{"guid": "e2e9102a-66c7-4f5c-b1dc-4bccbb3539ee:873abdf8-3fad-413c-9534-804059bdf902", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4018200540.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/86/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/86/2019 z 16. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2020, sp. zn. 3Sžfk/86/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4018200540.1", "identifikacne_cislo": "4018200540", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/873abdf8-3fad-413c-9534-804059bdf902", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200540.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200540.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200540.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/86/2019\n4018200540\n16. 12. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:4018200540.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ivana Rumanu (spravodajca)\na zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci sťažovateľa (pôvodne\nžalobcu): JOLLY - CLUB, s.r.o., Podzámska 9, Nové Zámky, IČO: 36 550 159, zastúpený Advokátskou\nkanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101389935/2018 zo dňa 19.07.2018, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/159/2018-97 zo dňa 5. júna 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/159/2018-97 zo dňa 05.06.2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (,,SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č. 101389935/2018 zo dňa 19.07.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra\nč. 100774864/2018 zo dňa 19.04.2018.\n2. Daňový úrad Nitra rozhodnutím č. 100774864/2018 zo dňa 19.04.2018 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 179,24 eur\nnepriznaním nadmerného odpočtu v sume 22,47 eur a vyrubil daň v sume 3 156,77 eur za zdaňovacie\nobdobie január 2007 s tým, že v čase použitia pomôcok pri výkone určovania dane podľa pomôcok na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2007 boli tieto pomôcky použité v\nsúlade s § 48 ods. 3 daňového poriadku, pretože bol oprávnený pri určení dane použiť pomôcky, ktoré\nmal k dispozícii.\n3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že správca dane postupoval správne a\nv zmysle zákona, keď daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia\nroku 2007 (začatú dňa 05. 09. 2012) ukončil dňa 12. 10. 2012 a dňa 16. 10. 2012 prešiel na určovanie\ndane podľa pomôcok, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia špecifikoval, pričom ako pomôcky využil\ni výpovede svedkov a poznatky získané v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie roku 2007. Na základe pomôcok uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia\nsprávca dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume\n3.179,24 eur. Za rovnako správny považoval aj postup žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane\npotvrdil.\n\n4. Krajský súd konštatoval, že odvolací orgán nie je v tomto prípade kompetentný posudzovať správnosť\npoužitých pomôcok, preto rozhodnutie potvrdí aj v takom prípade, keď správca dane použije nesprávne\npomôcky, prípadne nimi nezistí skutkový stav v súlade so skutočnosťou. Uviedol, že ak by správca dane\nprešiel z procesu daňovej kontroly určovania dane podľa pomôcok do procesu daňovej kontroly, porušil\nby tým nielen § 48 zákona č. 563/2009 Z. z., ale aj zásadu zákonnosti v daňovom konaní a tiež zásadu\nmateriálnej pravdy podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Mal za preukázané, že žalovaný pristúpil k\nrozhodovaniu o dani z pridanej hodnoty u žalobcu až na základe existencie právoplatných rozhodnutí o\ndani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007. O trovách konania rozhodol podľa §\n168 SSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, trovy konania nepriznal s tým, že žalovaný\nmá právo na náhradu trov konania len vo výnimočných prípadoch a v tomto konaní nešlo o taký prípad\na zo spisu ani nevyplývalo, že by žalovanému trovy konania vznikli.\n5. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokáta včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby\nnajvyšší súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie\nkonane. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n6. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opätovne použil argumenty už uplatnené v žalobe. Poukazoval na\npriebeh a postup finančných orgánov počas daňovej kontroly na dani z príjmu právnickej osoby za rok\n2007 a účelový postup správcu dane pri procesnom postupe určovania dane podľa pomôcok. Namietal\nnedodržanie podmienok na uplatnenie postupu určovania dane podľa pomôcok a zvýšený hospodársky\nvýsledok, z ktorého žalovaný vychádzal pri vyrubení rozdielu DPH. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného\nako i rozhodnutie správcu dane je v rozpore s § 3, § 24 a § 48 daňového poriadku, nevychádza z\nvýsledkov vykonaného dokazovania a tvrdenia žalovaného, ktoré sú základom jeho rozhodnutia neboli\npreukázané. Zopakoval, že rozhodnutie v rámci kontroly na dani z príjmu právnickej osoby za rok 2007\npovažuje za nezákonné a keďže sa rozhodnutie žalovaného opiera o výsledky tejto kontroly, má priamy\nvplyv aj na zákonnosť tohto rozhodnutia žalovaného.\n7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n9. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania je skutkový a právny stav, týkajúci sa\ndaňovej kontroly DPH za obdobie január až december 2007 rovnakých účastníkov JOLLY - CLUB,\ns.r.o., proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktorý bol predmetom konania\na rozhodovania iných senátov Najvyššieho súdu uvedených pod sp. zn. 1Sžfk/48/2019 zo dňa\n24. septembra 2020, sp. zn. 6Sžfk/43/2019 z 21. apríla 2020, 8Sžfk/31/2019 z 30. apríla 2020,\n4Sžfk/31/2019 z 05. mája 2020, 6Sžfk/18/2019 z 13. februára 2020, s ktorými sa kasačný súd stotožňuje.\n10. Podľa § 464 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti\nv obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho\nrozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n11. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že ako už vyššie uviedol, o predmete konania v obdobnej veci\nuž rozhodol kasačný súd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/18/2019 z 13.\nfebruára 2020 v právnej veci rovnakých účastníkov, ktorého relevantnú časť odôvodnenia v doslovnom\nznení preberá:\n„...69. Zo skutkových zistení, na základe predloženého administratívneho spisu nesporne vyplýva, že\nsprávca dane v danom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej\nnemožnosti určiť daň v dôsledku nepredloženia daňových dokladov v stanovenej lehote.\n70. Daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR chránia fiškálne záujmy štátu. Ich úlohou je vykonávať\ndozor, aby si daňové subjekty plnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči\n\nštátnemu rozpočtu. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t.j. rozhodné údaje,\nktoré majú vplyv na správne určenie dane, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju\ndôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, daň určí správca dane podľa pomôcok. Správca dane pritom\nvychádza z dostupných dokladov. V preskúmanej veci je zrejmé, že daňový subjekt so správcom dane\nnespolupracoval, preto boli splnené zákonom stanovené podmienky na určenie dane podľa pomôcok.\n71. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom\npripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n72. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako nepodstatné, ktoré\nneboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože v podstate išlo o totožné námietky,\nktoré boli už obsahom tak administratívneho konania, ako aj podanej žaloby. S týmito námietkami sa\nnáležitým spôsobom vysporiadal vo svojom rozhodnutí tak odvolací správny orgán ako aj Krajský súd\nv Nitre.\n73. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že\nsprávca dane vykonal u daňového subjektu najskôr daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie za rok 2007, ktorá začala 01.07.2010 a bola ukončená prerokovaním Protokolu\nč. 631/320/33815/11/H, SH dňa 31.05.2011.\n74. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal dodatočný platobný výmer, ktorým daňovému subjektu\nna dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007 vyrubil rozdiel dane vo výške 9 591,38 Eur. Daňový\nsubjekt sa proti rozhodnutiu správcu dane odvolal a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa\n14.12.2011 zrušilo toto rozhodnutie správcu dane a vec vrátilo na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu,\nže správca dane pri vydaní dodatočného platobného výmeru nedodržal ust. § 30 ods. 3 zákona o správe\ndaní a poplatkov. Z rozhodnutia správcu dane nebolo tiež zrejmé, akým spôsobom vyčíslil náklady\nvzťahujúce sa k nefiškálnym tržbám.\n75. Dňa 02.02.2012 správca dane vydal vo vyrubovacom konaní ďalší dodatočný platobný výmer, ktorý\nbol potvrdený odvolacím rozhodnutím zo dňa 30.04.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ\ndňa 13.06.2012 žalobu.\n76. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.12.2012 tak, že bolo\nprvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie správcu dane zrušené.\n77. Následne správca dane v ďalšom konaní postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom\nKrajského súdu v Nitre. Vydal ďalšie rozhodnutie dňa 28.02.2014 o vyrubení rozdielu dane, pričom\nžalobca sa aj voči tomuto rozhodnutiu odvolal. O odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného zo\ndňa 26.05.2014. Žalobca podal voči proti rozhodnutiu žalovaného žalobu na Krajský súd v Nitre. Krajský\nsúd o žalobe rozhodol dňa 25.06.2015, rozsudkom sp. zn. 26S/11/2014 tak, že opakovane rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia\nrozhodnutí bolo, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom neuviedol svoju\nsprávnu úvahu. O vzťahu k použitiu, resp. nepoužitiu jednotlivých pomôcok.\n78. Následne správca dane vydal ďalšie rozhodnutie zo dňa 08.02.2016, voči ktorému podal sťažovateľ\nodvolanie. Po podaní odvolania žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane svojim rozhodnutím zo\ndňa 03.05.2016. Daňový subjekt aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté\nrozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 11S/133/2016 zo dňa 04.10.2017 tak, že rozhodnutie\nžalovaného potvrdil.\n79. Kasačný súd mal z obsahu administratívneho spisu nesporne za preukázané, že Daňový úrad\nNitra vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 2007 až december 2007. O výsledku určenia dane vyhotovil protokol o určovaní dane podľa\npomôcok č. 9412402/5/3128373/2012 zo dňa 29.10.2012. Preverením skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane bolo správcom dane zistené, že daňový subjekt na evidenciu tržieb v roku\n2007 používal elektronickú registračnú pokladnicu typu EURO-2500TX, výrobné číslo LDY00001P, DKP\n\n6312020145424002, pridelený Daňovým úradom Nové Zámky zo dňa 17.05.2016 a vyradenú Daňovým\núradom dňa 15.04.2009.\n80. Vzhľadom ku skutočnosti, že správcovi dane neboli predložené potrebné dôkazy, vo vyrubovacom\nkonaní bol sťažovateľ vyzvaný, aby predložil dodávateľské a odberateľské faktúry za rok 2007, príjmové\na výdavkové pokladničné doklady za rok 2007, jedálne lístky a podrobné rozpočty denného menu za rok\n2007, cenové kalkulácie vlastných výrobkov, zálohové pásky z elektronickej registračnej pokladnice a\nknihy pokladnice za rok 2007, aby na ich základe mohol vykonať v zmysle právneho názoru dokazovanie\nzamerané na vyčíslenie nepriznaných tržieb vzniknutých vyhotovením nefiškálnych účteniek. Daňový\nsubjekt predložil dodávateľské a odberateľské faktúry za rok 2007, príjmové a výdavkové pokladničné\ndoklady za rok 2007 a knihy pokladnice. Ostatné požadované doklady daňový subjekt nepredložil z\ndôvodu, že ich už nearchivuje.\n81. Na základe vyššie uvedených skutočností pristúpil správca dane k určeniu výšky dane na\nzáklade pomôcok. Súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň je podrobne opísaný v\nprvostupňovom rozhodnutí zo dňa 25.02.2015 č. 9412401/5/412494/2015.\n82. Daňovej kontrole na určenie DPH predchádzala daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby\nza rok 2007, v rámci ktorej prebehlo rozsiahle dokazovanie. Protokol z tejto kontroly bol použitý ako\njedna z pomôcok aj pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty vykonanej u sťažovateľa.\n83. Z vyššie cit. ust. § 48 daňového poriadku vyplýva, že zákonodarca zveruje do právomoci správcu\ndane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok stanovených zákonom potom, čo správca dane\noznámil daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa\npomôcok je deň uvedený v oznámení.\n84. Ku kasačnej námietke sťažovateľa ohľadom nesprávnej aplikácie ust. § 48 zákona č. 563/2009\nZ. z. kasačný súd udáva, že s touto nie je možné súhlasiť. V danom prípade boli dodržané zákonné\npodmienky na použitie ust. § 48 cit. zákona a postup správcu dane pri určovaní dane podľa pomôcok\nje možné považovať za súladný so zákonom.\n85. Kasačný súd konštatuje, že určenie dane podľa pomôcok má subsidiárny charakter. Svojou\npodstatou ide o núdzový právny režim zisťovania základu dane. O jeho použití rozhodne správca dane.\n86. Senát kasačného súdu zdôrazňuje, že správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok až po\nzistení objektívnej nemožnosti určiť daň v dôsledku nepredloženia daňových dokladov.\n87. K ďalšej námietke sťažovateľa, že žalovaný rozhodol o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty\nvychádzajúc zo zvýšeného hospodárskeho výsledku sťažovateľa, ktorý mal žalovaný zistiť v priebehu\ndaňovej kontroly na dani z príjmu, kasačný súd udáva, že ani s touto nie je možné sa stotožniť.\nCharakteristickým znakom postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje\nzásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.). Určovanie dane podľa pomôcok je postup, ktorý\nsprávca dane môže uplatniť v dôsledku neplnenia, resp. nesplnenia si povinnosti daňovým subjektom.\nAk nie je možné stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane\nzáklad dane môže zistiť a určiť sám, a to na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii. Pomôcky teda\nobstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom a posúdenie pomôcok je ponechané tiež\nna úvahe správcu dane.\n88. Ide o prísnejší právny režim, keďže v zmysle ust. § 49 ods. 2 daňového poriadku sú práva daňového\nsubjektu obmedzené tak, že daňový subjekt je oprávnený sa vyjadriť len k dodržovaniu zákonných\npodmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane.\n89. Je treba zdôrazniť, že k určovaniu dane podľa pomôcok dochádza len vtedy, ak daňovú povinnosť\nnebolo možné stanoviť dokazovaním v priebehu určenia dane podľa pomôcok. Použitie pomôcok teda\npredstavuje náhradný spôsob určenia dane, a to za situácie, keď nie je možné stanoviť daň v rámci\nriadneho dokazovania.\n\n90. V tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd SR aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho\nsúdu sp. zn. 2Afs/207/2005, z ktorého vyplýva, že „... k použitiu pomôcok je ďalej vhodné uviesť, že sa\njedná o nástroje slúžiace ku kvalifikovanému odhadu daňovej povinnosti a musia preto mať racionálnu\npovahu a musia v maximálne reálne v dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností.\nPomôcky nie sú nástrojom k trestaniu daňového subjektu, ale predstavujú podklad pre kvalifikovaný\nodhad relevantných skutočností.“\n91. Podľa záverov R - 4Afs/25/2015: „...Najvyšší správny súd zastáva názor, že pokiaľ nie je možné\nvychádzať len z účtovníctva pre jeho neúplnosť či medzery, je možné skutkový stav doplniť inými\nspôsobmi...“\n92. Kasačný súd sa nestotožnil ani s kasačnou námietkou porušenia zásad správy daní upravených v §\n3 cit. zákona, nakoľko sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti nekonkretizoval žiadne porušenie zásady,\njeho konštatovanie bolo len všeobecné.\n93. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako neopodstatnené,\nktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský súd sa vo svojom\nrozsudku riadne so všetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by\nzostalo na kasačnom súde....“\n12. Kasačný súd záverom uvádza, že správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok až po\nzistení objektívnej nemožnosti zistiť daň dokazovaním, v dôsledku nepredloženia daňových dokladov v\nstanovenej lehote. Týmto svojim postupom daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR chránia fiškálne\nzáujmy štátu, pretože ich úlohou je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak daňovník nepreukáže rozhodné\núdaje (napr. nepodá daňové priznanie, urobí úkon dôsledkom, ktorého je zníženie dane alebo neumožní\nvykonať daňovú kontrolu a pod.) a nesplní si svoju dôkaznú povinnosť pri zisťovaní výšky dane, daň\nurčí správca dane podľa pomôcok. Správca dane pritom vychádza z dostupných podkladov, ktoré má\nk dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará, nakoľko pri určovaní dane podľa pomôcok správca dane\nuž rozhoduje bez spolupráce s daňovým subjektom a ním prípadne predložené doklady a dôkazy\nvyhodnocuje len ako pomôcky.\n13. Kasačný súd tak vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch\nnapadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú postačujúce východiská pre vyslovenie záveru krajského súdu\no nedôvodnosti žaloby.\n14. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1\na § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu\nžalobcu v tomto konaní a žalovanému trovy konania nevznikli.\n15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}