Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/24/2019 z 28. 7. 2020 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2020, sp. zn. 7Sk/24/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4018200453.1 Najvyšší súd | 7Sk/24/2019 | ECLI:SK:NSSR:2020:4018200453.1 | 2020-07-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 209 zákona č. 461/2003 Z. z., § 462 ods. 2 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49f467e8-6e5f-42e5-a40b-1c8f07f6022f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200453.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sk/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200453
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4018200453.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej
a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
P.. J. Q., narodený XX. P. XXXX, bytom v A., A. Č.. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej zo 16. apríla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, o výšku starobného
dôchodku, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. februára 2019, č.k.
23Sa/55/2018-78, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. februára 2019, č.k.
23Sa/55/2018-78, m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej zo 16. apríla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X,
z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanej
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 18. februára 2019, č.k.
23Sa/55/2018-78, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho
riaditeľa žalovanej zo 16. apríla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“)
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 16. novembra 2017, Číslo:
XXX XXX XXXX X - I, ktorým bol žalobcovi podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z.
priznaný od 12. septembra 2017 starobný dôchodok v sume 451,70 eur mesačne.

2. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by
sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Žalobca v
žalobe nepredložil dôkazné prostriedky (po správnosti „dôkazy“; pozn. súdu), ktorými by spochybnil
alebo doplnil závery obsiahnuté v administratívnom spise. Rozhodnutie žalovanej bolo vydané na
základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v súlade s právnymi predpismi.

3. Mal preukázané, že podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno, pri rozhodovaní
žalovanej bolo zistené po preverení uhradeného poistného, že evidenčný list dôchodkového poistenia



za obdobie od 01. januára 2004 do 11. septembra 2017 je vyhotovený správne, takisto aj namietané
vymeriavacie základy za roky 2011 - 5.057,10 eur, za rok 2012 - 5.161,- eur a za rok 2013 - 4.565,13
eur. Na evidenčnom liste sú uvádzané kalendárne dni vylúčených dôb, ktoré sa vylučujú po zistení
priemerného mesačného zárobku, ide teda o počet kalendárnych dní, po ktoré má poistenec nárok
na poistné, ošetrovné. Podľa oznámenia pobočky Komárno zo 07. septembra 2018 si žalobca za
obdobie od 01. januára 2009 do 31. decembra 2013 neuplatnil nárok na nemocenské dávky. Počet
týchto kalendárnych dní pracovnej neschopnosti v rokoch 2009-2013 nie je uvedený v evidenčnom
liste dôchodkového poistenia medzi kalendárnymi dňami vylúčených dôb z dôvodu, že žalobca v týchto
dňoch nepoberal nemocenskú dávku. Námietku žalobcu, že neuvedenie týchto vylúčených dôb má
vplyv na výpočet dôchodku vyhodnotil ako právne irelevantnú, pretože od 01. januára 2004 pre určenie
sumy dôchodkovej dávky sú významné iné veličiny, dĺžka dôchodkového obdobia, aktuálna dôchodková
hodnota a hodnota priemerného osobného mzdového bodu.

4. Krajský súd uzavrel, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci a v súlade s právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov
konania.

II.

6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

8. Žalobca uviedol, že podľa ustálenej praxe tvorí trojicu základných veličín na výpočet dôchodkovej
dávky priemerný osobný mzdový bod, dĺžka obdobia dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková
hodnota s tým, že
- priemerný osobný mzdový bod sa určuje ako podiel súčtu osobných mzdových bodov vypočítaných za
jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Tak
sa vlastne určuje priemerný osobný mzdový bod za 1 rok, pričom tento sa zaokrúhľuje na 4 desatinné
miesta nahor,
- osobný mzdový bod sa určuje za ten-ktorý kalendárny rok rozhodujúceho obdobia a vypočíta sa ako
podiel osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého poistencom v príslušnom kalendárnom roku a
všeobecného vymeriavacieho základu za daný rok; zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor,
- osobný vymeriavací základ od 01. januára 2004 je úhrn vymeriavacích základov poistenca za
kalendárny rok, z ktorých zaplatil poistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa poistné za
dôchodkové poistenie považuje za zaplatené.

9. Za rozpornú považoval tú skutočnosť, že žalovaná na strane jednej sama konštatovala svoju
vedomosť o pracovnej neschopnosti žalobcu za obdobie rokov 2009 - 2013, na strane druhej, keďže
počet kalendárnych dní pracovnej neschopnosti nebol uvedený na evidenčnom liste medzi kalendárnymi
dňami vylúčených dôb, došlo bez právneho dôvodu k zníženiu vymeriavacieho základu za obdobie už
uvedených kalendárnych rokov. V dôsledku zníženia osobného vymeriavacieho základu z uvedeného
dôvodu došlo k zníženiu osobných mzdových bodov v rozhodnom období a v dôsledku zníženia
osobných mzdových bodov došlo k zníženiu priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je jednou zo
základných relevantných veličín pre určenie dôchodkovej dávky. Žalobca zároveň poukázal i na ten fakt,
že za obdobie od 01. januára 2009 do 31. decembra 2013 mu neboli za kalendárne dni, počas ktorých
bol pracovne neschopný, vyplatené nemocenské dávky.

10. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.



11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 22. mája 2019 s tým, že zotrvala
na správnosti napadnutého rozhodnutia. Krajský súd podľa jej názoru v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil a žalobu zamietol.

12. Poukázala na to, že žalobca si za obdobie od 01. januára 2009 do 31. decembra 2013 neuplatnil
nárok na nemocenské dávky. Počet kalendárnych dní pracovnej neschopnosti v rokoch 2009 až 2013
nie je uvedený na evidenčnom liste dôchodkového poistenia medzi kalendárnymi dňami vylúčených dôb
z dôvodu, že žalobca nepoberal nemocenskú dávku. Na evidenčnom liste dôchodkového poistenia sú
uvádzané kalendárne dni, ktoré sa vylučujú po zistení priemerného mesačného zárobku, ide teda o počet
kalendárnych dní, za ktoré má poistenec nárok na poistné, ošetrovné. Námietku žalobcu, že neuvedenie
týchto vylúčených dôb na evidenčnom liste dôchodkového poistenia má vplyv na výpočet dôchodku,
vyhodnotila ako nedôvodnú, pretože od 01. januára 2004 pre určenie sumy dôchodkovej dávky sú
významné iné veličiny, a to dĺžka obdobia dôchodkového poistenia, aktuálna dôchodková hodnota a
hodnota priemerného osobného mzdového bodu v súlade s § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

13. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

14. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 31. mája 2019.

V.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/
SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej
preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
zo 16. apríla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 16. novembra 2017, Číslo:
XXX XXX XXXX X - I, ktorým bol žalobcovi podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z.
priznaný od 12. septembra 2017 starobný dôchodok v sume 451,70 eur mesačne.

22. Na úvod a objasnenie stavu veci najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 9 ods. 1
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
100/1988 Zb.“), ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby:



a/ doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba
vojaka z povolania,
b/ doba inej vojenskej služby,
c/ doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových
dôvodov v čase neslobody,
d/ doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa
osobitného predpisu,
e/ doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo dlhodobo ťažko zdravotne
postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu
starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takého deti s celoročným alebo týždenným
pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
f/ doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní
člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo
peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan
poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo,
g/ doba odborného školenia,
h/ doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný
dôchodok,
i/ doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom,
j/ doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením
do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957,
k/ doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom
čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr
od 1. októbra 1988.

23. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podľa ustanovenia § 9 zákona č. 100/1988 Zb. získal náhradnú
dobu v kalendárnom roku 1985 v počte 9 dní, v kalendárnom roku 1986 v počte 70 dní, v kalendárnom
roku 1987 v počte 12 dní, v kalendárnom roku 1988 v počte 5 dní, v kalendárnom roku 1990 v počte 5
dní, v kalendárnom roku 1996 v počte 7 dní, v kalendárnom roku 1998 v počte 14 dní, v kalendárnom
roku 1999 v počte 12, v kalendárnom roku 2000 v počte 12 dní, v kalendárnom roku 2001 v počte
39 dní, v kalendárnom roku 2002 v počte 12 dní a v kalendárnom roku 2003 v počte 31 dní, za čo
mu prislúchala pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3 (§ 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Pod pojmom „náhradná doba“ treba rozumieť dobu získanú pred 01. januárom 2004 podľa právnych
predpisov účinných do 31. decembra 2003 (zákon č. 100/1988 Zb.), počas ktorej poistenec z osobitných
dôvodov nevykonával žiadnu pracovnú činnosť a ktorá sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia.
V tomto prípade sa konkrétne jednalo o dobu nároku na nemocenské pred 01. januárom 2004.

24. Dňa 01. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý na novo ustanovil
pojmy sociálneho poistenia, upravil rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní
sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu
nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia
[len pre úplnosť súd uvádza, že systém verejnoprávneho sociálneho poistenia sa na území Slovenskej
republiky inštitucionálne vytvoril od 01. januára 1993 zriadením Národnej poisťovne na základe zákona
NS SR 7/1993 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia a Fondu zamestnanosti na základe zákona č. 10/1993 Z.z. o
Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov; od
01. januára 1995 na území Slovenskej republiky došlo k vytvoreniu systému sociálneho poistenia,
ktorý pozostával z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, zdravotného poistenia,
poistenia v nezamestnanosti, od 01. apríla 2002 aj zo systému úrazového poistenia; zákon č. 461/2003
Z.z. zahŕňa nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), úrazové poistenie,
garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti].

25. Zákon č. 461/2003 Z.z. pojem „náhradná doba“ vrátane „doby zamestnania“ už neupravuje. Namiesto
toho zavádza všeobecný pojem „obdobie dôchodkového poistenia“, ktoré je jedným z podstatných
činiteľov potrebných na účely výpočtu starobného dôchodku. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej



hodnoty. Obdobie dôchodkového poistenia je upravené v § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
a je možné ho definovať ako obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného
dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na
dôchodkové poistenie. Zároveň platí, že ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné
na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa
považuje za splnenú.

26. Vznik nároku na dôchodkovú dávku a jej výšku podmieňuje teda obdobie dôchodkového poistenia,
ktoré je v zásade podmienené zaplatením poistného. Je to teda obdobie povinného a dobrovoľného
poistenia, za predpokladu, že za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie s tým, že
§ 140 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. ustanovuje výnimku, podľa ktorej povinne nemocensky poistená
a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na
nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za
dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. Z
obsahu dávkového spisu vyplýva, že žalobca bol v namietanom období 2009 až 2013 dočasne pracovne
neschopný, konkrétne v roku 2009 od 18. júna do 30. júna a od 27. októbra do 09. novembra, v roku 2010
od 13. januára do 27. januára, od 13. apríla do 30. júna a od 18. októbra do 29. novembra 2010, v roku
2011 od 11. apríla do 08. mája, od 16. júna do 30. júna a od 12. októbra do 22. novembra, v roku 2012
od 09. februára do 28. februára, od 02. marca do 21. marca, od 11. júna do 15. júna, od 03. septembra
do 17. septembra a od 11. októbra do 25. októbra a v roku 2013 od 18. februára do 13. marca a od 02.
apríla do 30. apríla. Vo svetle vyššie uvádzaného ustanovenia § 140 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.
žalobca nebol za dni dočasnej pracovnej neschopnosti povinný platiť poistné na nemocenské poistenie
a poistné na dôchodkové poistenie.

27. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho najvyšší
súd dospel k záveru, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovanej náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených Správnym
súdnym poriadkom, keď na základe vlastných zistení plynúcich z administratívneho spisu dospel k
právnemu záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, s ktorým sa najvyšší súd nemohol
stotožniť. Najvyšší súd na rozdiel od záveru, ku ktorému dospel krajský súd, zastáva názor, že žalovaná
sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadala so všetkými námietkami, ktoré žalobca uplatnil v podanom
odvolaní.

28. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

29. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom
rozsahu.

30. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

31. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

32. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť
tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom
rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov,
stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností
namietaných v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku,
alebo povinnosti, ktoré boli predmetom správneho konania.



33. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo
svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,
III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že
nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy)
sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov,
predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť
súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z
odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou súdu, ako aj orgánu verejnej správy
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia
rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže
byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v
konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené.
Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii,
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné,
pričom je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky
odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

34. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)
- napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval,
že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

35. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých
sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).

36. Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

37. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie prvostupňového správneho
rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovanej v danej veci, ako jednostranné a formalistické,
a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods.
1 Dohovoru.

38. Najvyšší súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj rozhodnutia žalovanej
a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, zistil, že žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie založil
na dôvodoch, ktoré riadne a zvlášť pre žalobcu dostatočným spôsobom bližšie nezdôvodnil.

39. Žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo 16. novembra 2017
namietal primárne nezohľadnenie počtu kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti v priebehu
rokov 2009 až 2013 v tom zmysle, že počet týchto dní dočasnej pracovnej neschopnosti nebol uvedený
v evidenčnom liste dôchodkového poistenia medzi kalendárnymi dňami vylúčených dôb, čím došlo
bez právneho dôvodu k zníženiu vymeriavacieho základu za obdobie uvedených rokov 2009 až 2013.
Obdobná námietka bola zo strany žalobcu uplatnená aj vo vzťahu k obdobiu rokov 2014 až 2016.
Zároveň poukázal na nesprávne uvedenú výšku osobného vymeriavacieho základu na osobnom liste
dôchodkového poistenia v rokoch 2011 až 2013.

40. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatovala nedôvodnosť týchto námietok, pričom v
ďalšej časti svojho rozhodnutia sa zaoberala výlučne obdobím rokov 2011 až 2013. Uvedené vyplýva
nielen z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia, ale aj z mailovej komunikácie z apríla 2018



uskutočnenej medzi jednotlivým organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne, predmetom ktorej bolo
ozrejmenie / overenie správnosti vymeriavacích základov výlučne za roky 2011 až 2013. Ostatné
obdobia (2009, 2010, 2014, 2015 a 2016) zostali opomenuté i napriek tomu, že žalobca v podanom
odvolaní namietal výšku vymeriavacích základov aj za tieto obdobia. V dávkovom spise sa tiež nachádza
rozpis a s tým súvisiace spôsoby výpočtu vymeriavacích základov za rok 2009 (konkrétne za dobu od
01. januára 2009 do 31. marca 2009, za dobu od 01. apríla do 30. júna 2009 a za dobu od 01. júla
2009 do 31. decembra 2009), za rok 2010 (konkrétne za dobu od 01. januára 2010 do 30. júna 2010 a
od 01. júla 2010 do 31. decembra 2010), za rok 2011 (konkrétne za dobu od 01. januára 2011 do 30.
júna 2011 a od 01. júla 2011 do 31. decembra 2011), za rok 2012 (konkrétne za obdobie od 01. januára
2012 do 30. júna 2012 a od 01. júla 2012 do 31. decembra 2012), za rok 2013 (konkrétne za dobu
od 01. januára 2013 do 30. júna 2013 a od 01. júla 2013 do 31. decembra 2013); roky 2014 až 2016
absentujú. Zároveň kasačný súd uvádza, že tento výpočet, teda postupy, na základe ktorých dospeli
správne orgány k stanoveniu konkrétnej výšky vymeriavacieho základu za obdobie 2009 až 2013 je
síce súčasťou dávkového spisu, avšak v odôvodnení rozhodnutia žalovanej absentuje, čo je v zjavnom
rozpore z vyššie citovaným § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. V tomto smere je nutné, aby žalovaná
jasným a predovšetkým zrozumiteľným spôsobom objasnila žalobcovi zásadné skutočnosti relevantné
pre výpočet vymeriavacieho základu za to ktoré žalobcom namietané obdobie.

41. Najvyšší súd tiež zistil, že žalobca odôvodňoval opodstatnenosť zohľadnenia kalendárnych dní
vylúčených dôb podľa § 140 zákona č. 461/2003 Z.z., a teda ich uvedenie v evidenčnom liste
dôchodkového poistenia tým, že sa jednalo o dni dočasnej pracovnej neschopnosti, po ktoré mal
nárok na nemocenské. Túto námietku žalovaná vyhodnotila ako nedôvodnú s konštatovaním, že
počet kalendárnych dní práceneschopnosti v rokoch 2009 až 2013 nie je uvedený v evidenčnom liste
dôchodkového poistenia medzi kalendárnymi dňami vylúčených dôb z dôvodu, že žalobca nepoberal
nemocenskú dávku, pričom toto vysporiadanie sa s predmetnou námietkou je súčasťou vyjadrenia
žalovanej zo 17. septembra 2018 k žalobe; v žalobou napadnutom rozhodnutí (i napriek tomu, že ju
žalobca uplatňoval už v podanom odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu) absentuje.
V tomto smere najvyšší súd uvádza, že aj vzhľadom na charakter správneho súdnictva spočívajúcom
v súdnom prieskume správnych aktov orgánov verejnej správy je do-odôvodňovanie rozhodnutia
formou vyjadrenia k žalobe vylúčené. To samozrejme neplatí v prípade, ak účastník konania v podanej
žalobe namieta nové skutočnosti, ktoré neboli dovtedy správnemu orgánu známe a ku ktorým nemal
správny orgán možnosť sa vyjadriť a svoje stanovisko k nim uviesť vo svojom rozhodnutí, z ktorého
dôvodu sa k nim vyjadril až vo vyjadrení k žalobe. Takýto prípad však nie je možné stotožniť s tu
prejednávanou vecou, keďže žalobca námietku uplatnil už v podanom odvolaní a táto zostala relevantne
nezodpovedaná.

42. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu najvyšší
súd preto dospel k záveru, že nakoľko sa žalovaná skutočnosťami namietanými žalobcom v odvolaní
podanom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo 16. novembra 2017 nedostatočne zaoberala
a nedala na námietky žalobcu náležitú odpoveď, rozhodnutie žalovanej trpí vadou nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov, majúcou za následok jeho nezákonnosť.

43. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 209 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia.
Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia.
Menovaný zákon zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti,
ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Správny orgán musí v odôvodnení
opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako
sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami
k vykonaným dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia
uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku.

44. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a
hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského
súdu, rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej zo 16. apríla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, zrušil a vec mu vrátil na



ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať v zmysle vyššie uvedeného
a svoje rozhodnutie v dotknutej časti riadne a náležite odôvodniť.
VI.

45. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167
ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu
trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

46. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.