{"guid": "13ca42e5-1874-4a3e-9f17-ecbd39aac67d:49f467e8-6e5f-42e5-a40b-1c8f07f6022f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4018200453.1", "spisova_znacka": "7Sk/24/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/24/2019 z 29. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2020, sp. zn. 7Sk/24/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4018200453.1", "identifikacne_cislo": "4018200453", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "datum_vydania": "2020-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "nazov": "§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49f467e8-6e5f-42e5-a40b-1c8f07f6022f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200453.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200453.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200453.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/24/2019\n4018200453\n29. 07. 2020\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2020:4018200453.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nP.. J. Q., narodený XX. P. XXXX, bytom v A., A. Č.. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa žalovanej zo 16. apríla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, o výšku starobného\ndôchodku, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. februára 2019, č.k.\n23Sa/55/2018-78, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. februára 2019, č.k.\n23Sa/55/2018-78, m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej zo 16. apríla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X,\nz r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.\nŽalobca m á n á r o k na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanej\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 18. februára 2019, č.k.\n23Sa/55/2018-78, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho\nriaditeľa žalovanej zo 16. apríla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento podľa § 218 ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“)\nodvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 16. novembra 2017, Číslo:\nXXX XXX XXXX X - I, ktorým bol žalobcovi podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z.\npriznaný od 12. septembra 2017 starobný dôchodok v sume 451,70 eur mesačne.\n2. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu\nsprávneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by\nsa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Žalobca v\nžalobe nepredložil dôkazné prostriedky (po správnosti „dôkazy“; pozn. súdu), ktorými by spochybnil\nalebo doplnil závery obsiahnuté v administratívnom spise. Rozhodnutie žalovanej bolo vydané na\nzáklade spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v súlade s právnymi predpismi.\n3. Mal preukázané, že podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno, pri rozhodovaní\nžalovanej bolo zistené po preverení uhradeného poistného, že evidenčný list dôchodkového poistenia\n\nza obdobie od 01. januára 2004 do 11. septembra 2017 je vyhotovený správne, takisto aj namietané\nvymeriavacie základy za roky 2011 - 5.057,10 eur, za rok 2012 - 5.161,- eur a za rok 2013 - 4.565,13\neur. Na evidenčnom liste sú uvádzané kalendárne dni vylúčených dôb, ktoré sa vylučujú po zistení\npriemerného mesačného zárobku, ide teda o počet kalendárnych dní, po ktoré má poistenec nárok\nna poistné, ošetrovné. Podľa oznámenia pobočky Komárno zo 07. septembra 2018 si žalobca za\nobdobie od 01. januára 2009 do 31. decembra 2013 neuplatnil nárok na nemocenské dávky. Počet\ntýchto kalendárnych dní pracovnej neschopnosti v rokoch 2009-2013 nie je uvedený v evidenčnom\nliste dôchodkového poistenia medzi kalendárnymi dňami vylúčených dôb z dôvodu, že žalobca v týchto\ndňoch nepoberal nemocenskú dávku. Námietku žalobcu, že neuvedenie týchto vylúčených dôb má\nvplyv na výpočet dôchodku vyhodnotil ako právne irelevantnú, pretože od 01. januára 2004 pre určenie\nsumy dôchodkovej dávky sú významné iné veličiny, dĺžka dôchodkového obdobia, aktuálna dôchodková\nhodnota a hodnota priemerného osobného mzdového bodu.\n4. Krajský súd uzavrel, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci a v súlade s právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n5. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov\nkonania.\nII.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n8. Žalobca uviedol, že podľa ustálenej praxe tvorí trojicu základných veličín na výpočet dôchodkovej\ndávky priemerný osobný mzdový bod, dĺžka obdobia dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková\nhodnota s tým, že\n- priemerný osobný mzdový bod sa určuje ako podiel súčtu osobných mzdových bodov vypočítaných za\njednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Tak\nsa vlastne určuje priemerný osobný mzdový bod za 1 rok, pričom tento sa zaokrúhľuje na 4 desatinné\nmiesta nahor,\n- osobný mzdový bod sa určuje za ten-ktorý kalendárny rok rozhodujúceho obdobia a vypočíta sa ako\npodiel osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého poistencom v príslušnom kalendárnom roku a\nvšeobecného vymeriavacieho základu za daný rok; zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor,\n- osobný vymeriavací základ od 01. januára 2004 je úhrn vymeriavacích základov poistenca za\nkalendárny rok, z ktorých zaplatil poistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa poistné za\ndôchodkové poistenie považuje za zaplatené.\n9. Za rozpornú považoval tú skutočnosť, že žalovaná na strane jednej sama konštatovala svoju\nvedomosť o pracovnej neschopnosti žalobcu za obdobie rokov 2009 - 2013, na strane druhej, keďže\npočet kalendárnych dní pracovnej neschopnosti nebol uvedený na evidenčnom liste medzi kalendárnymi\ndňami vylúčených dôb, došlo bez právneho dôvodu k zníženiu vymeriavacieho základu za obdobie už\nuvedených kalendárnych rokov. V dôsledku zníženia osobného vymeriavacieho základu z uvedeného\ndôvodu došlo k zníženiu osobných mzdových bodov v rozhodnom období a v dôsledku zníženia\nosobných mzdových bodov došlo k zníženiu priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je jednou zo\nzákladných relevantných veličín pre určenie dôchodkovej dávky. Žalobca zároveň poukázal i na ten fakt,\nže za obdobie od 01. januára 2009 do 31. decembra 2013 mu neboli za kalendárne dni, počas ktorých\nbol pracovne neschopný, vyplatené nemocenské dávky.\n10. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n\n11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 22. mája 2019 s tým, že zotrvala\nna správnosti napadnutého rozhodnutia. Krajský súd podľa jej názoru v dostatočnom rozsahu zistil\nskutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil a žalobu zamietol.\n12. Poukázala na to, že žalobca si za obdobie od 01. januára 2009 do 31. decembra 2013 neuplatnil\nnárok na nemocenské dávky. Počet kalendárnych dní pracovnej neschopnosti v rokoch 2009 až 2013\nnie je uvedený na evidenčnom liste dôchodkového poistenia medzi kalendárnymi dňami vylúčených dôb\nz dôvodu, že žalobca nepoberal nemocenskú dávku. Na evidenčnom liste dôchodkového poistenia sú\nuvádzané kalendárne dni, ktoré sa vylučujú po zistení priemerného mesačného zárobku, ide teda o počet\nkalendárnych dní, za ktoré má poistenec nárok na poistné, ošetrovné. Námietku žalobcu, že neuvedenie\ntýchto vylúčených dôb na evidenčnom liste dôchodkového poistenia má vplyv na výpočet dôchodku,\nvyhodnotila ako nedôvodnú, pretože od 01. januára 2004 pre určenie sumy dôchodkovej dávky sú\nvýznamné iné veličiny, a to dĺžka obdobia dôchodkového poistenia, aktuálna dôchodková hodnota a\nhodnota priemerného osobného mzdového bodu v súlade s § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\n13. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\nžalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n14. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 31. mája 2019.\nV.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.\n16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej\nzo 16. apríla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.\nodvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 16. novembra 2017, Číslo:\nXXX XXX XXXX X - I, ktorým bol žalobcovi podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z.\npriznaný od 12. septembra 2017 starobný dôchodok v sume 451,70 eur mesačne.\n22. Na úvod a objasnenie stavu veci najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 9 ods. 1\nzákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n100/1988 Zb.“), ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby:\n\na/ doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba\nvojaka z povolania,\nb/ doba inej vojenskej služby,\nc/ doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových\ndôvodov v čase neslobody,\nd/ doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa\nosobitného predpisu,\ne/ doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo dlhodobo ťažko zdravotne\npostihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu\nstarostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takého deti s celoročným alebo týždenným\npobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej\nstarostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,\nf/ doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní\nčlena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo\npeňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan\npoberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo,\ng/ doba odborného školenia,\nh/ doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný\ndôchodok,\ni/ doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom,\nj/ doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením\ndo zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957,\nk/ doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom\nčiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr\nod 1. októbra 1988.\n23. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podľa ustanovenia § 9 zákona č. 100/1988 Zb. získal náhradnú\ndobu v kalendárnom roku 1985 v počte 9 dní, v kalendárnom roku 1986 v počte 70 dní, v kalendárnom\nroku 1987 v počte 12 dní, v kalendárnom roku 1988 v počte 5 dní, v kalendárnom roku 1990 v počte 5\ndní, v kalendárnom roku 1996 v počte 7 dní, v kalendárnom roku 1998 v počte 14 dní, v kalendárnom\nroku 1999 v počte 12, v kalendárnom roku 2000 v počte 12 dní, v kalendárnom roku 2001 v počte\n39 dní, v kalendárnom roku 2002 v počte 12 dní a v kalendárnom roku 2003 v počte 31 dní, za čo\nmu prislúchala pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3 (§ 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.).\nPod pojmom „náhradná doba“ treba rozumieť dobu získanú pred 01. januárom 2004 podľa právnych\npredpisov účinných do 31. decembra 2003 (zákon č. 100/1988 Zb.), počas ktorej poistenec z osobitných\ndôvodov nevykonával žiadnu pracovnú činnosť a ktorá sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia.\nV tomto prípade sa konkrétne jednalo o dobu nároku na nemocenské pred 01. januárom 2004.\n24. Dňa 01. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý na novo ustanovil\npojmy sociálneho poistenia, upravil rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní\nsociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu\nnad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia\n[len pre úplnosť súd uvádza, že systém verejnoprávneho sociálneho poistenia sa na území Slovenskej\nrepubliky inštitucionálne vytvoril od 01. januára 1993 zriadením Národnej poisťovne na základe zákona\nNS SR 7/1993 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského\npoistenia a dôchodkového poistenia a Fondu zamestnanosti na základe zákona č. 10/1993 Z.z. o\nFonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov; od\n01. januára 1995 na území Slovenskej republiky došlo k vytvoreniu systému sociálneho poistenia,\nktorý pozostával z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, zdravotného poistenia,\npoistenia v nezamestnanosti, od 01. apríla 2002 aj zo systému úrazového poistenia; zákon č. 461/2003\nZ.z. zahŕňa nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), úrazové poistenie,\ngarančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti].\n25. Zákon č. 461/2003 Z.z. pojem „náhradná doba“ vrátane „doby zamestnania“ už neupravuje. Namiesto\ntoho zavádza všeobecný pojem „obdobie dôchodkového poistenia“, ktoré je jedným z podstatných\nčiniteľov potrebných na účely výpočtu starobného dôchodku. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z. sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia\ndôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej\n\nhodnoty. Obdobie dôchodkového poistenia je upravené v § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\na je možné ho definovať ako obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného\ndôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na\ndôchodkové poistenie. Zároveň platí, že ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné\nna dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa\npovažuje za splnenú.\n26. Vznik nároku na dôchodkovú dávku a jej výšku podmieňuje teda obdobie dôchodkového poistenia,\nktoré je v zásade podmienené zaplatením poistného. Je to teda obdobie povinného a dobrovoľného\npoistenia, za predpokladu, že za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie s tým, že\n§ 140 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. ustanovuje výnimku, podľa ktorej povinne nemocensky poistená\na povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na\nnemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za\ndočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. Z\nobsahu dávkového spisu vyplýva, že žalobca bol v namietanom období 2009 až 2013 dočasne pracovne\nneschopný, konkrétne v roku 2009 od 18. júna do 30. júna a od 27. októbra do 09. novembra, v roku 2010\nod 13. januára do 27. januára, od 13. apríla do 30. júna a od 18. októbra do 29. novembra 2010, v roku\n2011 od 11. apríla do 08. mája, od 16. júna do 30. júna a od 12. októbra do 22. novembra, v roku 2012\nod 09. februára do 28. februára, od 02. marca do 21. marca, od 11. júna do 15. júna, od 03. septembra\ndo 17. septembra a od 11. októbra do 25. októbra a v roku 2013 od 18. februára do 13. marca a od 02.\napríla do 30. apríla. Vo svetle vyššie uvádzaného ustanovenia § 140 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.\nžalobca nebol za dni dočasnej pracovnej neschopnosti povinný platiť poistné na nemocenské poistenie\na poistné na dôchodkové poistenie.\n27. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho najvyšší\nsúd dospel k záveru, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a postupu\nžalovanej náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených Správnym\nsúdnym poriadkom, keď na základe vlastných zistení plynúcich z administratívneho spisu dospel k\nprávnemu záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, s ktorým sa najvyšší súd nemohol\nstotožniť. Najvyšší súd na rozdiel od záveru, ku ktorému dospel krajský súd, zastáva názor, že žalovaná\nsa vo svojom rozhodnutí nevysporiadala so všetkými námietkami, ktoré žalobca uplatnil v podanom\nodvolaní.\n28. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\nsa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí\nobsahovať predpísané náležitosti.\n29. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a\npoučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom\nrozsahu.\n30. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti\nnahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,\norganizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.\n31. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n32. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť\ntak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom\nrozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov,\nstručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností\nnamietaných v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku,\nalebo povinnosti, ktoré boli predmetom správneho konania.\n\n33. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo\nsvojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,\nIII. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že\nnezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy)\nsa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny\nrámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov,\npredstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť\nsúdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z\nodôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou súdu, ako aj orgánu verejnej správy\nje presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo\nprihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia\nrozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže\nbyť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v\nkonaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii,\nobsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné,\npričom je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,\njasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky\nodôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\n34. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\n- napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval,\nže z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.\n35. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých\nsa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).\n36. Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\n37. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie prvostupňového správneho\nrozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovanej v danej veci, ako jednostranné a formalistické,\na teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods.\n1 Dohovoru.\n38. Najvyšší súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj rozhodnutia žalovanej\na konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, zistil, že žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie založil\nna dôvodoch, ktoré riadne a zvlášť pre žalobcu dostatočným spôsobom bližšie nezdôvodnil.\n39. Žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo 16. novembra 2017\nnamietal primárne nezohľadnenie počtu kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti v priebehu\nrokov 2009 až 2013 v tom zmysle, že počet týchto dní dočasnej pracovnej neschopnosti nebol uvedený\nv evidenčnom liste dôchodkového poistenia medzi kalendárnymi dňami vylúčených dôb, čím došlo\nbez právneho dôvodu k zníženiu vymeriavacieho základu za obdobie uvedených rokov 2009 až 2013.\nObdobná námietka bola zo strany žalobcu uplatnená aj vo vzťahu k obdobiu rokov 2014 až 2016.\nZároveň poukázal na nesprávne uvedenú výšku osobného vymeriavacieho základu na osobnom liste\ndôchodkového poistenia v rokoch 2011 až 2013.\n40. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatovala nedôvodnosť týchto námietok, pričom v\nďalšej časti svojho rozhodnutia sa zaoberala výlučne obdobím rokov 2011 až 2013. Uvedené vyplýva\nnielen z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia, ale aj z mailovej komunikácie z apríla 2018\n\nuskutočnenej medzi jednotlivým organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne, predmetom ktorej bolo\nozrejmenie / overenie správnosti vymeriavacích základov výlučne za roky 2011 až 2013. Ostatné\nobdobia (2009, 2010, 2014, 2015 a 2016) zostali opomenuté i napriek tomu, že žalobca v podanom\nodvolaní namietal výšku vymeriavacích základov aj za tieto obdobia. V dávkovom spise sa tiež nachádza\nrozpis a s tým súvisiace spôsoby výpočtu vymeriavacích základov za rok 2009 (konkrétne za dobu od\n01. januára 2009 do 31. marca 2009, za dobu od 01. apríla do 30. júna 2009 a za dobu od 01. júla\n2009 do 31. decembra 2009), za rok 2010 (konkrétne za dobu od 01. januára 2010 do 30. júna 2010 a\nod 01. júla 2010 do 31. decembra 2010), za rok 2011 (konkrétne za dobu od 01. januára 2011 do 30.\njúna 2011 a od 01. júla 2011 do 31. decembra 2011), za rok 2012 (konkrétne za obdobie od 01. januára\n2012 do 30. júna 2012 a od 01. júla 2012 do 31. decembra 2012), za rok 2013 (konkrétne za dobu\nod 01. januára 2013 do 30. júna 2013 a od 01. júla 2013 do 31. decembra 2013); roky 2014 až 2016\nabsentujú. Zároveň kasačný súd uvádza, že tento výpočet, teda postupy, na základe ktorých dospeli\nsprávne orgány k stanoveniu konkrétnej výšky vymeriavacieho základu za obdobie 2009 až 2013 je\nsíce súčasťou dávkového spisu, avšak v odôvodnení rozhodnutia žalovanej absentuje, čo je v zjavnom\nrozpore z vyššie citovaným § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. V tomto smere je nutné, aby žalovaná\njasným a predovšetkým zrozumiteľným spôsobom objasnila žalobcovi zásadné skutočnosti relevantné\npre výpočet vymeriavacieho základu za to ktoré žalobcom namietané obdobie.\n41. Najvyšší súd tiež zistil, že žalobca odôvodňoval opodstatnenosť zohľadnenia kalendárnych dní\nvylúčených dôb podľa § 140 zákona č. 461/2003 Z.z., a teda ich uvedenie v evidenčnom liste\ndôchodkového poistenia tým, že sa jednalo o dni dočasnej pracovnej neschopnosti, po ktoré mal\nnárok na nemocenské. Túto námietku žalovaná vyhodnotila ako nedôvodnú s konštatovaním, že\npočet kalendárnych dní práceneschopnosti v rokoch 2009 až 2013 nie je uvedený v evidenčnom liste\ndôchodkového poistenia medzi kalendárnymi dňami vylúčených dôb z dôvodu, že žalobca nepoberal\nnemocenskú dávku, pričom toto vysporiadanie sa s predmetnou námietkou je súčasťou vyjadrenia\nžalovanej zo 17. septembra 2018 k žalobe; v žalobou napadnutom rozhodnutí (i napriek tomu, že ju\nžalobca uplatňoval už v podanom odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu) absentuje.\nV tomto smere najvyšší súd uvádza, že aj vzhľadom na charakter správneho súdnictva spočívajúcom\nv súdnom prieskume správnych aktov orgánov verejnej správy je do-odôvodňovanie rozhodnutia\nformou vyjadrenia k žalobe vylúčené. To samozrejme neplatí v prípade, ak účastník konania v podanej\nžalobe namieta nové skutočnosti, ktoré neboli dovtedy správnemu orgánu známe a ku ktorým nemal\nsprávny orgán možnosť sa vyjadriť a svoje stanovisko k nim uviesť vo svojom rozhodnutí, z ktorého\ndôvodu sa k nim vyjadril až vo vyjadrení k žalobe. Takýto prípad však nie je možné stotožniť s tu\nprejednávanou vecou, keďže žalobca námietku uplatnil už v podanom odvolaní a táto zostala relevantne\nnezodpovedaná.\n42. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu najvyšší\nsúd preto dospel k záveru, že nakoľko sa žalovaná skutočnosťami namietanými žalobcom v odvolaní\npodanom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo 16. novembra 2017 nedostatočne zaoberala\na nedala na námietky žalobcu náležitú odpoveď, rozhodnutie žalovanej trpí vadou nepreskúmateľnosti\npre nedostatok dôvodov, majúcou za následok jeho nezákonnosť.\n43. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 209 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia.\nDôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia.\nMenovaný zákon zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti,\nktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov\na pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Správny orgán musí v odôvodnení\nopísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako\nsa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami\nk vykonaným dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\npovažuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia\nuvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku.\n44. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a\nhospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského\nsúdu, rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie\ngenerálneho riaditeľa žalovanej zo 16. apríla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, zrušil a vec mu vrátil na\n\nďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať v zmysle vyššie uvedeného\na svoje rozhodnutie v dotknutej časti riadne a náležite odôvodniť.\nVI.\n45. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu\ntrov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n46. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}