{"guid": "b9e6a54d-56c3-4c4f-ac2c-8276ee7c08ed:ebc2880a-ed9d-4c31-891b-88128b16191f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4018200480.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/62/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/62/2019 z 24. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Sžfk/62/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4018200480.1", "identifikacne_cislo": "4018200480", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2020-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebc2880a-ed9d-4c31-891b-88128b16191f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200480.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200480.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200480.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/62/2019\n4018200480\n24. 11. 2020\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2020:4018200480.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcu: PV MONT, s.r.o., so sídlom Vysoká 8, 934 01 Levice, IČO: 36 553 492, zast.: JUDr. Martinom\nKanásom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Školská č. 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 119 987,\nproti žalovanému (v konaní sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná\nč. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej\nsťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. mája 2019 č. k. 26S/23/2018-91 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nŽalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. 100845501/2018 z 27.04.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie\") žalovaný podľa\n§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový\nporiadok\") potvrdil rozhodnutie Daňového\núradu Nitra (ďalej len „správca dane\") č. 100029290/2018 z 04.01.2018 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie\"), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil na\ndani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň\", resp. „DPH\") za zdaňovacie obdobie máj 2014 rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu 4.874,40 eura tak, že nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní znížil.\n2. Určený rozdiel dane vyplynul z výsledku daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004\nZ.z.\") za zdaňovacie obdobia január až december 2014 zachyteného v protokole z daňovej kontroly\nč. 102482605/2017 z 29.11.2017 (ďalej len „protokol\"). Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie\ndane na základe faktúry č. OF2014/18 z 02.05.2014 v celkovej sume 29.246,40 eura (DPH v sume\n4.874,40 eura) za dodanie tovaru (drevo, bedne na balenie a iné) od dodávateľa AYYA SALMET, s.r.o.\n(ďalej tiež „dodávateľ\"). Správca dane uzavrel, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm.\na) zák. č. 222/2004 Z.z., keďže dodanie tovaru nebolo preukázané nijakým relevantným dôkazom.\nDodávateľovi, u ktorého nebolo preukázané dodanie tovaru uvedeného na faktúre (dodávateľ okrem\nlistinných dôkazov nepreukázal skutočné dodanie tovaru), nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19\nods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., a tým nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane.\n\n3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotil ako irelevantnú námietku týkajúcu sa neúmerného\nzaťaženia žalobcu dôkazným bremenom týkajúcim sa dodávateľa a jeho subdodávateľov. Žalovaný\nzdôraznil, že zákonnou povinnosťou každého, kto požaduje vrátenie nadmerného odpočtu je preukázať,\nže má na jeho vrátenie právny nárok. Správca dane v rámci dokazovania vyzýval žalobcu na\npreukázanie dodania tovaru dodávateľom, pričom žalobca predložil okrem faktúr dodacie listy a\nobjednávky, prislúchajúce k jednotlivým faktúram, zoznam hlavných zákaziek a rozdelenie použitého\nmateriálu. Samotné predloženie listinných dokladov bez ďalších dôkazov nepovažoval správca dane\nza relevantné dôkazy, a preto považoval za nevyhnutné preveriť dodávateľa, pričom konštatoval, že\ntento žiadnym spôsobom nepreukázal reálne dodanie tovaru. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom\n(okrem listinných dôkazov - faktúra, dodacie listy, objednávky, doklady o úhrade, evidencie DPH)\nnepreukázal reálne dodanie tovaru. Svedeckú výpoveď konateľa X. Q. (ktorý potvrdil dodanie tovaru)\npovažoval za všeobecnú, bez dôkaznej sily. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa dodacích listov bola\njednotková cena dodaných hranolov, povalov, dosiek, hranolčekov, dreva, lát a fošní rovnaká. Nákup\nmateriálu, jeho preprava, ako aj výroba boli preukázané len listinnými dokladmi, reálne dodanie tovaru na\nvšetkých stupňoch reťazca nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaný ďalej poukázal\nna skutočnosť, že v daňovom konaní platí zásada prejednávacia, nie vyhľadávacia a zásada voľného\nhodnotenia dôkazov.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd\") sa žalobca domáhal\nzrušenia napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému na\nďalšie konanie z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne\nposúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore s\nadministratívnymi spismi a nemá v nich oporu.\n5. Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového\nstavu preskúmal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že\npreskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na\nďalšie konanie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) a g) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\").\n6. Krajský súd nemal rovnako ako správca dane žiadne pochybnosti o tom, že dodanie tovaru žalobcovi\nspoločnosťou AYYA SALMET, s.r.o. nie je preukázané predloženou faktúrou za zdaňovacie obdobie\nmáj 2014, resp. objednávkou a dodacím listom. Práve za účelom preukázania reálnosti deklarovanej\nobchodnej transakcie správca dane vykonal doplňujúce dokazovanie v súlade s § 24 Daňového poriadku\nvypočutím svedkov - konateľa žalobcovho dodávateľa X. Q. a zhotoviteľa deklarovaného tovaru K. Q.,\nktorí zrealizovanie deklarovanej obchodnej transakcie potvrdili.\n7. Podľa krajského súdu napriek uvedenej skutočnosti správca dane, resp. žalovaný, svedeckú výpoveď\n- hoci ide o jeden z dôkazných prostriedkov vymedzených v § 24 ods. 4 Daňového poriadku nevyhodnotil ako dôkaz sám o sebe, ale tieto odmietol s odôvodnením, že výpovede svedkov bez\npredloženia ďalších dôkazov nie sú relevantné. Toto tvrdenie vyplýva z konštatovania žalovaného, že\nreálne dodanie tovaru nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom okrem listinných dôkazov, a to\nza situácie, že správca dane, resp. žalovaný musia prihliadať na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo\nnajavo, bez ohľadu na to, či je to v prospech alebo v neprospech daňového subjektu. Dokonca správca\ndane vo svojom rozhodnutí dokazovanie vôbec nevyhodnotil, iba zhrnul obsah úkonov, ktoré počas\ndaňovej kontroly zrealizoval. Správny orgán musí pri tom okrem chránenia záujmov štátu prihliadať aj\nna práva daňového subjektu, čo v danom prípade dôsledne nerešpektoval.\n8. Krajský súd konštatoval, že správca dane musí vyhodnotiť dôkazy síce podľa svojej úvahy, a to každý\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom ale táto úvaha nemôže byť svojvoľná a\nmusí vychádzať z vykonaného dokazovania.\n9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vykladá v neprospech daňového subjektu zistenia, v zmysle\nktorých na dodacích listoch bola uvedená vždy identická jednotková cena, bez ohľadu na to, o aký\n\ndruh tovaru sa jednalo a aké mali jednotlivé druhy tovaru rozmery, hoci pri daňovej kontrole - výsluchu\nsvedkov a konateľa žalobcu, tieto svoje pochybnosti neodstraňoval, a nežiadal k týmto pochybnostiam\nvysvetlenie. Daňový subjekt tak nemohol mať vedomosť o tom, že správca dane má pochybnosti o\nsprávnosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom, a teda ani nemohol na tieto\npochybnosti prípadne adekvátne reagovať. Uvedeným postupom správcu dane došlo k porušeniu\nustanovení o konaní pred správnym orgánom, a to § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čo v konečnom\ndôsledku mohlo viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.\n10. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd takýto úkon správcu dane voči daňovému subjektu\nnezaznamenal, ak nezoberie do úvahy zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 29.11.2017, ktorá\nbezprostredne predchádzala vydaniu protokolu z daňovej kontroly taktiež zo dňa 29.11.2017. Uvedeným\npostupom však správca dane nemohol naplniť obsah ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku,\nnakoľko týmto spôsobom realizoval postup podľa ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku, čo je iný postup\nv inom štádiu daňovej kontroly.\n11. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel krajský súd k záveru, že tak žalovaný ako aj správca dane\nnie dostatočne vysvetlili dôvody vedúce k vydaniu preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia\n- vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu - resp. nie dôsledne rešpektovali práva daňového subjektu\npri výkone daňovej kontroly, čím odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia a prvostupňového\nrozhodnutia, ako aj postup správcu dane nie je plne v súlade s procesnoprávnym rámcom odôvodnenia\nrozhodnutia. Tento procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého\nprocesu, ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, pretože povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo\na správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Krajský súd uložil žalovanému,\naby po vrátení veci dal žalobcovi možnosť reagovať, resp. odstrániť pochybnosti správcu dane, ktoré pri\nvýkone daňovej kontroly vznikli, vykonané dokazovanie náležite vyhodnotiť, t. j. vyhodnotiť aj skutočnosti\nsvedčiace v prospech aj neprospech žalobcu a následne rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s\nustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti / stanoviská\n12. Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný (ďalej len „sťažovateľ\") včas kasačnou sťažnosťou\nz 31.07.2019, v ktorej uviedol ako dôvod kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).\n13. Sťažovateľ úvodom zopakoval dôvody, pre ktoré neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane a\npoukázal na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. K svedeckým výpovediam konateľov X. Q. a\nzhotoviteľa deklarovaného tovaru K. Q. uviedol, že z uvedených výpovedí (zápisnice z 16.10.2017 a z\n10.10.2017) vyplýva, že svedkovia síce odpovedali na otázky kladené správcom dane, ale na mnohé\notázky nevedeli odpovedať. X. Q. uviedol, že nevie okrem faktúr, objednávok a dodacích listov predložiť\nďalšie doklady a označil ich ako postačujúce ako dôkaz, nevedel odpovedať na to, kto vykonal prepravu,\nnepamätal si rozmery, ako boli faktúry za výrobu uhradené, nevedel uviesť, kde bolo drevo naložené\na vyložené, nevedel uviesť s kým za spoločnosť SCANDRE s.r.o. jednal ohľadom nákupu a predaja\nreziva a pod. K. Q. síce potvrdil, že predmetom dodania bolo spracovanie materiálu, avšak nevedel\nuviesť, kto a akým spôsobom zabezpečoval prepravu materiálu potrebného na výrobu, kto bol prítomný\npri odovzdávaní a preberaní materiálu, kto a akým spôsobom zabezpečoval prepravu vyrobeného\ndreveného debnenia, jeho rozmery a pod.\n14. Správca dane nevyhodnotil okamžite výpovede svedkov, a to z dôvodu, že v závere predmetných\nzápisníc boli prijaté opatrenia (teda predloženie dokladov, preukazujúcich splnenie si daňovej povinnosti\npri dodaní tovaru a služby). Správca dane ich vyhodnotil v zápisnici o ústnom pojednávaní z 29.11.2017,\nako aj vykonané dokazovanie so záverom, neboli splnené všetky podmienky na odpočítanie dane v\nzmysle § 49 zák. č. 222/2004 Z.z. Sťažovateľ opätovne poukázal na záver správcu dane, že K. Q.\nnepreukázal žiadnym relevantným spôsobom vykonanie stolárskych prác (okrem listinných dôkazov)\na nepodarilo sa preukázať ani existenciu a dodanie smrekového reziva, pretože dodávateľ materiálu\nspoločnosť SCANDERE, s.r.o. ani je právny nástupca boli nekontaktní. Dodávateľ AYYA SALMET,\ns.r.o. nepreukázal dodanie tovaru uvedeného na faktúre. Správca dane podľa sťažovateľa dbal, aby\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom\n\nnebol viazaný iba návrhmi daňových subjektov, a preto vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov\npreukazujúcich jeho tvrdenia, avšak správcovi dane bola predložená faktúra, dodacie listy a objednávky.\n15. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu o nemožnosti žalobcu reagovať na pochybnosti\nsprávcu dane o identickej jednotkovej cene tovaru. V predloženej zápisnici z 29.11.2017 uvedenú\nskutočnosť správca dane uviedol a túto zápisnicu konateľ žalobcu D.. O. U. podpísal. V závere\nzápisnice nevzniesol návrhy a námietky smerujúce proti obsahu zápisnice. Na str. 27 síce žalobca\nuviedol, že so záverom správcu dane nesúhlasí, avšak sťažovateľovi nie je jasné s čím nesúhlasil,\npretože svoj nesúhlas nekonkretizoval. Sťažovateľ má za to, že z vykonaného dokazovania správca\ndane vyvodil záver, ktorý podložil relevantnými dôkazmi. S takto vykonanými dôkazmi správca dane\npodrobne oboznámil žalobcu na ústnom pojednávaní konanom dňa 29.11.2017, kde jasne konštatoval,\nže žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane, nakoľko dodanie tovaru zo strany dodávateľa\nnebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom.\n16. Sťažovateľ na podporu svojho tvrdenia dal do pozornosti kasačnému súdu rozsudky Krajského\nsúdu v Nitre, ktoré sa týkajú žalobcu a identických dodávateľov, pričom v nich krajský súd v obdobnej\nproblematike potvrdil postup správcu dane ako aj sťažovateľa.\n17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nzmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n18. Žalobca nepodal vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd\") konajúci ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\na jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle\n§ 461 S.s.p. potrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených\nprávnych názorov dospel k záveru, že je nedôvodná. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu\nako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. novembra\n2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum\nprípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd primárne na základe\ndôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania krajského súdu\na napadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov. V takto vymedzenom rámci prieskumu a\npri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.) o preverení riadnosti podmienok\nvykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania\na okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti vyššie uvedených dôvodov\nkasačnej sťažnosti.\n21. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a) a\ncontrario § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.] jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou\nzodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti objasniť zákonným spôsobom,\nz čoho vyvodzuje prípustnosť opravného prostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§\n440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.]. V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad\nrozsah (§ 453 úvod S.s.p.), ktorý sťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom.\n22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo preskúmavané\nrozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľ v kasačnej sťažnosti označil ako dôvod kasačnej sťažnosti nesprávne právne posúdenie veci\nkrajským súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. Sťažovateľ videl nesprávne právne posúdenie\nv tom, že krajský súd dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a zároveň\nprvostupňového rozhodnutia z dôvodu nedôsledného rešpektovania zásady voľného hodnotenia\n\ndôkazov a nedostatočného odôvodnenia. Kasačný súd tento dôvod kasačnej sťažnosti nepovažuje za\nnaplnený, a preto ho na základe nižšie uvedených právnych argumentov odmietol.\nPodľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec právo odpočítať\ndaň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová\npovinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je\npovinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou\npodľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v\ntuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\nPodľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v cit. znení správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri\nspráve daní vyšlo najavo.\nPodľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku v cit. znení daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nSprávca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nAko dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku v cit. znení platí, že ak vzniknú pochybnosti o správnosti,\npravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o\npravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému\nsubjektu a vyzve ho, aby sa k ním vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a\nnepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\n23. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období\nmáj 2014 neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa AYYA\nSALMET, s.r.o., pričom správca dane aj sťažovateľ uviedli, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom\n(okrem listinných dôkazov - faktúra, dodacie listy, objednávky, doklady o úhrade, evidencie DPH)\nnepreukázal reálne dodanie tovaru. Svedeckú výpoveď konateľa X. Q. vyhodnotil sťažovateľ bez\nbližšieho odôvodnenia za všeobecnú a bez dôkaznej sily, aj keď svedok potvrdil dodanie tovaru a\npredložil listinné dôkazy (faktúru za stolárske práce a faktúru o nákupe materiálu).\n24. Ohľadom výpovede svedka K. Q., ktorý potvrdil vykonanie stolárskych prác pre dodávateľa a predložil\nlistinné dôkazy (faktúra, doklady o úhrade) sťažovateľ konštatoval, že ani táto nepreukázala žiadnym\nrelevantným dôkazom skutočnosti uvedené na predmetných faktúrach. Konateľ spoločnosti SCANDERE\ns.r.o., od ktorej dodávateľ nakupoval smrekové rezivo, sa napriek predvolaniu nezúčastnil ústneho\npojednávania a len oznámil, že doklady odovzdal právnemu nástupcovi spoločnosti. Na základe týchto\nskutočností sťažovateľ uzavrel, že reálne dodanie tovaru subdodávateľom SCANDERE s.r.o. nebolo\npreukázané žiadnym relevantným dôkazom okrem listinných dôkazov, ktoré nie je možné považovať za\ndostačujúce.\n25. Sťažovateľ zároveň uviedol, že podľa dodacích listov bola jednotková cena dodaných hranolov,\npovalov, dosiek, hranolčekov, dreva, lát a fošní rovnaká, pričom svedkovia nevedeli uviesť presné\nrozmery dodaného tovaru. Nákup materiálu, jeho preprava, ako aj výroba boli preukázané len listinnými\ndokladmi, reálne dodanie tovaru na všetkých stupňoch reťazca nebolo preukázané žiadnym relevantným\ndôkazom.\n\n26. Sťažovateľ založil svoju kasačnú sťažnosť na nesprávnosti právneho záveru krajského súdu\nvysloveného v bodoch 21 až 25 napadnutého rozsudku (body č. 6 až č. 9 tohto rozsudku), pričom\npoukázal na vykonané dokazovanie, najmä obsah výpovedí svedkov Q. a Q. a zdôraznil, že počas\ndaňovej kontroly sa správcovi dane nepodarilo preukázať existenciu a dodanie smrekového reziva\npotrebného na výrobu dreveného debnenia, podvalov, pretože dodávateľ materiálu SCANDERE s.r.o.\nsa zlúčila so spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o., ktorá so správcom dane nespolupracovala, bola\nnekontaktná. Rovnako nekontaktná bola spoločnosť SCANDERE s.r.o. Dodávateľ AYYA SALMET s.r.o.\nnepreukázal dodanie tovaru uvedeného na faktúre a taktiež mu nevznikla daňová povinnosť, a tým\nnevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane. Sťažovateľ rovnako tvrdil, že žalobca mal možnosť\nreagovať na pochybnosti ohľadom jednotnej ceny tovaru (bližšie body č. 13 až č. 15 tohto rozsudku).\n27. Kasačný súd poukazuje v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad rozsudok\nNajvyššieho súdu zo dňa 13. septembra 2019 sp.zn. 1Sžfk/10/2018) na to, že s týmto kasačným\ndôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným spôsobom\nzistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/\naž f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci, v medziach a vo väzbe na takto zistený skutkový\nstav, bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (a contrario písmeno\nh/ citovaného odseku 1).\n28. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že sťažovateľ síce založil svoju kasačnú sťažnosť na tomto\ndôvode kasačnej sťažnosti, avšak neozrejmil, v čom konkrétne spočíva nesprávne právne posúdenie\nveci krajským súdom, resp. ako je vyššie naznačené, v čom spočíva nesprávna aplikácia objektívneho\npráva krajským súdom (s odkazom na právnu normu, ktorá bola nesprávne aplikovaná).\n29. Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ\nzaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať\njej rozbor na prospech svojho tvrdenia, čo však v texte kasačnej sťažnosti absentuje. Kasačný súd\npredovšetkým zdôrazňuje, že zákonodarca v Piatej časti Súdneho správneho poriadku zaradil kasačnú\nsťažnosť medzi jediné dva opravné prostriedky, ktorá má v systéme opravných prostriedkov správnosúdneho prieskumu osobitné poslanie (kasačná sťažnosť je tretím prostriedkom nápravy pochybení v\nprocesoch verejnej správy a kasačný súd je väčšinou štvrtým orgánom štátu konajúcim o právach a\npovinnostiach jednotlivcov v tejto oblasti). Právo na súdnu ochranu a s tým spojené právo na prístup\nk súdu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha\nobmedzeniam či splneniu podmienok.\nPodľa § 440 ods. 2 S.s.p. v citovanom znení dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až\ni) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie,\nv čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť\ntak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.\n30. Kasačný súd považoval právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a\nsúladné so zákonom, pričom sa stotožnil s názorom krajského súdu, že sťažovateľ neuviedol žiadne\nrelevantné argumenty, pre ktoré by bolo potrebné dospieť k záveru o nesprávnosti právneho posúdenia\nveci krajským súdom. Kasačný súd napriek vyššie označenému nedostatku kasačnej sťažnosti pristúpil\nk vyhodnoteniu námietky sťažovateľa.\n31. Na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky\nprávneho posúdenia a zhodne s názorom krajského súdu konštatuje, že žalovaný ako aj správca\ndane nie dostatočne vysvetlili dôvody vedúce k vydaniu napadnutých rozhodnutí, a to vo vzťahu k\nvykonanému dokazovaniu a rešpektovaniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, čím odôvodnenie\npreskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia ako aj procesný postup správcu dane trpí vadami.\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku vytvára dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku\nnapadnutého rozsudku, pričom kasačný súd obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\n32. Kasačný súd v súlade s judikatúrou týkajúcou sa nutnosti rozlišovania dôkazného bremena\ndaňového subjektu a orgánov finančnej správy (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 13.\nseptembra 2019 sp.zn. 1Sžfk/16/2018 alebo rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 21. januára 2020 sp.zn.\n1Sžfk/22/2018) uvádza, že pokiaľ daňový subjekt požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je\njeho zákonnou povinnosťou preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok. Následne je správca\n\ndane oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov\nzisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na\nuplatnené vrátenie nadmerného odpočtu.\n33. Ak dôjde k spochybneniu, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené na\npredložených sporných faktúrach, má správca dane právo a zároveň povinnosť preveriť podrobne\nskutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti.\nV prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených\ndaňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto\npochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový\nsubjekt.\n34. Podľa kasačného súdu však pre správcu dane nastáva iná situácia v prípade, ak daňový\nsubjekt mu predložil listiny, ktoré preukazujú realizáciu zdaniteľného plnenia od dodávateľa spôsobom\nuvedeným na predložených dokladoch, avšak v dodávateľskom reťazci došlo k úniku dane a skutočnosti\nspochybňujúce realizáciu zdaniteľného plnenie nenastali u daňového subjektu a ani jeho dodávateľa.\nV takom prípade by potom orgány finančnej správy mali pokračovať v dokazovaní, ktoré však v\ndruhej vete predpokladá ako hypotézu svojej aplikácie účelové obchádzanie alebo znižovanie daňovej\npovinnosti, čo už vyžaduje existenciu subjektívnej stránky, t.j. vnútorný motivačný postoj k takémuto\nsvojmu konaniu u daňového subjektu. Pri preukázaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode\na s tým súvisiacej požiadavke na preukázaní jeho vedomosti o zapojení do podvodnej schémy či\nporušenia pravidiel primeranej obozretnosti daňového subjektu pri realizácii obchodných transakcií\npoznačených podvodom na dani, sú v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie\nzaťažené dôkazným bremenom orgány finančnej správy.\n35. V preskúmavanej veci orgány finančnej správy preukázateľne nespochybnili reálne dodanie\ntovaru žalobcovi od dodávateľa. Naopak, neuznanie práva na odpočítanie dane odvodzujú\nod predchádzajúceho zdaniteľného obchodu, t.j. nepreukázania dodania tovaru dodávateľovi od\ndeklarovaného subdodávateľa, a to z dôvodu nepredloženia žiadneho relevantného dôkazu (avšak\niného ako predloženia listinných dôkazov), pričom však uvedené vyhodnotili na ťarchu žalobcu bez\npreukazovania subjektívnej stránky u žalobcu. Orgány finančnej správy neúmerne preniesli dôkazné\nbremeno na žalobcu aj ohľadom dodania smrekového reziva dodávateľovi spoločnosti AYYA SALMET,\ns.r.o. jeho dodávateľom (spoločnosť SCANDERE s.r.o.) a zároveň vykonané dokazovanie náležite\nnevyhodnotili.\n36. Aj podľa názoru kasačného súdu nie je na preukázanie dodania tovaru žalobcovi od dodávateľa\npostačujúce predloženie faktúry, resp. objednávky a dodacieho listu. Avšak práve z toho dôvodu bolo\nvykonané doplňujúce dokazovanie, a to vypočutím svedkov, a to konateľa žalobcovho dodávateľa X. Q.\na zhotoviteľa deklarovaného tovaru K. Q., ktorí zrealizovanie deklarovanej obchodnej transakcie potvrdili\na predložili aj ďalšie doklady preukazujúce deklarované zdaniteľné plnenie. Orgány finančnej správy\nvšak uvedené výpovede vyhodnotili ako všeobecné bez výpovednej hodnoty, resp. že nepreukázali\nžiadnym relevantným dôkazom skutočnosti uvedené na predmetných faktúrach. Takéto vysporiadanie\nsa s dôkazom nemožno ani podľa kasačného súdu vyhodnotiť ako dostatočné v zmysle zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov, ktoré zaručuje práva žalobcu v daňovom konaní. Orgány finančnej správy\nsvedecké výpovede nevyhodnotili v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ale odmietli ich ako\nnerelevantné.\n37. Kasačný súd si dovolí poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.\nseptembra 2019 sp.zn. 6Sžfk/40/2018, ktoré sa týka žalobcu a v ktorom kasačný súd uviedol, že:\n„...Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne,\nkeďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval\nsprávcovi dane poprieť túto dodávku. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že bez\nohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým subjektom je len na správcovi dane, aby zistenie\nskutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto\núčelom vykoná. Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným\nspôsobom a jasne vyjadrí pochybností o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti\n\no tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť\ntaktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane\nmusia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené\nžalobcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje taktiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry\n„hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné\". O výklade\ndaňových noriem daňovými orgánmi sa výstižne vyjadril aj Ústavný súd SR v Náleze sp.zn. I. ÚS\n241/07 ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený\ndodržiavaním a rešpektovaním práv ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.\"\n38. Žalovaný aj správca dane pochybili, ak dôsledne nerešpektovali zásadu voľného hodnotenia\ndôkazov, pričom kasačný súd zdôrazňuje, že orgány finančnej správy boli povinné hodnotiť síce dôkazy\npodľa svojej úvahy, nie však ľubovôle, pričom musia vyhodnocovať dôkazy svedčiace v prospech\naj neprospech žalobcu. Vykonané dokazovanie a náležité hodnotenie dôkazov sa musí odzrkadliť\nv odôvodnení rozhodnutia, čo v prípade prvostupňového a preskúmavaného rozhodnutia nenastalo.\nKasačnému súdu sa rovnako ako krajskému súdu nejaví ako zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu\nkonštatovanie žalovaného, že reálne dodanie tovaru nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom\nokrem listinných dôkazov, a to za situácie, že boli vykonané vyššie uvedené výsluchy svedkov. Námietky\nsťažovateľa týkajúce sa výpovedí a ich vyhodnotenia preto nemožno považovať za dôvodné.\n39. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa týkajúcu sa oboznámenia žalobcu s\npochybnosťami správcu dane ohľadom identickej jednotkovej ceny tovaru, ktoré vykladal v neprospech\nžalobcu. Krajský súd správne poukázal na zo, že sťažovateľ pri daňovej kontrole - výsluchu svedkov a\nkonateľa žalobcu, tieto svoje pochybnosti neodstraňoval, a nežiadal k týmto pochybnostiam vysvetlenie.\nKasačný súd dodáva, že je síce pravdou, že toto konštatovanie o jednotkovej cene tovaru sa nachádza v\nzápisnici o ústnom pojednávaní z 29.11.2017, avšak tým nemožno nahradiť postup stanovený v § 46 ods.\n5 Daňového poriadku a to ešte za situácie, že protokol z daňovej kontroly bol vyhotovený bezprostredne\npo ústnom pojednávaní (v rovnaký deň). Ako správne uzavrel krajský súd uvedeným postupom správca\ndane nemohol naplniť obsah ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko týmto spôsobom\nrealizoval postup podľa ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku, čo je iný postup v inom štádiu daňovej\nkontroly.\n40. Kasačný súd sa preto stotožňuje so záverom krajského súdu, že závery orgánov finančnej správy\nsú predčasné, nakoľko preskúmavané aj prvostupňové rozhodnutie trpia vadou nepreskúmateľnosti a\ndošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Záver krajského súdu o potrebe\nzrušenia prvostupňového a preskúmavaného rozhodnutia považuje kasačný súd za správny.\n41. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľ ani správca dane nevenoval dostatočnú pozornosť\nodôvodneniu svojho rozhodnutia, kasačný súd nevidí dôvod, aby sa od tohto záveru odchýlil. Aj podľa\nnázoru kasačného súdu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov, čo bráni posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Sťažovateľ je povinný svoje\nrozhodnutie odôvodniť v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku tak, aby z neho bolo možné vyvodiť,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné\npripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s\nprípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Sťažovateľ musí odôvodniť, na základe akých skutočností\ndospel k záveru o neoprávnenom znížení daňovej povinnosti žalobcom.\n42. Podľa názoru kasačného súdu je preto na základe vyššie uvedených záverov preukázané, že krajský\nsúd vec správne právne posúdil, keď zrušil preskúmavané aj prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie\nkrajského súdu spĺňa atribúty rozhodnutia zaručujúceho právo na spravodlivý proces a v konaní sa\nrozhodovaní krajského súdu nebolo zistené porušenie zákona (§ 440 S.s.p.). Kasačný súd sa stotožňuje\nso skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými krajským súdom.\n43. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa krajský súd v rámci svojho konania\nnezaoberal. Námietky sťažovateľa uplatnené v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. To platí aj pre judikatúru krajského súdu,\nna ktorú sťažovateľ odkazoval, a preto sa ňou kasačný súd v rozsudku bližšie nezaoberal. Najvyšší súd\n\nSlovenskej republiky teda dospel k záveru o nutnosti zamietnutia kasačnej sťažnosti podľa § 461 S.s.p.\nako nedôvodnej.\nPodľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi,\nktorý mal v kasačnom konaní úspech (zamietnutie kasačnej sťažnosti) priznal úplnú náhradu účelne\nvynaložených trov kasačného konania voči žalovanému - sťažovateľovi (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 467 ods. 1 S.s.p. ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}