodné.\n7. Z uvedených dôvodov mal krajský súd za to, že bolo potrebné, aby správny súd v každom konkrétnom\nkonaní, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti procesného rozhodnutia spôsobilého mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach, zisťoval stav správneho konania, konkrétne či správne konanie\nnebolo už právoplatne skončené. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené, je\npotrebné žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom\nkonaní odmietnuť, keďže neexistuje spôsobilý predmet prieskumu.\n8. Dodal, že žalobca domáhajúci sa preskúmania rozhodnutia, ktorým mu správny orgán nepriznal\npostavenie účastníka, musí v prípade, že správne konanie bolo právoplatne skončené, podať správnu\nžalobu o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bolo správne konanie právoplatne\nskončené. V rámci tohto konania sa totiž správny súd nutne vysporadúva aj s otázkou správnosti určenia\nokruhu účastníkov správneho konania.\n9. V ďalšom krajský súd uviedol, že dňa 03.12.2018 bola správnemu súdu doručená odpoveď orgánu\nverejnej správy prvého stupňa, v ktorom uviedol, že kolaudačné konanie, v ktorom bolo vydané aj\nžalobou napadnuté rozhodnutie, bolo právoplatne skončené. Dodal, že dňa 18.06.2018, kedy nadobudlo\nrozhodnutie, ktorým bolo kolaudačné konanie právoplatne skončené, vzniklo žalobcovi právo podať\npodľa § 179 S.s.p. správnu žalobu opomenutého účastníka a domáhať sa preskúmania či sa s ním malo\nkonať ako s účastníkom administratívneho konania.\n10. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba je neprípustná, nakoľko napadnuté\nrozhodnutie je vylúčené z prieskumu v správnom súdnictve, a preto podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení\ns § 7 písm. e) S.s.p. správnu žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú.\n11. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 175 ods. 1 v spojení s § 171 ods. 1\nS.s.p. tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to aj napriek tomu, že žalobca\nprocesne zavinil odmietnutie žaloby, nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Správny súd\nuviedol, že mal síce podľa ustanovenia § 171 ods. 1 S.s.p. rozhodovať len o nároku na náhradu trov\nkonania, ale v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel\nrozhodovať podľa § 171 ods. 2 S.s.p. správny súd (konajúc vyšším súdnym úradníkom), a to napriek\ntomu, že už v čase rozhodovania správneho súdu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania\nnevznikli. Z uvedeného dôvodu, v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie rozhodnutá, správny súd\nrozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n12. Uznesenie napadol sťažovateľ v celom rozsahu kasačnou sťažnosťou, pretože napádané uznesenie\nje contra legem dôvodiac, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\n\nspravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p); krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.); krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.).\n13. Vyslovil, že názor správneho súdu, ktorý ho viedol k vydaniu napádaného uznesenia o odmietnutí\nsprávnej žaloby, je značne prekvapivý a mal za to, že je v absolútnom rozpore so zákonom, konkrétne\npráve s ustanovením § 7 písm. e) S.s.p. Aj samotné zdôvodnenie správneho súdu v napádanom\nuznesení mal sťažovateľ za zjavne zmätočné, keď v ods. 8 odôvodnenia rozsudku uvádza, že súdna\nprax pripustila možnosť preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o tom, či fyzická alebo\nprávnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, kladie však požiadavku, že musí ísť o\nprocesné rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia\no neprijatí postavenia účastníka právneho konania žalobcovi trvá.\n14. Dodal, že nie stará súdna prax, ale samotný zákon pripúšťa preskúmavanie takéhoto typu\n(procesného) rozhodnutia (keďže počas účinnosti OSP sa možnosť súdneho prieskumu takéhoto\nrozhodnutia skutočne musela odvodzovať len súdnou praxou), pričom práve tento zákon, resp.\nuvádzaná právna norma, už vo svojom obsahu neobsahuje žiadnu podmienku spočívajúcu v nutnosti\nešte neskončenia meritórneho správneho konania. Uviedol, že toto je podstata celej veci a nesprávnosti\nargumentácie súdu.\n15. Vyslovil, že takýto názor správneho súdu je scestný, účelový a absolútne potláčajúci právo žalobcu\nna prístup k súdu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Sťažovateľ mal za to, že z logiky veci je\nzrejmé, že pri takomto prístupe, ktorý zvolil správny súd, by prakticky nikdy nemohlo dôjsť k súdnemu\nprieskumu rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania, o ktorom správny súd hovorí, že\nv zásade sa súdny prieskum takéhoto typu rozhodnutia pripúšťa, nakoľko je zrejmé, že žiadne súdne\nkonanie sa neskončí skôr, ako sa skončí samotné administratívne konanie, na ktoré zákon stanovuje\nzákonné lehoty 30, resp. 60 dní.\n16. S poukazom na ust. 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. sťažovateľ konštatoval, že jednoznačne\núčastníkom všetkých následných povoľovacích konaní k tomuto zámeru (navrhovanej činnosti), teda\njednoznačne aj k stavbe, na ktorú bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré je vlastne individuálnym\nsprávnym aktom povoľujúcim užívanie predmetnej stavby. Bez ohľadu na znenie stavebného zákona\nv otázke okruhu účastníkov kolaudačného konania mal sťažovateľ za to, že jeho účastníctvo v danom\nkonaní vyplývalo z lex specialis, teda z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006Z.z.\n17. V ďalšom sťažovateľ zdôraznil, že správny súd v zásade uznáva súdny prieskum procesného\nsprávneho rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania, jedine si vytvoril ničím (zákonom)\nneaprobovanú výnimku vylučujúcu takýto súdny prieskum a tou je skončenie administratívneho konania\nvo veci samej. Mal za to, že táto skutočnosť/výnimka, však z ustanovení zákona nevyplýva. Doplnil, že\nani v ustanovení § 7 písm. e) S.s.p., ktoré explicitne súdny prieskum takéhoto (procesného) rozhodnutia\npripúšťa, nie je uvedené, nič o tom, že táto výnimka sa môže použiť len v prípade, ak ešte samotné\nadministratívne konanie nebolo právoplatne skončené.\n18. Sťažovateľ zdôraznil, že názor správneho súdu je aj vo flagrantnom rozpore s doktrinálnym výkladom\nSprávneho súdneho poriadku.\n19. Uviedol, že pokiaľ správny súd v bode 7 napádaného uznesenia uvádza, že ustanovenie § 7 písm. e)\nS.s.p. reflektovalo na dovtedajšiu súdnu prax, ktorá po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie\nvo veci C -240/09 z 08.03.2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto rozhodnutí, bolo pre sťažovateľa\nnepochopiteľné, z akého dôvodu teda neprihliadal na prax Súdneho dvora Európskej únie, ktorá jasne\nprofiluje, že skončenie samotného administratívneho konania nemá za následok nemožnosť takéhoto\nsúdneho prieskumu.\n20. Sťažovateľ mal za zrejmé, že správny súd vec zjavne nesprávne posúdil, keď odmietol podanú\nžalobu (tobôž už keď sa jedná o žalobu vo veci súvisiacej s právom na ochranu životného prostredia,\nv ktorej sa sťažovateľ odvolával aj na nadzákonnú normu - Aarhuský dohovor, ktorého cieľom je\nzabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci a tým dosiahnuť potrebnú vymáhateľnosť\npráva v oblasti životného prostredia) voči takému typu rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je síce\n\nprocesnej povahy, avšak u ktorého zákon výslovne zakotvuje výnimku v tom, že súdnemu prieskumu\nv správnom súdnictve podlieha, keďže z povahy takéhoto rozhodnutia je zrejmé, že takéto rozhodnutie\njednoznačne mohlo mat' za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa ako účastníka\npredmetného administratívneho konania; je to jednoznačné z logiky veci, keďže sťažovateľovi bolo\nodňaté účastníctvo, teda aj právo na prístup k správnemu orgánu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky) a teda mal plné právo na to, aby sa takéto rozhodnutie správneho orgánu v rámci správneho\nsúdnictva mohlo preskúmať.\n21. Záverom sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd uznesením v zmysle ustanovenia 462 ods. 1 S.s.p.\nvzhľadom na dôvodnosť kasačnej sťažnosti zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov kasačného konania.\n22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 03.04.2019, v ktorom uviedol, že sa\nv plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným v kasačnou sťažnosťou\nnapadnutom rozhodnutí.\n23. K jednotlivým námietkam sťažovateľa uviedol, že krajský súd svoje tvrdenie o tom, že zo súdneho\nprieskumu v správnom súdnictve sú vylúčené rozhodnutia procesnej povahy, pri ktorých došlo k\nprávoplatnému skončeniu správneho konania vo veci samej, opiera o ustálenú rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.: 5Sžp/31/2012, sp. zn.: 2Sžp/8/2012. 6Sžp/6/2012).\nŽalobca sa v kasačnej sťažnosti síce odvoláva na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o\nnepriznaní postavenie účastníka, neuvádza však žiadne rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré by\npredmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo svojom rozhodnutí reflektovalo. Žalobca ako jeden z\nkasačných dôvodov uvádza § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., ktorý upravuje odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu. Žalobca však žiadne rozhodnutie kasačného súdu, od ktorého by sa krajský súd\nodklonil v podanej kasačnej sťažnosti neuviedol a odkazuje len na výklady k právnym predpisom.\n24. K námietke žalobcu, že účastníctvo žalobcu v kolaudačnom konaní vyplýva z lex specialis ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., žalovaný uviedol, že v zmysle § 78 stavebného\nzákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník\npozemku, na ktorom je stavba umiestnená. V danom konkrétnom prípade tak žalobcovi neprináleží\npostavenie účastníka konania, nakoľko okruh účastníkov kolaudačného konania je upravený inak, ako\nokruh účastníkov územného, resp. stavebného konania. Z ust. § 78 stavebného zákona nevyplýva,\nže by toto ustanovenie priznávalo právo byť účastníkom konania aj osobám, ktorým toto postavenie\nvyplýva z osobitného predpisu, tak ako je tomu v územnom alebo stavebnom konaní. Žalobca mal preto\nako zainteresovaná verejnosť v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. plnohodnotné právo byť účastníkom,\nči už územného, resp. v tomto prípade stavebného konania týkajúceho sa predmetných stavieb. Toto\nprávo však žalobcovi môže vyplývať v kolaudačnom konaní len po splnení podmienok ustanovenia §\n78 stavebného zákona. Žalovaný k veci dodal, že uvedený okruh účastníkov kolaudačného konania\nnemožno rozšíriť ani aplikáciou ustanovenia § 14 ods. 1 správneho poriadku, nakoľko stavebný zákon\nje špeciálnou právnou normou vo vzťahu k správnemu poriadku.\n25. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby kasačný súd v súlade s § 461 S.s.p. kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú zamietol.\nIV. Právny názor NS SR\n26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť je dôvodná.\n27. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou\nsa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16208/2018/SV/35376 zo\ndňa 21.05.2018, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy\n\nprvej inštancie č. OU-NR-OVBP2-2018/015580-4 zo dňa 01.03.2018, ktorým sa sťažovateľovi podľa\nustanovenia § 14 ods. 1, § 46 a § 47 správneho poriadku v spojení s ustanovením § 78 ods. 1 stavebného\nzákona nepriznalo postavenie účastníka konania v kolaudačnom konaní vo veci návrhu navrhovateľa\nJaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Automotive Nitra\nproject“ v k. ú. H. a v k. ú. N., a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej\nsprávy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.\nPodľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú\nna základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a\niných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a\nrozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov\nverejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy,\nak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\nPodľa § 464 ods. 1 S.s.p., ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\nPodľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby,\nak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.\nPodľa § 3 písm. s) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dotknutá\nverejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného\nprostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu\nživotného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.\nPodľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dotknutá\nverejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie\núčastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa\nodseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej\nverejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene\npostupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny\nalebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.\nPodľa § 24 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie občianska\niniciatíva sú najmenej tri fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré podpíšu spoločné stanovisko k\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho\nkonania podľa tohto zákona.\n28. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že predmetom konania je procesný postup krajského súdu,\nktorý po tom ako zistil, že administratívne konanie, predmetom ktorého je rozhodnutie žalovaného o\nnepriznaní postavenia účastníka v kolaudačnom konaní, bolo právoplatne skončené, podanú žalobu ako\nneprípustnú odmietol.\n29. Súčasne kasačný súd dospel k zisteniu, že o predmete konania v obdobnej veci už rozhodol kasačný\nsúd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020 v právnej\nveci sťažovateľa proti žalovanému, v ktorom bolo uznesenie krajského súdu o zastavení konania vo\nveci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s\nnasledovným odôvodnením:\n„41. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nuzneseniu Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisového\nmateriálu konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n\n42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 27.06.2018,\nktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil procesné rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa, t.j. Okresného úradu v Nitre, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 27.04.2018, ktorým\nbol žalobca (sťažovateľ) vylúčený z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia.\n43. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre je nesporné, že krajský súd konštatoval, že\nkolaudačné konanie, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, bolo právoplatne skončené dňa 03.10.2018,\nv dôsledku čoho odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní začatom na základe žaloby\nsťažovateľa zo dňa 21.09.2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení\nsťažovateľa z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, a preto konanie zastavil s\npoukazom na ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP.\n44. Kasačný súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom Krajského súdu v Nitre nie je možné sa\nstotožniť. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho konania sťažovateľa, začatého žalobou zo dňa\n21.09.2018, bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté\nodvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ vylúčený z konania.\n45. Najvyšší súd SR konštatoval, že v tomto konaní bolo povinnosťou Krajského súdu v Nitre vec\nmeritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, t. j. či postup správnych orgánov,\nkeď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo.\n46. Konštatovanie, že bolo skončené kolaudačné konanie, v tomto prípade je právne irelevantné. Úlohou\nsprávneho súdu v Nitre bolo zamerať sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj\npostupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. To znamená, že jeho úlohou v konaní\nbolo zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, zaoberať sa jeho procesným\npostavením ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal\nbyť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. Nebolo úlohou Krajského súdu v\nNitre v jeho prieskumnom konaní skúmať či bolo alebo nebolo ukončené kolaudačné konanie, nakoľko\ntáto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto otázka ani\nnebola a ani nemôže byť predmetom jeho súdneho prieskumu.\n47. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy veci vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n48. Podľa názoru kasačného súdu Krajský súd v Nitre vo veci postupoval v rozpore so zákonom, keď\nzastavil konanie z dôvodu, že odpadol predmet súdneho prieskumu bez toho, aby venoval náležitú\npozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli predmetom správnej žaloby. Vzhľadom ku\nskutočnosti, že sa najvyšší súd nestotožnil s jeho právnymi závermi, jeho rozhodnutie s poukazom na\nvyššie cit. ust. § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa ust. § 469\nSSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.“\n30. Kasačný súd zo súdneho spisu (administratívny spis nebol pripojený) zistil, že krajský súd\npreskúmavaným uznesením č. k. 26S/31/2018-35 zo dňa 12.12.2018 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm.\ng) S.s.p. ako neprípustnú správnu žalobu sťažovateľa, ktorá smerovala voči rozhodnutiu žalovaného č.\n16208/2018/SV/35376 zo dňa 21.05.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil\nprocesné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č. OU-NR-OVBP2-2018/015580-4 zo dňa\n01.03.2018, ktorým sa sťažovateľovi podľa ustanovenia § 14 ods. 1, § 46 a § 47 správneho poriadku v\nspojení s ustanovením § 78 ods. 1 zákona stavebného zákona nepriznalo postavenie účastníka konania\nv kolaudačnom konaní (viď odsek 1).\n31. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia síce ustálil, že rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je\nnepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chráneným záujmov a povinnosti dotknutého subjektu\n(teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve) jedným dychom však\ndodal, že súčasne musí byť splnená podmienka, aby predmetné rozhodnutie o nepriznaní postavenia\núčastníka správneho konania bolo vydané v správnom konaní, ktoré trvá v čase preskúmavania\nprocesného rozhodnutia. Nakoľko z odpovede orgánu verejnej správy prvej inštancie č. OU-NROVBP2-2018/044375-002 zo dňa 03.12.2018 mal krajský súd za preukázané, že predmetné kolaudačné\nkonanie bolo ukončené vydaním kolaudačného rozhodnutia č. OU-NR-OVBP2-2018/0155/0-15 zo\ndňa 21.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2018, žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní odmietol, keďže neexistuje spôsobilý\npredmet prieskumu. Dodal, že sťažovateľovi vzniklo právo podať správnu žalobu opomenutého\núčastníka podľa § 179 S.s.p.\n\n32. Vo svetle uvedeného sa kasačný súd nemohol stotožniť s právnym názorom krajského súdu\nuvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia. Kasačný súd dáva do pozornosti, že predmetom\npreskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým\nbolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa voči rozhodnutiu, ktorým bol tento vylúčený z kolaudačného\nkonania. To znamená, že povinnosťou správneho súdu bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne\nstanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď vylúčili sťažovateľa z\nadministratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo. Skutočnosť, či kolaudačné\nkonanie bolo alebo nebolo právoplatne skončené nemá v predmetnom prípade žiadnu právnu relevanciu\nna posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n33. Kasačný súd považuje za dôležité dať do pozornosti, že nesúhlasí s právnym názorom krajského\nsúdu, podľa ktorého sťažovateľovi po tom, čo kolaudačné konanie nadobudlo právoplatnosť, vzniklo\nprávo podať správnu žalobu opomenutého účastníka konania podľa § 179 Správneho súdneho\nkonania a prostredníctvom nej sa domáhať preskúmania, či sa ním malo konať ako s účastníkom\nadministratívneho konania.\n34. Je nepochybné, že už orgán verejnej správy prvej inštancie bol v kolaudačnom konaní oslovený\nsťažovateľom, že spĺňa podmienky pre účastníctvo v kolaudačnom konaní (podanie „Urgentná žiadosť\naj v zmysle Aarhuského dohovoru“), s tým, že tomuto orgánu boli zo strany sťažovateľa doručené aj\nnámietky, pripomienky a stanoviská, ktoré spochybňovali zákonnosť vydania kolaudačného rozhodnutia\n(podanie zo dňa 11.04.2018). Počas kolaudačného konania bolo taktiež vydané parciálne rozhodnutie,\nktorým postavenie účastníka v konaní nebolo sťažovateľovi priznané. Práve tieto skutočnosti bránia\nsťažovateľovi, aby na svoj vstup do kolaudačného konania využil ustanovenie § 179 S.s.p., nakoľko\nuvedené ustanovenie je použiteľné len na prípady, kedy opomenutý účastník o prebiehajúcom správnom\nkonaní nevedel a z uvedeného objektívneho dôvodu sa potom počas priebehu konania nemohol\ndomáhať pribratia do konania ako účastník.\n35. Podľa názoru kasačného súdu konajúci správny súd vo veci postupoval v rozpore so zákonom, keď\nodmietol správnu žalobu ako neprípustnú z dôvodu, že neexistuje spôsobilý predmet prieskumu bez\ntoho, aby venoval náležitú pozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli predmetom správnej\nžaloby.\n36. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí krajský súd.\nĎalšími námietkami sťažovateľa sa kasačný súd nezaoberal, lebo už zhora uvedené a zistené dôvody\nvyhodnotil kasačný súd ako relevantné na vyhovenie kasačnej sťažnosti a zakladajúce nutnosť zrušenia\nuznesenia krajského súdu.\n37. Na základe zisteného skutkového stavu a uvedených právnych skutočností rozhodol kasačný súd\ntak, že uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nv ktorom bude podľa § 469 S.s.p. viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto\nrozhodnutí.\n38. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude postupovať vo vyššie načrtnutej línii so zameraním\nna posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu žalovaného, ako aj orgánu verejnej\nsprávy prvej inštancie. To znamená zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe,\nzaoberať sa jeho procesným postavením ako účastníka administratívneho konania, a to bez ohľadu na\nto, že konanie, v ktorom sa domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené.\n39. O nároku účastníkov konania na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd podľa §\n467 ods. 3 S.s.p.\n40. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26S/31/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}